Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, September 27, 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3Cpr/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918201218
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5918201218.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Z. O., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, C. pod J., pr. zastúpená JUDr. Gabrielou Kľačanovou,
advokátkou, AK A. Kmeťa 28, 036 01 Martin, IČO: 42216541, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko,
a.s., Štúrova 5,813 54 Bratislava, IČO: 31318916, o nárokoch vyplývajúcich z porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý písomne sa žalobkyni ospravedlniť za porušenie práva žalobkyne na
rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou z dôvodu veku, a to do 15 dní od právoplatnosti
výroku tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur.

III. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym

úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2018 domáhal, aby súd určil, že žalovaný vo vzťahu
k žalobkyni porušil právo žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou z dôvodu
veku, aby určil žalovanému povinnosť písomne sa žalobkyni ospravedlniť za porušenie práva žalobkyne
na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou z dôvodu veku, v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, aby určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané zadosťučinenie
vo výške 25.000,00 eur. Žalobkyňa uviedla, že pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 30.09.1992 odo dňa 01.10.1992 na pracovnej pozícii pokladník, neskôr na pracovnej pozícii

univerzálny bankár. Počas trvania pracovného pomeru nikdy žalovaný ako zamestnávateľ neprejavil
výhrady k práci žalobkyne, nebola nikdy písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny a ani
vyzvaná na odstránenie nedostatkov vo svojej práci. Svoju prácu pre žalovaného vykonávala svedomito,
riadne a s odbornou starostlivosťou, jednoducho čo najlepšie podľa svojich možností a schopností. V
mesiaci október 2017 (v prvej polovici) si žalobkyňu spolu s dvoma ďalšími zamestnankyňami p. C. W.
(zamestnanou na pracovnej pozícii univerzálny bankár) a p. Q. B. (zamestnanou na pracovnej pozícii
hypotekárnybankovýšpecialista)predvolalichpriamynadriadený-riaditeľpobočkyM.Ing.E.O.,pričom

im uviedol, že pobočka neplní predpísané plány, čo je dôvodom, že jedna z predvolaných zamestnankýň
musí ukončiť svoj pracovný pomer u žalovaného. Vyzval ich, aby sa dohodli, ktorá z nich to bude a
určil im časový priestor v dĺžke dvoch týždňov, aby mu oznámili meno odchádzajúcej zamestnankyne.
Do uplynutia stanoveného času medzi žalobkyňou a ďalšími dvoma zamestnankyňami p. C. W. a p. Q.B. k dohode o tom, ktorá z nich ukončí svoj pracovný pomer u žalovaného, nedošlo. Túto skutočnosť
spoločne oznámili riaditeľovi pobočky M. Ing. E.ovi O.ovi. P. Ing. E. O. im uviedol, že banka si už spôsob
na určenie odchádzajúcej zamestnankyne nájde. Následne sa na pobočku M. dostavila regionálna

riaditeľka Regiónu Sever p. A. E., ktorá za prítomnosti riaditeľa pobočky p. Ing. E.a O.a mala osobný
pohovor s každou z troch zamestnankýň osobitne. So žalobkyňou viedla osobný pohovor štýlom: "Prečo
chceš ešte robiť v tejto banke?" Žalobkyňu takýto prístup p. A. E. dosť prekvapil, ostala zaskočená a je
odpoveď bola, že práca ju nesmierne baví a má ešte potenciál byť pre zamestnávateľa užitočná. Osobný
pohovorbolukončený,žerozhodujúcimkritériombudeplnenieosobnéhoplánu.Poukázalanapodstatnú

okolnosť, že v tom čase najviac uspokojivo plnila plán z troch zamestnankýň práve žalobkyňa. Neskôr,
približne po týždni sa opätovne na pobočku v M.e dostavila na p. regionálna riaditeľka Regiónu Sever
A. E. spolu s p. Ing. Q. M., riaditeľkou odboru riadenia ľudských zdrojov z Bratislavy a spolu s riaditeľom
pobočky M. p. Ing. E.om O.om spolu vytvorili komisiu za účelom určenia zamestnankyne, s ktorou
žalovaný ukončí pracovný pomer. Prebehli osobné pohovory troch zamestnankýň - žalobkyne, p. C. W.
a p. Q. B. pred touto komisiou, ktorá v uvedený deň v popoludňajších hodinách rozhodla, že pracovný

pomerbudeukončenýsožalobkyňouzdôvodu,žejenapobočkeM.najstaršiaanemáužčožalovanému
ako zamestnankyňa ponúknuť. Rozhodnutie o rozviazaní pracovného pomeru žalobkyni oznámil riaditeľ
pobočky M. p. Ing. E. O. osobne. Žalovaný deň po tomto výbere, t.j. dňa 14.11.2017 vypracoval Dohodu
o skončení pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer žalobkyne u žalobcu skončí uplynutím dňa
31.12.2017. Žalobkyňa nijakým spôsobom nemohla ovplyvniť obsah vypracovanej dohody o skončení

pracovného pomeru, pričom táto dohoda nepredstavovala slobodnú, vážnu a určitú vôľu žalobkyne. Pod
nátlakomzostranyriaditeľapobočkyM.,Ing.E.aO.a,žalobkyňadohoduoskončenípracovnéhopomeru
žalovanému podpísala. Žalobkyňa bola na pobočke žalovaného M. jednou z najdlhšie pracovne činných
zamestnancov žalovaného. Preto ju veľmi prekvapilo, keď bezprostredne po podpise dohody o skončení
pracovného pomeru jej žalovaný nariadil, aby sa na svojom pracovisku viac nezdržiavala pre prekážky v

práci na strane zamestnávateľa, ktoré však žalovaný vo vzťahu k žalobkyni nijako bližšie nešpecifikoval.
Jednoducho žalovaný prikázal žalobkyni, že jej nebude prideľovať prácu a vyplatí jej za obdobie od 14.11
do 27.11.2017 náhradu mzdy vo výške jej priemerného zárobku. Následne žalovaný žalobkyni nariadil
čerpanie dovolenky v dĺžke 22 dní, t.j. až do okamihu skončenia jej pracovného pomeru u žalovaného.
Žalobkyňa patrila v období, bezprostredne predchádzajúcom skončeniu jej pracovného pomeru u

žalovaného, medzi zamestnancov, ktorý plnili obchodné plány odporcu na najvyšších priečkach, t.j.
najsvedomitejšie. Svedčí o tom štatistika, vyhodnocujúca počet uzatvorených bankových produktov v
počte kusov a v rozsahu objemu zo dňa 06.11.2017 a zo dňa 08.11.2017. To, že zásah žalovaného
do práv žalobkyne bol závažný, náhly a neočakávaný, preukazuje žalobkyňa predložením písomných
záznamov o vyhľadaní dôkazov zo dňa 29.01.2018. Po ukončení pracovného pomeru žalobkyne

u žalovaného žalovaný presunul p. Q. B. na pracovnú pozíciu žalobkyne a na uvoľnenú pracovnú
pozíciu "hypotekárny špecialista na pobočke M." obsadil novoprijatým zamestnancom, o čom svedčí
inzerát o voľnom pracovnom mieste u žalovaného na www.profesia.sk, ktorý žalovaný zverejnil dňa
03.01.2018. Stav, ktorý žalovaný cielene a vedome nastolil vo vzťahu k žalobkyni, žalobkyňa považuje
za rozporný so zákonom. Žalobkyňa je osobou v preddôchodkovom veku. Veľmi sa snaží si nájsť

nové zamestnanie v oblasti v ktorej pracovala, čo je však v nemožné. Žalobkyňa absolvovala ako
uchádzačka o zamestnanie množstvo osobných pohovorov a rozposlala zamestnávateľským subjektom
s voľnými pracovnými miestami v regióne žiadosti o prijatie do pracovného pomeru. Aj keď úspešne
absolvovala pohovory, nakoniec vždy dostal prednosť uchádzač alebo uchádzačka s nižším vekom, aj
keď s menšími pracovnými zručnosťami. Žalobkyňa sa snažila mimosúdne pôsobiť na žalovaného, aby

odstránil protiprávny stav, ktorý nastolil. Žalobkyňa je pod vplyvom konania a neprimeraného nátlaku
žalovaného na jej osobu pod veľkým stresom, na dne, v neistote, utrpela ujmu tým, že žalovaný
zasiahol do jej postavenia ako slabšej zmluvnej strany pracovnoprávneho vzťahu. Má za to, že jej
vznikol nárok na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia od žalovaného, ktoré si uplatňuje,
s poukazom na špecifické okolnosti prejednávanej právnej veci, vo výške 25.000,00 eur. Primerané

zadosťučinenie v uvedenej výške je podľa presvedčenia žalobkyne spôsobilé odradiť žalovaného od
opakovania jeho protiprávneho konania v budúcnosti vo vzťahu k ďalším jeho zamestnancom a súčasne
pôsobí preventívne aj vo vzťahu k tretím osobám. Žalobkyňa primerané zadosťučinenie v žiadanej výške
považuje za účinnú, primeranú a adekvátnu sankciu vo vzťahu k diskriminačnému konaniu žalovaného
a zároveň vníma primerané zadosťučinenie odradzujúco, t.j. má za to, že plní najmä preventívnu funkciu

v súlade s judikatúrou ESD a antidiskriminačných smerníc.

2. Vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalovaný ako zamestnávateľ ukončil so žalobkyňou pracovný
pomer dohodou podpísanou žalobkyňou 14.11.2017. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil31.12.2017. Nakoľko išlo o ukončenie pracovného pomeru dohodou. žalovaný ako zamestnávateľ nemal
ďalšie zákonné povinnosti voči žalobkyni, resp. nebol obmedzený pri následnom obsadení miesta,
ktoré sa odchodom žalobkyni uvoľnilo. V samotnej dohode v bode 7. je uvedené, že dohoda bola

uzavretá slobodne, vážne. určito a zrozumiteľne, že dohoda nebola uzatvorená v tiesni a ani za nápadne
nevýhodnýchpodmienok.Nazákladeskoršiehopodnetužalobkyne(podaniedatovanédňa29.12.2017),
žalovaný ešte v januári 2018 preveroval okolnosti ukončenia pracovného pomeru žalobkyne u
žalovaného. Prešetrenie vykonalo samostatné oddelenie Compliance žalovaného, s prihliadnutím na
možné porušenie Etického kódexu banky. Výsledkom prešetrenia oddelenia Comlinace bolo zistenie,

že so žalobkyňou bol ukončený pracovný pomer vzájomnou Dohodou o skončení pracovného pomeru,
t.j. vzájomným konsenzom, nešlo teda o jednostranný autoritatívny prejav vôle žalovaného voči
žalobkyni, v rámci dohody bola so žalobkyňou dohodnutá mimoriadna odmena vo výške 6-násobku
priemernej mesačnej mzdy, návrh dohody bol poskytnutý žalobkyni vopred na pripomienkovanie v
dostatočnom predstihu, pričom práve na základe požiadavky žalobkyne boli v dohode vykonané úpravy
(bola akceptovaná požiadavka na upresnenie výplatného termínu na vyplatenie mimoriadnej odmeny

najneskôr do 29.12.2017). Oddelenie Compliance po prešetrení podnetu žalobkyne skonštatovalo,
že nebolo zistené porušenie Etického kódexu žalovaného s podozrením na diskrimináciu žalobkyne
pri ukončení jej pracovného pomeru a ukončenie pracovného pomeru žalobkyne prebehlo korektne.
Výsledky preverovania okolností skončenia pracovného pomeru žalobkyne boli listom generálnej
riaditeľky banky zo dňa 14.2.2018 oznámené žalobkyni s tým, že po internom prešetrení okolností

skončenia jej pracovného pomeru nepotvrdili jej podozrenia z diskriminácie zamestnávateľom z dôvodu
veku. Žalovaný preto navrhol, aby konajúci súd žalobu zamietol.

3. Replika žalobkyne. Žalobkyňa sa nedomáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru, domáha
sa vyslovenia, že žalovaný porušil právo žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred

diskrimináciou z dôvodu veku. Žalobkyňa poukazuje na ust. § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z., podľa
ktorého žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, pričom však
žalovaný vo svojom písomnom podaní nepopiera skutkové tvrdenia žalobkyne. V sporovom konaní
je konajúci súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, keďže súdne konanie sa riadi zásadou
formálnej pravdy. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná

povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, t.j. bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom
popretia tvrdení protistrany ako samostatnou procesnou povinnosťou, ktorá podlieha sudcovskej a
zákonnej koncentrácii súdneho konania, ktorá sa v súlade s ust. § 320 CSP nevzťahuje len a výlučne na
žalobkyňu. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.11.2018 nezareagoval na nijaké skutkové tvrdenia
žalobkyne, podrobne uvedené v podanej žalobe, nepredložil dôkazy, nepoprel to, čo uviedla žalobkyňa

vo svojej žalobe. Uvádza len, že oddelenie Compliance nezistilo porušenie Etického kódexu banky.
Žalobkyňa sa domáha vyslovenia porušenia ustanovení Zákona č. 365/2004 Z.z., nie Etického kódexu
žalovaného. Okrem toho, žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaného podľa výpisu z obchodného registra
navonok zastupujú a zaväzujú súhlasným prejavom vôle najmenej dvaja členovia predstavenstva,
pričom podanie žalovaného zo dňa 30.11.2018 nie je podpísané osobami oprávnenými zastupovať

žalovaného. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa v celom rozsahu zotrváva na
podanej žalobe.

4. Duplika žalovaného. Žalobkyňa poukazuje na ust. §11 zákona č.365/2004 Z.z. „Žalovaný je povinný
preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z

ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo." Žalovaný
z doručenej žaloby, materiálnych dôkazov ako i z jednostranného opisu konaní a rozhovorov žalobcu s
tretími osobami - zamestnancami žalovaného má za to, že existujúce, reálne materiálne dôkazy svedčia
v prospech žalovaného. Podľa ich názoru zo samotného oznámenia porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania - diskriminácie z dôvodu veku, nemožno dôvodne usudzovať. že k porušeniu zásady

rovnakého zaobchádzania aj skutočne došlo. Skončenie pracovného pomeru býva zvyčajne udalosťou.
ktorú zamestnanec prežíva emotívne a z toho dôvodu nie je schopný vzniknutú situáciu vnímať
objektívne. To však bez ďalšieho neznamená, že veci sa skutočne odohrali tak, ako ich žalobkyňa cíti
a opisuje. Žalovaný ako zamestnávateľ disponuje tímom vzdelaných a skúsených personalistov, ktorí
profesionálne zabezpečujú vysoko náročnú prácu so zamestnancami. V banke sú príchody a odchody

zamestnancov na rôznych pozíciách bežným javom, takže práca personálneho oddelenia a vedúcich
zamestnancov v oblasti nástupov a výstupov zo zamestnania je častá, to znamená, že títo pracovníci
bezpochyby vedia, ako majú voči zamestnancom vystupovať. Tvrdenia žalobkyne ohľadne okolností
skončenia jeho pracovného pomeru zásadne odmietame, nakoľko žiadne takéto jednanie zo stranyuvedených vedúcich zamestnancov žalovaného nebolo v tejto veci potvrdené. Napokon, ak žalobkyňa
nechcela skončiť u žalovaného pracovný pomer, neexistoval právny dôvod ani nebola preukázaná
taká situácia, aby bol žalobkyňa dohodu o skončení pracovného pomeru prinútený podpísať. Išlo o

dohodu, ktorej predpokladom a gramatickým významom je konsenzus zúčastnených zmluvných strán.
Nakoľko tvrdenia žalobkyne sú jednostranné a bez materiálnych dôkazov, v prípade, ak súd posúdi, že
z nich bude overovať ich pravdivosť, budú potrebné osobné svedecké výpovede zamestnancov, ktorí
sa podľa žaloby diskriminačného konania dopustili. V predbežnom šetrení už skôr podaného podnetu
žalobkyne, ktorého gestorom bola generálna riaditeľka banky, žiadny dotknutý zamestnanec žalovaného

žalobkyňou vytýkané konanie a postupy nepotvrdil. Vo veci konania za žalovaného pripojili poverenia
podpisujúcich zamestnancov.

5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.06.2019 poukázala, že pracovala v OTP banke
od októbra 1992, začínala na pozícii pokladník a potom časom sa tieto funkcie rozšírili na službu aj pre
klientov, teda nielen pokladničná činnosť, ale zriaďovanie bežných účtov, celá agenda okolo, čo súvisí s

agendou klientskou, taký servis, BackOffice, také backofficové práce , čiže úplne servis pre retailových
klientov. Pokiaľ sa trošku vráti, čo protistrana uviedla k tomu konkrétnemu prípadu jej prepustenia, že
kolegyňa B. odišla v r.2015 na materskú dovolenku, vtedy boli na pozícii retailového bankára tri, teda boli
tri pozície retailového bankára. Ona odišla na materskú a po tomto čase čakali toho tretieho človeka, že
kedykonečnepríde,alenestalosatak,nakoľkoneviezakejpozície,zakéhorozhodnutiatojednomiesto

retailového pracovníka bolo zrušené. Takže ostali dve kolegyne, p. W. a žalobkyňa a vykonávali si svoju
prácu naďalej tak, že bolo to veľmi ťažké, pretože aj keď sa čerpali dovolenky, ostala tam jedna sila,
proste veľmi náročné, ale zvládali to. Po dvoch rokoch v lete 2016 sa p. B. vrátila z dovolenky materskej a
dožadovalasazrejmetohomiestaretailovéhopracovníka,alekeďžepozíciabolazrušená,takjejponúkli
miestobankovéhošpecialistu.Onatúpozíciuprijala,ajjuvykonávalajedenrokanedosahovalavýsledky

požadujúce od zamestnávateľa v plnení hypotekárnych úverov. Ona bola riešená na ústredí p. Hodošim,
proste nevedeli, čo sa deje, že je to stará pracovníčka ako služobne, že teda už pracovala v banke a že
tie výsledky nemá žiadne, tak ona sa toho miesta na tej retailovej pozícii veľmi dožadovala, že chce sa
tam vrátiť. Lenže cesty späť nebolo, nebolo to tak, ako uvádza protistrana, že boli 3 retailové pozície,
teda resp. že boli 3 retailové pracovníčky a jedna bola nadbytočná. Oni boli dve retailové pracovníčky,

to bola žalobkyňa a p. W. a p. B. bola hypotekárny špecialista. Začiatkom októbra 2017 si ich zavolal
p. riaditeľ, zvolal takú rannú poradu krátku a zavolal si nie pobočku celú, ale zavolal si ich tri, B., W. a
ju, kde im oznámil, že jedna z nich musí odísť a majú sa dohodnúť, kto to bude. Čiže boli v kurze tri.
Chce vyvrátiť emócie, že proste si to ja takto všetko vykladá, že citovo do toho zainteresovaná, však
kto by aj nebol, keď sa týka o Váš chlebík, o Vašu prácu 4 roky pred dôchodkom. Nastal veľký tlak v tej

robote po tomto, nevedeli, čo na to povedať, nevedeli dôvod, proste toto bolo oznámené, že pobočka
zle plní plán a jedna z Vás musí odísť. No ako možno týždeň to vydržali nejako, začali také už viete
ako, veľmi napätá situácia bola, lebo nevedeli, či si idú hodiť euro alebo ako že čo, kto ide odísť. Proste
každá tú prácu chcela, chceli, tak mu po týždni oznámili, že bohužiaľ že sa nedohodnú, že proste aké
má dôvody, že prečo chce teda ukončiť s jednou prac. pomer a kto to má byť, na základe čoho, tak

toto mu oznámili. Jeho odpoveď bola že dobre, keď ste sa nedohodli, banka si spôsob nájde. Túto vetu
povedal. Odišli s ovisnutými gambami, že čo ďalej bude. Prešiel zase nejaký týždeň alebo dva, prišla
na návštevu regionálna riaditeľka p. E., ktorá viedla s nimi osobné pohovory sama za prítomnosti p.
riaditeľa. Prvá na pohovor išla p. B., potom p. W. a posledná išla žalobkyňa a vie povedať iba to, čo,
proste ten rozhovor s kolegyňami, ten bol tajný, ako nesmela jedna druhá povedať vôbec, že čo sa tam

udialo za dverami. Jej rozhovor s p. riaditeľkou bol asi taký, že prvá jej otázka smerovala na ňu, ony
si tykajú, že povedz mi, prečo tu chceš ešte byť. Toto bola jej veta, čo žalobkyňu úplne zaskočilo, tak
odpovedala, že veľa pre túto firmu urobila a ešte má ďalší potenciál, akože sa necíti nejako nevýkonná,
proste robila skutočne čo mohla. Vtedy sa jej aj naozaj darilo najlepšie plniť časový plán. P. W. chodila
na workshopy do Žiliny, lebo jej sa nedarilo, proste riešili to, p. B. takisto, jej výsledky, tak ďaleko, ďaleko

za ňou bola. Čiže mala ešte, aj povedala p. riaditeľke, dcérka si išla dať hypotekárny úver, proste bude
mať ďalšieho klienta, mala rozpracované úvery, ako veľa vecí, ktoré proste ešte mala pred sebou a
chcela to, mala veľkú radosť, keď sa jej darilo proste v obchodoch. Urobila aj pre zamestnávateľa dobre,
aj sama pre seba. No a tak p. riaditeľka odpovedala, že to, čo urobila doposiaľ, sa nepočíta a že sa
bude rozhodovať podľa plnenia plánu. S tým ukončili rozhovor. Tak tie výsledky mala také, aké mala,

takže keď potom prišlo toto rozhodnutie, tak si viete predstaviť, aký to bol pre ňu šok, lebo to plnenie
plánu bolo v jej prípade v tom čase najlepšie, nehovorí, že vždy bodovala, nejako, v bankovníctve je
to tak, buď sa Vám darí alebo proste tí klienti nemusia Vám vyjsť tie úvery, sú KU kritériá nastavené,
proste je tam veľa okolností, kedy sa Vám aj nepodarí ten obchod, môžete sa snažiť neviem ako. Noaj toto rozhodnutie potom , keď prišlo, prišla p. riaditeľka E. s p. Ing. M. a zašli si na obed, na kávičku,
vysmiate a potom si ju zavolal riaditeľ do riaditeľne, takže vedela, že koľká bije a so sklopenými očami,
s roztrasenými rukami jej oznámil, že z dôvodu toho, že pobočka neplní plán, sa rozhodli, že to bude

ona. Pre ňu to bol totálny šok, sa nezmohla na nič, iba že aký dôvod, tak na to p. riaditeľka odpovedala,
že dôvod nemusí byť udaný, je to rozhodnutie manažéra, nemusí vedieť vôbec dôvod, takže to bola
rana pod pás. Čo ďalej sa opýtala, aké sú jej možnosti a tam potom sa vyjadrila p. M., že buď podpíše
dohodu, alebo jej dajú zo zákona 3+2 alebo nevie ako to presne je, nemá to naštudované, takže odišla.
Proste nezmohla sa na nič, nevládala, nemala, povedala p. M., že tú dohodu majú pripravenú, že jej

nechajú priestor nejaký, to bol štvrtok. V piatok do práce nenastúpila, išla k lekárke, lebo sa z toho zrútila,
proste fakt ako bola zle na tom, aj teraz ešte z toho. No a potom v pondelok prišla do práce, tak p.
riaditeľ chodil za ňou s tou výpoveďou, s tou dohodou, že aby to podpísala. Chcela si nechať priestor
pre právnika, chcela sa poradiť, lebo nevedela čo, proste bez udania dôvodu, absolútne akože žiadne
napomenutie, nikdy nemala od svojho nadriadeného nejaké upozornenie, že s prácou nie je spokojný.
Práve tie dve kolegyne obdržali niekedy v minulosti listy, ktorými boli upozornené na neplnenie plánu a

keď sa to bude opakovať, že budú z toho vyvodzované dôsledky, takže ako fakt to nechápala. Bolo to
veľmi ťažké. Takže v tom čase ale, viete, ten pondelok, keď pobehoval p. riaditeľ tak podpíš to, podpíš
to, čiže nebola to jej vôľa, nebola to slobodná vôľa, bolo to dovolí si tvrdiť, že to bolo pod nátlakom,
nemala inú možnosť a p. M. povedala oni Vás tam nechcú. Ako toto ďalší šok pre ňu, že ako prečo,
nerozumela tomu skutočne a za krátky čas nájsť si právnika voľného, aby sa poradila, to nebolo možné,

pretože každý má svoj program a tým, že on pobehoval za ňou, to potom ten utorok ráno podpísala,
lebo skutočne nemala akože inú možnosť. Ešte ju upozorňovala p. M., že nieže sa hodí na PN, mohla
to urobiť, proste podpísala to. Ako nežiadala si ani dôvod, prečo, ako paragraf že dôvod rozviazania
prac. pomeru, lebo v tom čase máte zastretý rozum, fakt sa nemohla sústrediť a reálne rozmýšľať a
možno tú právnu pomoc potrebovala, ale ju nenašla bohužiaľ. Takže takto v podstate tým, že dostala

aj to nariadenie tie prekážky v práci, chcela sa potom vrátiť ešte niektorý deň do tej práce, lebo mala v
počítači rôzne také pomôcky svoje na ploche uložené, že ide si urobiť poriadok, že nech to má proste
tak ako si to tak predstavovala. Toto jej nebolo umožnené, ako nechceli ju pustiť, že tam nemá čo robiť
už. Čiže sa zbalila jedno poobedie, myslí, že ten utorok toho 14-teho, napchala do tašky, do igelitky a
odišla ako špinavá handra vykopnutá, bez podania ruky, bez slova ďakujem.

6. Svedkyňa A. Luptáková vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 15.08.2019 uviedla k situácii na
pobočke M.u. Keďže naozaj tam sa dlhšie ten stav nemenil. Nemôže byť M. iba pobočka, kde sa tam
nič nezmení a treba s tým niečo urobiť. P. riaditeľ mal upozorňovať alebo oboznamovať zamestnancov
s tým, že je to takto, inak už fungovať nebude, bude sa toto sledovať, proste ideme týmto spôsobom.

Neboli to žiadne písomné upozornenia, pretože naozaj, nikdy nechceli ísť a hlavne voči týmto dlhodobým
zamestnancom cestou nejakých vytýkacích listov alebo upozornenia na porušovanie prac. disciplíny,
stále to bolo formou pohovorov, dohovorov alebo toho vysvetľovania, že naozaj treba to zmeniť, treba,
aby to bolo takto, inak to už nebude. Dohodli si teda s p. riaditeľom, ako budú ďalej postupovať. Keďže
boli dve pozície univerzálnych bankárov a traja zamestnanci, ktorí tú pozíciu chceli robiť, museli nejakým

spôsobom rozhodnúť s tým, že najskôr p. riaditeľ dievčatá ešte raz oboznámil so situáciou, povedal
im, že im dáva na ich zváženie a rozmyslenie, či by niektorá teda nechceli dobrovoľne z tej pozície
odísť, že teda naozaj sa budú vedieť dohodnúť, ako keby odchádzali z organizačných dôvodov, dostanú
odstupné a všetko, čo k tomu patrí. Dievčatá prišli po nejakom čase, ktorý si dali na rozmyslenie s
tým, že oni sa nedohodli, že sa bude musieť rozhodnúť iným spôsobom. Ona potom navrhla, keďže

uchádzačky boli tri a miesta boli dve, že rozhodnú spôsobom výberového konania, tak ako keď majú
voľné miesto na hocijakú inú pozíciu, prídu uchádzači z vonku, prídu s nejakou prípravou a robia vlastne
pohovoraleborozhovorstýmiuchádzačmi.Totobolivlastneuchádzačkytripredvemiestauniverzálnych
bankárov. Kolegyne boli oboznámené, že toto sa bude diať, vedeli, kedy príde, bolo to 31.10.2017,
má stále záznamy z toho, každý takýto pohovor, aj keď sú to uchádzači noví, si robí poznámky, tam

vždy sú dvaja minimálne pri takýchto pohovoroch, aby to naozaj bolo objektívnejšie rozhodnutie, aby
to bolo spoločné, aby to nebolo rozhodnutie jedného človeka. Všetky tri kolegyne sa zúčastnili tohto
pohovoru alebo výberové konanie, kde teda bola ona a p. riaditeľka, chodili po rade, každá dostali
na úvod rovnakú otázku, ktorú kladie aj každému uchádzačovi o zamestnanie alebo o nejakú pozíciu
zvonka. Vždy sa pýta, aká je Vaša motivácia alebo prečo by si mali vybrať práve Vás na túto pozíciu.

Dievčatá všetky takúto otázku dostali, prečo by ste práve Vy mali zostať alebo prečo by si mali práve
Vás vybrať na túto pozíciu a všetky povie vlastnými slovami na to odpovedali. Možno to bolo, toto je
asi domnienka, že to bolo pre kolegyne prekvapenie, že po toľkých rokoch takúto otázku dostávajú,
predsa spolupracovali a predsa asi mali vedieť, čo ktorá vie alebo ovláda alebo neovláda, ale keďžetie vedomosti, znalosti, zručnosti a aj tie výkony boli také podobné, naozaj sa podľa niečoho muselo
rozhodnúť. Pri tých rozhovoroch aj ten prístup tých kolegýň bol rôzny, dve kolegyne išli do toho s tým,
že urobím pre to všetko, mám strašný záujem o túto pozíciu, veľmi to chcem ďalej robiť, ja tie výsledky

naozaj zlepším, mám už vyššiu rozpracovanosť a proste veľmi tu chcem naďalej pracovať. P. O. keď
prišla na rad, bola posledná, tak na túto otázku odpovedala s tým, že pracuje tu 25 rokov v OTP banke,
nikomu nesedí na jeho stoličke, čo bolo také zvláštne, ale možno pre ňu bola tá zvláštna otázka, prečo
by tu mala zostať. povedala, že naďalej potrebuje peniaze, samozrejme, lebo má nejaký vek, to bolo v
tej súvislosti, že tu pracuje 25 rokov, že teda má zručnosti a vedomosti, že klienti za ňou radi chodia.

Keď sa ale bavili o tých výsledkoch, bolo to o tom, že plány sú vysoké a mala by sa aj banka pozrieť
na to, čo by sa dalo robiť, aby sa tie plány zamestnancom plnili ľahšie. Takže skutočne, keď sa potom
s p. riaditeľom poradili a vyhodnotili si prístup tých zamestnancov a povedali si, ktoré kolegyne si chcú
nechať v kolektíve, lebo to nebolo výberové konanie o tom, ktorú kolegyňu prepustia, to bolo výberové
konanie o tom, ktoré kolegyne si vyberú, aby pokračovali v tom prac. pomere na pozícii univerzálny
bankár. Vyhodnotili to výberové konanie tak, že sa rozhodli ponechať si na pozícii univerzálny bankár

p. W. a p. B.. Následne sa poradili s personálnym oddelením, ako by túto situáciu vedeli vyriešiť,
keďže naozaj stále chceli sa rozlúčiť alebo dohodnúť s tým zamestnancom na jeho odchode tak, aby
aj pre neho boli tie podmienky dobré. Zo strany personálneho bolo navrhnuté ukončenie prac. pomeru
dohodou s tým, že koľko platov môže dostať ako odmenu pri odchode zamestnanec, že teda bude vo
výpovednej lehote, teda nie výpovednej lehote, ale prekážkach v práci a počas toho obdobia, ktoré trvá

rovnako ako výpovedná lehota, bude dostávať mzdu, ako keby bola zamestnaná. Následne sme sa na
pobočke M. stretli aj s p. M., čo je šéfka personálneho oddelenia a aj ona, aj p. riaditeľ aj p. M. boli v
kancelárii prítomní, zavolali p. O. a oznámili jej, že padlo rozhodnutie, že teda chcú sa s ňou dohodnúť
na ukončení prac. pomeru. Od 01.01.2018 potom bola na pozícii univerzálny bankár preradená p. B. a
pozícia bankára špecialistu bola opäť na pobočke voľná, na ňu vypísali výberové konanie.

7. Svedok Ing. E. O. vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 15.08.2019 uviedol, že žalovaný je
jeho zamestnávateľ a žalobkyňa bola jeho dlhoročná kolegyňa, spolupracovali spolu 25 rokov. Ku
skutočnostiam týkajúcim sa skončenia prac. pomeru žalobkyne u žalovaného, resp. ku skutočnostiam,
ktoré tomu predchádzali, ktoré s tým bezprostredne súviseli, svedok uviedol, že pracuje ako riaditeľ

pobočky M., momentálne je to 15 rok, čiže vtedy to bolo asi 13 rokov, čiže dlhodobo zodpovedá za
dosahovanie obchodných výsledkov miesta pobočka M., to znamená jeho úlohou je zabezpečiť plnenie
obchodného plánu, to znamená obchodný plán v pobočke vytvárajú tí ľudia, ktorí sú tam zamestnaní.
Keďže pobočke M., resp. jednotlivcom sa nedarilo v tom období, ktoré tomu predchádzalo, celkom
napĺňať predstavy zamestnávateľa o tom, ako by tá pobočka mala vyzerať, tak bolo prijaté opatrenie,

že aby zlepšili ten výkon pobočky, že pristúpia k personálnej zmene na pobočke. Aby to nebolo nejaké
rozvláčne, celé, čiže prebehlo to takým spôsobom, že kolegyne boli z jej strany vyzvané, aby sa dohodli,
pokiaľ nejaká z nich má dobrovoľne ako keby záujem nepracovať v banke a prijať ponuku serióznej
dohody pri opustení prac. miesta, aby sa medzi sebou dohodli, či niektorá nemá nejaké osobné alebo
nejaké prac. dôvody, ktoré by teoreticky mohli byť dôvodom toho, že to niektorá akoby dobrovoľne ten

prac. pomer v tej banke ukončí. Keďže sa po nejakej dobe dievčatá spolu nedohodli, predstúpili pred
neho všetky tri naraz a povedali, oboznámili ho so skutočnosťou, že oni sa nedohodli, že má rozhodnúť.
O tejto skutočnosti informoval jeho priamu nadriadenú, to znamená p. L. a dohodli si ďalší postup,
ako budú pracovať s touto skutočnosťou. Zvolali niečo ako keby konkurz, ale proste štandardný, ako
obsadzujú nové miesto novým človekom, tak urobili ako keby výberové konanie nie na to, že kto u

nich nebude pracovať, ale kto u nich ostane pracovať, čiže keďže tie výsledky tých ľudí boli natoľko
porovnateľné, určite ste tu videli rôzne porovnania a rôzne snahy o to určiť, že kto ako keby bol najlepší,
lebo tým, že je zodpovedný za tie výsledky, určite by šiel proti sebe, keby si nevybral do tímu človeka,
ktorý by dokázal naplniť predstavy zamestnávateľa o tom, čo sa od neho vyžaduje, takže keďže sa teda
dievčatá nedohodli, urobili to sedenie s nimi, to výberové konania, kde dostali všetky rovnakú otázku,

nepamätá si už presne, ako to bolo, ale riešili niečo na tú tému, že ako keby aby obhájili to svoje miesto,
prečo by práve oni mali v tej banke ostať pracovať. Je to normálna legitímna otázka, ktorá sa dáva
bežne, aj pokiaľ majú ďalšie iné konkurzy na iné miesta, tak proste otázku dostanú, že prečo by sa
mali rozhodnúť práve pre Vás, ako pre toho človeka, s ktorým sa jedná. Takže ten rozhovor prebehol,
každá pristúpila jednotlivo, každá sa k tomu vyjadrila, už naozaj nemá encyklopedickú pamäť, ako má

možno jeho nadriadená, nemá ani poznámky z toho obdobia, ale na základe toho, ako sa vtedy rozhodli,
tak sa rozhodli tak, že na pobočke ostane pracovať p. W. a p. B.. S týmto bol oboznámený personálny
odbor a za prítomnosti p. M. bolo následne rozhodnutie oznámené p. O., to znamená ona neprišla ešte
s pripravenou dohodou ani s ničím, lebo nevedeli, či p. O. na tú dohodu pristúpi, aby ten prac. pomer bolrozviazaný, ukončený dohodou, to znamená tie podmienky tej dohody sa vyjednávali akoby za pochodu,
bol tak v podstate ako keby deň ešte na rozmyslenie, na doriešenie si niektorých detailov, čo sa týka
dovolenky, čo sa týka vyplatenia nejakých bonusových bodov, nejakých bonusových peňazí ohľadom

odchodu. Po podpise dohody boli zo strany zamestnávateľa stanovené pre žalobkyňu v banke prekážky
v práci, p. O. v podstate vyčerpala dovolenku a do konca roku myslí že bola zamestnaná v banke. To
je všetko, čo vie k tomu povedať.

8. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to

pracovná zmluva- zmena zo dňa 31.03.1993, stanovenie výšky mesačného základného platu zo dňa
30.09.1992, platový výmer zo dňa 30.10.1992, dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 12.10.1992,
charakteristika prac. činnosti pracovníka zo dňa 02.04.2001, dodatok k prac. zmluve zo dňa 15.02.1993,
prac. zmluva - zmena zo dňa 01.07.1994, prac. zmluva zo dňa 02.05.2003, dohoda o zmene prac.
podmienok zo dňa 31.03.2011, stanovenie príplatku za lojalitu zo dňa 01.10.2015, dohoda o zmene
prac. podmienok zo dňa 30.04.2016, poďakovanie zo septembra 2008, poďakovanie zo dňa 24.11.2017,

dohoda o skončení prac. pomeru zo dňa 14.11.2017, prekážky v práci a čerpanie dovolenky - nariadenie
zo dňa 13.11.2017, obchodný plán 4. kvartál 2017, čerpanie PL najvyšší počet kusov najväčší objem,
informácie inzerát o novom prac. mieste, písomný záznam o vyhľadaní dôkazov zo dňa 29.01.2018,
písomný záznam o vyhľadaní dôkazov 29.01.2018, list žalobkyne adresovaný žalovanému zo dňa
29.12.2017, poštový podací lístok, list pr.zást. žalobkyne adresovaný OTP Banke Slovensko a.s.

29.01.2018, sledovanie zásielok na internetovej stránke Slovenskej pošty, stanovisko k neplatnosti
dohody o skončení prac. pomeru zo dňa 14.02.2018, životopis žalobkyne čl.33, odpovede na žiadosť o
prijatiedozamestnania,zaslanieživotopisu,žiadostioprijatiedozamestnania,potvrdenieUNM.oúčasti
žalobkyne na výberovom konaní dňa 20.02.2018, potvrdenie Uni Credit Bank o účasti žalobkyne na
výberovom konaní dňa 10.01.2018, potvrdenie Prima bank Slovensko o účasti žalobkyne na výberovom

konaní dňa 11.12.2017, potvrdenie Europen Ing. M. L. o účasti žalobkyne na výberovom konaní dňa
10.01.2018,.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 2 ods.1,2 zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon:
(1) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,
náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného
postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného

postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
(2) Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely
rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

Podľa § 2a ods.3 zákon č. 365/2004 Z.z., nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis,

rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní
s inou osobou.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 365/2004 Z.z., každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania
v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej

starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

Podľa § 6 ods.2 písm. b) zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon, zásada rovnakého
zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými
zákonmi najmä v oblastiach

b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného
postupu v zamestnaní a prepúšťania.

Podľa § 9 ods. 1,2,3 zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon:
(1) Každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

(2) Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania.(3) Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské
uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej
ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

10. Žalobkyňa v spore uplatňovala nároky (určenie, že žalovaný porušil jej právo na rovnaké
zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou, uloženie povinnosti žalovanému písomne sa žalobkyni

ospravedlniť za porušenie jej práva na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou,
uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni primerané zadosťučinenie v peniazoch), a to
titulom nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania žalovaným. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný
nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, porušil zákaz diskriminácie z dôvodu veku s poukazom
na skutočnosti týkajúce sa jej prepustenia zo zamestnania - osobitne na ukončenie pracovného pomeru
bola cielene vybraná zo stany riaditeľa pobočky M., regionálnej riaditeľky a zástupkyne oddelenia

ľudských zdrojov spomedzi troch zamestnankýň (okrem nej Katarína W. a Andrea B.) na základe
dosiahnutého najvyššieho veku s tým, že žalovaný nemal nikdy výhrady k jej práci, nebola písomne
upozornená na nedostatky v práci, pričom preukázateľne patrila medzi najvýkonnejších pracovníkov, čo
do objemu a počtu kusov bankových produktov v regióne a zároveň od januára 2018 žalovaný inzeroval
pre pobočku M. uvoľnené pracovné miesto bankára špecialistu na www.profesia.sk.

11. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe vyjadril svoj nesúhlas s uplatneným nárokom žalobkyne,
keď poukázal na skutočnosť, že došlo k skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou na základe
dohody o skončení pracovného pomeru, dôvody skončenia pracovného pomeru v nej uvedené nie sú,
pracovný pomer neskončil z dôvodov uvedených § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. V rámci

dohody o skončení pracovného pomeru bola dohodnutá odmena vo výške 6násobku priemernej mzdy
(výhodnejšie ako pri výpovedi z pracovného pomeru). Návrh dohody o skončení pracovného pomeru
bol daný žalobkyni na pripomienkovanie v dostatočnom predstihu a na základe požiadavky žalobkyne
boli v dohode vykonané úpravy. Žalovaný poprel okolnosti skončenia pracovného pomeru tak, ako boli
popisované žalobkyňou.

12. Nespornou skutočnosťou bola existencia pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného od
01.10.1992 v pobočke M. najskôr na pracovnej pozícii pokladník (pracovná zmluva) a neskôr - od
01.04.2011 na pracovnej pozícii univerzálny bankár (dohoda o zmene pracovných podmienok). Taktiež
nesporným bolo skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou dohodou zo dňa 14.11.2017

ku dňu 31.12.2017 bez uvedenia dôvodu (dohoda o skončení pracovného pomeru). Ďalej nesporným
bolo, že po uzavretí dohody o skončení pracovného pomeru žalovaný nariadil žalobkyni prekážky v
práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce v období od 14.11.2017 do
27.11.2017 a následne od 28.11.2017 do 31.12.2017 nariadil žalovaný žalobkyni čerpanie dovolenky.
Ešte počas trvania pracovného pomeru adresovala žalobkyňa generálnej riaditeľke žalovaného list zo

dňa 29.12.2017, v ktorom namietala nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania z titulu svojho
veku (58 rokov v čase skončenia pracovného pomeru) a vynútenie skončenia pracovného pomeru
dohodou a žiadala vysvetlenie z akého dôvodu bola nútená pristúpiť na dohodu o skončení pracovného
pomeru, keď sa jej miesto neruší - výpoveď (dohodu) považovala za zinscenovanú a nepochopiteľnú.
Nesporné bolo tiež, že žalobkyňa určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou na

súde neuplatnila, avšak listom zo dňa 29.01.2018 domáhala sa u riaditeľky žalovaného náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v nadväznosti na nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania a
generálna riaditeľka žalovaného listom zo 14.02.2018 poprela hodnotenie veku ako kritéria pre svojich
zamestnancov, nenašla žiadne pochybenie zo strany banky, žiadne porušenie Etického kódexu banky
v súvislosti s podozrením na diskrimináciu pri skončení pracovného pomeru, keď žalobkyňou uvádzané

okolnostiskončeniapracovnéhopomerunemalazapotvrdené.Tvrdil,ženedošlokpochybeniuzostrany
žalovaného v súvislosti s podozrením na diskrimináciu žalobkyne pri skončení pracovného pomeru.

13. Podľa názoru súdu žalobkyňa jasne pomenovala diskriminačný dôvod, ktorý je nevyhnutný na to,
aby bolo možné uvažovať o danosti porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Nie každá rozdielnosť

v zaobchádzaní (v tomto prípade postup pri prepúšťaní zamestnancov) je automaticky prejavom
diskriminácie, ale musí byť tvrdený konkrétny (zákonom predpokladaný) diskriminačný dôvod, ktorého
prejavomjefaktickýaktdiskriminácie-odlišnéhozaobchádzania.Diskriminačnýdôvodinéhopostavenia
musí existovať ako titul, pre ktorý sa žalovaný, zamestnávateľ správal k žalobkyni, zamestnankyniodlišne. Taktiež súd má za to, že skutočnosti uvedené žalobkyňou ohľadom jej prepustenia z hľadiska
veku sú dostatočné na to, aby na základe nich bolo možné usudzovať, že došlo k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania, žalobkyňa vymedzila konkrétne skutkové okolnosti nasvedčujúce

diskriminácii. V nadväznosti na to dochádza k presunu dôkazného bremena na žalovaného v súlade s
ustanovením§11ods.2Zákonač.365/2004Z.z.,niejepovinnosťoužalobkynepreukázaťdiskrimináciu,
ale iba to, či sú dané konkrétne okolnosti, na základe ktorých je možné dôvodne usudzovať, že došlo
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a je povinnosťou žalovaného preukázať, že neporušil
zásadu rovnakého zaobchádzania.

14. Sporné skutočnosti sú jednak tvrdenia žalobkyne týkajúce sa konkrétnych okolností, na základe
ktorých je možné dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu
veku, ako aj tvrdenie žalovaného, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania.

15. K tvrdeniam žalobkyne týkajúcim sa konkrétnych okolností, na základe ktorých je možné dôvodne

usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku súd uvádza, že
tieto skutočnosti súd má preukázané na základe vykonaného dokazovania výsluchom žalobkyne,
výsluchom svedkyne A. L., výsluchom svedka Ing. E.a O.a. Z týchto dôkazov nepochybne vyplynulo,
že riaditeľ pobočky žalovaného v M.e oslovil tri zamestnankyne tejto pobočky - žalobkyňu, C. W.
a Q. B. v októbri 2017, že s jednou z nich musí ukončiť pracovný pomer, nakoľko pobočka neplní

obchodný plán s tým, že nech sa dohodnú medzi sebou, ktorá z nich to bude. Nakoľko medzi nimi
k dohode nedošlo, došlo k výberu zo strany žalovaného - zamestnávateľa na základe vlastného
rozhodnutia, keď vybranou na prepustenie bola žalobkyňa, najstaršia zo všetkých troch uvedených
zamestnankýň-vdanomčasevoveku58rokov.Následnebolsožalobkyňouukončenýpracovnýpomer,
a to dohodou podľa § 60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu, ako vyplynulo z písomnej dohody o

skončení pracovného pomeru. Je preukázané, že iniciatíva na skončení pracovného pomeru bola na
žalovanom, žalobkyňa nad skončením pracovného pomeru neuvažovala. Súd poukazuje, že žalovaný
netvrdil v spore, že rozhodol o organizačných zmenách v banke, resp. že skončenie pracovného
pomeru so žalobkyňou bolo uskutočnené z dôvodu organizačných zmien u žalovaného, napr. zrušenie
jedného miesta univerzálneho bankára pre pobočku žalovaného v M.e. Postup žalovaného s cieľom

prepustenia zamestnanca nebol odôvodnený ani porušením pracovnej disciplíny, ani neuspokojivými
pracovnými výsledkami žalobkyne. Žalovaný vo vyjadrení v žalobe zdôrazňuje, že došlo ku vzájomnému
konsenzu o skončení pracovného pomeru žalobkyne, nešlo o autoritatívny prejav vôle zamestnávateľa
voči žalobkyni. Vykonané dokazovanie však tomuto tvrdeniu nenasvedčuje. Z výpovede svedkyne A.
L. vyplynulo, že v podstate išlo o organizačné zmeny. Rozhodnutie o organizačných zmenách však

predloženésúdunebolo. ZvýpovedesvedkaIng.E.aO.avyplynulo,žeišloo„manažérskerozhodnutie“,
keď výkladom tohto pojmu súd dospel k záveru, že nepochybne išlo o rozhodnutie žalovaného, ktoré
v konečnom dôsledku viedlo k prepusteniu žalobkyne a hoci z jej strany došlo k akceptovaniu dohody
o skončení pracovného pomeru, uvedené podľa názoru súdu nevylučuje uplatnenie nároku titulom
nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania na základe kritéria veku žalovaným práve v procese

rozhodnutia o výbere zamestnanca, ktorý bude zo zamestnania prepustený. V tomto smere súd zistil
z výpovedí žalovanej a svedkov A. L. a Ing. E.a O.a, že títo uskutočnili tzv. výberové konanie, či
konkurz na účely výberu dvoch zamestnancov, ktorý zostanú pre žalovaného pracovať na pobočke
M. - obaja zhodne zdôrazňovali, že nevyberali zamestnankyňu, ktorá bude prepustená. Takýto postup
nekorešpondujespredmetnousituáciou,keďžalobcasarozhodoljednuzamestnankyňuprepobočkuM.

prepustiť z dôvodu neplnenia obchodného plánu pobočky (čo potvrdzovali obaja svedkovia), nejednalo
sa v tomto prípade o prijímanie nového zamestnanca do zamestnania a ani sa nejednalo o organizačné
zmeny, kde výber zamestnanca v nadväznosti na prijatú organizačnú zmenu o zrušení pracovnej pozície
je na zamestnávateľovi. Takýto postup žalovaného je neštandardný a vzbudzujúci pochybnosti. Bolo na
žalovanom, aby riadne súdu ozrejmil kritériá výberu žalobkyňa na účely prepustenia zo zamestnania. K

tomu však zo strany žalovaného nedošlo. Z výpovede svedkyne A. L. vyplynulo, že kritériom výberu bola
motivácia zamestnankýň, bola im z jej strany položená otázky prečo chcú v banke ešte pracovať. Bez
ohľadu na odpovede týchto zamestnankýň na otázku, súd má za to, že ide o nenáležité a vágne kritérium
výberu, keď žalovaný vzhľadom na predchádzajúce dlhodobé zamestnanie týchto zamestnankýň poznal
riadne ich pôsobenie v banke, prístup k práci, ku klientom, pracovné výsledky, t.j. údaje, ktoré bolo

možné žalovaným objektívne podložiť, resp. aj vyčísliť a nebol odkázaný na všeobecné vyjadrenia,
ako je tomu pri pohovoroch s neznámymi uchádzačmi o prijatie do zamestnania. Súd konštatuje, že je
na žalovanom, akým spôsobom prijíma svoje rozhodnutia pri riadení chodu spoločnosti, avšak pokiaľ
žalovaný v spore nepodložil objektívne svoje kritérium výberu, nemožno dospieť k inému záveru len kzáveru, že motivácia sa javila žalovanému najslabšia práve u žalobkyne z dôvodu jej veku, ktorý bol
na hranici 60 rokov a teda blízky veku, kedy vzniká nárok na starobný dôchodok. Kritérium motivácie je
priamo spojené z hľadiska časového s budúcim obdobím a teda s posudzovaním perspektívy u daného

zamestnanca. Preto aj otázka pre žalobkyňu vo výberovom konaní, „čo ešte môžeš banke v budúcnosti
ponúknuť“, predstavuje skrytý poukaz na jej vek. K takémuto posúdeniu skutkového stavu prispieva
aj skutočnosť, že kvalita práce žalobkyne zo strany žalovaného nebola spochybnená, hoci svedkyňa
A. L. vyjadrila názor, že nemali záujem voči dlhodobým zamestnancom postupovať striktne formálne
v zmysle vytýkania neuspokojivých pracovných výsledkov, súd má za to, že z hľadiska preukazovania

tvrdenia o nedostatočnej výkonnosti žalobkyne je uvedené na ťarchu žalovaného, teda súd nemal
preukázané neuspokojivé pracovné výsledky žalobkyne. V tomto kontexte poukaz žalovaného na
neplnenie obchodného plánu pobočky v M.e z hľadiska predmetu tohto konania je irelevantný. Je vecou
žalovaného, ako vyhodnocuje svoju podnikateľskú činnosť, aké opatrenia prijíma za účelom zlepšenia
výsledkov svojho podnikania. Zákon mu umožňuje prijímať rozhodnutia v tomto smere aj vo vzťahu k
zamestnancom, napr. môže rozhodnúť o znížení stavu zamestnancov (organizačné zmeny), v tomto

prípade však žalovaný k takémuto rozhodnutiu nepristúpil. Príčinnú súvislosť medzi výkonnosťou
žalobkyne a neplnením obchodného plánu žalovaného - pobočka M. súd preukázanú nemal. Na druhej
strane súd zistil, že žalovaný inzeroval voľné pracovné miesto na bankára špecialistu na pobočku M. na
www.profesia.sk , ktoré žalobkyni neponúkol, hoci táto stanovené podmienky
spĺňala, čo tiež nasvedčuje účelovému rozhodnutiu žalovaného o prepustení žalobkyne.

16. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k
tvrdeniu, že dodržal zásadu rovnakého zaobchádzania a preto prejudiciálne ustálil, že došlo k
porušeniu práva žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou z dôvodu veku
- na základe uvedeného dôvodu postupoval odlišne voči žalobkyni ako k ostatným dvom uvedeným

zamestnankyniam pri výbere zamestnanca, ktorého prepustí zo zamestnania. Súd má za to, že ide
o diskrimináciu nepriamu, nakoľko navonok žalovaný snažil sa prezentovať svoj neutrálny postup pri
rozhodovaní o výbere zamestnankyne, ktorá bude prepustená, a to s poukazom na kritérium motivácie
zamestnankýň pre ďalšiu prácu u žalovaného, avšak došlo k znevýhodneniu žalobkyne v porovnaní
s ostatnými dvoma zamestnankyňami pre jej vek, žalobkyňa bola na základe prijatého personálneho

rozhodnutia žalovaného prepustená a na jej miesto nastúpila mladšia kolegyňa, ďalšia mladšia kolegyňa
tiež v zamestnaní zotrvala (§ 2a ods. 3 zákona č. 365/2004 Zz.).

17. K prvému uplatnenému nároku žalobkyne - o určenie, že žalovaný vo vzťahu k žalobkyni porušil
právo žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou z dôvodu veku súd uvádza,

že ho nepovažoval za dôvodný, nakoľko ide o určenie protiprávneho úkonu, teda právnej skutočnosti a
v takom prípade CSP v ustanovení § 137 písm. d) požaduje splnenie podmienky, že takéto rozhodnutie
vyplýva z osobitného predpisu. Osobitný predpis však takúto žalobu o určenie neupravuje - konkrétne
v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.Z. (upravené sú príkladmo žaloba na upustenie od
konania, nápravu protiprávneho stavu, poskytnutie primeraného zadosťučinenia, poskytnutie náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch). Je otázne, aký by mala význam žaloba o určenie, pokiaľ možno
sa domáhať uvedených nárokov na plnenie. Je nepochybné, že žalobkyňa v tomto prípade okrem
určovacej žaloby domáhala sa aj nároku na primerané zadosťučinenie a náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pričom u oboch sa súd nutne zaoberal prejudiciálnou otázkou porušenia práva žalobkyne
na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou z dôvodu veku. Vzhľadom k tomu súd žalobu

v tejto časti zamietol.

18. K druhému uplatnenému nároku žalobkyne - uloženie povinnosti žalovanému písomne sa žalobkyni
ospravedlniť za porušenie práva žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou
z dôvodu veku súd uvádza, že súd ho považoval za dôvodný. Nárok na poskytnutie primeraného

zadosťučinenia citovaný zákon v ustanovení § 9 ods. 2 výslovne upravuje. Nakoľko ide o protiprávny
úkon zo strany žalovaného, ktorého následkom bolo okrem prepustenia zo zamestnania (neplatnosť
skončenia pracovného pomeru žalobkyňa na súde neuplatnila na základe jej rozhodnutia, čo je však
nárok iného druhu, ako nárok uplatnený v tomto spore), aj pocity stresu, neistoty, poníženia, sklamania
zo situácie, že zo dňa na deň po riadnom výkone práce pre žalovaného počas dlhej doby 25 rokov bola

prepustená za uvedených okolností, t.j. na základe odlišného postupu zamestnávateľa voči nej ako voči
ďalším dvom zamestnankyniam, súd má za to, že požadované písomné ospravedlnenie od žalovaného
je oprávneným prostriedkom ochrany žalobkyne. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel19. K tretiemu uplatnenému nároku žalobkyne súd uvádza, že súd ho považoval za dôvodný.
Citovaný zákon v ustanovení § 9 ods. 3 veta prvá upravuje podmienky úspešného domáhania sa
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to primerané zadosťučinenie nie je dostačujúce, najmä

ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,
spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby. Súd má za to, že v danom
prípade primerané zadosťučinenie nie je dostačujúce vzhľadom na skutočnosť, že ide o porušenie
zásady diskriminácie vo vzťahu k zamestnancovi v procese prepúšťania. Zamestnanec je slabšou
stranou pracovnoprávneho vzťahu na rozdiel od zamestnávateľa. Naviac otázka trvania, či skončenia

pracovného pomeru zamestnanca predstavuje pre neho nepochybne existenčnú otázku, ktorú
zamestnanec vníma mimoriadne citlivo. Z tohto dôvodu tvrdenia žalobkyne o jej prežívaní celej situácie,
akojupopísalavrámcisvojhovýsluchusúdhodnotíako presvedčivé.Relevantnávtomtosmerejepodľa
názoru súdu skutočnosť, že žalovaný nepristúpil k štandardnému zákonnému postupu pri skončení
zamestnania žalobkyne (skončenie pracovného pomeru dohodou, či výpoveďou zo strany žalovaného
z dôvodu nadbytočnosti žalobkyne), ale zvolil netransparentný postup, čo z hľadiska preukazovania

pred súdom ho znevýhodnilo - tento postup nebol podložený žiadnou písomnou dokumentáciou,
keď bol založený len na rozhodnutiach manažérov, ktoré vychádzali výlučne z neurčitého kritéria
motivácie v ďalšom zamestnaní pre žalovaného u dotknutých zamestnankýň, a to bez akéhokoľvek
odôvodnenia rozhodnutia a vyhodnotenia výberu (konštatovanie riaditeľa pobočky M., že ide o
manžérske rozhodnutie). V nadväznosti na uvedené vystupuje do popredia aj preventívna funkcia

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s cieľom odradiť v budúcnosti žalovaného od takého postupu
voči svojim zamestnancom, keď len písomné ospravedlnenie túto funkciu nenaplní.

20. K výške uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje súd na ustanovenie § 9
ods. 3 veta druhá citovaného zákona v zmysle ktorého sumu tejto náhrady určí súd s prihliadnutím

na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. Podľa
názoru súdu vzhľadom k citovaným zákonným kritériám a k zisteného skutkovému stavu, tak ako je
popísaný vyššie, adekvátnou sa javí suma 1.000,- eur a predstavuje dôraznejší prostriedok ochrany
žalobkyne, ktorý v tomto prípade bolo potrebné použiť. Uplatnená suma náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 25.000,- eur nad rámec priznanej sumy 1.000,- eur z vykonaného dokazovania však nevyplynula

a preto ju súd považuje za nedôvodnú a žalobu v tejto časti zamietol.

21.Súdpriznalžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvrozsahu33,33%spoukazom
na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa bola úspešná v spore ohľadom dvoch výrokov z celkom
žalovaných troch výrokov - súd vyhovel žalobe v časti o uloženie povinnosti žalovanému písomne

sa žalobkyni ospravedlniť za porušenie práva žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie, ako aj uloženie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni primerané zadosťučinenie v peniazoch, čo predstavuje
66,66% a žalovaný bol v spore úspešný ohľadom jedného výroku - súd zamietol žalobu v časti o určenie,
že žalovaný vo vzťahu k žalobkyni porušil právo žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred
diskrimináciou, čo predstavuje 33,33%. Pokiaľ žaloba bola zamietnutá v časti náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch nad rámec sumy 1.000,- eur, súd má za to, že ide o procesný úspech žalobkyne,
nakoľko nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch bol priznaný a výška priznanej sumy náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch bola na úvahe súdu. Čistý procesný úspech žalobkyne predstavuje
rozdiel týchto percentuálnych vyjadrení vo výške 33,33% a v tejto výške súd náhradu trov konania
žalobkyni priznal.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods.1,2 CSP:

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide

o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.