Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116211649
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3116211649.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcov: 1a/ B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XX, S. a 2/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, S., žalobkyňa 2/ právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Legionárska 6434/2, Trenčín, IČO: 47 251 913 proti
žalovanému: Ing. H. Q., nar. X.X.XXXX, bytom J. č. XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Legerským,

advokátomsosídlomvTrenčíne,nám.sv.Anny25,oochranuvlastníckehopráva,naodvolaniežalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. marca 2020, č. k. 14C/131/2016-182, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.žalobuzamietol.VýrokomII.rozhodolonároku
na náhradu trov konania tak, že žalovaný má proti žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania vo
výške 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

2.Súdprvejinštanciepoprávnejstránkesvojerozhodnutieodôvodnilspoukazomna §126ods.1,§127

ods. 1, § 417 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 1- 3, § 255 ods. 1 CSP. V odôvodnení uviedol,
že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 24.6.2016 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť: 1/
trvale zamedziť úniku pitnej vody z vodomernej šachty, najmä jej riadnym zaizolovaním na pozemku
parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX v k.ú. N.; 2/ odizolovať zeminu od oplotenia pozemkov parc.č. KN-
C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N. a XXXX/X v LV č. XX k.ú. N.; 3/ vykonať úpravy resp. zmeny likvidácie
dažďových vôd vrátane snehu zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/

X v LV č. XXXX k.ú. N.; 4/ odstrániť tieniacu plotovú tkaninu z polyetylénu nachádzajúcu sa na jeho
plote na pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N.; 5/ zabezpečiť vyhotovenie projektovej
dokumentácie na odvedenie dažďových vôd zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č.
KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N. odborne spôsobilou osobou; 6/ požiadať o súhlas príslušný stavebný
úradnavykonanieúpravyresp.zmenylikvidáciedažďovýchvôdzostriechrodinnéhodomusúp.č.XXXX
a pozemku KN-C č. XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N.; 7/ požiadať správcu verejnej kanalizácie o pripojenie

sa na verejnú kanalizáciu za účelom odvádzať do nej dažďovú vodu zo striech rodinného domu súp.č.
XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N. v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku a v prípade nesplnenia si ktorejkoľvek uloženej povinnosti je možné splnenie tejto povinnosti
nahradiť rozsudkom ukladajúcim vyhlásenie vôle žalovaného a náhrady trov konania. Uviedli, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp.č. XXX na pozemku parc.č. XXXX/X a pozemku
reg. "C " parc.č. XXXX/X o výmere 159 m2 -zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XX v k.ú.

N. a žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu súp.č. XXXX na parc.č. XXXX/X a pozemkov
reg. "C " parc.č. XXXX/X o výmere 298m2 -záhrady a XXXX/X o výmere 103 m2 - zastavané plochya nádvoria zapísané na LV č. XXXX v k.ú. N.. Žalobcovia uvedené nehnuteľnosti kúpili v roku 1966 a
tieto vrátane prislúchajúceho chodníka a oplotenia bezproblémovo užívali až do roku 2013. Dom bol
suchý a nevykazoval žiadne známky poškodenia. V roku 2013 začal právny predchodca žalovaného -

stavebník Ing. U. N., bytom Q. XC, S. na pozemku parc.č. XXXX/X na základe stavebného povolenia
č. ÚSŽPDI-33356/80290/2013/3/Mi zo dňa 2.9.2013 Mesta Trenčín s výstavbou jednopodlažného
rodinnéhodomutypubungalov.Podľatohtostavebnéhopovoleniamalstavebníkodviesťodpadovévody
objektu a zásobovanie vodou prípojkami na verejné siete vedené v ulici Okružná a vody z povrchového
odtoku zo strechy objektu mal odviesť voľne na terén jeho pozemku. Po vydaní stavebného povolenia

došlo k zmene stavebníka a stavbu naďalej vykonávala spol. AXOR, s.r.o. so sídlom Adamovské
Kochanovce 57 a žalobcovia nevedeli kto a kedy stavbu ako vlastník kolaudoval, avšak z výpisu na
LV č. XXXX je zrejmé, že ešte v roku 2014 sa stal vlastníkom stavby s prislúchajúcimi pozemkami
žalovaný. Už počas výstavby tohto domu sa začalo na ich dome prejavovať vlhnutie a v októbri 2014
sa na priľahlej stene k domu žalovaného pod stolíkom objavil mokrý fľak; po odsunutí nábytku bola
celá stena s priľahlými kútmi mokrá, miestami do výšky 80 cm. Jednoznačne sa nejednalo o vplyv

spodnej vody, ale o pôsobenie veľkého prísunu povrchovej vody z vedľajšieho pozemku, v súčasnosti
patriaceho žalovanému. Listom zo dňa 21.10.2014 preto požiadali o prešetrenie situácie (vlhnutia) domu
formou štátneho stavebného dohľadu Mesto Trenčín a pri ohliadke dňa 13.11.2014 konateľ spol. AXOR
s.r.o. Martin Križko uviedol, že pri výstavbe domu sa stala nehoda, pri ktorej natiekol väčší objem
vody na trávnik a zapožičal žalobcom na odvlhčenie muriva odvhlčovací prístroj, ktorým bolo murivo

žalobcov odvlhčené. Objektívne bolo zistené, že v rohovej izbe domu žalobcov sa nachádza zavlhnutie
obvodového muriva od zeme do výšky cca 80cm a uvedená obvodová stena je od hranice pozemku
žalovaného parc.č. XXXX/X cca 1,3 m. Plocha šírky 1,3 m t.j. od domu žalobcov po oplotenie žalovaného
je vytvorená z dlažby a slúži ako prístupový chodník k domu žalobcov. Za oplotením na pozemku
žalovaného sa nachádza zatrávnený pás šírky cca 1,5m, v ktorom sa nachádza súčasne vodomerná

a kanalizačná šachta. Žalobcovia už vtedy tvrdili, že zavlhnutie ich muriva bolo spôsobené výmenou
pôvodného oplotenia, ktoré bolo iba zo stĺpikov a pletiva za oplotenie, ktoré má na spodku múrik a na
ňom sa nachádza pletivo. Štátny stavebný dohľad konštatoval, že nie je možné zistiť dôvod zavlhnutia
ich muriva a preto nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť ich tvrdenia o poškodení domu konaním spoločnosti
AXOR s.r.o. a skúmaná vec má charakter občianskoprávneho sporu a bolo im odporučené posúdiť

vzniknutý stav odborne spôsobilou osobou v odbore stavebníctvo. Na začiatku roka 2015 znalec Ing. C.
A. vykonal obhliadku dňa 6.3.3015 a vypracoval odborné vyjadrenie -znalecký úkon č. 73/2015 zo dňa
23.4.2015 a ako príčinu vlhnutia ich domu stanovil : únik pitnej vody z vodomernej šachty postavenej na
parc.č. KN-C XXXX/X pod prístupový chodník; nevhodné umiestnenie a technické riešenie vsakovacej
jamy dažďovej vody zo striech rodinného domu súp.č. 2284, zvýšenie úrovne terénu pozemku parc.č.

KN-C XXXX/X bez dodatočných opatrení a na jeho odizolovanie od oplotenia susedného pozemku
parc.č. KN-C XXXX/X; absencia zachytávačov snehu na streche rodinného domu súp.č. XXXX. Znalec
uviedol, že vlhnutie ich rodinného domu môže spôsobiť vznik plesní nevhodných na trvalé užívanie
stavby, odpadávanie omietok s tvorením výkvetov muriva, rozpad muriva s možným dopadom na statiku
stavby, dodatočné sadnutie základov s dopadom na statiku stavby. Na odstránenie vzniknutého stavu

navrhol vykonať nasledovné opatrenia : trvalé zamedzenie úniku pitnej vody z vodomernej šachty
na pozemku parc.č. KN-C XXXX/X; vyhotovenie projektovej dokumentácie na odvedenie dažďových
vôd zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X odborne spôsobilou
osobou / zvedenie dažďových vôd zo striech do verejnej kanalizácie nevylúčil/; odizolovanie zeminy
od oplotenia pozemkov parc.č. KN-C XXXX/X a XXXX/X; opatrenie strechy rodinného domu súp.č.

XXXX zachytávačmi snehu v zmysle STN 731901 navrhovanie striech; vyžiadanie súhlasu stavebného
úradu na vykonanie úpravy resp. zmeny likvidácie dažďových vôd vrátane snehu zo striech rodinného
domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X. Na základe uvedených záverov, s ktorými boli
tak P. O. ako aj žalovaný (listom advokáta zo dňa 24.3.2016) oboznámení, žalobcovia požiadali oboch
o zjednanie nápravy a zamedzenie prieniku vody z pozemku a domu žalovaného na ich pozemok.

Obaja zodpovednosť odmietli a tvrdili, že stavba a odvodnenie sú v poriadku a príčinou vlhnutia
nie je konanie na ich strane. Ing. A. vypracoval dodatok č. 1 (73/2016 ) k odbornému vyjadreniu č.
73/2015, v ktorom zotrval na svojich pôvodných záveroch spred roka a konštatoval výrazné praskliny
na prístupovom betónovom chodníku umiestnenom v priestore medzi ich rodinným domom a oplotením,
ktorých príčinou je voda pod chodníkom a podkladový betón chodníka. Prenikanie vody je spôsobené

absenciou dilatácie medzi plotmi. Žalobcovia uviedli, že na hranici ich pozemku mali postavený plot
pozostávajúci zo stĺpikov a pletiva, ktorý ich oddeľoval od suseda -žalovaného. Spoločnosť AXOR
ich požiadala o súhlas s umiestnením tieniacej polyetylénovej tkaniny na ich plot, s čím nesúhlasili a
následne táto spoločnosť postavila súbežne s ich plotom vlastný plot pozostávajúci z betónového múrikaa na ňom sa nachádzajúcich stĺpikov a pletiva s natiahnutou tieniacou fóliou. Táto činnosť spôsobila
ešte väčšie zatienenie úzkeho priestoru medzi nimi, ktorý tvorí iba ich prístupový chodník. Naviac
postavenie nového plota bolo vykonané neodborne, pretože nebola vykonaná dilatácia medzi novým

plotom a ich plotom a chodníkom. Znalec ďalej konštatoval pretrvávajúci stav praskania prístupového
chodníka a vlhnutia južnej obvodovej steny obývacej izby ich rodinného domu ako príčinu ich vlhnutia
uviedolnedostatočnúlikvidáciudažďovýchvôdzdomuapozemkužalovaného,zatienenieichpozemkov
parc.č. 1481/1 a XXXX/X polyetylénovou fóliou natiahnutou na novom plote a absenciu dilatácie. Znalec
vyslovil záver, že pred vznikom príčin poškodzovania chodníka a ich domu súp.č. XXX bolo technické

riešenie ich domu vrátane plota a prístupového chodníka primerané na zamedzenie vnikania povrchovej
vody do stavby. Tento dodatok chceli odovzdať žalovanému, tento ho však odmietol prevziať. Preto
sa žalobcovia domáhali podľa ust. § 126 a § 127 Občianskeho zákonníka ochrany ich vlastníckeho
práva formou uloženia konkrétnych povinností žalovanému, v zmysle ich žalobného petitu. Žalovaný
žiadal žalobu zamietnuť a mal ju za neopodstatnenú, vzhľadom k tomu, že už počas výstavby jeho
domu mali žalobcovia 1/ a 2/ pripomienky k výstavbe (plotu, strechy a iné), ktoré sa snažil odstrániť

k obojstrannej spokojnosti. Predložil vlastný znalecký úkon č. XX/XXXX zo dňa 24.11.2015, z ktorého
vyplýva, že k poškodeniu majiteľov susedného rodinného domu nedošlo jeho vinou a zabezpečenie
odtoku a spádu dažďovej body spĺňa všetky STN EN normy (článok II. Posudok - doplnenie strana 7).
Nie je to jeho vina, že voda začala podtekať do obvodových múrov žalobcov, nakoľko po upozornení boli
namontované aj lapače snehu a iné, ako bolo uvedené v záveroch zo štátneho stavebného dohľadu.

Žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného a tvrdili, že žalovaný splnil podmienky štátneho
stavebného dohľadu iba čiastočne a hromadenie dažďovej vody a z verejného vodovodu neodstránil,
lebo vlhkosť ich domu sa zväčšuje. Nesúhlasili so závermi v znaleckom úkone č. 32/2015. Namietali,
že nezodpovedá skutočnému stavu a obsahuje nepravdivé údaje; napr. obrázky č. 1 a 2 odporujú
porovnaniu obrázkov č. 6 a 14. Obrázky 1 a 2 vzbudzujú dojem, že povrch susedného pozemku

žalovaného je na nižšej úrovni ako ich betónový chodník, čo však nie je pravda. Neobsahuje úplný
stav ich domu, chýba napr. záber juhovýchodného kúta ich obývačky, ktorý je poškodený ešte viac, ako
ten, ktorý je odfotografovaný. Zotrvali na svojich vyjadreniach príčiny vlhnutia ich domu a tento znalecký
úkon predložený žalovaným neuznali za objektívny. Domáhali sa vykonania dôkazov formou predvolania
oboch znalcov a vzájomnej konfrontácie ich záverov ohľadne príčin vlhnutia ich domu na pojednávaní,

resp. ak sa rozpory neodstránia, vykonania znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom na
príčiny vlhnutia ich domu a na stanovenie opatrení, ktoré je potrebné vykonať za účelom zamedzenia
vlhnutia ich domu, prípadne navrhli ohliadku na mieste samom. Žalovaný naďalej popieral zodpovednosť
za zásahy do vlastníckych práv žalobcov a poukázal na to, že všetky stavebné záležitosti ako aj celá
dokumentácia a realizácia stavby boli vykonané v súlade s právnymi predpismi, na základe čoho bolo

vydané aj stavebné povolenie a poprel, že by z jeho domu stekala voda na susedný pozemok v takom
rozsahu, že by poškodzovala susedný majetok. Predložil ako ďalšie dôkazy situáciu ZTI - odvodnenie
strechy, vypracovanú zodpovedným projektantom p. D., kde je názorne viditeľné situovanie vsakovacej
jamy DN 1000 podľa platných predpisov a noriem v dostatočnej predpísanej vzdialenosti a umiestnení
od susedných rodinných domov. Predložil tiež fotodokumentáciu z realizácie danej vsakovacej jamy.

Na pojednávaní dňa 19.9.2018 označil žalobu za procesne neprípustnú. V danom prípade je obsahom
žalobného petitu časť, ktorá je absolútne nevykonateľná a v zmysle § 3 CSP je možné uvažovať o
tom, že by patrila do pôsobnosti zákona č. 50/1976 Z.z. a v tomto petite sa žalovanému majú ukladať
konkrétne povinnosti, ktoré nie je možné takýmto spôsobom vykonať, pokiaľ ide o trvalé zamedzenie
úniku pitnej vody z vodomernej šachty, pričom v danom prípade je nárok formulovaný podľa § 126 resp.

127 Obč. zákonníka a takýto nárok trpí vadami. Je rozdiel medzi formuláciou žaloby podľa § 126 a
podľa § 127 Obč. zákonníka, ktorý predstavuje ochranu pred imisiami nadmieru primeranú pomerom,
čo rezonuje v prípade žalovaného ohľadne dažďovej vody a v danom prípade treba poukázať na závery
Štátneho stavebného dohľadu z roku 2015, z ktorého vtedy vplývalo, že dažďová voda nebola zvedená
do verejnej kanalizácie, čiže časť petitu nie je tohto dôvodu realizovateľná. Podľa dodatku k znaleckému

posudku príčinou vlhkosti môže byť spodná voda, ktorá je prítomná v danej lokalite a je v rámci posudku
relevantné, aby sa zisťoval aj rozsah izolácie a aj jej kvalita, vzhľadom na vek stavby žalobcov a
doposiaľ vykonané opatrenia na zamedzenie vlhkosti, pretože samotná skutočnosť, že dom vlhne od
suseda nemusí znamenať zásah do ich práv z jeho strany. V danom prípade je zrejmé, že znalec, keď
vypracovávaldodatok,nemalkdispozíciíprojektovúdokumentáciufotodokumentáciu,neobhliadolvpusť

dažďovej vody u žalovaného, a preto má za to, že konfrontácia znalcov na mieste samom a ohliadka je
vzhľadom na ich názory zbytočná a priklonil sa k navrhnutiu znaleckého dokazovania zo strany žalobcov,
kde znalec vyhodnotí príčinu vlhnutia, oboznámi sa s projektovou dokumentáciou, zistí kvalitu izolácieu žalobcov a vyjadrí sa k spôsobu odstránenia vlhnutia formou konkrétnych úprav, a takýto postup má
žalovaná strana za racionálny.

3. Súd v rámci dokazovania oboznámil stranami predložené listinné dôkazy, vrátane oboch posudkov
predložených stranami a upustil od vzájomnej konfrontácie znalcov a vykonal znalecké dokazovanie
na stanovenie príčin vlhnutia domu žalobcov súdom ustanoveným súdnym znalcom. Súdny znalec
Ing. Miroslav Gašparík v znaleckom posudku č. 55/2019 zodpovedal na otázky, položené stranami,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vykonal 2 x ohliadku na mieste samom dňa 17.6.2019 a

20.8.2019 /vrátane vyhotovenia fotodokumentácie/ a zhodnotil závery Ing. C. A. v odbornom vyjadrení
č. 73/2015 vrátane dvoch dodatkov č. 1 a 2 pod sp.zn. 73/2016 + 59/2018 a znalecký úkon č.
32/2015 znalca Ing. U. M.. Zistil, že rodinný dom súp.č. 667 postavený na pozemku KN-C XXXX/X
zapísaný na LV č. XX v k.ú. N. je jednopodlažná, čiastočne podpivničená budova so šikmými sedlovými
strechami, postavený v roku cca 1955 a je súčasťou dvojdomu s rodinným domom súp.č. XXX. H. dom
súp.č. 2284 je samostatne stojaca jednopodlažná nepodpivničená budova so šikmou sedlovou strechou,

postavený v roku 2014. Odstupová vzdialenosť vonkajších povrchov obvodových stien rodinného domu
súp.č. XXX a rodinného domu súp.č. XXXX je cca 3250 mm; odstupovaná vzdialenosť vonkajšieho
povrchu obvodovej steny rodinného domu súp.č. XXX od spoločnej hranice pozemkov parc.č. KN-C
XXXX/X a XXXX/X je cca 1300 mm. Pozdĺž južnej hranice pozemku parc.č. K-NC XXXX/X je postavený
pôvodný plot, spodná časť plota je vyhotovená zo základových pásov a nízkej podmurovky (cca 150

mm) z monolitického betónu, horná časť plota je z rámového pletiva. Od plotových vrátok pozdĺž južnej
obvodovej steny rod. domu súp.č. XXX a pôvodného plota je vedený dláždený chodník na pôvodnej
doske z monolitického betónu a pozdĺž severnej hranice pozemku KN-C č. XXXX/X je postavený nový
plot, spodná časť plota je vyhotovená zo základových pásov a vyššej podmurovky (cca 300 mm) zo
zalievaných betónových tvárnic, horná časť plota zo strojového pletiva do kovových stĺpikov. Pletivo zo

strany rod. domu súp.č. 2284 bolo prekryté tieniacou plotovou tkaninou z polyetylénu; v severnom okraji
pozemkuparc.č.KN-CXXXX/Xoprotijuhovýchodnémunárožiurod.domusúp.č.667bolaidentifikovaná
nová vodomerná šachta. Bočné strešné žľaby rodinného domu č. 2284 sú spádované na koniec domu,
kde sú zaústené do strešných zvodov a dažďové vody sú odvedené do vsakovacej jamy umiestnenej za
juhozápadným nárožím domu súp.č. XXXX, na streche rod. domu XXXX neboli pozorované zachytávače

snehu a terén pozemku KN-C č. XXXX/X je vyšší ako úroveň prístupového chodníka pri rod. dome
súp.č. XXX, k čomu došlo pri výstavbe rod. domu súp.č. XXXX. Za rodinným domom súp.č. XXXX je
postavená terasa prekrytá šikmou sedlovou strechou, opatrenou strešnými žľabmi a zvodmi, pričom
dažďová voda z terasy odteká do priamo do terénu a nie do vsaku (fotografia na č.l. 152 spisu).
Znalec Ing. F. A. pri vnútornej obhliadke (dňa 6.3.2015) domu súp.č. XXX zistil, že v obývacej izbe

nad nepodpivničenou časťou domu umiestnenej na východnom nároží pozdĺž južnej steny a časti
východnej steny sa nachádza súvislá vlhkosť omietky výšky od 300 mm do 900 mm, iné poškodenie
ako praskliny, výkvety a pod. neboli vtedy zistené. V sklade umiestnenom na južnej strane domu
pozorovalnáznakyvlhkostiomietkyvhornýchúrovniachstenyaokremnáznakovvlhkostinašielajbežné
poškodenie omietok v dôsledku bežnej zvýšenej vlhkosti v podzemnom priestore, vlhkosť na podlahe

skladu ani inde v priestoroch podzemného podlažia nezistil. Pri šetrení s miestnymi obyvateľmi zistil, že
v danej lokalite je trvale zvýšená hladina spodnej vody (odhadovaná hĺbka 2-3m od úrovne terénu) a z
uvedeného dôvodu sa v hlbšie založených podzemných podlažiach okolitých domov vyskytuje prienik
podzemnej vody, najmä v období zvýšených zrážok. Pri ohliadke dňa 29.3.2016 rod. domu súp.č. 667
z vnútornej ako aj vonkajšej strany (Ing. A.) bolo zistené pokračujúce prenikanie vody do priestoru

prístupového betónového chodníka s jeho rozširovaním pozdĺž oplotenia za rodinné domy súp.č. XXX
a XXXX; rozsah a spôsob vlhnutia smerujú do priestoru za rod. domom súp.č. XXXX, kde by sa mala
nachádzať vsakovacia jama. V obývacej izbe domu súp.č. XXX pozoroval pozdĺž južnej obvodovej
steny a od jej koncov po priľahlých stenách trvalé poškodenie omietok ako dôsledok opakujúcich sa
zavlhnutí. Vodorovná trhlina v omietke na podlahe sa zväčšila, začína proces postupného uvoľňovania

omietky od podkladu. Pri obhliadke podzemného podlažia pozorované výrazné odlupovanie omietky
pozdĺž južnej obvodovej steny, ako dôsledok pokračujúcej vlhkosti. Znalec konštatoval, že rodinný dom
súp.č. 667 je založený nad hladinou spodnej vody a neidentifikoval náznaky prenikania spodnej vody
a príčinou vlhnutia je spodná voda nachádzajúca sa medzi úrovňou terénu okolo rod. domu súp.č.
XXXX a hladinou trvalej spodnej vody. Znalec Ing. M. v znaleckom úkone č. 32/2015 taktiež konštatuje

vlhnutie domu žalobcov do výšky cca 40 cm od podlahy na stene rod. domu medzi parcelami č. 1481/4
a 1478/5 vplyvom vzlínania dažďovej vody prenikajúcej cez betónovú plochu s keramickou dlažbou
(vstupná spevnená plocha do rodinného domu súp.č. XXX) v prednej nepodpivničenej časti domu, ktorá
sa dostáva k základu pod rodinným domom kde v kontakte s keramickou obvodovou stenou vzlína.Spevnená plocha je odvodnená so sklonom na parc.č. XXXX/X a na hranici parcely sa nachádza múrik,
ktorý tvorí pre vodu bariéru, tá preniká cez popraskanú dlažbu a steká pod dlažbou alebo pod betónovou
doskou do štrkového vankúša, kde sa hromadí a tečie popod dosku s rodinnému domu súp.č. XXX.

Dlažba spevnenej plochy je rozpukaná a špárovacia hmota vypadaná, čo sa bude pod vplyvom mrazu
a dažďa zhoršovať. V prípade hnaného dažďa sa voda dostáva priamo k obvodovej stene, ktorá nie je
nijako chránená izoláciou proti vode a zemnej vlhkosti. Obaja znalci konštatovali, že v minulosti, počas
výstavby rod. domu súp,č, XXXX došlo k úniku pitnej vody. Súdom ustanovený znalec Ing. Gašparík
čiastočne súhlasil so závermi Ing. Nekoranca, že: a/ príčinou vlhnutia domu súp.č. XXX žalobcov

bol únik pitnej vody vo vodomernej šachte pred domom žalobcov b/ absencia zachytávačov snehu na
streche domu súp.č. 2284 c/ chyba pri projektovaní stavby -projektant sa nezaoberal problematikou
nedostatočného odstupu RD od seba ani problematikou zvýšenej hladiny spodnej vody, stavebník má
uloženú povinnosť odvodnenie striech zviesť na svoj pozemok; úplne súhlasil, že: a/príčinou vlhnutia je
nevhodné umiestnenie a technické riešenie vsakovacej jamy dažďovej vody zo striech RD súp.č. XXXX
a nedostatočná likvidácia dažďových vôd zo striech RD súp.č. XXXX a priľahlého pozemku XXXX/X

b/zvýšenie úrovne terénu pozemku KN-C XXXX/X bez dodatočných opatrení na jeho odizolovanie od
oplotenia susedného pozemku KN-C č. XXXX/X c/ absencia dilatácie medzi plotmi na KN-C parc.č.
XXXX/X a XXXX/X a navrhoval opatrenia: odvedenie dažďových vôd zo strechy RD č. XXXX do verejnej
kanalizácie. U znalca Ing. M. čiastočne súhlasil, že: aby sa zabránilo vlhnutiu, majitelia domu súp.č. XXX
musia odvodniť jestvujúcu spevnenú plochu s keramickou dlažbou Úplne súhlasil, že: na hraniciach

parciel XXXX/X a XXXX/X pri oplotení, je potrebné osadiť povrchový žľab a zviesť vodu mimo rodinný
dom a to buď vpredu do kanalizácie alebo vzadu do vsaku; napr. odizolovať obvodovú stenu novou fóliou
alebo zaizolovať stavbu jej podrezaním a osadením vodorovnej a zvislej izolácie proti vode a zemnej
vlhkosti. Vlastné závery znalca Ing. Gašparíka zneli: vsaková jímka na parč. XXXX/X nie je osadená do
hĺbky4mpodľastavebnéhopovolenia,niejedodržanávzdialenosťodRDanihĺbkajejosadeniavteréne,

má malý objem a nemá projektované osadenie výšky nad hladinu spodnej vody, odvedenie dažďových
vôd z dodatočne zrealizovaného prekrytia terasy je zaústené priamo do terénu a nie do vsaku, preto
treba na zabránenie podmokania domu žalobcov vykonať tieto opatrenia : zaústiť dažďové vody z
domu žalovaného do verejnej kanalizácie, získanie súhlasu TVK a v prípade absencie tohto súhlasu,
realizovať nový vsak podľa platnej projektovej dokumentácie a umiestniť čo najďalej na koniec parc.č.

XXXX/X a žalobcovia musia zaizolovať vlhnúcu obvodovú stenu domu súp.č. XXX v podpivničenej aj
nepodpivničenej časti a to v mieste styku chodníka s obvodovou stenou, kde dochádza k výraznému
vlhnutiu muriva. Súd zaslal stranám znalecký posudok č. 55/2019 na vyjadrenie. Žalovaný k jeho obsahu
nevzniesol nijaké námietky. Žalobcovia 1/ a 2/ predložili dňa 18.12.2019 súdu Dodatok č. 3 k odbornému
vyjadreniu č. 73/2015 znalca Ing. C. A., v ktorom odporúča vykonať kontrou tesnosti kanalizačnej

prípojky rodinného domu súp.č. XXXX, preveriť situáciu skutočného vyhotovenia inžinierskych sietí a
zápisnicu o vykonaní tesnosti potrubných rozvodov a vyžiadať stanovisko žalovaného, či na pozemkoch
parc.KN-Cč.XXXX/XaXXXX/Xsanenachádzainývodnýzdroj.ZnalcoviIng.P.L.vyčítali,ženevykonal
prieskum odkopaním vodovodných a kanalizačných potrubí, či tieto nie sú v súčasnosti porušené a
ďalej nesprávne spochybňuje, že by jednou z príčin vlhnutia rodinného domu bola voda unikajúca z

vodomernej šachty žalovaného, hoci to p. O. ako zhotoviteľ stavby priznal. Znalec neuviedol, aká voda,
t.j. z čoho sa voda vo vodomernej šachte žalovaného nachádza. Popreli nedostatočnú kvalitu izolácie
ich domu, ktorý je vysoko nad hladinou spodnej vody a pokiaľ nebol postavený dom žalovaného, tak
ich dom nikdy nevlhol. Ak je tomu tak dnes, je to v príčinnej súvislosti so stavbou domu žalovaného a
sanácia ich domu je jeho povinnosťou ako vyvolanej investície. Poukázali na to, že susedný dom súp.č.

XXX, ktorý bol k ich domu pristavený má podobnú izoláciu a nevlhne. Predložili ako dôkaz Dodatok č.
3 k vyjadreniu č. 73/2015 a vyjadrenie Trenčianskych vodární a kanalizácii, a.s. zo dňa 12.12.2019 o
možnosti napojenia sa žalovaného na verejnú kanalizáciu.

4. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa článku 2 ods. 2 a článku 8 CSP a rozhodol vec v

súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach, v zmysle princípu právnej istoty,
pričom vychádzal z publikovaných rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 11Co/271/2018
z 12.9.2019 a 17Co/139/2017 z 23.8.2018, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/117/93 z
30.11.1993, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/253/2014, rozsudku Krajského súdu Prešov
sp.zn. 20Co/204/2013 z 25.11.2014, rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 14C/92/2001 zo dňa

18.3.2013 v obdobných veciach. Vo vzťahu k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva poukázal
na rozhodnutia vyšších súdov (rozhodnutie R 37/1985, R 45/1986, R 3/1988). Návrhom na začatie
konania podľa Civilného sporového konania sa žalobca môže úspešne domáhať len vydania rozsudku,
ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nievšak už povinnosť niečo pozitívne konať; takéhoto pozitívneho zásahu sa vlastník z dôvodu ochrany
susedských práv môže domáhať podľa ustanovenia § 417 Občianskeho zákonníka, a to v prípade, ak ide
o vážne ohrozenie. Žalobca je pánom sporu (dominus litis), ktorý určuje predmet uplatneného nároku,

od ktorého sa odvíja predmet dokazovania. V prejednávanej veci súd rozhodoval o uplatnenom nároku
podanom v zmysle ustanovenia § 126 a § 127 Občianskeho zákonníka, avšak v zmysle žalobnej žiadosti
formulovanej ukladaním konkrétnych povinností žalovanému podľa § 417 ods. 2 Obč. zákonníka.
Ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. susedské práva, upravujúce vzťahy
vlastníka a tretích osôb pri užívaní veci, pokiaľ ide o účinky užívania veci na tieto osoby. Platí zásada, že

výkon práv alebo povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi
(§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka). Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť
v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá patrí právam vlastníka druhej veci; ochrana sa poskytuje
právam vlastníka hnuteľnej i nehnuteľnej veci. K typickým susedským sporom patria prípady, v ktorých
došlo k zásahu do vlastníckeho práva, k prenikaniu účinkov z jedného pozemku (alebo aj stavby)

na susedný pozemok (alebo aj stavbu). Dotknutý subjekt sa proti rušivým zásahom môže v zmysle
ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať ochrany negatórnou žalobou, k podaniu
ktorej ho oprávňuje hmotné právo (tu ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd poukázal
na to, že to, že pojem "nad mieru primeranú pomerom" je potrebné vyložiť tak, že určuje hranicu medzi
dovolenýmsprávanímasprávanímnedovoleným,ktoréjenadprípustnúmieru,vovzťahukukonkrétnym

pomerom v danom mieste a čase. Vlastníkovi sa poskytuje ochrana iba v takom prípade, ak ide o zásahy,
ktorého nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Pojem "miera
primeraná pomerom" a "vážne ohrozenie výkonu práva" treba vykladať objektívne.

5. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania (stanovísk 3 znalcov) nepochybne vyplýva, že

žalobca (správne má byť žalovaný) ako vlastník domu súp.č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/
X ako aj parciel XXXX/X -záhrady o výmere 298m2 a parc.č. XXXX/X -zastavané plochy a nádvoria o
výmere103m2zapísanénaLVč. XXXXvk.ú.Zlatovcenadmieruprimeranúpomeromobťažujeimisiami
(nedostatočne odvádzanou dažďovou vodou) z jeho domu a terasy žalobcov 1/ a 2/ ako bezpodielových
spoluvlastníkovsusediacejnehnuteľnosti-domusúp.č.XXXpostavenéhonaparc.č.XXXX/X-zastavaná

plocha a nádvoria o výmere 92m2, zapísaných v LV č. XX v k.ú. Zlatovce. K obťažovaniu imisiami
žalobcov došlo v minulosti pre únik vody na trávnik počas stavby domu žalovaného súp.č. XXXX v roku
2014, avšak zo záverov štátneho stavebného dohľadu predloženého stranami sporu ako aj súdnych
znalcov vyplýva, že uvedený problém bol jednorazovou záležitosťou a ďalší únik pitnej vody okrem tohto
incidentu nebol preukázaný. Za závažné obťažovanie imisiami nad mieru primeranú pomerom možno

označiť tú preukázanú skutočnosť, že vsaková jímka na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného
nie je osadená do hĺbky 4m podľa stavebného povolenia, nie je dodržaná vzdialenosť od RD ani hĺbka
jej osadenia v teréne, táto má malý objem a nemá projektované osadenie výšky nad hladinu spodnej
vody, odvedenie dažďových vôd z dodatočne zrealizovaného prekrytia terasy je zaústené priamo do
terénu a nie do vsaku. Na základe záverov znalcov aj z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že

dom žalobcov súp.č. XXX už od októbra roku 2014 podmokáva a to zo začiatku len v obývacej izbe
nad nepodpivničenou časťou domu umiestnenej na východnom nároží a časti východnej steny ako aj
v sklade. Hlavnou príčinou podmokania je (znalecký posudok č. 55/2019 písm. B/ strana 10 posudku)
nahromadená a včas neodvedená dažďová voda; spolu s tým, že dom súp.č. XXX nemá žiadnu zvislú
izoláciu obvodovej steny v časti podpivničenej a nepodpivničenej a v nepodpivničenej časti nie je ani

vodorovná izolácia obvodového muriva (v mieste styku chodníka s obvodovou stenou, kde dochádza k
zavlhnutiu muriva). Od roku 2016 bolo zistené pokračujúce prenikanie vody do priestoru prístupového
betónového chodníka s jeho rozširovaním pozdĺž oplotenia za rodinné domy súp.č. XXX a XXXX;
rozsah a spôsob vlhnutia smerujú do priestoru za rod. domom súp.č. XXXX, kde by sa mala nachádzať
vsakovacia jama. V obývacej izbe domu súp.č. XXX pozdĺž južnej obvodovej steny a od jej koncov

po priľahlých stenách bolo zistené trvalé poškodenie omietok ako dôsledok opakujúcich sa zavlhnutí.
Vodorovná trhlina v omietke na podlahe sa zväčšila, začal proces postupného uvoľňovania omietky od
podkladu. Pri obhliadke podzemného podlažia bolo pozorované výrazné odlupovanie omietky pozdĺž
južnej obvodovej steny, ako dôsledok pokračujúcej vlhkosti. Skutočnosť, že dom žalobcov súp.č. XXX
vlhne bola teda dostatočne preukázaná (žalovaný to ani nespochybňoval) a nebolo preto potrebné

vykonať ďalšiu ohliadku na mieste samom a vypočúvať na skutočnosti, či dom vlhne /prečo a v
akom rozsahu/ znalca Ing. Nekoranca ani svedkyňu. Na zabránenie podmokania domu žalobcov je
podľa znalca Ing. Miroslava Gašparíka nutné vykonať tieto opatrenia: zaústiť dažďové vody z domu
žalovanéhodoverejnejkanalizácie,získaniesúhlasuTVKavprípadeabsencietohtosúhlasu,realizovaťnový vsak podľa platnej projektovej dokumentácie a tento umiestniť čo najďalej na koniec parc.č.
XXXX/X a žalobcovia musia zaizolovať vlhnúcu obvodovú stenu domu súp.č. 667 v podpivničenej aj
nepodpivničenej časti a to v mieste styku chodníka s obvodovou stenou, kde dochádza k výraznému

vlhnutiu muriva.

6. Návrhom na začatie občianskeho súdneho konania smerujúcim proti vlastníkovi sa žalobca môže
úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť
zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť konať niečo pozitívne. Primeranosť

zásahu do vlastníckeho práva, takisto ako vážne ohrozenie výkonu práva v zmysle ust. §127 ods. 1
Obč. zákonníka treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu zásadne z objektívnych hľadísk.
Nemožno vylúčiť, aby sa prihliadlo aj na okolnosti tkvejúce v osobe alebo pomeroch vlastníka, ktorý
sa ochrany proti neoprávnenému zásahu domáha. Prostredníctvom rozhodnutia vydaného v režime
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno ukladať žalovanému konkrétny spôsob jeho konania.
Zmyslom rozhodnutia súdu je zabrániť vzniku závadného stavu, ktorý by predstavoval obťažovanie nad

mieru primeranú pomerom. Je na žalovanom, akým konkrétnym spôsobom splní povinnosť zdržať sa
obťažovania žalobcu a aké konkrétne opatrenia zvolí. V danom prípade súd nemohol žalobe vyhovieť
pre nesprávne formulovanú žalobnú žiadosť a žalobu zamietol. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že
sa mala v rámci znaleckého dokazovania vykonať kontrola tesnosti kanalizačnej prípojky rodinného
domu súp.č. 2284, preveriť situácia skutočného vyhotovenia inžinierskych sietí a zápisnica o vykonaní

tesnosti potrubných rozvodov a vyžiadať stanovisko žalovaného, či na pozemkoch parc.č. KN-C č.
XXXX/X a XXXX/X sa nenachádza iný vodný zdroj a nebol vykonaný prieskum odkopaním vodovodných
a kanalizačných potrubí, či tieto nie sú v súčasnosti porušené; súd uplatnil zásadu sudcovskej
koncentrácie a takéto dokazovanie nevykonal. Dodatok č. 3 k odbornému vyjadreniu žalobcovia 1/
a 2/ predložili súdu až 18.12.2019, teda po pojednávaní vo veci samej, na ktorom súd rozhodol o

vykonaní znaleckého dokazovania na stanovenie príčin vlhnutia domu žalobcov a až po vypracovaní
znaleckého posudku v zmysle požiadaviek súdu. Súd vyzval strany písomne (v dostatočnom časovom
predstihu), aby položili znalcovi, ktorý bude skúmať príčiny zavlhnutia domu žalobcov konkrétne otázky,
ktoré žiadajú v znal. posudku zodpovedať a súd stranám poskytol aj dostatočnú lehotu na formuláciu
týchto otázok. Znalec Ing. Nekoranec, ktorý vypracoval v tejto veci 2 dodatky k svojmu odbornému

vyjadreniu č. XX/XXXX /predloženému pred vykonaním znaleckého dokazovania/ bol na ohliadke domu
žalobcov viackrát a ani v jednom prípade neuvádzal ako príčinu vlhnutia netesnosť kanalizačnej prípojky
rod. domu súp.č XXXX a nespochybňoval tesnosť potrubných rozvodov ani skutočné vyhotovenie
inžinierskych sietí a nenašiel iný vodný zdroj. Takéto vyjadrenie zodpovedajúce obsahu Dodatku č. 3
mohol Ing. František Nekoranec napísať už do dodatkov č. 1, 2 k odbornému vyjadreniu č. 73/2015

a vysloviť svoje prípadné podozrenia pred vykonaním súdom nariadeného znaleckého dokazovania,
resp. žalobcovia mali možnosť vzniesť takéto požiadavky na vykonanie dokazovania v takomto rozsahu
v rámci súdu predložených otázok pre znalca. Taktiež mali dostatok času na zmenu žalobného petitu
vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súd 24.6.2016 a formulácia žalobnej žiadosti je daná
ustálenou judikatúrou a vyplýva priamo z ust. § 127 ods. 1 Obč. zákonníka. Súd preto žiadne ďalšie

dokazovanie vo veci nevykonal a mal za to, že tieto prostriedky procesného útoku (Dodatok č. 3 znalca
Ing. Nekoranca, výsluch svedka, ohliadka) neboli uplatnené včas a strana ich mohla predložiť už skôr,
ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Preto súd na ne neprihliadol,
pretože by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu a
v prípade nezmenenej žalobnej žiadosti by to opätovne viedlo k zamietnutiu žaloby. O náhrade trov

konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, tak, že súd priznal procesne úspešnému žalovanému
náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci, vo výške 100%.

7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia a navrhovali, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedli,

že napadnutým rozsudkom súd zamietol ich žalobu o ochranu vlastníckeho práva, ktorou sa domáhali
jednak, aby sa žalovaný zdržal konania ohrozujúceho ich vlastníctvo a jednak, aby mu boli uložené
povinnosti vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody tak ako ich bližšie
špecifikovali v žalobnom návrhu. V priebehu konania bola vykonaná podstatná časť dokazovania
najmä odbornými vyjadreniami a znaleckými posudkami príslušných znalcov z odboru stavebníctva. Z

týchto dôkazov bolo nepochybne preukázané, že po tom čo bol postavený rodinný dom sup. č. 2284
zapísaný v LV č. XXXX k. ú N., ktorého vlastníkom je žalovaný začalo sa na ich dome sup. č. XXX
zapísanom v LV č. XX k. ú. N. prejavovať nadmerné vlhnutie obvodových múrov tohto ich domu a to
zo strany domu žalovaného, ktoré vlhnutie sa do vtedy u nich nikdy neprejavilo. V priebehu trvaniasporu, ktorého dĺžku síce považujú za neprimerane dlhú, ale na druhej strane zase prospešnú pre
dôslednejšie a jednoznačnejšie preukázanie príčiny takéhoto vlhnutia a zamokania ich domu, nakoľko
sa preukázalo, že toto vlhnutie nebolo jednorazové a nie je ovplyvnené kolísaním spodnej vody, či

zrážkovou vodou, ale že sa jedná o zamokanie a vlhnutie spôsobené únikom vody zo stavby rodinného
domu žalovaného a to jednak z prívodu pitnej vody, z dažďovej vody a ich odvádzania nie bezpečným
spôsobom do verejnej kanalizácie. Napr. vo vodomernej šachte sa v čase ohliadky nachádzala voda
hoci pri jej správnom vybudovaní by mala byť suchá. Poukazovali, že vlhnutie sa zväčšuje napr. keď
žalovaný používa väčšie množstvo vody. Nepochybne je spojitosť medzi prívodom a odvodom jeho

vody a vlhnutím. Ďalej bolo preukázané, že trvalým únikom vody zo stavby rodinného domu žalovaného
dochádza k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu stavby ich rodinného domu tým, že jeho obvodové
múry sú dlhodobo a nepretržite vystavované náporu tejto vody. Taktiež bolo preukázané, že k vlhnutiu
a zamokaniu dochádza iba na časti obvodových múrov a to tých, ktoré sa nachádzajú na strane k
smerom žalovanému. Odvrátené obvodové múry sú suché. Znamená to, že ich dom má dostatočne
kvalitne vykonanú izoláciu proti zamokaniu. Časť pivničných a obytných miestností sa stala v dôsledku

vlhkosti a plesne neobývateľná. Takto zistený skutkový stav vyplýva aj so samotného napadnutého
rozsudku.Napriektomuimvšaksúdneposkytolprimeranúochranuaichžalobuzamietolprejejformálny
nedostatok, ktorým je nesprávna formulácia žalobného návrhu. Podľa súdu mala byť žaloba podaná
podľa§417ods.2OZanie§§126a127OZ,nakoľkosadomáhajúuloženiapovinnostížalovanémuanie
povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia. S takýmto záverom zásadne nesúhlasia a považujú

ho za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávnych skutkových zistení ako aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podľa § 216 CSP je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu. Žalobcovia vymedzili v
žalobekonkrétnyprávnyvzťah,ktorýmjepoškodzovanieichmajetkuprotiprávnymkonanímžalovaného,
ktoré konanie špecifikovali ako prenikanie vody nad mieru obvyklú pomerom zo stavby jeho rodinného
domu a pozemku na ich rodinný dom a pozemok v rozsahu, ktorý je vážnym poškodzovaním ich majetku

a ktorý je trvalý teda nie len už vzniknutý, ale aj naďalej hroziaci. Taktiež vymedzili rozsah plnenia, ktoré
má žalovaný vykonať na zamedzenie vzniku hroziacej škody a to jednak zdržaním sa úniku pitnej vody
a jednak vykonaním konkrétnych opatrení, ktoré vychádzali zo stanovísk odborne spôsobilých osôb -
znalcov s odboru stavebníctva a to najmä Ing. Františka Nekoranca. Neboli a nie sú povinní uvádzať
konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka, napriek tomu uviedli ustanovenia §§126 a 127 OZ a

nie aj ustanovenia § 417 ods. 2 OZ. Pokiaľ však súd iba na základe tohto nedostatku zamietol ich
žalobu odoprel im právo na účinnú a spravodlivú ochranu ich porušovaných práv. Dodali, že ochrany ich
porušovaných práv sa domáhajú žalobou zo dňa 24.06.2016. Od tohto času poukazovali na sústavné
porušovanie ich práva na ochranu ich majetku, ktoré porušovanie je sústavné a zväčšujúce sa. Až na
pojednávaní dňa 09.03.2020 vyslovil súd právny názor, že žaloba nie je formulovaná správne, pretože

sa ňou žiada vykonať opatrenia v zmysle § 417 ods. 2 OZ a nie na základe ustanovení §§126 a 127 OZ a
keďže neoprávnený zásah už bol vykonaný nebolo už možné ukladať žalovanému konkrétne povinnosti.
Vyslovenie takéhoto právneho názoru na záver takmer štvorročného trvania súdneho sporu po vykonaní
dokazovania, ktoré podľa ich názoru jednoznačne potvrdilo sústavné a naďalej trvajúce poškodzovanie
ich majetku, bolo pre nich resp. ich právneho zástupcu neočakávané, nerozumel prečo im má byť

odopretá ochrana pri porušovaní ich práv, ktoré sú jasne preukázané a preto žiadal poskytnúť lehotu na
prípadnú úpravu žaloby a to v zmysle v tom, aby nedošlo k nedorozumeniu. Tejto jeho žiadosti vyhovené
nebolo, ktorý postup súdu považujú za porušenie práv na spravodlivý súdny proces a pokiaľ konanie trvá
štyrirokylehotaniekoľkýchtýždňovnaprípadnézrozumiteľnejšieodôvodnenieavysvetlenieinakpresne
formulovaných nárokov nemôže byť porušením zásady koncentrácie, ktorej zisťovanie a posudzovanie

dôvodnosti nie je obligatórne.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že považuje napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu za vecne správny a zákonný a odvolacie námietky žalobcov
1/ a 2/ proti správnosti tohto rozsudku ako aj postupu súdu prvej inštancie v konaní považuje za

nedôvodné. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcov 1/ a 2/ týkajúcu sa nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie v súvislosti s uvedením predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa
9.3.2020,tátoniejepodľanehoopodstatnená.Naopakuvádza,ženanesprávnuformuláciupetitužaloby
a vôbec celého rozsahu povinností, ktorých uloženia žalovanému súdom sa žalobcovia 1/ a 2/ podanou
žalobou od začatia konania domáhali, bolo poukázané zo strany žalovaného už na pojednávaní, ktoré

sa konalo na súde prvej inštancie dňa 19.9.2018 a žalobcovia 1/ a 2/ napriek tomu dlhodobo na
takto uplatnené námietky žalovaného proti dôvodnosti podanej žaloby žiadnym spôsobom nereagovali.
Nemohlo byť preto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie uvedené na pojednávaní dňa 9.3.2020
pre žalobcov 1/ a 2/ prekvapivým ani neočakávaným tak, ako to namietajú v podanom odvolaní. Pokiaľžalobcovia 1/ a 2/ poukazujú na celkovú dĺžku doterajšieho konania v tejto veci, tak aj s ohľadom na
túto skutočnosť mali možnosť v priebehu konania upraviť žalobný nárok v súlade s príslušnými na vec
aplikovateľnými ustanoveniami právneho predpisu ako aj rozhodovacou činnosťou súdov v obdobných

veciach a pokiaľ tak neurobili, tak nedôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie, že žalobu práve pre takýto
zásadnýnedostatokzamietol.Pokiaľideoodvolaciunámietkužalobcov1/a2/týkajúcusaneposkytnutia
lehoty na prípadnú úpravu žaloby, tak aj táto je práve s poukazom na už uvedené skutočnosti týkajúce sa
priebehu celého konania v tejto veci celkom neopodstatnená. Rovnako je neopodstatnená aj odvolacia
námietka žalobcov 1/ a 2/ týkajúca sa nevykonania ďalších navrhnutých dôkazov, keď z odôvodnenia

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je celkom zrejmé, prečo súd ďalšie dokazovanie navrhnuté
zo strany žalobcov 1/ a 2/ až na pojednávaní dňa 9.3.2020 nevykonal a že tak urobil jednak z dôvodu
neuplatnenia takýchto prostriedkov procesného útoku včas a riadne v súlade s ustanovením § 153
ods. 1 a 2 CSP a jednak z dôvodu absencie správne uplatneného žalobného nároku, ktorý by ani pri
vykonaní prípadného ďalšieho dokazovania nemohol byť úspešný. S poukazom na tieto skutočnosti
potom odvolacie dôvody uplatnené v podanom odvolaní žalobcami 1/ a 2/ podľa § 365 ods. 1 písm. e)

a f) CSP nemôžu byť vôbec dané. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, tak
napriek tomu, že žalobcovia 1/ a 2/ aj tento v podanom odvolaní uplatnili, tak zo samotného obsahu
odvolania žiadne konkrétne výhrady, ktoré by sa týkali nesprávnej aplikácie hmotnoprávnych ustanovení
na prejednávanú vec alebo ich nesprávneho výkladu súdom prvej inštancie, nevyplývajú. Bez ohľadu
na to súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a preto ani tento odvolací dôvod nemôže byť daný.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd po preskúmaní veci
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a zároveň, aby
mu priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

9. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že v celom rozsahu zotrvávavajú

na odvolaní, ktoré dňa 30.05.2020 podali proti rozsudku okresného súdu. Vyjadrenie žalovaného zo
dňa 06.07.2020 k ich odvolaniu nepovažujú za vyjadrenie vzťahujúce sa k obsahu ich odvolania,
nakoľko sa žalovaný vyjadruje ku skutočnostiam ktoré nie sú predmetom odvolania. Odvolanie podali
primárne z dôvodu, že súd prvej inštancie zamietol ich žalobu pre nesprávnu formuláciu žalobného
návrhu a nie pre prieťahy v konaní ani nie pre nedostatok predbežného právneho posúdenia veci, tieto

námietky v odvolaní síce uvádzajú, ale nie ako podstatné. Tvrdia, že súd prvej inštancie rozhodol o
ich žalobnom návrhu nesprávne, keď ho považoval za nesprávne formulovaný, pretože v skutočnosti,
žalobný návrh obsahuje návrh na vydanie rozhodnutia o viacerých ich nárokoch a povinnostiach pre
žalovaného, ktoré sú vzájomne oddeliteľné a súd mal posudzovať z dôvodov, ktoré uvádza každý
žalovaný nárok samostatne. Keďže takto nepostupoval, jeho rozhodnutie je rozhodnutím vychádzajúcim

z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia, ktoré pochybenia v konečnom
dôsledku znamenajú odopretie ich práva na účinnú a spravodlivú ochranu ich porušovaných práv a toto
porušovanie ich práv je nepochybne jednoznačne preukázané a pretrváva naďalej pretože ich dom stále
vlhne a poškodzuje sa.
10. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470

CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.
11. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci

dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo
veci rozhodol, keď žalobu zamietol.
13. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z
vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobcovia

sa podanou žalobou domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť: 1/ trvale zamedziť úniku pitnej
vody z vodomernej šachty, najmä jej riadnym zaizolovaním na pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č.
XXXX v k.ú. N.; 2/ odizolovať zeminu od oplotenia pozemkov parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N.
a XXXX/X v LV č. XX k.ú. N.; 3/ vykonať úpravy resp. zmeny likvidácie dažďových vôd vrátane snehu zostriech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N.; 4/ odstrániť
tieniacu plotovú tkaninu z polyetylénu nachádzajúcu sa na jeho plote na pozemku parc.č. KN-C XXXX/
X v LV č. XXXX k.ú. N.; 5/ zabezpečiť vyhotovenie projektovej dokumentácie na odvedenie dažďových

vôd zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N.
odborne spôsobilou osobou; 6/ požiadať o súhlas príslušný stavebný úrad na vykonanie úpravy resp.
zmeny likvidácie dažďových vôd zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku KN-C č. XXXX/X v
LV č. XXXX k.ú. N.; 7/ požiadať správcu verejnej kanalizácie o pripojenie sa na verejnú kanalizáciu za
účelom odvádzať do nej dažďovú vodu zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C

XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N. v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a v prípade nesplnenia
si ktorejkoľvek uloženej povinnosti je možné splnenie tejto povinnosti nahradiť rozsudkom ukladajúcim
vyhlásenie vôle žalovaného. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie (stanovísk 3
znalcov) pritom nepochybne vyplýva, že žalovaný ako vlastník domu súp.č. XXXX postaveného na
parcele č. XXXX/X ako aj parciel XXXX/X -záhrady o výmere XXXmX a parc.č. XXXX/X -zastavané
plochy a nádvoria o výmere 103m2 zapísané na LV č. XXXX v k.ú. N. nad mieru primeranú pomerom

obťažuje imisiami (nedostatočne odvádzanou dažďovou vodou) z jeho domu a terasy pôvodne žalobcov
1/ a 2/ (teraz žalobkyne 1a/ a 2/ ako podielových spoluvlastníčok ) ako bezpodielových spoluvlastníkov
susediacej nehnuteľnosti- domu súp.č. XXX postaveného na parc.č. XXXX/X -zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 92m2, zapísaných v LV č. XX v k.ú. N.. Rovnako bolo dokazovaním vykonaným
pred súdom prvej inštancie preukázané, že k obťažovaniu imisiami žalobcov došlo v minulosti pre únik

vody na trávnik počas stavby domu žalovaného súp.č. XXXX v roku 2014, avšak zo záverov štátneho
stavebného dohľadu predloženého stranami sporu ako aj súdnych znalcov vyplýva, že uvedený problém
bol jednorazovou záležitosťou a ďalší únik pitnej vody okrem tohto incidentu nebol preukázaný. Za
závažné obťažovanie imisiami nad mieru primeranú pomerom možno aj podľa odvolacieho súdu označiť
tú preukázanú skutočnosť, že vsaková jímka na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného nie je

osadená do hĺbky 4m podľa stavebného povolenia, nie je dodržaná vzdialenosť od RD ani hĺbka jej
osadenia v teréne, táto má malý objem a nemá projektované osadenie výšky nad hladinu spodnej
vody, odvedenie dažďových vôd z dodatočne zrealizovaného prekrytia terasy je zaústené priamo do
terénu a nie do vsaku. Na základe záverov znalcov aj z vykonaného dokazovania pred súdom prvej
inštancie bolo preukázané, že dom žalobcov súp.č. 667 už od októbra roku 2014 podmokáva a to zo

začiatku len v obývacej izbe nad nepodpivničenou časťou domu umiestnenej na východnom nároží a
časti východnej steny ako aj v sklade. Hlavnou príčinou podmokania je (znalecký posudok č. 55/2019
písm. B/ strana 10 posudku) nahromadená a včas neodvedená dažďová voda; spolu s tým, že dom
súp.č. 667 nemá žiadnu zvislú izoláciu obvodovej steny v časti podpivničenej a nepodpivničenej a v
nepodpivničenej časti nie je ani vodorovná izolácia obvodového muriva (v mieste styku chodníka s

obvodovou stenou, kde dochádza k zavlhnutiu muriva). Od roku 2016 bolo ďalej zistené pokračujúce
prenikanie vody do priestoru prístupového betónového chodníka s jeho rozširovaním pozdĺž oplotenia
za rodinné domy súp.č. XXX a XXXX; rozsah a spôsob vlhnutia smerujú do priestoru za rod. domom
súp.č. XXXX, kde by sa mala nachádzať vsakovacia jama. V obývacej izbe domu súp.č. XXX pozdĺž
južnej obvodovej steny a od jej koncov po priľahlých stenách bolo rovnako zistené trvalé poškodenie

omietok ako dôsledok opakujúcich sa zavlhnutí. Vodorovná trhlina v omietke na podlahe sa zväčšila,
začal proces postupného uvoľňovania omietky od podkladu. Pri obhliadke podzemného podlažia bolo
pozorované výrazné odlupovanie omietky pozdĺž južnej obvodovej steny, ako dôsledok pokračujúcej
vlhkosti. Skutočnosť, že dom žalobcov súp.č. 667 vlhne bola teda aj podľa odvolacieho súdu dostatočne
preukázaná ( žalovaný to ani nespochybňoval) a nebolo preto ani podľa odvolacieho súdu potrebné

vykonať ďalšiu ohliadku na mieste samom a vypočúvať na skutočnosti, či dom vlhne /prečo a v akom
rozsahu/ znalca Ing. Nekoranca ani svedkyňu. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie
bolo ďalej preukázané, že na zabránenie podmokania domu žalobcov je podľa znalca Ing. Miroslava
Gašparíka nutné vykonať tieto opatrenia : zaústiť dažďové vody z domu žalovaného do verejnej
kanalizácie,získaniesúhlasuTVKavprípadeabsencietohtosúhlasu,realizovaťnovývsakpodľaplatnej

projektovej dokumentácie a tento umiestniť čo najďalej na koniec parc.č. XXXX/X a žalobcovia musia
zaizolovať vlhnúcu obvodovú stenu domu súp.č. XXX v podpivničenej aj nepodpivničenej časti a to v
mieste styku chodníka s obvodovou stenou, kde dochádza k výraznému vlhnutiu muriva. Na základe
takto zisteného a ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie potom správne postupoval podľa
článku 2 ods. 2 a článku 8 CSP a správne rozhodol vec v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít

v obdobných veciach, v zmysle princípu právnej istoty, pričom vychádzal z publikovaných rozhodnutí
Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 11Co/271/2018 z 12.9.2019 a 17Co/139/2017 z 23.8.2018,
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/117/93 z 30.11.1993, uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 8Cdo/253/2014, rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 20Co/204/2013 z 25.11.2014, rozsudkuOkresného súdu Žilina sp.zn. 14C/92/2001 zo dňa 18.3.2013 v obdobných veciach. Vo vzťahu k
neoprávnenýmzásahomdovlastníckehoprávarovnakosprávnepoukázalnarozhodnutiavyššíchsúdov
(rozhodnutie R 37/1985, R 45/1986, R 3/1988). Správne konštatoval, že návrhom na začatie konania

podľa Civilného sporového konania sa žalobca môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým
by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už
povinnosť niečo pozitívne konať (tak ako žiadali žalobcovia); takéhoto pozitívneho zásahu sa vlastník
z dôvodu ochrany susedských práv môže domáhať podľa ustanovenia § 417 Občianskeho zákonníka,
a to v prípade, ak ide o vážne ohrozenie, ktoré ešte len hrozí. Žalobca je pánom sporu (dominus litis),

ktorý určuje predmet uplatneného nároku, od ktorého sa odvíja predmet dokazovania. V prejednávanej
veci súd prvej inštancie správne rozhodoval o uplatnenom nároku podanom v zmysle ustanovenia § 126
a § 127 Občianskeho zákonníka, avšak v zmysle žalobnej žiadosti formulovanej ukladaním konkrétnych
povinností žalovanému podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd
nepovažoval námietku žalobcov uvádzanú v odvolaní, že neboli a nie sú povinní uvádzať konkrétne
ustanovenia Občianskeho zákonníka, napriek tomu uviedli ustanovenia §§ 126 a 127 Občianskeho

zákonníka a nie aj ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pokiaľ však súd iba na základe
tohtonedostatkuzamietolichžalobuodoprelimprávonaúčinnúaspravodlivúochranuichporušovaných
práv, za opodstatnenú, nakoľko súd prvej inštancie nezamietol ich žalobu z dôvodu, že v žalobe neuviedli
§ 417 Občianskeho zákonníka, ale z dôvodu, že na základe ustáleného skutkového stavu nebolo možné
vyhovieť návrhu žalobcov žiadanom v petite žaloby, pričom k zmene žaloby nedošlo. Ustanovenie §

127 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. susedské práva, upravujúce vzťahy vlastníka a tretích
osôb pri užívaní veci, pokiaľ ide o účinky užívania veci na tieto osoby. Platí zásada, že výkon práv
alebo povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1
Občianskeho zákonníka). Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere ku

spravodlivej ochrane, ktorá patrí právam vlastníka druhej veci; ochrana sa poskytuje právam vlastníka
hnuteľnej i nehnuteľnej veci. K typickým susedským sporom patria prípady, v ktorých došlo k zásahu
do vlastníckeho práva, k prenikaniu účinkov z jedného pozemku (alebo aj stavby) na susedný pozemok
(alebo aj stavbu). Dotknutý subjekt sa proti rušivým zásahom môže v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka domáhať ochrany negatórnou žalobou, k podaniu ktorej ho oprávňuje hmotné

právo (tu ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prostredníctvom rozhodnutia vydaného
v režime § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno ukladať žalovanému konkrétny spôsob jeho
konania. Je na žalovanom, akým konkrétnym spôsobom splní povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcu
a aké konkrétne opatrenia zvolí. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie teda nemohol žalobe
vyhovieť pre nesprávne formulovanú žalobnú žiadosť a správne žalobu zamietol.

14. Čo sa týka námietky žalobcov uvádzanej v odvolaní, týkajúcu sa nesprávneho postupu súdu prvej
inštancie v súvislosti s uvedením predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 9.3.2020,
túto odvolací súd rovnako nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko na nesprávnu formuláciu petitu žaloby
avôbecceléhorozsahupovinností,ktorýchuloženiažalovanémusúdomsažalobcoviapodanoužalobou

od začatia konania domáhali, bolo poukázané zo strany žalovaného už na pojednávaní, ktoré sa
konalo na súde prvej inštancie dňa 19.9.2018 a žalobcovia napriek tomu dlhodobo na takto uplatnené
námietky žalovaného proti dôvodnosti podanej žaloby žiadnym spôsobom nereagovali. Nemohlo byť
preto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie uvedené na pojednávaní dňa 9.3.2020 pre žalobcov
prekvapivým ani neočakávaným tak, ako to namietajú v podanom odvolaní. Pokiaľ žalobcovia poukazujú

na celkovú dĺžku doterajšieho konania v tejto veci, tak aj s ohľadom na túto skutočnosť mali možnosť v
priebehu konania upraviť žalobný nárok v súlade s príslušnými na vec aplikovateľnými ustanoveniami
právneho predpisu ako aj rozhodovacou činnosťou súdov v obdobných veciach a pokiaľ tak neurobili,
tak nedôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie, že žalobu práve pre takýto zásadný nedostatok zamietol.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcov týkajúcu sa neposkytnutia lehoty na prípadnú úpravu žaloby,

tak aj táto je práve s poukazom na už uvedené skutočnosti týkajúce sa priebehu celého konania v
tejto veci celkom neopodstatnená. Teda podľa odvolacieho súdu žalobcovia mali dostatok času na
zmenu žalobného petitu vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 24.6.2016,
pričom formulácia žalobnej žiadosti je daná ustálenou judikatúrou a vyplýva priamo z ust. § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o nevykonanie ďalších dôkazov navrhnutých žalobcami súd prvej

inštancie riadne zdôvodnil prečo ďalšie dokazovanie navrhnuté zo strany žalobcov až na pojednávaní
dňa 9.3.2020 nevykonal a že tak urobil jednak z dôvodu neuplatnenia takýchto prostriedkov procesného
útoku včas a riadne v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 a 2 CSP a jednak z dôvodu absencie správne
uplatneného žalobného nároku, ktorý by ani pri vykonaní prípadného ďalšieho dokazovania nemoholbyť úspešný. Súd prvej inštancie preto správne žiadne ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal a správne
mal za to, že tieto prostriedky procesného útoku (Dodatok č. 3 znalca Ing. Nekoranca, výsluch svedka,
ohliadka)neboli uplatnenévčasastranaichmohlapredložiťužskôr,akbykonalastarostlivosozreteľom

narýchlosťahospodárnosťkonania.Pretosúdprvejinštanciesprávnenaneneprihliadol,pretožebysito
vyžadovalonariadenieďalšiehopojednávaniaavykonanieďalšíchúkonovsúduavprípadenezmenenej
žalobnej žiadosti by to opätovne viedlo k zamietnutiu žaloby.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania

vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd námietky
žalobcov uvádzané v odvolaní nepovažoval za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1a/ a 2/ v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).