Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 1, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPom/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520201072
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3520201072.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: U.. L. U., nar. XX.XX.XXXX., bytom M., C. XXXX/
XX proti odporcovi: U. T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX, zastúpený AK VAVRINČÍK s.r.o.,
so sídlom Hurbanova 1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818, o nariadenie neodkladných
opatrení, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17.
apríla 2020, č.k. 8P/18/2020-12, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I. a II. m e n í tak, že návrh navrhovateľky
na nariadenie neodkladných opatrení z a m i e t a .

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením výrokom I. súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi zakázal
priblížiťsaknavrhovateľkeakspoločnýmmaloletýmdeťomR.,nar.XX.XX.XXXXaT.,nar.XX.XX.XXXX
(deti v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové mesto nad Váhom), na
vzdialenosť menšiu ako 15 metrov. Výrokom II. odporcovi zakázal vstupovať do priestorov bytu a
nebytového priestoru obývaných navrhovateľkou a maloletými deťmi R. a T., nachádzajúceho sa na
adrese M.; byt zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. M. ako byt č. X vo vchode č. XX, X. poschodie,

nachádzajúci sa v dome s. č. XXXX, na parc. č. XXXX/XXX. Výrokom III. poučil odporcu, že môže
voči navrhovateľke a maloletým deťom podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude určenie
práva vstupovať do priestorov obývaných navrhovateľkou a maloletými deťmi a práva priblížiť sa k
navrhovateľke a maloletým deťom. Výrokom IV. súd určil, že § 1 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o
niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa v danom prípade nepoužije.

Súd určil ako primeranú lehotu na podanie odvolanie lehotu 15 dní.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala,
aby súd zveril maloletého R. a maloletého T. do jej osobnej starostlivosti, odporcovi určil platiť výživné
na každé z maloletých detí po 400 eur mesačne, zároveň uviedla, aby styk s deťmi nebol realizovaný.
Návrhom sa navrhovateľka ďalej domáhala, aby súd uložil odporcovi zákaz približovať sa k nej, ako aj k

maloletým deťom, ako aj vstupovať do bytu a nebytových priestorov v M.. Návrh odôvodnila tým, že ich
odporca niekoľkokrát počas r. 2016 - 2020 opustil, nedával o sebe vedieť niekoľko dní a ona zostávala
so synmi veľakrát i bez finančných prostriedkov. Situácia v ich rodine je vyostrená už niekoľko rokov, bez
snahy jej manžela situáciu riešiť, stupňuje sa i jeho agresivita. Za malichernosť dokáže fyzicky i verbálne
zaútočiť a odíde preč. Ona je neustále v strese a v napätí. Manželove správanie sa začalo podpisovať aj
na ich spoločných maloletých deťoch. On deti vychováva formou manipulácie, zastrašovania, vyjadruje

sa o nej a jej rodičoch vulgárnymi výrazmi. Ďalej uviedla, že deti sa po príchodoch a odchodoch otca
v noci pomočujú, otec používa pred deťmi nevhodný slovník a nadávky, deti sú nervózne, majú slabýspánok a sú plačlivé. Jeho výchovnou metódou je i deťom zalepiť ruky a nohy lepiacou páskou, čo ona
nemieni tolerovať a je to pre ňu neprípustné. Neustále ju ponižuje, manipuluje, že ona nič nedokázala,
nič nevie, postará sa, aby prišla o prácu, udá ju, že poškodzuje zdravie deťom a stresuje ju, ako si do ich

spoločného bytu nasťahuje celú rodinu, urobí zo života peklo a postará sa, aby ona o všetko prišla, lebo
jej nič nie je. Má zákaz pozvať si svojich rodičov, súrodencov a iných blízkych na strávenie spoločného
času, lebo on bude volať políciu.

3. Súd citoval ust. § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), f), h), § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, 2, §

331 ods. 1 a § 337 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bude obmedzené právo odporcu vstupovať do priestorov
obývaných a užívaných navrhovateľkou ako aj oboma maloletými deťmi, ako aj právo približovať sa k
navrhovateľke,akoajkobommaloletýmdeťom.Malzaosvedčené,žejetupotrebabezodkladnejúpravy
pomerovmedziúčastníkmikonania,akoajmedziodporcomamaloletýmideťmi,pretoženavrhovateľkav
návrhu popísala skutočnosti, keď odporca je v domácnosti agresívny, za malichernosti dokáže verbálne,

ale i fyzicky útočiť. Podľa tvrdení navrhovateľky je odporca držiteľom zbrojného preukazu a vlastníkom
strelnej zbrane - samopalu, čo v nej vzbudzuje obavu. Bol toho názoru, že v danej veci prevážil záujem
nad vytvorením bezpečného prostredia, kde žije navrhovateľka spolu s maloletými deťmi. Prihliadol
pritom na skutočnosť, že odporca sa prevažne zdržuje v inej domácnosti, kde môže zotrvať i po vydaní
neodkladného opatrenia, teda nariadeným neodkladným opatrením nie je zasiahnuté do práv odporcu

do takej miery, aby vznikla dôvodná pochybnosť o potrebe jeho nariadenia. Uložený zákaz vstupu
do obydlia ako aj zákaz približovať sa k navrhovateľke, ako aj k maloletým deťom uložil odporcovi
bez časového obmedzenia. Z toho dôvodu poučil podľa § 337 ods. 2 CSP odporcu o možnosti podať
žalobu proti navrhovateľke, ktorej predmetom bude určenie práva vstupovať do priestorov obývaných
navrhovateľkou, či priblížiť sa k navrhovateľke. Ďalej uviedol, že o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti (zverenie maloletých detí jednému z rodičov, úprava
výživného, úprava styku) rozhodne po prešetrení pomerov na strane maloletých detí, ako aj oboch
rodičov. Následne rozhodne o úprave práv a povinností k maloletým deťom v riadnom konaní.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý

žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti nariadeného neodkladného
opatrenia zrušil. V odvolaní uviedol, že tvrdenia uvádzané navrhovateľkou v návrhu nie sú vôbec
preukázané a nezakladajú sa na pravde, má za to, že nie je preukázaná potreba zákazu približovania
k navrhovateľke a k maloletým deťom a takisto zákazu vstupovania do bytu a nebytového priestoru
obývaných navrhovateľkou a maloletými. Uviedol, že manželku s deťmi bez vysvetlenia nikdy neopúšťal,

navrhovateľka vždy vedela, kde je a kam odchádza, vždy odišiel iba do práce alebo na stavbu domu,
ktorý stavajú v obci W.. Navrhovateľka mu však bezdôvodne zakazovala chodiť na stavbu, pretože jej
rodičia so stavbou v tejto obci nikdy nesúhlasili, chcela, aby si spoločne zobrali nový úver na pozemok v
W. alebo v M.. Mal za to, že keby sa rodičia navrhovateľky nemiešali do ich vzťahov v takej neznesiteľnej
miere ako doposiaľ, nedošlo by k žiadnym rozvratom a komplikáciám v ich vzťahu. Navrhovateľka nikdy

nezostala bez finančných prostriedkov, mal ju rád a nemal jej dôvod obmedzovať ju vo financiách.
Riadne sa podieľa na chode spoločnej domácnosti, čo je preukázané nielen stavbou rodinného domu,
ale aj trávením času a finančne jej hradí potreby, čo je preukázané. K navrhovateľke a maloletým sa
nikdy nesprával agresívne, jeho vzťah s maloletými deťmi bol vždy ukážkový, harmonický, rád sa s
nim hral a trávil všetok čas spolu s navrhovateľkou, čo dokazujú i fotografie, ktoré predložil. Súčasne

podotkol, že musel prejsť náročnými psychotestami za účelom získania zbrojného preukazu, v rámci
ktorých sa preskúmava psychická stránka osobnosti a takisto akékoľvek možné agresívne črty, pričom
týmito psychotestami bez problémov prešiel a teda nemá žiadne agresívne správania. Nikdy fyzicky
ani verbálne nezaútočil na navrhovateľku alebo deti. Naopak navrhovateľka na neho verbálne útočila
vždy potom ako dotelefonovala s jej rodičmi, hlavne s otcom, snažila sa ho často vyprovokovať. Deti

nemanipuluje, nezastrašuje, nikdy ich nemanipuluje proti matke, na čo nemá žiadny dôvod. Nerozumie
preto návrhu a vyjadreniam navrhovateľky, ktoré sa vôbec nezakladajú na pravde. Takisto nie je
pravdivé tvrdenie, že deťom zlepoval ruky a nohy, deťom ruky ani nohy nelepil lepiacou páskou, iba
sa hrali s rôznymi leukoplastami a náplasťami, ale nikdy im nelepil končatiny lepiacimi páskami; s
páskami lepí autíčka, bábiky, papuče, na čom sa smejú a zabávajú spolu s deťmi. Navrhovateľke sa

nevyhráža, ani ju neponižuje, nemanipuluje a žiadnym spôsobom ju nestresuje. Na základe uvedeného
mal za to, že neboli splnené podmienky na vydanie zákazu priblíženia, ani zákaz vstupovať do bytu,
ktorý obýva navrhovateľka s maloletými, nakoľko navrhovateľka nepreukázala žiadne, či už fyzické
alebo psychické násilie vo vzťahu, žiadne ohrozovanie z jeho strany, naopak on všetky ňou uvádzanéklamlivé vyjadrenia vyvrátil predloženými dôkazmi. Súdu prvej inštancie najmä vytýkal, že nariadeným
neodkladným opatrením v značnej miere zasiahol do jeho práv otca, najmä do jeho práva na stretávanie
a styk s maloletými, ale aj do práva obydlia, v ktorom má svoje súkromné veci a kde trávil čas s

maloletými a navrhovateľkou. Poukázal na to, že má právo stretávať sa so svojimi deťmi, pričom v
konaní neboli preukázané ani osvedčené dostatočné dôvody na takýto silný zásah do práv otca, ktorý
maloletým ani navrhovateľke nikdy žiadnym spôsobom neublížil a robí všetko preto, aby zabezpečil
rodinu a starostlivosť o ňu.

5. Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávaniapodľa§385ods.1CSPazistil,žeuzneseniesúduprvejinštanciejepotrebnévnapadnutej
časti výrokov I. a II. podľa § 388 CSP zmeniť.

7. Z obsahu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že týmto uznesením súd prvej
inštancie rozhodoval o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2
písm. e) a podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určitú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Základným predpokladom pre nariadenie každého neodkladného opatrenia, tak ako sú upravené

v ust. § 325 ods. 1 CSP, je nevyhnutná potreba dočasnej úpravy práv alebo povinností, prípadne
zabezpečenia výkonu budúceho rozhodnutia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia
je v každom návrhu na nariadenie takýchto neodkladných opatrení povinný osvedčiť, že strany sporu
sú v určitom vzťahu, že právny vzťah, ktorý medzi nimi existuje, vyžaduje dočasnú úpravu, ktorá je
potrebná, pričom sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu týmto nevytvorí nenávratný stav, ani

sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do ich právnych vzťahov, t.j., že druhá strana sporu nebude
obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.

12. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP okrem
uvedeného je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia.

Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť,
že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia, pričom
osvedčenietakéhotopodozreniamusívyplývaťobvyklezobsahutrestnéhooznámeniaalebooznámenia
o priestupku, lekárskej správy, čestného vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), alebo z
iných dôkazov. Vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je podmienené tým,

že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto
skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom
osvedčiť.

13. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka dostatočné dôkazy, potrebné

pre nariadenie ňou navrhovaných neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) a podľa §
325 ods. 2 písm. h) CSP v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložila. Z obsahu spisu vyplýva,
že súd prvej inštancie vydal navrhované neodkladné opatrenia len na základe tvrdení navrhovateľky
uvedených v návrhu, bez akýchkoľvek predložených dôkazov, ktorými by okrem tvrdení navrhovateľky
bola aspoň spravdepodobnená obava, že sa odporca dopúšťa fyzického alebo psychického násilia

voči navrhovateľke alebo maloletým deťom. Odporca takéto konanie vo vzťahu k navrhovateľka aj k
deťom v odvolaní popiera, tvrdenia navrhovateľky o psychickom alebo fyzickom násilí voči nej alebo
voči maloletým deťom označuje za klamstvo.14. Aj keď je nepochybné, že pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nemusí
mať preukázané všetky skutočnosti v takom rozsahu ako v riadnom konaní, ale stačí osvedčenie
potrebnosti upraviť vzťahy medzi stranami sporu, v preskúmavanej veci súd prvej inštancie rozhodol

bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré by aspoň osvedčovali pravdepodobnosť navrhovateľkou tvrdených
skutočností. Odvolací súd preskúmaním spisu zistil, že po vydaní napadnutého uznesenia súdom prvej
inštancie bol voči odporcovi podaný návrh prokurátora na vzatie do väzby, na základe rovnakých
skutočností, ktoré uvádza navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladných opatrení, pričom
uznesením v konaní sp. zn. 9Tp/15/2020 zo dňa 23.04.2020 súd nevzal obvineného (v tomto konaní

odporcu) do väzby a prepustil ho zo zadržania na slobodu. V citovanom uznesení súd konštatoval,
že v danej veci neboli splnené podmienky väzobného stíhania, pretože na základe doposiaľ známych
a zo strany orgánov činných v trestnom konaní zabezpečených dôkazov existujú reálne pochybnosti
o tom, že obvinený mal spáchať trestný čin, ktorý sa mu kladie za vinu (obvinenie pre zločin týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b), j) Trestného zákona). V uvedenom konaní súd konštatoval, že o tom, že odporca

mal spáchať trestný čin vypovedala iba poškodená (v tomto konaní navrhovateľka), ktorá popisuje
údajne protiprávne konanie obvineného, avšak jej tvrdenia nie sú podporené žiadnym iným dôkazom.
Súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, akým spôsobom mal obvinený poškodenú (okrem
toho, že je neschopná) ponižovať, nebolo preukázané, že by poškodenú akokoľvek vydeľoval peniazmi,
naopak bolo preukázané, že obvinený spláca hypotekárny úver, posiela manželke na jej účet sumu 200

eur mesačne (toto sama potvrdila), pričom nie je nikde preukázané, že by rodina trpela núdzou, že
by nemala poplatené platby za bývanie a podobne. Ďalej konštatoval, že v konaní žiadnym dôkazom
nebolo preukázané, že by obvinený zakazoval manželke stýkať sa so svojimi rodičmi, pričom ak
manželke vytýkal návštevy rodičov v ich domácnosti, toto samotné vzhľadom na narušené vzťahy
rodinných príslušníkov obvineného a poškodenej ešte neznamená, že tým manželku týral. Rovnako

neboli preukázané žiadne fyzické útoky obvineného, súd nemal k dispozícii žiadne svedectvá, lekárske
správy, konštatoval, že ide iba o tvrdenie poškodenej, pričom toto má rovnakú váhu ako tvrdenie
obvineného. Na viac poškodená poukazovala na udalosti spred 3 rokov a spred roka. Rovnako zatiaľ
okrem výpovede poškodenej neboli produkované dôkazy o tom, že by obvinený týral vlastné deti,
zväzoval im lepiacou páskou končatiny, znemožňoval im pohyb. Ani pri vypočutí dôkazu predloženého

poškodenou - zvukového záznamu údajne z 12.03.2020 súd nezistil, že by sa obvinený tyransky správal
ku svojim deťom. Uviedol, že ak otec používal vulgárne výrazy, to samo o sebe ešte neznamená, že sú
deti týrané jeho konaním, skôr ide o nevhodný typ výchovy. Uzavrel, že existujú teda vážne pochybnosti
o tom, či sa skutok skutočne stal tak ako ho poškodená popísala, pričom ani v konaní vypočutá svedkyňa
D. neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o týraní detí poškodenej a obvineného. Súd taktiež

uviedol,žeanipoškodenoupopisovanésprávanieobvinenéhoeštebezďalšiehoniejemožnévyhodnotiť
v tejto chvíli ako týranie manželky.

15.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúddospelkzáveru,ženavrhovateľkavkonaníneosvedčilapotrebu
bezodkladne upraviť vzťahy medzi stranami sporu takým závažným spôsobom, aby bolo odporcovi

zakázané približovať sa k navrhovateľke a k spoločným maloletým deťom R. a T. na vzdialenosť
menšiu ako 15 m, ako aj zakázané vstupovať do priestorov bytu a nebytového priestoru, obývaných
doposiaľ spoločne, a to dokonca bez akéhokoľvek časového obmedzenia, pretože týmito neodkladnými
opatreniami by podľa názoru odvolacieho súdu bol odporca obmedzený spôsobom neprimeraným
povahe veci. Pokiaľ ide o navrhovateľku - matku maloletých detí, podľa názoru odvolacieho súdu

navrhovateľka nielenže nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktorými by osvedčila, že by odporca bol voči
nej dôvodne podozrivý z násilia, ale ani jej tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladných
opatrení neobsahujú také závažné skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť vo vzťahu k nej
navrhované neodkladné opatrenia, ktoré, v prípade zákazu vstupu do bytu a nebytových priestorov
obmedzujú právo otca na obydlie. Pokiaľ ide o maloleté deti, vydaním zákazu približovať sa k maloletým

deťom bez aspoň osvedčenia potrebných skutočností by bolo otcovi úplne odňaté právo stretávať sa
so svojimi deťmi, a to taktiež bez časového obmedzenia, čím by podľa názoru odvolacieho súdu bolo
výrazne zasiahnuté do rodičovských práv otca.

16. Z uvedených dôvodov, keďže matka neosvedčila nevyhnutnosť nariadenia ňou navrhovaných

neodkladných opatrení ako jeden zo základných predpokladov pre ich nariadenie, odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I., II. zmenil tak, že návrh matky na nariadenie
ňou navrhovaných neodkladných opatrení zamietol.17. Keďže v danej veci súd prvej inštancie rozhodoval o neodkladných opatreniach navrhovaných podľa
Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodol aj o trovách konania. O trovách prvoinštančného a
odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi, ktorý bol

v konaní plne úspešný, priznal náhradu prvoinštančných a odvolacích trov v rozsahu 100 %. V zmysle
ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).