Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/206/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717201439
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5717201439.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobkyne: S. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX I. I., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska
kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017,
v konaní o neplatnosť právnych úkonov a neexistenciu záložného práva, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15Csp/25/2017-220 zo dňa 18. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 15Csp/25/2017-220 zo dňa 18. apríla 2018 vo výroku II., ktorým

v zostávajúcej časti žalobu zamietol a vo výroku III. o trovách konania,
p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti (výrok I.) zostáva rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 15Csp/25/2017-220 zo dňa 18.
apríla 2018 n e d o t k n u t ý .

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti týkajúcej sa žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy

o splátkovom úvere č. 0352832388 zo dňa 20.03.2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v
zmysle § 145 ods. 2 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) zastavil (výrok
I.). V zostávajúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má
právo na ich náhradu voči žalobkyni v celom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania bude súd
rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2017
domáhala určenia, že Zmluva o splátkovom úvere číslo 03528332388 zo dňa 20.03.2008 uzatvorená

medzi žalobkyňou a žalovaným, všeobecné obchodné podmienky vydané žalovaným s účinnosťou
od 01.08.2002, obchodné podmienky žalovaného pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a mikropodnikateľom s účinnosťou od 01.07.2007 a záložná zmluva zo dňa
20.03.2008, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, a
to v časti I. bod 1 zmluvy o úvere, bod 4 časti II. zmluvy o úvere, časť A úverových podmienok, bod
5.2. úverových podmienok, bod 8.4. úverových podmienok, časť C bod 15.15 všeobecných obchodných
podmienok, časť C bod 15.9.1. všeobecných obchodných podmienok, časť C bod 8.11. všeobecných

obchodných podmienok, časť 4 bod 5 záložnej zmluvy. Ďalej sa žalobkyňa sa domáhala určenia
neplatnostiZmluvyosplátkovomúvereč.0352832388zodňa20.03.2008uzatvorenejmedzižalobkyňou
a žalovaným, ako aj, že záložné právo žalovaného na nehnuteľnosti identifikované v podanej žalobe
neexistuje. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania.3. Žalobkyňa vzala podanú žalobu v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere číslo
03528332388 zo dňa 20.03.2008 späť, na základe čoho prvoinštančný súd konanie v uvedenej časti
podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.

4. Vo vzťahu k zostávajúcej časti žaloby mal súd po vykonanom dokazovaní preukázané, že žalobkyňa
uzavrela dňa 20.03.2008 so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 0352832388. Na základe tejto
zmluvy bol poskytnutý žalobkyni úver na nadobudnutie, opravu a údržbu nehnuteľností vo výške
2.300.000,00 Sk (76.346,01 Eur), ktorý bol splatný v 359 splátkach. V časti I. bode 1 Zmluvy o úvere
boli stanovené jednotlivé základné podmienky úveru. V časti II. bod 2 Zmluvy účastníci Zmluvy vyhlásili,

že súčasťou Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou (žalovaným) s účinnosťou od
01.08.2002, Úverové podmienky s účinnosťou od 01.07.2007, ako aj Sadzobník a podmienky určené
zverejnením. Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného z predmetného úveru bola medzi sporovými
stranami dňa 20.03.2008 uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva a mandátna zmluva. Zmluva
o zriadení záložného práva bola zriadená konkrétne ku nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
číslo XXX v katastrálnom území P., Obec Turčianske Teplice, Okres Turčianske Teplice, ktoré boli v čase

uzavretia predmetnej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne. Z
tvrdení sporových strán v konaní bolo zistené, že žalobkyňa si svoju povinnosť splácať dlh riadne a včas
aj napriek tomu, že sa k tomu zaviazala zmluvne, nesplnila a dostala sa do omeškania so splácaním
predmetného úveru. Dôvodom omeškania so splácaním úveru zo strany žalobkyne je skutočnosť, že
sa jej v roku 2011 narodilo dieťa, a s tým súvisiace zníženie príjmu spôsobilo, že žalobkyňa nebola

schopná splatiť splátky, na ktoré sa zaviazala v predmetnej úverovej zmluve. Tieto po dobu troch rokov
od poskytnutia úveru pravidelne splácala.
5. Vo vzťahu k časti žaloby o určenie neexistencie záložného práva okresný súd konštatoval existenciu
naliehavého právneho záujmu ako podmienky prípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP. V
časti I bod 2 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa

20.03.2008 bolo medzi sporovými stranami dohodnuté, že predmetom zmluvy o záložnom práve je
dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcom (žalobkyňou) v
prospech záložného veriteľa (žalovaný) na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa a predmetom
mandátnejzmluvyjeudeleniepoverenízáložcomakomandantomzáložnémuveriteľoviakomandatárovi
pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva. V časti I bod 3 bolo uvedené, že

pre účely zmlúv obsiahnutých v tejto listine sa zabezpečovacou pohľadávkou záložného veriteľa
( a to aj v prípade premlčania ) rozumie, okrem iného, pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s plnením
záložnéhoveriteľadlžníkovibezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V časti II článok I Zmluvy o záložnom práve bolo definované,

ktoré nehnuteľnosti sú predmetom zálohu a v časti II článok II bol upravený vznik, trvanie a zánik
záložného práva. Predmetná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola na základe
návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zapísaná na liste vlastníctva pod zn. V
204/2008. Záložné právo vzniká zmluvne a jeho existencia, či neexistencia je teda odôvodnená aj z
existencie záložného práva ako právneho úkonu spôsobujúceho vznik práv a povinností s tým, že tento

právny úkon vzhľadom na príslušné ustanovenia zákona č. 162/1995 Z.z . o katastri nehnuteľností sa
zapisuje do katastra vkladom. V danom prípade bola medzi sporovými stranami uzatvorená Zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z titulu uzavretej zmluvy o splátkovom úvere s tým, že
predmetná záložná zmluva bola zapísaná na základe návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Súd
sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne o tom, že záložné právo je nevyhnutne viazané

na existenciu pohľadávky, čo by malo znamenať, že jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo
zániku zabezpečovanej pohľadávky, a ak pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená záložným právom
neexistuje, nemôže právne existovať ani záložné právo. V tejto súvislosti poukázal prvoinštančný
súd na závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 202/1999, podľa ktorého
zabezpečená pohľadávka z úverovej zmluvy (absolútny obchodný režim ) nezmenila svoj právny

dôvod, potom čo veriteľ od zmluvy odstúpil. Aj keby hypoteticky došlo k určeniu neplatnosti úverovej
zmluvy zo strany súdu, tak v spornej záložnej zmluve v časti I bod 3 je jasne definované, ktoré
pohľadávky sú zabezpečené predmetnou záložnou zmluvou - jedná sa, okrem iného, aj o pohľadávku
a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku
alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného

právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaný by tak voči žalobkyni
mal za každých okolností prinajmenej pohľadávku na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov
titulombezdôvodnéhoobohatenia,čojepohľadávkazabezpečenázáložnýmprávomzriadenýmspornou
záložnou zmluvou. V zmysle ustanovenia § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné záložnýmprávom zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia
podmienky, pričom v praxi bánk (žalovaný) je bežné, že zriadenie a vznik záložného práva predchádzajú
čerpaniu úveru. Ak teda záložné právo zabezpečí budúcu pohľadávku, je záložná zmluva platná,

záväzná a účinná a na jej základe aj platne vznikne záložné právo k dohodnutému zálohu. V prípade,
že by došlo k vyhláseniu neplatnosti úverovej zmluvy, záložná zmluva by nezanikla a záložné právo by
naďalej existovalo. V danom prípade má žalovaný voči žalobkyni pohľadávku, ktorá nie je uhradená,
a na jej zabezpečenie bolo v súlade so zákonom zriadené medzi účastníkmi úverovej zmluvy záložné
právo. Záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne (aktuálne v spoluvlastníctve s ostatnými

podielovými spoluvlastníkmi) bolo zriadené písomnou zmluvou v súlade s § 151b ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v rámci ktorej bola určená zabezpečovaná pohľadávka ako aj konkrétne vymedzený
záloh v zmysle § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre vznik záložnej zmluvy bola splnená aj
zákonná podmienka zápisu do katastra nehnuteľností, keďže sa jednalo o zriadenie záložného práva
k nehnuteľnostiam. Nespornou medzi stranami je aj skutočnosť existencie pohľadávky žalovaného
v postavení veriteľa voči žalobkyni ako dlžníkovi, ktorá svoj záväzok zaplatiť úver voči žalovanému

nesplnila. V situácii, keď boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre platné zriadenie
záložného práva, a zároveň v situácii, keď žalobkyňa v konaní netvrdila a ani nepreukázala dôvody
zániku záložného práva podľa § 151 md, ods. 1 Občianskeho zákonníka, okresný súd žalobu v časti
určenia neexistencie záložného práva ako nedôvodnú zamietol.
6. Rovnako súd zamietol aj žalobu v časti týkajúcej sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok

špecifikovaných v žalobe. Vychádzal pritom z ustanovenia § 298 ods. 1, 2 CSP, v zmysle ktorého
súd môže v rozsudku týkajúcom sa spotrebiteľského sporu aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť
zmluvných podmienok (ods. 1), prípadne súd aj bez návrhu uvedie vo výroku rozsudku znenie zmluvnej
podmienky, ktorú považuje a určil ju za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, na podklade ktorej nepriznal
dodávateľovi plnenie z dôvodu takejto zmluvnej podmienky alebo jej na základe takejto zmluvnej

podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie (ods. 2). Prvoinštančný súd dospel k záveru, že súd môže určiť
neprijateľnosť zmluvných podmienok, ale len za predpokladu, že sa týka určitého spotrebiteľského
sporu. Určenie neprijateľností zmluvných podmienok by malo mať bezprostrednú vecnú súvislosť s
ochranou konkrétneho ohrozeného alebo porušovaného práva, ktorého sa spotrebiteľ v danom spore

domáha. Žalobkyňa v priebehu konania poukazovala len na svoje pochybnosti o výške úverového
záväzku, výške splátok a iné tvrdenia ,pričom žiadna z uvedených skutočností nie je predmetom sporu.
Žalobkyňa sa podanou žalobou nedomáha výšky svojho úverového záväzku a rovnako nejde ani o
prípad, keď žalovaný voči žalobkyni vedie konanie o vymoženie plnenia z úverovej zmluvy. Predmetom
prebiehajúceho sporu je po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňou určenie neexistencie záložného

práva. Spotrebiteľ sa môže domáhať vyslovenia neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy za
neplatnú, prípadne tak môže súd urobiť i bez návrhu vtedy, ak sa však v podanej žalobe domáha
zároveň ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv , resp. žalobou sa dodávateľ domáha
od spotrebiteľa plnení na základe neplatných, neprijateľných zmluvných podmienok, čo podľa názoru
okresného súdu vyplýva zo slovných spojení uvedených v ustanovení § 298 ods. 1 CSP (predtým §

153 ods. 3 O.s.p.). Individuálny spotrebiteľ nemôže mať naliehavý právny záujem výlučne na určení
neplatnosti neprijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy bez toho, aby sa zároveň
domáhal ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv. Vyjavením takejto žaloby individuálneho
spotrebiteľa by sa naplno nevyriešil stav neistoty jeho právneho postavenia, ohrozenie jeho práva by
tým nebolo odstránené a rozhodnutie o určovacej žalobe by zvyčajne neznamenalo úplné vyriešenie

obsahu spornosti právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takáto určovacia žaloba by
podľa záveru okresného súdu neslúžila potrebám praktického života a spornosť medzi spotrebiteľom
a dodávateľom by neodstránila. Z uvedených dôvodov súd nemal dôvod podrobiť kontrole samotnú
Zmluvu o splátkovom úvere vo vzťahu k žalobkyňou tvrdenej neprijateľnosti niektorých zmluvných
podmienok v nej obsiahnutých. Vo vzťahu k žalobe žalobkyne o určenie neprijateľnosti obchodných a

úverových podmienok žalovaného sa okresný súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý uviedol,
že žalobkyňa sa domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré nie sú vo vzájomnom
záväzkovom zmluvnom vzťahu medzi ňou a žalovaným uplatňované vzhľadom k tej skutočnosti, že
všeobecné obchodné podmienky a úverové podmienky, z ktorých boli tieto zmluvné podmienky citované,
boli nahradené novými všeobecnými obchodnými podmienkami. Z uvedených dôvodov súd žalobu aj

v tejto časti zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnomrozsahu proti žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd v zmysle podmienok podľa § 262 ods. 2 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zmeny vo výroku II. tak, že sporné záložné právo v prospech žalovaného neexistuje. Zároveň
si uplatnila, pre prípad úspechu, nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
Odvolateľka bola toho názoru, že naliehavý právny záujem na prípustnosti žaloby v časti týkajúcej sa
určenia neexistencie záložného práva nebolo potrebné preukazovať, pričom poukázala na rozhodnutia

všeobecných súdov SR ako aj skutkové okolnosti prejednávanej právnej veci. Žalobkyňa sa domáha
vyslovenia neexistencie záložného práva z dôvodu absencie hlavného záväzkového vzťahu, ktorý je
predmetným záložným právom zabezpečený. K posúdeniu (ne)platnosti úverovej zmluvy ako hlavného
záväzkového vzťahu mohol súd dospieť len preskúmaním zmluvných podmienok v rámci predbežnej
právnej otázky. Zároveň sa podľa názoru žalobkyne jednalo o procesne vhodný nástroj, ktorý by
v celom rozsahu vyriešil spor medzi sporovými stranami v situácii, keď Civilný sporový poriadok

neumožňuje, s poukazom na § 137 písm. d) predmetného zákona, určiť právnu skutočnosť, v danom
prípade (ne)platnosť úverovej zmluvy, pokiaľ takáto možnosť výslovne nevyplýva z osobitného predpisu.
Odvolateľka ďalej uviedla, že záložné právo k nehnuteľnostiam v danom prípade, s prihliadnutím na
neplatnosť záložnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nevzniklo, a preto nebola povinná
preukazovať dôvod jeho zániku v zmysle § 151md Občianskeho zákonníka. Nestotožnila sa ani s

právnymzáveromokresnéhosúduotom,žeposúdenímneprijateľnostižalobounapadnutýchzmluvných
podmienok by zo strany súdu došlo k určeniu minulej skutočnosti.

9. Žalovaný v reakcii na odvolanie žalobkyne uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného
súdu sa zakladá na správnom právnom posúdení veci, je presvedčivo odôvodnené a navrhol, aby ho

odvolací súd ako vecne správne potvrdil. Odvolanie žalobkyne považuje za zmätočné, vystavané na
námietkach v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Nestotožnil sa s odvolacím dôvodom žalobkyne
o tom, že súd žalobu v časti určenia neexistencie záložného práva zamietol z dôvodu nepreukázania
naliehavého záujmu, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva presný opak, t.j. záver súdu
o tom, že žalobkyňa naliehavý právny záujem na určovacej žalobe preukázala. Nedôvodná je aj

odvolacia námietka o tom, že „žaloba neslúži potrebám praktického života“, nakoľko uvedený právny
názor prvoinštančný súd vo vzťahu k časti žaloby týkajúcej sa určenia neexistencie záložného práva
neprezentoval. Vo vzťahu k zamietnutej časti žaloby týkajúcej sa určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok odvolateľka zotrvala na svojich prednesoch produkovaných v rámci prvoinštančného
konania, pričom s touto argumentáciou sa vysporiadal už prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí.

Rovnako tak žalovaný v majoritnej časti svojho vyjadrenia zopakoval svoju argumentáciu produkovanú
v rámci konania pred prvoinštančným súdom.

10. Žalobkyňa (odvolateľka), ktorej bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 05.06.2020, procesne
nereagovala.

11. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania obsahujúce vecnú argumentáciu sporových strán súdu
predložené/doručené neboli.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výroku II., ktorým okresný súd
vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. V nenapadnutej časti (výrok I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených

dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).14. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobkyne
formulovanú v jej opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými
prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľa

za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu
rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej
inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

16. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd zamietol žalobu v časti o
určenie neexistencie záložného práva, odvolací súd uvádza, že aj pre prípad, že by okresný súd
prejudiciálne posúdil úverovú zmluvu uzatvorenú medzi sporovými stranami za neplatnú, automaticky
by to neznamenalo neexistenciu sporného záložného práva. Tak ako správne uviedol okresný súd
v odsekoch 11. a 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku, záložné právo v prospech žalovaného,

vyplývajúce zo Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa
20.03.2008, nezabezpečuje len pohľadávky žalovaného aj s ich príslušenstvom vzniknuté na základe
úverovej zmluvy, ale aj pohľadávku žalovaného (aj s jej príslušenstvom) na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia žalovaného z neplatného právneho úkonu v súvislosti s
úverovou zmluvou. Záložná zmluva tak v danom prípade zabezpečovala aj pohľadávku žalovaného s

jej príslušenstvom na vrátenie plnenia poskytnutého žalobkyni na základe neplatnej úverovej zmluvy.
Skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobkyni na podklade Zmluvy o splátkovom úvere číslo 03528332388
zo dňa 20.03.2008 peňažné plnenie možno považovať v konaní za nespornú, čo napokon nepriamo
vyplýva aj z písomných podaní oboch strán sporu. Z uvedeného je teda zrejmé, že ani hypoteticky
konštatovaná neplatnosť úverovej zmluvy by bez ďalšieho nemohla spôsobiť neexistenciu záložného

práva, a to aj napriek tomu, že záväzok vyplývajúci z uzatvorenej záložnej zmluvy bol akcesorickým
záväzkovo-právnym vzťahom ku hlavnému záväzkovo-právnemu vzťahu vzniknutému z úverovej
zmluvy, avšak nie len výlučne k tomuto, ale aj k záväzkovo-právnemu vzťahu medzi stranami sporu v
prípade neplatnosti úverovej zmluvy a povinnosti žalobkyne vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie
s príslušenstvom. Podľa názoru súdu tak pre tento prípad argumentácia žalobkyne nie je na mieste,

existencia záložného práva je totižto možná aj v prípade neplatnosti úverovej zmluvy ako hlavného
zmluvného vzťahu sporových strán, keďže záložná zmluva zabezpečovala aj pohľadávku žalovaného
vzniknutú práve z neplatného právneho úkonu.

17. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku žalobkyne týkajúcu sa namietanému záveru

okresného súdu o nepreukazaní naliehavého právneho záujmu žalobkyňou na podanie určovacej
žaloby. Z odseku 10. odôvodnenia napadnutého je naopak zrejmé, že okresný súd mal existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neexistencie záložného práva preukázanú.

18. Vo vzťahu k opravnému prostriedku žalobkyne ohľadom zamietnutej žaloby v časti určenia

neprijateľnosti zmluvných podmienok je potrebné zdôrazniť, že k tejto síce žalobkyňa produkovala
odvolaciu argumentáciu, avšak z odvolacieho petitu nevyplýva vôľa žalobkyne uvedenú časť
napadnutého výroku II. rozsudku prvoinštančného súdu modifikovať. Odvolací petit žalobkyne v
danom prípade znie len na zmenu výroku II. napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd určí
neexistenciu záložného práva, bez akejkoľvek snahy o modifikáciu zostávajúcej časti predmetného

výroku, subsumujúcej zamietnutie žaloby v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok.

19. Je nutné dodať, že žalobkyňa v rámci svojho opravného prostriedku v prevažnej miere zopakovala
svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnila so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia a odvolaciemu súdu opakovane predkladala svoje subjektívne právne závery, ku ktorým
mal okresný súd v danom prípade dospieť.20. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa

rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods.
1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany
sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

21. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalobkyne v danom
prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré
odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento rozsudok okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP
v meritórnom výroku II. ako vecne správny potvrdil.

22. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o

trovách prvoinštančného konania (výrok III.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľka neprodukovala
žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá zákonných podmienkam
rozhodovania o trovách v sporovom konaní.

23. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý

týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v
rozsahu 100 % proti žalobkyni, ktorá vo veci podaného odvolania úspech nemala. O výške náhrady trov

tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).