Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119208523
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3119208523.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : C.

I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX O. XXX, adresa pre doručovanie: O. X, XXX XX A. P. A.
Q., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29.augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30
807 484 o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Štát ma proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa 09.10.2019vzneníjedoplneniazodňa05.12.2019sažalobcadomáhal,
aby súd žalovanému uložil povinnosť ospravedlniť sa mu za protiprávne zásahy do osobnostných práv a
za psychické útrapy listom v znení „Sociálna poisťovňa sa Vám ospravedlňuje za spôsobené psychické
útrapy a za nezabezpečenie dôstojnej životnej úrovne“. Tiež sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch v sume 250.000,- eur.
2.Žalobu odôvodnil tým, že po dovŕšení veku a po splnení podmienok nároku na priznanie predčasného
starobného dôchodku podal u žalovaného žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku.

Žalovaný mu listom zo dňa 07.06.2017 oznámil, že túto žiadosť nemôže predbežne vybaviť s konečnou
platnosťou z dôvodu, že ešte zisťuje rozhodujúce údaje na určenie sumy dôchodku, a to konkrétne
údaje o dobe poistenia získanej podľa právnych predpisov Gréckej republiky. Z uvedeného dôvodu
bude žalobcovi vyplácať dôchodok podľa § 116 ods. 4 zákona o sociálnom poistení preddavkovo v
sume 130,- eur mesačne a po zistení uvedených údajov bude možné určiť sumu dôchodku a definitívne
rozhodnúť o nároku na dôchodok. Počas preddavkového vyplácania dôchodku lehota na vydanie
rozhodnutia o nároku na dôchodok neplynula. Následne žalovaný listami zo dňa 03.08.2017, 09.11.2017

a 16.01.2018 uvádzal, že urgoval príslušnú inštitúciu sociálneho poisťovňa v Gréckej republike vo
veci vydania potvrdenia o dobách poistenia, ktoré žalobca získal podľa právnych predpisov Gréckej
republiky a bez uvedeného potvrdenia nemôže o žiadosti žalobcu rozhodnúť. Žalobca citoval z právnych
predpisov, poukazoval na Ústavu SR, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych
právach, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o minimálnych normách v sociálnom zabezpečení a
Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o invalidných dávkach, dávkach v starobnom veku a dávkach
pozostalým,Európskusociálnuchartu,Dohovoroochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,Európsky

kódex sociálneho zabezpečenia, Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov a
konštatoval, že systém sociálneho zabezpečenia, ktorý mu poskytuje slovenský právny poriadok, a
ktorého styčným úradom je žalovaný, mu neposkytol dôstojnú životnú úroveň. Priznal mu preddavok
na dôchodok v sume 130,- eur, čo nie je ani len životné minimum a teda nepokrýva žalobcovi ani lenzákladné životné potreby, čo sa prejavilo na jeho zlom fyzickom a psychickom stave. Žalobca je v zlej
finančnej situácii, keďže nemá príjem ani na základné živobytie. Býva v prenajatom byte s manželkou,
musí platiť nájom, elektrinu, plyn a všetky zdravotné úkony a lieky. Má študujúci dcéru na strednej

odbornej škole, ktorej nemôže poskytnúť základné veci na vzdelanie a všetko hradí jeho manželka. Dňa
27.11.2018 ide do riadneho starobného dôchodku, odrobil 40 rokov a štát prostredníctvom žalovanému
mu nedokáže poskytnúť ani životné minimum. Cíti sa preto zdeptaný, bez uznania a menejcenný.
Na základe konania žalovaného došlo k neoprávneným zásahom do cti, dôstojnosti, ako aj do práva
na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ľudskú dôstojnosť a prirodzené práva poistencov. Ide

o závažnú ujmu, vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva, na intenzitu a trvanie
zásahu a dôsledky. Konanie žalovaného tak napĺňa znaky zásahu do osobnostných práv žalobcu,
pretože zásah je neoprávnený a objektívne spôsobilý negatívne dopadnúť na žalobcu. Podľa žalobcu
primerané zadosťučinenie v podobe morálneho zadosťučinenia nie je v tejto veci postačujúce, pretože
ospravedlnenie ani iná forma morálneho zadosťučinenia by nepokryla všetky sféry života žalobcu, ktoré
boli konaním žalovaného poznačené. Preto žiada aj náhradu nemajetkovej ujmy, pričom jeho výšku určil

podľa závažnosti zásahu do práv žalobcu a závažnosti ujmy, ktorá mu vznikla.

3.Žalovanýžiadalžalobuvcelomrozsahuakonedôvodnúzamietnuť.Konštatoval,žežalobcažiadosťou
zo dňa 13.12.2016 požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, v ktorej uviedol, že
pracoval v Českej a Gréckej republike. Po započítaní dôb dôchodkového poistenia získaných podľa

predpisov Slovenskej republiky žalobcovi nárok na predčasný starobný dôchodok nevznikol. Na
určenie sumy a vydanie rozhodnutia žalovaný bol povinný získať potvrdenia o dĺžke dôchodkového
poistenia v Českej a Gréckej republike. Rozhodnutím zo dňa 05.04.2017 žalovaný konanie o žiadosti
o predčasnom starobnom dôchodku prerušil, nakoľko bolo zrejmé, že rozhodnutie nebude možné
vydať v zákonnej lehote z dôvodu chýbajúcich potvrdení z Českej a Gréckej republiky. Česká správa

sociálneho zabezpečenia zaslala potvrdenie o období dôchodkového poistenia 12.05.2017, na základe
čoho došlo už k splneniu podmienky pre výplatu predčasného starobného dôchodku, ktorý sa mohol
začať vyplácať aspoň preddavkovo. Žalovaný preto listom zo dňa 07.06.2017 žalobcu informoval, že
predčasný starobný dôchodok mu bude vyplácať v sume 130,- eur mesačne, suma bola následne
zvýšená na 187,- eur. Grécka strana poskytla súčinnosť žalovanému až 17.02.2020, hoci žalovaný

poskytnutie súčinnosti opakovane urgoval. Rozhodnutie o predčasnom starobnom dôchodku žalovaný
vydal 11.03.2020, ktorým bol žalobcovi od 13.12.2016 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume
189, 20 eur. Žalovaný nenesie zodpovednosť za celkovú dĺžku konania, postupoval v súlade so
zákonom, neodpustil sa nesprávneho úradného postupu ani nevydal nezákonné rozhodnutie. Žalovaný
s gréckou stranou komunikoval, poslal jej 11 urgencií, čo dokazuje snahu žalovaného o čo najskoršie

priznanie dôchodku. Žalovaný voči žalobcovi postupoval ústretovo, ihneď po splnení podmienok začal
muvyplácaťdôchodok preddavkovo,pričomvýškapreddavkupredstavovalacca2/3,pozvýšeníaž9/10
neskôr priznaného predčasného starobného dôchodku. Dňa 15.04.2020 v najskoršom možnom termíne
bol žalobcovi doplatený aj doplatok na predčasnom starobnom dôchodku v sume rozdielu medzi výškou
priznaného a sumou preddavkovo vyplácaného predčasného starobného dôchodku spolu s vianočnými

príspevkami v sume 2.606,01 eur. Žalovaný mal za to, že postupoval podľa zákona o sociálnom
poistení a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, v čom konkrétne spočíva pochybenie žalovaného, ktoré malo spôsobiť vznik tvrdenej
ujmy. Žalovaný posúdil výšku dôchodku správne a nenesie zodpovednosť za výšku sumy predčasného
starobného dôchodku, nakoľko táto závisí výlučne len od výšky príjmu žalobcu a dĺžky trvania jeho

dôchodkového poistenia. Žalovaný nie je povinný prihliadať pri určení sumy dávky sociálneho poistenia
na výšku životného minima, pričom v oblasti ochrany osôb v hmotnej núdzi koná príslušný úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny a nie žalovaný. Žalovaný si nie je vedomý žiadneho nezákonného zásahu
od osobnostných práv žalobcu v súvislosti s konaním o predčasnom starobnom dôchodku. Konaním
žalovaného ani nie je možné ovplyvniť výšku priznanej dôchodkovej dávky žalobcovi a s poukazom na

už vyššie opísaný postup žalovaného v konaní o dôchodkovej dávke žalobcu vyšiel žalobcovi v ústrety a
urobilvšetkopreto,abysituáciažalobcubolazasiahnutáčonajmenej,pričomžalovanýnemôževkonaní
o predčasnom starobnom dôchodku prihliadať na sumu nákladov žalobcu, napr. na bývanie, splátky
úverov a pod. Čo sa týka uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný nepovažoval zdôvodnenie
žaloby za dostatočné a uplatnenú sumu považoval za absolútne neprimeranú a nemajúcu oporu v

skutkovom stave. Žalobca podľa neho ani nepreukázal, že mu vznikla škoda a akým spôsobom mal
žalovaný zasiahnuť do jeho osobnostných práv.4. V replike žalobca namietal, že na Slovensku mal odrobených 7541 dní, čo je cca 20 rokov a 6
mesiacov, čo zistil na bezplatnej linke dňa 18.12.2020, pričom minimálna doba poistenia na Slovensku
je 15 rokov. Žalovaný mu neposlal žiadne vyrozumenie, na základe čoho vyrátavali predčasný starobný

dôchodok, alebo preddavky, neposlali mu ani vyjadrenie o tom, že suma predčasného starobného
dôchodku bola nižšia ako 1,2 násobok životného minima. Stále sa len odvolávali na to, že im
neboli doručené potrebné dokumenty z Českej republiky a Gréckej republiky, hoci tieto potvrdenia sú
povinné len ak poistenec podľa predpisov Slovenskej republiky nezískal potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia. V Českej republike má odrobených cca 8 rokov a v Grécku cca 7 rokov. Žiadosť

o predčasný starobný dôchodok podával 20.07.2016, túto poslali do Bratislavy až 16.12.2016. Alikvótnu
časť dôchodku mu priznali až 07.06.2017 v sume 130,- eur preddavku, pričom potvrdenie z Českej
republiky poslali už vo februári 2017, ale stále sa žalovaný ohradzoval, že potrebuje aj potvrdenie z
Grécka. O tom, že grécku stranu žalovaný urguje, mu prišlo 7 listov. O roku 2017 do augusta 2020
bol jeho účet v dôchodkovom systéme zablokovaný, nemohol dostať žiadne potvrdenie. Na prelome
septembra a októbra 2020 bol si overiť, či je jeho účet stále zablokovaný a zamestnankyňa úradu po ňom

chcela všetky doklady, akoby si išiel vybaviť dôchodok prvý raz a ako keby v systéme neboli uložené
žiadne dokumenty. Nie je pravda, že by žalovaný nebol povinný prihliadať na sumu životného minima
pri určení dávky sociálneho poistenia, pretože to sa na dôchodok nevzťahuje. Žalovaný sa totiž vyjadril
30.06.2020, že na základe zmien životného minima vykonávajú zrážky z dôchodku.

5. V duplike žalovaný doplnil, že žalobca po zohľadnení výlučne slovenských dôb dôchodkového
poistenia splnil podmienku trvania obdobia dôchodkového poistenia, avšak dôvodom nemožnosti vydať
rozhodnutie o predčasnom starobnom dôchodku už v roku 2017 bola nemožnosť určenia výšky
tohto dôchodku, k určeniu ktorej bolo potrebné poznať aj údaje o obdobiach dôchodkového poistenia
získaných v zahraničí. Poukázal na to, že výpočet výšky predčasného starobného dôchodku u žalobcu

sa líši od výpočtu zohľadňujúceho iba doby dôchodkového poistenia získaného podľa slovenských
právnych predpisov, pričom tento odlišný spôsob výpočtu je presne uvedený v rozhodnutí zo dňa
11.03.2020, ktorým bol žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok. Žalobca mal informácie o
stave konania, aj o výške preddavkov. Nesúhlasí s tým, že by mali v konaní vzniknúť prieťahy, nie
je pravda, že nedôvodne čakal na potvrdenie z gréckej strany. Konanie začalo spísaním žiadosti

dňa 13.12.2016, následne bolo konanie prerušené, dávka sa žalobcovi vyplácala preddavkovo a po
odpadnutí dôvodov na prerušenie konania včas žalovaný vydal konečné rozhodnutie. Pri určovaní
výšky dôchodku nie je žalovaný povinný prihliadať na výšku životného minima. Výkon zrážok, na ktoré
poukazuje žalobca, sa na rozdiel od konania o priznaní dávky riadi aj ustanoveniami Exekučného
poriadku, podľa ktorého sa pri určení výšky zrážok sumy životného minima zohľadňujú.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 25.05.2021, na ktoré sa dostavil žalobca aj zástupca - poverený
pracovník žalovaného. Žalobca trval na podanej žalobe. Uviedol, že vzhľadom na jeho zdravotný stav,
dopytoval sa u žalovaného, či si môže požiadať o predčasný starobný dôchodok, to bolo 20.7.2016.
Bolo mu povedané, že tak môže urobiť po dovŕšení 60 rokov, ktoré dovŕšil 11.7.2016. Keďže bol bez

financií, takúto žiadosť si podal, peniaze mu ale prišli až za 10 mesiacov. So žiadosťou sa nerobilo
nič 4 a pol mesiaca, hoci doložil všetky papiere. Až v júni mu začali vyplácať 130,- eur mesačne, túto
poberal 19 mesiacov. Potom mu prišiel papier, že mu zvyšujú preddavok na 187,- eur. Vyplatili mu síce
ušlú čiastku 2.600,- eur, ale keď si to žalobca prerátaval, tak to robí až okolo 4.000,- eur. Uviedol, že
celý život drel ako kôň, poberal najprv iba 130,- eur mesačne, teraz dôchodok 211,- eur mesačne. Mal

odrobených 31,5 roka na Slovensku, v Čechách a Grécku a teraz žije pod hranicou chudoby. Žalovaný
so žiadosťou nič poriadne nerobil, zablokovali mu dôchodkový účet. Dali mu telefóne číslo, aby si
zavolal do Prahy, pretože sa stále vyhovárali, že čakajú na papiere z Česka a Grécka. Keď ale volal
do Prahy, tam mu povedali, že žalovanému poslali všetky listiny už v roku 2016 a že taký bordel v
dôchodkoch, ako je na Slovensku, ešte nevideli. Z tohto dôvodu žalobca bol na nervy, bez poriadneho

príjmu, sťahovali sa z podnájmu do podnájmu. Dcéra teraz chodí na vysokú školu. Žalobca dostane
200,- eur, len nájom ho stojí 350,- eur a všetko musí platiť manželka. Celý život robil a z 200,- eur vyžiť
nevie, keby bol sám, tak je pod úrovňou chudoby. Uviedol, že zásah do osobnostných práv a teda
hlavný problém je, aká nízka suma mu bola a je poukazovaná, hoci má odpracovaných 31,5 roka. V
rozhodnej dobe mal aj exekúciu, pôžičky, mal nedoplatok na zdravotnom poistení, všetko si musel platiť,

aj lieky a preto nemohol z tak nízkej sumy vyžiť. V danom čase nemohol ísť ani k lekárovi, na toto nemal
finančné prostriedky. S nervami bol v koncoch. Ešteže má manželku, lebo ináč by skončil niekde pod
mostom. Pracoval v Grécku, v Čechách aj na Slovensku a keď sa zlúčilo toto všetko, tak za 31,5 roka
odrobených má 200,- eur dôchodok. To je podľa žalobcu hanba tejto republiky. Zástupca žalovaného napojednávaní zotrval v celom rozsahu na svojej argumentáciu tak, ako ju predtým písomne prezentoval
a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na
základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

8. Listom zo dňa 06.07.2017 oznámil žalovaný žalobcovi, že jeho žiadosť o priznanie predčasného
starobného dôchodku nemôže vybaviť s konečnou platnosťou, pretože zisťuje rozhodujúce údaje

potrebné pre určenie sumy dôchodku, a to údaje o dobe poistenia získanej podľa právnych predpisov
Gréckej republiky. Zatiaľ od 07.06.2017 bude žalobcovi vyplácaný uvedený dôchodok preddavkovo v
sume 130,- eur mesačne, v súlade s § 116 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Listom žalovaného zo
dňa 16.10.2018 žalobcovi bolo oznámenie zvýšenie preddavku s účinnosťou od 16.10.2018 na sumu
187,- eur mesačne.

9. Žalovaný žalobcovi listami zo dňa 03.08.2017, 09.11.2017, 16.01.2018, 16.05.2018, 13.07.2018,
16.10.2018, 02.04.2019 oznamoval, že bola opakovane urgovaná príslušná inštitúcia sociálneho
poistenia Gréckej republiky vo veci vydania potvrdenia o dobách poistenia získaných podľa právnych
predpisov Gréckej republiky, pričom bez tohto potvrdenia nie je možné definitívne rozhodnúť o
žalobcovejžiadostiopredčasnýstarobnýdôchodok,nakoľkosazisťujúrozhodujúceskutočnostinavznik

nároku na dávku a jej sumu.

10. Rozhodnutím zo dňa 11.03.2020 žalovaný priznal žalobcovi predčasný starobný dôchodok od
13.12.2016 v sume 189,20 eur mesačne, od 01.01.2017 sa predčasný starobný dôchodok zvyšuje na
194,40 eur mesačne, od 01.01.2018 sa predčasný starobný dôchodok zvyšuje na 199,80 eur mesačne,

od 01.01.2019 sa predčasný starobný dôchodok zvyšuje na 205,50 eur mesačne a od 01.01.2020 sa
predčasný starobný dôchodok zvyšuje na 211,50 eur mesačne. Prílohou rozhodnutia bol osobný list
dôchodkového poistenia. Nebolo sporným, že rozhodnutie je právoplatné.

11.Listom zo dňa 30.06.2020 oznámil žalovaný žalobcovi, že mu bude poukazovať dôchodok v sume

211,50 eur mesačne a oboznámil, ho s tým, že mu bola z dôchodku v júli 2020 vykonaná zrážka z
dôchodku naviac o 0,86 eur, nakoľko v čase jej vykonania ešte nebola uverejnená suma životného
minima platná od 01.07.2020. Túto sumu žalobcovi vracajú poštovým poukazom.

12. Žalobca predložil k žalobe na preukázanie svojich tvrdení aj listiny vyhotovené v gréckom jazyku,

ktoré boli preložené súdom ustanoveným prekladateľom do slovenčiny - potvrdenie o zmene osobných
údajov, potvrdenie o pridelení DIČ, potvrdenie - inventár poistného, rodný list, čestné vyhlásenie, osobná
zdravotná kniha, overenie rodinnej zdravotnej knihy. Tieto listiny súd na pojednávaní neoboznamoval
s poukazom na § 204 Civilného sporového poriadku (listiny boli žalovanému doručené, listina ani jej
obsah neboli ním spochybnené).

13. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3)

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

14. Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod inštitútom
ochrany osobnosti, hoci na ich komplexnej ochrane sa podieľajú aj iné právne predpisy. V prejednávanej

veci žalobca dôvodil, že neoprávneným zásahom malo byť to, že žalovaný mu poskytol takú (nízku)
výšku predčasného starobného dôchodku (vyplácaného najskôr len preddavkovo), ktorá nepokrýva ani
jeho základné životné potreby, čím malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho cti a dôstojnosti, keďže
nie je zabezpečené jeho primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Takýto dôchodok neumožňuje mudôstojne žiť, čo sa prejavuje nepriaznivo na jeho fyzickom aj psychickom zdraví, cíti sa menejcenný, bez
uznania a zdeptaný. Takto vymedzil neoprávnený zásah žalobca v žalobe a tiež aj na pojednávaní na
otázku súdu, kedy za neoprávnený zásah považoval neprimerane nízku sumu priznaného dôchodku,

ktorá mu bola a je vyplácaná, hoci odpracoval 31,5 roka.

15. Predmetom práva na česť či dôstojnosť tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona, je česť jednotlivca
v rôznorodých spoločenských vzťahoch, či už vo vzťahu spoločnosti alebo vo vzťahu k ostatným
spoluobčanom, v rodine, na pracovisku. Predmetom ochrany je aj česť jednotlivca v jeho odborných

kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou. Ochrana osobnosti podľa Občianskeho
zákonníka sa pritom poskytuje cti osobnej, občianskej, stavovskej, profesijnej či vedeckej, resp. inej
podľa okolností prípadu. Neoprávnený zásah do práva na česť ma vážne dôsledky vtedy, ak ním
bola v značnej miere znížená dôstojnosť, vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Z ust. § 11 OZ pritom
vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu len v prípade závažnejšieho porušenia
cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Občiansky

zákonník poskytuje ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že
znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho
postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou ochrany je to, aby zásah
do práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý privodiť takúto ujmu na osobnosti občana,
a teda nie je rozhodujúce, či skutočne k ujme došlo a nie je ani rozhodujúci úmysel ujmu spôsobiť.

Na vznik zodpovednosti z titulu ochrany osobnosti musia byť kumulatívne splnené viaceré podmienky,
a to a/ existencia neoprávneného zásahu, súčasne to, že b/ zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať
ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ust. § 11 OZ, a súčasne c/
existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou.

16. Súd posúdil nárok žalobcu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná ani v časti. Žalobca za
neoprávnený zásah označil výsledok rozhodovacej činnosti žalovaného ako správneho orgánu, ktorý
v správnom konaní o žalobcovej žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku rozhodol o
tom, že sa žalobcovi bude vyplácať predčasný starobný dôchodok v určitej (podľa žalobcu neprimerane
nízkej) sume, a to najskôr vo forme preddavku (do vydania konečného rozhodnutia vo veci, ktoré bolo

vydané dňa 11.03.2020), resp. následne na základe konečného rozhodnutia zo dňa 11.03.2020 vo
forme riadnej mesačnej dôchodkovej dávky predčasného starobného dôchodku. Žalobca nesúhlasil
s rozhodnutím žalovaného o výške dôchodku, ktorú výšku považoval neprimerane nízku počtu
odpracovaných rokov a neumožňujúcu viesť mu dôstojný život a pokrývať z dôchodku všetky svoje
nutné potreby. V prvom rade súd konštatuje, že ak za neoprávnený zásah žalobca považoval výšku

dôchodku, ktorá bola priznaná rozhodnutím žalovaného ako správneho orgánu, tak platí, že žalobu na
ochranu osobnosti pre obsah (alebo odôvodnenie) vydaného rozhodnutia, proti orgánu, ktorý je povinný
také rozhodnutie vydať, nemožno pripustiť. Na nápravu v takomto prípade slúžia opravné prostriedky
proti rozhodnutiu (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28 Cdo/1523/2002 zo dňa 18.06.2003).
Pokiaľ žalobca mal za to, že žalovaný pri rozhodovaní o nároku na dôchodok pochybil, že výpočet jeho

dôchodkuniejesprávny,resp.jevypočítanývrozporesozákonomanezodpovedápočtuodpracovaných
rokov, mal možnosť podať proti nemu opravný prostriedok, avšak v konaní nebolo ani tvrdené ani
preukázané, že by žalobca vôbec využil dostupné možnosti, ako sa brániť proti rozhodnutiu, s ktorým
nesúhlasil. Úlohou súdu v konaní o ochranu osobnosti nie je posudzovať, či správny orgán dôchodok
vypočítal v zmysle zákona, správne, či zohľadnil všetky odpracované roky, či jeho výšku správne ustálil,

teda súd v tomto spore neskúma či pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o dôchodok žalovaný správne
aplikoval platné právo. Preto súd ani v tomto spore nemôže konštatovať, že určité rozhodnutie je
nesprávne, alebo nezákonné, nemôže ho zmeniť ani zrušiť. Ak je rozhodnutie právoplatné, a nebolo
sporným, že rozhodnutie o dôchodku právoplatné je, prezumuje sa jeho správnosť, z ktorej súd aj v
tomto konaní vychádzal. Súd preto konštatuje, že v súvislosti s vydaním rozhodnutia a jeho obsahom

(namietaná výška dôchodku) žalovaný realizoval svoju zákonom zverenú právomoc, pričom nebolo
preukázané, že by jeho konanie pri vydaní rozhodnutia vybočilo z rámca daného platnými právnymi
predpismi, a preto je vylúčené, aby v súvislosti s rozhodovaním bol zásah do práv žalobcu neoprávnený.
Dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv je totiž okolnosť, že k zásahu
došlo pri výkone zákonom ustanoveného subjektívneho práva alebo pri plnení zákonom uloženej

právnej povinnosti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30 Cdo/3126/2007 z 27.09.2007).
Žalovaný aplikoval pri určovaní výšky dôchodku žalobcu platné právne predpisy, realizoval zákonom
uloženú povinnosť, pričom žiadny príslušný orgán, ktorý by vrámci inštančného postupu bol oprávnený
konštatovať, že rozhodnutie o výške dôchodku, alebo postup, ktorý mu predchádzal, boli v rozpore správnymi predpismi, pochybenie žalovaného nekonštatoval. Pre účely konania o ochranu osobnosti
tak preto je nutné vychádzať z toho, že rozhodnutie o dôchodku je správne, a teda v súvislosti s
jeho vydaním a obsahom (týkajúcim sa namietanej výšky dôchodku) nedošlo zo strany žalovaného k

neoprávnenému zásahu do tvrdených osobnostných práv žalobcu. Námietka žalobcu voči rozhodnutiam
žalovaného, v zmysle ktorých žalovaný mal zohľadniť pri výpočte dôchodku aj výšku životného minima,
ale túto žalovaný pri výpočte údajne nezohľadnil, je námietkou proti obsahu rozhodnutia samotného a
ako už bolo vyššie uvedené, súd v konaní o ochranu osobnosti nie je „opravným“ orgánom, ktorý by
mal posudzoval dôvodnosť námietok proti rozhodnutiam správneho orgánu. Preto tieto námietky mal

žalobca produkovať prípadne v konaní o opravnom prostriedku. To isté platí aj vo vzťahu k námietke
žalobcu, že mal na Slovensku odrobený dostatočný počet rokov pre vznik nároku na dôchodkovú dávku,
a teda podľa žalobcu nebolo nutné získavať potvrdenia o dobách poistenia z cudziny. Súd konštatuje,
že pokiaľ v príslušnom konaní nebolo konštatované, že rozhodnutie o výške dôchodku je nesprávne,
napríklad aj preto, že uvedené námietky žalobcu boli odôvodnené, potom sa považuje právoplatné
rozhodnutie za správne. V konaní o ochranu osobnosti nemožno preskúmavať správnosť rozhodnutia

o dôchodku a zaoberať sa námietkami, ktorými žalobca poukazuje na nesprávnosť tohto rozhodnutia či
procesného postupu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo.
17. Ak žalobca s rozhodnutím o výške dôchodku nesúhlasil, mal možnosť využiť dostupné opravné
prostriedky, resp. následne súdny prieskum rozhodnutia. Keby takýmto inštančným postupom bolo
preukázané, že rozhodnutie o dôchodku bolo nesprávne (zrušené, zmenené), mohol by sa žalobca

domáhať náhrady ujmy (prípadne aj nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím), a to
postupom podľa § 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čo
však je iné konanie ako konanie o ochranu osobnosti, vyžaduje sa splnenie osobitných predpokladov v
zmysle tohto zákona a tiež žaloba smeruje proti inému subjektu ako voči samotnému správnemu orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal. Žalobcom podaná žaloba a konanie na základe nej iniciované nie je takýmto

sporom, takto skutkovo žaloba ani nebola vymedzená, a preto v intenciách uvedeného zákona súd nárok
žalobcu ani neposudzoval.

18. Súd nárok posudzoval, ako už bolo vyššie uvedené, ako nárok vyvodzovaný z porušenia
osobnostných práv žalobcu zo strany žalovaného v procese rozhodovacej činnosti o dôchodku, pričom

súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nebola preukázaná existencia neoprávneného zásahu do
osobnostných práv žalobcu, porušenie konkrétnej povinnosti, s ktorou by bolo možné následne dávať
tvrdenú ujmu v osobnostnej sfére žalobcu do súvislosti. Ak žalobca tvrdil, že jeho dôchodok je nízky, v
dôsledku čoho sa zasiahlo do jeho práva na česť, dôstojnosť a v dôsledku čoho prežíva útrapy či sa
mu zhoršil zdravotný stav, nie je možné tieto následky dávať do súvislosti s takým konaním žalovaného,

ktoré by malo charakter porušenia povinností stanovených právnymi predpismi. Rozhodnutie, ktoré
bolo o výške dôchodku vydané, je záväzným rozhodnutím. Toto nemôže predstavovať protiprávne
konanie žalovaného. Keďže chýba podmienka protiprávnosti, nie sú splnené predpoklady, aby súd
moholžalobcoviposkytnúťochranuvzmysleustanovenia§13Občianskehozákonníka.Vyššieuvedené
skutočnosti sú dôvodom, pre ktoré súd žalobu musel ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Tiež súd konštatuje, že len samotná nespokojnosť žalobcu s výškou dôchodku (vo vzťahu ku
ktorej, ako už bolo vyššie uvedené sa predpokladá, že bola vypočítaná v správnej výške), nie
je postačujúcim základom pre konštatovanie neoprávneného zásahu žalovaného do práv žalobcu.
Žalovaný je subjektom - správnym orgánom, ktorý pri rozhodovaní o nárokoch vyplývajúcich zo

sociálneho poistenia aplikuje platné právo a nie je zodpovedný za systém dôchodkového zabezpečenia
v Slovenskej republike, ktorý žalobca opisuje ako nedôstojný, nedostatočný. Nezodpovedá ani za
znenie predpisov, ktoré stanovujú podmienky pre vznik nároku na dôchodkovú dávku a pre určenie
jej výšky. Preto ak by, čo i len teoreticky žalobca (keďže tiež uvádzal, že samotný systém sociálneho
zabezpečenia je nesprávne nastavený a neposkytuje mu dôstojnú životnú úroveň, v čom teda videl

tiež „protiprávnosť“) považoval za neoprávnený zásah do jeho práva na česť a dôstojnosť aj samotný
nespravodlivý, nedôstojný systém právnych predpisov týkajúcich sa dôchodkového zabezpečenia, vo
vzťahu k takejto argumentácii súd uvádza, že žalovaný nemôže byť pôvodcom tvrdeného zásahu, a
teda nie je zodpovedný za stav, ktorý vo sfére žalobcu podľa jeho tvrdení nastal, čo je tiež dôvodom
pre zamietnutie žaloby.

19. Súd pre úplnosť uvádza, že v žalobca vo svojom písomnom podaní - replike a na pojednávaní
uvádzal tiež rôzne ďalšie okolnosti - dĺžku konania (žiadosť podaná 20.07.2016, do Bratislavy poslaná
až 16.12.2016, že sa s ňou nič nerobilo 4 mesiace, že dlho trvalo vyžiadanie potvrdení z Grécka), že mubol zablokovaný dôchodkový účet, a preto musel nosiť žalovanému opakovane potvrdenia. Žalobca v
žalobe tieto skutočnosti ako neoprávnené zásahy však ani neoznačoval (vôbec sa o nich v žalobe ani
nezmieňoval ) a rovnako tak aj na pojednávaní na výslovnú otázku súdu neoznačil tieto okolnosti ako

neoprávnené zásahy do svojich osobnostných práv. Žalobca v žalobe aj na otázku súdu do korelácie
dával neprimerane nízku výšku dôchodku, hoci odpracoval mnoho rokov (zásah) a nemožnosť viesť
dôstojný život, ujma na cti, dôstojnosti, prežitie útrap (nemajetková ujma). Súd je takýmto skutkovým
vymedzením žaloby viazaný, a preto môže posudzovať len existenciu toho konania, ktoré žalobca
označí za neoprávnený zásah, jeho spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach žalobcu a vzťah

príčinnej súvislosti medzi nimi. Súd nemá povinnosť posudzovať, či došlo k nejakým iným konaniam
či nekonaniam žalovaného, ktoré žalobca za neoprávnený zásah sám ani neoznačuje a či tieto mohli
v osobnej sfére žalobcu spôsobiť negatívny následok. I napriek tomu súd pre úplnosť uvádza, že
ostala aj sporná existencia takýchto konaní či nekonaní žalovaného, keď žalobca napr. tvrdí, že žiadosť
podával v júli 2016, hoci žalovaný tvrdí, že žiadosť bola podaná dňa 13.12.2016, čo napokon vyplýva
aj z rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku. Ak žalobca mal na mysli, že konanie

žalovaného trvalo príliš dlho, súd poukazuje na fakt, že konanie bolo prerušené rozhodnutím zo dňa
05.04.2017, počas ktorého lehoty na vydanie rozhodnutia neplynuli (§ 196 ods. 6 zákona č. 461/2003
Z.z.) a tiež tieto neplynuli ani počas preddavkového vyplácania dávky (§ 116 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z.z.). Žiaden orgán nekonštatoval ani existenciu prieťahov v tomto správnom konaní. Nakoľko však z
týchto tvrdení žalobca sám nevyvodzoval žalované nároky, súd sa bližšie takto opisovanými konaniami/

nekonaniami žalovaného ani nezaoberal.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto
ju v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že sa čo do nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v žalovanej sume 250.000,- eur stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom smere, že tento

nárok je nedôvodný aj preto, že nie je preukázané, že by u žalobcu (že ak by aj čo i len teoreticky
tvrdený zásah bolo možné považovať za neoprávnený) došlo k tak intenzívnemu zníženiu dôstojnosti, cti
žalobcu, že by bolo vôbec opodstatnené priznať náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca ani neprodukoval
žiadne konkrétne tvrdenia, ktorými by odôvodňoval priznanie peňažného zadosťučinenia, aké okolnosti
ho viedli k jej uplatneniu, keď uviedol len, že ujma je závažná a vzhľadom na intenzitu zásahu, trvanie

a následky žiada takúto náhradu ujmy, ktorá mu preukázateľne vznikla. Súd poukazuje na fakt, že
ak po priznaní predčasného starobného dôchodku, resp. ak počas jeho preddavkového vyplácania,
subjektívnepociťovalzhoršeniesvojhoživotnéhoštandarduoprotiobdobiupredtým,uvedenéaninebolo
preukázané, keď žalobca ani neopísal, či vôbec a v akom rozsahu sa jeho situácia zhoršila oproti situácii,
keď ešte na dôchodok odkázaný nebol. Napokon nebolo ani možné jednoznačne konštatovať, že k

zhoršeniu životnej situácie došlo práve v príčinnej súvislosti s nízkym dôchodkom, keď žalobca tvrdil,
že bol súčasne aj dlžníkom na zdravotnom poistení, a teda mal aj obmedzený prístup k zdravotnej
starostlivosti a keď žalobca potvrdil, že boli voči nemu vedené aj exekúcie (čomu zodpovedá aj obsah
písomnosti zo dňa 30.06.2020, o tom, že sú vykonávané zrážky z dôchodku), čo napokon objektívne
tiež bolo spôsobilé privodiť žalobcovi opisované zhoršenie finančnej situácie, zhoršenie zdravotného

stavu a psychickej pohody. Obdobie preddavkovo vyplácaného dôchodku, napriek tomu, že preddavky
boli poukazované v nižšej výške, než bola výsledná suma dôchodku, nepredstavovalo v porovnaní
s konečnou výškou dôchodku priznanou na základe právoplatného rozhodnutia výrazné zhoršenie,
keď preddavky dosahovali (najmä po zvýšení na sumu 187,- eur) bezmála sumu neskôr definitívne
priznaného dôchodku a ani za toto prechodné obdobie teda intenzita zhoršenia na strane žalobcu nebola

taká, aby opodstatňovala priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Suma rozdielu medzi vyplatenými
preddavkami a konečnou priznanou sumou dôchodku bola žalobcovi napokon doplatená, čo sám
potvrdil. Žalobca ani nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že mu mal doplatok byť vyplatený v nižšej výške
(2. 606,- eur), než mu podľa jeho slov mal patriť, keď na pojednávaní tvrdil, že podľa jeho prepočtu mu
mali spätne doplatiť asi až 4.000,- eur, avšak túto okolnosť ani nepreukázal. Ani tieto okolnosti teda nie

sú dôvodom pre priznanie finančného zadosťučinenia v akejkoľvek výške. Uplatnená suma 250.000,-
eur je napokon absolútne neadekvátna, dokonca niekoľkonásobne prevyšujúca náhrady priznávané
pozostalým pri úmrtí najbližšieho rodinného príbuzného, a táto by nemohla obstáť v žalovanej výške
vôbec. Bližšie však súd už nároky uplatnené žalobným petitom a ich dôvodnosť a primeranosť neskúmal,
pretoženebolisplnenézákladnépodmienkypreto,abyvôbecbolomožnéuvažovaťočoilenčiastočnom

vyhovení žalobe, a to neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv žalobcu.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahuako nedôvodná, a preto žalovaný je plne úspešnou stranou sporu a má nárok na náhradu trov konania
voči neúspešnému žalobcovi. Preto súd rozhodol tak, že mu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti

tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

22. Žalobca predložil v spore dôkazy - listiny vyhotovené v gréčtine. V takomto prípade, ak strana
predloží listinu v inom, ako úradnom jazyku bez zabezpečenia prekladu do slovenčiny, je súd povinný
najskôr pribrať prekladateľa na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi

konania vyhotovených v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého podľa § 51 ods. 5 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Uvedenú povinnosť má
súd bez ohľadu na to, či dôkaz listinou vykoná alebo ho nevykoná. (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 7Cdo/16/2013 zo dňa 25.11.2013). Súd tak aj učinil a uznesením č.k. 15C/48/2019-59 zo
dňa 06.07.2020, kedy ustanovil prekladateľa, ktorý uvedené listiny preložil z gréčtiny do slovenčiny.

Uznesením č.k. 14C/48/2019-126 zo dňa 24.08.2020 mu bola priznaná odmena za preklad v sume
414,82 eur, ktorá bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu. Štát je v časti civilného procesu, v
ktorej sa rozhoduje o nároku a výške jeho trov, tiež stranou konania a má nárok na náhradu trov konania,
ktoré počas konania vyplatil z vlastných prostriedkov z dôvodu, že tieto neboli kryté preddavkami strán.
Trovy štátu predstavuje odmena za preklad v sume 414,82 eur priznaná z rozpočtových prostriedkov

súdu. Pri posudzovaní výsledku konania pre účely rozhodnutia o náhrade trov štátu, súd vychádzal z
toho, že žalobca je neúspešnou stranou sporu, a preto ho zaťažuje povinnosť nahradiť trovy štátu v
rozsahu jeho neúspechu, a teda v rozsahu 100%. Súd preto priznal štátu proti neúspešnému žalobcovi
nároknanáhradutrovvrozsahu100%.Poprávoplatnostitohtouzneseniasúdrozhodneovýškenáhrady
trovštátusamostatnýmuznesenímpodľa§262ods.2CSP.Súdpreúplnosťuvádza,ževdanomprípade

nebola odmena za preklad prekladateľovi priznaná v súvislosti s právom niektorej strany konať v jazyku,
ktorému rozumie (§155 ods. 1 CSP), v súvislosti s ktorým by tieto trovy musel znášať štát podľa §155
ods. 2 CSP, a teda kedy by rozhodovanie o náhrade trov štátu proti niektorej strane sporu do úvahy
neprichádzalo. Obe strany sporu totiž konali v slovenčine. Odmena za preklad tu bola vyplácaná v
súvislosti s predloženým dôkazom, teda s v súvislosti s tým, že žalobca predložil dôkazy v inom ako

slovenskom jazyku bez pripojenia prekladu a žiadal ich vykonať. Preto súd bol povinný zabezpečiť ich
prekladdoslovenčiny.Akvzniknúštátuvýdavkyspojenésdôkazomniektorejstranysporu,jeneúspešná
strana sporu povinná ich štátu nahradiť. Neúspešná strana sporu je žalobca, ktorý navyše listiny v
cudzom jazyku súdu aj predložil a v podaní zo dňa 05.12.2019 sám žiadal, aby súd zabezpečil ich
preklad do slovenčiny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.