Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, May 3, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 13Csp/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119462274
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Lacová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:6119462274.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika s.r.o., so sídlom Československé armády č. 954/7, 500 03 Hrades Králové, Česká republika,
IČO: 24785199, zastúpený advokátskou spoločnosťou: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná
zložka, so sídlom Ul. Svornosti č. 43, 821 09 Bratislava - Podunajské Biskupice, proti žalovanému: Z.
Š., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E. č. XXX/XX, XXX XX D., t. č. trvalý pobyt D., v konaní o
zaplatenie 3.261,31 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania a žalovanému súd náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.

III. Súd n e p r i b e r á Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so
sídlom Šafárikovo nám. č. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42362962, do konania na stranu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa16.12.2019bolOkresnémusúduBanskáBystricadoručenýnávrhnavydanieplatobnéhorozkazu
v upomínacom konaní o zaplatenie pohľadávky vo výške 3.261,31 Eur s prísl., ktorým sa žalobca
domáhal vydania rozhodnutia tak, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu vo

výške 3.261,31 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z nárokovanej istiny vo výške 2.764,21
Eur v sadzbe 5% p.a., a to od 02.03.2018 do zaplatenia, a tiež povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy.
Uplatnený nárok odôvodnil nasledovne tým, že dňa 17.04.2015 právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova č. 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653, uzavrel
so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o spotreb. úvere“), na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 3.000,00 Eur, ktorý bol čerpaný
dňa 21.04.2015 v plnej výške. Žalovaný sa zaviazal úver hradiť formou mesačných splátok v celkovom

počte 108 splátok vždy k 5. dňu v mesiaci, teda prvá splátka dňa 05.06.2015 a posledná 109 mesiacov
po uzatvorení zmluvy, t.j. 05.05.2024. Žalovaný sa zaviazal uhradiť zmluvný úrok dohodnutý v zmluve
vo výške uvedenej v časti zmluvy „Základné podmienky“, a zároveň poplatok za poistenie vo výške 1,86
Eur mesačne, pričom celkové náklady spojené s úverom predstavovali 2.945,38 Eur a žalovaný mal
úver uhradiť najneskôr do dňa 05.05.2024 a celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, činila
5.945,38Eur.Žalovanýprávnemupredchodcovinehradilsplátkyriadneavčas,pretoprávnypredchodca
uplatnil svoje právo zo Zmluvy a dňa 28.01.2018 zaslal žalovanému výzvu k splneniu dlhu, v ktorej ho

súčasne upozornil na možnosť vyhlásiť úver za splatný, avšak žalovaný napriek výzve úver neuhradil,
preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 01.03.2018 úver za predčasne splatný. Žalovaný uhradil
celkovo 1.210,08 Eur, pričom ku dňu zosplatnenia bol žalovaný povinný uhradiť celkovo 3.261,31 Eur.
Predmetná pohľadávka s príslušenstvom bola na žalobcu postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávokzo dňa 04.07.2019 s účinnosťou od 09.07.2019. Na súčasného veriteľa bola postúpená pohľadávka
vo výške 4.149,99 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.764,21 Eur, zmluvného úroku vo výške
1.147,87 Eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 237,91 Eur. Žalovanému bola zmena veriteľa

oznámená listom pôvodného veriteľa zo dňa 13.07.2019. Žalovaný uhradil celkovo 1.210,08 Eur, pričom
presné dátumy a výšky splátok vyplývajú s priloženej platobnej histórie. Posledná výzva na zaplatenie
pred podaním žaloby bola žalovanému odoslaná právnym zástupcom žalobcu dňa 07.11.2019. Žalobca
sa v prospech žalovaného ako spotrebiteľa rozhodol uplatňovať len sumy vyplývajúce zo samotného
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru so zákonným úrokom z omeškania, t.j. istinu vo výške 2.764,21

Eur, zmluvné úroky napočítané ku dňu zosplatnenia vo výške 478,51 Eur, zákonné úroky z omeškania
napočítané od prvého dňa omeškania ku dňu zosplatnenia vo výške 18,59 Eur, požadoval zákonný
úrok z omeškania z nezaplatenej istiny 2.764,21 Eur vo výške 5% p.a. odo dňa nasledujúceho po dni
zosplatnenia, t.j. od 02.03.2018 do zaplatenia, a zároveň žalobca žiadal, aby mu súd priznal náhradu
trov konania.

2.OkresnýsúdBanskáBystricavupomínacomkonanívydaldňa17.01.2020Platobnýrozkazpodsp.zn.
10Up/1551/2019, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. O tejto skutočnosti Okresný
súd Banská Bystrica upovedomil žalobcu, a zároveň ho vyzval, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie
vkonanínasúdepríslušnomnaprejednanievecipodľazákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(CSP). Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP a

dňa 29.12.2020 bola predmetná vec postúpená tunajšiemu súdu.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 24.04.2021 zverejnením na
úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stráne tunajšieho súdu od 09.02.2021 do 24.02.2021 spolu
s poučením súdu podľa Civilného sporového poriadku a s Uznesením súdu s výzvou na vyjadrenie zo

dňa 05.01.2021, doposiaľ nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej
veci a zistil tento skutkový stav.

5. Dňa 21.04.2015 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova č. 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 (ďalej aj ako „Banka“), uzavrel so žalovaným
Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o spotreb. úvere“),
na základe ktorej bolo žalovanému poskytnutý Spotrebný úver na čokoľvek vo výške 3.000,00 Eur,
s úrokovou sadzbou 17,90% p.a. a RPMN vo výške 18,54%, s výškou splátky 55,06 Eur mesačne,

poplatkom za poistenie úveru 1,86 Eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky dňa 05.06.2015, počtom
splátok 108, konečnou splatnosťou dňa 05.05.2024 a celkovou čiastkou spojenou s úverom vo výške
5.945,38 Eur, ktorý bol čerpaný dňa 21.04.2015 v plnej výške. Žalovaný sa zaviazal úver hradiť formou
mesačných splátok v celkovom počte 108 splátok vždy k 5. dňu v mesiaci, teda prvá splátka dňa
05.06.2015 a posledná 109 mesiacov po uzatvorení zmluvy, t.j. 05.05.2024 (čl. 9-11).

6. Zostava prehľadu úveru č. XXXXXXXXXX od dňa 21.04.2015 do 01.07.2019, s uvedenou výškou
celkovýchúhrad1.210.,08Eurazostatkupohľadávkyvovýške3.261,31Eur,kedyposlednouuhradenou
splátkou žalovaného je platba dňa 07.04.2017 (čl. 11 druhá strana - 12).

7. Dňa 28.01.2018 písomnosťou „Výzva“ právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že je ku dňu
28.01.2018 v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 563,95 Eur a vyzval žalovaného uhradiť
dlžnú sumu najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy (čl. 12 druhá strana - 13).

8. Dňa 02.03.2018 písomnosťou „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ právny predchodca

žalobcu oznámil žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových
obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., s účinnosťou
od 01.01.2015, a z uvedeného dôvodu Banka vyhlásila ku dňu 01.03.2018 mimoriadnu splatnosť
pohľadávky zo Zmluvy (čl. 13 druhá strana - 14).

9. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretej dňa 04.07.2019 medzi
žalobcom ako postupníkom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova č. 48, 832
37 Bratislava, IČO: 00151653, ako postupcom (čl. 19-27) došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného na
žalobcu - spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. Celková výška postúpenej pohľadávkybola vo výške 4.149,99 Eur vyčíslená v Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 15 druhá
strana).

10. Dňa 13.07.2019 písomnosťou „Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník“ právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretej dňa 04.07.2019 Banka postúpila
pohľadávku spolu s príslušenstvom a právami spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. -
žalobcovi (čl. 14 druhá strana - 15). Predžalobnou výzvou zo dňa 07.11.2019 právny zástupca žalobcu

vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu v celkovej výške 4.195,43 Eur, najneskôr do dňa 18.11.2019 (čl.
17 druhá strana - 18).

11. Na pojednávaní dňa 03.05.2021 žalobca zotrval na podanej žalobe v celkom rozsahu, krátkou cestou
doložil fotokópiu výzvy zo dňa 28.01.2018 - je to identická výzva ako na čl. 12 druhá strana súdneho
spisu, spolu s fotokópiou obálky s dátumom podania 05.02.2018, fotokópiu oznámenia o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.03.2018 - je to identická listina nachádzajúca sa na čl. 13 druhá strana,
spolu s fotokópiou obálky zo dňa 05.03.2018 - identická obálka nachádzajúca sa v spise, pričom v
oboch prípadoch je adresátom žalovaný Z. Š., A. E. XXX/XX, XXX XX D., a odosielateľom je Slovenská
sporiteľňa, a.s. Tieto listinné dôkazy majú podľa právneho zástupcu žalobcu preukázať, že právny
predchodcažalobcudoručilvzmyslezákonnýchustanovenívýzvuaoznámenieovyhlásenímimoriadnej

splatnosti úveru, aj keď žalovaný tieto listiny neprevzal.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo

zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. „Občiansky zákonník“ v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o spotreb. úvere (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluva o spotreb.
úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy o spotreb.
úvere, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúťspotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy o
spotreb. úvere, ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu
vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka. Pôvodný
veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa bezodkladne písomne informovať; to neplatí,
ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv naďalej spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu

k spotrebiteľovi. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinnosti
podľa osobitného predpisu. (pozn. Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov)
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávok, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová

spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
(pozn. § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z.), ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo

zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu (pozn. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

13. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne
zmluvou o spotrebiteľskom úvere - Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 21.04.2015. Žalobca - právnická
osoba - podnikateľ bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný - fyzická osoba -
nepodnikateľ bol v postavení spotrebiteľa. Uvedený právny vzťah je režime spotrebiteľského práva a
súd ho posudzoval podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitných právnych predpisov -

zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona o bankách,
zákona o ochrane spotrebiteľa a všeobecného právneho predpisu - Občianskeho zákonníka, účinných
v rozhodnom období.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti, a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Sám žalobca pritom postavenie žalovaného ako spotrebiteľa v tomto konaní nespochybňoval.V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s

profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá

je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je
limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa a to údaj o
výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov).
Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý na
rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou
zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona

č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva
dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, ak osobitný
predpis neustanovuje inak; bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať z vkladov úroky alebo
iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu; bez bankového povolenia nemôže
niktoposkytovaťúveryapôžičkyvrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopredmetuinejsvojejčinnosti,

z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný
predpis neustanovuje inak; bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať platobné služby pre
iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

14. Súd mal za preukázané, že postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. ukončil záväzkovo-právny vzťah
uzatvorený zmluvou o spotreb. úvere medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na druhej strane
a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a to ku dňu 01.03.2018. Žalobca tvrdil, že na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru mal byť žalovaný upozornený písomnosťou - výzvou zo dňa 28.01.2018,
avšak žalobca v konaní nepreukázal doručenie tejto upozorňujúcej výzvy v súlade s § 53 ods. 9 OZ

žalovanému. Rovnako žalobca nepreukázal súdu ani doručenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
žalovanému v súlade s § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase
uzavretia zmluvy o spotreb. úvere, čo spôsobuje neplatnosť tohto predčasného zosplatnenia úveru.

15. Ďalej Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2019 v spojení s Prílohou č. X k tejto zmluve,
malodôjsťkpostúpeniupohľadávkyžalovanéhozpredmetnéhospotreb.úveruodprávnehopredchodca
žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., na žalobcu.
Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len „banka“)
je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis)
o postupovaní pohľadávok v zmysle § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka, a to od nadobudnutia
účinnosti aktuálneho zákona o bankách od 1. januára 2002.
V zmysle zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne
všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 tohto zákona, t.j. pohľadávka banky môže byť postúpená (aj

jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením
postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Osobitná regulácia pravidiel
pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave bolo uzákonené z dôvodu, aby
sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom dlhov použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Takéto

postupovanie bánk voči ich klientom zákon o bankách doteraz výslovne neupravoval, čo v praxi
spôsobovalo vážne výkladové problémy pri riešení otázky, či by pri prípadom postúpení pohľadávky
banky voči jej klientovi došlo alebo nedošlo k porušeniu bankového tajomstva s cieľom ochrany klientov
bánk. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze
postúpeniabankovejpohľadávkysosúčasnýmstanovenímvýnimiekztohtozákazuanepodporujúzáver

o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Nedodržaním
zákonnýchpodmienokpostúpeniabankovejpohľadávkyvspotrebiteľskýchveciachsatakétopostúpenie
dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia
znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť postupníka.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie skúmal aj, či v konaní je daná aktívna
vecná legitimácia na strane žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu

vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však

iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky.
Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že pred postúpením pohľadávky došlo zo strany právneho
predchodcu žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 01.03.2018.

Súd nemal zo strany žalobcu preukázané že následne písomnou výzvou (banky) po tom, čo bol žalovaný
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok,
bol zo strany pôvodného veriteľa (banky) žalovaný vyzvaný na zaplatenie celej splatnej pohľadávky.
Súd konštatuje, že splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky
nebolo v konaní preukázané.

16. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 (publikovaný
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 60/2018) uviedol: ,,
Podľa názoru dovolacieho súdu v danej veci kardinálnym právnym problémom je otázka platnosti či
neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa § 39 OZ. Teda, či podmienky pre postúpenie

pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92
ods. 8 prvá veta ZoB musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči
žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania prichádza
sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia. Súdy oboch inštancií v tejto veci
sa veľmi podrobne vysporiadali so všetkými relevantnými dôvodmi týkajúcimi sa neplatnosti právneho

úkonu o postúpení pohľadávky, a dovolací súd si tieto skutočnosti všimol a v plnom rozsahu s ich
uvedenými argumentami súhlasí. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom
rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka
banky zo spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami
(podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo

následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia
byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko
zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky
musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta ZoB), aby
nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje. Podľa § 525 ods.

2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta
ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so
zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods.
2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Žalobca v dovolaní poukazuje na judikát uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov SR bol pod č. 119/2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, ktorého publikovaná právna
veta znie: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá
aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia
vychádzabeztoho,abyakoprejudiciálnuotázkuskúmalexistenciuaplatnosťzmluvyopostúpení.Dlžník

sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.
To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník“.
Podľa názoru vec prejednávajúceho trojčlenného senátu sa jedná o judikát v obchodnoprávnom spore
staršiehodáta,ktoréhozáveryvsúčasnostiniejemožnéaplikovaťvoblastispotrebiteľskéhopráva,ktoré
spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch ako právo obchodné. Uvedený judikát

primárne rozoberá notifikačnú povinnosť (denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie
(táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v
obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli, že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže)
možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď samotnáprávna úprava postúpenia pohľadávky podľa OZ obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia (§ 525
OZ). Je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené
konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si

uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom
rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko
vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe
(postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe
veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba

oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa.
Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525
OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor
sozákonom(§39OZ),pričomnaabsolútnuneplatnosťpostúpenia,musíprihliadnuťsúdajbeznámietky,
z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o
cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.

K dovolateľovej argumentácii ohľadne jeho námietky, že § 92 ods. 8 ZoB upravuje výnimky z
bankového tajomstva a nie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky dovolací súd záverom
podotýka nasledovné. Aj keď je uvedené ustanovenie § 92 zákona o bankách systematicky zaradené do
štrnástejčastiprávnehopredpisusnázvomBankovétajomstvo,nemožnolennazákladetohtozaradenia
bez ďalšieho usudzovať, že zákonodarca pri úprave postúpenia pohľadávky bankou na nebankový

subjekt, mal zámer riešiť výlučne len otázku ne/porušenia bankového tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené
cieľom, nič by nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne uviedol [napr. porovnaj novelu zákona
o bankách účinnú od 1. januára 2017 (zákon č. 299/2016 Z.z.) - sprísnenie pravidiel pre postúpenie
pohľadávok bánk zo spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie podľa osobitného predpisu]. Ako
už bolo spomenuté v bode 21. tohto rozhodnutia, podmienky platného postúpenia pohľadávky banky

a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, práve naopak sa
prekrývajú.“
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 22.03.2018 uviedol: ,,Rozborom
ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času
uzavretia zmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo žiadnej zmeny

(odhliadnucodprečíslovaniak1.januáru2009pôvodnéhoodseku7naodsek8,vtejtosúv.por.čl.IIIbod
46 a čl. XI zákona č. 552/2008 Z. z.) treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky,
za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie
rovnakoakovzákoneipobočkazahraničnejbanky)buďinejbankealeboajsubjektu,ktorýniejebankou.
Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení

a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých
prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi,
aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo
i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje
úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku

postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením
oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8 bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu
postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva
splní;okremnejaletiežprípad,vktoromprávezmienenéobmedzeniebankyexistovaťnebude-vtedy,ak
súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval

kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Ostatná (tretia) veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti
uchopenia problému nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania
postupníkom postupcovi aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu (resp. pohľadávky)
a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia (dovolateľkou vzťahovaného
na ustanovenie ako celok).

Z takejto úpravy vyplýva zjavná neudržateľnosť argumentácie dovolateľky tým, že v prípade súčtu
všetkých omeškaní úverového dlžníka trvajúceho viac než rok sa nemusí trvať ani na výzve banky
klientovi pred postúpením pohľadávky, keď časť úpravy o tom, že skôr uvedené neplatí, sa vzťahuje
výlučne na zachovanie práva banky uplatniť právo na postúpenie pohľadávky napriek neskoršiemu
plneniu klienta a nie aj na ustúpenie od podmienok, za ktorých k postúpeniu možno pristúpiť (hocako tu

môže byť predmetom diskusie tá otázka akcentovaná dovolaním, podľa ktorej v takomto prípade nie je
zrejmé,čobyvčasepooneskorenomsplneníklientomjehozáväzkuvrátanepríslušenstvamalobyťešte
predmetom postúpenia pohľadávky). To obdobne platí aj o nosnej časti samou dovolateľkou ponúknutej
odpovede na otázku predostieranú dovolaním, teda že § 92 ods. 8 bankového zákona ako celok trebachápať len ako úpravu podmienok, za ktorých môže dôjsť k prelomeniu bankového tajomstva, pretože
takáto interpretácia opomína, že splnením podmienok podľa prvej vety ustanovenia zákonodarca
podmienil nielen postúpenie pohľadávok mimo tzv. bankový sektor, ale tiež také postúpenie, pri ktorom

pohľadávku patriacu pôvodne jednej banke prevezme iná osoba s rovnakým statusom.
Tým, čo je ale z pohľadu správnosti úvah nižších súdov v prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho
súdu tým najdôležitejším, je to, že zadefinovanie v rámci bankového zákona podmienok, za ktorých
môže banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom (účelom) je
to, že bez splnenia takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie). Z pohľadu tolerovateľnosti

správania sa subjektov nepochybne súkromnoprávneho vzťahu zmluvy o postúpení pohľadávky je
preto rozhodujúce, že u jedného z týchto subjektov a to u postupcu treba usudzovať na existenciu
zákonnej povinnosti správať sa určitým spôsobom - neplatí tu, že ho nemožno nútiť konať, čo zákon
neukladá, ale je tu presný opak v podobe záujmu zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom
predpokladaným spôsobom. Druhou stranou rovnakej obraznej mince je potom, že na nesprávanie
sa zákonom výslovne ustanoveným spôsobom, teda odmietnutie učiniť zadosť pomerne jednoznačnej

právnej úprave, je potrebné nazerať ako na zakázané a teda i odporujúce zákonu.
Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu)
so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje
prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej
veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých

môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia
ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).
Pri nutnosti vyslovenia práve uvedeného boli ďalšie otázky nastoľované dovolaním právne
nevýznamnými či nanajvýš akademickými, ak neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok bez ochoty

alebo schopnosti žalobkyne preukázať splnenie podmienky postúpenia reprezentovanej písomnou
výzvou banky pred postúpením spôsobila nedostatok prechodu žalobou uplatneného práva na
žalobkyňu a teda i nedostatok jej aktívnej legitimácie konštatovaný už nižšími súdmi.“

17.NajvyššísúdSRvosvojomrozhodnutísp.zn.10Obdo/92/2018zodňa20.11.2019uviedol:,,Dovolací

súd pri nastolenej právnej otázke poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28. marca
2018, ako aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24. apríla 2018 (publikovaný Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 60/2018), z ktorého vyplýva,
že ,,ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového
tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky,

ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon“. V rozsudku sp. zn.
7Cdo/26/2017 z 28. marca 2018 dospel dovolací súd rozborom § 92 ods. 8 zákona o bankách k záveru,
že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku
patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu mimo bankový sektor. Predmetné ustanovenie
nemožno, len na základe jeho zaradenia do konkrétnej časti zákona, chápať ako celok len ako úpravu

podmienok, za ktorých môže dôjsť k prelomeniu bankového tajomstva, pretože takáto interpretácia
opomína vyššie uvedený zmysel tohto ustanovenia. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách teda vyplýva presný
záujem zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným spôsobom, pričom
neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu tejto zákonnej úpravy než tú, že podmienky
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku

inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie.
Nerešpektovanie tejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre
rozpor so zákonom (§ 39 Obč. zák.). 40. V rozsudku sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24. apríla 2018 dovolací
súd uviedol, že osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch
odlišne,resp.môžuupravovaťosobitnépodmienky,ktorýchsplneniejenaplatnépostúpeniepohľadávky

potrebné. Podmienky vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona o bankách dovolací súd označil za špeciálne
zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na
tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj §
92 ods. 8 tretia veta zákona o bankách), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí,

avšak vzájomne sa nevylučuje. Dovolací súd konštatoval, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky
podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový
subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách),
kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatnýprávny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí pritom
prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom
ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. K dovolateľovej

argumentácii ohľadne námietky, že § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje výnimky z bankového
tajomstva a nie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky dovolací súd v prejednávanej veci uviedol,
že aj keď je uvedené ustanovenie § 92 zákona o bankách systematicky zaradené do štrnástej časti
právneho predpisu s názvom Bankové tajomstvo, nemožno len na základe tohto zaradenia bez ďalšieho
usudzovať,žezákonodarcapriúpravepostúpeniapohľadávkybankounanebankovýsubjekt,malzámer

riešiť výlučne len otázku ne/porušenia bankového tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené cieľom, nič by
nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne uviedol. Podmienky platného postúpenia pohľadávky
banky a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, ale práve
naopak sa prekrývajú. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že právnu otázku nastolenú dovolateľkou dovolací
súd už v minulosti vo vyššie uvedených konaniach posudzoval a vyriešil, z dôvodu ktorého nie je daná
potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku opätovne riešil. Dovolací súd vo

vyššie uvedených konaniach vyriešil právnu otázku tak, že § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje
podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči
klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s
uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ.“

18. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že k platnému mimoriadnemu zosplatneniu spotreb. úveru
nedošlo, nemohla byť pohľadávka z neho predmetom postúpenia.
Ak by však aj k mimoriadnemu zosplatneniu spotreb. úveru žalovaného došlo platne, z dôkazov, ktoré
súdu predložil žalobca, nevyplynulo, že boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie splatnej
pohľadávky zo spotreb. úveru voči žalovanému od pôvodného veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s.,

na žalobcu. Teda súd uzatvára, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže banka môže
postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka - žalovaného, ktorá sa dostala do
dispozičnej sféry dlžníka - žalovaného, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo.
Teda následné neplatné postúpenie pohľadávky zo zosplatneného spotreb. úveru spôsobilo, že žalobe
nemohlo byť vyhovené, pretože aktívna vecná legitimácia žalobcovi z vyššie uvedených dôvodov

nesvedčí, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
Súd poukazuje aj na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Co/145/2014 zo dňa 11.3.2015, sp. zn. 19Co/177/2014 zo dňa 24.02.2015, Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015.

19. Dňa 20.04.2021 bola Okresnému súdu Humenné doručená písomnosť označená ako „Návrh na
pribratie do konania“, ktorou Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽA
navrhlo, aby súd pribral do konania predmetné občianske združenie ako osobitný subjekt na stranu
žalovaného (čl. 68).
Výzvou zo dňa 22.04.2021, bolo predmetné občianske združenie súdom vyzvané na doloženie súhlasu

od žalovaného s ich vstupom dokonania na jeho strane v zmysle § 95 ods. 1 CSP (čl. 70). Tento súhlas
zo strany občianskeho združenia nebol doložený, teda neboli splnené zákonné podmienky na jeho
pribratie do konania, preto súd rozhodol tak, že Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽA do konania na strane žalovaného nepribral.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca bol v konaní neúspešný, žalovanému trovy nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol v
súlade § 255 CSP tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému do skončenia
konania žiadne trovy nevznikli, preto súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie.

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v
Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Aknebudepovinnosťuloženátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenávstanovenejlehoteponadobudnutí
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona.