Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 9, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116211649
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3116211649.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcov: 1/ Y. F., nar. X.X.XXXX a 2/
M. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. XX, S., obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr.
Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Legionárska 6434/2, Trenčín, IČO: 47 251 913 proti žalovanému: G.. H.
Q., nar. X.X.XXXX, bytom J. č. XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v
Trenčíne, nám. sv. Anny 25 o ochranu vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovaný m á proti žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 24.6.2016 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť : 1/
trvale zamedziť úniku pitnej vody z vodomernej šachty, najmä jej riadnym zaizolovaním na pozemku
parc.č. KN -C XXXX/X v LV č. XXXX v k.ú. Zlatovce; 2/ odizolovať zeminu od oplotenia pozemkov parc.č.
KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. Zlatovce a XXXX/X v LV č. XX k.ú. Zlatovce; 3/ vykonať úpravy resp.

zmeny likvidácie dažďových vôd vrátane snehu zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku
parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. Zlatovce; 4/ odstrániť tieniacu plotovú tkaninu z polyetylénu
nachádzajúcu sa na jeho plote na pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. Zlatovce; 5/
zabezpečiť vyhotovenie projektovej dokumentácie na odvedenie dažďových vôd zo striech rodinného
domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. Zlatovce odborne spôsobilou
osobou ; 6/ požiadať o súhlas príslušný stavebný úrad na vykonanie úpravy resp. zmeny likvidácie

dažďových vôd zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku KN-C č. XXXX/X v LV č. XXXX k.ú.
Zlatovce; 7/ požiadať správcu verejnej kanalizácie o pripojenie sa na verejnú kanalizáciu za účelom
odvádzaťdonejdažďovúvodu zostriechrodinnéhodomu súp.č.XXXXapozemkuparc.č.KN-C XXXX/
X v LV č. XXXX k.ú. Zlatovce v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a v prípade nesplnenia
si ktorejkoľvek uloženej povinnosti je možné splnenie tejto povinnosti nahradiť rozsudkom ukladajúcim
vyhlásenie vôle žalovaného a náhrady trov konania. Uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
rodinného domu súp.č. XXX na pozemku parc.č. XXXX/X a pozemku reg. „C “ parc.č. XXXX/X o výmere

159 m2 -zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XX v k.ú. Zlatovce a žalovaný je výlučným
vlastníkom rodinného domu súp.č. XXXX na parc.č. XXXX/X a pozemkov reg. „C “ parc.č. XXXX/
X o výmere 298m2 -záhrady a XXXX/X o výmere 103 m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísané
na LV č. XXXX v k.ú. Zlatovce. Žalobcovia uvedené nehnuteľnosti kúpili v roku 1966 a tieto vrátane
prislúchajúceho chodníka a oplotenia bezproblémovo užívali až do roku 2013. Dom bol suchý a
nevykazoval žiadne známky poškodenia. V roku 2013 začal právny predchodca žalovaného -stavebník

G.. U. N., bytom Q. XC, S. na pozemku parc.č. XXXX/X na základe stavebného povolenia č. ÚSŽPDI-
XXXXX/XXXXX/XXXX/X/Mi zo dňa 2.9.2013 Mesta Trenčín s výstavbou jednopodlažného rodinného
domu typu bungalov. Podľa tohto stavebného povolenia mal stavebník odviesť odpadové vody objektua zásobovanie vodou prípojkami na verejné siete vedené v ulici E. a vody z povrchového odtoku zo
strechy objektu mal odviesť voľne na terén jeho pozemku. Po vydaní stavebného povolenia došlo k
zmene stavebníka a stavbu naďalej vykonávala spol. AXOR, s.r.o. so sídlom Adamovské Kochanovce

57 a žalobcovia nevedeli kto a kedy stavbu ako vlastník kolaudoval, avšak z výpisu na LV č. XXXX je
zrejmé, že ešte v roku 2014 sa stal vlastníkom stavby s prislúchajúcimi pozemkami žalovaný. Už počas
výstavby tohto domu sa začalo na ich dome prejavovať vlhnutie a v októbri 2014 sa na priľahlej stene
k domu žalovaného pod stolíkom objavil mokrý fľak; po odsunutí nábytku bola celá stena s priľahlými
kútmi mokrá, miestami do výšky 80 cm. Jednoznačne sa nejednalo o vplyv spodnej vody ale o pôsobenie

veľkého prísunu povrchovej vody z vedľajšieho pozemku, v súčasnosti patriaceho žalovanému. Listom
zo dňa 21.10.2014 preto požiadali o prešetrenie situácie ( vlhnutia) domu formou štátneho stavebného
dohľadu Mesto Trenčín a pri ohliadke dňa 13.11.2014 konateľ spol. AXOR s.r.o. P. O. uviedol, že pri
výstavbe domu sa stala nehoda, pri ktorej natiekol väčší objem vody na trávnik a zapožičal žalobcom
na odvlhčenie muriva odvhlčovací prístroj, ktorým bolo murivo žalobcov odvlhčené. Objektívne bolo
zistené, že v rohovej izbe domu žalobcov sa nachádza zavlhnutie obvodového muriva od zeme do

výšky cca 80cm a uvedená obvodová stena je od hranice pozemku žalovaného parc.č. XXXX/X cca 1,3
m. Plocha šírky 1,3 m t.j. od domu žalobcov po oplotenie žalovaného je vytvorená z dlažby a slúži ako
prístupový chodník k domu žalobcov. Za oplotením na pozemku žalovaného sa nachádza zatrávnený
pás šírky cca 1,5m, v ktorom sa nachádza súčasne vodomerná a kanalizačná šachta. Žalobcovia už
vtedy tvrdili, že zavlhnutie ich muriva bolo spôsobené výmenou pôvodného oplotenia, ktoré bolo iba

zo stĺpikov a pletiva za oplotenie, ktoré má na spodku múrik a na ňom sa nachádza pletivo. Štátny
stavebný dohľad konštatoval, že nie je možné zistiť dôvod zavlhnutia ich muriva a preto nie je možné
potvrdiť ani vyvrátiť ich tvrdenia o poškodení domu konaním spoločnosti AXOR s.r.o. a skúmaná
vec má charakter občianskoprávneho sporu a bolo im odporučené posúdiť vzniknutý stav odborne
spôsobilou osobou v odbore stavebníctvo. Na začiatku roka 2015 znalec Ing. František Nekoranec

vykonal obhliadku dňa 6.3.3015 a vypracoval odborné vyjadrenie -znalecký úkon č. 73/2015 zo dňa
23.4.2015 a ako príčinu vlhnutia ich domu stanovil : únik pitnej vody z vodomernej šachty postavenej na
parc.č. KN-C XXXX/X pod prístupový chodník; nevhodné umiestnenie a technické riešenie vsakovacej
jamy dažďovej vody zo striech rodinného domu súp.č. XXXX, zvýšenie úrovne terénu pozemku parc.č.
KN-C XXXX/X bez dodatočných opatrení a na jeho odizolovanie od oplotenia susedného pozemku

parc.č. KN-C XXXX/X; absencia zachytávačov snehu na streche rodinného domu súp.č. XXXX. Znalec
uviedol, že vlhnutie ich rodinného domu môže spôsobil vznik plesní nevhodných na trvalé užívanie
stavby, odpadávanie omietok s tvorením výkvetov muriva, rozpad muriva s možným dopadom na
statiku stavby, dodatočné sadnutie základov s dopadom na statiku stavby. Na odstránenie vzniknutého
stavu navrhol vykonať nasledovné opatrenia : trvalé zamedzenie úniku pitnej vody z vodomernej šachty

na pozemku parc.č. KN-C XXXX/X; vyhotovenie projektovej dokumentácie na odvedenie dažďových
vôd zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X odborne spôsobilou
osobou / zvedenie dažďových vôd zo striech do verejnej kanalizácie nevylúčil/; odizolovanie zeminy
od oplotenia pozemkov parc.č. KN-C XXXX/X a XXXX/X ; opatrenie strechy rodinného domu súp.č.
XXXX zachytávačmi snehu v zmysle STN XXXXXX navrhovanie striech; vyžiadanie súhlasu stavebného

úradu na vykonanie úpravy resp. zmeny likvidácie dažďových vôd vrátane snehu zo striech rodinného
domu súp.č. XXXX a a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X. Na základe uvedených záverov, s ktorými
boli tak P. O. ako aj žalovaný ( listom advokáta zo dňa 24.3.2016) oboznámení, žalobcovia požiadali
oboch o zjednanie nápravy a zamedzenie prieniku vody z pozemku a domu žalovaného na ich pozemok.
Obaja zodpovednosť odmietli a tvrdili, že stavba a odvodnenie sú v poriadku a príčinou vlhnutia nie je

konanie na ich strane. Ing. Nekoranec vypracoval dodatok č. 1 (73/2016 ) k odbornému vyjadreniu č.
73/2015, v ktorom zotrval na svojich pôvodných záveroch spred roka a konštatoval výrazné praskliny
na prístupovom betónovom chodníku umiestnenom v priestore medzi ich rodinným domom a oplotením,
ktorých príčinou je voda pod chodníkom a podkladový betón chodníka. Prenikanie vody je spôsobené
absenciou dilatácie medzi plotmi. Žalobcovia uviedli, že na hranici ich pozemku mali postavený plot

pozostávajúci zo stĺpikov a pletiva, ktorý ich oddeľoval od suseda -žalovaného. Spoločnosť AXOR
ich požiadala o súhlas s umiestnením tieniacej polyetylénovej tkaniny na ich plot, s čím nesúhlasili a
následne táto spoločnosť postavila súbežne s ich plotom vlastný plot pozostávajúci z betónového múrika
a na ňom sa nachádzajúcich stĺpikov a pletiva s natiahnutou tieniacou fóliou. Táto činnosť spôsobila ešte
väčšie zatienenie úzkeho priestoru medzi nimi, ktorý tvorí iba ich prístupový chodník. Naviac postavenie

nového plota bolo vykonané neodborne, pretože nebola vykonaná dilatácia medzi novým plotom a
ich plotom a chodníkom. Znalec ďalej konštatoval pretrvávajúci stav praskania prístupového chodníka
a vlhnutia južnej obvodovej steny obývacej izby ich rodinného domu ako príčinu ich vlhnutia uviedol
nedostatočnú likvidáciu dažďových vôd z domu a pozemku žalovaného, zatienenie ich pozemkov parc.č.XXXX/X a XXXX/X polyetylénovou fóliou natiahnutou na novom plote a absenciu dilatácie. Znalec
vyslovil záver, že pred vznikom príčin poškodzovania chodníka a ich domu súp.č. XXX bolo technické
riešenie ich domu vrátane plota a prístupového chodníka primerané na zamedzenie vnikania povrchovej

vody do stavby. Tento dodatok chceli odovzdať žalovanému, tento ho však odmietol prevziať. Preto
sa žalobcovia domáhali podľa ust. § 126 a § 127 Občianskeho zákonníka ochrany ich vlastníckeho
práva formou uloženia konkrétnych povinností žalovanému, v zmysle ich žalobného petitu. Ako dôkazy
predložili výpisy z LV č. XX a XXXX v k.ú. Zlatovce, odborné vyjadrenie Ing. Františka Nekoranca
č. 73/2015, dodatok č.1 k nemu, žiadosti o štátny stavebný dohľad zo dňa 21.10.2014, 11.9.2015,

pripomienky štátneho stavebného dohľadu zo dňa 30.12.2015, závery zo štátnych stavebných dohľadov
zo dňa 14.11.2014, 9.11.2015, 8.12.2015 a výzvy na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva z
24.3.2016.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a mal ju za neopodstatnenú, vzhľadom k tomu, že už počas
výstavby jeho domu mali žalobcovia 1/ a 2/ pripomienky k výstavbe ( plotu, strechy a iné), ktoré
sa snažil odstrániť k obojstrannej spokojnosti. Predložil vlastný znalecký úkon č. 32/2015 zo dňa

24.11.2015, z ktorého vyplýva, že k poškodeniu majiteľov susedného rodinného domu nedošlo jeho
vinou a zabezpečenie odtoku a spádu dažďovej body spĺňa všetky STN EN normy ( článok II. Posudok
-doplnenie strana 7). Nie je to jeho vina, že voda začala podtekať do obvodových múrov žalobcov,
nakoľko po upozornení boli namontované aj lapače snehu a iné, ako bolo uvedené v záveroch zo
štátneho stavebného dohľadu. Ako dôkazy predložil kópiu znaleckého úkonu č. 32/2015, kópie záverov

zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 14.11.2014 a 9.11.2015.
3. Žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného a tvrdili, že žalovaný splnil podmienky štátneho
stavebného dohľadu iba čiastočne a hromadenie dažďovej vody a z verejného vodovodu neodstránil,
lebo vlhkosť ich domu sa zväčšuje. Nesúhlasili so závermi v znaleckom úkone č. 32/2015. Namietali,
že nezodpovedá skutočnému stavu a obsahuje nepravdivé údaje ; napr. obrázky č. 1 a 2 odporujú

porovnaniu obrázkov č. 6 a 14. Obrázky 1 a 2 vzbudzujú dojem, že povrch susedného pozemku
žalovaného je na nižšej úrovni ako ich betónový chodník, čo však nie je pravda. Neobsahuje úplný
stav ich domu, chýba napr. záber juhovýchodného kúta ich obývačky , ktorý je poškodený ešte viac,
ako ten, ktorý je odfotografovaný. Zotrvali na svojich vyjadreniach príčiny vlhnutia ich domu a tento
znalecký úkon predložený žalovaným neuznali za objektívny. Domáhali sa vykonania dôkazov formou

predvolania oboch znalcov a vzájomnej konfrontácie ich záverov ohľadne príčin vlhnutia ich domu na
pojednávaní, resp. ak sa rozpory neodstránia, vykonania znaleckého dokazovania súdom ustanoveným
znalcom na príčiny vlhnutia ich domu a na stanovenie opatrení, ktoré je potrebné vykonať za účelom
zamedzenia vlhnutia ich domu, prípadne navrhli ohliadku na mieste samom.
4. Žalovaný naďalej popieral zodpovednosť za zásahy do vlastníckych práv žalobcov a poukázal na to,

že všetky stavebné záležitosti ako aj celá dokumentácia a realizácia stavby bola vykonané v súlade s
právnymi predpismi, na základe čoho bolo vydané aj stavebné povolenie a poprel, že by z jeho domu
stekala voda na susedný pozemok v takom rozsahu, že by poškodzovala susedný majetok. Predložil
ako ďalšie dôkazy situáciu ZTI - odvodnenie strechy, vypracovanú zodpovedným projektantom p. D.,
kde je názorne viditeľné situovanie vsakovacej jamy DN 1000 podľa platných predpisov a noriem

v dostatočnej predpísanej vzdialenosti a umiestnení od susedných rodinných domov. Predložil tiež
fotodokumentáciu z realizácie danej vsakovacej jamy. Na pojednávaní dňa 19.9.2018 označil žalobu
za procesne neprípustnú. V danom prípade je obsahom žalobného petitu časť, ktorá je absolútne
nevykonateľná a v zmysle § 3 CSP je možné uvažovať o tom, že by patrila do pôsobnosti zákona č.
50/1976 Z.z. a v tomto petite sa žalovanému majú ukladať konkrétne povinnosti, ktoré nie je možné

takýmto spôsobom vykonať, pokiaľ ide o trvalé zamedzenie úniku pitnej vody z vodomernej šachty,
pričom v danom prípade je nárok formulovaný podľa § 126 resp. 127 Obč. zákonníka a takýto nárok
trpí vadami. Je rozdiel medzi formuláciou žaloby podľa § 126 a podľa § 127 Obč. zákonníka, ktorý
predstavuje ochranu pred imisiami nadmieru primeranú pomerom, čo rezonuje v prípade žalovaného
ohľadne dažďovej vody a v danom prípade treba poukázať na závery Štátneho stavebného dohľadu z

roku 2015, z ktorého vtedy vplývalo, že dažďová voda nebola zvedená do verejnej kanalizácie, čiže časť
petitu nie je tohto dôvodu realizovateľná. Podľa dodatku k znaleckému posudku príčinou vlhkosti môže
byť spodná voda, ktorá je prítomná v danej lokalite a je v rámci posudku relevantné, aby sa zisťoval
aj rozsah izolácie a aj jej kvalita, vzhľadom na vek stavby žalobcov a doposiaľ vykonané opatrenia na
zamedzenie vlhkosti, pretože samotná skutočnosť, že dom vlhne od suseda nemusí znamenať zásah

do ich práv z jeho strany. V danom prípade je zrejmé, že znalec, keď vypracovával dodatok, nemal k
dispozícií projektovú dokumentáciu fotodokumentáciu, neobhliadol vpusť dažďovej vody u žalovaného,
a preto má za to, že konfrontácia znalcov na mieste samom a ohliadka je vzhľadom na ich názory
zbytočná a priklonil sa k navrhnutiu znaleckého dokazovania zo strany žalobcov, kde znalec vyhodnotípríčinu vlhnutia, oboznámi sa s projektovou dokumentáciou, zistí kvalitu izolácie u žalobcov a vyjadrí
sa k spôsobu odstránenia vlhnutia formou konkrétnych úprav, a takýto postup má žalovaná strana za
racionálny.

5. Súd v rámci dokazovania oboznámil stranami predložené listinné dôkazy, vrátane oboch posudkov
predložených stranami a upustil od vzájomnej konfrontácie znalcov a vykonal znalecké dokazovanie na
stanovenie príčin vlhnutia domu žalobcov súdom ustanoveným súdnym znalcom.
6. Súdny znalec Ing. Miroslav Gašparík v znaleckom posudku č. 55/2019 zodpovedal na otázky,
položené stranami, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vykonal 2 x ohliadku na mieste

samom dňa 17.6.2019 a 20.8.2019 /vrátane vyhotovenia fotodokumentácie/ a zhodnotil závery Ing.
Františka Nekoranca v odbornom vyjadrení č. 73/2015 vrátane dvoch dodatkov č. 1 a 2 pod sp.zn.
73/2016 + 59/2018 a znalecký úkon č. 32/2015 znalca Ing. Jaroslava Hrabovského. Zistil, že
rodinný dom súp.č. XXX postavený na pozemku KN-C XXXX/X zapísaný na LV č. XX v k.ú. Zlatovce je
jednopodlažná, čiastočne podpivničená budova so šikmými sedlovými strechami, postavený v roku cca
1955 a je súčasťou dvojdomu s rodinným domom súp.č. XXX. Rodinný dom súp.č. XXXX je samostatne

stojaca jednopodlažná nepodpivničená budova so šikmou sedlovou strechou, postavený v roku 2014.
Odstupová vzdialenosť vonkajších povrchov obvodových stien rodinného domu súp.č. XXX a rodinného
domu súp.č. XXXX je cca 3250 mm; odstupovaná vzdialenosť vonkajšieho povrchu obvodovej steny
rodinného domu súp.č. XXX od spoločnej hranice pozemkov parc.č. KN-C XXXX/X a XXXX/X je cca
1300 mm. F. južnej hranice pozemku parcč.. K-NC XXXX/X je postavený pôvodný plot, spodná časť plota

je vyhotovená zo základových pásov a nízkej modmurovky ( cca 150 mm) z monolitického betónu, horná
časť plota je z rámového pletiva. Od plotových vrátok pozdĺž južnej obvodovej steny rod. domu súp.č.
XXXapôvodnéhoplotajevedenýdláždenýchodník napôvodnejdoskezmonolitickéhobetónu apozdĺž
severnej hranice pozemku KN-C č. XXXX/X je postavený nový plot, spodná časť plota je vyhotovená
zo základových pásov a vyššej podmurovky ( cca 300 mm) zo zalievaných betónových tvárnic, horná

časť plota zo strojového pletiva do kovových stĺpikov. Pletivo zo strany rod. domu súp.č. XXXX bolo
prekryté tieniacou plotovou tkaninou z polyetylénu; v severnom okraji pozemku parc.č. KN-C XXXX/
X oproti juhovýchodnému nárožiu rod. domu súp.č. XXX bola identifikovaná nová vodomerná šachta.
Bočné strešné žľaby rodinného domu č. XXXX sú spádované na koniec domu, kde sú zaústené do
strešných zvodov a dažďové vody sú odvedené do vsakovacej jamy umiestnenej za juhozápadným

nárožím domu súp.č. XXXX, na streche rod. domu XXXX neboli pozorované zachytávače snehu a
terén pozemku KN-C č. XXXX/X je vyšší ako úroveň prístupového chodníka pri rod. dome súp.č. XXX, k
čomu došlo pri výstavbe rod. domu súp.č. XXXX. Za rodinným domom súp.č. XXXX je postavená terasa
prekrytášikmousedlovoustrechou,opatrenoustrešnýmižľabmiazvodmi,pričomdažďovávodazterasy
odteká do priamo do terénu a nie do vsaku ( fotografia na č.l. 152 spisu). Znalec Ing. F. Nekoranec pri

vnútornej obhliadke ( dňa 6.3.2015 ) domu súp.č. XXX zistil , že v obývacej izbe nad nepodpivničenou
časťoudomuumiestnenejnavýchodnomnárožípozdĺžjužnejstenyačastivýchodnejstenysanachádza
súvislá vlhkosť omietky výšky od 300 mm do 900 mm, iné poškodenie ako praskliny, výkvety a pod.
neboli vtedy zistené. V sklade umiestnenom na južnej strane domu pozoroval náznaky vlhkosti omietky
v horných úrovniach steny a okrem náznakov vlhkosti našiel aj bežné poškodenie omietok v dôsledku

bežnej zvýšenej vlhkosti v podzemnom priestore, vlhkosť na podlahe skladu ani inde v priestoroch
podzemného podlažia nezistil. Pri šetrení s miestnymi obyvateľmi zistil, že v danej lokalite je trvale
zvýšená hladina spodnej vody ( odhadovaná hĺbka 2-3m od úrovne terénu) a z uvedeného dôvodu
sa v hlbšie založených podzemných podlažiach okolitých domov vyskytuje prienik podzemnej vody,
najmä v období zvýšených zrážok. Pri ohliadke dňa 29.3.2016 rod. domu súp.č. XXX z vnútornej ako aj

vonkajšej strany ( Ing. Nekoranec) bolo zistené pokračujúce prenikanie vody do priestoru prístupového
betónového chodníka s jeho rozširovaním pozdĺž oplotenia za rodinné domy súp.č. XXX a XXXX;
rozsah a spôsob vlhnutia smerujú do priestoru za rod. domom súp.č. XXXX, kde by sa mala nachádzať
vsakovacia jama. V obývacej izbe domu súp.č. XXX pozoroval pozdĺž južnej obvodovej steny a od
jej koncov po priľahlých stenách trvalé poškodenie omietok ako dôsledok opakujúcich sa zavlhnutí .

Vodorovná trhlina v omietke na podlahe sa zväčšila, začína proces postupného uvoľňovania omietky od
podkladu. Pri obhliadke podzemného podlažia pozorované výrazné odlupovanie omietky pozdĺž južnej
obvodovej steny, ako dôsledok pokračujúcej vlhkosti. Znalec konštatoval, že rodinný dom súp.č.XXX
je založený nad hladinou spodnej vody a neidentifikoval náznaky prenikania spodnej vody a príčinou
vlhnutia je spodná voda nachádzajúca sa medzi úrovňou terénu okolo rod. domu súp.č. XXXX a

hladinou trvalej spodnej vody. Znalec Ing. Hrabovský v znaleckom úkone č. 32/2015 taktiež konštatuje
vlhnutie domu žalobcov do výšky cca 40 cm od podlahy na stene rod. domu medzi parcelami č. XXXX/
X a XXXX/X vplyvom vzlínania dažďovej vody prenikajúcej cez betónovú plochu s keramickou dlažbou
( vstupná spevnená plocha do rodinného domu súp.č. XXX) v prednej nepodpivničenej časti domu, ktorása dostáva k základu pod rodinným domom kde v kontakte s keramickou obvodovou stenou vzlína.
Spevnená plocha je odvodnená so sklonom na parc.č. XXXX/X a na hranici parcely sa nachádza múrik,
ktorý tvorí pre vodu bariéru, tá preniká cez popraskanú dlažbu a steká pod dlažbou alebo pod betónovou

doskou do štrkového vankúša, kde sa hromadí a tečie popod dosku s rodinnému domu súp.č. XXX.
Dlažba spevnenej plochy je rozpukaná a špárovacia hmota vypadaná , čo sa bude pod vplyvom mrazu
a dažďa zhoršovať. V prípade hnaného dažďa sa voda dostáva priamo k obvodovej stene, ktorá nie je
nijako chránená izoláciou proti vode a zemnej vlhkosti. Obaja znalci konštatovali, že v minulosti, počas
výstavby rod. domu súp,č, XXXX došlo k úniku pitnej vody.

7. Súdom ustanovený znalec Ing. Gašparík čiastočne súhlasil so závermi Ing. Nekoranca, že : a/ príčinou
vlhnutia domu súp.č. XXX žalobcov bol únik pitnej vody vo vodomernej šachte pred domom žalobcov b/
absenciazachytávačovsnehunastrechedomusúp.č.XXXXc/chybapriprojektovanístavby -projektant
sa nezaoberal problematikou nedostatočného odstupu RD od seba ani problematikou zvýšenej hladiny
spodnej vody , stavebník má uloženú povinnosť odvodnenie striech zviesť na svoj pozemok ; úplne
súhlasil,že: a/príčinouvlhnutiajenevhodnéumiestnenieatechnickériešenievsakovacejjamy dažďovej

vody zo striech RD súp.č.. XXXX a nedostatočná likvidácia dažďových vôd zo striech RD súp.č. XXXX
a priľahlého pozemku XXXX/X b/zvýšenie úrovne terénu pozemku KN-C XXXX/X bez dodatočných
opatrení na jeho odizolovanie od oplotenia susedného pozemku KN-C č. XXXX/X c/ absencia dilatácie
medzi plotmi na KN-C parc.č. XXXX/X aXXXX/X a navrhoval opatrenia : odvedenie dažďových vôd
zo strechy RD č. XXXX do verejnej kanalizácie. U znalca Ing. Hrabovského čiastočne súhlasil, že:

aby sa zabránilo vlhnutiu, majitelia domu súp.č. XXX musia odvodniť jestvujúcu spevnenú plochu s
keramickou dlažbou Úplne súhlasil, že: na hraniciach parciel XXXX/X a XXXX/X pri oplotení, je potrebné
osadiť povrchový žľab a zviesť vodu mimo rodinný dom a to buď vpredu do kanalizácie alebo vzadu do
vsaku;napr.odizolovaťobvodovústenunovoufólioualebozaizolovaťstavbujejpodrezanímaosadením
vodorovnej a zvislej izolácie proti vode a zemnej vlhkosti.

8. Vlastné závery znalca Ing. Gašparíka zneli: vsaková jímka na parč. XXXX/X nie je osadená do hĺbky
4m podľa stavebného povolenia , nie je dodržaná vzdialenosť od RD ani hĺbka jej osadenia v teréne,
má malý objem a nemá projektované osadenie výšky nad hladinu spodnej vody, odvedenie dažďových
vôd z dodatočne zrealizovaného prekrytia terasy je zaústené priamo do terénu a nie do vsaku , preto
treba na zabránenie podmokania domu žalobcov vykonať tieto opatrenia : zaústiť dažďové vody z

domu žalovaného do verejnej kanalizácie , získanie súhlasu TVK a v prípade absencie tohto súhlasu,
realizovať nový vsak podľa platnej projektovej dokumentácie a umiestniť čo najďalej na koniec parc.č.
XXXX/X a žalobcovia musia zaizolovať vlhnúcu obvodovú stenu domu súp.č. XXX v podpivničenej aj
nepodpivničenej časti a to v mieste styku chodníka s obvodovou stenou, kde dochádza k výraznému
vlhnutiu muriva.

9. Súd zaslal stranám znalecký posudok č. 55/2019 na vyjadrenie. Žalovaný k jeho obsahu nevzniesol
nijaké námietky. Žalobcovia 1/ a 2/ predložili dňa 18.12.2019 súdu Dodatok č. 3 k odbornému vyjadreniu
č. 73/2015 znalca Ing. Františka Nekoranca, v ktorom odporúča vykonať kontrou tesnosti kanalizačnej
prípojky rodinného domu súp.č. XXXX, preveriť situáciu skutočného vyhotovenia inžinierskych sietí a
zápisnicu o vykonaní tesnosti potrubných rozvodov a vyžiadať stanovisko žalovaného, či na pozemkoch

parc. KN-C č. XXXX/X a XXXX/X sa nenachádza iný vodný zdroj. Znalcovi Ing. Miroslavovi Gašparíkovi
vyčítali, že nevykonal prieskum odkopaním vodovodných a kanalizačných potrubí, či tieto nie sú v
súčasnosti porušené a ďalej nesprávne spochybňuje, že by jednou z príčin vlhnutia rodinného domu
bola voda unikajúca z vodomernej šachty žalovaného, hoci to p. O. ako zhotoviteľ stavby priznal.
Znalec neuviedol, aká voda, t.j. z čoho sa voda vo vodomernej šachte žalovaného nachádza. Popreli

nedostatočnú kvalitu izolácie ich domu, ktorý je vysoko nad hladinou spodnej vody a pokiaľ nebol
postavený dom žalovaného, tak ich dom nikdy nevlhol. Ak je tomu tak dnes, je to v príčinnej súvislosti so
stavbou domu žalovaného a sanácia ich domu je jeho povinnosťou ako vyvolanej investície. Poukázali
na to, že susedný dom súp,č. 666, ktorý bol k ich domu pristavený má podobnú izoláciu a nevlhne.
Predložili ako dôkaz Dodatok č. 3 k vyjadreniu č. 73/2015 a vyjadrenie Trenčianskych vodární a

kanalizácii, a.s. zo dňa 12.12.2019 o možnosti napojenia sa žalovaného na verejnú kanalizáciu.
10. Podľa § 417 ods.1,2 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie
zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo
sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
11. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
12. Podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmänesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,

pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
13. Podľa § 153 ods.1-3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
14. Súd v danej veci postupoval podľa článku 2 ods.2 a článku 8 C.s.p. a rozhodol vec v súlade

s judikatúrou najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach, v zmysle princípu právnej istoty,
pričom vychádzal z publikovaných rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 11Co/271/2018
z 12.9.2019 a 17Co/139/2017 z 23.8.2018, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/117/93 z
30.11.1993, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/253/2014, rozsudku Krajského súdu Prešov
sp.zn. 20Co/204/2013 z 25.11.2014, rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 14C/92/2001 zo dňa

18.3.2013 v obdobných veciach. Vo vzťahu k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva poukazuje
na rozhodnutia vyšších súdov (rozhodnutie R 37/1985, R 45/1986, R 3/1988).
15. Návrhom na začatie konania podľa Civilného sporového konania sa žalobca môže úspešne domáhať
len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne
vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať; takéhoto pozitívneho zásahu sa

vlastník z dôvodu ochrany susedských práv môže domáhať podľa ustanovenia § 417 Občianskeho
zákonníka, a to v prípade, ak ide o vážne ohrozenie. Žalobca je pánom sporu (dominus litis), ktorý určuje
predmet uplatneného nároku, od ktorého sa odvíja predmet dokazovania.
16. V prejednávanej veci súd rozhodoval o uplatnenom nároku podanom v zmysle ustanovenia § 126 a
§ 127 Občianskeho zákonníka, avšak v zmysle žalobnej žiadosti formulovanej ukladaním konkrétnych

povinností žalovanému podľa § 417 ods.2 Obč. zákonníka.
17. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie

nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované
zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo
svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu, presahujúce na jeho pozemok. Ustanovenie
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. susedské práva, upravujúce vzťahy vlastníka a tretích

osôb pri užívaní veci, pokiaľ ide o účinky užívania veci na tieto osoby. Platí zásada, že výkon práv
alebo povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1
Občianskeho zákonníka). Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere ku
spravodlivej ochrane, ktorá patrí právam vlastníka druhej veci; ochrana sa poskytuje právam vlastníka

hnuteľnej i nehnuteľnej veci. K typickým susedským sporom patria prípady, v ktorých došlo k zásahu
do vlastníckeho práva, k prenikaniu účinkov z jedného pozemku (alebo aj stavby) na susedný pozemok
(alebo aj stavbu). Dotknutý subjekt sa proti rušivým zásahom môže v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka domáhať ochrany negatórnou žalobou, k podaniu ktorej ho oprávňuje hmotné
právo (tu ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

18. Súd poukázal na to, že to, že pojem „nad mieru primeranú pomerom“ je potrebné vyložiť tak, že
určuje hranicu medzi dovoleným správaním a správaním nedovoleným, ktoré je nad prípustnú mieru,
vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase. Vlastníkovi sa poskytuje ochrana iba v
takom prípade, ak ide o zásahy, ktorého nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú
výkon jeho práv. Pojem „miera primeraná pomerom“ a „vážne ohrozenie výkonu práva“ treba vykladať

objektívne.
19. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania ( stanovísk 3 znalcov) nepochybne vyplýva, že
žalobca ako vlastník domu súp.č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/X ako aj parciel XXXX/X -
záhrady o výmere 298m2 a parc.č. XXXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 103m2 zapísanéna LV č. XXXX v k.ú. Zlatovce nad mieru primeranú pomerom obťažuje imisiami ( nedostatočne
odvádzanoudažďovouvodou)zjehodomuaterasyžalobcov1/a2/akobezpodielovýchspoluvlastníkov
susediacej nehnuteľnosti- domu súp.č. XXX postaveného na parc.č. XXXX/X -zastavaná plocha a

nádvoria o výmere 92m2, zapísaných v LV č. XX v k.ú. Zlatovce. K obťažovaniu imisiami žalobcov došlo
v minulosti pre únik vody na trávnik počas stavby domu žalovaného súp.č. XXXX v roku 2014, avšak zo
záverov štátneho stavebného dohľadu predloženého stranami sporu ako aj súdnych znalcov vyplýva,
že uvedený problém bol jednorazovou záležitosťou a ďalší únik pitnej vody okrem tohto incidentu nebol
preukázaný. Za závažné obťažovanie imisiami nad mieru primeranú pomerom možno označiť tú

preukázanú skutočnosť, že vsaková jímka na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného nie je osadená
do hĺbky 4m podľa stavebného povolenia, nie je dodržaná vzdialenosť od RD ani hĺbka jej osadenia v
teréne, táto má malý objem a nemá projektované osadenie výšky nad hladinu spodnej vody, odvedenie
dažďových vôd z dodatočne zrealizovaného prekrytia terasy je zaústené priamo do terénu a nie do
vsaku.
20. Na základe záverov znalcov aj z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dom žalobcov súp.č.

XXX už od októbra roku 2014 podmokáva a to zo začiatku len v obývacej izbe nad nepodpivničenou
časťou domu umiestnenej na východnom nároží a časti východnej steny ako aj v sklade. Hlavnou
príčinou podmokania je ( znalecký posudok č. 55/2019 písm. B/ strana 10 posudku) nahromadená
a včas neodvedená dažďová voda; spolu s tým, že dom súp.č. XXX nemá žiadnu zvislú izoláciu
obvodovej steny v časti podpivničenej a nepodpivničenej a v nepodpivničenej časti nie je ani vodorovná

izolácia obvodového muriva ( v mieste styku chodníka s obvodovou stenou, kde dochádza k zavlhnutiu
muriva). Od roku 2016 bolo zistené pokračujúce prenikanie vody do priestoru prístupového betónového
chodníka s jeho rozširovaním pozdĺž oplotenia za rodinné domy súp.č. XXX a XXXX; rozsah a spôsob
vlhnutia smerujú do priestoru za rod. domom súp.č. XXXX, kde by sa mala nachádzať vsakovacia
jama. V obývacej izbe domu súp.č. XXX pozdĺž južnej obvodovej steny a od jej koncov po priľahlých

stenách bolo zistené trvalé poškodenie omietok ako dôsledok opakujúcich sa zavlhnutí. Vodorovná
trhlina v omietke na podlahe sa zväčšila, začal proces postupného uvoľňovania omietky od podkladu. Pri
obhliadke podzemného podlažia bolo pozorované výrazné odlupovanie omietky pozdĺž južnej obvodovej
steny, ako dôsledok pokračujúcej vlhkosti. Skutočnosť, že dom žalobcov súp.č. XXX vlhne bola teda
dostatočne preukázaná ( žalovaný to ani nespochybňoval) a nebolo preto potrebné vykonať ďalšiu

ohliadku na mieste samom a vypočúvať na skutočnosti, či dom vlhne /prečo a v akom rozsahu/ znalca
Ing. Nekoranca ani svedkyňu. Na zabránenie podmokania domu žalobcov je podľa znalca Ing. Miroslava
Gašparíka nutné vykonať tieto opatrenia : zaústiť dažďové vody z domu žalovaného do verejnej
kanalizácie, získanie súhlasu TVK a v prípade absencie tohto súhlasu, realizovať nový vsak podľa
platnej projektovej dokumentácie a tento umiestniť čo najďalej na koniec parc.č. XXXX/X a žalobcovia

musia zaizolovať vlhnúcu obvodovú stenu domu súp.č. XXX v podpivničenej aj nepodpivničenej časti a
to v mieste styku chodníka s obvodovou stenou, kde dochádza k výraznému vlhnutiu muriva.
21. Návrhom na začatie občianskeho súdneho konania smerujúcim proti vlastníkovi sa žalobca môže
úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť
zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť konať niečo pozitívne. Primeranosť

zásahu do vlastníckeho práva, takisto ako vážne ohrozenie výkonu práva v zmysle ust. § 127 ods. 1
Obč. zákonníka treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu zásadne z objektívnych hľadísk.
Nemožno vylúčiť, aby sa prihliadlo aj na okolnosti tkvejúce v osobe alebo pomeroch vlastníka, ktorý
sa ochrany proti neoprávnenému zásahu domáha. Prostredníctvom rozhodnutia vydaného v režime
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno ukladať žalovanému konkrétny spôsob jeho konania.

Zmyslom rozhodnutia súdu je zabrániť vzniku závadného stavu, ktorý by predstavoval obťažovanie nad
mieru primeranú pomerom. Je na žalovanom, akým konkrétnym spôsobom splní povinnosť zdržať sa
obťažovania žalobcu a aké konkrétne opatrenia zvolí.
22. V danom prípade súd nemohol žalobe vyhovieť pre nesprávne formulovanú žalobnú žiadosť a
žalobu zamietol. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že sa mala v rámci znaleckého dokazovania vykonať

kontrola tesnosti kanalizačnej prípojky rodinného domu súp.č. XXXX, preveriť situácia skutočného
vyhotovenia inžinierskych sietí a zápisnica o vykonaní tesnosti potrubných rozvodov a vyžiadať
stanovisko žalovaného, či na pozemkoch parc.č. KN-C č. XXXX/X a XXXX/X sa nenachádza iný vodný
zdroj a nebol vykonaný prieskum odkopaním vodovodných a kanalizačných potrubí, či tieto nie sú v
súčasnosti porušené; súd uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie a takéto dokazovanie nevykonal.

Dodatok č. 3 k odbornému vyjadreniu žalobcovia 1/ a 2/ predložili súdu až 18.12.2019, teda po
pojednávaní vo veci samej, na ktorom súd rozhodol o vykonaní znaleckého dokazovania na stanovenie
príčin vlhnutia domu žalobcov a až po vypracovaní znaleckého posudku v zmysle požiadaviek súdu.
Súd vyzval strany písomne (v dostatočnom časovom predstihu), aby položili znalcovi, ktorý budeskúmať príčiny zavlhnutia domu žalobcov konkrétne otázky, ktoré žiadajú v znal. posudku zodpovedať
a súd stranám poskytol aj dostatočnú lehotu na formuláciu týchto otázok. Znalec Ing. Nekoranec,
ktorý vypracoval v tejto veci 2 dodatky k svojmu odbornému vyjadreniu č. 73/2015 /predloženému

pred vykonaním znaleckého dokazovania/ bol na ohliadke domu žalobcov viackrát a ani v jednom
prípade neuvádzal ako príčinu vlhnutia netesnosť kanalizačnej prípojky rod. domu súp.č XXXX a
nespochybňoval tesnosť potrubných rozvodov ani skutočné vyhotovenie inžinierskych sietí a nenašiel
iný vodný zdroj. Takéto vyjadrenie zodpovedajúce obsahu Dodatku č. 3 mohol Ing. František Nekoranec
napísať už do dodatkov č. 1,2 k odbornému vyjadreniu č. 73/2015 a vysloviť svoje prípadné podozrenia

pred vykonaním súdom nariadeného znaleckého dokazovania, resp. žalobcovia mali možnosť vzniesť
takéto požiadavky na vykonanie dokazovania v takomto rozsahu v rámci súdu predložených otázok pre
znalca. Taktiež mali dostatok času na zmenu žalobného petitu vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná
na súd 24.6.2016 a formulácia žalobnej žiadosti je daná ustálenou judikatúrou a vyplýva priamo z ust.
§ 127 ods.1 Obč. zákonníka. Súd preto žiadne ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal a mal za to, že
tieto prostriedky procesného útoku ( Dodatok č. 3 znalca Ing. Nekoranca, výsluch svedka, ohliadka )

neboli uplatnené včas a strana ich mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Preto súd na ne neprihliadol, pretože by si to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu a v prípade nezmenenej žalobnej žiadosti by
to opätovne viedlo k zamietnutiu žaloby.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, tak, že súd priznal procesne

úspešnému žalovanému náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci, vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.