Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/79/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114225610
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3114225610.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu W., proti žalovanej W., o zaplatenie
6.684,21 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
13. mája 2020 č. k. 22C/109/2015-209, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 13. mája 2020 č. k. 22C/109/2015- 209 žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.660,79
EUR zamietol, žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 43,06 %. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 6.684,21 EUR s príslušenstvom,
a to titulom zaplatenia nájomného a nedoplatku vo výške 1.300,- EUR. Súdu predložil uznanie dlhu
žalovanej podľa § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 15.05.2016, z ktorého vyplýva, že žalovaná

uznáva dlh vo výške 9.345,- EUR, pričom sa jednalo o dlh za požičané peniaze, ktoré si žalovaná
požičala od žalobcu za účelom kúpy zariadenia a dlh za užívanie nájomného. V predmetnom uznaní
dlhu bolo ďalej rukou dopísané "+600 EUR do 31.01.2016". Žalobca podaním zo dňa 11.05.2017 navrhol
zmenu žaloby tak, že sa mení pôvodná suma uvedená v žalobe z 6.684,21 EUR s úrokmi z omeškania
na sumu 9.945,- EUR. Súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil. Rozsudkom zo dňa 07.11.2018 č.k.
22C/109/2018-147 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 9.345,- EUR v mesačných splátkach

po 300,- EUR, splatných vždy do konca príslušného mesiaca, počínajúc dňom 02.05.2018 až do
vyrovnania, a zročný dlh za obdobie od 02.05.2018 do 31.10.2018 vo výške 1.800,- EUR splácať
v mesačných splátkach po 50,- EUR, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu
trov konania proti žalovanej v rozsahu 87,94%. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom zo dňa 10.októbra 2019 č.k. 4Co/36/2019-178 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
časti splatnosti priznanej istiny vo výške 6.684,21 EUR zmenil tak, že istinu vo výške 6.684,21
EUR je žalovaná povinná splácať žalobcovi v mesačných splátkach po 200,- EUR a vo zvyšujúcej časti

týkajúcej sa priznanej istiny nad 6.684,21 EUR a vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie
po vykonanom ďalšom konaní vydal nový napadnutý rozsudok, v ktorom upozorňoval, že je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, z ktorého vyplýva, že v uznaní mala byť špecifikovaná zvlášť suma
zodpovedajúca dlhu titulom pôžičky na kúpu zariadenia a zvlášť suma zodpovedajúca dlhu za užívanie
nájomného a nie jedna spoločná suma. Tento nedostatok nie je možné odstrániť, pokiaľ žalovaná

predmetné uznaniu dlhu nerešpektuje a dobrovoľne neplní svoj dlh podľa neho. Súd prvej inštancie
citoval odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vrátane citácie § 588 Občianskeho
zákonníka a stručne uviedol, že vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu žalobu vo zvyšnej časti ozaplatenie sumy 2.660,79 EUR zamietol ako nedôvodnú. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej v rozsahu jeho pomerného úspechu 43,06%.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.226,79 EUR. Namietal, výklad
uznania dlhu uskutočnený konajúcim súdom i odvolacím súdom. Z produkovaných dôkazov vyplýva, že
predmetná suma 2.226,79 EUR je pôžička poskytnutá žalobcom žalovanej. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že v právnom úkone uznania dlhu uviedli, že v čase jeho podpísania dlh existoval a

spočíval v tzv. dlžnom nájomnom (správne v úhradách nákladov spojených s užívaním bytu) a pôžičke
na nákup zariadenia. Existenciu takejto dohody žalovaná nikdy nespochybnila ani výšku a dôvody
uzavretia týchto zmlúv. Zákon neukladá povinnosť v prípade pôžičky v uznaní dlhu uvádzať, čo dlžník
zakúpil z požičaných peňazí, a preto pre nezameniteľnosť pohľadávky plne v súlade so zákonom
postačujeidentifikáciadlhuuvedením,žeideopôžičkunanákupzariadenia.Žalovanáprespochybnenie
identifikácie uvedenej pôžičky by musela namietať, že jej žalobca poskytol viac pôžičiek a nevie ktorá z

nich to je. Toto však nikdy namietané nebolo a preto nemôže byť poskytnutá pôžička zameniteľná s inou.

3. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Stotožňuje sa s názorom súdu, že v predmetnom uznaní mala byť špecifikovaná zvlášť suma
zodpovedajúca dlhu titulom pôžičky na kúpu zariadenia a zvlášť suma zodpovedajúca dlhu za užívanie

nájomného a nie jedna spoločná suma, a preto súd správne rozhodol, keď žalobu o zaplatenie zvyšnej
sumy 2.660,79 EUR zamietol ako nedôvodnú. Nestotožňuje sa však s tvrdením súdu prvej inštancie,
že jej bolo doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 13.05.2020. Ak by jej toto bolo
doručené, zúčastnila by sa pojednávania. Namietala, že jej taktiež nebol doručený rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 10.10.2019, č. k. 4Co/36/2019-178 a s týmto rozhodnutím sa oboznámila až v

rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.05.2020. Uviedla, že tak boli porušené jej ústavné práva
na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces.

4. Žalobca označil vyjadrenie žalovanej za neodôvodnené a bezpredmetné. Opätovne poukázal na to,
že dlh žalovanej má základ v nezaplatenom nájomnom a v nezaplatenom dlhu na kúpu zariadenia ako

spoločnej sumy. Pre nezameniteľnosť pohľadávky podľa neho plne v súlade so zákonom
postačuje identifikácia dlhu uvedením, že ide o pôžičku na nákup zariadenia. To, pre aké okolnosti sa
žalovaná nedozvedela o predvolaní, je bezpredmetné, nakoľko z dikcie ustanovenia § 113 ods. 3 C.s.p.
(?) jasne vyplýva, že písomnosť môže byť doručená riadne, aj keď sa o tom adresát nedozvie.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

6. Žalobca sa domáha zaplatenia spornej sumy 2.660,79 EUR (nad sumu už priznanú 6.684,21 EUR
do pôvodne žalovanej a požadovanej sumy 9.345,- EUR). Žalobca poukazuje na uznanie dlhu zo dňa
15.05.2016, ktoré predložil súdu v priebehu konania a v ktorom žalovaná uvádza, že suma 9.345,- EUR
je „dlh za požičané peniaze, ktoré si požičala od menovaného (žalobcu) za účelom kúpy zariadenia a
dlh za užívanie nájomného“.

7. Žalovaná od počiatku sporu uznávala zo žalovanej sumy len sumu 6.684,21 EUR, ktorú označovala
ako dlžné nájomné, ktorá suma aj bola žalobcovi priznaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
7. novembra 2018 č.k. 22C/109/2018-147 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
10.októbra 2019 č.k. 4Co/36/2019-178. Existenciu iného dlhu žalovaná od počiatku sporu popierala,

nevedela sa k žalovanej sume vyjadriť, podľa nej šlo asi o úroky, ktoré si voči nej žalobca uplatňuje.

8. Odvolací Krajský súd v Trenčíne v inom zložení senátu v rozsudku zo dňa 10.októbra 2019 č.k.
4Co/36/2019-178 vydanom na základe odvolania žalovanej vyslovil skutkový a právny názor, že v
uznaní dlhu nebol riadne vymedzený dôvod dlhu (pohľadávky žalobcu) a to buď uvedením právnej

skutočnosti, na ktorej je založená, výšky, splatnosti, prípadne aj inými skutočnosťami vrátane odkazu na
eventuálny titul, tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou. Uznanie dlhu z tohto dôvodu podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka posúdil ako neplatný právny úkon, ktorý preto nevyvolal inak predvídaný
právny následok v podobe presunu dôkazného bremena zo žalobcu na žalovanú.9. Odvolací súd nemá dôvod odkloniť sa od prijatého právneho názoru. Formulácia použitá v uznaní
dlhu skutočne nespĺňa náležitosti určitého právneho úkonu, neidentifikuje dlh čo do dôvodu a výšky,

ako požaduje § 558 Občianskeho zákonníka. Na správnosť uvedeného názoru odvolací súd dopĺňa,
že už zo správania oboch strán sporu (ich tvrdení) v konaní od jeho počiatku je zrejmá zmätočnosť a
rozpornosť a tým neurčitosť právneho dôvodu vzniku pohľadávky v spornej sume. Žalobca v podanej
žalobe na zaplatenie spornej sumy (označenej ako návrh na zmenu žaloby), ktorú predložil spolu
s uznaním dlhu, netvrdil žiadnu pôžičku poskytnutú žalovanej na nákup zariadenia, uvádzal len, že

požadovaná rozšírená suma (9.945,- EUR) predstavuje dlh žalovanej na nezaplatených nákladoch za
bývanie v jeho byte, ktorý sa postupne navyšoval a pôžičky peňazí. Odkazoval na listinný dôkaz -
uznanie dlhu. Uvedený postup žalobcu však nevyvoláva procesný následok unesenia bremena tvrdenia,
a to s poukazom na § 132 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy. Je v rozpore s požiadavkami rovnosti zbraní a
kontradiktórnosti sporového procesu, ak má protistrana „hádať“, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu.

To sa stalo aj v danej veci. Žalovaná sa domnievala, že sporná suma predstavuje možno úroky účtované
žalobcom z dlžného nájomného, no popierala existenciu uvedeného dlhu.

10. Žalobca až v ďalšom konaní po vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom tvrdil, že sporná
suma predstavuje pôžičku na nákup zariadenia. Odkazoval znovu na uznanie dlhu. Uznanie dlhu však

pre svoju neplatnosť nevyvolalo následok v podobe presnenia dôkazného bremena na žalovanú. Pre
výhru žalobcu v spore bolo potrebné uniesť bremeno tvrdenia i bremeno dôkazu, teda bolo potrebné,
aby žalobca v ďalšom konaní zrozumiteľne a jasne špecifikoval pohľadávku vo výške 2.660,79 EUR,
tvrdil dôvod vzniku pohľadávky opísaním rozhodujúcich skutočností a dokázal jeho existenciu. To však
žalobca nevykonal. Vychádzajúc z jeho tvrdení v ďalšom konaní malo ísť o pôžičku na nákup zariadenia.

Žalobca však neopísal žiadne ďalšie skutočnosti za účelom identifikácie pohľadávky (ako sa pôžička
vykonala, kedy, kde a pod.) ani nenavrhol vykonanie žiadneho ďalšieho dôkazu pohľadávky napriek
tomu, že žalovaná existenciu dlhu výslovne popierala. V ďalšom konaní žalobca iba polemizoval a
namietal nesprávnosť právneho názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí. Neuniesol tak
bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno stíhajúce ho ako žalobcu, čoho následkom je strata sporu. Súd

prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.660,79 EUR zamietol.

11. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za dôvodné, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

12. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,

potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

15. K vyjadreniu žalovanej o porušení jej procesných práv v konaní pred súdom prvej inštancie odvolací
súd poukazuje na obsah súdneho spisu, do ktorého mala žalovaná možnosť nahliadnuť (§ 95 C.s.p.). Ak

by do spisu nahliadla, zistila by, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10. októbra 2019
č.k. 4Co/36/2019-178 i predvolanie na pojednávanie 13.05.2020 jej boli doručované postupom podľa §
106 ods. 3 C.s.p., t.j. oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Písomnosti sa
v týchto prípadoch po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia považujú za doručené, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie. Dôvodom tohto postupu doručovania bolo, že žalovaná nemala v danom období

evidovanú adresu. Ako miesto trvalého pobytu mala evidovanú len obec, na území ktorej jej bol trvalý
pobyt zrušený. Takáto fyzická osoba má povinnosť sledovať a zisťovať doručovanie súdnych zásielok
oznámením na úradnej tabuli, čo žalovaná zrejme nevykonala. Písomnosti jej tak boli riadne a včas
doručené, súd prvej inštancie neporušil žiadne jej ústavné právo.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní
úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolaciehokonania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v zmysle § 251
C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).