Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215864
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2217215864.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v spore žalobcu: S. S., F..

XX.XX.XXXX, T. F.. J. XXX/XX, XXX XX C. J., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 295,65 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby v tomto znení:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.522,09 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.522,09 eur, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

III. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za žalobu vo výške 91,- eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
295,65 eur s príslušenstvom. Po predbežnom právnom posúdení veci súdom zo dňa 15.05.2019 zmenil

žalobca dňa 06.06.2019 žalobu, domáhajúc sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.522,09
eur, o ktorej zmene rozhodol súd na pojednávaní dňa 22.01.2020.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na návrh žalovaného (oprávneného z exekúcie) sa voči
nemu ako povinnému začala exekúcia, predmetom ktorej bolo vymoženie pohľadávky žalovaného, z
ktorej bolo vymožených 1.720 eur.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 06.07.2018 (čl. 72) a 05.11.2018 (čl.91)
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal, že jednotlivé úhrady zo zmluvy o úvere boli

vykonané prostredníctvom exekučného konania, v ktorom sa nepripúšťa navrátenie do predošlého stavu
a jednotlivé finančné prostriedky pripísané k zmluve o úvere predstavujú zrážky poukazované súdnym
exekútorom, ktoré vymohol v exekučnom konaní. Pokiaľ žalobca požadovanú sumu bezdôvodného
obohatenia vyčíslil na podklade súm zrazených mu v exekučnom konaní, poukázal na ust. § 61 zákona
č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, kedy „navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom
konaní vylúčené“. Zároveň žalovaný poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje
existencia veci rozhodnutej (res iudicata), na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti

konania. O platnosti jednotlivých častí zmluvy o úvere č. XXXXXXX, teda či je zmluva bezúročná a bez
poplatkov alebo nie, už bolo rozhodnuté dňa 07.05.2007 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spol.
Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR XXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Z
rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatnýprávnyúkonanajehozákladepriznalžalovanémuvočižalobcoviplnenie.Pokiaľideoposúdeniezmluvy
o úvere žalovaný uviedol, že „spornú“ zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, v danom prípade v zmysle VPPÚ sa zmluvné strany

dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka a zmluva sa
uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon č.
258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a povinnosť uvádzať RPMN do 31.12.2007 tento zákon
obsahoval chybný vzorec na výpočet RPMN, čo povinnosť uvádzať tento údaj veľmi relativizuje. Povinný
podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy o úvere a v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle
bodu 4 týchto podmienok zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z
dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh až do dňa jeho uhradenia.
Povinný svoju povinnosť nesplnil, čo mal preukázané v rámci vykonaného dokazovania rozhodcovský
súd. Žalovaný je toho názoru, že príslušný poplatok, ktorý v 2/3 predstavuje náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou nevylučuje nárokovateľnosť splnenia

tohtozáväzku.Vzhľadomnavyššieuvedenéžalovanýžiadal,abysúdžalobuzamietol,resp.abykonanie
zastavil z dôvodu neodstrániteľnej prekážky veci rozhodnutej.
4. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 22.01.2020 v neprítomnosti žalovaného, ktorý ospravedlnil
svoju neúčasť a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti a vykonal dokazovanie výsluchom
žalobcu, prihliadal na dôkazy produkované stranami sporu v priebehu konania a dospel k nasledovným

skutkovým zisteniam.
5. Žalobca na pojednávaní poukázal na predbežné právne posúdenie súdu z 15.05.2019. Uviedol,
že všetky plnenia, ktoré boli nad rámec istiny z uzavretej zmluvy o úvere, považuje za bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného. Z oznamu exekútora z 08.02.2019 vyplýva, že bola uhradená celkom
suma2.423,09eur,pričomvovedenejexekúciivprospechžalovanéhoakooprávnenéhobolavymožená

suma1.986,80eur.Žalobcazmluvuuzavreldňa13.11.2006anajejzákladebolposkytnutýúvervovýške
14.000 Sk, to je 464,71 eur. Pri posúdení predmetnej zmluvy v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. táto
neobsahuje viaceré náležitosti, predovšetkým chýba údaj o RPMN, údaj o úrokovej sadzbe, nákladoch,
termínoch splátok, čiže z tohto dôvodu je zmluva v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 a teda daný úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne

obohatil nad sumu, ktorá bola z úveru poskytnutá. Keďže rozhodcovský rozsudok nebol spôsobilým
exekučným titulom, suma 1.522,09 eur predstavuje vymoženú pohľadávku z právneho dôvodu, ktorý
neskôr odpadol, a teda na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktorého sa žalobca
domáha.
6. K predbežnému právnemu posúdeniu z 15.05.2019 sa žalovaný nevyjadril, žalobca ho akceptoval,

žiadajúc, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie 1.522,09 eur (čl. 107). Súd z neho preberá:
„Predbežné právne posúdenie Námietka premlčania práva Plynutie premlčacej doby
-Pri náhrade škody hovoríme o tzv. subjektívnej a objektívnej premlčacej dobe. Právo na náhradu škody
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá
(subjektívnadoba).Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízatriroky,aakideoškoduspôsobenú

úmyselne,zadesaťrokovododňa,keďdošlokudalosti,zktorejškodavznikla(objektívnadoba).Vtomto
prípade by touto udalosťou - právnou skutočnosťou, bola zmluva o úvere č. XXXXXXX uzatvorená dňa
13.11.2006. K premlčaniu práva na náhradu škody by došlo dňom 13.11.2016 (13.11.2006 plus 10 rokov
= 13.11.2016). Žaloba bola podaná dňa 02.10.2017, teda temer 1 rok po uplynutí 10-ročnej premlčacej
doby. Nárok na náhradu škody nie je predmetom tohto sporu v znení žaloby zo dňa 02.10.2017 (žalobca

žalobu dňa 03.09.2018 rozšíril o 1.720 eur, o tom nižšie).
-Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je to čiastočne obdobné. Právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia uplatnené v tomto spore žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2017 vo výške
295,65 eur, sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. V rámci exekučného konania vymohol exekútor sumu 1.986,80 eur čo do pohľadávky
z úverovej zmluvy a sumu 436,29 eur čo do exekučných trov, a to v čase od roku 2008 (najskôr
01.01.2008) do 30.09.2016. K premlčaniu práva na vydanie úmyselného bezdôvodného obohatenia
by (pripočítajúc 10 rokov) došlo najskôr dňom 01.01.2018 a následne mesačne od 01.02.2018 až do

poslednej vymoženej sumy, dňom 30.09.2026. Žaloba bola teda podaná včas dňa 02.10.2017, čiže
najmenej dva mesiace pred uplynutím 10-ročnej premlčacej doby.
-Podaním z 03.09.2018 žalobca žalobu zmenil - rozšíril ju o ďalších 1.720 eur. Spolu žiada 2.015,65 eur.
-Vymožených bolo 1.986,80 eur plus trovy exekúcie 436,29 eur, spolu 2.423,09 eur.-Žalobca dobrovoľne neuhradil ani jednu splátku z "čistého" úveru vo výške 14.000 Sk, to je 464,71 eur.
Táto suma žalovanému nepochybne patrí a bola mu vyplatená exekútorom v celkovom objeme 1.986,80
eur. Bezdôvodným obohatením by tak bol rozdiel medzi vymoženou sumou 1.986,80 eur a poskytnutým

úverom 464,71 eur, čo predstavuje 1.522,09 eur.
-Suma 436,29 eur (trovy exekúcie) žalovanému nebola vyplatená, pretože patrí exekútorovi. V tomto
smere sa teda žalovaný bezdôvodne neobohatil. Túto sumu by mohol žalobca žiadať ako náhradu
škody, avšak vzhľadom na žalovaným uplatnenú námietku premlčania práva došlo dňom 13.11.2016 k
premlčaniu práva žalobcu na náhradu škody vo výške 436,29 eur, keďže udalosť, z ktorej škoda vznikla,

to je úverová zmluva, bola uzatvorená pred 10 rokmi dňa 13.11.2006.
-Záver : Žalobca žiada 2.015,65 eur, z čoho premlčaných je 436,29 eur, rozdiel je 2.015,65 eur mínus
436,29 eur = 1.579,36 eur. Avšak bezdôvodným obohatením je rozdiel medzi vymoženou sumou
1.986,80 eur a poskytnutým úverom 464,71 eur, čo predstavuje iba 1.522,09 eur.
Výzva žalobcovi : Ak s vyššie uvedeným právnym posúdením nesúhlasíte, uveďte, či trváte na žalobe v
znení Vášho podania z 03.09.2018 (žiadate 2.015,65 eur). Ak áno - špecifikujte, z čoho pozostáva suma

1.720 eur (súd cituje :"bolo strhnuté 1.720 eur z môjho platu.."). Podľa tvrdenia žalovaného a vyjadrenia
exekútora bolo vymožených 1.986,80 eur, teda "strhnutých" 1.986,80 eur, z čoho však suma 14.000 Sk
to je 464,71 eur žalovanému titulom poskytnutého úveru patrí.“
7. Z obsahu listiny exekučného úradu zadováženej súdom podľa § 190 CSP, sp. zn. EX 3056/07 z
08.02.2019 súd zistil, že bol vymožený nárok 2.423,09 eur, z toho v prospech oprávneného (žalovaného)

1.986,80 eur a pre exekútora 436,29 eur.
8. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 13.11.2006 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom
ako dlžníkom súd zistil, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 464,71 eur (14.000,- Sk)
a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 13.360 Sk t.j.
celkovo zaplatiť čiastku 27.360 Sk) v 12 mesačných splátkach po 2.280 Sk počnúc dňom 13.12.2006.

Zmluva bola uzavretá na predtlačenom formulári žalovaného (čl. 66).
9. V konaní je nesporné, že žalobca svoj dlh zo Zmluvy o úvere z 13.11.2006 riadne neplnil,
vo veci prebehlo rozhodcovské konanie pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp. zn. SR 2839/07, kde rozhodca vydal
rozhodcovský rozsudok. Právomoc založil rozhodcovský súd na účastníkmi úverovej zmluvy dohodnutej

rozhodcovskej doložke.
10. Medzi stranami nebolo sporné, že prebehlo exekučné konanie sp. zn. 6Er/878/07, EX 3056/07
na návrh oprávneného (žalovaný) na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného v
neprospech povinného (žalobca) pričom základom bol exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č. k.
SR 2839/07. Oprávnený žalovaný požiadal o vykonanie exekúcie na základe toho rozhodcovského

rozsudku. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 6Er/878/07-21 zo dňa 12.01.2016 súd
exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 3056/07 zastavil. Z odôvodnenia uznesenia nepochybne vyplýva, že
exekučný súd ex offo skúmal či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a dospel k záveru, že exekúciu vedenú pred
súdnym exekútorom je potrebné zastaviť, nakoľko dojednanie rozhodcovskej doložky vo všeobecných

podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný
titul, bolo v rozpore s dobrými mravmi, s ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako i právneho
poriadku Európskeho spoločenstva. Výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom, nakoľko takto dojednanou rozhodcovskou doložkou bola odopretá ochrana spotrebiteľa, ktorú
mu poskytujú vyššie uvedené ustanovenia (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ust. Smernice

Rady č. 93/13/EHS) a dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením
Krajského súdu v Trnave 6CoE 123/2016-65 zo dňa 13.10.2016. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že
exekučný súd musí skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a nielen pri rozhodovaní
o udelení poverenia exekútorovi, a to už či na návrh účastníka alebo bez neho, pretože jedine spôsobilý

exekučný titul je podmienkou pre pokračovanie v exekučnom konaní a každú zmluvu spadajúcu do
definície vymedzenia spotrebiteľskej zmluvy a tiež jednotlivé dojednania tvoriace súčasť takejto zmluvy
je treba vyhodnocovať i z hľadiska dodržiavania tých obmedzení v právnych predpisoch, ktorých
primárnym účelom je poskytnutie zvýšeného stupňa ochrany spotrebiteľovi ako slabšiemu účastníkovi
právneho vzťahu. Uvedené sa vzťahuje aj na spotrebiteľské úvery. Normy obchodného práva vrátane

všeobecnej úpravy úveru sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov,
najmä v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie, pretože úprava normami
spotrebiteľského práva pôsobí nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadnéďalšie použitie noriem práva obchodného. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak v prejednávanej
veci exekúciu ako celok zastavil.
11. Tieto skutkové okolnosti vyplynuli z vyhodnotenia predložených listinných dôkazov produkovaných

stranami sporu a súd dospel k záveru, že ak v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného
v rozhodcovskom rozsudku (ktorý rozhodcovský súd vydal bez právomoci na konanie) a následne
exekučný súd exekúciu zastavil (pre nedostatok spôsobilosti exekučného titulu), ide u oprávneného z
exekúcie o bezdôvodné obohatenie.
12. Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Z ustanovení § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účelom tejto právnej
úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného, a ak už k
bezdôvodnému obohateniu došlo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným, teda

zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil
a oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten,
na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový
právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému
obohateniu. V citovanom ustanovení je vyjadrená všeobecná zásada, že ten kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať.
14. V danej prejednávanej veci žalobca uplatňoval právny nárok vyplývajúci z exekučného konania
na vymoženie pohľadávky vo výške 914,16 eur s príslušenstvom a to v prevyšujúcej časti jeho úhrad
v exekučnom konaní v sume 2.423,09 eur, ktorá predstavuje vymožený nárok istiny 1.986,80 eur a
trovy exekúcie 436,29 eur, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, pričom exekúcia

bola zastavená. Pre uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie pre rozhodnutie súdu bolo
vyriešenie otázky, či pohľadávka žalovaného voči žalobcovi (ktorá bola už exekučne vymožená) je
dôvodná.
15. Súd ako predbežnú otázku vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzoval
platnosť Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 13.11.2006 a konštatuje, že ide o formulárovú

zmluvu, ktorej obsah zmluvy žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Je zrejmé, že zmluva
bola už vopred pripravená dodávateľom - veriteľom, a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich
obsah a zmluvné dojednania. Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o
spotrebiteľskom práve, a to konkrétne zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v tomto
prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo.

Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2
písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme), lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete a považuje sa teda za
dodávateľa a dlžník - povinný je jednoznačne spotrebiteľom (§ 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné
prostriedky. Ustanovenie § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy,
ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo
poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa.
16. Podľa zákona č. 258/2001 Z. z. tento v čase uzatvorenia zmluvy ustanovoval povinnú náležitosť

ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej nedostatok sankcionoval tým, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie
je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov). Sankcia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru nastupuje už v prípade nesplnenia čo i len jednej podmienky uvedenej v

ustanovení § 4 ods. 2, preto pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postačuje preukázanie
nesplnenia podmienky v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) a nie je potrebné skúmanie
ďalších podmienok. Podľa 4 ods. 4 písm. a) citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov
2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutýspotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Predmetná zmluva zo dňa 13.11.2006 tento údaj
neobsahuje, v dôsledku čoho je táto zmluva bezúročnou a bezpoplatkovou, a preto mal žalovaný nárok
len na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru vo výške 14.000 Sk. To znamená, že žalovanému nemohol

vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov a ich prijatím došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. V danej spojitosti súd poukazuje tiež na to,
že neprimeraným bol/je postup žalovaného, ktorý si už pri vyplatení poskytnutej sumy úveru 14.000
Sk vyúčtoval poplatok vo výške 13.360 Sk, ktorý predstavuje pritom až 96,80 % poskytnutého úveru
a o túto sumu zvýšil celkovú výšku dlhu dlžníka. Tvrdenia žalovaného, že tento zákon do 31.12.2007

obsahoval chybný vzorec na výpočet RPMN, čo povinnosť uvádzať tento údaj veľmi relativizuje, tento
účinok (bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy) nezrušuje ani nevylučuje. V tejto súvislosti dáva súd do
pozornosti aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ z 19.12.2019 vo veci C-219/19 RN proti Home Credit
Slovakia a.s. Postavenie fyzickej osoby podnikateľa/nepodnikateľa napokon rieši rozsudok Súdneho
dvora EÚ z 03.09.2015 vo veci C-110/14, v zmysle ktorého fyzickú osobu, ktorá uzatvorila zmluvu o
úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel úveru, možno považovať za spotrebiteľa, ak táto zmluva

nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním fyzickej osoby. Z úverovej zmluvy č. 1800126
takéto spojenie nevyplýva.
17. V danej veci žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške sumu 14.000 Sk to je 464,71 eur, pričom
v exekúcii bolo na istine úveru vymožené 1.986,80 eur, z ktorej sumy žalobca mal povinnosť vrátiť
žalovanémulensumu464,71eur.Tedažalobcamalpovinnosťvrátiťžalovanémuposkytnutúistinuúveru

464,71 eur, keďže sa jedná o dlh z uzavretej zmluvy o úvere, ktorý sa zaviazal veriteľovi vrátiť.
18. Pokiaľ ide o výšku požadovanej sumy a platieb jednotlivých úhrad žalobcom, vychádzal súd z
oznamu exekútora, ktorý si súd vyžiadal postupom podľa § 190 CSP, a z ktorého oznamu vyplýva
vymoženie sumy 2.423,09 eur, z nej v prospech oprávneného (žalovaného) 1.986,80 eur a pre exekútora
436,29 eur. Potom rozdiel vymožených 1.986,80 mínus a žalobcovi poskytnutých 464,71 eur predstavuje

bezdôvodné obohatenie 1.522,09 eur.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru,
že keďže v exekúcii došlo k vymoženiu plnenia oprávneného nad rozsah pohľadávky 464,71 eur v sume
1.522,09 eur, ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcovi, nakoľko o túto
sumu sa žalovanému na úkor žalobcu bezdôvodne zväčšil jeho majetok.

20. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že vydaný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku veci
rozsúdenej, je potrebné uviesť, že nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. V danom prípade rozhodcovský rozsudok č. k. SR 2839/07,od ktorého žalovaný
usudzuje existenciu prekážky veci rozsúdenej, je založený na rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej
zmluvnej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Vedené exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu, že

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a teda rozhodcovský
súd nemal právomoc konať. Tento záver bol prijatý i Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 3Cdo
122/2011 zo dňa 9.2.2012 „ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc

rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal
právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu“.
21.Súdsanestotožnilanisargumentácioužalovaného,ktorýpoukázalnaustanovenie§61Exekučného
poriadku, ktoré vyjadruje zásadu „navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené“.
Ustanovenie § 61 Exekučného poriadku bolo v exekučnom poriadku do 31.3.2017; novela exekučného

poriadku účinná od 1.4.2017 prechodné ustanovenie v súvislosti s touto zmenou neupravuje a aktuálny
exekučný poriadok takúto úpravu alebo obdobnú neustanovuje. Táto zásada, „navrátenie do predošlého
stavu je v exekučnom konaní vylúčené“, znamená, že právne pomery niekoho iného ako účastníka
konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť exekúciou dotknuté (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 14.10.2008 sp. zn. 5MCdo 5/2008) a v danej veci o takýto prípad sa nejedná. Námietke premlčania

sa súd venuje v bode 6 rozsudku o predbežnom právnom posúdení veci.
22. O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii zákonných ustanovení § 262 ods. 1 CSP (o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení
s ustanovením § 255 ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

23. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.522,09 eur, čo predstavuje 100 % úspech.
V zmysle procesného výsledku žalobca tak v konaní mal čistý úspech 100 %. Súd žalobcovi proti
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu, nakoľko mu žiadne trovy v tomto
konaní nevznikli.24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Zároveň súd zaviazal žalovaného nahradiť štátu na účet Okresného súdu Dunajská Streda súdny

poplatok z návrhu na začatie konania v sume 91,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Predmetný spor je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto naň súd aplikoval osobné oslobodenie
od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) poplatkového zákona (od poplatku sú
oslobodení: spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu). Žalobca ako
navrhovateľ poplatkového úkonu je ako spotrebiteľ osobne oslobodený od súdneho poplatku (§ 4

ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). Keďže
súd jeho návrhu vyhovel, má podľa výsledku konania povinnosť zaplatiť poplatok žalovaný, u ktorého
neboli zistené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 2 ods. 2 veta prvá poplatkového
zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.); výška poplatku predstavuje 91,- eur, t.j. 6 % zo sumy 1.522,09 eur (položka 1 písm.

a)Sadzobníka súdnych poplatkov z ceny (z úhrady) 6 %, najmenej 16,50 eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu

sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.