Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24C/160/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113227448
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1113227448.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: Y. D., L..

XX. XX. XXXX, J. W. T. X, K.-XXXXX V. - K., D. O. L., Š. M. L., práv. zast.: JUDr. Miroslava Vandáková,
advokátka, Šúrska č. 136, 900 01 Modra, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe žalobného návrhu zo dňa 11. 08. 2013, ktorý bol doručený súdu dňa 15. 08.
2013 sa žalobca pôvodne domáhal, aby došlo k právoplatnému ukončeniu konania, vedeného pôvodne

Štátnym notárstvom Bratislava-vidiek pod sp. zn. D 1514/77, a taktiež sa domáhal, aby súd zrušil
uznesenie Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. D 168/93, Dnot 505/93 zo dňa 06. 09. 1994.
2. Žalobca na pojednávaní dňa 01. 03. 2016 navrhol súdu, aby pripustil zmenu petitu žalobného návrhu
v tom znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 163 500,- Eur.

3. Súd následne na základe uznesenia č. k. 24C/160/2013-130 zo dňa 01. 03. 2016 pripustil zmenu
petitu žalobného návrhu, v zmysle ktorého sa žalobca domáhal náhrady škody v sume 163 500,- Eur.

4. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom
žalobcu a žalovaného a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov ich prečítaním
na pojednávaní.
5. Žalobca uviedol, že náhrada škody 163 500,- Eur pozostáva z osobného majetku žalobcu, ktorý
nepatril do dedičského konania, vedenom Štátnym notárstvom Bratislava-vidiek pod sp. zn. D 1514/77
a to pokiaľ ide o

a) dedičský podiel k nehnuteľnosti: rodinný dom vo E. Č.. XXX, zapísaný na vlastníckom
liste č. XXXX k. ú. Q., parc. č. XXXX/XX, zastav. plocha, súp. č. XX vo výmere 395 m2, ktorého hodnota
predstavuje 17 211,34 Eur (518 509,- Sk) s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008,

b) vinicu, parc. č. XXXX/X vo výmere 450 m2, výsadba viniča na drôtovom vedení, 500
ks, ktorej hodnota predstavuje 1 493,73 Eur (45 000,- Sk) s tým, že o vzniku škody sa
dozvedel v roku 2008,

c) vinicu, parc. č. XXXX vo výmere 2544 m2, k. ú. E. P., ktorej hodnota predstavuje 127 000,- Eur s tým,
že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008,d) finančnú hotovosť ku dňu úmrtia matky žalobcu, ktorá predstavovala sumu 6 306,84 Eur (190 000,-
Sk) s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008,

e) hnuteľné veci, ktorých cena na základe kontrolného odhadu uskutočneného súdnym znalcom dňa
18. 03. 1980 predstavovala 2 039,60 Eur (61 445,- Sk) s tým, že o vzniku škody sa
dozvedel v roku 2008,

f) poľnohospodársky produkt - víno v hodnote 1 925,25 Eur (58 000,- Sk, čo predstavuje 3 900 litrov x

15,- Sk á liter) s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008,

g) dlžoby veriteľov uhradené z vlastných prostriedkov v hodnote 497,91 Eur (15 000,-
Sk) s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008,

h) pohrebné trovy - uhradené z vlastných prostriedkov v hodnote 185,89 Eur (5 600,- Sk) s tým, že o

vzniku škody sa dozvedel v roku 2008,

i) výdavky na exhumáciu preloženia telesných pozostatkov matky žalobcu z cintorína Vinosady na
cintorín v Pezinku v roku 1981, vybudovanie pomníka v hodnote 663,88 Eur (20 000,- Sk) s tým, že o
vzniku škody sa dozvedel v roku 2008,

j) nákladov súdnych výdavkov a výdavkov právneho zastupovania spojených so sťažnosťou ohľadom
neukončeného dedičského konania a vedľajších výdavkov v sume 3 973,- Eur s tým, že o vzniku škody
sa dozvedel v roku 2008,

k) garáže na pozemku rodinného domu vo E. Č.. XXX, financovanej z vlastných prostriedkov v sume
879,64 Eur (26 500,- Sk) s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008,

l) vlastné víno uložené v pivnici rodičovského domu v hodnote 1 128,59 Eur (34 000,- Sk) s tým, že o
vzniku škody sa žalobca dozvedel v roku 2008.

6. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o dedičské konanie Štátneho notárstva Bratislava-vidiek sp. zn.
D 1514/77, tam mu vznikla škoda na základe nesprávneho úradného postupu. Súd mu nedoručil
rozhodnutie sp. zn. D 1514/77 zo dňa 29. 11. 1977. Štát zodpovedá za prieťahy, ktoré boli spôsobené
neukončením dedičského konania sp. zn. D 1514/77, v rámci ktorého došlo k prededeniu vyššie

uvedených položiek v prospech nevlastného otca žalobcu, ktorým bol V. G.. Taktiež došlo k strate
súdnehospisuOkresnéhosúduBratislava-vidieksp.zn.9C/28/80,čímnedošlokvčasnémuprejednaniu
dedičstva v konaní sp. zn. D 1514/77.

7. Ďalšia škoda bola žalobcovi spôsobená tým, že uznesenie Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn.

D 168/93, Dnot 505/93 zo dňa 06. 09. 1994 nebolo žalobcovi doručené, pričom sa jedná o nezákonné
rozhodnutie.

8. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 14. 12. 2014 (č. l. 82-87) vyplýva, že žalobca dostatočne
nešpecifikoval, v čom konkrétne mal spočívať nesprávny úradný postup, a ktoré rozhodnutie orgánu

verejnej moci trpí nezákonnosťou. V tejto súvislosti žalovaný vzniesol námietku premlčania. Žalobca
nebol účastníkom dedičského konania, vedeného Okresným súdom Bratislava-vidiek pod sp. zn. D
168/1993. Žalobca nepredložil listinné dôkazy preukazujúce nečinnosť Okresného súdu Bratislava III v
priebehu dedičského konania D 1514/77. Žalobcom namietaná skutočnosť spočívajúca v nedoručení
rozhodnutia D 1514/77 zo dňa 29. 11. 1977 sa nezakladá na pravde, nakoľko zo spisu jednoznačne

vyplýva, že žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie a to dňa 27. 06. 1978, z
čoho logicky vyplýva, že rozhodnutie, ktoré napadol odvolaním mu ako účastníkovi dedičského konania
bolosurčitosťoudoručené.Dňa05.10.1978vzalžalobcasvojeodvolaniespäť, oktoromnebolo
dňa12.02.2008rozhodnuté.Takýtočasovýrozdiel,spočívajúcivspäťvzatí avnerozhodnutí
o tomto úkone možno považovať za postup priečiaci sa zákonu, ktorý by mohol zakladať nárok na

náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom (prieťahy), avšak žalobca nepreukázal
podanie sťažnosti na prieťahy v dedičskom konaní (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).
Žalobca sa o zastavení odvolacieho konania dozvedel dňa 20. 06. 2008, kedy mu bolo
doručené príslušné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a teda, vtedy sa mohol najneskôr dozvedieťo eventuálnom nesprávnom úradnom postupe. Žalovaný v tejto súvislosti vzniesol námietku premlčania,
nakoľko žiadosť o predbežné prekovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená až dňa 15. 08.
2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá žalobcovi uplynula dňa 20. 06. 2011.

9. Pokiaľ ide o spis Štátneho notárstva Bratislava-vidiek sp. zn. D 1514/77, z obsahu zápisnice o
predbežnom vyšetrení dedičskej podstaty zo dňa 19. 10. 1977 (č. l. 196-200) vyplýva, že došlo k
prerokovaniu dedičstva po O. G., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX. Vypočutou
osobou bol jej manžel V. G.. Ako dieťa poručiteľky bol uvedený C. Š.. Do dedičstva bola zahrnutá časť
rodinného domu v k. ú. Q., vložka č. XXXX, televízor a chladnička.

10. Na základe ocenenia, vykonaného Miestnym národným výborom vo E. K. XX. 11. 1977 (č. l. 201)
došlo k ohodnoteniu majetku po nebohej v sume 60 000,- Kčs s tým, že rodinný dom na parcele č. XXX/
X v polovičke bol ohodnotený v sume 55 000,- Kčs, a záhrada v sume 5 000,- Kčs.

11. Zo zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 29. 11. 1977 spísanej Štátnym notárstvom Bratislava-

vidiek, štátnou notárkou JUDr. Margitou Kudláčovou za účasti V. G. a C. Š. (č. l. 202-203) vyplýva, že
došlo k ustáleniu hodnoty dedičstva v sume 30 000,- Kčs (všeobecná hodnota dedičstva) s tým, že
čistá hodnota dedičstva predstavuje 16 900,- Kčs. Tento majetok tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo
poručiteľky a jej manžela V. G.. Úmrtím poručiteľky došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva.
Polovica majetku bola výlučným vlastníctvom V. G. a polovica bola predmetom dedičstva. Medzi ťarchy

boli zaradené neuhradené pohrebné trovy v sume 5 600,- Kčs, a dlžoba u I. D. v sume 7 500,- Kčs,
spolu ťarchy predstavovali 13 100,- Kčs. Následne dedičia prehlásili, že boli poučení o práve dedičstvo
odmietnuť, dedičstvo prijímajú a žiadali schváliť dohodu, podľa ktorej celé dedičstvo t.j. polovicu domu,
dvor a záhrady preberajú rovnakým dielom.

12. Z obsahu rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava-vidiek sp. zn. D 1514/77 zo dňa 29. 11. 1977
(č. l. 206) vyplýva, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo prípustné v lehote 15-tich dní odo dňa
jeho doručenia.

13. Pokiaľ ide o doručovanie rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava-vidiek sp. zn. D 1514/77 zo dňa

29. 11. 1977 dedičovi V. G. (č. l. 207), z obsahu doručenky vyplýva, predmetné rozhodnutie prevzala
namiesto V. G. dňa 19. 06. 1978 osoba s priezviskom Šipeková s dodatkom nevesta.

14. Pokiaľ ide o doručovanie rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava-vidiek sp. zn. D 1514/77 zo dňa
29. 11. 1977 dedičovi C. Š. (č. l. 207), z obsahu doručenky vyplýva, že písomnosť prevzala dňa 19. 06.

1978 osoba s priezviskom Š..

15. Štátnemu notárstvu Bratislava-vidiek bolo dňa 28. 06. 1978 (č. l. 208-209) doručené odvolanie
žalobcu, ktoré podal proti rozhodnutiu zo dňa 29. 11. 1977. Žalobca v odvolaní uviedol,
že sa celého konania zúčastnil a bola mu ponúknutá dohoda vo veci dedenia, ku ktorej po predbežnom

oboznámení aj pristúpil, avšak po vyhlásení rozhodnutia vyšli najavo nové skutočnosti, o ktorých nemal
vedomosť. Celé dedičstvo nepozostávalo iba z tých vecí, ktoré boli uvedené v rozhodnutí, ale aj z iných
vecí, ktoré uviedol v odvolaní. Z tohto dôvodu požiadal štátne notárstvo, aby vykonalo dokazovanie,
prípadnevecpostúpiloOkresnémusúduBratislava-vidiekzaúčelomvykonaniasúpisuvšetkéhomajetku
a jeho znaleckého dokazovania pokiaľ ide o ohodnotenie tohto majetku.

16. Z obsahu zápisnice spísanej na štátnom notárstve dňa 05. 10. 1978 (č. l. 13) vyplýva vyjadrenie
dediča C. Š., že podaním zo dňa 27. 06. 1978 mienil podať žiadosť o prejednanie dodatočne objaveného
majetku a to hnuteľností, bytového zariadenia troch izieb, chladničky, pračky, traktora zn. Treva a ďalších
vecí.Ztohtodôvodupožiadalozačatiekonaniaoprejednaniedodatočneobjavenéhomajetkuasúčasne

vzal odvolanie späť.

17. Z úradného záznamu zo dňa 07. 11. 1978 spísanej štátnou notárkou (č. l. 211) vyplýva, že V. G. sa
bez udania dôvodu nedostavil k notárke, pričom doručenie predvolania mal vykázané.

18. Dňa 20. 11. 1978 (č. l. 212-214) sa dedič V. G. vyjadril k súpisu hnuteľného a nehnuteľného majetku
po poručiteľke, uskutočneného C. Š. dňa 04. 10. 1978.19.Zozápisniceoprejednanídodatočneobjavenéhomajetkuzodňa21.11.1978(č.l.215-218)vyplýva,
že prejednania dedičstva sa zúčastnili C. Š. a za V. G. K.. O. podľa plnej moci. Prejednanie bol odročené
na neurčito za účelom vykonania súpisu hnuteľností za prítomnosti oboch dedičov.

20. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava-vidiek sp. zn. D 1514/77 zo dňa 30. 03. 1979
(č. l. 221) boli dedičia vyzvaní na zloženie preddavku pokiaľ ide o trovy znaleckého dokazovania, a to
každý po 500,- Kčs s tým, že C. Š. zložil zálohu dňa 25. 04. 1979 a V. G. dňa 05. 05. 1979.

21. Následne došlo zo strany Štátneho notárstva Bratislava-vidiek sp. zn. D 1514/77 k vydaniu
rozhodnutia zo dňa 25. 09. 1979 (č. l. 223) s určením termínu vykonania súpisu vo E., G. XXX a to dňa
16. 10. 1979 o 10.00 hod., o čom boli dedičia upovedomení.

22. Zo zápisnice o súpise a odhade dedičstva zo dňa 16. 10. 1979 spísanej za účasti štátneho notára
T. L., notárskeho tajomníka a dedičov V. G. a C. Š. (č. l. 224) vyplýva, že došlo k vykonaniu

obhliadky.

23. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Jánom Zelenákom dňa 29. 10. 1979 (č. l. 226-231)
vyplýva určenie hodnoty novoobjaveného dedičstva v sume 54 568,- Kčs. Počas obhliadky mu podali
informácie p. V. G., G.. C. Š. S. G.. C. Š.. Počas obhliadky bol prítomný štátny notár Karol Nitriansky

a JUDr. Ravasz, právny zástupca p. G.. Predmetom znaleckého posudku bolo ocenenie hnuteľných
vecí, tvoriacich spálňu, obývaciu izbu-denná, obývaciu izbu T-OI-41, ďalej hnuteľných vecí, tvoriacich
prijímaciu izbu, letnú kuchyňu, garáž, pivnicu a ďalších ostatných vecí zaradených pod položku rôzne.

24. Dňa 06. 11. 1979 bola znalcovi priznaná odmena v sume 425,- Kčs (č. l. 232).

25. Zo zápisnice o prejednaní novoobjaveného dedičstva zo dňa 29. 01. 1980, (č. l.
233-235) vyplýva, že došlo k odročeniu pojednávania na neurčito za účelom ustanovenia znalca, pokiaľ
ide o kontrolné ocenenie hnuteľností.

26. Z obsahu znaleckého posudku vo veci kontrolného znaleckého dokazovania vypracovaného súdnym
znalcom Antonom Wáwrom (č. l. 238-241) vyplýva ocenenie hnuteľných vecí tvoriacich 1./ spálňu, 2./
obývaciu izbu - denná, 3./ obývaciu izbu T-01-41, 4./ prijímaciu izbu, 5./ letnú kuchyňu, 6./ garáž, 7./
pivnicu v celkovej sume 61 445,- Kčs.

27. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. 2T 47/83 zo dňa 24. 03.
1983 (č. l. 134-135) vyplýva, že obvinený C. Š. L.. XX. XX. XXXX v C. J. S. C. Š. L.. XX. XX. XXXX E.
G., v auguste 1982 opustili republiku, za čo boli odsúdení k nepodmienečnému trestu odňatia slobody
vo výmere 1 rok a k trestu prepadnutia celého majetku v prospech štátu.

28. Z obsahu podania Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kc 2400/83 zo dňa 09. 08. 1984
(č. l. 245) vyplýva urgencia vo veci zapožičania spisu Štátneho notárstva Bratislava-vidiek D 1514/77.

29. Z oznámenia Okresného národného výboru Bratislava-vidiek zo dňa 08. 06. 1983 adresovaného
V. G. (č. l. 244) vyplýva, že finančný odbor realizoval prepadnutý majetok Miroslava Šipeka a jeho

manželky. Za účelom usporiadania tejto záležitosti Okresný národný výbor požiadal o oznámenie čísla
dedičského konania a dátumu prejednania dedičstva na Štátnom notárstve Bratislava-vidiek po jeho
manželke nebohej O. G.W., O.. Š..

30. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. 2Rt 308/90 zo dňa 06. 02. 1991

(č. l. 136) vyplýva, že došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Bratislava- vidiek sp. zn. 2T 47/83 zo
dňa 24. 03. 1983 a všetkých ďalších rozhodnutí na predmetný rozsudok obsahovo nadväzujúcich.

31. Z obsahu podania vypracovaného C. C. dňa 19. 04. 1993, určeného predsedovi Krajského súdu v
Bratislave (č. l. 288a) vyplýva žiadosť o právnu pomoc v dedičskej veci, v rámci ktorej uviedla, že jej

príbuzný C. Š., ktorý žije v L., ju splnomocnil na riešenie jeho právnych problémov v dedičskej veci po
jeho matke O. G. - Š., ktoré sa viedlo na Štátnom notárstve Bratislava-vidiek pod sp. zn. D 1514/77 s
tým, že proti rozhodnutiu o prejednaní dedičstva podal dňa 27. 06. 1978 odvolanie.
Dosiaľ sa mu nepodarilo zistiť, či toto jeho odvolanie bolo prejednané a s akým výsledkom.32. Z podania C. - Y. Š. zo dňa 08. 02. 2008, adresovaného Okresnému súdu Bratislava III (č. l. 246)
vyplýva žiadosť o konanie vo veci neukončeného dedičského konania sp. zn. D 1514/77.

33. Z úradného záznamu, vypracovaného Okresným súdom Bratislava III dňa 05.
03. 2008 (č. l. 247) vyplýva, že na základe žiadosti dediča C. - Y. Š. zo dňa 18. 02. 2008 bol vyžiadaný
spis z archívu, kde bolo zistené, že vo veci nebolo rozhodnuté a spis bol daný do archívu. Lustráciou
bolo zistené, že spis D 1514/77 bol v roku 1993 prevedený na Okresný súd Bratislava-vidiek z dôvodu

ukončenia činnosti štátnych notárstiev ako nerozhodnutá vec. Z archívu bol taktiež vyžiadaný civilný spis
9C/28/80, čitamniejepripojenýspisD1103/84,avšakspis9C/28/80savarchívenenachádzal.
Predmetom konania 9C/28/80 bolo zrušenie podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi C. Š. S. V.
G. s tým, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby dňa 04. 04. 1984, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19. 06. 1984.

34. Okresný súd Bratislava III dňa 10. 04. 2008 predložil vec spolu s odvolaním podaným voči
rozhodnutiu Štátneho notárstva Bratislava-vidiek sp. zn. D 1514/77 zo dňa 29. 11. 1977
Krajskému súdu v Bratislave (č. l. 248).

35. Krajský súd v Bratislave na základe uznesenia sp. zn. 13CoD 46/2008-55 zo dňa 30. 04.

2008 (č. l. 249-250) odvolacie konanie zastavil, nakoľko odvolateľ vzal svoje odvolanie v plnom rozsahu
späť. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo doručené C. Y. Š. dňa 20. 06. 2008.

36. Z oznámenia verejného ochrancu práv č. 1654/2008/VOP zo dňa 27. 10. 2008 adresované
Okresnémusúdu BratislavaIII vyplývavýsledokospôsobevybaveniapodnetuY.-C.D.voveciochrany

práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v dedičskom konaní sp. zn. D 1514/77. Podľa
verejného ochrancu práv šlo o štandardnú vec, ktorá nejavila žiadne známky
komplikácie po stránke skutkovej, ani právnej. Účastník konania - podávateľ tiež prispel k predĺženiu
konania. Súd musel rozhodovať o jeho odvolaní a následnom späťvzatí a to pravdepodobne aspoň
dvakrát v priebehu konania, avšak tieto prieťahy nemajú povahu zbytočných prieťahov. Postup súdu vo

viacerých obdobiach vykazuje znaky nečinnosti v konaní, ktoré trvalo takmer 30 rokov s tým, že je ťažko
hodnotiť, ktorý orgán spôsobil ťažkosti s vyhľadaním veci, nutnou rekonštrukciou spisu alebo či zostal
absolútne pasívny vo vykonávaní procesných úkonov, smerujúcich k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci
samej v primeraných lehotách.

37. Z oznámenia predsedu Okresného súdu Bratislava III k opodstatnenosti nároku na náhradu škody zo
dňa 20. 10. 2011 (č. l. 259-260) vyplýva, že poškodený sa domáhal náhrady škody z dôvodu, že dedičské
konanie sp. zn. D 1514/77 nenadobudlo právoplatnosť. Žalobca si vyčíslil škodu na nehnuteľnostiach
a hnuteľných veciach, ktoré mali byť podľa žalobcu zaradené do dedičského konania. Taktiež si vyčíslil
náhradu škody na veciach, ktoré do dedičstva nepatrili. Predseda Okresného súdu Bratislava III sa

stotožnil so záverom, že pokiaľ bolo voči rozhodnutiu štátneho notárstva sp. zn. D 1514/77 zo dňa 29. 11.
1977 podané odvolanie dňa 18. 09. 1978 a toto bolo napriek jeho späťvzatiu predložené na rozhodnutie
Krajskému súdu v Bratislave dňa 10. 04. 2008, takýto postup možno kvalifikovať z hľadiska prieťahov
ako nesprávny úradný postup, avšak z obsahu podania žalobcu nebolo zrejmé, aká je príčinná súvislosť
medzi týmto nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorú si žiadateľ vyčíslil. Rozhodnutie Krajského

súdu v Bratislave bolo poškodenému doručené dňa 20. 06. 2008. Z obsahu tohto rozhodnutia sa
žalobca najneskôr dozvedel o eventuálnom nesprávnom úradnom postupe, preto predseda Okresného
súdu Bratislava III namietal premlčanie nároku, ktorý si žalobca uplatnil dňa 15. 08. 2011. Pokiaľ ide o
konanie Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. D 168/93, poškodený nebol účastníkom tohto konania
s tým, že toto konanie skončilo rozhodnutím súdu sp. zn. D 168/93 zo dňa 06. 09. 1994. Z obsahu

spisu nevyplýva, že by sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu, alebo vydania nezákonného
rozhodnutia. Pokiaľ ide o vec Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. 9C/28/80, v uvedenej veci bolo
rozhodnuté rozsudkom zo dňa 13. 04. 1981, ktorý bol rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 30. 04. 1982 zrušený a následne bolo konanie zastavené pre späťvzatie návrhu. Rozhodnutie o
zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 06. 1984.

38. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. D 168/93, Dnot 505/93 vyplýva, že dňa
10. 08. 1993 sa uskutočnilo prejednanie dedičstva po poručiteľovi V. G., zomrelom dňa XX. XX. XXXX,
naposledy bytom E. so zanechaním závetu a to súdnou komisárkou JUDr. ElenouJankovou za účasti dedičov Š. G., M. G., R. J., D. M. S. E. G.. Zo zápisnice nevyplýva,
že by mal byť účastníkom dedičského konania p. C. Š. alebo p. Y. - C. D..

39. Z obsahu uznesenia sp. zn. D 168/93, Dnot 505/93 zo dňa 06. 09. 1994 (č. l. 287-288) vyplýva, že
všeobecná hodnota dedičstva predstavuje 518 509,- Sk s tým, že súd schválil dohodu dedičov, podľa
ktorej celé dedičstvo nadobúdajú Š. G. a jeho manželka M. G., obaja bytom, E., Š. A. Č.. XX v rovnakom
pomere. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 09. 1994.

40. Z obsahu žiadosti žalobcu zo dňa 08. 08. 2011, ktorú adresoval Ministerstvu spravodlivosti SR (č.
l. 105-110) vyplýva, že rozhodnutie zo dňa 29. 11. 1977 nebolo žalobcovi doručené a je teda neplatné.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a to na základe nových skutočností, ktoré
vyšli najavo neskôr. Žiadal, aby štátnym notárstvom bolo vykonané šetrenie a nariadené
dokazovanie, prípadne vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava-vidiek. Na základe niekoľkých
znaleckých dokazovaní sa dedičia nedohodli. Štátne notárstvo Bratislava-vidiek niekoľkokrát prerušilo

konanie s odkladom na neurčito. Následne nerozhodnutú vec v marci 1980 postúpilo Okresnému súdu
Bratislava-vidiek, ktorý viedol konanie pod sp. zn. 9C/28/80. Spis sp. zn. 9C/28/80 sa však v archíve
súdu nenachádzal s tým, že od tohto času Okresný súd Bratislava-vidiek vo veci sp. zn. 9C/28/80 ako
aj v dedičskom konaní sp. zn. D 1514/77 nekonal. Neskoršie obdržal vyjadrenie, že spisy sú stratené.
Z tohto dôvodu požiadal Okresný súd Bratislava-vidiek ako aj Krajský súd v Bratislave,

aby vykonal rekonštrukciu strateného spisu sp. zn. D 1514/77.

41. Z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR č. 23114/2011-151 zo dňa 18. 08. 2011
(č. l. 111) vyplýva, že z obsahu podania poškodeného nebolo zrejmé, či sa domáha náhrady škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. alebo či podáva podnet na začatie disciplinárneho konania voči sudcom

konajúcim vo veci. Ministerstvo vyzvalo žalobcu, aby odstránil nedostatky, pokiaľ ide o uvedenie výšky
škody a orgánu verejnej moci, ktorý ju mal spôsobiť. Taktiež bolo potrebné, aby žalobca uviedol, či sa
domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a
v čom malo pochybenie orgánu verejnej moci spočívať s presným označením nezákonného rozhodnutia.

42. Z podania poškodeného zo dňa 15. 09. 2011, ktoré adresoval Ministerstvu spravodlivosti SR (č. l.
112-115) vyplýva, že rozhodnutie D 1514/77 - 9 zo dňa 29. 11. 1977 Štátneho notárstva Bratislava-vidiek
nenadobudlo právoplatnosť, lebo nebolo doručené účastníkom konania. V súvislosti s neukončením
dedičského konania D 1514/77 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v sume 163 500,- Eur a to
z dôvodu nesprávneho úradného postupu.

43. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o

rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

44. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh

štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

45. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu

spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

46. Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

47. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení zákona č. 412/2012 Z. z., platnom a účinnom od 01.
01. 2013, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradnýpostup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

48.Podľa§9ods.2zák.č.514/2003Z.z.,vznenízákonač.412/2012Z.z.,platnom aúčinnom
od 01. 01. 2013, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone
verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o

tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

49. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

50. Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva;
znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok
nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou
premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu

nevymáhateľným (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007).

51. Súd z obsahu rodného listu žalobcu (č. l. 179-180) zistil, že pani O. (O.) G. (Š.), rodená Š. bola
matkou žalobcu. Žalobca taktiež doručil súdu sobášny list V. G. S. O. Š., rod. Š., a protokol - posledná
vôľa O. D. t.j. otca žalobcu zo dňa 21. 01. 1941, z ktorého vyplýva zmena mena poručiteľky t.j. matky

žalobcu a osvedčene o národnosti zo dňa 12. 04. 1946. Z týchto dôkazov vyplýva, že po roku 1946 došlo
k zmene rodného mena žalobcu, ktoré bolo dovtedy Y., avšak následne sa žalobca rodným menom volal
C., čo vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. 2T 47/83 zo dňa 24. 03.1983.
Po emigrácii do Nemecka v roku 1982 sa žalobca vrátil k svojmu pôvodnému rodnému menu, ktoré
je v súčasnosti Y. D.. Uvedené vyplýva aj z dokladu totožnosti žalobcu t.j. občianskeho

preukazu, vydaného Spolkovou republikou Nemecko č.: 219256637 (č. l. 36).
52. Pokiaľ ide o preukázanie dôvodnosti žalobného návrhu, súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, podľa ktorého je nárok na náhradu škody 163 500,- Eur premlčaný (§ 19 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z. z.). Žalovaný v konaní preukázal, že žalobca sa o vzniku nároku na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci dozvedel najneskôr dňa 20. 06. 2008, kedy mu bolo do

vlastných rúk doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 13CoD 46/2008-55 zo dňa 30.
04. 2008. Krajský súd v Bratislave na základe uznesenia sp. zn. 13CoD 46/2008-55 zo dňa 30. 04.
2008 zastavil odvolacie konanie, nakoľko žalobca vzal späť odvolanie, ktoré podal voči rozhodnutiu
Štátneho notárstva Bratislava-vidiek sp. zn. D 1514/77 zo dňa 29. 11. 1977. Pokiaľ žalobcovi vznikla
škoda z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III v súvislosti s dedičským

konaním, vedeným Štátnym notárstvom Bratislava-vidiek pod sp. zn. D 1514/77, s poukazom na ust.
§ 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba a to dňa 21. 06.
2008, keďže o škode, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III získal
vedomosť najneskôr dňa 20. 06. 2008. Žalobca taktiež uviedol na pojednávaní dňa 10. 03. 2017, že o
vzniku škody v sume 163 500,- Eur sa dozvedel v roku 2008. Ak teda žalobca podal žalobu Okresnému

súdu Bratislava I dňa 15. 08. 2013, podal ju po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá
mu v tomto prípade uplynula dňa 20. 06. 2011. Z tohto dôvodu súd vyhovel námietke premlčania, ktorú
si uplatnil žalovaný a žalobu v celom rozsahu zamietol.53. Tvrdenie žalobcu o tom, že mu nebolo doručené rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava-vidiek
sp. zn. D 1514/77 zo dňa 29. 11. 1977 je v priamom rozpore s dôkazmi, založenými v spise sp. zn. D
1514/77. Súd zistil, že po doručení rozhodnutia zo dňa 29. 11. 1977 podal žalobca voči tomuto

rozhodnutiu odvolanie, ktoré následne vzal späť. Ak by mu teda nebolo doručené rozhodnutie zo dňa
29. 11. 1977, nemal by dôvod podať odvolanie. Je síce pravdou, že za žalobcu prevzala rozhodnutie
iná osoba, avšak žalobca túto skutočnosť v konaní sp. zn. D 1514/77 nenamietal. Navyše, žalobcovi
nič nebránilo, aby v priebehu rokov 1978 až 1982 požiadal Štátne notárstvo Bratislava-
vidiek o opätovné doručenie rozhodnutia zo dňa 29. 11. 1977. Súd preto

vyhodnotil uplatnenie námietky nedoručenia rozhodnutia z roku 1977 v žalobe, podanej v roku 2013 za
účelové, keďže z obsahu spisu sp. zn. D 1514/77 takáto námietka žalobcu nevyplývala.

54. Po doručení odvolania žalobcu dňa 27. 06. 1978, Štátne notárstvo Bratislava- vidiek vykonalo všetky
úkony za účelom riadneho prejednania dedičstva, ktoré boli závislé od výsledkov znaleckého
dokazovania. Žalobca však v auguste 1982 emigroval do Nemecka, v dôsledku čoho bol rozsudkom

Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. 2T 47/83 zo dňa 24. 03. 1983 odsúdený za spáchanie
trestného činu opustenia republiky k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a k trestu prepadnutia
celého majetku. Štátnemu notárstvu Bratislava-vidiek nič nebránilo, aby prejednal dedičskú podstatu po
poručiteľke O. G. v neprítomnosti C. Š.. Ak by C. Š. zdedil určitú časť majetku po poručiteľke G., tento
majetok by na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. 2T 47/83 zo dňa 24. 03. 1983

prepadol v prospech štátu. Po politickej zmene v roku 1989 došlo v roku 1991 k vydaniu uznesenia
OkresnéhosúduBratislavavidieksp.zn. 2Rt308/90zodňa06.02.1991,ktorýmdošlokzrušeniu
rozsudku Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. 2T 47/83 zo dňa 24. 03. 1983 a všetkých ďalších
rozhodnutí na predmetný rozsudok obsahovo nadväzujúcich. Vzhľadom na to, že v rokoch 1982-1989
nedošlo k vydaniu rozhodnutia vo veci samej v dedičskom konaní Štátneho notárstva Bratislava-vidiek

sp. zn. D 1514/77, bolo správne, aby po zrušení štátnych notárstiev prejednal vec príslušný orgán,
ustálil rozsah majetkovej podstaty po poručiteľke O. G. a jeho výšku, a vydal rozhodnutie, z obsahu
ktorého by nepochybne vyplývalo, či žalobca ako dedič nadobudol hnuteľný a nehnuteľný
majetok po poručiteľke O. G., a ak ho nenadobudol úplne alebo čiastočne, či za takúto skutočnosť nesie
zodpovednosť štát alebo iný subjekt.

55.BolopovinnosťouOkresnéhosúduBratislava-vidiek,aneskôrOkresnéhosúduBratislavaIII,abybez
zbytočných prieťahov došlo k ukončeniu konania, pôvodne vedeného Štátnym notárstvom Bratislava-
vidiek pod sp. zn. D 1514/77 a to aj tým spôsobom, aby došlo k predloženiu veci Krajskému súdu v
Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní žalobcu, ktoré podal proti rozhodnutiu Štátneho notárstva

Bratislava-vidiek sp. zn. D 1514/77 zo dňa 29. 11. 1977 a ktoré následne vzal späť. Ak Okresný súd
Bratislava III predložil vec odvolaciemu súdu až v roku 2008, bez pochybností sa dopustil nesprávneho
úradného postupu, spočívajúceho vo vzniku prieťahov, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj predseda
Okresného súdu Bratislava III v stanovisku zo 20. 10. 2011 (č. l. 259-260). K tomu, aby bol žalobca
úspešný v konaní o náhradu škody 163 500,- Eur, bolo potrebné, aby si svoj nárok uplatnil riadne a včas.

Zdokazovaniavyplýva,žežalobcapriuplatňovanínárokunanáhraduškodynepostupovalvsúladesust.
§ 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v dôsledku čoho došlo k premlčaniu jeho práva a to v nadväznosti na
námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný a vyjadrenie žalobcu, že o vzniku škody získal vedomosť
v roku 2008.

56. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého stratou spisu Okresného súdu Bratislava-
vidiek sp. zn. 9C/28/80 nedošlo k včasnému prejednaniu dedičstva v konaní sp. zn. D 1514/77. Z
dokazovania totiž vyplýva, že predmetom konania Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. 9C/28/80
nebolo prejednanie dedičstva po poručiteľke Ružene Pažitnej. Predmetom konania sp. zn. 9C/28/80
bolo zrušenie podielového spoluvlastníctva medzi podielovými spoluvlastníkmi a to C. Š. a V. G. s tým,

že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby v roku 1984.

57. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú nedoručením uznesenia
Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. D 168/93, Dnot 505/93 zo dňa 06. 09. 1994, ktoré žalobca
podľa jeho obsahu vyhodnotil za nezákonné, súd sa v tejto súvislosti v plnom rozsahu stotožnil s

vyjadrením predsedu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20. 10. 2011, podľa ktorého ak žalobca nebol
účastníkom konania Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. D 168/93, Dnot 505/93, nebol dôvod na to,
aby mu súd doručoval akékoľvek rozhodnutie. Žalobca teda relevantným spôsobom nepreukázal vznikzodpovednosti štátu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť vydaním uznesenia Okresného súdu Bratislava-
vidiek sp. zn. D 168/93, Dnot 505/93 zo dňa 06. 09. 1994 a jeho nedoručením žalobcovi.

58. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k
náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

59. Podľa § 187 ods. 2 Civilného sporového poriadku, dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a

obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

60. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci
samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o

veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu
prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

61. V prípade, ak by došlo k ukončeniu dedičského konania, a žalobca by bez pochybností súdu
preukázal, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III prišiel o majetok, o ktorom
v tomto konaní tvrdil, že mu patrí, mohol by súd uvažovať o príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Účelom konania o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci nemôže byť zisťovanie, či žalobca bol vlastníkom určitých vecí, ktoré mali byť podľa jeho
tvrdenia predmetom dedičského konania. Takéto tvrdenie žalobcu musí nepochybne vyplývať z iných
dôkazov (napr. súdne rozhodnutie, výpis z katastra nehnuteľností, atď.), ktoré žalobca v tomto konaní
nepredložil. Vzhľadom na to, že žalobcovi sa nepodarilo bez pochybností preukázať príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom, spočívajúcim v neukončení dedičského konania, vedeným

Štátnym notárstvom Bratislava-vidiek pod sp. zn. 1514/77 a vznikom škody 163 500,- Eur a vzhľadom
na premlčanie jeho práva na náhradu škody, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

62. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že
rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu

bolvsúladesozákonom,abybolústavneakceptovateľnýaabyjehorozhodnutiebolomožnékvalifikovať
ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod
zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.
I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
63. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie

písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne
vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci
odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné
prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu

bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP).
64. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
65. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na priznanie náhrady
trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd mu

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.