Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 30, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110215852
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2110215852.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenovsenátu

JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobkyne: Strýček, s.r.o., Košúty 284,
IČO: 36 247 405, zastúpenej advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, Paulínska 17, Trnava, proti
žalovanému: Ing. Ing. P. B. - ALBIDUS, ALBULUS, IČO: 18031102, s miestom podnikania Pavlice 3,
o určenie práva užívania k poľnohospodárskej pôde, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo 4. júna 2019 č. k. 25Cb/89/2010-1116 v spojení s opravným uznesením z 21. júna 2019
č. k. 25Cb/89/2010-1138, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) súd prvej inštancie I. určil, že nehnuteľnosti -
poľnohospodársku pôdu sústredenú v pôdnych blokoch: Sládkovičovo č. 7201/1 o výmere 8,03 ha,
Sládkovičovo č. 6202/1A o výmere 3,63 ha, Sládkovičovo č. 6202/1B o výmere 18,99 ha, Sládkovičovo
č. 5001/1 o výmere 27,36 ha oprávnene užívala v čase od 1.1.2009 do 31.12.2009 obchodná spoločnosť
Strýček s.r.o. so sídlom Košúty č. 284, 925 09 Košúty, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Trnava odd. Sro, vložka 13249/T, IČO: 36 247 405, II. žalobkyni priznal náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 16c ods. 1, 2 zákona č. 543/2007 o pôsobnosti
orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, § 1 ods. 1,
§ 11 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory
v poľnohospodárstve formou priamych platieb, § 4 ods. 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 114/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových
národných priamych platieb v rastlinnej výrobe, § 1 ods. 1 až 3, § 7 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o

nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov“), § 663, § 676 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“).
Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa v zmysle poslednej zmeny žaloby domáhala určenia oprávnenosti
užívacieho práva žalobkyne k poľnohospodárskej pôde (špecifikovanej vo výroku rozhodnutia) v
čase od 1.1.2009 do 31.12.2009. Žaloba bola podaná na základe skutočnosti, že Poľnohospodárska
platobná agentúra (ďalej „PPA“) ako orgán štátnej správy pre oblasť poskytovania podpory pre

pôdohospodárstvo dňa 13.6.2010 prerušila správne konanie o poskytnutí podpory na skutočne
využívanú poľnohospodársku pôdu, ktoré bolo začaté na základe žiadosti žalobkyne zo 14.5.2009.
Administratívnou (krížovou) kontrolou platobná agentúra zistila, že na plochy - pôdne bloky a na diely
pôdnych blokov alebo časti týchto plôch žiadateľom deklarované v jednotnej žiadosti, požiadal o podporuv roku 2009 aj žalovaný. Kontrolou na mieste bolo zistené, že sporné plochy boli riadne obhospodárené
a žiadateľ (žalobkyňa) i dotknutá strana (žalovaný) prehlásili, že zabezpečili hospodárenie na sporných
plocháchvosvojommene,očomdoložilipríslušnédôkazy.Nakoľkonazákladevyjadreníapredložených

dôkazov zo strany žiadateľa ako i dotknutej strany nebolo možné jednoznačne určiť osobu, ktorá
zabezpečila obhospodarovanie sporných plôch, PPA ich vyzvala, aby preukázali právo užívania k
pôde. Právom užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na
základe iného právneho dôvodu. PPA správne konanie o poskytnutí podpory na skutočne využívanú
poľnohospodársku pôdu prerušila s tým, že ak žiadateľ v lehote do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia

podážalobunasúd,platobnáagentúrabudevkonaníoposkytnutípodporypokračovaťpoprávoplatnom
rozhodnutí súdu. Žalobkyňa tvrdila, že má uzatvorené platné nájomné zmluvy s vlastníkmi pôdy, čo
potvrdzujú vlastníci pozemkov a prijímajú nájomné. Vlastníci jej z vlastnej iniciatívy doniesli písomné
vyhlásenie, že nájomný vzťah na pozemky so žalobkyňou trvá. Tieto vyhlásenia podpísali u notára alebo
na úrade. Predmetné pozemky užíva od 1.10.2007 a žalovaný sa žiadnym spôsobom nepodieľal na
obhospodarovaní pôdy, ktoré sú predmetom sporu. Taktiež žalobkyňa uviedla, že sa jej žalovaný priznal,

že sfalšoval niektoré podpisy vlastníkov na zmluvách a vzhľadom na to, navštívil vlastníkov predmetných
pôdohospodárskych pôd, aby mu podpísali nájomné zmluvy, čo aj všetci učinili. Žalovaný so žalobou
nesúhlasil, uviedol, že žalobkyňa obhospodarovala predmetnú pôdu a on si čiastočne úrodu zobral.
Nájomnézmluvyžalobkynesprenajímateľmidalpodpísať17.1.2008prenajímateľom,abymužalobkyňa
dala peniaze, on tie zmluvy nečítal, ani nikto ich nečítal. Len ich podpísali. Uviedol, že len pokračoval

v nájomných zmluvách, ktoré mal uzavreté. Tvrdil, že nájomné zmluvy predkladané žalobkyňou sú
neplatné a žiadal, aby súd odmietol žalobu v celom rozsahu.
Vprejednávanejvecimalsúdpreukázané,žežalobkyňabolaPPAakoorgánomštátnejsprávyodkázaná
na podanie žaloby v súlade s ustanoveniami zákona č. 543/2007 Z. z. o určenie osoby, ktorá zabezpečila
obhospodarovanie sporných plôch v roku 2009. Súd v tomto videl naliehavý právny záujem žalobkyne

na rozhodnutí súdu v zmysle jej žaloby. Z vyjadrenia žalobkyne i žalovaného vyplynulo, že žalobkyňa
užívala predmetnú pôdu v roku 2009, avšak strany sporu sa nezhodli v tom, či išlo o oprávnené užívanie
žalobkyne. Žalovaný tvrdil, že pôvodne mal na túto pôdu uzavreté nájomné zmluvy s vlastníkmi on,
avšak sám vo svojej výpovedi uviedol a túto skutočnosť potvrdili aj vlastníci pôdy vo svojich výpovediach
(v tomto konaní ako aj v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/15/2009), že sám žalovaný navštívil

vlastníkov, oboznámil ich s tým, že nie je schopný obhospodarovať v zmysle nájomných zmlúv ich pôdu
a predložil im na podpis nové nájomné zmluvy, kde nájomcom bola žalobkyňa. Sám žalovaný uviedol,
že niektoré nájomné zmluvy podpísal sám namiesto vlastníkov. Vlastníci pôdy vypovedali, že žalovaný
im neplatil nájomné v čase, keď hospodáril na ich pôde sám a ani neplatil daň z nehnuteľnosti obciam. Z
toho dôvodu podpísali nové nájomné zmluvy so žalobkyňou, ktoré priniesol sám žalovaný a považovali

to za ukončenie nájomného vzťahu so žalovaným.
Súd prvej inštancie poukázal aj na konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
36Cb/161/2014, kde na základe žaloby žalobcu Ing. P. B. - Albidus, Albidus (žalovaný v tomto
konaní) podanej proti žalovanej Strýček s.r.o. (žalobkyňa v tomto konaní) súd rozhodoval o vyprataní
predmetných pozemkov, pričom sa zaoberal platnosťou nájomných zmlúv žalovaného s vlastníkmi

pôdy. Žalovaný (Ing. P. B. - Albidus, Albidus) zakladal svoj nárok na užívanie pozemkov, resp.
spoluvlastníckych podielov na nájomných zmluvách uzatvorených s vlastníkmi pozemkov, a to F. B. dňa
1.10.2007, L. B. dňa 6.8.1993, O. I. dňa 1.10.2010, F. V. dňa 1.10.2010 v znení dodatku zo 7.4.2008,
L. V. dňa 30.9.2003, K. X. dňa 30.9.2003 a zo 7.4.2008, F. O. dňa 30.9.2003, J. E. dňa 1.10.2000
a zo 7.4.2008, P. O. dňa 30.9.2003, Ing. P. C. dňa 1.10.2007. Z vykonaného dokazovania mal súd

za preukázané, že vyššie uvedené nájomné zmluvy uzavreté na dobu neurčitú mali vady z hľadiska
povinných obsahových náležitostí, nakoľko z predložených zmlúv nevyplýval určitý a zrozumiteľný
predmet nájmu. Zmluva iba odkazovala na prílohu zmluvy - zoznam vlastníkov pozemkov, obsahujúcu
identifikáciu poľnohospodárskych pozemkov ornej pôdy vo vlastníctve prenajímateľa. Predmetnú
prílohu, ktorá mala obsahovať vymedzenie predmetu zmluvy súd považoval z hľadiska jej povahy za

neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bez ktorej je zmluva neplatným právnym úkonom, nakoľko v nej absentuje
predmet nájmu. Nakoľko predmetnú prílohu žalobca (žalovaný v tomto konaní - pozn. odvolacieho súdu)
v konaní súdu nepredložil, neuniesol tým dôkazné bremeno svedčiace existencii platného nájomného
vzťahu k sporným pozemkom, preto súd považoval jeho nárok na vypratanie pozemkov za nedôvodný.
Keďže súd dospel k záveru, že zmluvy sú neplatné, nemohlo dôjsť ani k ich vypovedaniu. S názorom

súdu, vysloveným v rozsudku z 21.1.02015 a zo 16.03.2018 sa súd prvej inštancie plne stotožnil.
NájomnézmluvyžalobkynesvlastníčkamipôdyT.H.aM.A.predložilžalobkynižalovanýaažvpriebehu
tohto konania uviedol, že ich namiesto vlastníkov podpísal žalovaný sám, čo bolo však až po roku
2009. V roku 2009 bola žalobkyňa v domnení, že nájomné zmluvy podpísali vlastníčky pôdy a užívalaich v dobrej viere, že na užívanie má uzatvorené riadne nájomné zmluvy, a teda bola oprávneným
držiteľom a užívateľom tejto pôdy. Žalobkyňa v konaní predložila i poštové poukážky, ktorými zasielala
vlastníčkam pôdy nájomné. Výsluchom svedkyne M. A. v konaní sp. zn. 1T/15/2009 bolo na pojednávaní

dňa26.2.2013zistené,žeM.A.nepodpísalanájomnúzmluvusožalobkyňou,alesRoľníckymdružstvom
Pavlice a nemala vedomosť o tom, kto v roku 2009 užíval jej poľnohospodársku pôdu. Bolo preukázané,
že neplatnosť nájomných zmlúv, na základe ktorých žalobkyňa užívala predmetnú pôdu, spôsobil sám
žalovaný, keď žalobkyni predložil podpísané nájomné zmluvy a uviedol ju do omylu, že sú podpísané
vlastníkmi pôdy. Žalovaný neoboznámil žalobkyňu s obsahom a stavom svojich nájomných zmlúv s

vlastníkmi pôdy (aj keď bol žalovaný toho názoru, že sú platné) a ani s tým, že ich nevypovedal a
neukončil nájom a zároveň podpísal nové nájomné zmluvy namiesto vlastníkov so žalobkyňou ako
nájomcom pôdy. Vyššie uvedené správanie žalovaného bolo potvrdené výsluchom svedkov - vlastníkov
pôdy(vtomtokonaníakoajvkonaniachvedenýchnaOkresnomsúdeTrnava,najmäsp.zn.1T/15/2009,
17C/257/2009, 17C/110/2010, 36Cb/161/2014). Súd mal za to, že pôdu týchto vlastníčok žalobkyňa
užívala ako oprávnený držiteľ, keďže bola v dobrej viere, že mala s týmito vlastníčkami podpísanú

riadnu nájomnú zmluvu, ktorú jej doložil žalovaný a o tom, že za vlastníčky podpísal nájomné zmluvy
sám žalovaný, sa žalobkyňa dozvedela až po roku 2009. Súd preto vyhodnotil, že žalobkyňa aj
pôdu týchto vlastníčok užívala v roku 2009 v dobrej viere, a teda bola oprávneným užívateľom pôdy
v zmysle zákona č. 543/2007 Z. z. na účely poskytnutia podpory. Konštatoval, že oprávnenie vec
držať môže patriť aj inej osobe, ktorá sa označuje ako držiteľ, pričom predpokladom oprávnenosti

držby práva je to, že držiteľ vykonáva právo pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti a povahu
konkrétneho prípadu je dobromyseľný, že mu toto právo patrí, aj keď z objektívneho hľadiska nemá
na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Rovnako súd posudzoval užívanie pôdy vo vlastníctve F.
B., ktorý bol toho názoru, že pôdu v roku 2009 užívala žalobkyňa, pričom ani žalobkyňa ani svedok
nemali vedomosť o tom, že nájomnú zmluvu za F. B. podpísal žalovaný a uviedol tak žalobkyňu i

žalovaného (správne svedka - pozn. odvolacieho súdu) do omylu. Aj v tomto prípade mal preto súd
za to, že žalobkyňa využívala túto pôdu v dobrej viere ako oprávnený držiteľ a pre účely poskytnutia
podpory pre pôdohospodárstvo bola oprávneným užívateľom. Žalobkyňa nemala dôvod pochybovať o
podpise nájomných zmlúv, keď žalobca (správne žalovaný - pozn. odvolacieho súdu) pred podpisom
týchto nájomných zmlúv sám obhospodaroval predmetné pozemky, mal písomné zmluvy s týmito

vlastníkmi a sám sa ponúkol, že zabezpečí podpísanie nájomných zmlúv pre žalobkyňu s vlastníkmi
pôdy. Vzhľadom na súdom deklarovanú neplatnosť nájomných zmlúv vlastníkov pôdy so žalovaným v
konaní sp. zn. 36Cb/161/2014, ako aj v tomto konaní, súd mal za to, že nájomné zmluvy (ktoré súd prvej
inštancie posúdil ako zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku)
vlastníkov pôdy so žalobkyňou sú platné, nakoľko v nich bola jasne určená časť poľnohospodárskej

pôdy vo vlastníctve prenajímateľov, ktorá bola predmetom nájmu a zmluvy obsahujú i všetky ostatné
podstatné náležitosti nájomnej zmluvy, a to čas nájmu, účel nájmu a nájomné. Jednotlivé nájomné
zmluvy obsahovali označenie pozemkov listom vlastníctva, parcelným číslom, katastrálnym územím,
výmerou. Zmluvy s F. V., O. I., L. V., J. E., K. X., Ing. P. C., F. P., Ing. P. B., F. B., V. C., T. H., M.
A., P. O., F. O. v častiach, kde absentovali čísla listov vlastníctva, boli pozemky identifikované podľa

rozhodnutí Okresného úradu v Trnave, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
Č.j. A99/01309 - La z 15.6.1999, Č.j. A97/00736 - La z 27.1.1997, Pozemkového úradu v Trnave
Č.j. Pur. 93/1993 -F z 22.1.1993, ktoré rozhodli o schválení urýchleného usporiadania vlastníckych
a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa v hospodárskom obvode poľnohospodárskeho
podniku Roľnícke družstvo Pavlice a vytýčili náhradné pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území

F., X., X. Y., T. podľa pripojeného vytyčovacieho náčrtu a zjednodušeného rozdeľovacieho plánu, kde za
jednotlivé pozemky vlastníkov (prenajímateľov) boli vytýčené náhradné pozemky označené parcelným
číslom a dielom za účelom vykonávania poľnohospodárskej výroby na čas do schválenia projektu
pozemkovýchúprav.Išlotedaopoľnohospodárskupôdu,stranamizmluvyjasnešpecifikovanúaotýchto
skutočnostiach neexistovali medzi stranami sporu rozporné tvrdenia a nikdy neboli tieto skutočnosti

žalovaným spochybňované.
Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že konanie žalovaného posudzované ako trestné konanie
vo veciach 1T/58/2010 a 1T/15/2009 naznačuje, že žalovaný nebol spôsobilý vykonávať riadne
podnikateľskú činnosť, niekoľkokrát pokosil úrodu, napriek tomu, že pôdu neobrábal, poľnohospodárske
plodiny nezasial a uviedol, že falšoval podpisy na nájomných zmluvách. Skutočnosť, že žalobkyňa

predmetné pozemky užívala a užíva súd tiež vyvodil z toho, že žalovaný podal žalobu voči žalobkyni
na vypratanie predmetných pozemkov, ako aj z toho, že k otázke platenia nájomného žalovaný uviedol,
že na toto bola povinná žalobkyňa, pretože žalovanému znemožnila hospodáriť na jeho pozemkoch
(teda sám uviedol, že v skutočnosti obhospodarovala predmetnú pôdu žalobkyňa). Žalovaný tvrdil, žecelkovo šesť z predložených zmlúv bolo sfalšovaných žalovaným za súčinnosti žalobkyne, nakoľko
formálne uzavretie nájomných zmlúv malo slúžiť iba na uhradenie dane z pôdy pre Obec X.. V postavení
vlastníka poľnohospodárskych pozemkov žalovaný podpísal zmluvu (č.l. 46 súdneho spisu) uzavretú

na dobu určitú 1.10.2007 až 30.9.2012, s dátumom uzavretia 1.10.2007, pričom následne svoj podpis
spochybňoval s poukazom na tvrdený omyl, resp. skutočnosť, že zmluva bola uzavretá iba ako zastierací
úkon, smerujúci buď k zabezpečeniu uzavretia predpokladanej zmluvy o pôžičke alebo za účelom
zabezpečenia zaplatenia pozemkovej dane príslušnej obci. K tejto skutočnosti však nepredložil a ani
nenavrholvykonaťžiadnydôkazapretojehotvrdeniasúdhodnotilakorozporuplné,keďneuviedolvčom

spočíval omyl, aký úkon mal byť zastretý, z akého dôvodu a akým spôsobom malo dôjsť k naplneniu jeho
snahy získať za nájomné zmluvy pôžičku alebo zaplatenie dane. Z tohto dôvodu súd na jeho tvrdenia v
tomto smere neprihliadal. Konštatoval, že nájomné zmluvy nemajú náležitosti žiadneho iného právneho
úkonu, ktorý by mal byť zastretým právnym úkonom a sám žalovaný niekoľkokrát v tomto i v iných
konaniach uviedol, že žalobkyňa mu požičala peniaze v rôznych výškach na zaplatenie jeho pohľadávok
na daniach a na osivo a pod., avšak nie v súvislosti s predmetnými nájomnými zmluvami. Žalovaný tak

neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v tomto konaní.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa má platne
uzatvorené nájomné zmluvy s jednotlivými vlastníkmi predmetnej poľnohospodárskej pôdy (L. V., F.
V., V. C., P. O., F. O., K. X., P. C., K. C., J. E., O. I., V. B., MUDr. F. P., D. A., P. A.) a tiež, že bola
oprávneným užívateľom pôdy vo vlastníctve M. A., T. H. a F. B., keď ju užívala v dobrej viere, že má s

vlastníkmi uzatvorenú nájomnú zmluvu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z ustanovení § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu v písomnej forme. Skutočnosť,
že k uzatvoreniu nájomných zmlúv došlo až v roku 2009 nevylučuje existenciu nájomného vzťahu
od 1.10.2007. Trvanie nájomného vzťahu dokazovali predovšetkým čestné prehlásenia vlastníkov
predmetnej poľnohospodárskej pôdy, ktorí potvrdili, že žalobkyňa pôdu, ktorá je v ich vlastníctve riadne

užíva, obhospodaruje a platí nájomné od 1.10.2007, čo preukazovali i doložené poštové peňažné
poukážky, ako aj výdavkové pokladničné doklady, ktorými žalobkyňa uhrádzala nájomné vlastníkom
pôdy. Tvrdenia žalovaného, že nájomné zmluvy uzatvorené so žalobkyňou sú neplatné z dôvodu,
že vlastníci predmetnej poľnohospodárskej pôdy s ním majú uzatvorené nájomné zmluvy k tej istej
poľnohospodárskej pôde, neboli súdu relevantným spôsobom preukázané, nakoľko nájomné zmluvy

doložené žalovaným boli zmätočné, predmet nájmu nebol presne špecifikovaný a ako aj doba nájmu,
podľa ktorej nebolo možné určiť, či bola zmluva uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú. List
žalovaného z 9.4.2008, v ktorom ruší nájomné zmluvy so žalobkyňou súd považoval za zmätočný
a svedkovia v konaní sp. zn. 1T/15/2009 uviedli, že podpisom tohto listu nemali v úmysle ukončiť
nájomné zmluvy so žalobkyňou. Na predmetnom liste tiež absentovali podpisy viacerých vlastníkov pôdy

a žalovaný nepreukázal doručenie listu žalobkyni.
Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobkyne, že toto súdne rozhodnutie musí byť zrozumiteľné
a vykonateľné pre PPA, na základe rozhodnutia ktorej tento súdny spor bol začatý a vedený. PPA
rozhoduje o poskytnutí dotácií na jednotlivé pôdne bloky a ich diely a tejto skutočnosti boli prispôsobené
jednak znenia nájomných zmlúv s jednotlivými vlastníkmi pôdy (kde sú uvedené jednotlivé bloky a diely

blokov, tak ako boli jednotlivým vlastníkom pôdy pridelené Pozemkovým úradom náhradné pozemky do
užívania namiesto ich skutočne vlastnených pozemkov, ktoré nebolo možné im dať do užívania) a tiež
žiadosť žalobkyne a žalovaného o dotácie, takto boli aj PPA krížovou kontrolou na mieste kontrolované a
boli žalobkyňou uvedené v jednotnej žiadosti o poskytnutie dotácií. PPA nerozhoduje o pozemkoch tak,
ako sú uvedené v katastri nehnuteľností, preto rozhodnutie súdu, v ktorom by boli uvedené jednotlivé

časti parciel, tak ako sú uvedené v katastri nehnuteľností, by nebolo rozhodnutím, na základe ktorého
by PPA priznala dotácie podľa žiadosti žalobkyne. Z týchto dôvodov súd považoval nájomné zmluvy
o prenajatí poľnohospodárskej pôdy jednotlivých vlastníkov pôdy za platné, nakoľko jednotliví vlastníci
pôdynemohližalobkyniposkytnúťdonájmusvojeskutočnevlastnenépozemkypodľaevidenciekatastra
nehnuteľností, nakoľko pozemkovým úradom im boli vydané náhradné pozemky špecificky označené už

dielami pôdnych blokov a tak sú uvedené i v nájomných zmluvách. Zmluvným stranám bolo teda jasné,
čo je predmetom nájmu a zmluvy obsahovali všetky náležitosti zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy
pri prevádzkovaní podniku. Súd považoval žalobu za dôvodnú v znení, ako je uvedené v tomto rozsudku,
nakoľko žalovaný nikdy do vyhlásenia v poradí druhého rozsudku súdu prvej inštancie nespochybňoval
predmet nájomných zmlúv, naopak sám tvrdil, že ich pôvodne on užíval a že sa stali predmetom

nájomnýchzmlúvžalobkyne.Išlotedaonespornéskutočnostimedzistranamiazanespornépovažovala
skutočné užívanie predmetných pozemkov aj PPA, ktorá vykonala krížovú kontrolu užívania pozemkov,
kde porovnávala jednotnú žiadosť žalobkyne a skutočné užívanie pozemkov pre poľnohospodárske
účely uvedené v žiadosti žalobkyne. Napriek tomu žalobkyňa odstránila nejasnosť ohľadne predmetunájmu podaním z 20.11.2018, kde jasne uviedla, ktoré parcely jednotlivých vlastníkov podľa katastra
nehnuteľností tvoria jednotlivé pôdne bloky a diely, ktoré sú premetom tohto sporu. Taktiež PPA v
odpovedi z 26.4.2019 na dotaz súdu uviedla, že parcely uvádzané v sumarizácii žalobkyne priloženej

k žiadosti o dotáciu, sú predmetom zmlúv o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré predložil
platobnej agentúre pri výkone kontroly na mieste. Zároveň z odpovedi PPA vyplynulo, že PPA poskytuje
priame platby žiadateľom, ktorí užívajú poľnohospodársku pôdu evidovanú v registri pôdnych blokov a
dielov pôdnych blokov. Bolo nesporné, že žalobkyňa poľnohospodársku pôdu, ktorá bola predmetom
konania, preukázateľne riadne obhospodarovala v roku 2009 v súlade so zákonom a s uzatvorenými

zmluvami a v dobrej viere, že má uzatvorené nájomné zmluvy aj s vlastníkmi, za ktorých podpísal
nájomné zmluvy žalovaný a uviedol tak žalobkyňu do omylu. Bola teda oprávneným užívateľom pôdy
v zmysle zákona č. 543/2007 Z. z. na účely poskytnutia podpory v roku 2009. Súd preto žalobe ako
dôvodne podanej vyhovel. Vzhľadom na skutočnosť, že PPA prerušila správne konanie o poskytnutí
podpory žalobkyni na skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu v roku 2009 v celom rozsahu a
odkázala žalobkyňu na podanie žaloby o skutočnom užívaní sporných plôch, súd rozhodol o celom

predmete žaloby, keďže agentúra prerušila celé konanie, s tým, že neposkytla žalobkyni platby ani za
pôdu, ktorá nebola označená v žiadosti žalovaného. Súd tak predchádzal právnej neistote žalobkyne,
keďže PPA presne špecifikovala, že sa jedná o pôdne bloky Sládkovičovo č. 721/01, 6202/1A, 6202/1B
a č. 5001/1.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), vecne úspechom žalobkyne v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie.
Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP. Obsahom podaného odvolania (obdobne
ako i v prípade odvolania proti v poradí druhému rozsudku súdu prvej inštancie zo 17.5.2016 č.k.

25Cb/89/2010-906) bol opis priebehu konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom prvej
inštancie a popis rozhodnutí vydaných v konaniach vedených pod sp. zn. 1T/15/2009, 17C/132/2008,
17C/257/2009, 36Cb/161/2014, ďalej opis niektorých častí rozsudku v prejednávanej veci, kde
polemizoval s určením sporných a nesporných skutočností a predbežným právnym posúdením zo
strany súdu prvej inštancie. V odvolaní žalovaného tiež nemožno prehliadnuť množstvo hrubo urážlivých

invektív smerujúcich najmä voči konajúcemu súdu a právnej zástupkyni žalobkyne. Žalovaný ďalej v
odvolaní opakovane zdôraznil, že žalobkyňa nemala a dodnes nemá žiadnu „právoplatnú“ nájomnú
zmluvusprenajímateľmižalovaného.Spoukazomna§2zákonač.229/1991Z.z.a§4ods.7nariadenia
vlády č. 114/2009 Z.z. mal za to, že žalobkyňa nemá vlastnícky alebo nájomný vzťah k pôde žalovaného
a jeho prenajímateľov. Bez akýchkoľvek nájomných zmlúv a dohôd si žalobkyňa s jeho vlastnými a jemu

prenajatými pozemkami robí už 11 rokov čo chce, užíva ich a zamieňa s Ing. M. O. a on je so zničeným
hospodárením bezmocný.

3. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, s rozhodnutím ako aj
jeho odôvodnením sa v celom rozsahu stotožnila.

4. Následne bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalovaného označené ako „písomné stanovisko
k súdnemu konaniu č.k. 25Cb/89/2010“, kde žalovaný popisuje úkony súdu prvej inštancie po rozhodnutí
vo veci samej a ďalej sa vyjadruje k veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 36Cb/161/2014,
pričom jeho prílohou je i hrubo urážlivé podanie smerujúce voči rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.

zn. 21Cob/91/2018.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej „O.s.p.“),
keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu a
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď

žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti - poľnohospodársku pôdu sústredenú
v pôdnych blokoch: Sládkovičovo č. 7201/1 o výmere 8,03 ha, Sládkovičovo č. 6202/1A o výmere 3,63
ha, Sládkovičovo č. 6202/1B o výmere 18,99 ha, Sládkovičovo č. 5001/1 o výmere 27,36 ha oprávnene
užívala v čase od 1.1.2009 do 31.12.2009, vyhovel.

7. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že žalobkyňa

má platne uzatvorené nájomné zmluvy s jednotlivými vlastníkmi predmetnej poľnohospodárskej pôdy a
tiež, že bola oprávneným užívateľom pôdy vo vlastníctve M. A., T. H. a F. B., keď ju užívala v dobrej
viere, že má s vlastníkmi uzatvorenú nájomnú zmluvu.

8. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo, že žalobkyňa nemala a nemá uzatvorené platné

nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov - poľnohospodárskej pôdy.

9. V prejednávanej veci treba v prvom rade osobitne zdôrazniť, že predmetné konanie je vedené výlučne
pre potreby rozhodnutia orgánu štátnej správy - Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorá správne
konanie o poskytnutí podpory na skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu prerušila a odkázala

žiadateľov o poskytnutie podpory na konanie pred súdom, pretože nebolo možné jednoznačne určiť
osobu, ktorá zabezpečila obhospodarovanie sporných plôch, keďže žiadosť o poskytnutie podpory na
rok 2009 si na tie isté plochy (pôdne bloky) podala žalobkyňa i žalovaný.

10. Podľa § 17b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní

podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (prechodné ustanovenia k
úpravám účinným od 1. septembra 2013) konania o žiadostiach na poskytnutie podpory na skutočne
využívanú poľnohospodársku pôdu podaných od 1. januára 2013 do 31. augusta 2013 sa dokončia
podľa tohto zákona účinného od 1. septembra 2013.

11. Podľa 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní
podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení účinnom do 31.8.2013 (ďalej len „zákona č.
543/2007 Z.z.“) ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí
žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali právo užívania
k pôde; právom užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na

základe iného právneho dôvodu.

12. Podľa § 16c ods. 1, 3 zákona č. 543/2007 Z.z. ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú
poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo
užívania žiadateľov je sporné, platobná agentúra konanie o poskytnutí podpory preruší a žiadateľov

odkáže na konanie pred súdom. Na podanie žaloby im určí primeranú lehotu, najmenej však 30 dní od
doručenia oznámenia o prerušení konania. Ak žiadatelia podali žalobu na súd v lehote podľa odseku 1,
platobná agentúra pokračuje v konaní o poskytnutí podpory po právoplatnom rozhodnutí súdu.

13. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 543/2007 Z.z. na vedenie evidencie pôdnych blokov a dielov pôdnych

blokov sa nevzťahuje osobitný predpis (zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov).

14. Existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení konštatoval odvolací
súd už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí z 28.2.2018 sp. zn. 31Cob/110/2016, a tohto záveru

sa odvolací súd v celom rozsahu pridržiava. Žalobkyňa podala žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.
(teraz § 137 písm. c/ CSP), ktorou žiadala určiť, že v období od 1.1.2009 do 31.12.2009 bola oprávnená
užívať konkrétnu poľnohospodársku pôdu. I keď v zásade nie je prípustné určovať práva v minulosti
(porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilnýsporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 499 s.), naliehavý právny záujem žalobkyne
by i podľa nového procesného predpisu (CSP) vyplýval z osobitného predpisu (zákona č. 543/2007
Z.z.). Táto žaloba je teda vhodným prostriedkom na odstránenie právnej neistoty, pretože týmto určením

bude zodpovedaná sporná otázka obhospodarovania pozemkov v roku 2009 potrebná pre rozhodnutie
Poľnohospodárskej platobnej agentúry v správnom konaní. Pre danosť existencie naliehavého právneho
záujmu je ale nevyhnutné, aby výrok požadovaného súdneho rozhodnutia bol nielen spôsobilý ovplyvniť
právne postavenie žalobkyne, ale určil práv a povinností strany sporu v spojení s jej postavením
v konkrétnom hmotnoprávnom vzťahu. Z dôvodu, že výrok rozsudku je spôsobilý ovplyvniť právne

postavenie žalobkyne vo vzťahu k nevyriešenej otázke, pre ktorú bolo konanie Poľnohospodárskej
platobnej agentúry prerušené, je naliehavý právny záujem na takomto určení daný.

15. Podstatou sporu v prejednávanej veci je neposkytnutie podpory Poľnohospodárskou platobnou
agentúrou žalobkyni (žiadateľovi) na základe jej jednotnej žiadosti na rok 2009 o jednotnú platbu na
plochu a doplnkovú platbu na plochu.

16. Poskytovanie priamej podpory v poľnohospodárstve vychádza z Nariadenia Rady (ES) č.
73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre
poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy
podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č.

247/2006,(ES)č.378/2007aktorýmsazrušujenariadenie(ES)č.1782/2003(Ú.v.EÚL30,31.1.2009)v
znení nariadenia Komisie (ES) č. 889/2009 z 25. septembra 2009 (Ú.v. EÚ L 254, 26.9.2009), nariadenia
Komisie (ES) č. 992/2009 z 22. októbra 2009 (Ú.v. EÚ L 278, 23.10.2009); (ďalej len „nariadenie č.
73/2009“).

17. Vo všeobecnosti treba uviesť, že nariadenie ako akt sekundárneho práva Únie sa vzťahuje na
neurčitý okruh osôb, vyvoláva účinky erga omnes, je záväzné pre inštitúcie Únie a pre členské štáty, ale
aj pre fyzické a právnické osoby členských štátov; má teda všeobecnú záväznosť/ pôsobnosť, záväznosť
celistvosti (vo všetkých častiach) a je priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie
sa vzťahuje na objektívne vymedzené situácie a vyvoláva právne účinky voči kategóriám osôb určených

všeobecným spôsobom (Usines coopératives de déshydratation du Vexin, C-244/88, 21.11.1989, Zb.
s. 3811, bod 13). Nariadenie určuje výsledok, ktorý sa má dosiahnuť a predpokladá prostriedky, ktoré
je potrebné použiť na dosiahnutie stanoveného výsledku. Je záväzné vo všetkých častiach vrátane
prípadných príloh. Nariadenie je priamym prameňom práv a povinnosti všetkých fyzických a právnických
osôb Európskej únie, musí byť aplikované jednotlivo vo všetkých členských štátoch únie a musí na celom

území Únie vyvolávať rovnaké právne účinky (Nemecko p. Komisii, 819/79, 14.1.1981, Zb. s. 21, bod
10). Je zakázané preberať nariadenie ako celok do vnútroštátnej právnej normy, pretože by to ohrozilo
súčasnú a jednotnú aplikáciu nariadenia v celom Spoločenstve. V prípade, ak ich na to nariadenie
výslovne splnomocňuje a len v jeho medziach, môžu inštitúcie Únie alebo členské štáty prijímať právne
predpisy na vykonanie niektorých ustanovení nariadenia. Bez splnomocnenia na úniovej úrovni nemôže

členský štát na vnútroštátnej úrovni prijať opatrenia, ktoré by obmedzovali úplný účinok nariadenia
(Baywa, 146, 192 a193/81, 6.5.1982, Zb. s. 1503, bod 29). Legislatívny zásah štátu je teda v prípade
nariadenia prípustný len v rozsahu potrebnom na prípadné vykonanie nariadenia (Norddeutsches Vieh,
39/70, 11.2.1971, Zb. s. 49, bod 4). Kontrolovať súlad vnútroštátnych vykonávacích predpisov so
splnomocňujúcim nariadením je v právomoci vnútroštátnych súdov (Eridiana, 230/78, 27.9.1979, -Zb.

s. 69, bod 4). Slovenská republika môže prijímať predpisy na vykonanie nariadenia iba v prípade, ak ju
na to nariadenie splnomocňuje a len v jeho medziach, pričom vykonanie nariadenia sa môže uskutočniť
prostredníctvom zákona národnej rady alebo prostredníctvom aproximačného nariadenia vlády.

18. Vykonanie predmetného nariadenia č. 73/2009 sa v zmysle jeho článku 142 v Slovenskej republike

uskutočnilo o.i. aproximačnými nariadeniami vlády č. 20/2009 Z. z. a č. 114/2009 Z. z. nariadenie vlády
č. 20/2009 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb
ustanovuje v § 11 ods. 1 žiadateľovi povinnosť na požiadanie agentúry riadne preukázať vlastnícky,
nájomný alebo užívateľský vzťah k pôde, kým nariadenie vlády č. 114/2009 Z.z. o podmienkach
poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných priamych platieb v rastlinnej

výrobe v § 4 ods. 7 ukladá žiadateľovi povinnosť na požiadanie agentúry riadne preukázať vlastnícky
alebo nájomný vzťah k pôde.19. Z cieľov nariadenia č. 73/2009 (bod 23, 25) nepochybne vyplýva, že poľnohospodárska podpora
príjmov má byť prideľovaná subjektom, ktoré reálne vykonávajú poľnohospodárku činnosť, t.j. podstatný
je faktický stav obhospodarovania poľnohospodárskych plôch. Podporuje to i znenie aproximačných

nariadení, podľa ktorých žiadateľ preukazuje vlastnícky, nájomný alebo užívateľský vzťah k pôde až
na požiadanie agentúry (PPA). S ohľadom na tento cieľ nariadenia je potom potrebné pristupovať
i k posudzovaniu nároku uplatneného v tomto konaní, ktoré je začaté a vedené (ako už bolo
uvedené vyššie) len pre potreby rozhodnutia Poľnohospodárskej platobnej agentúry v správnom
konaní o poskytnutí poľnohospodárskej podpory žalobkyni na rok 2009. Z tohto dôvodu aj identifikácia

nehnuteľností vo výroku napadnutého rozsudku (vo forme pôdnych blokov) je správna, keďže v zmysle
§ 17 ods. 3 zákona č. 543/2007 Z.z. na vedenie evidencie pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov sa
nevzťahuje katastrálny zákon. V konaní bolo pritom preukázané a medzi stranami ani sporné nebolo,
že nehnuteľnosti uvedené v nájomných zmluvách predložených žalobkyňou sú zhodné s pozemkami
uvedenými v sumarizácii pozemkov (č. l. 1086 a nasl. spisu), ktoré predložila žalobkyňa spolu so
žiadosťou o dotáciu (priamu platbu) v roku 2009. Nesporným taktiež bolo, že reálne tieto nehnuteľnosti

užívala v roku 2009 žalobkyňa, čo potvrdil samotný žalovaný i v odvolaní z 10.7.2019, kde uviedol, že
žalobkyňa jeho vlastné a jemu prenajaté pozemky užíva už 11 rokov.

20. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného, že žalobkyňa nemala a nemá platné nájomné zmluvy
uzatvorené s vlastníkmi, tieto dôvodné neboli.

21. Možno síce súhlasiť s konštatovaním súdu prvej inštancie, že z ustanovení § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu v písomnej forme, avšak
v prejednávanej veci sa v prípade nájomných zmlúv predložených žalobkyňou jedná nepochybne
(ako to uviedol i súd prvej inštancie) o zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri

prevádzkovaní podniku v zmysle § 14 a nasl. zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v platnom znení. Odvolací súd dodáva,
že pre všeobecnú nájomnú zmluvu zákon neustanovuje obligatórnu formu a zotrváva na požiadavke
bezformálnosti právneho úkonu (i v prípade, ak sa nájomná zmluva týka nehnuteľností, nakoľko v
danom prípade nejde o prevod, a teda nie sú splnené požiadavky § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Písomná forma však musí byť zachovaná v prípade, ak to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Obligatórnu písomnú formu vyžaduje zákon pri niektorých druhoch (predmetoch) nájmu ako je tomu i v
prípade zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku (§ 14 zákona
č. 504/2013 Z.z.). Nájomné zmluvy (predložené žalobkyňou) posudzované v prejednávanej veci teda
pre ich platnosť vyžadujú obligatórne písomnú formu. Uvedené však nemalo vplyv na vecnú správnosť

rozsudku súdu prvej inštancie.

22. Pokiaľ ide o vyriešenie spornej otázky, či žalobkyňa bola oprávneným užívateľom pôdy v zmysle
zákona č. 543/2007 Z. z. na účely poskytnutia podpory v roku 2009, skutkový stav zistený súdom prvej
inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej

súvislosti v súlade s § 191 CSP. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín
založených v spise, ani obsahu výsluchov strán a svedkov tak, ako sú zachytené v zápisniciach
o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám logického myslenia
a všeobecnej skúsenosti. Žalobkyňa v konaní za účelom preukázania užívacieho práva sporných
nehnuteľností predložila nájomné zmluvy uzavreté dňa 1.10.2007 s vlastníkmi týchto nehnuteľností, a

to F. V., O. I., L. V., D. A., J. E., K. X., Ing. P. C., V. B., MUDr. F. P., Ing. P. B., F. B., V. C., T. H., M.
A., P. O., F. O. a P. A.. Žalovaný v konaní tvrdil, že podpisy šiestich vlastníkov, a to V. B., F. B., T. H.,
MUDr. F. P., V. C. a M. A. sfalšoval (napr. č.l. 96, 102, 264, 959, 1102 spisu). Naproti tomu vlastníci V.
B., O. I., L. V., F. V., J. E., K. X., F. O., P. O., MUDr. F. P., V. C. čestne prehlásili (č.l. 153 až 162 spisu),
že od 01.10.2007 majú uzatvorenú platnú nájomnú so žalobkyňou, ktorá ich pozemky riadne užíva,

obhospodaruje a riadne platí nájomné. Svedok F. B. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 11.5.2011
(č.l. 265) uviedol, že nájomnú zmluvu z 1.10.2007 nepodpísal a bol tohto názoru, že jeho pôdu v roku
2009 užívala žalobkyňa. Svedok V. B. a svedkyňa V. C. na pojednávaní dňa 6.9.2011 (č.l. 294) potvrdili
uzavretie zmluvy so žalobkyňou. Svedkyňa MUDr. F. P. taktiež potvrdila uzavretie nájomnej zmluvy so
žalobkyňou s tým, že zmluvu podpísali dňa 11.12.2009 so spätným dátumom. K tomuto odvolací súd

dodáva, že z okolnosti, že zmluva je datovaná (podľa dohody účastníkov) iným dňom, než v ktorom
bola (má byť) podpísaná, nemožno usudzovať, že by bola neurčitá, nezrozumiteľná alebo pre inú vadu
neplatná (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 11.3.2008 sp. zn. 21 Cdo 1145/2007).
Pre úplnosť, aj v prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že predmetná nájomná zmluva uzatvorenámedzi žalobkyňou a MUDr. F. P. je z dôvodu jej antidatovania neplatná, žalobkyňa by bola oprávneným
držiteľom nájomného práva, keďže poľnohospodársku riadne v roku 2009 užívala a bola v dobrej viere,
že jej nájomné právo k predmetnej pôde patrí (čo v konaní spochybnené nebolo).

23. Súd prvej inštancie teda na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru,
že žalobkyňa mala platne uzatvorené nájomné zmluvy (obsahujúce všetky zákonom vyžadované
náležitosti) s jednotlivými vlastníkmi predmetnej poľnohospodárskej pôdy L. V., F. V., V. C., P. O., F.
O., K. X., P. C., K. X., J. E., O. I., V. B., MUDr. F. P., D. A., P. A.. Správny bol tiež záver súdu prvej

inštancie, že žalobkyňa bola oprávneným užívateľom pôdy vo vlastníctve M. A., T. H. a F. B. (ktorých
podpisy na nájomných zmluvách sfalšoval žalovaný), keď ju užívala v dobrej viere, že má s vlastníkmi
uzatvorenú nájomnú zmluvu. Odvolací súd dodáva, že predmetom držby môže byť aj právo nájmu.
Držiteľom práva je ten, kto vykonáva príslušné právo (v tomto prípade užívacie) pre seba a vo svojom
mene počas doby jeho trvania. Držiteľ práva je oprávneným držiteľom, ak je dobromyseľný so zreteľom
na všetky okolnosti, že mu právo, ktoré vykonáva pre seba, patrí. Inak by bol neoprávneným držiteľom.

V pochybnostiach sa i tu uplatňuje vyvrátiteľná právna domnienka, že držba práva je oprávnená (§ 130
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka). Držiteľom nájomného práva je predovšetkým sám nájomca,
avšak jeho držiteľom môže byť aj ten, kto, hoci nie je nájomcom, vykonáva nájomné právo pre seba.
Takáto osoba je oprávneným držiteľom nájomného práva (k takejto situácii môže v praxi dôjsť vtedy,
keď niekto uzavrie nájomnú zmluvu, ktorá je z nejakého dôvodu neplatná, ale nájomca ju považuje

dobromyseľne za platnú). V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním zistené, že nájomné
zmluvy uzavreté s uvedenými vlastníkmi M. A., T. H. a F. B. sú neplatné, avšak taktiež s poukazom na
konkrétne skutkové okolnosti (sfalšovanie podpisov prenajímateľov na nájomných zmluvách žalovaným
a predloženie týchto zmlúv žalobkyni žalovaným) bolo možné usúdiť, že žalobkyňa sa oprávnene
domnievala, že jej nájomné právo k poľnohospodárskej pôde vo vlastníctve týchto prenajímateľov patrí.

Skutočnosti tvrdené žalovaným, že žalobkyňa mala o tomto falšovaní podpisov vedomosť, neboli v
konaní ničím preukázané.

24. Dodáva sa, že jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu
vec alebo vykonávanie práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva,

že mu právo patrí, hoci v skutočnosti to tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami,
ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho
dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t. j. tzv. titulu uchopenia sa
držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o

existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 207/2005). Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere
alebonieje,trebavždyhodnotiťobjektívneanieibazosubjektívnehohľadiska(osobnéhopresvedčenia)
samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno
vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať

po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Treba zdôrazniť, že
dobrá viera vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom
dokazovania, avšak toto vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne sa navonok prejavuje jeho
konkrétnym správaním, čo už ale predmetom dokazovania a posudzovania byť môže (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.4.2012 sp. zn. 4 Cdo 110/2010).

25.Odvolacísúdsatiežstotožňujesoskutkovýmzáveromsúduprvejinštancie,žežalovanýnepreukázal
existenciu žiadnych takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu ním tvrdeného
omylu pri uzatváraní nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2007 (ktorú žalovaný v postavení vlastníka
poľnohospodárskych pozemkov uzavrel so žalobkyňou na dobu určitú od 1.10.2007 do 30.9.2012) a ani

skutočnosť, že nájomné zmluvy boli uzavreté iba ako zastierací úkon, smerujúci buď k zabezpečeniu
uzavretia predpokladanej zmluvy o pôžičke alebo za účelom zabezpečenia zaplatenia pozemkovej dane
príslušnej obci. Keďže žalovaný v tomto smere nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz a
ani neuviedol v čom spočíval omyl, aký úkon mal byť zastretý, z akého dôvodu a akým spôsobom
malo dôjsť k naplneniu jeho snahy získať za nájomné zmluvy pôžičku alebo zaplatenie dane, súd prvej

inštancie správne na tieto jeho tvrdenia neprihliadal. Správne tiež uzavrel, že nájomné zmluvy nemajú
náležitosti žiadneho iného právneho úkonu, ktorý by mal byť zastretým právnym úkonom a sám žalovaný
niekoľkokrát v tomto i v iných konaniach uviedol, že žalobkyňa mu požičala peniaze v rôznych výškach
na zaplatenie jeho pohľadávok na daniach a na osivo a pod., avšak nie v súvislosti s predmetnýminájomnými zmluvami. Z týchto dôvodov žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení v tomto konaní, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

26. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že sporné pozemky boli prenajaté jemu. O tejto otázke už bolo
právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 16.3.2018 č.k. 36Cb/161/2014-346,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 22.10.2019 sp. zn. 21Cob/91/2018. V
tomto konaní sa súd zaoberal platnosťou nájomných zmlúv predložených žalovaným (v danom konaní
žalobcom) a dospel k záveru, že v predložených nájomných zmluvách absentuje jasná a zrozumiteľná

špecifikácia predmetu nájmu, čo spôsobuje ich neurčitosť, a tým aj absolútnu neplatnosť v zmysle § 37
Občianskeho zákonníka.

27. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobkyňa preukázala, že v roku 2009 zabezpečila
obhospodarovanie sporných plôch, a to jednak na základe platne uzatvorených nájomných zmlúv a
tiež na základe dobromyseľnej držby užívacieho (nájomného) práva k poľnohospodárskym pozemkom,

preto bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý z tohto dôvodu žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Odvolací súd však zotrváva na vyššie uvedenom právnom názore, že s ohľadom na ciele nariadenia
č. 73/2009 je pre rozhodnutie Poľnohospodárskej platobnej agentúry v správnom konaní o poskytnutí
podpory žiadateľovi (žalobkyni) na rok 2009 podstatný faktický stav, teda reálne obhospodarovanie
sporných nehnuteľností v danom čase žalobkyňou, čo bolo napokon v konaní nesporné.

28. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené. Všetky skutkové zistenia, vyplývajúce z obsahu spisu boli riadne uvedené v odôvodnení

rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami v odôvodnení svojho rozhodnutia
náležite vysporiadal.

29. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka
konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

30. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj
vecne správneho a odvolaním nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.