Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 8, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010612
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6917010612.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka PhD.
a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaného P. T. a spol., za
zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 9. septembra 2021,
o odvolaní obž. P. T., obž. B. T. a okresného prokurátora v Rimavskej Sobote proti rozsudku senátu

Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 3T/163/2017 zo dňa 08.12.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného P. T. a obžalovaného B. T. z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom senátu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 3T/163/2017 zo dňa 08.12.2020 boli
obžalovaní P. T. a B. T. uznaní za vinných a to

obžalovaný 1/ P. T.
v bode II. a IV. rozsudku z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/
Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
v bode III. rozsudku z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
v bode V. rozsudku z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Trestného zákona, spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného
zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, zločinu nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/,
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

v bode VII. rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona,
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný 2/ B. T.
v bode II. rozsudku z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného
zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

v bode III. rozsudku z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Skutky, za ktoré boli obžalovaní uznaní vinnými, sú podrobne rozpísané v rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp.zn. 3T/163/2017 zo dňa 08.12.2020 a to na str. 1 až 4.
Za to boli odsúdení a to :
obžalovaný 1/ P. T.

podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods.
4 Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokova 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný 2/ B. T.

podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd
obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú
dobu v trvaní 24 mesiacov.
V súvislosti s uplatnenými nárokmi na náhradu škody prvostupňový súd rozhodol nasledovne :

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. zaviazal obž. P. T. a obž. B. T. zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodeným
stranám a to M. Y. škodu vo výške 1 795,-€ a Obci N. I. škodu vo výške 1 350,- €. Taktiež podľa § 288
ods. 2 Tr.por. súd poškodenú stranu M. N. I. (skutok III) so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Ďalej v súvislosti s náhradou škodu prvostupňový súd podľa § 287 ods. 1 Tr.por. zaviazal obž. P. T.
zaplatiť poškodeným stranám a R. Y. náhradu škody vo výške 560,- € (skutok IV), ďalej N. J. náhradu
škody vo výške 350,- € (skutok V) a súčasne podľa § 288 ods. 2 Tr.por. poškodenú R. Y. a taktiež
poškodeného N. J. so zvyškom H
nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Napokon podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súd

poškodeného I. G. (skutok VII) s celým nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Naproti tomu prvostupňový súd v prípade obž. P. T. tohto oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Rimavská Sobota, č.k. 1Pv/336/17/6609-29 zo dňa 20.12.2017 pre skutky I a VI, podrobne

rozpísané na strane 7 rozsudku okresného súdu, v ktorých sa mu kládlo za vinu a to v bode I/ spáchanie
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. a v bode VI pokračovací zločin krádeže podľa
§ 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr.zák. s použitím § 138 písm. e/ Tr.zák., spáchaných formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr.zák., pričom obž. P. T. bol oslobodený podľa § 285 písm. c/ Tr.zák., nakoľko nebolo

dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.

I v prípade obž. B. T., tento bol oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská
Sobota, č.k. 1Pv/336/17/6609-29 zo dňa 20.12.2017 za skutky označené IV a V a podrobne rozpísané
na strane 8 a 9 rozsudku okresného súdu, v ktorých sa mu kládlo za vinu a to v bode IV. rozsudku

pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr.zák. s použitím § 138 písm.e / Tr.zák.,
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a v bode V. rozsudku pokračovací zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/ , ods. 4 písm .b/ Tr.zák. s použitím ust. § 138 písm. e/ Tr.zák., spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., ako aj iné, pričom obž. B. T. bol oslobodený podľa § 285
písm. c/ Tr.por., lebo nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.

Napokon v prípade obž. B. T. podľa § 288 ods. 3 Tr.por. poškodených a to R. Y. a spol. G., a.s., Bratislava,
s celými uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

V súvislosti s uznanou vinou oboch obžalovaných v prvom rade krajský súd považuje za potrebné

zdôrazniť, že v danej konkrétnej veci už došlo dvakrát k rozhodovaniu senátu Krajského súdu v Banskej
Bystrici pred týmto rozhodnutím, kedy krajský súd dvakrát zrušil rozsudok okresného súdu a vec
tomuto vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V oboch prípadoch zrušenia veci a vrátenia veci
prvostupňovému súdu boli dôvodom takéhoto postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici rozporné
výpovede „korunného svedka“ a to spolupáchateľa G. C., ktorý oproti prípravnému konaniu zásadne

zmenil svoje výpovede na hlavnom pojednávaní. Podstatou predchádzajúcich rozhodnutí krajského
súdu bolo teda zameranie ďalšieho dokazovania na odstránenie rozporov vo výpovediach tohto svedka
v kontexte ďalších vykonaných dôkazov. I prvostupňový súd v súvislosti s uznaním viny obžalovaných
konštatuje , že obaja obžalovaní od počiatku svoju vinu a účasť na jednotlivých skutkoch popierali a že
jediným priamym dôkazom a svedkom vo vzťahu k účasti obžalovaných na jednotlivých skutkoch bol už

t.č. odsúdený G. C., ktorý v predmetnej veci vystupoval ako svedok.

Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu vo vzťahu k zavineniam vyplýva, že v konečnom
dôsledku vzal v úvahu len tie výpovede svedka G. C., ktoré sú jednoznačné a v ktorých tento svedokvo svojich výpovediach nezaváhal, či už v rámci prípravného konania, resp. pri výsluchu na hlavnom
pojednávaní. Na základe vyhodnotenia výsluchu tohto „svedka C.“ potom prvostupňový súd dospel k
záveru,ivkontexteďalšíchvykonanýchdôkazovnahlavnompojednávaní,žesvedokG.C.C.usvedčuje

a to obž. P. T. a obž. B. T. iba v skutkoch I a II rozsudku, ktoré boli vedené ako skutky II a III obžaloby,
pričom v ďalšom už usvedčoval iba obž. T. zo skutkov uvedených v bodoch IV, V a VII obžaloby. V tomto
smere potom prvostupňový súd uznal i vinu obžalovaných a uložil tresty, ktoré oproti podanej obžalobe
ovplyvnila i zmena Trestného zákona v súvislosti s trestným činom krádeže spáchaného vlámaním, kde
pri aplikácii tejto zmeny došlo k zmene právnej kvalifikácie oproti podanej obžalobe.

Vo vzťahu k obhajobe obž. T., spočívajúcej v tom, že v čase spáchania skutkov sa nachádzal mimo
územia SR a to v Českej republike, prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že táto časť
výpovede svedka G. C. bola potvrdená i správou Národnej diaľničnej spoločnosti Bratislava zo dňa
15.01.2018 a to cez statické a mobilné zariadenia systému kontroly úhrady diaľničných známok na
území SR, kde nebol zaznamenaný pohyb motorového vozidla v inkriminovanom období, ktorým mal

ísť obžalovaný T. do Českej republiky. Rovnako tak vzal v úvahu prvostupňový súd i úradný záznam z
09.05.2018, telefonicky rozhovor s pracovníčkou Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá toto potvrdenie
spracovávala, že predmetné motorové vozidlo diaľnicou neprešlo. Ďalej tiež poukazuje prvostupňový
súd na e-mailovú komunikáciu medzi obž. P. T. a ods. G. C., ako aj medzi obž. B. T. a ods. G. C., kde i z
týchto dôkazov je zrejmé, že obžalovaný v inkriminovanom čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutkov,

sa nachádzal na území SR.

V prípade obž. P. T. prvostupňový súd ďalej konštatuje, že v jeho prípade nebola zistená žiadna
poľahčujúca okolnosť, naproti tomu bola zistená priťažujúca okolnosť v zmylse ust. § 37 písm. h/ Tr.zák.,
teda že spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností preto súd pri ukladaní

trestu aplikoval ust. § 38 ods. 4 Tr.zák., ako aj ďalšie ustanovenia § 41 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr.zák. a
preto s prihliadnutím na ust. § 38 ods. 2, 4 Tr.zák., bol mu uložený napokon úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov, teda trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby. S poukazom na
skutočnosť, že v posledných 10 rokoch bol obžalovaný P. T. vo výkone trestu odňatia slobody, bol pre
výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V prípade obž. B. T. súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť a to že obžalovaný pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život v zmysle ust. § 36 písm. j/ Tr.zák. Tomuto obžalovanému prvostupňový
súd vzhľadom na charakter trestnej činnosti a z dôvodu naplnenia účelu trestu, uložil trest odňatia
slobody v hornej polovici trestnej sadzby, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú

dobu v trvaní 24 mesiacov.

S poukazom na ustálené zavinenie, resp. oslobodenie obžalovaných spod obžaloby, potom v
jednotlivých prípadoch prvostupňový súd rozhodol o riadne uplatnených nárokoch na náhradu škody a
to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor a obž. P. T.
a neskôr v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie i obž. B. T..
Obž. P. T. do rozhodnutia odvolacieho senátu písomne nezdôvodnil bližšie svoje odvolanie, ktoré
zahlásil bezprostredne po vyhlásení rozsudku. Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti
obžalovaného. Z kontextu jeho výpovede na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní však vyplýva,

že obžalovaný popiera svoju účasť na spáchaní skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, pričom rovnako
tak namieta vierohodnosť a pravdivosť výpovede G. C.. V rovnakom duchu uviedol dôvody odvolania
na verejnom zasadnutí pred krajským súdom i novo ustanovený obhajca obž. T.. S poukazom na
nedôveryhodnosť výpovede tohto svedka zastáva obhajca obžalovaného názor, že v danom prípade
mala byť aplikovaná zásada in dubio pro reo a preto navrhol, aby bol rozsudok prvostupňového súdu

zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby bol
obžalovaný spod obžaloby oslobodený, kde odvolanie okresného prokurátora považuje za nedôvodné
a toto navrhol zamietnuť.
V prípade obž. B. T. podal v zastúpení obžalovaného najskôr blanketové odvolanie zvolený obhajca,
ktoré neskôr odôvodnil písomným podaním. V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného

akcentuje skutočnosť, že obžalovaný sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil. Poukazuje na to, že v
inkriminovanom období sa zdržiaval v Českej republike, čo aj priamo potvrdili svedkovia B. T. st., I.
O. a W. C., ktorí zabezpečili jeho prepravu do Českej republiky a taktiež aj svedkovia C. N. a D.
N.. V tejto súvislosti preto namieta správu Národnej diaľničnej spoločnosti s tým, že svedok B. T.nikdy netvrdil, že si diaľničnú známku na cesty do ČR na motorové vozidlo Škoda Octávia zakúpil.
Naopak dokazoval, že keďže uvedené motorové vozidlo malo byť evidované na invalidného dôchodcu,
tak ani v jednom prípade si na jazdu do ČR diaľničnú známku nezakúpil. V tejto správe osobitne

akcentuje, že Národná diaľničná spoločnosť disponuje len evidenciou vozidiel cez diaľničné známky.
Ďalej v písomných dôvodoch odvolania poukazuje na nedôveryhodnosť svedka G. C., ktorý je závislý na
návykovýchlátkach aktorývrôznychštádiáchtrestnéhokonaniavypovedalkuskutkomrozporne.Vtejto
súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že prvostupňový súd nedisponoval dôkazmi, ktoré by bez akýchkoľvek
pochybností mohli viesť k záveru o účasti obž. T. ku skutkom v bode II a III rozsudku a preto i v jeho

prípade mohol súd aplikovať zásadu in dubio pro reo a mal obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, obhajca obžalovaného sa
pridržiaval písomných dôvodov odvolania s tým, že navrhol vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby tento
znovu konal a rozhodol, resp. aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Odvolanie okresného
prokurátora navrhol zamietnuť.
Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podáva odvolanie čo do viny a

trestu v neprospech oboch obžalovaných. V písomných dôvodoch odvolania rozvádza, že rozsudok
v časti týkajúcej sa oslobodenia obžalovaných spod obžaloby, je nepreskúmateľný, pretože nie je
zrejmé, ako súd dospel k názoru, ktorý viedol k oslobodeniu oboch obžalovaných zo skutkov, z
ktorých boli oslobodení. Stotožňuje sa však s rozsudkom prvostupňového súdu v časti prekvalifikácii
konania obžalovaných zo zločinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 1 ,

4 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na účinnosť Novely Tr. zákona u tohto paragrafu, ktorá nadobudla
účinnosť od 1.8.2019, nakoľko táto kvalifikácia pre oboch páchateľov je priaznivejšia. Hoci prokurátor
na jednej strane súhlasí s tvrdením súdu, že výpoveď bývalého spoluobvineného, v tomto konaní
už ako svedka G. C. na jednotlivých hlavných pojednávaniach nebola presvedčivá, avšak uvádza,
že medzi prípravným konaním a jeho výpoveďami na hlavných pojednávaniach uplynula určitá doba,

ktorá mohla mať vplyv na nepresnosti vo vnímaní jednotlivých konaní obžalovaných T. a T.. Tiež nie
je možné vylúčiť, že svedok G. C. mohol mať určitý pocit, vzhľadom na priateľský pomer s oboma
obžalovanými, ako týmto pomôcť v rámci možného rozhodovania o vine a treste a takto nepresvedčivú
výpoveď o jemu známych okolnostiach v jednotlivých skutkoch uviedol zámerne. Z tohto dôvodu
za najobjektívnejšie považuje výpovede tohto svedka z prípravného konania, ktoré sú dostatočne

podrobné, v chronologických súvislostiach spontánne a najmä presvedčivé. Z týchto dôvodov mala byť
podľa jeho názoru uznaná vina u všetkých skutkoch, ako ich kládla obžaloba obžalovaným za vinu a
preto sa domáha podaním odvolania zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na nové konanie
a rozhodnutie. Alternatívne v prípade, ak by krajský súd v rámci rozhodovania v časti týkajúcej sa
odvolania prokurátora do viny u oboch obžalovaných nevyhovel odvolaniu prokurátora, v tomto prípade

navrhuje, aby odvolací súd v rámci odvolania čo do trestu u oboch obžalovaných, vzhľadom na rozsah a
charakter trestnej činnosti, obom obžalovaným uložil prísnejšie tresty, ako boli uložené v rozsudku, ktorý
bol napadnutý odvolaním prokurátora. V prípade obž. T. navrhuje tomuto uložil úhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaním minimálne 5 rokov (o 4 mesiace viac ako uložil okresný súd) a v prípade
obž. T. uložiť tomuto trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na

skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov (dlhšia skúšobná doba o pol roka).
Na verejnom zasadnutí intervenujúci prokurátor sa v plnom rozsahu pridržiaval písomných dôvodov
odvolania, aj alternatívy sprísnenia trestu v prípade zamietnutia odvolania čo do viny, pričom taktiež
navrhol odvolanie oboch obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.
Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného
ustanoveniakrajskýsúddospelkzáveru,žeodvolanie obochobžalovanýchakoiokresnéhoprokurátora
nie sú dôvodné.
V prvom rade krajský súd opakovane poznamenáva, že predmetná trestná vec už bola predtým

2-krát vrátená súdu prvého stupňa, aby tento vo veci znova konal a rozhodol. Esenciálnym
dôvodom týchto rozhodnutí bola skutočnosť, že práve výpovede spolupáchateľa, najmä zmeny jeho
výpovedí a to osobitne na hlavných pojednávaniach, boli tak zásadného charakteru, že vnášali do
skutkových okolností, ktoré boli predmetom obžaloby, rozpory, a to najmä ohľadne účasti ďalších
obžalovaných. Práve zameranie sa na odstránenie rozporov bolo dôvodom takéto postupu krajského

súdu, kde prvostupňový súd venoval potom odstraňovaniu rozporov zvýšenú pozornosť na hlavných
pojednávaniach, kde opätovne prepočúval G. C. a to v kontexte ďalších dôkazov, ktoré boli vykonané na
hlavných pojednávaniach. Už v predchádzajúcom období napr. u skutku týkajúceho sa zločinu krádeže
v pohostinstve N. došlo k oslobodeniu obžalovaných spod obžaloby , kde prokurátor ani sám v zákonnejlehote odvolanie nepodal. Pri poslednom zrušení a vrátení veci na doplnenie dokazovania krajský súd
vyslovil jednoznačný záver, že je pochybné, aby v niektorých prípadoch súd svedkovi C. uveril a v
niektorých neuveril bez toho, aby bola konfrontovaná táto výpoveď ďalšími vykonanými dôkazmi. V

neposlednom rade krajský súd upriamil pozornosť v predchádzajúcom rozhodnutí prvostupňového súdu
i na zmenu Tr. zákona, ktorú zmenu okresný prokurátor akceptoval.
V konečnom dôsledku potom prvostupňový súd v odsudzujúcom rozsudku, v prípadoch, kedy uznal
vinu obžalovaných, veľmi podrobne a explicitne rozviedol svoje úvahy o zavinení obžalovaných , kde
odkázal nielen na výpovede svedka C. (spolupáchateľa), ktorý sa priamo zúčastnil týchto skutkov,

ale poukázal i na ďalšie dôkazy, ktoré boli vykonané a ktoré potvrdzovali výpoveď tohto svedka.
V takýchto prípadoch prvostupňový súd uznal vinu. V prípade existencie akýchkoľvek iných ďalších
pochybností , kedy najmä ďalšie dôkazy nepreukazovali účasť obžalovaných na spáchaní skutku,
prvostupňový súd v zmysle zásady in dubio pro reo oslobodil obžalovaných spod obžaloby. Tieto
závery prvostupňového súdu sú podrobne rozvedené v odôvodnení rozsudku, ktorý bol napadnutý
odvolaniami obžalovaných, kde v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že v plnom rozsahu si

osvojuje argumentáciu prvostupňového súdu v súvislosti s úvahami o vine a v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, kde súd v súlade s ust. § 168 Tr.por. podrobne
rozviedol, ktoré dôkazy preukazujú vinu obžalovaných a ktoré sú pochybné a rozporné. Rovnako tak
to platí i o odvolaní prokurátora , ktorý v písomných dôvodoch odvolania namieta skutky, kedy boli
obžalovaní spod obžaloby oslobodení a kedy prvostupňový súd rozpory vo výpovediach G. C., v

kontexte ďalších vykonaných dôkazov vyhodnotil v prospech obžalovaných.
Vo vzťahoch k uloženým trestom krajský súd dospel k záveru, že i tresty, ktoré boli uložené
prvostupňovýmsúdomzodpovedajúzásadámpreukladanietrestu.Prihliadolpritominadobuspáchania
trestného činu, kde jednak obž. P. T. bol uložený trest na samej spodnej hranici zvýšenej trestnej
sadzby a v prípade obž. T. bol tomuto uložený trest výchovný, t. j. podmienečný trest odňatia slobody,

avšak v rozpätí, ktoré zodpovedá charakteru a závažnosti trestnej činnosti. I s touto argumentáciou
prvostupňového súdu sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Navýšenie trestu u obž. T. tak, ako sa to domáha okresný prokurátor (o 4 mesiace), je ničím
nepodložené, rovnako ako i predĺženie skúšobnej doby o pol roka v prípade obž. T. je taktiež ničím
nepodložené. Prokurátor ani v tomto smere v odvolaní ničím bližším neargumentuje.

S poukazom potom na hore uvedené dôvody považoval senát Krajského súd v Banskej Bystrici
odvolania tak obžalovaných ako aj okresného prokurátora za nedôvodné a tieto v zmysle ust. § 319
Tr. por.
Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.