Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 30, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519203006
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7519203006.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci navrhovateľky E. T.,
nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v T. na D. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou bodnarlegal s.r.o. so
sídlom v Košiciach na Žriedlovej 3, IČO: 51 865 459, proti odporcovi (ďalej povinnému) C. T., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcemu v T. - T.D. L. G. XX, zastúpenému JUDr. Janou Fabišíkovou, advokátkou
so sídlom v Košiciach na Mlynárskej 15, v konaní o priznanie príspevku na výživu a úhradu niektorých
nákladov nevydatej matke, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa
1.10.2020 č.k. 15Pc 16/2019-121 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku I.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť uhradiť
navrhovateľke titulom príspevku na úhradu jej výživy za obdobie od 1.1.2019 do 7.1.2020 sumu 1.350
€, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. v prevyšujúcej časti návrh zamietol a vo výroku
III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Konajúci súd v odôvodnení uviedol, že v tejto prejednávanej veci v prvom rade potreboval ustáliť okruh
nárokov, ktoré si uplatňuje navrhovateľka voči odporcovi podaným návrhom, nakoľko z neho nebolo
celkom jednoznačné, či v zmysle navrhovaného petitu sa domáha len príspevku na výživné pre ňu ako
nevydatú matku alebo sa domáha aj nároku na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom,
avšak upresnením petitu v priebehu konania zistil, že navrhovateľka sa týmto návrhom domáha iba
príspevku na výživu vo výške 200 € mesačne. V prejednávanej veci teda skúmal a porovnával majetkové
pomery matky v období pred tehotenstvom, počas neho, ako aj po pôrode. Dospel k záveru, že v čase

pred tehotenstvom navrhovateľka pracovala s mesačným príjmom cca 550 až 600 € mesačne, pričom
od 3. mesiaca tehotenstva mala rizikové tehotenstvo a poberala len nemocenské dávky vo výške 380 €
mesačne. Po narodení maloletej dcéry poberala rodičovský príspevok, a to od júla 2018 do decembra
2018 vo výške 214,70 € a od januára 2019 vo výške 220,70 € a taktiež aj prídavok na dieťa, za rok
2018 vo výške 23,68 € a od roku 2019 vo výške 24,34 €. Konajúci súd ďalej zistil, že navrhovateľka bola
práceneschopná z dôvodu rizikovej gravidity od 9.5.2017 do 16.11.2017. V tomto období žila v spoločnej
domácnosti s odporcom a spoločne uhrádzali náklady súvisiace s užívaním bytu. Pre rozpory medzi

nimi sa navrhovateľka od odporcu v januári 2019 odsťahovala a prestali viesť spoločnú domácnosť. V
tom období žila určitú dobu v dome u svojich rodičov, ktorým v tom čase prispievala na úhradu nákladov
sumou 100 € mesačne, potom si našla podnájom, v ktorom býva v súčasnosti, pričom jej mesačné
náklady predstavujú 240 € nájomné za predmetný byt. Je poberateľkou príspevku vo výške 243 €,rodinných prídavkov vo výške 24 €, poberá príspevok na výživu mal. R. vo výške 240 € (rozsudok
sp. zn. 19P 133/2019) a zároveň aj príspevok na svoju výživu vo výške 50 € určenú jej neodkladným
opatrením v konaní 15Pc 16/2019-29. Pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky tak pozostávajú z

nákladov na bývanie vo výške 240 €, cestovného vo výške 50 €, stravy 200 €, drogérie 50 €, základného
spoločenského vyžitie 50 €, oblečenia 50 € a iných nákladov vo výške 50 €, ktoré spolu vyčíslila
na sumu 670 €. Konajúci súd ďalej vychádzal z toho, že odporca je zamestnaný ako záhradník na
základe pracovnej zmluvy vo firme svojho otca s čistým mesačným príjmom 400 až 450 € mesačne,
býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho brata, jeho pravidelné mesačné výdavky súvisia

s bývaním, a to platba za elektrinu vo výške 176 €, platba za vodu 35,48 €, internet 12,99 €, ďalej
náklady spojené so stravovaním, hygienou v sume 100 € mesačne. Čo sa týka cestovných nákladov,
odporca má firemné auto a o poistku sa nestará, stravuje sa doma, niekedy vo firme. Je pravdou,
že mal nasporené finančné prostriedky vo výške 5.000 €, ktoré sa mu však už minuli. Konajúci súd
mal za to, keďže navrhovateľka žiadala uhradiť titulom príspevku na úhradu jej výživy za obdobie od
1.1.2019 do 7.1.2020 výšku výživného v sume 200 € mesačne, že primeranou výškou výživného pre

navrhovateľku za uvedené obdobie i v súvislosti so zníženým príjmom navrhovateľky sa javí suma 150
€ mesačne, a teda za obdobie od 1.1.2019 do 7.1.2020, t.j. 12 mesiacov x 150 €, ide o sumu 1.800
€, od ktorých je potrebné odrátať už odporcom uhrádzané platby na základe neodkladného opatrenia
od mája 2019 do decembra, resp. januára 2020 spolu vo výške 450 €. Platby uvádzané odporcom,
ako oprava motorového vozidla v júni 2019 a úhrada poistky vo výške 92,33 €, sú podľa názoru súdu

prvej inštancie položkami, ktoré nepatria do výživného pre navrhovateľku, pretože odporca tak plnil na
základe požiadavky navrhovateľky dobrovoľne.

3. Proti tomuto rozsudku proti výroku I. podal povinný (súd prvej inštancie používa nesprávne t.č.
neexistujúce označenie účastníka „odporca“) v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací

súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh zamietne, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal podľa § 365 ods. 1 písm. f) a
h) Civilného sporového poriadku z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nakoľko pri rozhodovaní sa absolútne nezaoberal výškou jeho príjmu, ktorý

preukázateľne zdokladoval, a to potvrdením o príjme za obdobie od júna 2018 do mája 2019, prehľadom
miezd za obdobie január 2020 až máj 2020 a výpisom Slovenskej sporiteľne o vyplatení mzdy, že
výška jeho čistého mesačného príjmu za dané obdobie predstavovala sumu cca 450 €. Má za to, že
konajúcisúdsamalzaoberaťnielenvýškoupríjmunavrhovateľkypredtehotenstvomapopôrodevčase,
kedy už nežila v spoločnej domácnosti s ním, ale aj jeho príjmom. Poukázal na to, že navrhovateľka

v čase pred tehotenstvom dosahovala mesačný príjem cca 550 až 600 €, čo je v konečnom dôsledku
o 100 € mesačne viac, ako jeho príjem. Súčasne konajúci súd uviedol, že od januára 2019 poberala
navrhovateľkapríspevokvovýške220,70€ataktiežprídavoknadieťazarok2019vovýške24,34€.Toto
spolu predstavuje sumu 245,04 € mesačne, k tejto sume je potrebné pripočítať sumu 150 € mesačne,
t.j. sumu, ktorú pravidelne poukazoval navrhovateľke ako výživné pre maloletú dcéru, to znamená,

spolu je to 395,04 € mesačne. Od apríla 2019 (aj keď mu to súd prvej inštancie neuznal) pravidelne
poukazoval navrhovateľke na účet sumu 50 € mesačne z titulu plnenia si vyživovacej povinnosti voči nej,
to znamená od mája 2019 mala navrhovateľka príjem spolu 445,04 € mesačne. Takže za dané rozhodné
obdobie je výška príjmu navrhovateľky rovnaká, ako výška jeho príjmu. Má za to, že priznať sumu 150 €
mesačne z jeho príjmu je neprimerane vysoká suma a súčasne uvádza, že suma 50 € mesačne je podľa

neho dostačujúca. Pripadá mu nelogické, aby on z jeho nízkeho príjmu mal dorovnávať zníženú životnú
úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom, pričom pred
tehotenstvom mala vyšší príjem, ako mal on v tom čase a ako má aj v súčasnosti. Ďalej namietal, že
súd prvej inštancie dokonca ani nezohľadnil platbu poukázanú ním na účet navrhovateľky na opravu jej
motorového vozidla v júni 2019 vo výške 100 €, ako aj platbu na úhradu poistky za jej motorové vozidlo v

septembri 2019 vo výške 92,33 €, pričom podľa názoru súdu sú to položky, ktoré nepatria do výživného
pre navrhovateľku. Konajúci súd nesprávne vyhodnotil jeho vôľu, nakoľko už v čase týchto platieb
mal doručené neodkladné opatrenie, preto už jeho dobrovoľnosť a dobromyseľnosť nebola namieste
z dôvodu podania žalobného návrhu zo strany navrhovateľky, takže aj tieto dve platby považoval za
plnenie si vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, ktoré prípadne v budúcnosti budú započítané

do sumy príspevku na jej výživu. Podľa odvolateľa dostatočné, racionálne a presvedčivo odôvodnené
súdne rozhodnutie je základnou podmienkou jeho legitimity. Z toho dôvodu by sa odôvodnenie nemalo
obmedzovať iba na opis skutkového stavu či citácie ustanovenia aplikovanej normy, resp. na strohé
konštatovanie právneho názoru.4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny
potvrdiť a zaviazať povinného na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Aj napriek tomu,

že sa pôvodne domáhala priznania nároku na príspevok na jej výživu vo výške 200 € mesačne a
konajúcim súdom jej bol takýto príspevok priznaný len vo výške 150 € mesačne, vyhodnotila závery
konajúceho súdu za natoľko presvedčivé, že sa rozhodla proti rozsudku odvolanie nepodať. Zdôraznila,
že povinný účelovo tají svoje skutočné zárobkové pomery vzhľadom na jeho zamestnanie v rodinnej
firme, čo mu umožňuje odmeňovanie aj v tzv. neoficiálnej podobe, v dôsledku čoho sa javí, že by

mal žiť na pokraji chudoby. Skutočnosť je ale taká, že žije v novostavbe rodinného domu spolu s
aktuálnou partnerkou a jej dvoma deťmi, využíva motorové vozidlo a núdzou netrpí. Navrhovateľka
žila relatívne dlhú dobu v jednej domácnosti s povinným a teda vie, aké sú jeho skutočné majetkové
pomery. Príjmovo ide určite o spoločenský nadštandard, ktorý mu umožňuje viesť pohodlný život.
Napríklad brat povinného pracujúci v tej istej rodinnej firme a na rovnakej pracovnej pozícii vlastní dva
rodinné domy (novostavby), pričom v jednom z nich býva práve povinný. Nie je zrejmé, ako sa jeho

bratovi podarilo z jeho príjmu zabezpečiť vybudovanie dvoch rodinných domov a povinný samotný nie
je schopný ani plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Povinný zabezpečil napríklad kúpu nových solárnych
panelov, stolného futbalu či značkového oblečenia pre seba. Javí sa, že sa účelovo snaží zakrývať
svoje skutočné zárobkové pomery. Navrhovateľka len na okraj uviedla, že príjem kvetinárky ako jednej
z najnižších pozícií v štruktúre rodinnej firmy, kde pracuje povinný, je vyšší, než ním deklarovaný príjem.

Navrhovateľka osobitne poukazuje na vykonané dokazovanie a skutkové zistenia, ako aj právne závery
Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/133/2019 zhrnuté v rozsudku zo dňa 22.1.2020 v konaní
o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré sú použiteľné aj v tomto konaní. Z
odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že povinný pracuje v rodinnej firme dlhodobo od roku 2007, má
ukončené vysokoškolské vzdelane v odbore manažment. Príjem z pracovnej činnosti uviedol vo výške

450 € mesačne. Na pojednávaní uviedol, že mu príjem postačuje a vyhovuje. Platí inkasné platby v
rodinnom dome, kde býva, vo výške 220 € mesačne elektrinu, vodu 36 € mesačne, stravu približne 100
€ mesačne, životné poistenie 64 € mesačne, internet 13 € mesačne. Z potvrdenia o príjme predloženého
zamestnávateľom I. T. - X. Á. vyplýva, že povinný mal deklarovaný čistý mesačný príjem v období
od 6/2018 do 5/2019 priemerne vo výške 483 € mesačne, v období od 6/2019 do 8/2019 vo výške

431 € mesačne. Konajúci súd v bode 21. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že je toho názoru, že
je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. R. sumou 240 € mesačne, pretože
z predložených listinných dokladov, ako aj z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že spoločnosť,
ktorú ako živnosť prevádzkuje otec povinného, je dlhodobo fungujúcou rodinnou firmou, majetnou,
vykazujúcou zisky v podnikaní, pričom otec s vysokoškolským vzdelaním je vo firme zamestnaný s

výškou príjmu na hranici životného minima. Súd preto zhodnotil príjem otca podľa princípu potencionality
príjmov povinného rodiča, pretože je vysoko nepravdepodobné, že by mal svoj príjem vo výške 480 €
mesačne vzhľadom na jeho výdaje, na životnú úroveň, ktorú má a vzhľadom na hospodárske výsledky
firmy, ktorú prevádzkuje jeho najbližšia rodina. Navyše, otec s vysokoškolským vzdelaním má výrazne
iné možnosti pracovného zaradenia než tie, ktoré prezentuje, pričom sám si inú prácu nehľadá.

5. Povinný v odvolacej replike uviedol, že navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu uvádza
argumenty, ktoré už uviedla na pojednávaní v danej veci. Názor navrhovateľky sa nezakladá na pravde,
pretože okrem mzdy má benefity od zamestnávateľa, a to len služobné motorové vozidlo s palivovou
kartou a služobný mobilný telefón. O žiadnu takzvanú neoficiálnu podobu odmeňovania sa nejedná.

Poukázal na to, že v konaní predložil na podporu jeho tvrdení ohľadom jeho mzdy, resp. pravosti výšky
jeho mzdy, listinný dôkaz - zápisnicu o miestnom zisťovaní Daňového úradu Košice zo dňa 15.7.2020,
účelom ktorého bolo overenie informácií uvedených v hláseniach spoločnosti za roky 2018 a 2019 a v
potvrdení o príjme vystavenom pre zamestnanca Ing. C. T., t.j. jeho. V závere zápisnice sa uvádza, že
neboli prijaté žiadne opatrenia a závery pri miestnom zisťovaní. Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že

žije v novostavbe rodinného domu spolu so svojou aktuálnou partnerkou a jej dvoma deťmi, nakoľko
táto ani jej dve maloleté deti nebývali v minulosti natrvalo s ním v spoločnej domácnosti, až teraz
v súčasnosti bývajú v spoločnej domácnosti. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že jeho brat vlastní dva
rodinné domy, je podľa neho pre toto konanie irelevantné, nakoľko majetkové a príjmové pomery jeho
brata nie sú predmetom tohto konania. Aj napriek tomu povinný predložil v prílohe repliky výpis z katastra

nehnuteľností LV č. XXXX a LV č. XXXX, okres T. W., obec T. - T., k. ú. T., z ktorých vyplýva, že
vlastníčkou predmetných nehnuteľností je pani Y. T., teda jeho stará matka, a takisto pán E. G., teda
svokor jeho brata. Taktiež predložil kópiu prvej strany stavebného povolenia z 3.6.2016 na novostavbu
rodinného domu, v ktorom býva, pričom táto novostavba je napísaná na jeho brata s manželkou. Kcitácii rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/133/2019 povinný uviedol, že toto konanie
je momentálne vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8CoP/158/2020, pričom v predmetnej
právnej veci nebolo do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté, čiže tvrdenie navrhovateľky, že právne

závery súdu v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sú použiteľné aj v tomto
konaní, považuje za predčasné.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Výroky rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (výrok II.) a o trovách konania (výrok
III.) neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v
odvolacom konaní.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP v spojení s § 66 CMP a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o

rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní
najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Povinný v odvolaní neuviedol žiadne nové a podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali
závery súdu prvej inštancie o znížení príjmu navrhovateľky, ku ktorým dospel dôsledným porovnaním
jej majetkových pomerov v období pred tehotenstvom, počas neho ako aj po pôrode, ako aj závery

konajúceho súdu o tom, že povinný vzhľadom na jeho majetkové pomery je schopný uvedenú sumu
počas rozhodného obdobia platiť. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutom výroku podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho
odôvodnením.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd udáva, že Zákon o rodine v
ust. § 74 ods. 1 počíta s ochranou nárokov ženy, ktorá porodí dieťa mimo manželstva. Cieľom tohto
ustanovenia je uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky, do ktorých sa dostane v súvislosti s
tehotenstvom a pôrodom. Oprávnenou je teda matka dieťaťa, ktorá nie je za otca dieťaťa vydatá.
U nevydatej matky sa nevyžaduje, aby nebola schopná živiť sa sama. Podmienkou priznania tohto

príspevku je skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na jej strane k zníženiu príjmov.
Súd pri rozhodovaní o výške príspevkov musí prihliadnuť na príjmy matky v rozhodnom období, a to
tak z pracovného pomeru, ako aj zo zdrojov nemocenského alebo sociálneho poistenia. Súd zároveň
musí pri vymeriavaní príspevku posúdiť jeho primeranosť vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam
otca dieťaťa, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky tak, aby bol stanovený

rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami otca dieťaťa. Zákon rozlišuje
dva nároky nevydatej matky voči otcovi dieťaťa, a to nárok na úhradu jej výživy v trvaní maximálne
dvoch rokov, a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Zároveň
je potrebné zdôrazniť, že podľa tohto ustanovenia sa poskytuje ochrana právu nevydatej matky, nie
ochrana právu nenarodeného dieťaťa, takže povinnosť otca vyživovať svoje dieťa podľa § 62 až 65

nie je priznaním ani jedného z týchto príspevkov dotknutá. Na rozdiel od výživného na dieťa účelom
tohto ustanovenia nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou
samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
je potrebné skúmať v rozsahu jeho spôsobilosti zníženú životnú úroveň matky vyrovnať. Súd teda
zisťuje konkrétne náklady a potreby matky dieťaťa, pričom vychádza zo zákonných hľadísk pre určenie

rozsahu vyživovacej povinnosti otca dieťaťa, ako sú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
potencionalita jeho príjmov, súlad s dobrými mravmi.12. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v tejto prejednávanej veci skúmal a porovnával
majetkové pomery matky v období pred tehotenstvom, počas neho a po pôrode, pričom dospel k záveru,
že v rozhodnom období, počas ktorého si matka uplatnila nárok na príspevok na jej výživu, t.j. od januára

2019, kedy spolu s maloletou odišla zo spoločnej domácnosti, ktorú dovtedy viedli s povinným, do
7.1.2020, t.j. do dvoch rokov od pôrodu, došlo k relevantnému zníženiu jej príjmu, ktorý v čase pred
jej tehotenstvom dosahoval cca 550 - 600 eur mesačne. V konaní bolo preukázané, že od januára
2019 príjem matky pozostával len z rodičovského príspevku vo výške 220,70 eur mesačne. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na nesprávnu odvolaciu argumentáciu povinného o tom, že do príjmu

navrhovateľky je potrebné započítať aj prídavok na dieťa (od januára 2019 vo výške 24,34 eur mesačne),
nakoľko tento nie je príjmom matky, ale ide o štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva rodičovi na
výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, slúži teda na úhradu potrieb dieťaťa. Vyplácanie prídavku na
dieťa preto súd môže vziať do úvahy v prípade určovania rozsahu vyživovacej povinnosti na maloleté
dieťa, avšak nie v prípade príspevku na výživu nevydatej matky. Povinný ďalej do príjmu matky zahrnul aj
výživné, ktorým prispieval na výživu maloletej R. v rozhodnom období vo výške 150 eur mesačne, ktoré

však takisto nie je jej príjmom, pretože právo na výživné je osobným právom dieťaťa, pričom matka je v
danom prípade len platobným miestom, kam otec poukazuje výživné. K týmto sumám následne povinný
pripočítalajpríspevoknavýživunavrhovateľkyakonevydatejmatkyvovýške50eurmesačne,ktorýmho
zaviazalsúdprvejinštancienazákladeneodkladnéhoopatreniazodňa29.5.2019č.k.15Pc/16/2019-29,
pričom dospel k nesprávnemu záveru, že v rozhodnom období bol príjem matky spolu vo výške 445,04

eur, preto neexistuje dôvod na priznanie príspevku na výživu nevydatej matke, nakoľko pri jej príjme
445,04 eur mesačne a jeho príjme vo výške cca 450 eur mesačne, sú vlastne ich príjmy rovnaké, pričom
suma 150 eur mesačne ako príspevok na výživu navrhovateľky je pre neho neprimerane vysoká.

13. Je zjavné, že povinný, rovnako ako v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletému dieťaťu sp. zn. 19P/133/2019, aj v priebehu celého tohto konania prezentoval, že jeho príjem
je dlhodobo len vo výške cca 450 eur mesačne, čo sa snažil preukázať rôznymi listinnými dôkazmi pre
konanie týkajúce sa výživného irelevantnými, ako je napr. Zápisnica Daňového úradu Košice o miestnom
zisťovaní, ktorej záverom bolo, že neboli prijaté žiadne opatrenia, ktorá pre neho teoreticky môže mať
určitý význam v súvislosti s jeho daňovými povinnosťami, resp. daňovými povinnosťami rodinnej firmy,

v ktorej je zamestnaný, v žiadnom prípade však tento dôkaz nemôže byť záväzný pre súd rozhodujúci
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti.

14. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v prípade rozhodovania vo veci príspevku na výživu nevydatej
matke nie je podstatné, či sú príjmy navrhovateľky, t.j. nevydatej matky ako oprávnenej, a otca dieťaťa

ako povinného, rovnaké, avšak podstatné je to, či došlo k relevantnému zníženiu príjmov matky v období
pred tehotenstvom a počas neho, ako aj po pôrode, pričom majetkové pomery povinného sa skúmajú
len do tej miery, či je schopný takýto kompenzačný príspevok na výživu matke dieťaťa platiť. V tejto
súvislosti je súd povinný okrem § 74 ods. 1 vychádzať aj zo všeobecných zákonných kritérií pre určenie
rozsahu vyživovacej povinnosti stanovených v § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ktoré, napriek tomu, že

ich súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, ale zjavne z nich vychádzal,
sa vzťahujú aj na toto konanie. Ide predovšetkým o princíp potencionality príjmov povinného, ktorý
má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým
schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné,
aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby

zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti,
pracovné skúsenosti a podobne. Odvolací súd preto konštatuje, že povinným deklarovaný príjem vo
výške 400 - 450 eur mesačne je aj s poukazom na ním prezentované výdavky vysoko prevyšujúce jeho
príjem, zjavne nepravdepodobný, pričom aj keby odvolací súd tomuto tvrdeniu otca uveril, o to viac je
namieste okamžitá zmena jeho zamestnania, pretože nie je reálne, aby mal človek s vysokoškolským

vzdelaním, zamestnaný v dobre prosperujúcej rodinnej firme, príjem na hranici minimálnej mzdy a
zároveň prezentoval spokojnosť s takýmto príjmom za situácie, kedy má vyživovaciu povinnosť jednak k
svojej maloletej dcére R. a zároveň je vedené konanie o priznanie príspevku na výživu nevydatej matke.
V súvislosti s odvolacou argumentáciou povinného, ktorý označil právne závery súdu prvej inštancie v
konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorý takisto vychádzal z

princípu potencionality jeho príjmov, za predčasné, je potrebné podotknúť, že rozsudok Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 22.1.2020 č.k. 19P/133/2019-221, ktorým bolo v konaní o úpravu rodičovských
práv a povinností určené výživné na maloletú R. vo výške 240 eur mesačne, bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.3.2021 č.k. 8CoP/158/2020-298.15. K ďalšej odvolacej námietke povinného odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne rozhodol,
keď pri rozhodovaní o dlžnom výživnom nezohľadnil platbu na opravu motorového vozidla navrhovateľky

v júni 2019 vo výške 100 eur, ako aj poistku jej motorového vozidla v septembri 2019 vo výške
92,33 eur, pretože napriek tomu, že podľa povinného išlo o platby týkajúce sa výživy nevydatej matky,
navrhovateľka toto poprela, keď na pojednávaní uviedla, že sumu 100 eur na opravu auta nevnímala
ako príspevok na jej výživu. Rovnako sporná zostala suma 92,33 eur titulom poistky za jej motorové
vozidlo, ktoré údajne malo byť následne predané a poistka otcovi vrátená. Vzhľadom na rozporné

tvrdenia účastníkov konania ohľadom týchto súm nie je zrejmý charakter týchto platieb, pretože zo strany
povinného mohlo ísť okrem ním tvrdeného príspevku na výživu navrhovateľky aj o darovanie, prípadne
pôžičku, vrátenia ktorej sa povinný môže domáhať. Vzhľadom na vyššie uvedené ani odvolací súd
nedospel k záveru, že tieto sumy možno považovať za príspevok na výživu navrhovateľky ako nevydatej
matky.

16. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a
schopnostiach povinného prispievať na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky v rozsahu určenom
súdom prvej inštancie, ktorý zároveň správne ustálil dlh na výživnom a rozhodol o jeho splatnosti, preto
napadnutý rozsudok v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, podľa
ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a doplnil na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 CSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne výnimočné
okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov náhradu trov konania priznať (§ 55

CMP).

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).