Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 31, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120352746
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6120352746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX
M., o zaplatenie sumy 1.140,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany č. k. 4Csp/69/2020-106 zo dňa 12.02.2021 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
sumy 1.140,71 eura s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.140,71 eura od 28.11.2017 do
zaplatenia z dôvodu, že mu bola postúpená pohľadávka proti žalovanej na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej s U., E..L.. (ďalej aj „banka“). Táto banka uzatvorila
dňa XX.XX.XXXX so žalovanou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru pod č. úverového účtu
XXXXXXXXXXareg.č.XXXXXXXXXXXXXXX,nazákladektorejbolžalovanejposkytnutýúvervovýške

1.530 eur, pričom žalovaná v stanovených termínoch neplnila splátky a z toho dôvodu došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu XX.XX.XXXX. Žalobca si uplatnil len časť postúpeného nároku vo
výške nesplatenej dlžnej istiny úveru v sume 1.140,71 eura s príslušenstvom, ktorú žalovaná napriek
predžalobnej upomienke nezaplatila.

2. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní namietala platnosť
právneho úkonu postúpenia pohľadávky z U., E..L.., na žalobcu s tým, že tretia upomienka zo dňa

XX.XX.XXXX jej nebola do dnešného dňa doručená a žalobca nepreukázal doručenia tejto upomienky.
Okrem toho spochybnila výšku vymáhanej pohľadávky s poukazom na obsah tretej upomienky a výpis z
jejúverovéhoúčtupredloženéhožalobcom,pričomžalobcanepreukázal,žeideojejúverovýúčet,keďže
tamnebolovyplnenéjejmenoapriezvisko.Neskôržalovanávznieslaajnámietkupremlčaniastvrdením,
že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. resp. ich uvádza
zavádzajúcoanesprávne,atoročnúpercentuálnumierunákladov(RPMN)acelkovúčiastku,ktorúmusí
spotrebiteľ zaplatiť. Žalobca zotrval na tom, že boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky podľa

§ 92 ods. 8 zákona o bankách, lebo jeho právny predchodca vyzval žalovanú na zaplatenie peňažného
dlhu pred postúpením pohľadávky, no žalovaná napriek písomnej výzve dlh nezaplatila a dostala sa
do omeškania s jeho zaplatením viac ako 90 kalendárnych dní. Jeho aktívna legitimácia je preukázaná
oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanej zaslané doporučene, čo preukazuje podacíhárok. Doložil aj prehľad splátok zo strany žalovanej s tým, že posledná splátka vo výške 5 eur bola
uhradená dňa 10.02.2020.

3. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že žalovaná dňa XX.XX.XXXX uzavrela s U., E..L..,
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „S.“ reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol
poskytnutý spotrebný úver na splatenie spotrebiteľských úverov vo výške 1.530 eur s lehotou splatnosti
120 mesiacov s tým, že úver sa čerpá jednorazovo dňa XX.XX.XXXX. Podľa zmluvy mala žalovaná
zaplatiť 118 splátok s výškou mesačnej anuitnej splátky vrátane poistného 1,24 eura bola vo výške 24,73

eura. Dátum prvej splátky bol 17.02.2014 a termín konečnej splatnosti 17.11.2023. Výška úrokovej
sadzby podľa zmluvy predstavovala 13,10 % ročne a výška RPMN 14,37 %. Celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť, bola vyčíslená na 2.772,92 eura s tým, že výška istiny je 1.530 eur a výška celkových
nákladov dlžníka 1.242,92 eura. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX (v spise na č. l. 29) nazvanou tretia
upomienka - pokus o zmier - oznámila banka žalovanej, že napriek predchádzajúcim upomienkam
záväzky zo zmluvy o úvere neuhradila a dlžná pohľadávka predstavuje 68,82 eura a zároveň vyzvala

žalovanú na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátila
celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Žalobca na dôkaz doložil do
spisu poštový podací hárok (s spise na č. l. 30), ktorý však nie je datovaný a teda nie je možné z
neho zistiť, doručovania akej písomnosti a z akého dátumu sa týka. Následne listom zo dňa 09.11.2017
(v spise na č. l. 32) banka vyzvala žalovanú na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom

z dôvodu, že napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradila dlžnú pohľadávku banky zo zmluvy
o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa XX.XX.XXXX, a žalovanej oznámila, že dňom XX.XX.XXXX
vyhlásila predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 1.284,31 eura, z čoho je istina
vo výške 1.212,53 eura. Vyzvala žalovanú na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v
lehote 7 dní od doručenia výzvy, pričom výzva bola žalovanej doručená doporučene do vlastných rúk

dňa 20.11.2017 (v spise na č. l. 33). Listom zo dňa 06.03.2020 (v spise na č. l. 35) banka oznámila
žalovanej postúpenie pohľadávky zo zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX žalobcovi ku dňu XX.XX.XXXX
a uvedené oznámenie bolo dané na poštovú prepravu dňa 09.03.2020, čoho dokladom je podací hárok
č. X. (v spise na č. l. 36). Žalobca na výzvu súdu predložil prehľad splátok žalovanej na poskytnutom
úvere (v spise na č. l. 81), z ktorého vyplýva, že žalovaná celkovo na úvere zaplatila sumu 1.156,58 eura.

4. Súd považoval žalobu za neopodstatnenú, čo odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52 ods. 1,2,3,4,
§ 53 ods. 9, § 565, § 525 ods. 2, § 37 ods. 1, § 39, §524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
bankách“) a § 9 ods. 1, 2 písm. j), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 290 a § 295 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, lebo ich nepožadovala.

5. Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že zmluvné strany, t. j. U.,
E..L.., a žalovaná uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom
ktorej bol spotrebný úver vo výške 1.530 eur. Keďže žalovaná primárne namietala aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, tak súd prvotne skúmal postup zosplatnenia úveru a následného postúpenia
pohľadávky na žalobcu a až potom skúmal náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľský zmluvný
vzťah. Súd mal za nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a § 290 CSP, t. j. o spor s ochranou slabšej strany, v ktorom je súd povinný aplikovať
odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou
mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov, pri ktorých

sa súd nemá spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať
dôkaznú iniciatívu sám. V zmysle § 295 CSP súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod
na aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
(obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/92/2018 z 20.11.2019, sp. zn. 7Cdo/26/2017z 28.03.2018 a sp. zn. 1Cdo/136/2019 zo dňa 26.02.2020, ktoré sa zaoberali splnením podmienok
pre platné postúpenie pohľadávky banky uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a
následnej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka).

Napokon špeciálna úprava v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti je v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. V zmysle § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo
v rozhodnutí určené.

6. Proces postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým je banka, mal byť nasledovný: Ak nastala
splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov
omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa. Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka

preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj
špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom,
na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky
(tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade
s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho

zákonníka. Až potom môže celú tzv. zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu. Je zrejmé, že
banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú
splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu (s rizikom vystavenia
sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť jednostranný právny úkon vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky za vyššie uvedených podmienok. Podľa

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže
uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy
jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať, ale z celého kontextu ustanovenia

možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že
uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky,
resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota môže teda najskôr začať plynúť po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, t. j. nasledujúci deň po dni, ktorý
bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

7. V tomto prípade veriteľ - dodávateľ - uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky
nedodržal a ak zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu neboli splnené, pohľadávka

banky je nepostupiteľná. V konaní bolo preukázané, že banka výzvou zo dňa XX.XX.XXXX oznámila
žalovanej, že je v omeškaní so splácaním jej pohľadávky ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 68,82 eura
a zároveň ju upozornila, že ak dlžnú sumu neuhradí okamžite, tak bude požadovať vrátenie celej
poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere.
NáslednelistomzodňaXX.XX.XXXX bankaoznámilažalovanejvyhláseniepredčasnejsplatnostiúveru,

avšak neuviedla pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky splatnej určitého dňa vyhlasuje predčasnú
splatnosť úveru. Keďže pohľadávka zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou v celom
rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku jednostranného právneho úkonu
veriteľa, t. j. vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre
nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu, tak je

potrebné skúmať, či oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je s poukazom na ustanovenie § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka dostatočne určité, a teda či je platným právnym úkonom, a je potrebné
skúmať aj predchádzajúci proces týkajúci sa upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na
uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

8. Keďže uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu žalobcovi
neboli dodržané, súd dospel k záveru, že právny úkon postúpenia je absolútne neplatný pre rozpor so
zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Na základe toho bolo nutné konštatovať, že žalobca, ktorý
svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky, v tejto veci nebol aktívne legitimovaný a práve ztoho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči
každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou
a nepremlčuje sa. Súd teda vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon a

vzhľadom na to žalobe nebolo možné vyhovieť; žalobca nebol nositeľom uplatneného práva, lebo na
základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu
zo zmluvy o úvere voči žalovanej. Z obsahu výzvy banky zo dňa XX.XX.XXXX nie je zrejmé, s ktorou
splátkou mala byť žalovaná v omeškaní, od akého dátumu a či potom na uplatnenie práva v zmysle §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplynutiu trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením

splátky. Navyše žalobca nepreukázal, že výzva bola skutočne doručená žalovanej, keďže predložil len
poštový podací hárok bez dátumu a bez uvedenia, akej poštovej zásielky sa tento hárok týka. Následné
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa XX.XX.XXXX nemožno považovať za platný
právny úkon pre jeho neurčitosť, lebo tiež z neho nie je zrejmé, v dôsledku čoho došlo zo strany banky
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, i keď v ňom bolo uvedené, že žalovaná neuhradila dlžnú
pohľadávkubanky,nonebolouvedené,sktorousplátkouaodkedybolažalovanávomeškaní,vdôsledku

čoho nie je možné zistiť, či zo strany banky boli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru. Takýto právny úkon je pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neplatný. Súd teda nemal preukázané, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti dlhu boli splnené
zákonné podmienky k tomu, aby tento dlh následne mohol byť platne postúpený žalobcovi. Keďže
nedošlo k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru, nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu

celej pohľadávky vyplývajúcej z predchádzajúceho zosplatnenia úveru na žalobcu (§ 39 a § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie uvedeného nároku
v súdnom konaní, a z toho dôvodu bolo nutné žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. V
nadväznosti na to potom nebolo potrebné, aby sa súd podrobnejšie zaoberal premlčaním práva.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý s odkazom na ustanovenie
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať žalovanú zaplatiť
mu sumu 1.140,71 eura, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.140,71 eura od 28.11.2017 do
zaplatenia a priznať mu aj náhradu trov celého konania. Podľa neho súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, keď zamietol žalobu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie pre nepreukázanie

splnenia podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Svoju aktívnu legitimáciu žalobca totiž preukázal oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo
žalovanej zaslané doporučene pod číslom zásielky C. podľa podacieho hárku. Podporne poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11.6.2003, podľa ktorého „Relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu

postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“ Predloženými výzvami,
doručovanými žalovanej na adresu uvedenú v zmluve o úvere, žalobca preukázal splnenie zákonných
podmienok pre platné postúpenie. On dostatočne preukázal, že právny predchodca vyzval žalovanú
na zaplatenie peňažného dlhu pred postúpením pohľadávky. Žalovaná svoj dlh nezaplatila a do

omeškania s jeho zaplatením sa dostala viac ako 90 kalendárnych dní, čo vyplýva aj z predloženého
výpisu z účtu. Omeškaním viac ako 90 dní so zaplatením dlhu banke, na ktorého zaplatenie bola
preukázateľne vyzvaná, boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky.
Nie je správny záver, že k zosplatneniu nedošlo platne pre jeho nepreukázanie v nadväznosti na
nesplnenie podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Spolu so žalobou bola súdu doručená

nielen tretia upomienka zo dňa XX.X.XXXX (výzva na úhradu omeškanej splátky), ale spolu s ňou aj
podací hárok preukazujúci doručovanie žalovanej, a to pod číslom zásielky C.. K zosplatneniu došlo dňa
X.XX.XXXX, a teda bolo nesporné, že preukázal, že k zosplatneniu došlo platne. Pri výklade právnych
úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný
príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať

nad rámec zákonom uvedených prípadov. Súd sa však touto zásadou neriadil. „Prehnané formalistické
požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha
všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych
úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov
jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má

byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre
výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho
úkonu.“ (Nález Ústavného súdu SR z 1.apríla 2015, sp. zn. I.ÚS 640/2014). K zosplatneniu úveru došlo
v tomto prípade platne.10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Nesúhlasila s odvolacími dôvodmi žalobcu ani čo do posudzovania zmluvy o postúpení pohľadávky a ani

čo do posudzovania správnosti obsahu a doručovania výzvy na zaplatenia a oznámenie o zosplatnení.
Žalobca nie je v danej veci aktívne legitimovaný, preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.
Uviedla, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001 je už dávno prekonané a súdna prax sa
od neho odklonila, napr. v prípade rozsudku NS SR sp. zn. 2Obo 49/2008, 1Cdo 76/2007, IV. ÚS
337/2012. Žalobca doposiaľ nepreukázal riadne doručenie zásielky žalovanej bankou, ako to tvrdil,

a preto zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky dodržané neboli. Poukázala na správne
odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia.
|
11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219

ods. 3 CSP) urobil záver, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Preto napadnutý rozsudok podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Rozsudok vo výroku o zastavení časti konania nadobudol
v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť. Odvolací súd zároveň aplikoval aj ustanovenie § 387
ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia a z ktorého odvolací súd bol povinný v zmysle § 383 CSP vychádzať. Je zrejmé, že právny
predchodca žalobcu, U. D. F., E..L.., a žalovaná uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere tak, ako to

opísal súd prvej inštancie v bode 4. svojho odôvodnenia, pričom išlo o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú na
podkladezákonaospotrebiteľskýchúveroch.Súdprvejinštanciežalobuzamietolzdôvodu,žepostupník
- terajší žalobca - sa nikdy nestal aktívne legitimovaný pre úspešné uplatnenie pohľadávky v danej veci,
pretože nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle citovaných ustanovení § 53 ods. 9, § 565
Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Veriteľom podľa zmluvy bola banka, ktorá pri

svojom postupe bola povinná postupovať v súlade so zákonom o bankách. V súvislosti s postúpením
pohľadávky banka musela konať podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý súd prvej inštancie citoval
v bode 7. odôvodnenia svojho rozsudku.

13. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci urobil záver, že súd prvej inštancie vo veci

rozhodol správne, keď žalobu zamietol. Žalovaná totiž namietala správnosť postupu banky v súvislosti s
realizáciou výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách a následne
namietala aj opodstatnenosť tzv. zosplatnenia pohľadávky, t. j. vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu
s následkom straty výhody splátok úveru. Využila postup opierajúci sa o ustanovenie § 151 ods. 1,
2 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za

nesporné, a ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Žalovaná namietala
jednak obsah uvedených listín a jednak aj to, že výzvy jej doručené neboli a žalobca nepreukázal ani
ich účinné odoslanie na jej adresu. Súd prvej inštancie uznal dôvodnosť popretia skutkových tvrdení
žalobcu žalovanou, čo odôvodnil s uvedením konkrétnych zistení zo žalobcom doložených listín.

14. Súd prvej inštancie z právneho hľadiska správne skúmal, či žalobca ako postupník danú pohľadávku
nadobudol platným právnym úkonom postúpenia. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania
je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to uzavrel aj súd prvej inštancie s
odkazom na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy. Spotrebiteľský spor je spor s ochranou slabšej strany, teda spor, v ktorom je súd povinný
aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania (§ 290 CSP). V zmysle
ustanovenia § 295 CSP súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Zákonodarca tu
vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá podľa neho dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny

sporov. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do
spotrebiteľských právnych vzťahov.15. Pri rozhodovaní v tomto spore súd prvej inštancie správne prihliadal aj na ustanovenie § 525 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by

daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku správne opísal, aký mal byť proces postúpenia
pohľadávkyzostranyveriteľa,ktorýmbolabanka,anatietozáveryajodvolacísúdpoukazuje.Priúmysle
veriteľa dlh vopred zosplatniť musí byť dodržané ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z
výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplýva, že by banka pri popierajúcom
stanovisku žalovanej splnila svoje zákonné povinnosti (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka § 92 ods.
8 zákona o bankách). Dôkazy na jednoznačné závery v spise absentujú a ak zákonné predpoklady

postúpenia pohľadávky na inú osobu neboli preukázané, potom súd musel konštatovať, že pohľadávka
banky bola nepostupiteľná. V tomto smere súd prvej inštancie správna poukázal napr. aj na závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018, podľa
ktorého podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka
postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých

k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka)“.

16. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval ten
skutkový stav, ktorý je opísaný v odôvodnení napadnutého rozsudku s tým, že na tento skutkový stav boli

aplikované správne zákonné ustanovenia. Odvolanie žalobcu s opísanými odvolacími dôvodmi odvolací
súd nepovažoval za opodstatnené, a tak rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku
o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na
jeho odôvodnenie, vrátane citácie na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov (§ 387 ods. 2 CSP).

17. V zmysle § 255 ods. 1 CSP by mala žalovaná nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací
súd rozhodujúc o trovách konania podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že sa jej nárok na
náhradu týchto trov nepriznáva, pretože v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).