Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 27, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/148/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011795
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3118011795.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému U. Y., nar. XX.X.XXXX
v M., trvale bytom M., H. Q. XXX/X, trestne stíhanému pre prečin neoprávneného podnikania podľa §
251 ods. 1, 2 písm. b), ods. 3 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 27. apríla 2021 prejednal odvolanie
prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. októbra

2019, sp. zn. 3T/111/2018, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. októbra 2019, sp. zn. 3T/111/2018, bolo rozhodnuté
tak, že podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa obžalovaný U. Y. oslobodzuje spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina, sp. zn. 2Pv 142/18, pre skutok, obžalobou právne posúdený
ako prečin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, 2 písm. b), ods. 3 Tr. zák., ktorého sa
mal dopustiť tak, že napriek tomu, že nedisponoval koncesiou na výkon povolania prevádzkovateľa
taxislužby v zmysle podmienok stanovených Zákonom č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení

neskorších predpisov a nebol registrovaný na odbore živnostenského podnikania, od presne nezistenej
dobyroku2015aždodňa17.01.2017naúzemímestaTrenčínavjehookolíprevádzkovaltaxislužbupod
názvom "S." a "S.", v ktorej bez pracovných zmlúv ani na základe iného obchodného vzťahu, prípadne
na živnosť, zamestnával ako vodičov viaceré osoby, ktoré vykonávali jazdy na vozidlách poskytnutých
U. Y. a prepravovali nimi zákazníkov na miesta podľa ich požiadaviek za finančnú odmenu a denné
tržby po odpočítaní nákladov súvisiacich s prevádzkou vozidla a odmien za vykonanú prácu odovzdávali

v hotovosti do rúk U. Y., ktorý ich používal sčasti na ďalší chod nelegálnej taxislužby a sčasti použil
na iné nezistené účely, v konečnom dôsledku z takejto činnosti získal finančný prospech minimálne vo
výške 77.175,- Eur podľa znaleckého posudku č. 17/2017 z 31.08.2017 znalca z odboru ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor proti nemu podal odvolanie v
neprospech obžalovaného do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku.
Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„VyšetrovateľOkresnéhoriaditeľstvaPZTrenčínuznesenímz11.12.2017podľa§206ods.1Tr.poriadku
vzniesol obvinenie (trestné stíhanie bolo začaté podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona z 19.01.2017) U. Y. z

prečinu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Tr. zákona a v zmyslePríkazu GP SR z 05.02.2018 bola vec odňatá Okresnej prokuratúre Trenčín a Krajskej prokuratúre
Trenčín a prikázaná na ďalšie konanie Okresnej prokuratúre Žilina a Krajskej prokuratúre Žilina.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiline dňa 19.12.2018 podľa§ 234 ods. 1 Tr. poriadku podal na
Okresný súd Trenčín obžalobu na obv. U. Y., nar. XX.XX.XXXX v M., za prečin neoprávneného
podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

napriek tomu, že nedisponoval koncesiou na výkon povolania prevádzkovateľa taxislužby v zmysle

podmienok stanovených Zákonom č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a
nebol registrovaný na odbore živnostenského podnikania, od presne nezistenej doby roku 2015 až do
dňa 17.01.2017 na území mesta Trenčín a v jeho okolí prevádzkoval taxislužbu pod názvom „S." a
„S.", v ktorej bez pracovných zmlúv ani na základe iného obchodného vzťahu, prípadne na živnosť,
zamestnával ako vodičov viaceré osoby, ktoré vykonávali jazdy na vozidlách poskytnutých U. Y. a
prepravovali nimi zákazníkov na miesta podľa ich požiadaviek za finančnú odmenu a denné tržby

po odpočítaní nákladov súvisiacich s prevádzkou vozidla a odmien za vykonanú prácu odovzdávali v
hotovosti do rúk U. Y., ktorý ich používal sčasti na ďalší chod nelegálnej taxislužby a sčasti použil na
iné nezistené účely, v konečnom dôsledku z takejto činnosti získal finančný prospech minimálne vo
výške 77.175,-Eur podľa znaleckého posudku č. 17/2017 231.08.2017 znalca z odboru ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo.

Okresný súd Trenčín rozsudkom 3T/111/2018 zo 16.10.2019 podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku
oslobodil obž. U. Y. spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 2Pv
142/18/5511 ako trestný čin prečin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods.
3 Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti rozsudku podala intervenujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina ihneď po jeho vyhlásení
dňa 16.10.2019 odvolanie, ktoré nasledovne:

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku vychádzal z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní

dňa 16.10.2019 v neprítomnosti obž. U. Y., za prítomnosti jeho obhajcu.

Poukázal na skutočnosť, že obžalovaný v prípravnom konaní odmietol vypovedať.

Popísal výpoveď svedka K.. K. L., inšpektora práce na Inšpektoráte práce v Trenčíne, ktorý v

rámci vykonávania prevádzkovania vozidiel taxislužby vykonal s kolegyňou kontrolnú službu vozidlom
taxislužby S. M. po mieste Trenčín. Vodič R. Y. vykonal taxikársku službu na opotrebovanom vozidle H.
N. Z., nálepka taxislužby S. M.ola len označená len na dverách vodiča a spolujazdca a to magnetkou,
predložil len vodičský preukaz, žiadne iné doklady potrebné k vedeniu vozidla taxislužby. Na vozidle
nebol nainštalovaný taxameter a nemal registračnú pokladnicu. Predmetné motorové vozidlo patrilo

súkromnej osobe U. Y..

Ďalšia svedkyňa Y.. T. I. vedie Trenčiansky útulok a reklamu útulku pre taxislužbu S. M. s nikým
nedohadovala, túto reklamu našla v inzertných novinách Pardon ako samostatnú prílohu. Aby si overila
o čo ide, tak si objednala jazdu taxislužbou S. M. a prišiel U. Y., ktorý na jej otázku, čo je to za reklamu

odpovedal, že na základe reklamy by chcel vyzbierať peniaze pre útulok, nakúpiť nejaké krmivá a pod.
M.poskytovalnavozidleU.S.zelenejfarby.U.Y.poznalazM.aspomenutáudalosťsaodohralakoncom
zimy alebo na jar roku 2016.

Znalkyňa z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo na hlavnom

pojednávanítrvalanavýsledkochsvojhoznaleckéhoposudku,kvyčíslenejsumeprospechu77.175,-Eur
sa dopracovala matematickými výpočtami, presnejšie len matematickými výpočtami, ktoré v znaleckom
posudku uviedla.

Ďalší svedkovia R. Y., F. V., T. L., Y. U. a Y. Q. na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať z dôvodu,

že by si mohli privodiť trestné stíhanie v súvislosti s predmetným skutkom.Súd vyhodnotením dôkazov nemal jednoznačne, bez akýchkoľvek relevantných skutočností
preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Svedkovia, ktorí odmietli vypovedať a
ktorí mali v zmysle obžaloby vykonávať jazdy formou taxislužby, spôsobili dôkaznú núdzu.

Z výsluchov svedkov K.. L., Y.. I., znaleckého posudku a oboznámené listinné dôkazy umožňujú
vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať tak, ako je to uvedené v obžalobe,
pritom zo zásady prezumpcie neviny vyplýva nielen zásada rozhodnúť v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, ale aj zásada dokázania viny obžalovanému. Aj keď z výsluchu Y.. I. je zrejmé naplnenie

častí objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu prečinu neoprávneného podnikania podľa §
251 ods. 1 Tr. zákona, žiadnymi inými dôkazmi nie je preukázaná neoddeliteľná časť tejto objektívnej
stránky, ktorou je neoprávnené podnikanie v malom rozsahu.

S rozhodnutím prvostupňového súdu sa prokurátor nestotožňuje, preto proti nemu podal odvolanie.

Je možné súhlasiť s argumentom odôvodnenia, že z výsluchu svedkyne Y.. I. je zrejmé naplnenie
časti objektívnej stránky predmetného prečinu, obdobne podľa prokurátora aj z výpovede K.. L. a je
skutočnosťou, že znalkyňa vypracovala znalecký posudok na základe výpovedí osôb, ktoré na hlavnom
pojednávaní odmietli vypovedať v procesnom postavení svedka a neboli splnené zákonné podmienky na
prečítanie zápisníc o ich výpovediach z prípravného konania. Podľa názoru prokurátora dôkazná núdza,

ktorá vznikla sa výhradne viazala k rozsahu skutku, ale nie k podstate skutku, preto mal Okresný súd
postupovať podľa § 285 písm. b) Tr. zákona, pretože nadobudol pochybnosti o rozsahu skutku, ktorého
preukázaná časť nie je trestným činom.

Z uvedených dôvodov navrhujem, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne zrušil napadnutý rozsudok

Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 3T/111/2018 zo 16.10.2019 v trestnej veci obž. U. Y. a sám vo veci
rozhodol v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku.“

Obžalovaný sa po vyhlásení napadnutého rozsudku prostredníctvom svojho obhajcu vzdal práva podať
proti nemu odvolanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných

chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom uvedie, ktoré skutočnosti

vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa
súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto.

Podľa názoru odvolacieho súdu obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku nezodpovedá uvedenému
ustanoveniu.

Ako to vyplýva z výrokovej časti napadnutého rozsudku, obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby

podľa § 285 písm. a) Tr. por., teda preto, že nebolo dokázané, že sa stal „skutok“, pre ktorý je v tomto
trestnom konaní stíhaný.

Zo skutkovej vety obžaloby vyplýva, že obžaloba obžalovanému kladie za vinu prevádzkovanie
taxislužby pod názvom „S.“ a „S.“, ktorého konania sa mal dopustiť „od presne nezistenej doby roku

2015 až do dňa 17.01.2017“. Na uvedené skutočnosti odvolací súd poukazuje preto, že určenie, koľko
„skutkov“ v procesnom význame obsahuje skutková veta obžaloby, je podľa názoru odvolacieho súdu
nevyhnutná pre rozhodnutie súdu o podanej obžalobe.Na uvedenú otázku podľa názoru odvolacieho súdu nedáva jasnú odpoveď ani obžaloba a jej
odôvodnenie. V skutkovej vete obžaloby sa obžalovanému kladie za vinu „prevádzkovanie taxislužby
vykonávaním jázd na vozidlách (použité množné číslo)“ v pomerne dlhej dobe, „od presne nezistenej

doby roku 2015 až do dňa 17.1.2017“. Takéto vymedzenie konaní obžalovaného, uvedených v
skutkovej vete obžaloby, nenasvedčuje tomu, že uvedené konania obžalovaného by mali kontinuálne
a bez prerušenia nadväzovať na seba. Ak sa tento predpoklad odvolacieho súdu zhoduje s názorom
prokurátora, v obžalobe chýba vysvetlenie prokurátora, či tieto konania obžalovaného prokurátor
považoval za čiastkové útoky (z procesného hľadiska viaceré skutky podľa § 10 ods. 15 Tr. por.)

pokračovacieho trestného činu alebo za viaceré útoky jediného skutku, napĺňajúceho skutkovú podstatu
hromadného trestného činu, keďže konanie v obžalobe prokurátor kvalifikuje ako jeden trestný čin podľa
§ 251 ods. 1, 2 písm. b), ods. 3 Tr. zák. Odpoveď na túto otázku neobsahuje ani napadnutý rozsudok
okresného súdu a jeho odôvodnenie.

Z hľadiska okresným súdom uplatneného dôvodu oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, odvolací

súd považuje za potrebné poukázať na to, že pri existencii pochybností, či sa stal skutok (v procesnom
zmysle), pre ktorý je páchateľ trestne stíhaný, za situácie, že obžaloba kladie tomuto páchateľovi za vinu
viacero konaní (udalostí v reálnom svete), je predovšetkým úlohou súdu ustáliť, pod aký druh trestného
činu v zmysle § 122 Tr. zák. by mali byť tieto viaceré konania podriadené, teda či ide o viac trestných
činov vo viacčinnom súbehu, alebo či ide o pokračovací trestný čin, alebo či ide o hromadný trestný čin.

Pre prípad viacčinného súbehu trestných činov a pri pokračovacom trestnom čine kvôli ustanoveniu § 10
ods. 15 Tr. por. je v procesnom zmysle nutné každé jednotlivé konkrétne konanie páchateľa posudzovať
ako samostatný skutok, pričom pri hromadnom trestnom čine predstavuje súhrn jednotlivých konaní
páchateľa v procesnom zmysle len jeden skutok.

V súvislosti s obsahom procesného pojmu „skutok“ odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že
podľa ustálenej súdnej praxe "skutok" je pojmom trestného práva procesného. Treba pritom rozlišovať
medzi "skutkom" a "trestným činom". Skutok ako pojem procesného práva vyjadruje udalosť vo
vonkajšom svete vyvolanú človekom. Trestný čin ako hmotnoprávny pojem je súhrnom skutočností,
ktorénapĺňajúznakyskutkovejpodstatykonkrétnehotrestnéhočinuapodmieňujútrestnúzodpovednosť

páchateľa činu. Totožnosť „skutku“ je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata „skutku“
spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z
hľadiska trestného práva. Z hľadiska ustanovenia § 278 ods. 1 Tr. por. podstata skutku teda spočíva v
účasti obžalovaného na určitej konkrétnej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom
návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a

ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované
v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou.

Za situácie, ak súd rozhoduje o viacerých konaniach páchateľa tak, ako sa to javí aj v tomto prípade, je
preto jeho primárnou úlohou ustáliť, či konanie páchateľa vykazuje znaky viacčinného súbehu trestných

činov, alebo ide o čiastkové útoky (v procesnom význame samostatné „skutky“) pokračovacieho
trestnéhočinu,alebočiidelenojedenskutokhromadnéhotrestnéhočinu.Keďžeustanovenie§278ods.
1 Tr. por. ukladá povinnosť súdu rozhodnúť o každom skutku (v procesnom význame), ktorý je uvedený
v obžalobe, jedine ustálenie správneho záveru súdu v tejto otázke mu potom umožňuje procesne
správne rozhodnúť o obžalobe aj za situácie, ak niektoré z viacerých obžalobou tvrdených konaní nemá

preukázané.

Niet zrejme pochýb o tom, že ak v prípade viacčinného súbehu trestných činov súd na základe
vykonaného dokazovania nemá preukázané, že sa stal niektorý z viacerých skutkov, je o tomto skutku
nevyhnutné rozhodnúť podľa § 285 písm. a) Tr. por. To isté platí aj v prípade nepreukázania niektorého

z viacerých čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu s poukazom na ustanovenia § 278 ods.
1 a § 10 ods. 15 Tr. por. (viď R 55/2013).

Iná je však situácia v prípade hromadného trestného činu, definovaného v ustanovení § 122 ods.
11 Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia za hromadný trestný čin sa považuje jeho spáchanie viacerými

činmi, ktoré samostatne ešte nie sú trestným činom. V prípade hromadného trestného činu súhrn
viacerých jednotlivých aktov preto predstavuje v procesnom slova zmysle len jeden skutok, ktorý je
možné upravovať v rámci zachovania totožnosti skutku. V prípadoch hromadných trestných činov
za situácie, ak sa vykonaným dokazovaním nepreukáže spáchanie niektorého z viacerých konaní,kladených obvinenému za vinu, nerozhoduje sa o každom z viacerých konaní osobitne, ale toto konanie
sa len „vypustí“ a v odôvodnení rozhodnutia s poukazom na povinnosť súdu podľa § 168 ods. 1 Tr. por.
uviesť,ktoréskutočnostimásúddokázanéaktorénie,salenuvedie,nazákladeakýchzistenísúddospel

k takémuto skutkovému odchýleniu sa od obžaloby. Takýto postup je v zásade možný aj v prípade, ak
vykonaným dokazovaním vyjdú najavo nové, v obžalobe neuvedené ďalšie skutkové okolnosti, ktoré by
mali byť súčasťou hromadného trestného činu.

Podľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia napadnutého rozsudku v rozpore s ustanovením

§ 268 ods. 1 Tr. por. nevyplýva, k akým konkrétnym skutkovým zisteniam dospel okresný súd vo
vzťahu k jednotlivým, v skutkovej vete obžaloby uvedeným konaniam, ktoré kladie obžaloba za vinu
obžalovanému. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že v ňom
absentujú výslovné a jednoznačné zistenia okresného súdu, ktoré z jednotlivých konaní, popísaných
v obžalobe, mal preukázané, v akom rozsahu a ktoré nie a na základe akých dôkazov k takýmto
konkrétnym skutkovým zisteniam dospel.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho úvode obsahuje poukaz na dôkazy, ktoré okresný súd
vykonal na hlavnom pojednávaní a nasleduje popis obsahu vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o vlastné
úvahy, okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v tomto smere uviedol nasledovné:

„V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov
procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením
týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných
strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, nemal jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností
preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Tým, že svedkovia R. Y., F. V., T.

L., Y. U. a Y. Q. (osoby, ktoré mali v zmysle obžaloby vykonávať jazdy na vozidlách poskytnutých
obžalovaným a prepravovať nimi zákazníkov na miesta podľa ich požiadaviek za finančnú odmenu
a denné tržby po odpočítaní nákladov súvisiacich s prevádzkou vozidla a odmien za vykonanú
prácu odovzdávať v hotovosti do rúk obžalovaného) odmietli na hlavnom pojednávaní vypovedať z
dôvodu, že by si mohli privodiť trestné stíhanie v súvislosti s predmetným skutkom, a zároveň neboli

splnené zákonné podmienky na prečítanie zápisníc o ich výpovediach z prípravného konania, vznikla
dôkazná núdza pre preukázanie, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe. Záver o vine
musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach
založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov,
na ktoré poukazovala prokurátorka vo svojej záverečnej reči. Výsluchy svedkov K.. K. L., Y.. T. I.,

znalkyne z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, tiež oboznámené
listinné dôkazy umožňujú vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať tak, ako je to
uvedené v obžalobe. Navyše vyššie uvedená znalkyňa vychádzala pri vypracovaní znaleckého posudku
výhradne zo svedeckých výsluchov, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, či už osobne, alebo
prostredníctvom prečítania zápisníc z prípravného konania. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej

v § 2 odsek 4 Trestného poriadku však vyplýva nielen zásada "in dubio pro reo" (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného), ale aj to, že obžalovaným musí byť vina preukázaná. Znamená to, že
obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech,
teda ak obžalovaný niektorú skutočnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť
zodpovedá skutočnosti a rovnako ak obžalovaný k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z

toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé. I keď z výsluchu svedkyne Y.. T. I. je zrejmé
naplneniečastiobjektívnejstránkyskutkovejpodstatytrestnéhočinuprečinuneoprávnenéhopodnikania
podľa § 251 odsek 1 Trestného zákona, teda neoprávnené podnikanie obžalovaného, avšak aj so
zohľadnením ostatných na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov nie je preukázaná zostávajúca
neoddeliteľná časť tejto objektívnej stránky a to neoprávnené podnikanie v malom rozsahu. Súd preto

dospel k záveru, že dokazovaním v predmetnej trestnej veci nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek
relevantných pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, keďže neboli
preukázané všetky obligatórne znaky, konkrétne konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a
následkom, objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, prípadne iného trestného
činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Z uvedených dôvodov preto súd v zmysle § 285

písmeno a) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Žilina oslobodil.“

Podľa konkrétneho obsahu skutkovej vety obžaloby je nepochybné, že prokurátor kladie obžalovanému
za vinu, že obžalovaný bez splnenia zákonných podmienok od presne nezistenej doby roku 2015 do17.1.2017 v miestach a spôsobom uvedeným v skutkovej vete prevádzkoval taxislužbu, z ktorej činnosti
mal získať finančný prospech minimálne vo výške 77.175,- eur.

Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedenej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je
jasné, ktoré konkrétne skutočnosti zo skutkových okolností, uvedených v skutkovej vete obžaloby, mal
mať okresný súd preukázané a ktoré nie. Odvolací súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku
identifikoval jedine nasledovnú časť, ktorá by mala dávať akú-takú odpoveď na to, k akým skutkovým
záverom mal okresný súd dospieť:

„I keď z výsluchu svedkyne Y.. T. I. je zrejmé naplnenie časti objektívnej stránky skutkovej podstaty
trestného činu prečinu neoprávneného podnikania podľa § 251 odsek 1 Trestného zákona, teda
neoprávnené podnikanie obžalovaného, avšak aj so zohľadnením ostatných na hlavnom pojednávaní
vykonaných dôkazov nie je preukázaná zostávajúca neoddeliteľná časť tejto objektívnej stránky a to
neoprávnené podnikanie v malom rozsahu. Súd preto dospel k záveru, že dokazovaním v predmetnej
trestnej veci nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností dokázané, že sa stal

skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, keďže neboli preukázané všetky obligatórne znaky, konkrétne
konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom, objektívnej stránky skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu, prípadne iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného
zákona.“

Podľa názoru odvolacieho súdu z tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku by malo vyplývať, že
okresný súd z vykonaných dôkazov mal mať preukázané prevádzkovanie taxislužby obžalovaným, ako
mu to kládla za vinu obžaloba, avšak nemal preukázané vykonávanie tejto činnosti obžalovaným ani v
minimálne malom rozsahu, v dôsledku čoho nemal preukázané naplnenie všetkých pojmových znakov
trestného činu neoprávneného podnikania podľa § 251 Tr. zák. Ak by teda vyššie vyvodené zistenia

odvolacieho súdu z odôvodnenia napadnutého rozsudku korešpondovali s tým, čo mal na zreteli okresný
súd pri rozhodovaní napadnutým rozsudkom, je potrebné dať za pravdu názoru prokurátora v dôvodoch
jeho odvolania, podľa ktorého názoru dôvod oslobodenia obžalovaného spod obžaloby podľa § 285
písm. a) Tr. por. nie je v súlade (nekorešponduje) s odôvodnením napadnutého rozsudku, v dôsledku
čoho napadnutý rozsudok trpí vadou v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu. Odvolací súd nemohol rozhodnúť tak, ako to navrhoval prokurátor v
dôvodoch jeho odvolania, teda rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285
písm. b) Tr. zák., nakoľko v napadnutom rozsudku je právne záväzný len výrok napadnutého rozsudku,

podľa ktorého, v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. nebolo preukázané, že sa skutok stal, pričom
prokurátorom navrhovaný dôvod oslobodenia obžalovaného spod obžaloby by musel byť založený na
iných skutkových záveroch, než ktoré vyplývajú z výrokovej časti napadnutého rozsudku. Preto odvolací
súd podľa § 322 ods. 1 Tr. por. rozhodol o vrátení veci okresnému súd, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Po vrátení veci bude úlohou súdu podrobne ustáliť, ktoré zo skutkových okolností, uvedených v
obžalobe, preukazujú vykonané dôkazy a ktoré nie. Toto ustálenie skutkových okolností sa týka
všetkého, čo je uvedené v skutkovej vete obžaloby, teda najmä konkrétneho času, miesta a spôsobu
konania obžalovaného. Správne ustálenie skutkových zistení je nevyhnutným východiskom aj pre

správne závery o posúdení úmyslu obžalovaného vo vzťahu k rozsahu obžalobou uvádzaného konania
obžalovaného (§ 14 Tr. zák.).

Na záver odvolací súd považuje za potrebné dodať, že prípadné nenaplnenie všetkých pojmových
znakov skutkovej podstaty trestného činu vo všeobecnosti automaticky nezakladá zákonný dôvod pre

oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por., keďže rozhodnutiu o oslobodení
obžalovaného z tohto zákonného dôvodu musí predchádzať odôvodnené a správne zistenie, že nie je
dôvod na postúpenie veci podľa § 280 ods. 2 Tr. por. Preto v ďalšom konaní pre prípad odôvodneného
zistenia nenaplnenia všetkých pojmových znakov trestného činu bude úlohou okresného súdu zaoberať
sa aj uvedenou otázkou.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.