Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoPr/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919200644
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5919200644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu - I.. Z.. I. B.,
nar. XX. X.XXXX, trvale bytom M. XX, Q., v zastúpení právne - AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o.,
so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36868108, proti žalovanému - Obec Mošovce, so
sídlom Kollárovo námestie 314/10, 038 21 Mošovce, IČO: 00316806, v zastúpení právne - Advokátska
kanceláriaJUDr.TomášSuchý,spol.s.r.o.,sosídlomHorná13,97401BanskáBystrica,IČO:47234148,
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o zaplatenie sumy 4.149,64 eur, o zaplatenie
sumy 4.814,73 eur, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k.

3Cpr/6/2019-229 zo dňa 13.2.2020 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že „ u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného
pomeru žalobcu zo dňa 15.2.2019 dané mu žalovaným a žalobcovi doručené dňa 18.2.2019 j e n
e p l a t n é “.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., v ktorom zamietol žalobu v časti o zaplatenie
sumy 4.149,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.4.2019 do zaplatenia.

N e d o t k n u t ý m z o s t á v a výrok III. rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zastavil konanie v
časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 4.814,73 eur.
Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v časti o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu (výrok I.). Zamietol žalobu aj v časti o
zaplatenie sumy 4.149,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.4.2019 do zaplatenia
(výrok II.). Konanie v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 4.814,73 eur (výrok III.) z dôvodu

späťvzatia žaloby zastavil. Žalovanému okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku rozhodnutím vydaným
súdnym úradníkom (výrok IV.).

2. Okresný súd zistený skutkový a právny stav vyvodil z vykonaného dokazovania, prioritne poukazuje
na : pracovnú zmluvu zo dňa 30.6.2015, pracovnú náplň - príloha č.1 pracovnej zmluvy, menovanie do
funkcie riaditeľa ZUŠ zo dňa 1.7.2015, oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 4.1.2016,

oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 2.1.2019, okamžité skončenie prac. pomeru
zo dňa 15.2.2019, odpoveď žalobcu na skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.2.2019, vyhlásenie
výberového konania na obsadenie funkcie riaditeľa ZUŠ Mošovce zo dňa 5.5.2015, Pracovný poriadok
pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov ZUŠ zo dňa 1.9.2015, Zriaďovaciu listinuZUŠ zo dňa 1.6.2004, Dodatok č.1 k zriaďovacej listine ZUŠ zo dňa 21.6.2005, Dodatok č. 2 k
zriaďovacej listine ZUŠ, Dodatok č. 3 k zriaďovacej listine ZUŠ zo dňa 18.2.2016.

3. Za predmet sporu okresný súd vymedzil nárok žalobcu uplatnený:

a/ na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané mu listom žalovaného zo dňa
15.2.2019 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom,
b/ na zaplatenie sumy 4.149,64 eur titulom mzdy za tri dni v mesiaci január 2019 vo výške 218,25

eur, mzdy za mesiac február vo výške 730,39 a náhrady mzdy pri neplatnom okamžitom skončení
pracovného pomeru vo výške 3.201 eur,
c/ na zaplatenie sumy 4.814,73 eur titulom náhrady škody, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mu mala
vzniknúťtým,žezdôvoduokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerupreporušeniepracovnejdisciplíny
mu nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti.

4. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou, v rámci svojej obrany vzniesol námietku nedostatku svojej
pasívnej vecnej legitimácie. S odkazom na konkrétne označenú právnu úpravu argumentoval, že
zamestnávateľom žalobcu má byť škola v ktorej zastával funkciu riaditeľa, on zamestnávateľom žalobcu
sa nestal ani tým, že tak bol označený v pracovnej zmluve, preto žalobca voči nemu nemá žiaden
zákonný nárok.

5.Okresnýsúdpoukazujenavykonanédokazovanie,ktorépreukázalo,žedňa30.06.2015bolauzavretá
pracovná zmluva medzi žalovaným ako zamestnávateľom, za ktorého vystupoval starosta obce V.. C.
Y. a žalobcom v postavení zamestnanca. Zmluvné strany dojednali náležitosti pracovnej zmluvy: druh
práce - riaditeľ ZUŠ v kariérnom stupni pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou na Základnej

umeleckej škole v Mošovciach, pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú na 5-ročné funkčné obdobie
do 30.6.2020. Prílohou č.1 pracovnej zmluvy bola pracovná náplň. Podľa menovacieho dekrétu žalobcu
do funkcie riaditeľa ZUŠ v Mošovciach menoval žalovaný. Okamžité skončenie pracovného pomeru
v zmysle § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny závažným
spôsobom ( neospravedlnená absencia na pracovisku v trvaní troch pracovných dní - 2.1.2019 -

4.1.2019 ) dal žalobcovi listom zo dňa 15.2.2019 žalovaný, za ktorého vystupovala starostka obce V..
J. Y. .

6.Námietkunedostatkupasívnejvecnejlegitimáciežalovanéhookresnýsúdprávneposúdilvychádzajúc
z ust. § 2 ods. 1 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 veta prvá, ods. 3, 6, 11 zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v

školstve a školskej samospráve, z ust. § 4 veta prvá zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom
záujme, v aplikácii aj s ustanoveniami § 68 ods. 1 písm. b/, § 77 Zákonníka práce. Prihliadol aj na
právne závery Najvyššieho súdu SR prijaté v rozsudku sp.zn. 3 Cdo/192/2004, tie okresný súd bližšie
rozviedol v bode 11 písomného odôvodnenia rozhodnutia.

7. Vo svojej argumentácii súd prvej inštancie poukazuje na právne postavenie riaditeľa školy normované
v zákone č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe školstva a školskej samosprávy, keď riaditeľ školy je na
jednej strane samostatným riadiacim funkcionárom školy a na druhej strane je zamestnancom školy s
právnou subjektivitou. Z uvedeného postavenia riaditeľa školy je potrebné podľa súdu rozlišovať dve
roviny vzťahov riaditeľa : rovinu funkčnú - funkčný vzťah riaditeľa ku škole a rovinu pracovnoprávnu -

pracovnoprávnyvzťahriaditeľakuškole.Zustanovenia§3ods.6uvádzanejprávnejnormyjednoznačne
vyplýva pracovnoprávne postavenie riaditeľa, ktorý vo vzťahu ku škole je jej zamestnancom. Právne
úkony za zamestnávateľa (škola) voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom (menovanie za
riaditeľa školy) robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil (obec), vyplýva to z ustanovenia § 4 zákona
č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, za ktorého vystupuje starosta obce (starosta

obce vystupuje za zriaďovateľa pri menovaní, odvolávaní riaditeľa školy) v zmysle § 3 ods. 11 zákona
č. 596/2003 Z.z. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že riaditeľ je zamestnancom školy a nie
zamestnancom obce. Proces vzniku pracovnoprávneho vzťahu riaditeľa školy je daný všeobecne
záväzným právnym predpisom.

8. Nespornou skutočnosťou bolo, že žalobca sa úspešne zúčastnil výberového konania na funkciu
riaditeľa školy, následne bol do tejto funkcie menovaný žalovaným a funkciu riaditeľa školy vykonával
od 1.7.2015, mzdu za vykonanú prácu vyplácala žalobcovi škola.9. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2015 ale nemohol vzniknúť pracovný pomer medzi
žalobcomakozamestnancomažalovanýmakozamestnávateľom, pracovnýpomertotižmoholvzniknúť
ibamedzižalobcomakozamestnancomaškolouakojehozamestnávateľom.Oduvedenéhodátumu ale

žalobca si dlhodobo plnil pracovné povinnosti vo funkcii riaditeľa školy, za čo mu bola školou vyplácaná
mzda. Podľa zriaďovacej listiny zo dňa 1.6.2004 zriaďovateľom ZUŠ v Mošovciach je žalovaný,
ktorý menovacím dekrétom menoval žalobcu do funkcie riaditeľa školy dňom 1.7.2015. Žalovaný bol
oprávnený robiť právne úkony zamestnávateľa voči žalobcovi, jeho zamestnávateľom ale žalovaný
nebol, bola ním škola. Písomnú pracovnú zmluvu uzavretú medzi žalovaným ako zamestnávateľom a

žalobcom ako zamestnancom vyhodnotil okresný súd za neplatnú, avšak uzavrel, že pracovný pomer
medzi žalobcom a školou ako zamestnávateľom bol založený konkludentne, vznikol 1.7.2015 na 5-
ročné funkčné obdobie do 30.6.2020 na výkon funkcie riaditeľa ZUŠ v Mošovciach.

10. Zamestnanec má právo domáhať sa voči zamestnávateľovi ochrany svojich práv (aj o neplatnosť
skončeniapracovnéhopomeruokamžitýmskončením),vtakomtoprípadeideo žalobuourčenieprávnej

skutočnosti podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku ( ďalej iba „ CSP“ ) keďže v zmysle ust.
§ 77 Zákonníka práce je potrebné, aby neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola konštatovaná
súdom.

11. V súdenom prípade ku skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa mohlo dôjsť

podľa názoru okresného súdu len na základe právneho úkonu školy a nie na základe právneho
úkonu žalovaného, nakoľko žalovaný nie je zamestnávateľom žalobcu. K takémuto úkonu zo strany
školy doposiaľ nedošlo. Nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
je oprávnený žalobca uplatňovať v spore výlučne voči svojmu zamestnávateľovi a tým žalovaný
nepochybne nie je. Následne tak žalovaný nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, z tohto dôvodu

nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia v spore a tento zásadný záver prijatý súdom viedol
k zamietnutiu žaloby v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd
poznamenal ďalej, že žalobca z pozície riaditeľa školy zákonnú úpravu týkajúcu sa právneho postavenia
riaditeľa školy, osobitne, ktorý subjekt je jeho zamestnávateľom nevyhnutne potreboval ovládať už
aj s prihliadnutím k požiadavke splnenia odborných predpokladov pre výkon tejto funkcie. Napriek

ale neplatnosti písomnej pracovnej zmluvy pracovný pomer žalobcu so školou ako zamestnávateľom
konkludentným spôsobom vznikol, žalobca neutrpel žiadnu ujmu, vykonával dohodnutú prácu, za ktorú
mu bola vyplácaná aj mzda počas obdobia niekoľkých rokov. K daniu okamžitého skončenia pracovného
pomeru nedošlo zo strany zamestnávateľa, ale zo strany iného subjektu, preto námietku nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie v spore žalovaný vzniesol opodstatnene. Navyše súd dodal, že otázku

vecnejlegitimáciestranysporu jejehopovinnosťou skúmaťibeztoho,abystranasporutakútonámietku
vzniesla.

12. Aj v prípade ďalšieho nároku - o zaplatenie sumy 4.149,64 eur titulom mzdy za tri dni v mesiaci
január 2019 vo výške 218,25 eur, mzdy za mesiac február vo výške 730,39 eur a náhrady mzdy pri

neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru vo výške 3.201 eur s príslušenstvom ( úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne od 1.4.2019 do zaplatenia ) žaloba smeruje voči subjektu, ktorý nie je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti - platiť žalobcovi mzdu, či náhradu mzdy.

13. Žalobca žalobu o zaplatenie sumy 4.814,73 eur uplatnenej titulom náhrady škody zobral späť pred

začatím pojednávania, preto okresný súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti
zastavil bez súhlasu žalovaného, keďže takýto súhlas v zmysle § 146 ods. 1 CSP potrebný nebol.

14. Podľa § 255 ods. 14 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, keď konštatoval úspech žalovaného v celom rozsahu ( v prevažnej časti voči

nemu žaloba bola zamietnutá a v zostávajúcej časti žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie
konania ).

15. Proti rozsudku (čo do jeho výrokov I., II. a IV.) sa odvolal v zákonnej lehote žalobca, v týchto výrokoch
sa domáha zmeny, v rámci nej žiada určiť neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa

15.2.2019, ktoré mu bolo od žalovaného doručené dňa 18.2.2019, zároveň priznať aj sumu 4.149,64
eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.4.2019 a náhradu trov konania ( vrátane trov
odvolacieho konania ) v rozsahu 100%.16 . Žalobca výrazne namieta právny názor okresného súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného v spore. Zdôrazňuje, že žalovaný je zriaďovateľom zamestnávateľa a sám ako zriaďovateľ
realizoval právny úkon - okamžité skončenie pracovného pomeru voči nemu/žalobcovi, na základe

ktorého mu nebolo umožnené ďalej prácu vykonávať a bol odhlásený aj zo Sociálnej poisťovne s týmto
právnym titulom. Predpokladá preto, že zamestnávateľ vykonal odhlásenie zo Sociálnej poisťovne v
zhode so žalovaným, nakoľko ZUŠ žiadny právny úkon voči nemu/ žalobcovi neučinil.

17. Právny úkon - okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.2.2019 (doručené dňa 18.2.2019)

voči nemu urobil/ vykonal žalovaný. Pracovnoprávny vzťah medzi ním a žalovaným de facto neexistoval,
napriek tomu ale, že žalovaný bol v pozícii zriaďovateľa zamestnávateľa, dal mu/žalobcovi okamžité
skončenie z údajne zle písomne spraveného pracovného pomeru. Takýto neplatný právny úkon
urobil práve žalovaný, preto nemohlo dôjsť ani k platnému skončeniu pracovného pomeru. Odvolateľ
( žalobca ) naďalej zotrváva na tom, že skončenie pracovného pomeru s ním zo strany žalovaného
je neplatné, preto ako v žalobnom návrhu tak aj v odvolaní sa domáha určenia neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru. Nesúhlasí s názorom okresného súdu, že nárok na určenie neplatnosti
okamžitého skončenia je oprávnený uplatňovať výlučne voči škole ako svojmu zamestnávateľovi. Škola
totiž voči nemu neurobila právny úkon, ktorý je predmetom tohto konania. Zamestnávateľ/škola s
ním/so žalobcom nikdy neskončila pracovný pomer, nikdy neurobila žiadny právny úkon smerujúci k
takémuto skončeniu, preto by žalovať školu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru

bolo nesprávne. Žalobca / odvolateľ vytýka okresnému súdu aj tú skutočnosť, že nevzal vôbec v úvahu
ustanoveniazák.č.596/2003Z.z.oštátnejsprávevškolstveaškolskejsamospráve,najmä ustanovenie
§ 3 vymedzujúce „ vymenúvanie a odvolávanie „ riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia,
žalobca cituje ustanovenia § 3 ods. 1 až 17, zák. č. 596/2003 Z.z., odkazuje na právny význam
ustanovenia § 3a označenej právnej normy upravujúceho spôsob zániku výkonu funkcie riaditeľa

a to v odseku 1 a odseku 2. Odvolávajúc sa na tieto právne ustanovenia považuje vôbec za otázne
do akej miery bol žalovaný oprávnený konať pokiaľ zamestnávateľ - škola vykonala odhlásenie zo
Sociálnej poisťovne, teda je zrejmé, že tak konala na základe pokynu zriaďovateľa, iný právny titul
na odhlásenie totiž škola nemala. Ak by žaloval školu, ako to konštatoval súd prvého stupňa, za
žalovaného by konala opäť tá istá osoba - aktuálna starostka obce Mošovce, ktorá v rámci konania v

mene obce aj podpísala okamžité skončenie pracovného pomeru s ním. Už v žalobe poukazoval na
snahu o pomstu od tejto osoby a na neplatnosť takéhoto skončenia pracovného pomeru aj vzhľadom na
dôvod - závažné porušenie pracovnej disciplíny dané neospravedlnenou absenciou na pracovisku, čo
bolo tvrdenie nezakladajúce sa na pravde. Okresný súd sa ale vôbec nezaoberal tým, či skutočne došlo
k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a nezaoberal sa neplatnosťou skončenia pre tento dôvod,

skutkový stav tak riadne nezistil, následne vec nesprávne právne posúdil. Podľa názoru odvolateľa bolo
povinnosťou súdu zaoberať sa s otázkou vecnej legitimácie vo vzťahu ku každej časti žaloby a nie iba
konštatovať nedostatok vecnej legitimácie u žalovaného.

18. V ďalšej časti odvolania žalobca dodáva, že žalovaný s ním najprv uzavrel pracovnú zmluvu, ktorá

bola neplatná (pritom neplatnosť nemôže byť na ujmu jeho/ žalobcu), následne mu doručil okamžité
skončenie pracovného pomeru, vyplývajúceho z pôvodnej neplatnej pracovnej zmluvy, čím jednoznačne
bola mu spôsobená ujma. Jednu aj druhú listinu vypracoval žalovaný, zamestnanec ako slabšia strana
je rád, keď dostane na podpis pracovnú zmluvu a určite sa nezamýšľa nad tým, ani nepoučuje
zamestnávateľa či je v poriadku podpísaná alebo nie. Keďže bol riaditeľom na predmetnej Základnej

umeleckej škole, teda jediný štatutárny zástupca aj v jeho prípade je uplatniteľné právne stanovisko
prijaté v rozhodnutí 4MCdo 6/2009 - „rozdielnosť záujmov zamestnávateľa pri uzavretí pracovnej
zmluvy, ktorá smeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu k ich zmene
alebozániku,vylučujeabyvmenezamestnávateľaučinilatakýprávnyúkonrovnakáfyzickáosoba,ktorá
je druhým účastníkom zmluvy ako zamestnanec, pretože nemôže zodpovedajúcim spôsobom súčasne

hájiť svoje záujmy ako zamestnanca a záujmy spoločnosti ako zamestnávateľa“. Účelom právnej úpravy
Zákonníkaprácejeochranazamestnanca,pretojepodľažalobcunepodstatné,čipripodpisezmluvymal
konať s odbornou starostlivosti riaditeľa (ako konštatoval prvostupňový súd). On pri podpise zmluvy bol
fyzickou osobou, zmluvu podpisoval s Obcou Mošovce, ktorú zastupoval vtedajší starosta ktorý mal byť
tým kto zabezpečí platnosť zmluvy ( aby sa nepodpísala neplatná pracovná zmluva), keďže vystupoval

v postavení zamestnávateľa a reprezentanta obce súčasne. On vychádzal z tých skutočností, že bol
riaditeľom Základnej umeleckej školy, žalovaný mu dal pracovnú zmluvu na podpis a žalovaný sám
svojvoľne bez právnej relevancie realizoval okamžité skončenie jeho pracovného pomeru, na základe
čoho ZUŠ vykonala aj jeho odhlásenie v Sociálnej poisťovni. On sa domáha svojich práv, v súdenej vecividí dôvod osobitného zreteľa najmä v tom, že takýto stav nezapríčinil, preto aj v prípade jeho neúspechu
v spore by mu mal žalovaný nahradiť všetky náklady.

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhuje potvrdenie rozsudku z dôvodu
vecnej správnosti a žiada priznať aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru
akýkoľvek nesúhlas žalobcu alebo polemika nad tým, či je on/žalovaný pasívne vecne legitimovaný
nie je namieste a je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 6 zák. č. 596/2003 Z.z. t.j. hmotným právom.
Predmetné ustanovenie totiž jasne vymedzuje kto je zamestnávateľom riaditeľa školy, t.j. komu svedčí

stav z hmotného práva. Zamestnávateľom riaditeľa je škola, toto je stav v zmysle hmotného práva, od
tohto sa odvíja aktívna a pasívna legitimácia v spore. Neodvíja sa od toho, kto urobil alebo neurobil
nejaký právny úkon ale od toho, či ten kto úkon urobil, ho v súlade s hmotným právom urobiť mohol
alebo nemohol a to z titulu, že je nositeľom takého práva alebo povinnosti. Vecnou legitimáciou sa totiž
rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia
(je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (pasívne legitimovaný). Pokiaľ

žalobca poukazuje na právnu úpravu vymenúvania a odvolávania riaditeľa školy (§ 3 zák. č. 596/2003
o štátnej správe v školstve a školskej samospráve) jeho argumentácie sú bez právneho významu v
problematike pracovného pomeru riaditeľa školy. Z Pracovného poriadku článku 5 ods. 2 vyplýva, že
vymenovanímriaditeľadofunkciesanezakladápracovnýpomerajepotrebnésriaditeľomškolyuzavrieť
pracovnúzmluvupodľaZákonníkapráce.Obdobnetoplatíajpreodvolaniezfunkcieriaditeľaškoly,kedy

odvolaním z funkcie riaditeľa školy sa pracovný pomer riaditeľa školy automaticky nekončí, to znamená,
žepracovnýpomerjepotrebnérozviazaťatoniektorýmzospôsobov,ktorépredpokladáZákonníkpráce.
Vzhľadom k tomu, že predmetom konania v súdenej veci bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, nemožno súdu prvej inštancie vyčítať, že sa nezaoberal skutočnosťami, ktoré nemajú vplyv na
založenie a skončenie pracovného pomeru riaditeľa školy. Tieto skutočnosti nebolo potrebné v konaní

skúmať a to z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá pre nesplnenie procesných podmienok konania.
Nie je zrejmé z akého dôvodu poukazuje žalobca na uznesenie NS SR zo dňa 16.12.2010, sp. zn.
4MCdo 6/2009, keďže sa týka situácie, keď určitý právny úkon urobí v mene zamestnávateľa rovnaká
fyzická osoba, ktorá je druhým účastníkom zmluvy/dohody ako zamestnanec. V tejto súdenej veci
ale takáto situácia nenastala, v dôsledku toho nemožno tento právny názor vo veci aplikovať. Pokiaľ

žalobca argumentuje skutočnosťou, že je slabšou stranou v spore, s jeho tvrdením sa súd prvej inštancie
vysporiadal v bode 20 rozsudku. Žalobcovi nevznikla v dôsledku neplatnej písomnej pracovnej zmluvy
žiadna zmluva, jeho pracovný pomer ako riaditeľa školy vznikol konkludentne, z tohto konkludentného
pracovného pomeru boli voči nemu zo strany školy ako jeho zamestnávateľa plnené všetky povinnosti,
ktorévyžadujeZákonníkpráce.Ajvpracovnoprávnompráveplatí,ževýkonprávapovinnostívyplývajúci

z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

20. Považuje za absurdné, aby bol zaviazaný na náhradu trov konania. Podľa procesno-právnej úpravy -
v Civilnom sporovom poriadku ( CSP ) nárok na náhradu trov konania má úspešná strana sporu. Žalobca

ako pán sporu žalobou inicioval súdne konanie, v ktorom sa on/žalovaný musel brániť preto je v súlade
so zákonom, zároveň i s jeho právom na súdnu ochranu, aby trovy, ktoré mu v konaní vznikli, mu boli
i nahradené. Žalobca ním tvrdený dôvod - osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
nijakým spôsobom nepreukázal ale ani neodôvodnil.

21. Žalobca v následnej písomnej reakcii uviedol, že mu bolo dňa 09.09.2020 doručené potvrdenie zo
Sociálnej poisťovne obsahujúce prehľad všetkých jeho doterajších zamestnaní. Poukazuje na to, že
ho prepustila z pracovného pomeru Obec Mošovce, nie Základná umelecká škola a práve na tomto
základe tvrdí, že existuje pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného. Pokiaľ aj základná umelecká
škola má právnu subjektivitu a pracovný pomer jeho/ žalobcu mal vzniknúť práve s touto školou, tak celú

právnu neistotu do veci vznášala strana žalovaná, teda Obec Mošovce. Za tohto stavu žalobca označuje
za absurdné, aby sa strana žalovaná bránila nedostatkom vecnej pasívnej legitimácie, hoc existujú
viaceré dôkazy: hlásenie na Sociálnu poisťovňu a aj samotný právny úkon, kedy obec mu/žalobcovi dala
ukončenie pracovného pomeru.

22. Žalovaný v následnej písomnej reakcii označuje potvrdenie so Sociálnej poisťovne zo dňa
07.09.2020, predložené žalobcom za dôkaz, ktorý s poukazom na zákonnú koncentráciu konania nebol
predložený včas, preto už nie je možné naň ani prihliadať. Ak takýto dôkaz žalobca chcel zaobstarať
mohol tak urobiť už skôr, pred súdom prvej inštancie ale ani len neuviedol, že zabezpečuje získanietakéhoto dôkazu. Predmetný dôkaz začal žalobca zabezpečovať po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
hoc tak mohol nepochybne urobiť už skôr, preto na tento dôkaz v zmysle § 366 Civilného sporového
poriadku už nemožno prihliadať. Ak by aj odvolací súd na potvrdenie zo Sociálnej poisťovne zo dňa

07.09.2020 ako na dôkaz prihliadal, nepreukazuje to žalobcom uvádzané skutočnosti vo vyjadrení.
Obec Mošovce sa spomína na poslednej strane potvrdenia s údajom, že zamestnanec - žalobca mal
pravidelný príjem od 16.11.2015 do 05.12.2018. Na prvej strane potvrdenia sa uvádza, že zamestnanec
bol v pracovnom pomere so Základnou umeleckou školou Mošovce od 01.07.2015 do 18.02.2019. Nie
je mu/ žalovanému ale zrejmé, z akého dôvodu žalobca poukazuje iba na tú časť potvrdenia, kde sa

uvádza žalovaný, ale už nepoukazuje na prvú stranu potvrdenia, z ktorej je zrejmé, že zamestnávateľom
žalobcu bola Základná umelecká škola Mošovce v období od 01.07.2015 do 18.02.2019, keby bol jej
riaditeľom. Naviac, v žalobe a jej doplnení žalobca uviedol, že ako riaditeľ pracoval na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 30.06.2015. Žalobcu a jeho pracovného pomeru ako riaditeľa ZUŠ Mošovce sa týka podľa
názoru žalovaného časť na prvej strane potvrdenia jednoznačne definujúce obdobie kedy bol žalobca
v pozícii riaditeľa zamestnancom ZUŠ Mošovce.

23. Pasívna vecná legitimácia nevyplýva a ani nemôže vyplývať z potvrdenia Sociálnej poisťovne
zo dňa 07.09.2012 - argumentuje ďalej žalovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z
hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a
druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie

(aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.
Žalovaný citáciou na znenie ust. § 3 ods. 6 zák.č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe, školstve a školskej
samospráve tvrdí, že z hmotného práva je zrejmé, kto je zamestnávateľom riaditeľa školy, že ním nie je
on / žalovaný, ale Základná umelecká škola Mošovce. Preto akýkoľvek nesúhlas žalobcu alebo polemika
nad tým , či je on/žalovaný pasívne vecne legitimovaný nie je na mieste a je v rozpore s hmotným

právom ( odkazuje na citovanú právnu úpravu). Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Predmetné vyjadrenie žalovaný doplnil písomne podaním zo dňa 11.03.2021, k nemu ako
prílohu pripojil vyjadrenie Obce Mošovce k nepravidelnému príjmu I.. Z.. I. B., C.. zo dňa 10.03.2021
spolu so zápisnicou Obecného zastupiteľstva Obce Mošovce zo dňa 16.11.2015 a uznesením obecného

zastupiteľstva zo dňa 16.11.2012, z uvedených dokumentov podľa žalovaného jednoznačne vyplýva,
že nepravidelný príjem žalobca dostával od žalovaného z titulu svojej funkcie v komisii OZ č. 3 - sociálnej
školskej kultúry mládeže a športu, teda nejde o príjem z titulu funkcie riaditeľa ZUŠ Mošovce.

24. Žalobca na predmetné podanie žalovaného reagoval predložením písomného vyjadrenia V.. C. Y.

zo dňa 29.04.2021, ktorý vo funkčnom období rokov 2014 až 2018 bol starostom Obce Mošovce.

25. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po
zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník, proti rozsudku, ktorému je
prípustné odvolanie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania,

procesným postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. zmenil podľa § 388 CSP, vo výroku II. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a odvolaním
nenapadnutého výroku III. sa nedotýkal.

26. Prioritne zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o odvolaní a v rámci odvolacieho prieskumu vychádzal

jednoznačne zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania okresným súdom, keď v
súdenej veci rozsah vykonaného dokazovania bol dostatočným podkladom aj pre rozhodovanie
odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom. Pri právnom posúdení odvolací súd
sa riadil totožnými ustanoveniami hmotnoprávnej normy/ noriem ako súd prvej inštancie, avšak odlišný
právny názor ako súd prvej inštancie prijal v pozmeňujúcom výroku, riadil sa pritom nasledovnými

skutkovými a právnymi úvahami :

27. Odvolací súd v prípade uplatneného nároku žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 15.02.2019 dané mu žalovaným a žalobcovi doručené dňa 18.02.2019
jednoznačne konštatoval opodstatnenosť odvolania nadväzne aj opodstatnenosť žaloby.

28. Žalovaný - Obec Mošovce je zriaďovateľom Základnej umeleckej školy v Mošovciach ( ide o
školu s právnou subjektivitou ). Žalobca bol do funkcie riaditeľa tejto školy vymenovaný v zmysle §
3 ods. 1 a 2 Zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve žalovaným- dňom 1.7.2015 na obdobie päťročného funkčného obdobia t.j. do 30.6. 2020. Právnym základom
založenia pracovného pomeru žalobcu so ZUŠ Mošovce tak bolo jeho vymenovanie zriaďovateľom za
riaditeľa školy. Podľa § 3 ods. 3 Z.č. 596/2003 Z.z. zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním

dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného predpisu v pracovnej zmluve a určí
mu platové náležitosti podľa osobitného predpisu. Žalovaný - za ktorého konal starosta takýto pracovno-
právny dokument so žalobcom aj písomne uzatvorili - písomnú formu pracovnej zmluvy ale okresný súd
kvalifikuje za neplatnú, podľa názoru odvolacieho súdu ale je právne významné - a ani nebolo sporné, že
pracovný pomer žalobcu po jeho vymenovaní za riaditeľa školy - bol ku ZUŠ Mošovce založený, v tejto

funkčnej pozícii žalobca v škole aj pôsobil a prácu vykonával, t.j. žalobca bol samostatným riadiacim
funkcionárom školy ( s právnou subjektivitou ) a aj zamestnancom tejto školy.

29. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b ) Zákonníka práce pre porušenie
pracovnej disciplíny závažným spôsobom dal žalobcovi písomne dňa 15.2.2019 ako to vyplýva z
predloženého listinného dôkazu na č.l. 19 spisu - Obec Mošovce, ktorá oznamuje žalobcovi, že „ ako

zamestnávateľ sa rozhodol využiť ustanovenie § 68 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce a končí s ním
pracovný pomer založený pracovnou zmluvou okamžite s tým, že pracovný pomer žalobcu sa končí
doručením tohto písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru „. Doručenie tohto
písomného dokumentu žalobcovi do vlastných rúk bolo nesporné.

30. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje
ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa
smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia
druhému účastníkovi. Ako to konštatuje aj okresný súd zamestnanec má právo uplatniť neplatnosť
skončenia pracovného pomeru na súde žalobou, takúto žalobu voči žalovanému uplatnil aj žalobca. V

súdenom prípade odvolací súd je názoru, že správne žalobca smeroval žalobu o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru voči žalovanému - keďže žalovaný bol tým subjektom
ktorý jednostranný právny úkon - skončenia pracovného pomeru so žalobcom okamžite voči žalobcovi
uplatnil, teda v prípade nároku žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
dané mu žalovaným písomne dňa 15.2.2019 je žalovaný pasívne vecne legitimovaným subjektom v

spore.

31. Zásadnou otázkou je ale zodpovedať, či bol žalovaný vo vzťahu ku žalobcovi v pozícii
zamestnávateľa a nadväzne či mohol žalovaný voči žalobcovi uplatniť jednostranne úkon - okamžitého
skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výsledky dokazovania

jednoznačne preukazujú, že žalovaný bol v pozícii zriaďovateľa ZUŠ Mošovce, nebol v právnom
postavenízamestnávateľavovzťahukžalobcovi,zamestnávateľomžalobcujednoznačnebolaZákladná
umelecká škola - k uvedenej škole pracovný pomer žalobcu totiž bol založený po jeho menovaní do
funkcie riaditeľa školy na päťročné funkčné obdobie. Odvolací súd na základe súhrnu konštatovaných
skutočností uzatvára, že jednostranný úkon - okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68

ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalobcovi dal subjekt iný než zamestnávateľ, teda okamžité skončenie
pracovného pomeru dané žalovaným písomne dňa 15.2.2019 žalobcovi je neplatné.

32. V prípade ďalšieho nároku - o náhradu mzdy bolo nutné žalobu smerovať voči zamestnávateľovi,
týmto subjektom ale žalovaný nebol - následne tak odvolací súd musel súhlasiť s názorom súdu prvej

inštancie, že v prípade nároku žalobcu na náhradu mzdy žalovaný nie je nositeľom pasívnej vecnej
legitimácie - a v tejto časti správne okresný súd žalobu žalobcu zamietol.

33. Odvolaním nenapadnutý výrok III. odvolací súd odvolaciemu prieskumu podrobiť nemohol.

34. Podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodol o nároku strán sporu na
náhradu trov celého konania ( prvoinštančné aj odvolacie ) a postupujúc podľa § 396 ods. 1 CSP v
aplikácii s ust. § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov nepriznal, pretože každá
strana mala v spore úspech iba čiastočný.

35. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.