Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/119/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615000056
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5615000056.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov
JUDr. Pavla Polku a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom 24. novembra 2015
prejednal odvolanie podané obžalovaným K. F. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
0T/28/2015 z 24.8.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. F. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 0T/28/2015 z 24.8.2015 bol obžalovaný K. F.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 18.6.2015 viedol osobné motorové vozidlo zn. Citröen Jumper, ev.č. LM-739 CJ po miestnej

komunikácii v obci Liptovský Ondrej, okres Liptovský Mikuláš, kde v blízkosti spoločnosti Agria, a.s.
Liptovský Ondrej bol zastavený policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš, ktorou
bolvyzvanýkpodrobeniusadychovejskúškenaprítomnosťalkoholuvdychu,avšaknapriekopakovanej
výzve bez vážneho dôvodu odmietol sa tejto dychovej skúške podrobiť, ako aj odmietol sa podrobiť
lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 289 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m)
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný K. F., a to proti všetkým jeho výrokom.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že na hlavnom pojednávaní
vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, pričom ku spáchaniu skutku sa aj
naďalej priznáva, ale bráni sa tým, že hoci sa skutok stal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku,
tak tento nie je trestným činom. V danom prípade bol obžalovaný uznaný za vinného z dôvodu, že
sa odmietol podrobiť len dvom z viacerých zákonom prípustných spôsobov na zistenie prítomnosti

alkoholu.Počasceléhotrestnéhokonaniaaanivskutkovejveteodsudzujúcehorozsudkuobžalovanému
nie je kladené za vinu, že sa odmietol podrobiť aj lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením
iného biologického materiálu. Trestnosť konania obžalovaného zo znenia skutkovej vety odsudzujúceho
rozsudku nevyplýva. Hoci sa potom skutok stal tak, ako je uvedené vo výroku odsudzujúceho rozsudku
a jeho spáchanie nemá dôvod obžalovaný popierať, tak tento nie je trestným činom z dôvodu absencie
objektívnej stránky trestného činu.

Podľa názoru obhajoby ustanovenie § 289 ods. 2 Tr. zák. je tiež v rozpore s
viacerými základnými zásadami trestného konania, predovšetkým však so zásadou prezumpcie nevinya právom obvineného na svoju obhajobu, ktoré sú okrem iného garantované aj Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a Ústavou Slovenskej republiky. Z obsahu ustanovenia § 289 ods. 2
Tr. zák. vyplýva, že objektívna stránka skutkovej podstaty posudzovaného prečinu spočíva v opomenutí

zákonnej povinnosti podrobiť sa skúške (odberu) za účelom prípadného zistenia prítomnosti návykovej
látky v organizme človeka. To znamená, že pokiaľ v tom čase podozrivá osoba odmietne poskytnúť
súčinnosť pri takomto zisťovaní, dopúšťa sa automaticky trestného činu. Uvedené konštatovanie je
predovšetkým výrazným zásahom do prezumpcie neviny jednotlivca a nastoľuje v podstate stav
prezumpcie viny (pokiaľ sa nepodrobíš, si vinný). Zásada prezumpcie neviny vychádza zo základného

predpokladu, a to, že každý sa považuje za dobrého a čestného, kým nie je preukázané inak
(„praesumptio boni viri“). Teda vo vzťahu ku každému jednotlivcovi platí právna fikcia o jeho nevine
(bezúhonnosti), a to až do momentu, kedy je táto osoba právoplatne odsúdená. Prezumpcia neviny
teda vyjadruje objektívny stav, podľa ktorého o vine obvineného môže rozhodnúť len súd, pričom
jeho rozhodnutie musí vychádzať z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný
záver, že žalovaný skutok spáchala určitá osoba. Posledne uvedené však nemožno v žiadnom prípade

konštatovať, nakoľko skutkový stav je „ustálený“ len zo skutočnosti, že jednotlivec sa odmietol podrobiť
úkonu na zistenie prítomnosti návykovej látky. Z uvedeného konštatovania je ďalej zrejmé, že ustálenie
skutkového stavu len na podklade skutočnosti, že niekto nesplní svoju zákonnú povinnosť, je zároveň
v značnom rozpore so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu vyjadrenou v ustanovení § 2 ods.
10 Tr. por. To znamená, že za danej právnej situácie môže byť vznesené obvinenie určitej osobe a

táto môže byť v konečnom dôsledku aj právoplatne odsúdená, a to len na podklade skutočnosti, že sa
nepodrobila testu na zistenie prítomnosti alkoholu (drogy). Nie je totiž vylúčené, že takto môže osoba
konať aj napriek tomu, že keby sa podrobila odberu krvi, bolo by jej zistené nižšie množstvo látky, než
ktoré je sankcionovateľné podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., prípadne by jej v krvi nebola zistená prítomnosť
žiadnej návykovej látky (napríklad pre odstup času).

Zvýšenú náročnosť a skomplikovanie zabezpečenia dôkazov o vine v dôsledku zvolenej obrany
kontrolovaného vodiča nemožno obchádzať tým, že povinnosť jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností dokázať vinu zmení zákonodarca na povinnosť podozrivého dokázať svoju nevinu.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný je trestne stíhaný podľa ustanovenia § 289 ods. 2 Tr. zák. v znení
zákona č. 313/2011 Z.z., ktorého použitie je v danej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste,

pričom toto ustanovenie je v zjavnom rozpore s ustanovením článku 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, obžalovaný navrhuje, aby súd podľa § 283 ods. 5 Tr. por. konanie prerušil a podal návrh na
začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
V prípade, ak súd nebude vyššie uvedený návrh na prerušenie konania akceptovať, tak obhajoba žiada,
aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného a obžalovaného K. F. v celom rozsahu spod obžaloby

oslobodil, pretože obžalovanému je kladené za vinu, že sa odmietol podrobiť len dvom z viacerých
zákonom prípustných spôsobov na zistenie prítomnosti alkoholu.

K vyššie uvedeným návrhom obžalovaného na prerušenie trestného konania a začatie konania pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorého sa obžalovaný opätovne domáhal aj v písomných

dôvodoch podaného odvolania, treba stručne uviesť, že odvolací súd tieto návrhy z hľadiska obsahu
vyhodnotil ako odvolacie námietky smerujúce proti výroku o vine.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného K. F. bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr.

por. Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. a nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.,
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. a § 257 ods. 5 Tr. por. odvolací
súd zistil, že odvolanie obžalovaného K. F. nie je dôvodné.Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou

objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, právo na obhajobu - § 2 ods. 9, voľného hodnotenia
dôkazov - § 2 ods. 12, rovnosti (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14. Odvolací súd teda konštatuje, že
súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe v súlade so

všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

K výroku o vine

V prvom rade je potrebné uviesť, že obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom

Liptovský Mikuláš konanom 24.8.2015 poučený podľa § 257 ods. 1 Tr. por. o práve urobiť niektoré
z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por., podľa § 257 ods. 4 Tr. por., ako aj o
následkoch vyhlásenia v rozsahu podľa odsekov 5 a 8. Následne obžalovaný na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr.
por. (č.l. 89), čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým súdom na

hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Uvedeným vyhlásením
obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že mu súd uloží trest bez dokazovania viny. Logickým dôsledkom
rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší postup súdu,
keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať,
meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o vine
v napadnutom rozsudku.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho
rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. Tiež bol povinný preskúmať, či zistený skutok bol
správne právne posúdený. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.
K výroku o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa

(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho

rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stal výrok súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému K. F..
Pri absencii konkrétnych odvolacích námietok proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o druhu a výmere

trestu odvolací súd preskúmal výrok o treste a vzhľadom na vyššie vyslovený záver o právnej
kvalifikácii súdeného skutku stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o druh a výmeru
uloženého trestu obžalovanému. Okresný súd, postupujúc v súlade so zásadami pre ukladanie trestov,
i s prihliadnutím na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., rozhodol správne, keď obžalovanému uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, t.j. na dolnej hranici trestnej sadzby
zvýšenej podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., pretože je nesporné, že obžalovaný sa súdeného prečinu dopustil v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (vec Okresného súdu Lipovský Mikuláš, sp.zn. 2T/77/2014).
Uvedený trest považuje aj krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a najmä
generálnej prevencie, pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery
obžalovaného. Iný, miernejší druh trestu, v prípade obžalovaného neprichádzal ani do úvahy, pretože
bez akýchkoľvek pochybností možno uzavrieť, že u obžalovaného ide o nedisciplinovaného vodiča.

Sankcie uložené príslušníkmi OO PZ za dopravné priestupky (č.l. 81), ani tresty odňatia slobody aj
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel uložené súdom vo veci Okresného súdu Lipovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/77/2014 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., neboli
pre neho dostatočným poučením a i napriek tomu sa opakovane dopúšťa protiprávnych konaní na úseku
dopravy.

K odôvodneniu výroku o treste urobenému okresným súdom krajský súd nemá čo dodať, nakoľko
okresný súd aj uloženie trestu obžalovanému odôvodnil vyčerpávajúcim a dostatočným spôsobom.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

a zistil, že okresný súd postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. neporušil zákon.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel podľa
§ 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zák.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.