Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010077
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4115010077.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Beátou Polyákovou, v trestnej veci obžalovaného Ing. B. C.

a spol., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3
písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre, dňa 07.
júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1/ B.. B. C. K. U. B. Č. Í. L., narodený X.X.XXXX v N. G., okres D. R.,
trvale bytom U., Za T. číslo XXX/XX,

živnostník,

2/ G.. K. C. K. U. B. Č. Í. L. O. H. Á., D.., rodená W.,
narodená XX.X.XXXX,
trvale bytom U., Za T. číslo XXX/XX, nezamestnaná,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h,ž e :

ako rodičia maloletej K. K. C., narodenej XX.X.XXXX, nezabezpečili, aby si riadne plnila povinnú
školskú dochádzku na Základnej škole na Topoľovej ulici číslo 8, v Nitre a tak v školskom roku
2013/2014 v mesiacoch september až november 2013 vymeškala 217 vyučovacích hodín, ktoré
mala neospravedlnené, pričom na rodičovské združenia nechodili, ich spolupráca so školou bola
komplikovaná a opakované pohovory s riaditeľkou školy a upozornenia na dôsledky neplnenia povinnej

školskej dochádzky, šetrenie v rodine a pohovory na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v
Nitre a poučenie o povinnosti plnenia povinnej školskej dochádzky a o prijatí možných opatrení
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v stíhanom období neviedli k náprave, pričom od
1.11.2013 je im z dôvodu zanedbávania plnenia povinnej školskej dochádzky prídavok na dieťa
vyplácaný prostredníctvom osobitného príjemcu, ktorým je mesto Nitra,

t e d a :

spoločným konaním vydali úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia
tým, že jej umožnili viesť záhaľčivý život a čin spáchali závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l i :

obaja obžalovaníprečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno
a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á:

Obom obžalovaným
Podľa § 211 odsek 3 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1

Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a nezistiac
žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona peňažný trest vo výmere 400 (štyristo) Eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre zo dňa 27.01.2015, pod sp. zn.: 4Pv 74/14/4403,
doručenej na Okresný súd v Nitre dňa 27.01.2015 prejednal súd, po zmene zákonného sudcu,

trestnú vec proti obžalovaným Ing. B. C. a G.. K. C., PhD. na hlavných pojednávaniach konaných v
dňoch 04.06.2019, 15.08.2019, 29.10.2019, 17.12.2019, 03.03.2020, 05.05.2020, 07.07.2020 s tým,
že vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Ing. B. C. (ďalej len „obžalovaný“), výsluchom
obžalovanej G.. K. C., D.. (ďalej len „obžalovaná“), výsluchom svedkov: PhDr. D. L., G.. K. N., G.. C. R.,
Bc. Y. G., D.. G. D., K. K. C., D.. Q. E., G.. G. C., G.. T. R., výsluchom znalca Karola Zabáka, prečítaním

výpovedí svedkov: D.. N. R., G.. N. T., G.. K. R. a prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením
ďalšieho obsahu súdneho spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný Ing. B. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.06.2019 urobil vyhlásenie v zmysle
§ 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu v obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 27.01.2015, č. 4Pv 74/14/4403. Z výsluchu
obžalovaného súd zistil, že prvé problémy s dcérou Anetou K. C. nastali v jej desiatich rokoch, kedy bola

žiačkou piateho ročníka ZŠ Topoľová. Prestúpením na vyšší stupeň základnej školy v dôsledku zlúčenia
tried, získala v šiestom ročníku novú triedu a každý predmet ju vyučovala nová učiteľka. Spolužiačky jej
otvárali dvere na WC, posmievali sa jej. Na telesnej výchove hádzali do nej loptu, do hlavy. Všimol si,
keď mala v rozvrhu telesnú výchovu, odmietala ísť do školy. Navštívili detskú pediatričku MUDr. C. R.,
ktorá dcére odporučila oslobodenie od cvičenia na telesnej výchove, na čo im v škole vyhoveli. Dcéra

bola podľa vyjadrenia obžalovaného učivá, snaživá, výborná žiačka. Následne sa začala sťažovať na
bolesti očí. Okrem diagnostikovaného astigmatizmu, jej bolesť očí bola len stresového pôvodu. Dcéra
uvádzala, že chlapci sú šibnutí, zvalili jej lavicu, poskákali jej po taške. Na telesnej výchove sa jej
posmievali dievčatá z inej triedy, šťuchali do nej, preto s dcérou navštívili pedopsychiatričku MUDr. H.,
ktorá navrhla dcére hospitalizáciu, zároveň navrhla psychoterapie aj matke dieťaťa, teda obžalovanej

ako hyperprotektívnej osobe, ako prehnane precitlivenej voči dieťaťu. Na základe týchto odporučení
požiadali školu o individuálny študijný plán. U dieťaťa sa zhoršoval prospech, k čomu prispeli aj nezhody
s nemčinárkou a strach zo spolužiakov. Keď v škole obžalovaní naznačili údajnú šikanu, škola na
nich útočila. Predvolávali obžalovaných na stretnutia z inej adresy, resp. z iného čísla domu. Vyháňali
ich z pôdy školy. Čakával dcéru po vyučovaní v škole, pretože mala skoliózu a chodil jej pomáhať s

ťažkou taškou. Pani N., zástupkyňa riaditeľky ZŠ Topoľová, mu vrátila papiere od MUDr. H. a začala
obžalovaným naznačovať, že nie je chyba v škole, ani v zlej triede, ale v obžalovanej, ktorá je príliš
precitlivená. Nabádali ich, že je potrebné donútiť K. K. C., aby chodila do školy. Obžalovaný dcéru vozil
ráno do školy, potom išiel do práce, toho času už bola obžalovaná vyhodená zo zamestnania. Raz sa
stalo, že sa K. ráno zamkla na toalete až do 10.00 hodiny, nevedeli si dať rady, preto zavolal na pomoc

mníšky z radu Františkánov, ktorým sa podarilo presvedčiť K. a dostali ju z toalety, následne išla doškoly, kde jej riaditeľka prizvukovala, že do školy treba chodiť. Po vyučovaní im K. povedala, že ju zradili
a keď ju budú obžalovaní ako rodičia nútiť, aby chodila do školy, že si niečo spraví, vyskočí z okna.
V dôsledku toho najskôr s dieťaťom navštívili pedopsychiatra, potom D.. L., psychológa, ktorý spolu

s G.. R., detskou pediatričkou odporučili dcére individuálny študijný plán, na čo im v škole vyhoveli.
Dcéra chodila raz do týždňa do školy. Vtedy ju však pedagógovia skúšali pred celou triedou, zhadzovali
ju pred triedou. Obžalovaný požiadal CPPaP o vyšetrenie dcéry kvôli šikane a nemčinárke. Termín
vyšetrenia im bol určený na deň 19.06.2013 o 13.00 hod., čo obžalovaný oznámil zástupkyni riaditeľky
ZŠ Topoľová, pani N.. Škola však dcére na tento deň nariadila termín komisionálnej skúšky z chémie

a matematiky, preto obžalovaný požiadal školu, aby teda u G.. E. na CPPaP dohodli náhradný termín
vyšetrenia dcéry. G.. K. N. však júnový termín iba zrušila, nový termín nedojednala. Najbližší termín
vyšetrenia dcéry sa obžalovanému podarilo objednať až na október roku 2013. V mesiaci 09/2013,
keď nastúpila K. do školy a nemali ešte výsledky šetrenia z CPPaP a preto im v škole nevyhoveli s
individuálnym študijným plánom pre dieťa. V mesiaci 10/2013, prebehlo vyšetrenie K. K. C. na CPPaP
u D.. E., ktorá zistila, že u dieťaťa sa znižuje intelekt vplyvom stresu, navrhla jej individuálny študijný

plán a špeciálnu pedagogičku. Mesiac trvalo vypracovanie lekárskej správy, po predložení predmetnej
správy škole, pridelili K. špeciálnu pedagogičku G.. G. C.. K. bola šťastnejšia, deti jej nerobili zle, cítila
sa dobre, chcela, aby to tak pokračovalo. Obžalovaný navštívil pána H., ktorému predostrel aké majú
problémy s riaditeľkou na ZŠ Topoľovej, G.. T. R.. D. H. urobil opatrenia, pretože nechcel dopustiť šikanu
na škole. Po skončení jeho funkcie opäť riaditeľka bola neústretová, nechceli K. umožniť individuálny

študijný plán. Potom obžalovaný začal riešiť prestup K. na ZŠ v Českej republike. Obžalovaný zo
subjektívneho pohľadu zhodnotil, že jeho manželka, obžalovaná má psychické latentné problémy, je
precitlivená na dcéru. Od mesiaca 01/2007 spáva K. spolu s obžalovanou v obývačke. K. svoju matku
akceptuje. Zriadil K. hrádzu na cvičenie, obžalovaná jej však nedovolila na nej cvičiť, pretože mala obavy
z jej zranenia. K. rešpektovala matku. Starostlivosť o deti si rozdelili tak, že obžalovaný zabezpečoval

starostlivosť o syna a obžalovaná o dcéru K.. K zhoršenému zdravotnému stavu K. obžalovaný uviedol,
že sa sťažovala na bolesti očí, brucha, musela chodiť na záchod, mala pocit kameňov v očiach.
Absolvovali očné, neurologické vyšetrenie. Na odporučenie lekára k hospitalizácii K. na psychiatrickej
klinike, K. nenastúpila, pretože sa s obžalovanou zhrozili, údajne sú tam deti čo vyskakujú z okna,
radšej uprednostnili psychológa. Z oftalmológie má K. diagnostikovaný astigmatizmus, bolesť očí podľa

oftalmológov nemala súvis s jej zdravotným stavom. Ortopéd odporučil K. rehabilitácie, v dôsledku čoho
K. chodila na cvičenia. Obžalovaný K. opísal ako veľmi inteligentné dievča, ktoré má ambície študovať
neurovedu do zahraničia.

Obžalovaná G.. K. C., D.. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.06.2019 urobila vyhlásenie v

zmysle § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinná zo spáchania skutku, ktorý sa jej
kladie za vinu v obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 27.01.2015, č. 4Pv 74/14/4403. Z výsluchu
obžalovanej súd zistil, že začalo to v období, keď K. prešla z prvého stupňa ZŠ na druhý stupeň, kde
došlo k jej šikanovaniu na hodinách telesnej výchovy. Hádzali do nej loptu, v umyvárke ju pritlačili o
stenu. Šikanovanie sa opakovalo najmä na hodinách telesnej výchovy. H. sa dopúšťal aj spolužiak

H., ktorý sa K. vysmieval, že má predkus. K. bola šikanovaná aj vyučujúcou z Nemeckého jazyka,
ktorá mala neustále poznámky na K., keď ju boleli oči, že prečo si schováva tvár. Vyvrcholilo to tým,
že ju vyučujúca zavolala do kabinetu na preskúšanie, pri ktorom ju vyučujúca psychotizovala mimikou
a gestikuláciou, po čom bola dcéra rozrušená tak, že skoro spadla zo schodov v priestoroch školy.
Škola spočiatku vychádzala K. v ústrety, akceptovala ospravedlnenú neúčasť dcéry na vyučovaní.

Potom riaditeľka ZŠ Topoľová telefonovala G.. R., že prečo stále dáva ospravedlnenky pre maloletú
C.. V období 01/2014 až 12/2014 chodila K. mimo triedu na vyučovanie k špeciálnemu pedagógovi.
Pani riaditeľka si dovolila kontaktovať riaditeľa Zimčíka ZŠ Březová, ČR, kde K. prestúpila z pôvodnej
ZŠ Topoľová s tým, že ho upozornila na nich ako rodičov K., že sa proti nim vedie trestné stíhanie V
roku 2012 boli prvýkrát s K. u psychologičky. V mesiaci 06/2013 škola určila K. termín komisionálnych

skúšok práve v období, keď mala K. dohodnutý termín vyšetrenia na CPPaP. Pani zástupkyňa riaditeľky,
G.. K. N. zrušila termín vyšetrenia napriek tomu, že vedela, že na objednanie vyšetrenia sa čaká aj
tri mesiace, následne sa obžalovaným podaril dohodnúť ďalší termín vyšetrenia K. na CPPaP až dňa
15.10.2013. V medziobdobí jún až október 2013, kedy bola obžalovaná s K. na neurologickom vyšetrení,
škola nič neuznala, žiadne ospravedlnenia. Preto obžalovaná požiadala lekárov a psychológov, aby dali

odporúčanie K. s ohľadom na jej zdravotný stav, aby v škole ospravedlnili jej neúčasť na vyučovaní.
Zdravotný stav K. sa zhoršoval, boleli ju oči ako by až mala kamene v očiach. Poukázala na listinu
zo dňa 26.09.2013, ktorú obžalovaná osobne podala dňa 01.10.2013 riaditeľke ZŠ Topoľová, pričom
sa jedná o odporúčanie lekárov a žiadosť o ospravedlnenie K. na vyučovaní. Riaditeľka ZŠ Topoľovási túto listinu prevzala, no však ospravedlnenky K. neuznala. Následne lekárka aj dňa 16.12.2013 na
predmetnom tlačive potvrdila, že naďalej trvá odporučenie ohľadne ospravedlnenej neúčasti dieťaťa s
ohľadom na jej zdravotný stav. Obžalovaní ako rodičia do školy chodili, komunikovali so školou, škola im

však robila schválnosti, neoznámila im kedy je termín rodičovského združenia, stalo sa, že im posielali
termín stretnutia, konzultácií na inú adresu bydliska, resp. iné číslo domu. V mesiaci decembri 2014
bola K. v triede špeciálneho pedagóga, učila sa so spolužiakmi, tak dve až štyri hodiny. Bola tam aj
preskúšaná, vtedy chodila s radosťou do školy. Dovtedy sa tomu však z vedenia bránili, uvedené sa im
podarilo za pomoci pána H., ktorý keď odišiel z funkcie nevedel im už viac pomôcť, preto zmenili školu K.

na ZŠ v Čechách, išlo o e-learningové domáce vzdelávanie dieťaťa, ktoré je už toho času v maturitnom
ročníku, úspešne má absolvované dva maturitné predmety a zloženie maturitnej skúšky z ďalších dvoch
predmetov ju ešte čaká. K zhoršenému zdravotnému stavu K. obžalovaná uviedla, že sa sťažovala na
bolesti brucha, hrudníka, očí, žalúdka. ktoré pretrvávali aj po odchode zo školy, išlo o posttraumatický
syndróm. K. schudla až na 40 kg, mala chvenie v brušnej dutine, ktoré jej prechádzalo až do kŕčov.
Hospitalizovaná na pedopsychiatrickej klinike nebola napriek tomu, že hospitalizácia bola od G.. I.

navrhovaná. K. navštevovala iba psychologičku G.. D.. Podľa názoru obžalovanej u K. sa nejednalo o
psychiatrickýproblém,aleopsychosomatickýproblém.Obžalovanápripustila,ženazhoršenýzdravotný
stav K. mohli vplývať aj ich sociálne pomery, dlhodobo riešili obžalovanej pracovnoprávny súdny spor, v
ktorom jej nakoniec bola priznaná náhrada vo forme peňažných prostriedkov. Obžalovaná tiež uviedla,
že K. mala prvýkrát schválený individuálny študijný plán v roku 2012/2013 a to v druhom školskom

polroku, vtedy nebola riešená za neospravedlnené hodiny. Na základe odporučenia G.. R., detskej
lekárky a na základe odporučenia PhDr. L., psychológa im škola vyhovela v žiadosti o individuálny
študijný plán, pričom dôvodom žiadosti boli psychosomatické dôvody, škola akceptovala tieto dôvody.
Potom sa im ďalší individuálny študijný plán podarilo na škole pre K. vybaviť až v dôsledku príhovoru
viceprimátora H., kedy dcéra získala individuálny študijný plán od 03/2014. Podmienkou získania

individuálneho vzdelávania bolo vyšetrenie na CPPaP, ktoré im škola v mesiaci jún 2013 zrušila a
následne obžalovaní objednali ďalší termín vyšetrenia až na 10/2013. Počas obdobia, kedy K. nechodila
do školy neviedla záhaľčivý život, nie je záškoláčkou. K. sa podľa vyjadrenia obžalovanej necítila dobre
v partii svojich rovesníkov, je na obžalovanú ako matku veľmi naviazaná, spolu chodili na prechádzky.
Komisionálne skúšky v tom období zložila zo šiestich predmetov, išlo o matematiku, chémiu, fyziku,

dejepis a ďalšie základné predmety. Spolu sa učili tak, že obžalovaná jej učivo predčítavala.

Z výsluchu svedka D.. D. L., psychológa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.06.2019 súd zistil, že
prvýkrát prišla maloletá K. K. C. v sprievode svojej matky k nemu na vyšetrenie na základe odporúčania
jej obvodnej detskej lekárky. Javila somatické problémy, bolesti očí, sťažovala sa na problémy v škole,

zvládanie stresovej záťaže. Z pohľadu svedka ako psychológa cieľom šetrenia dieťaťa bola najmä
podpora ako zvládať záťaž tak, aby mohla chodiť do školy. H. prebiehali jeden krát za 3-4 týždne po
1 hodine, prebiehali za prítomnosti matky. Spolupráca bola kolísavá, nechodili pravidelne na stretnutia.
Obžalovaná dohodnuté stretnutia rušila s odkazom na rôzne somatické problémy K. ako napr. bolestivá
menštruácia. Vnímal to ako neochotu. V priebehu zrealizovaných stretnutí zistil, že problémy nie sú tak

závažné, aby K. nemohla chodiť do školy. V prvej fáze stretnutí vnímal problémy dieťaťa ako nezávažné,
hľadal spôsob ako naučiť dieťa chodiť do školy, socializovať ju. Obžalovaní mu však uvádzali, že
nemôže chodiť K. do školy, pretože jej zdravotný stav je vážny. Psychológ tak v druhej fáze odporučil
hospitalizáciu K. na pedopsychiatrii, na ktorú však K. nenastúpila a tým bola liečba z jeho poskytovania
zdravotnej starostlivosti ukončená. Absenciu maloletej v školskej dochádzke ospravedlnil vtedy, keď

boli u neho na vyšetrení. Pripustil, že vystavil potvrdenie maloletej K. K. C. pre jej individuálne študijné
vzdelávanie, dohoda s rodičmi však bola taká, že dieťa bude chodiť do školy, bude sa snažiť pravidelne
navštevovať školu. Z pohľadu svedka ako psychológa je podpora rodičov nevyhnutá, aby úlohy v škole
dcéra brala ako výzvu a snažila sa tieto prekážky prekonávať. Obžalovanú vnímal ako osobu, ktorá má
hyperprotektívnu tendenciu, to je veľmi ochranárska konštancia, ochraňuje dcéru, čo je pri nadmernosti

škodlivé. Dieťa potrebuje mať svoje hranice. Hranice na jednej strane brzdia a na druhej strane chránia.
Ak ten kto stanovuje hranice (rodič) je príliš mäkký, tak potom prirodzene tie hranice dieťa posúva kam
sa dá. Keď dieťa odmieta ísť do školy, tak rodič má dieťa podporovať, stanoviť hranice, že sa musí dieťa
učiť.

Z výsluchu svedkyne G.. K. N., zástupkyne riaditeľky ZŠ Topoľová na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 04.06.2019 súd zistil, že svedkyňa sa dostala do kontaktu s K. v 5. ročníku, kedy v prvom polroku
školského roka nemalo dieťa neospravedlnené hodiny, v druhom polroku školského roka evidovali 22
neospravedlnených hodín u dieťaťa. Neúčasť dieťaťa na vyučovaní bola ospravedlňovaná zo stranyrodičov a to s poukazom na zdravotné ťažkosti dieťaťa, jej psychickou nepohodou. Škola sa snažila
vychádzať v ústrety dieťaťu. Komunikovali s rodičmi dieťaťa, snažili sa o to, aby sa dieťa riadne
etablovalo v kolektíve. V šiestom ročníku v prvom polroku školského roka mala žiačka 227 vymeškaných

hodín, v druhom polroku šiesteho ročníka mala žiačka vymeškaných 207 hodín, z ktorých 71 hodín
nedokázali ospravedlniť. Prejavilo sa to aj na prospechu dieťaťa, zhoršili sa jej známky, prechádzala
už aj na trojky. V siedmom ročníku prvého polroku školského roka evidovali 281 vymeškaných hodín
a z toho 217 neospravedlnených hodín. Snažili sa vyvíjať činnosť smerujúcu k vykonaniu pohovorov
s rodičmi aj za účasti riaditeľky školy. Zaujímali sa o posudky ohľadne zdravotného stavu dieťaťa,

spolupracovali s centrom pedagogicko-psychologického poradenstva. Dieťaťu poskytli aj individuálny
študijný plán, dieťaťu boli nariadené komisionálne skúšky. Žiačka absolvovala komisionálnu skúšku v
roku 2012/2013 z chémie, matematiky a slovenského jazyka, ďalšia komisionálna skúška bola v roku
2013/2014. Od 31.03.2014 bol udelený dieťaťu individuálny študijný plán. Individuálna študijný plán
pozostával z prípravy na komisionálne skúšky. Dieťa dochádzalo na tri hodiny denne, dohodli sa s
rodičmi aj na čase príchodu, nemusela dochádzať hneď z rána, nakoľko K. udávala ranné problémy s

očami. Napriek tomu, že aj CPPaP odporúčalo zaradenie dieťaťa do normálnej triedy, umiestnili K. do
triedy so špeciálnym pedagógom. Tu sa zúčastňovala výučby za účasti ďalších dvoch, troch žiakov, bola
tam spokojná. Obžalovaní ako rodičia však nedodržiavali ani individuálny študijný plán v plnom rozsahu.
V školskom roku 2014, presne od 16.02.2014 preložili obžalovaní K. K. C. do novej školy. Rodine C.
poskytli nadštandardný servis, vychádzali im v ústrety, ale stále bojovali s ospravedlňovaním neúčasti

dieťaťa na výučbe zo strany rodičov. Škola v období školského roka 2012/2013 v mesiaci jún nezrušila
dojednaný termín vyšetrenia dieťaťa na CPPaP, mali záujem na vyšetrení dieťaťa. Termín komisionálnej
skúšky bol známy rodičom minimálne 15 až 30 dní vopred, preto mali možnosť preobjednať danú
kolíziu. Škola žiadnu šikanu nezaznamenala. Na získanie individuálneho študijného plánu je potrebné
vyšetrenie od lekára, vyšetrenie CPPaP a žiadosť rodiča. V prípade ak je udelený individuálny študijný

plán postupujú v zmysle predložených odporúčaní.

Z výsluchu svedkyne MUDr. C. R., detskej pediatričky, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
04.06.2019 súd zistil, že K. navštevovala jej ambulanciu od 01.02.2013, kedy svedkyňa preberala
ambulanciu po G.. G.. K. K. C. navštevovala jej ambulanciu s bolesťami očí, hlavy, hrudníka, brucha.

Lekárka uskutočnila laboratórne vyšetrenia. Odporučila kardiologické, neurologické a ortopedické
vyšetrenie dieťaťa. Zistilo sa, že zdravotné ťažkosti dieťaťa nie sú o organických príčinách, ale
spočívajú v psychických príčinách. Rodičom dieťaťa navrhla gastroenterologické vyšetrenie, ktoré
však odmietli. Ďalej rodičom doporučila hospitalizáciu dieťaťa na pedopsychiatrii s cieľom pracovať
na zlepšení zdravotného stavu, ktoré by vyústilo k tomu, že dieťa začne riadne navštevovať školu,

bude sa socializovať medzi rovesníkmi. Následne boli dieťaťu odporučené aj rehabilitácie, na ktorých
bola K. jeden až dvakrát. Potom dieťaťu doporučili sedenia u psychológa. K. K. C. navštevovala jej
ambulanciu najmä v sprievode obžalovanej, občas sa zúčastnil návštevy aj obžalovaný. Rodičia do
jej ambulancie prichádzali za účelom žiadania ospravedlneniek pre K. s tvrdením, že dieťa sa nemá
dobre, na čo boli v ambulancii poučení, že nech najskôr prinesú dieťa na vyšetrenie. Rodičia žiadali

ospravedlnenky aj spätne. Svedkyňa dávala súhlasné stanovisko k individuálnemu študijnému plánu
dieťaťa, vydanie súhlasu však bolo zo strany lekárky podmienené tým, že sa bude dieťa pravidelne
zúčastňovať psychologických šetrení, aby došlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu. V tom čase, keď
udelila súhlas s individuálnym študijným plánom dieťaťa, resp. doporučenie, boli prekážky na strane
dieťaťa na podklade psychických problémov. Svedkyňa k ospravedlnenke na č. l. 41 spisu uviedla, že

tieto potvrdenia boli vždy vystavené s platnosťou na dobu pol roka, čiže v septembri 2013 na školský
polrok a 16.12.2013 na ďalší školský polrok, pričom sa malo jednať o ospravedlnenie vyskytnúcej sa
neprítomnosti K. na vyučovacom procese spôsobené prechodným zhoršením jej zdravotného stavu,
čiže nebolo to myslené tak, že nemusí celý pól rok chodiť do školy. Keď vystavovala, resp. opečiatkovala
túto žiadosť rodičov, tým deklarovala svoj súhlas v septembri, vtedy k razítku nedávala dátumovník až

potom následne v decembri pri predĺžení účinnosti tejto listiny k pôvodnej listine a k pôvodnej pečiatke
opatrila dátumovník zo dňa 16.12.2013.

Z výsluchu svedkyne Bc. Y. G., zamestnankyňa orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.08.2019 súd zistil, že úrad práce sociálnych

vecí a rodiny v Nitre viedol maloletú K. C. v evidencii od 07.11.2013, kedy im zo základnej
školy Topoľová bol doručený podnet, že u maloletej dochádza k zanedbávaniu povinnej školskej
dochádzky, keď v septembri 2013 vymeškala 38 neospravedlnených hodín, v októbri 2013 vymeškala 86
neospravedlnených hodín. Obžalovaní ako rodičia boli školou vyzývaný na predloženie ospravedlneniavymeškaných hodín. Dňa 28.10.2013 škola pozvala obžalovaných na pohovor, ktorého sa zúčastnil
obžalovaný, ktorý bol informovaný o počte neospravedlnených hodín. Obžalovaný bol ochotný so školou
spolupracovať. Do konca roka 2013 bola K. K. C. prítomná na vyučovaní iba 3 dni, neprítomnosť

dieťaťa obžalovaní odôvodňovali rôznymi zdravotnými a psychickými problémami, ktoré boli čiastočne
podložené lekárskymi potvrdeniami. Na odporúčanie školy bola K. diagnostikovaná v CPPaP Nitra so
záverom vzdelávať K. K. C. formou školskej integrácie v bežnej triede s účinnosťou od 28.11.2013
do konca školského roka 2014. Obžalovaní podali žiadosť škole na integráciu riaditeľke školy, avšak
do 19.12.2013 doklady v škole nepodpísali. Škola vytvorila priestor pre zabezpečenie tejto formy

vzdelávania, avšak žiačka naďalej do školy nedochádzala, preto nemohli integráciu realizovať. ÚPSVaR
Nitra pozval obžalovaných ako rodičov dieťaťa za účelom pohovoru a riešenia neospravedlnenej
absencie dieťaťa. Obžalovaní vysvetľovali vymeškanie z vyučovania u dieťaťa s odkazom na
psychosomatické problémy, ktoré u K. spočívali vo zvýšenej precitlivenosti, bolesti očí, brucha, hrudníka,
vplyvom stresu a dospievania. Do XX.XX.XXXX K. nechodila do školy z dôvodu, že obžalovaní v mesiaci
október 2013 absolvovali s dcérou v CPPaP vyšetrenie, rozhodnutie však nedostali a preto ju do školy

neposielali, aby predišli zhoršeniu zdravotného stavu. Dožadovali sa špeciálneho pedagóga, s ktorým
K. komunikovala a vtedy boli priaznivé výsledky. ÚPSVaR si vyžiadal správy od lekárov, z ktorých zistil,
že K. mala absolvovať hospitalizáciu na detskom a pedopsychiatrickom oddelení za účelom vylúčenia
somatických príčin udávaných ťažkostí, obžalovaná však hospitalizáciu dieťaťa na detskom oddelení
odmietla. Všetky vyšetrenia u špecialistov obžalovaní absolvovali s dieťaťom ambulantne. Zo správy D..

D. L., bolo zistené, že psychický stav dieťaťa mu nebráni chodiť pravidelne do školy a zúčastňovať sa
vyučovania, práve naopak cieľom terapie bolo začleniť K. späť do školského kolektívu, naučiť ju zvládať
školskú záťaž a prekonávať prekážky namiesto vyhýbaniu sa im a unikaniu. Spolupráca s obžalovanými
mala kolísavý charakter, niekedy obžalovaní plnili odporúčania, niekedy nie, bolo u nich badať únikové
tendencie zo záťaže a to najmä u obžalovanej. K. K. C. bola vyšetrená aj v pedopsychiatrickej ambulancii

G.. I., túto navštívila len jeden krát a to dňa 12.12.2013, pri vyšetrení dieťaťa bola obžalovaným
odporučená potreba hospitalizácie dieťaťa na pedopsychiatrickom oddelení. Obžalovaní hospitalizáciu
dieťaťa odmietli. Obžalovaným bola vysvetlená nutnosť hospitalizácie z dôvodu nastavenia dieťaťa na
terapiu. K. K. C. bola sledovaná aj u oftamológa MUDr. T. pre malú dioptrickú vadu oka od r. 2010, lokálny
nález u dieťaťa však nezodpovedá jej subjektívnymi ťažkostiam. K. K. C. absolvovala aj rehabilitačné

vyšetrenie u G.. R., pričom ani z tohto vyšetrenia nič nenasvedčuje tomu, že by K. nemohla pravidelne
chodiť do školy. Bolo jej doporučené na hodine telesnej výchovy vynechať skoky, behy a loptové hry. Na
kontrolnévyšetreniesaobžalovanísK.nedostavili.Súčasťourodičovskýchprávapovinnostíjesústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa rodičmi,
ktorá bola zo strany obžalovaných porušovaná, nakoľko títo neuposlúchli a nerešpektovali odporúčania

lekárov, odmietli hospitalizáciu dieťaťa na pedopsychiatrickom oddelení, čím nezabezpečili ochranu
dieťaťa, ktorých je nevyhnutná pre jej blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem. V marci roku 2014 s
účinnosťou do 30.6.2014 bolo obžalovaným ako rodičom maloletého dieťaťa K. K. C. uložené výchovné
opatrenie - upozornenie. V tomto období spolupracovali z úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Nitre.
K. K. C. začala chodiť do školy. K. K. bola aj naďalej sledovaná, obžalovaní následne zabezpečovali

prestup dieťaťa na inú školu v Čechách, čo sa im aj podarilo zabezpečiť, priniesli úradu práce sociálnych
vecí a rodiny potvrdenie o tom, že navštevuje školu v Českej republike, bola tam prihlásená aj k trvalému
pobytu a tak bola spolupráca z úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Nitre ukončená. V prvom
polroku školského roku 2013/2014 úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Nitre vykonalo šetrenie v rodine
Janičíkových s tým, že sledovali ako rodina s dieťaťom býva, aké má dieťa podmienky na vyučovanie,

pričom zistili, že rodičia s dieťaťom žijú v 3-izbovom byte, pričom K. K. C. spávala s obžalovanou, hoci
tam bola aj poschodová posteľ, na dopyt im obžalovaná uviedla, že má obavy o K. K., aby z poschodovej
postele nespadla. Čo sa týka kontroly podmienok v domácnosti pre vzdelávanie dieťaťa, mala izbu
zapratanými nepotrebnými vecami a hračkami. Bol vykonaný aj pohovor s dieťaťom, ktoré uviedlo, že
od času kedy sa obžalovaná začala súdiť vznikalo v rodine napätie, obžalovaný vytváral konflikty z

maličkostí, K. K. uviedla, že obžalovaný bol nervózny a manipulátor. Obžalovaní mali veľkú obavu o
dieťa, dokonca ju aj sprevádzali do školy, nepustili ju samotne aby sa jej niečo nestalo. K. K. nechodila
vôbec von, nechodila medzi rovesníkov. Podľa názoru úradu práce sociálnych vecí a rodiny to nebolo
normálne, aby bola len doma. K. K. C. sa nikdy pred úradom práce sociálnych vecí a rodiny nevyjadrila,
že by nechcela chodiť do školy, neodmietala to, im sa javilo, že to bolo spôsobené skôr zo strany

obžalovaných, ktorí to odôvodňovali rôznymi psychosomatickými problémami dieťaťa, za tým účelom
navštevovali rôznych odborníkov a dožadovali sa špeciálneho pedagóga pre dieťa.Z výsluchu svedkyne D.. G. D., psychologičky, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.08.2019 súd
zistil, že K. K. C. eviduje ako pacientku od roku 2015, v januári 2015 prišla ku nej prvýkrát, v roku 2015
absolvovala u nej 10 sedení, v roku 2016 6 sedení, v roku 2017 8 sedení, v roku 2018 3 sedenia,

v roku 2019 8 sedení. K. chodila na sedenia raz za mesiac, hlavne s obžalovanou, obžalovaný tiež
občas prišiel. V 8. ročníku mala K. K. úzkostné stavy, vyhýbavé správanie, somatoformné problémy
zo stresu a napätia, bolesti očí, brucha a hrudníka. Prvý kontakt u psychológa bol evidovaný u K.
K. v 5. ročníku ZŠ. Svedkyňa z pozície psychologičky si v januári roku 2015 K. K. diagnostikovala
s tým záverom, že je introvert, urobila jej neverbálny inteligentný test, vyšlo jej že je nadpriemerne

inteligentná. Zo správ lekárov zistila, že jej bol robený intelektový test vechsler s tým záverom, že
K. K. dosahuje pásmo populačného priemeru. Čo sa týka intelektu dieťaťa ten je v poriadku, čo sa
týka jej osobnosti je introvertná, plachá, senzitívna. Od obžalovanej svedkyňa zistila, že bola centrom
šikany, rovnako sa tak vyjadrovala aj K.. K. je tiché utiahnuté dievča, má v sebe málo sebaobrany na
odplašenie agresora, slabú schopnosť asertívneho správania. Problémy u nej vznikali v puberte, mala
diagnostikované somatické problémy bolesti očí, hrudníka, brucha v dôsledku čoho nebola schopná

dôslednej koncentrácie. K. je ambiciózna, má záujem o štúdium na VŠ neurovedu. K. K. je emočne
labilná, má tendenciu k únikovému správaniu, nechcela chodiť do školy, u špeciálneho pedagóga bola
spokojná, vtedy sa príznaky zmiernili, individuálna forma vzdelávania so špeciálnym pedagógom jej
vyhovovala. Obžalovaní nie sú problémoví, sú slušní, určite by nechceli mať problémy so zákonom,
obžalovaná je citlivá, chcela dieťa chrániť. Vybavili dieťaťu e-learningovú formu vzdelávania v ČR, kde

sa mala oveľa lepšie, znížila sa u nej frustrácia, teraz je už v 4. ročníku, obžalovaná chodí stále s
dcérou K. na sedenia. K. sama dlho nevydrží čítať pre bolesti v očiach, potrebuje pauzy, lepšie sa jej učí
tak, že jej obžalovaná predčítava obsah učiva, alebo jej robí výcuc. Teraz K. navštevuje gymnázium v
Bratislave tiež e-learningovou formou, kam prestúpila z ČR, K. má absolvované 2 maturitné skúšky a 2
skúšky ju ešte čakajú. Má záujem študovať ďalej na vysokej škole. Pokiaľ by bola K. Anna neprimerane

preťažovaná dospelo by to k depresiám, silnej emočnej úzkosti v dôsledku ktorej by nebola schopná
podať taký výkon. K. v budúcnosti nebude sociálne fungujúca v porovnaní s iným zdravým človekom.

Z výsluchu svedkyne K. K. C., dieťaťa, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.08.2019 súd zistil, že
dieťa samostatne ku skutku uviedlo len tú skutočnosť, že v roku 2013 začala vymeškávať hodiny v škole

v dôsledku čoho si objednali stretnutie a vyšetrenie v CPPaP s pani PhDr. Sonlajtnerovou. Procesným
stranám bolo umožnené klásť svedkyni otázky, z ktorých súd zistil, že dieťa malo bolesti očí, tento stav
sa jej zhoršoval v prostredí v triede, ktorú navštevovala, pretože spolužiaci sa jej vysmievali, ponižovali
ju, čím jej vytvárali zlé prostredie. Zdôverila sa s tým obžalovaným. Obžalovaní nesúhlasili s tým, aby
nechodila do školy. Násilne ju tam však nechceli brať, ona udávala ráno bolesť očí, aby nemusela ísť do

školy. Nedokázala sa v takomto zlom prostredí v škole učiť, sústrediť, prichádzala zo školy vyčerpaná,
nebola schopná pripraviť sa na ďalší deň do školy, nechcela chodiť do školy. Keď do školy nechodila,
zisťovali si akú látku v škole prebrali a s obžalovanou sa ju potom doma učila. Obžalovaní svedkyňu
nabádali, aby navštevovala školu, obžalovaný bol v tom razantnejší. Aj po schválení individuálneho
študijného plánu mala chodiť na prevažnú časť hodín do pôvodnej triedy, čo jej nevyhovovalo a až

za pomoci pána Štefeka mohla navštevovať špeciálnu triedu, už nemusela chodiť do pôvodnej triedy,
čo jej vyhovovalo, prístup týchto pedagógov, ktorí jej osobitne predniesli látku. Okrem problémov so
spolužiakmi mala problém aj s jednou pedagogičkou a to z nemeckého jazyka, ktorá mala na jej adresu
neadekvátne poznámky, zľahčovala jej bolesť očí, nedbala na jej zdravotné problémy, aby sa látku
jednoduchšie neučila. Stresujúco na ňu pôsobilo aj skúšanie z predmetu matematiky pred tabuľou za

prítomnosti celej triedy, v ktorej ich bolo 22 žiakov, na iných hodinách jej odpovedanie pred tabuľou
neprekážalo. Ďalšími negatívnymi skúsenosťami zo školy boli, že spolužiaci sotili do jedného spolužiaka
a jeho nárazom na lavicu na ňu spadla táto lavica a tiež nepríjemné poznámky od spolužiaka F. H., ktorý
sa smial z jej predkusu, mal nepríjemné poznámky k jej oblečeniu a vlasom, nedialo sa to každý deň.
Na hodinách telesnej výchovy, keď hrali vybíjanú, viac krát ju pri tom buchli loptou do hlavy, na čo však

učiteľka upozornila dievčatá, aby nemierili údery loptou do hlavy, ale do inej časti tela. Do špeciálnej
triedy chodila rada, pretože bola menšia, bolo tam menej ľudí, menej podnetov, nemusela s boľavými
očami dlho pozerať na tabuľu, títo špeciálni pedagógovia na tabulu nepísali, výučba prebiehala tak, že
jej učiteľka zvýraznila text v knihe ktorý si mala prečítať. Svedkyňa so svojimi zdravotnými problémami
ako prvého navštívila psychológa PhDr. D. L., ktorý sa pýtal na jej problémy, chcel však od nej, aby

prekonala bolesť očí, aby sa s tým naučila žiť, čo jej nevyhovovalo. Poradil jej, že si má dať ruky pred
tvár, zakryť podnety, ktoré ju stresovali, čo jej pomáhalo, používala to len keď bola doma, pretože si
nechcela na verejnosti zakrývať tvár. Začiatkom roka 2015 začala navštevovať D.. D., bolo to v čase keď
už prestúpila na školu v ČR. Prvýkrát navštívila psychiatričku, G.. H. v roku 2012, kedy sa u nej začaliobjavovať zdravotné problémy. Potom navštívila druhýkrát psychiatričku, MUDr. I. v roku 2013. Bola aj u
oftalmológasbolesťouočí,kdesavylúčilo,žebolesťočíspočívavzrakovejaleboinejodôvodnenejvade.
Od G.. I. v roku 2013 potom ako jej popísali ťažkosti chceli, aby zaujala diagnózu a dala doporučenie

pre školu. Lieky neužívala žiadne, boli jej doporučené G.. H. antidepresíva, ale tie neužívala. Mala
byť hospitalizovaná v nemocnici na odporučenie G.. I. a G.. H.. Obžalovaní sa báli, že sa jej zdravotný
stav v nemocnici zhorší, poznali jeden prípad, kedy údajne nejaké dievča vyskočilo z okna, svedkyňa
tiež do nemocnice nechcela ísť. Liečba a terapia od PhDr. D. bola pre ňu vyhovujúcejšia v porovnaní
s D.. L., nakoľko táto na ňu netlačila. V rozhodnom období mala okrem bolestí očí aj úzkostné prejavy,

bolesť hrudníka a žalúdka. V čase, kedy navštevovala ZŠ Topoľová, spávala spolu s obžalovanou v
spálni, otec v obývačke a brat v samostatnej izbe. Je tomu tak dodnes. Pred rozhodným obdobím boli
jej záľubami spev, kreslenie, ktorým sa prestala venovať v období roku 2013/14, kedy sa aj rozišla so
svojimi kamarátkami, začala u nej bolesť a prestala sociálne žiť. Toho času sa občas socializuje, ale nie
je to na dennej báze. Udržuje kontakty s kamarátmi - rovesníkmi cez sociálne siete. Toho času jej chýba
maturitná skúška z dvoch predmetov. Po absolvovaní maturitnej skúšky má záujem študovať neurovedu

v Anglicku alebo medicínu na Slovensku. Formu štúdia dennú alebo externú si zvolí v závislosti od
bolesti očí.

Z výsluchu svedkyne D.. Q. E., psychologička CPPaP, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
29.10.2019 súd zistil, že v júny roku 2013 obdržala požiadavku od obžalovaných na psychologické

vyšetrenie ich dcéry K. K. C. z toho dôvodu, že dieťa trpelo v škole, prejavovalo sa to bolesťami
očí, bolesťami na hrudi, jednalo sa o psychosomatické príznaky. Obžalovaným bol poskytnutý termín
vyšetrenia v októbri 2013 (pretože prvý termín bol zrušený z dôvodu kolízie s termínom komisionálnej
skúšky a druhý termín bol zrušený pričom dôvod zrušenia si už svedkyňa nepamätala), aby sa
mohol zmapovať stav dieťaťa. V októbri 2013 sa zrealizovalo viacero sedení s K. K. C., aby

na základe jej vyšetrenia boli schopný škole navrhnúť ako v prípade K. K. postupovať. K. K. C.
spolupracovala, jej osobnostné zložky prejavovali zvýšenú citlivosť, neschopnosť prežívať radosť,
nevýkonnosť, prejavovala neurotické príznaky, socializačné ťažkosti, jednalo sa o psychosomatické
príznaky. Uvedený záver vyplynul aj zo zdravotnej dokumentácie G.. H., ktorý konštatoval somatoformné
ťažkosti, tiež vychádzala aj z hodnotenia školy a následne dali odporučenie na špeciálnu pedagogickú

formu vzdelávania na báze integrácie dieťaťa, navrhli aj špeciálne pedagogické vyšetrenie, následne
komunikovala so školou. Z ich strany výsledkom šetrenia bol záver o integrácii dieťaťa na báze
individuálneho študijného plánu. Integrácia dieťaťa je začlenenie dieťaťa do bežného ročníka školy s
tým, že sa mu umožnia a upravia podmienky vo výchovno-vzdelávacom procese ohľadom na zdravotný
stav dieťaťa. K. K. C. nebola v plnom rozsahu schopná navštevovať dennú formu štúdia, navrhovali

škole skúšobný jeden školský rok. Zo strany CPPaP bol navrhnutý dieťaťu typ vzdelávania, aby riadne
navštevovala školu s bežnou triedou s tým, že s ohľadom na jej zdravotný stav, fyzické a psychické
oslabenie jej mal byť poskytovaný špeciálny servis a tým mala škola dieťaťu napomôcť, aby sa riadne
integrovala medzi ostatných žiakov v bežnom type základnej školy. Svedkyňa si nespomenula, že by u
dieťaťa bola zdokladovaná lekárom šikana. Čo sa týka príznakov šikany, tak v rámci osobnosti každého

dieťaťa je táto vnímaná inak. Niektorému dieťaťu postačí len neprimeraný pohľad a môže si to vykladať
ako príznak šikany. K. mohla mať zvýšenú citlivosť, svedkyňa si však nepamätala na nejaké výrazné
príznaky šikany u K., že by jej bolo ublížované fyzicky alebo psychicky, že by jej bolo niečo zabraňované.
K. však mala na základe šetrenia CPPaP vysoké skóre vo vzťahu k zvýšenej precitlivelosti, čiže mala
zvýšené intra-psychické prežívanie, v tomto smere mohla ona vnímať príznaky šikany.

Z výsluchu svedkyne G.. G. C., špeciálnej pedagogičky ZŠ Topoľová, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 17.12.2019 súd zistil, že s K. K. C. prišla do kontaktu, keď ju bolo potrebné pripraviť na
komisionálne skúšky (presné obdobie si nepamätala), pretože nemala splnenú školskú dochádzku,
nebola prítomná na vyučovacích hodinách, jej neprítomnosť bola dokladovaná rôznym lekárskymi

potvrdeniami,nachádzalasavdomácomošetrení.V6.ročníkuZŠbolaK.žiačkoubežnejtriedy,predtým
mala individuálny vzdelávací plán, počas ktorého to vyzeralo tak, že K. na 2-3 hodiny týždenne chodila k
nej,kdesaspoluučili,pripravovalisanapredmety,snažilisasvedenímškoly,abysizvyklanapravidelnú
bežnú školskú dochádzku. Správanie obžalovaných posúdila za príliš ochranársky, bežne rovesníci K.
chodia samostatne do školy aj zo školy, sú schopní si samostatne riešiť veci, u K. to tak nebolo, preto

sa snažili ju začleniť, čo bolo nevyhnutné aj pre jej ďalší život

Z výsluchu svedkyne G.. T. R., riaditeľky ZŠ Topoľová, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
03.03.2020 súd zistil, že za 41 rokov praxe sa jej nestalo, že by nedokázala docieliť, aby skorigovalazdravotný stav žiaka tak, aby žiak riadne navštevoval školu. Ďalej uviedla, že K. K. C. bola v 5. ročníku
ZŠ Topoľová vynikajúca žiačka, dosahovala samé jednotky, potom následne vymeškané hodiny žiačky
riešila buď ona ako riaditeľka alebo zástupkyňa školy pani G.. K. N.. K K. K. C. vedú rozsiahlu spisovú

dokumentáciu. S obžalovanými komunikovala ohľadne vymeškaných hodín a to najmä s obžalovaným.
Komunikáciaprebiehalae-mailom,písomnoupoštoualeajústnouformou.Sodstupomčasusisvedkyňa
na konkrétne okolnosti nespomínala ani na presné dátumy, preto jej bolo súdom umožnené, aby
nahliadla do svojich poznámok a spisovej dokumentácie, na čo svedkyňa uviedla, že K. K. C. bol udelený
individuálnyštudijnýplánod31.03.2014do30.06.2014.Dňa19.12.2013bolažiačkapridelenášpeciálnej

pedagogičke na vzdelávací proces. Dňa 18.12.2013 bola predložená dokumentácia spracovaná
zákonnýmzástupcomnapodpis-návrhnavzdelávaniedieťaťasozdravotnýmznevýhodnením.Záznam
o poučení a informovaný súhlas, obžalovaní odmietli podpísať. Nakoľko dieťa nechodilo do školy, tak sa
jej nemohol ani špeciálny pedagóg venovať. Dňa 08.04.2013 svedkyňa ako riaditeľka škody oznámila
obžalovaným ako zákonným zástupcom termín individuálnych konzultácii, aby dieťa nemuselo chodiť
do školy, vždy v piatok od 08.00 do 13:00 hod. až do termínu 24.06.2013, kedy bola klasifikačná

konferencia.Upozornilaobžalovanýchopovinnostidodržiavaťtermínykonzultácii,pretoževzmysletoho
upravila rozvrhy učiteľom, aby sa dieťaťu mohli venovať a tiež ich upozornila, aby každú neprítomnosť
ospravedlnili. Zároveň ich upozornila, že ak žiačka nebude dodržiavať termín konzultácii, tak ona ako
riaditeľka môže zrušiť tento individuálny učebný plán. Dňa 08.04.2013 svedkyňa ako riaditeľka vydala
rozhodnutie, ktorým povolila individuálny vzdelávanie žiačke K. K. C. v období od 08.04.2013 do

24.06.2013, vždy vo vyučovacom dni v piatok od 08:00 do 13:30 hod., rozhodnutie vydala na základe
lekárskych odporúčaní G.. C. R. a D.. D. L., toto rozhodnutie rodiča prevzali a podpísali. Individuálny
študijný plán bol K. K. C. povolený až od 25.03.2014, potom ako bola predložená príslušná zdravotná
dokumentácia. Od D.. D. L. jej bola doručená dokumentácia vystavená dňa 20.03.2013. Svedkyňa
sa nevedela vyjadriť k tomu, či obžalovaní žiadali o individuálny študijný plán aj v školskom roku

2013/2014. Dňa 19.12.2013 odpovedala na žiadosť obžalovaných, že žiačka bola pridelená špeciálnej
pedagogičke G.. G. C. pretože 18.12.2013 bola spracovaná dokumentácia, ktorú obžalovaní odmietli
podpísať a tak sa nemohlo realizovať individuálne vzdelávanie u špeciálnej pedagogičky. Nepodarilo
sa začleniť K. K. C. a nabehnúť s ňou na riadny vyučovací systém, pretože nechodila do školy. K.
K. C. sa v školskom roku 2013/2014 vzdelávala bežnou formou vzdelávania, v prípade neúčasti na

vyučovaní musela ospravedlňovať svoju neúčasť potvrdením od lekára. Záležitosti ohľadne posúdenia
ospravedlnenky od lekára sú v kompetencii triedneho učiteľa. V školskom roku 2013/2014 školu žiadal
úrad práce sociálnych vecí a rodiny o súčinnosť, kedy im bol oznámený stav žiačky K. K. C., ktorá je
žiačkou ZŠ Topoľová a v školskom roku 2013/2014 - bola prítomná na vyučovaní celkom 3 vyučovacie
dni. Obžalovaní ospravedlňujú jej neprítomnosť rôznymi zdravotnými a psychickými problémami, ktoré

boli iba čiastočne podložené lekárskymi potvrdeniami. Žiačka je povinná do školy dochádzať denne. Na
odporúčanie školy bola žiačka diagnostikovaná v centre pedagogického psychologického poradenstva
v Nitre so záverom vzdelávať žiačku formou školskej integrácie v bežnej triede ZŠ s účinnosťou od
28.11.2013 do konca školského roka 2013/2014. Obžalovabní podali žiadosť na integráciu riaditeľke
školy, ostatné potrebné doklady však nepodpísali. Škola vytvorila priestor na zabezpečenie tejto formy

vzdelávania, avšak žiačka do školy naďalej nedochádzala, preto nemohli integráciu realizovať. Zo strany
školy boli zákonným zástupcom poskytnuté všetky potrebné informácie, vysvetlené dôvody, dôsledky
zanedbávania školskej dochádzky. Opakované vysvetľovanie a pohovory však neboli účinné. Dieťa
nemalo kontakt s rovesníkmi, čím je jeho prirodzená socializácia narušená. Spolupráca s obžalovanými
bola komplikovaná, ich úzkostné obavy o dieťa v tomto veku sú nadhodnotené. V rámci školského

roka 2013/2014 platilo, že počas pól roka mohol rodič dieťa ospravedlniť tri krát z rôznych dôvodov,
čo obžalovaní využili, ale od septembra 2013 do decembra 2013 bola žiačka len tri krát v škole na
vyučovaní a z chýbajúcich hodín žiačky na vyučovaní, niektoré boli ospravedlnené lekárom, ale boli aj
také, čo neboli ospravedlnené. Svedkyňa k listine na č.l. 41 spisu uviedla, že sa v zmysle legislatívy
žiada o ospravedlnenie K. K. C. z vyučovania zo dňa 16. decembra 2013, nakoľko pri pečiatke MUDr.

R. je aj dátumovník, ostatní lekári nedoložili svoju pečiatku dátumom, ktoré sa malo týkať konkrétneho
dňa na ospravedlnenie dieťaťa. Žiadosť na špeciálne vzdelávanie žiaka podáva rodič žiaka. Škola
vyžaduje diagnostiku dieťaťa CPPaP na to, aby mohla rozhodnúť o tom, či žiak bude integrovaný,
t.j. že žiak bude vzdelávaný špeciálno-pedagogickými výchovnými metódami. Individuálne vzdelávanie
podľa odporúčaní CPPaP neznamená, že žiak bude vylúčený z normálnej triedy a bude vzdelávaný len

špeciálnym pedagógom, to je len v prípade A variantu, ktorý K. K. C. nemala. Svedkyňa poprela, že
by išlo nejaký vyšší zásah, resp. o zásah viceprimátora H., v dôsledku ktorého bolo K. K. C. povolené
individuálne vzdelávanie. Svedkyňa potvrdila, že na ZŠ Topoľová neriešili šikanu. Cez prestávku je
na chodbách školy jeden učiteľ pre tri triedy, ktorý vykonáva dozor. Vyučujúci chodí aj do tried asleduje čo deti robia v triedach. Svedkyňa telefonicky kontaktovala riaditeľa ZŠ a MŠ Březová, okres
Uherské Hradište, ČR, pretože obdržala písomné rozhodnutie tohto riaditeľa zo dňa 09.02.2015 o prijatí
K. K. C. do tejto školy a obžalovaní ju zo ZŠ Topoľová ako kmeňovej školy neodhlásili, a to napriek

tomu, že im dňa 16.02.2015 poslala žiadosť, aby obžalovaní vyplnili žiadosť na povolenie povinnej
školskej dochádzky v zahraničí s potrebnými náležitosťami. Následne na to v marci roku 2015 obdržala
rozhodnutie ďalšej ZŠ v Novej Bošáci na území SR, že prijíma žiačku K. K. C. do tejto školy. Obžalovaní
si nesplnili povinnosť odhlásiť K. K. C. z kmeňovej ZŠ Topoľová.

Z výsluchu znalca G.. L. Q., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická
psychológia detí k vypracovanému znaleckému posudku č. 31/2014, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 05.05.2020 súd zistil, že znalec psychologicky vyšetril obžalovanú, obžalovaného a ich dcéru K.
K. C.. K charakteristickým rysom osobnosti a intelektu obžalovanej uviedol, že jej intelektový potenciál
je v miernom populačnom nadpriemere. Obžalovaná je úzkostne naviazaná na dcéru. Jej motivácia
správania je viazaná výhradne na dcéru. Emocionalita je labilná so sklonom k histriónskej reaktivite.

Jedná sa o osobnosť s histriónskymi rysmi, ktoré sa chronifikovali v charakteropatii. K charakteristickým
rysom osobnosti a intelektu obžalovaného uviedol, že jeho intelektový potenciál je v pásme populačného
nadpriemeru. Osobnosť obvineného je dynamická a aktívna, usilujúca sa naplniť svoje ambície. Má
široký záber jeho správanie nie je dostatočne cieľavedomé. Pri frustrácii má sklony k výbušnému
správaniu. V citovom vzťahu s manželkou je podriadivý. Prežívanie záujmov je u neho chudobné

a povrchné. Jedná sa u neho o osobnosť so schizoidnými rysmi, pasívna a rigidná v citových a
sociálnych vzťahoch. Ďalej znalec uviedol, že výchovný vplyv obžalovaných, predovšetkým obžalovanej
je hyperprotektívny. Pri výchove je nutná optimálna frustrácia, aby dieťa dokázalo prekonávať záťaž.
Obžalovaná dieťaťu neurčuje limity, je na dieťa nadmerne viazaná a vykonáva veľa aktivít za dcéru.
Obžalovaná si nevedome na seba citovo viaže dieťa, čím ju preferuje pred manželským vzťahom. Vzťah

obžalovanej a dcéry je výlučný. Dieťa sa preto oneskoruje v sociálnom vývine, nemá vzťahy s rovesníkmi
a obžalovaná ju chráni aj pred minimálnou záťažou. Sociálne a citovo je dieťa v predškolskom veku.
Na dieťa nie je kladená ani minimálna záťaž. Výchovný vplyv rodičov je veľmi nízky, dieťa kontroluje
a ovláda obžalovaných, ktorí nie sú ochotní ju nijako zaťažovať. Spôsob riešenia problémov dieťaťa je
nesprávny.Dieťajepotrebnéviaczaťažovaťvdomácomiškolskomprostredí.Predovšetkýmjepotrebné

ju viac socializovať, aby mala viac skúseností s rovesníkmi a prípadnými spormi vo vzťahoch, ktoré
by mala ustáť. V opačnom prípade dochádza k zníženiu sociálnych zručností dieťaťa a nemožnosti
uplatniť svoje schopnosti v spoločnosti a v práci, nehovoriac o patologickej citovej väzbe na matku.
Neurotická reaktivita dieťaťa v záťaži nie je tak závažná, aby bolo nutné dieťa vyňať z bežnej školskej
dochádzky. K charakteristickým rysom osobnosti a intelektu K. K. C. znalec uviedol, že je na počiatku

dospievania, vyrastala z prevažnej výchovy obžalovanej. Jej intelektové schopnosti sú priemerné v
záťažových situáciach však dosahuje výkony pod svoje schopnosti. Má ťažkosti v adaptácii v školskom
prostredí.Citovojenaviazanánaobžalovanú.Vporovnanísosvojimirovesníkminemározvinutéškolské
návyky, záujmy a sociálne vzťahy. V záťaži má sklony k neurotickej reaktivite/pálenie očí, bolesti brucha.
Jej osobnosť je vo vývine, nezrelá, infantilná, senzitívna a s vnútornou neistotou. Príčinou odmietania

chodiť do školy nie je žiadna závažná trauma či zlyhanie, resp. šikanovanie zo strany rovesníkov.
Je ňou nízka schopnosť rodičov určiť dieťaťu hranice pri jej neochote chodiť do školy. V stíhanom
období bola K. K. C. schopná chodiť do školy. Navštívené odborné ambulancie klinického psychológa
PhDr. Kluberta ani pedopsychiatrov G.. I. a MUDr. H. nenavrhovali obmedziť návštevu školy. K. K.
C. bola schopná chodiť do školy a zároveň aktívne pristupovať k liečbe poruchy. Z psychologického

hľadiska vo vzťahu k vierohodnosti výpovede obžalovaného znalec uviedol, že je schopný správne
reprodukovať prežité udalosti, má však tendenciu svoje konanie racionalizovať rôznymi domnelými
dôvodmi. Z psychologického hľadiska vo vzťahu k vierohodnosti výpovede obžalovanej znalec uviedol,
že má primerané mentálne schopnosti pre správne vnímanie porozumenie a zreprodukovanie prežitých
udalostí s tendenciou zveličovania a subjektívnym hodnotením interpersonálnych situácií a vlastného

konania.

Z prečítanej výpovede svedkyne D.. N. R. (č.l. 16-17) súd zistil, že do jej pracovnej náplni ako
zamestnankyni Mestského úradu v Nitre, odboru školstva, mládeže a športu spadá aj riešenie
zanedbávania povinnej školskej dochádzky. Od ZŠ Topoľová obdržali oznámenie o zanedbávaní

povinnej školskej dochádzky K. K. C., ktorá v mesiaci september 2013, október 2013 vymeškala 124
neospravedlnených vyučovacích hodín. V novembri 2013 vymeškala ďalších 112 neospravedlnených
vyučovacích hodín a za december 2013 mala 93 neospravedlnených vyučovacích hodín. Ku dňu
výsluchu, t.j. k 07.02.2014 tak evidovali spolu 329 neospravedlnených vyučovacích hodín.Z prečítanej výpovede svedkyne MUDr. N. T. (č.l. 119-120) súd zistil, že svedkyňa pracuje ako lekárka
očnej ambulancie, do ktorej K. K. C., chodila od roku 2009 pre malú dioptrickú chybu, nosí okuliare.

Od roku 2012 bola opakovane vyšetrená pre alergický zápal spojiviek, užívala lokálnu liečbu kvapkami.
Posledná kontrola bola dňa 01.10.2013, kedy tiež dostala lokálnu liečbu kvapkami s tým, že mala prísť
na kontrolu v apríly roku 2014, na ktorú už neprišla a viac u nej v ambulancii nebola. Uvedený zápal
spojoviek nevyžaduje domácu liečbu. K listine na č.l. 41 uviedla, že dňa 01.10.2013 bola obžalovaná s K.
K. C. u nej v ambulancii s tým, že žiadala potvrdiť, že dieťa chodí zo zdravotných dôvodov po lekároch.

Dňa 16.03.2010 obžalovaná si bezdôvodne žiadala PN pre dieťa na 4 dni, čo bolo zo strany svedkyne
odmietnuté pre neopodstatnenosť.

Z prečítanej výpovede svedkyne G.. K. R. (č.l. 121-122) súd zistil, že svedkyňa pracuje ako lekárka
fyziatrickorehabilitačného oddelenia v poliklinike ProCare v Nitre. K. K. C. bola dňa 18.09.2013 u nej
v ambulancii vyšetrená a bola jej naordinovaná špeciálna telesná výchova pri chybnom držaní tela s

bolesťami chrbta. Bola jej odporučená úľava na hodinách telesnej výchovy, vynechať skoky, behy a
loptové hry. Od uvedeného dátumu K. K. C. nechodila na kontroly. Diagnóza chybného držania tela
jej nebránila v chodení do školy. K listine na č.l. 41 uviedla, že pečiatka je jej a túto ospravedlnenku
pravdepodobne podpisovala jej sestrička s predpokladom, že pacientka chodí na odporúčanú liečbu na
rehabilitačné oddelenie.

Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.07.2020 oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z
neho prečítal najmä na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, teda správy ZŠ Topoľovej, správy úradu práce
sociálnych vecí a rodiny, ospravedlnenie, rozhodnutie ZŠ Topoľová, lekárske správy, žiadosti rodičov,
rodný list dieťaťa, dochádzku dieťaťa, odpis registra trestov, register priestupkov a výpis centrálnej

evidencie správnych deliktov a priestupkov a iné.

Zo správy ZŠ Topoľová (č. l. 127) súd zistil, že K. K. C., nar.: XX.XX.XXXX, ktorá je žiačkou Základnej
školy Topoľová 8, Nitra v školskom roku 2013/2014 mala v mesiaci september 32 neospravedlnených
hodín, v mesiaci október 73 neospravedlnených hodín, v mesiaci november 112 neospravedlnených

hodín, čo spolu predstavuje v školskom roku 2013/2014 v mesiacoch september až november 2013,
217 vymeškaných neospravedlnených vyučovacích hodín.

Z výpisu klasifikácie za I. polrok K. K. C., nar.: XX.XX.XXXX (č.l. 176) súd zistil, že K. K. C., nar.:
XX.XX.XXXX, ktorá bola žiačkou VII.B triedy Základnej školy Topoľová 8, Nitra, v I. polroku školského

roku 2013/2014 mala 217 vymeškaných neospravedlnených vyučovacích hodín.

Zo správy úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Nitre (č. l. 36) súd zistil, že od 1.11.2013 je prídavok
na dieťa K. K. C., nar.: XX.XX.XXXX, z dôvodu zanedbávania plnenia povinnej školskej dochádzky
vyplácaný prostredníctvom osobitného príjemcu, ktorým je mesto Nitra.

Zo žiadosti rodičov o ospravedlnenie neprítomnosti žiačky K. K. C., nar.: XX.XX.XXXX (č.l. 41) súd zistil,
že sa predmetná žiadosť týka ospravedlnenia K. K. C. z vyučovania zo dňa 16. decembra 2013, nakoľko
podpis a pečiatka lekárky G.. C. R. je opatrená aj dátumom, ostatní lekári nedoložili svoju pečiatku a
podpis dátumom, preto súd aj s poukazom na zhodné tvrdenie v tomto smere G.. C. R. a riaditeľky školy

G.. T. R., vyhodnotil, že sa nejednalo o ospravedlnenie dieťaťa na celý školský pol rok 2013/2014.

Z rozhodnutia Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie (č.l. 70) súd zistil, že K.
K. C., nar.: XX.XX.XXXX bola od XX.XX.XXXX prijatá do odbornej starostlivosti CPPaP.

Zo správy z psychologického vyšetrenia Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a
prevencie zo dňa 31.10.2013 (č.l. 75) súd zistil, že bola odporučená žiačke K. K. C., nar.: XX.XX.XXXX
školská integrácia na báze zdravotného oslabenia a jej začlenenie ako žiačky so špeciálnymi výchovno
- vzdelávacími potrebami do triedy ZŠ v zmysle platnej legislatívy. Vyšetrujúca psychologička D.. Q. E.
na hlavnom pojednávaní konanom 29.10.2019 k uvedenému záveru vysvetlila, že bol navrhnutý dieťaťu

typ vzdelávania, aby riadne navštevovala školu s bežnou triedou s tým, že s ohľadom na jej zdravotný
stav, fyzické a psychické oslabenie jej mal byť poskytovaný špeciálny servis a tým mala škola dieťaťu
napomôcť, aby sa riadne integrovala medzi ostatných žiakov v bežnom type základnej školy.Z rodného listu K. K. C., nar.: XX.XX.XXXX (č.l. 78) súd zistil, že obžalovaní sú rodičmi toho dieťaťa.

Z rozhodnutia ZŠ Topoľová zo dňa 26.03.2014 (č. l. 177) súd zistil, že K. K. C., nar.: XX.XX.XXXX,

mala povolený individuálny učebný plána v období od 31.03.2014 do 30.06.2014, čo je obdobie mimo
rozhodného stíhaného obdobia.

Z čl. I bod II. školského poriadku ZŠ Topoľová zo dňa 27.08.2010 (č. l. 253 -264) súd zistil , že žiak
je povinný prichádzať na vyučovanie včas, v čase medzi 7.45 - 7.55 hod. Tri oneskorené príchody

na vyučovanie (vopred nenahlásené a písomne neospravedlnené rodičom triednemu učiteľovi - napr.
lekárske vyšetrenie a pod.) sú kvalifikované ako 1 neospravedlnená hodina na vyučovaní. Žiak má právo
prísť do školy neskôr iba v prípade vážnej prekážky ako o 7.55 hod. Dôvod neskorého príchodu zahlási
triednemu učiteľovi. Ak žiak opustí školu a vyučovanie pre vopred známu príčinu, vyžiada si dovolenie
triedneho učiteľa (ďalej TU), v prípade jeho neprítomnosti požiada o uvoľnenie vyučujúceho príslušného
predmetu alebo vedenie školy. V prípade dlhšej, vopred známej absencie, postupuje nasledovne: a)

na 1deň uvoľňuje TU; b) na viac ako 1 deň môže uvoľniť iba riaditeľka školy po konzultácii s TU. Pre
uvoľnenie na viac ako 2 dni je potrebná písomná „Žiadosť o uvoľnenie z vyučovania“ ,ktorú najskôr
predložia rodičia na schválenie riaditeľke školy. Ak sa žiak nezúčastní na vyučovaní alebo povinných
školských podujatiach pre chorobu, vážnu rodinnú udalosť a pod., rodičia sú povinní oznámiť škole
dôvod neprítomnosti žiaka do 24 hodín. Za každú neúčasť na vyučovaní je žiak ihneď po príchode do

školy povinný predložiť Ospravedlnenie v žiackej knižke (ďalej ŽK), prípadne písomné ospravedlnenie
od rodičov (zákonných zástupcov dieťaťa) na papieri formátu najmenej A5. Ak má učiteľ odôvodnené
podozrenie, že žiak alebo rodičia porušujú povinnosť školskej dochádzky, môže trvať na tom, aby žiak
priniesol lekárske osvedčenie alebo iný hodnoverný doklad. Písomné ospravedlnenie rodičom môže byť
maximálne 3 dni za polrok, ale nie súvislé.

Z rozsudku Krajského súdu Nitra zo dňa 27.03.2019, sp. zn.: 6CoPr/2/2018, súd zistil, že obžalovanej
bola právoplatne priznaná náhrada mzdy vo výške 21.424,50 Eur brutto.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný.

Z odpisu registra trestov obžalovanej vyplynulo, že táto tiež doposiaľ nebola súdne trestaná.

Z výpisu centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a z výpisu registra priestupkov
obžalovaného vyplynulo, že tento doposiaľ nebol priestupkovo prejednávaný a postihovaný.

Z výpisu centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a z výpisu registra priestupkov
obžalovanej vyplynulo, že táto tiež doposiaľ nebola priestupkovo prejednávaná a postihovaná.

Súd podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku návrhu obžalovaných na vykonanie dôkazu výsluchom

svedkov - G.. K. H. a G.. K. I., brata K. K. C., F. C. a sestry rádu františkánov L. Q. nevyhovel ako
dôkazom nadbytočným a nedôvodneným vzhľadom k ostatným dôkazom, keďže by sa týkali okolností,
ktoré možno zistiť z už skôr vykonaných dôkazov.

Po vykonaní rozsiahleho dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle
od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z
vykonaného dokazovania za preukázané, že obžalovaní B.. B. C. a G.. K. C., D.. tým, že ako rodičia
maloletej K. K. C., narodenej XX.X.XXXX, nezabezpečili, aby si riadne plnila povinnú školskú dochádzku
na Základnej škole na Topoľovej ulici číslo 8, v Nitre a tak v školskom roku 2013/2014 v mesiacoch

september až november 2013 vymeškala 217 vyučovacích hodín, ktoré mala neospravedlnené, pričom
na rodičovské združenia nechodili, ich spolupráca so školou bola komplikovaná a opakované pohovory
s riaditeľkou školy a upozornenia na dôsledky neplnenia povinnej školskej dochádzky, šetrenie v rodine
a pohovory na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre a poučenie o povinnosti plnenia povinnej
školskej dochádzky a o prijatí možných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v

stíhanom období neviedli k náprave, pričom od 1.11.2013 je im z dôvodu zanedbávania plnenia povinnej
školskej dochádzky prídavok na dieťa vyplácaný prostredníctvom osobitného príjemcu, ktorým je mesto
Nitra, naplnili tak po subjektívnej ako aj objektívnej stránke všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestnéhozákona, s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

K záveru, že sa skutok stal a že ho spáchali obžalovaní spoločným konaním, dospel súd po vyhodnotení
výpovedí obžalovaných v kontexte výpovedí ďalších svedkov, znalca a to napriek tomu, že obaja
obžalovaní spáchanie skutku popreli.

K. K. C. sa v školskom roku XXXX/XXXX vzdelávala bežnou formou vzdelávania, v prípade neúčasti na

vyučovaní musela ospravedlňovať svoju neúčasť potvrdením od lekára. Záležitosti ohľadne posúdenia
ospravedlnenky od lekára boli v zmysle čl. I bod II. školského poriadku ZŠ Topoľová v kompetencii
triedneho učiteľa. V školskom roku 2013/2014 bola žiačka K. K. C., prítomná na vyučovaní celkom 3
vyučovacie dni z toho v I. polroku školského roka 2013/2014 mala 217 vymeškaných neospravedlnených
vyučovacích hodín a to v mesiaci september 32 neospravedlnených hodín, v mesiaci október
73 neospravedlnených hodín, v mesiaci november 112 neospravedlnených hodín. Obžalovaní

ospravedlňovali jej neprítomnosť rôznymi zdravotnými a psychickými problémami, ktoré v rozhodnom
období september až november 2013 neboli podložené hodnovernými lekárskymi potvrdeniami. U
maloletej K. K. C. súd nezistil žiaden závažný dôvod, pre ktorý by nemohla v stíhanom období riadne
navštevovať školu. Obžalovaní nepravidelne s maloletou navštevovali PhDr. L., čiže napriek údajnej
šikane, na ktorú rodičia poukazovali ich spolupráca s odborníkmi bola veľmi slabá a ich záujem

o zaradenie dieťaťa do bežného života o etablovanie sa v bežnom triednom kolektíve a zvládanie
bežných záťažových stresových situácii nebol žiaden. G.. C. R., doporučila hospitalizáciu dieťaťa
na pedopsychiatrii s cieľom pracovať na zlepšení zdravotného stavu, ktoré by vyústilo k tomu, že
dieťa začne riadne navštevovať školu, bude sa socializovať medzi rovesníkmi. K. mala absolvovať
hospitalizáciu na detskom a pedopsychiatrickom oddelení za účelom vylúčenia somatických príčin

udávaných ťažkostí, obžalovaná však hospitalizáciu dieťaťa na detskom oddelení odmietla. Všetky
vyšetrenia u špecialistov obžalovaní absolvovali s dieťaťom ambulantne. Zo správy PhDr. D. L., bolo
zistené, že psychický stav dieťaťa mu nebráni chodiť pravidelne do školy a zúčastňovať sa vyučovania,
práve naopak cieľom terapie bolo začleniť K. späť do školského kolektívu, naučiť ju zvládať školskú
záťaž a prekonávať prekážky namiesto vyhýbaniu sa im a unikaniu. Spolupráca s obžalovanými mala

kolísavý charakter, niekedy obžalovaní plnili odporúčania, niekedy nie, bolo u nich badať únikové
tendencie zo záťaže a to najmä u obžalovanej. K. K. C. bola vyšetrená aj v pedopsychiatrickej ambulancii
G.. I., túto navštívila len jeden krát a to dňa 12.12.2013, pri vyšetrení dieťaťa bola obžalovaným
odporučená potreba hospitalizácie dieťaťa na pedopsychiatrickom oddelení. Obžalovaní hospitalizáciu
dieťaťa odmietli. Obžalovaným bola vysvetlená nutnosť hospitalizácie z dôvodu nastavenia dieťaťa na

terapiu. K. K. C. bola sledovaná aj u oftamológa pre malú dioptrickú vadu oka od r. 2010, lokálny
nález u dieťaťa však nezodpovedá jej subjektívnymi ťažkostiam. G.. N. T. potvrdila, že uvedený zápal
spojoviek nevyžadoval domácu liečbu. K. K. C. absolvovala aj rehabilitačné vyšetrenie, pričom ani z
tohto vyšetrenia nič nenasvedčuje tomu, že by K. nemohla pravidelne chodiť do školy. Rovnako tak G..
K. R. potvrdila, že diagnóza chybného držania tela jej nebránila v chodení do školy. Bolo jej doporučené

na hodine telesnej výchovy vynechať skoky, behy a loptové hry. Na kontrolné vyšetrenie sa obžalovaní
s K. nedostavili. Znalec G.. L. Q. potvrdil, že neurotická reaktivita dieťaťa v záťaži nie je tak závažná,
aby bolo nutné dieťa vyňať z bežnej školskej dochádzky. Príčinou odmietania chodiť do školy nie je
žiadna závažná trauma či zlyhanie, resp. šikanovanie zo strany rovesníkov. Je ňou nízka schopnosť
rodičov určiť dieťaťu hranice pri jeho neochote chodiť do školy. V stíhanom období bola K. K. C. schopná

chodiť do školy. Navštívené odborné ambulancie klinického psychológa D.. L. ani pedopsychiatrov G..
I. a MUDr. H. nenavrhovali obmedziť návštevu školy. K. K. C. bola schopná chodiť do školy a zároveň
aktívne pristupovať k liečbe poruchy. Jednalo sa o detský egocentrizmus, svojvôľu, manipuláciu zo
strany dieťaťa rodičov o dosiahnutie toho čo dieťa chce, obrátilo sa v tomto prípade garde dieťa určovalo
rodičom namiesto toho, aby rodičia pôsobili výchovne na dieťa. Znalec G.. L. Q. žiadnu závažnú traumu

u dieťaťa nezistil, skôr sa jednalo o životný štýl rodiny, ktorý bol ľahkovážny a celkovo sa separovali
od spoločnosti. Na strane obžalovanej prebiehal dlhoročný pracovnoprávny spor a obžalovyný sa tiež
nevedel zaradiť do sociálneho a pracovného života. Ony sa samostatne izolovali. Dieťa si nerozvíjalo
svoje obzory mimoškolskými aktivitami, nadväzovaním vzťahov s rovesníkmi. Namiesto toho, aby dieťa
malo ísť do školy začalo vymýšľať, že ho bolia očí, brucho, hrudník alebo má iné ťažkosti. Na tomto

mieste je primárne potrebné, aby sa rodič s dieťaťom porozprával a vylúčil či sa naozaj nejedná o
nejakú chrípku alebo iné bežné ochorenie pokiaľ zistí, že ten zdravotný stav je v poriadku je potrebné,
aby sa ďalej rodič s dieťaťom rozprával o tom či ho netrápi nejaký problém, či ho v škole nečaká
nejaká písomka alebo skúška. Rodič by mal podporovať dieťa, aby sa nebálo a aby dieťa postupnerozvíjalo svoje sebavedomie tým, že zvládne určité primerané stresové záťaže v dôsledku čoho bude
následne dieťa na seba hrdé, že niečo dokázalo. Keď dieťa úplne odmieta chodiť do školy je vhodná
hospitalizácia, aby sa vytvoril dieťaťu režim a aby sa dieťa postupne etablovalo v školskom kolektíve

nakoľko je povinná školská dochádzka a dieťa do školy musí ísť. Podľa názoru súdu bol nevyhnutný
iný prístup rodičov, aby dieťa bolo riadne etablované v školskom kolektíve. Obžalovaní dopustili, že
K. v budúcnosti nebude už nikdy riadne sociálne fungujúca v porovnaní s iným zdravým človekom,
čím ohrozili jej budúce fungovanie, etablovanie v spoločnosti, nakoľko neprichádza do kontaktu so
svojimi rovesníkmi už od roku 2013 až doposiaľ, nakoľko študuje aj toho času e-learningovou formou z

domáceho prostredia. Skutkový stav uvedený v obžalobe v spojení s vyššie uvedenými svedeckými
výpoveďami, zabezpečenými listinnými dôkazmi a znaleckými posudkami znalca z odboru psychológia
umožňujú prijať záver o vine obžalovaných.

Z vyššie uvedených dôvodov súd konanie obžalovaných vyhodnotil z hľadiska úmyslu ako minimálne
nepriamy úmysel podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, keď obžalovaní vedeli, že svojim konaním

môžu porušiť záujem chránený týmto zákonom a pre prípad, že ten záujem porušia, boli s tým obaja
uzrozumení. Toto nepochybne vyplýva jednak zo spôsobu ale aj miery, akou sa každý z nich podieľal
na spáchaní skutku.

Obžalovaní ako trestne zodpovedné subjekty spoločne a každý inou mierou prispeli k tomu, že K.

K. C. v prvom polroku školského roka 2013/2014 vymeškala 217 vyučovacích hodín, ktoré nemala
ospravedlnené. Školu nenavštevovala so súhlasom rodičov z dôvodu psychosomatických problémov,
ktoré si ale nevyžiadali domáce liečenie, práve naopak, vyžadovali si jej začlenenie do školského
kolektívu, Obžalovaní ignorovali odporúčanie lekárov, keď im bola opakovane doporučená hospitalizácia
dieťaťa na pedopsychiatrickej klinike v Nitre, očnú lekárku ako aj lekárku fyziatrickorehabilitačného

oddelenia v poliklinike ProCare navštívili len za účelom získania ospravedlnenky do školy, potom sa
už na kontroly nedostavovali, teda nevynaložili všetko potrebné úsilie na to, aby bola zistená príčina
K. psychosomatických problémov, bolestí očí, brucha, hrudníka. Obžalovaní tak spoločným konaním
vydali úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili
viesť záhaľčivý život a čin spáchali závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas, t. j. od septembra

2013 do novembra 2013, nejde o jednorazovú trestnú činnosť, alebo trestnú činnosť krátkeho trvania,
v dôsledku čoho súd uznal prísnejšiu právnu kvalifikáciu s poukazom na závažnejší spôsob konania
§ 138 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona. Závažnosť konania obžalovaných je určená spôsobom
vykonania činu, dĺžkou udržiavania protiprávneho stavu po dobu podstatne dlhšiu a tým, že konali
minimálne v nepriamom úmysle.

Priukladanítrestuvychádzalsúdzozákladnýchzásadukladaniatrestov,ktorésúupravenévustanovení
§ 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovaným tresty, zohľadniac pri tom
všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru.

Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, tiež
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral tiež do úvahy osoby páchateľov, ich pomery a možnosť ich
nápravy a zároveň vzal do úvahy aj tú podstatnú skutočnosť, že k ukladaniu trestu prišlo až s odstupom
viac ako 7 rokov od spáchania skutku, pričom tento časový odstup obžalovaní nezavinili.

Súd prihliadol na osobné pomery obžalovaných a takto zistil, že ide o páchateľov, ktorí sú osobami
blízkymi osobám vyššieho veku, obžalovaný podniká na základe živnostenského oprávnenia a
obžalovaná viedla dlhoročný súdny pracovnoprávny spor so zamestnávateľom Univerzitou Konštantína
Filozofa v Nitre, v dôsledku čoho majú obžalovaní dostatok peňažných prostriedkov na úhradu
uloženého peňažného trestu. Obžalovaní mali veľkú obavu o dieťa, nechceli dopustiť aby sa jej niečo

nestalo. Obžalovaná je hyperprotektívna osoba, je prehnane precitlivená voči dieťaťu.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaní neboli v minulosti súdne trestaní ani priestupkovo
prejednávaníapostihovaní,hľadísananichakonabezúhonnýchobčanov,súddospelktomuzáveru,že
doposiaľ viedli riadny život. Súd prihliadol aj na okolnosti daného prípadu, keď sa obžalovaní zo svojho

subjektívneho pohľadu snažili robiť všetko v záujme zdravého vývoja dieťaťa, i keď tento nebol podľa
názoru odborníkov správny, súd považoval za postačujúce na nápravu obžalovaných, tak z hľadiska
individuálnej ako aj generálnej prevencie, uložiť obom obžalovaným alternatívny peňažný trest podľa
§ 56 odsek 2 Trestného zákona vo výške 400,- Eur, namiesto trestu odňatia slobody. Táto výškazohľadňuje finančné schopnosti obžalovaných, keďže obžalovaný je podnikateľom a obžalovanej bola
právoplatne priznaná náhrada vo forme peňažných prostriedkov v sume 21.424,50 Eur rozsudkom
Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.03.2019, sp. zn.: 6Copr/2/2018. Pre prípad úmyselného zmarenia

výkonu peňažného trestu súd zároveň ustanovil obom obžalovaným náhradný trest odňatia slobody v
trvaní 3 mesiacov.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaných zistil, že obaja viedli
pred spáchaním trestného činu riadny život (písmeno j/) nakoľko doposiaľ sa nikdy nedopustili porušenia

právnych noriem, pričom tu treba poukázať ja na ich vek (obžalovaný rok narodenia 1962 a obžalovaná
rok narodenia 1963) Z priťažujúcich okolností súd u obžalovaných nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 Trestného zákona.

Výslednýpomertaktozistenýchpoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostípotomsúduumožňovalaplikáciu
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. V danom prípade obžalovaní spáchali prečin ohrozovania

mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona, za čo je možné uložiť trest odňatia slobody šesť mesiacov až päť rokov. Vzhľadom na
prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi (1:0) súd pri ukladaní trestu v
zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona vychádzal z trestnej sadzby 6 mesiacov až 42 mesiacov (horná

hranica 5 rokov, t.j. 60 mesiacov mínus 18 mesiacov ako 1/3 z 60 mesiacov). Súd v zmysle § 56 uložil
obom obžalovaným za úmyselný trestný čin peňažný trest v zákonnom stanovenej sadzbe, vo výške
400,- Eur.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.