Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120201576
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120201576.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne : F.

Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, Z. L., právne zastúpená: P.. T. I., advokátka, so sídlom X. XX/
X, K., proti žalovanému: GS X., s.r.o., so sídlom K. XXX/XX, Z. L., D.: XX XXX 268, právne zastúpený:
JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom Nám. Sv. Anny 25, Trenčín, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.02.2020 domáhala, aby súd určil, že je výlučnom
vlastníčkou nasledovných nehnuteľností (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“):

- priestor č. 1-6, nachádzajúci sa na prízemí, vchod č. XX, obytného domu súp. č. XX,
orient. č. XX, postavený na parcele č. XX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
zariadeniach vo veľkosti XXX/XXXX pre k.ú. Z. L., zapísané na H. úrade D. - odbor katastra
nehnuteľností, na liste vlastníctva č. XXXX,
- priestor č. X-X, nachádzajúci sa na prízemí, vchod č. XX, obytného domu súp. č. XX,
orient. č. XX, postavený na parcele č. XX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a

zariadeniach vo veľkosti XXX/XXXX pre k.ú. Z. L., zapísané na Okresnom úrade Ilava - odbor katastra
nehnuteľností, na liste vlastníctva č. XXXX,
- priestor č. X-X, nachádzajúci sa v suteréne, vchod č. XX, obytného domu súp. č. XX,
orient. č. XX, postavený na parcele č. XX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
zariadeniach vo veľkosti XX/XXXX pre k.ú. Z. L., zapísané na H. úrade D. - odbor katastra nehnuteľností,
na liste vlastníctva č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku v rozsahu XXX/XXXX na parc. reg. „C„ č. XX/X,

zastavané plochy a nádvoria, o výmere X.XXX m2, čo je 93,46 m2, pre k.ú. Z. L., zapísané na Okresnom
úrade Ilava - odbor katastra nehnuteľností, na liste vlastníctva č. XXXX
- spoluvlastnícky podiel na pozemku v rozsahu XX/XXXX na parc. reg. „C„ č. XX/X,
zastavané plochy a nádvoria, o výmere X.XXX m2, čo je X,XX m2, pre k.ú. Z. L., zapísané na H. úrade
D. - odbor katastra, nehnuteľností, na liste vlastníctva č. XXXX
- spoluvlastnícky podiel na pozemku v rozsahu XXX/XXXX na parc. reg. „C„ č. XX/X,
zastavanéplochyanádvoria,ovýmereX.XXXm2,čojeXX,XXm2,prek.ú.Z.L.,zapísanénaOkresnom

úrade Ilava - odbor katastra nehnuteľností, na liste vlastníctva č. XXXX.

2. Žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že v roku 2000 a 2001 nadobudla žalobkyňa od Mesta Nová
Dubnica sporné nehnuteľnosti. Na rekonštrukciu a vysporiadanie finančných záväzkov viaznucich natýchto nehnuteľnostiach si žalobkyňa požičala finančné prostriedky vo výške 9.444.444,-Sk od veriteľa
- spoločnosti Tatra - Leasing, s.r.o., a to formou prevodu vlastníckeho práva k nebytovým priestorom
na spoločnosť Tatra - Leasing, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2006, pričom kúpna

zmluva v skutočnosti bola zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa ust. § 553 a nasl.
Občianskeho zákonníka a mala mat' len zabezpečovaciu funkciu - zabezpečovala splatenie leasingu,
kde po jeho splatení mali byť nehnuteľnosti podľa ust. § 553 ods. 3 a §553d ods. 1 Občianskeho
zákonníka prevedené veriteľom Tatra- Leasing, s.r.o. kúpnou zmluvou späť na žalobkyňu. Súčasne s
kúpnou zmluvou bola uzavretá aj zmluva o finančnom leasingu nehnuteľnosti č. XXXXXXXX. zo dňa

20.10.2006 so spoločnosťou Tatra - Leasing, s.r.o.. Tieto všetky zmluvy uzavrela žalobkyňa ako výlučná
majiteľka týchto nebytových priestorov. Leasing bol na dobu 12 rokov, čo v praxi znamenalo, že za celú
dobu splácania leasingu by sa malo uhradiť cca 530,000,-eur za predpokladu riadneho a včasného
splácania podľa splátkového kalendára. Žalovaný bol dňa 30.12.2009 zapísaný do obchodného registra.
Žalobkyňa bola v období od 30.12.2009 do 02.03.2010 spoločníčkou žalovaného spolu so svojím
nebohým synom Romanom Q. a jedinou konateľkou od 30.12.2009 do 23.10.2018. Za obdobie od

2006 do 2019 vrátane, teda do 30.12.2009, kedy vznikol žalovaný, žalobkyňa zaplatila na splátkach
leasingu veriteľovi Tatra -Leasing, s.r.o. sumu cca 200.000,-eur. Dňa 01.03.2010 došlo k uzavretiu
zmluvy o postúpení práv a povinností medzi žalobkyňou, žalovaným a veriteľom Tatra - Leasing, s.r.o
na základe ktorej došlo k postúpeniu práv a povinnosti z leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa
20.10.2006 zo žalobkyne na žalovaného, ktorý sa zaviazal splácať splátky leasingu za žalobkyňu.

Príjem z prenájmu nehnuteľností - hore opísaných nebytových priestorov po ich zrekonštruovaní bol
účtovne aj reálne príjmom žalovaného, avšak právne mal byt' príjmom t.j. mal patriť vlastnícky žalobkyni,
ktorá poskytla zabezpečenie - ona ho mala poberať a reálne užívať, nakoľko žalobkyňa len dočasne
formou zabezpečovacieho prevodu práva previedla vlastnícke právo na veriteľa Tatra-Leasing, s.r.o. s
právom žalobkyne nehnuteľnosti aj naďalej užívať a poberať z nich úžitky - príjem z nájmu, nakoľko

ich ona mala v reálnej držbe počas doby zabezpečenia. Teda, aj keby na splátky leasingu bol
použitý príjem z nájmu hore opísaných nebytových priestorov, v skutočnosti, a aj právne, to bol príjem,
ktorý vlastnícky patril žalobkyni. Dňa 20.04.2018 došlo k uzavretiu dohody o predčasnom ukončení
Zmluvy o finančnom leasingu nehnuteľnosti č. XXXXXXXX zo dňa 20.10.2006 a k prepisu všetkých
troch nebytových priestorov priamo na obchodnú spoločnosť žalovaného, pričom mali byt' prevedené

späť z veriteľa Tatra - Leasing, s.r.o. na dlžníka - pôvodného vlastníka nehnuteľností - žalobkyňu,
nakoľko ona poskytla predmet zabezpečenia. Prepis nehnuteľností na žalovaného sa uskutočnil bez
akéhokoľvek finančného vysporiadania so žalobkyňou, bez akéhokoľvek protiplnenia žalovaného voči
jej osobe. Príjmy žalovaného v podobe nájmu z nebytových priestorov preukázateľne podľa účtovníctva
nepostačovali na úhradu všetkých nákladov žalovaného, nakoľko z príjmov spoločnosti sa hradili okrem

jej nákladov aj súkromné náklady na živobytie rodiny Romana Q. a uhrádzali sa jeho súkromné dlhy.
Žalovaný bol z tohto dôvodu finančne dotovaný súkromnými finančnými prostriedkami žalobkyne. Kúpna
zmluva zo dňa 20.10.2006 uzavretá podľa § 588 a nasl. zákona je simulovaným právnym úkonom,
ktorým mal byt' zastretý právny úkon zabezpečenie záväzku prevodom práva podľa § 553 Občianskeho
zákonníka. Svedčí o tom aj skutočnosť, že kúpna zmluva a leasingová zmluva boli uzavreté v ten

istý deň. Kúpna zmluva mala v tomto prípade plniť iba zabezpečovaciu funkciu. Predpokladom k
uzavretiu kúpnej zmluvy bolo uzavretie leasingovej zmluvy. Kúpna zmluva zo dňa 20.10.2006 ako
simulovaný právny úkon, ktorým mal byť zastretý zabezpečovací prevod práva, ktorý však nemá
zákonom požadované náležitosti §553 a nasl. Občianskeho zákonníka, je podľa §39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Naliehavý právny záujem na určení, že žalobkyňa

je vlastníkom sporných nehnuteľností, vyvodzovala žalobkyňa z toho, že žalovaný je zapísaný ako
výlučný vlastník v katastri nehnuteľností, kde jedine súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je
spoľahlivým podkladom na vykonanie zmeny v prospech žalobkyne. Vyhlásením kúpnej zmluvy zo dňa
20.10.2006 uzavretej medzi žalobcom a Tatra -Leasingom, s.r.o. za neplatnú, bude následne vyhlásená
za neplatnú aj kúpna zmluva z Tatra Leasingu, s.r.o. na žalovaného.

3.Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že z preambuly
kúpnej zmluvy č. 6XXXXXXX zo dňa 20.10.2006 uzavretej medzi žalobkyňou ako predávajúcim a
spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o. ako kupujúcim vyplýva, že zmluvné strany považovali túto zmluvu
a zmluvu o finančnom leasingu nehnuteľností uzavretú súbežne s touto zmluvou toho istého dňa za

zmluvy navzájom spojené tak, že jednu z nich by neuzatvorili bez uzatvorenia druhej a naopak. Z
článku III. bod 2. písm. f) a h) tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa ako predávajúca prehlásila, že
uzatvorenie tejto zmluvy predávajúcim, vykonávanie jeho práv a plnenie jeho záväzkov z tejto zmluvy nie
je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom ani so žiadnym vnútorným predpisompredávajúceho a že všetky informácie a podklady, ktoré poskytol predávajúci kupujúcemu v súvislosti s
touto zmluvou alebo s uzatváraním tejto zmluvy alebo rokovaniami, ktoré viedli k
uzavretiu tejto zmluvy, sú pravdivé, úplné a presné. Z článku IV. tejto kúpnej zmluvy vyplýva

výška kúpnej ceny, ktorú kupujúci zaplatil predávajúcemu (9.444.444,- Sk bez DPH) a spôsob
jej zaplatenia. Skutočnosť, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny zo strany kupujúceho v prospech
predávajúceho v celej výške dohodnutým spôsobom, nie je sporná a žalobkyňa túto skutočnosť ani
nenamieta. Napokon z článku VIII. bod 5. tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že táto zmluva bola uzatvorená
na základe slobodnej a vážnej vôle zmluvných strán, ktoré si ju pozorne preštudovali, jej obsahu

porozumeli a jej obsah je pre nich dostatočne určitý a jasný. Pokiaľ žalobkyňa pri existencii takejto kúpnej
zmluvy s jednoznačne jasným a zrozumiteľným obsahom tvrdí, že takáto zmluva mala byť v skutočnosti
zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 a násl. Obč. zák. a mala zabezpečovať
splatenie leasingu, po splatení ktorého mali byť predmetné nehnuteľnosti prevedené kúpnou zmluvou
späť na žalobkyňu, tak takéto jej tvrdenie nemá v obsahu zmluvy oporu. V prípade kúpnej zmluvy zo
dňa 20.10.2006 ide o právny úkon vyjadrený písmom, ktorý obsahuje prejav vôle urobený výslovne

a jednoznačne nepripúšťajúci žiadne pochybnosti o skutočnej vôli účastníkov tohto právneho úkonu v
čase jeho vzniku. Je celkom zrejmé, že žalobkyňa pri uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2006 ako
predávajúca prejavila vôľu predmetné nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu previesť na kupujúceho
a zároveň deklarovala, že uzavretie takejto kúpnej zmluvy je navzájom spojené so súbežným uzavretím
leasingovej zmluvy. Pri existencii takéhoto jednoznačného, určitého a zrozumiteľného prejavu vôle

žalobkyne, obsiahnutého v uvedenej kúpnej zmluve, je úplne vylúčené, aby žalobkyňa pri uzavretí
tejto zmluvy konala v akomkoľvek omyle o tom, že v skutočnosti by sa malo jednať o zmluvu o
zabezpečovacom prevode práva, keď samotný obsah kúpnej zmluvy to vylučuje. Žalobkyňa v tejto
zmluve jednoznačne prejavila vôľu previesť predmetné nehnuteľnosti na spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o.
za súčasného uzavretia leasingovej zmluvy a takto prejavená vôľa ani náznakom neobsahuje žiadne

prvky právneho úkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Pokiaľ by žalobkyňa mala vôľu riešiť daný
právny vzťah uzavretím zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, tak takejto jej vôli by zodpovedal
právny úkon zásadne iného obsahu, než akým je kúpna zmluva zo dňa 20.10.2006, pričom takáto vôľa
by zároveň musela byť daná aj na strane druhej zmluvnej strany. Napokon samotná úvaha žalobkyne
prezentovaná v podanej žalobe o tom, že kúpna zmluva zo dňa 20.10.2006 mala byť len zastieracím

právnym úkonom a že zastretým právnym úkonom mala byť zmluva o zabezpečovacom prevode práva,
je aj celkom nelogická v kontexte nadväzujúcich zmluvných dojednaní medzi žalobkyňou a spoločnosťou
Tatra-Leasing, s.r.o., keď táto spoločnosť sa zaviazala leasingovou zmluvou uzavretou súbežne s
touto kúpnou zmluvou previesť žalobkyni po splnení podmienok vyplývajúcich z leasingovej zmluvy
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, čo by v prípade, ak by kúpna zmluva mala byť v

skutočnosti zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, nebolo vzhľadom na vtedy platný právny stav
tohto zabezpečovacieho inštitútu vôbec opodstatnené. Žalobkyni nič nebránilo, ak by mala skutočnú
vôľu uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva so spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o. (a nie
kúpnu zmluvu a leasingovú zmluvu), aby trvala na uzavretí takejto zmluvy a pokiaľ by druhá strana k
uzavretiu takejto zmluvy odmietla pristúpiť, aby s druhou stranou neuzavrela žiadnu zmluvu. Žalobkyňa

však uzavrela so spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o. riadnu kúpnu zmluvu majúcu všetky náležitosti
takéhoto právneho úkonu, a preto k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na
túto leasingovú spoločnosť došlo platným právnym úkonom. Žalobkyňa začala tvrdiť to, že daná kúpna
zmluva mala byť v skutočnosti zmluvou o zabezpečovacom prevode práva s časovým odstupom takmer
14rokovoduzavretiakúpnejzmluvy,čopoukazujenazjavnúúčelovosťtohtotvrdenia.Podľažalovaného

niet pochýb, že zmluva o finančnom leasingu nehnuteľností č. XXXXXXXX zo dňa 20.10.2006 uzavretá
medzi spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o. ako poskytovateľom leasingu a žalobkyňou ako prijímateľom
leasingu, podľa ktorej predmetom leasingu boli sporné nehnuteľnosti, bola tiež platným právnym
úkonomnevyvolávajúcimakékoľvekpochybnostiovôlistránprejavenýchtoutozmluvouaniojejobsahu,
pričom aj obsah tejto zmluvy úplne vylučuje akýkoľvek omyl žalobkyne o podstate týchto súčasne

urobených právnych úkonov (kúpnej zmluvy a leasingovej zmluvy) a o jej vôli vtedy uzavrieť inú zmluvu
(zmluvu o zabezpečovacom prevode práva). Pokiaľ ide o zmluvu o postúpení práv a povinností z
leasingovej zmluvy zo žalobkyne ako postupcu na žalovaného ako postupníka za súhlasu poskytovateľa
leasingu zo dňa 1.3.2010, tak ani u tejto zmluvy niet žiadnych pochybností o tom, že ide o platné
dojednanie, ku ktorému došlo na základe článku XIII. bod 3. leasingovej zmluvy. Navyše žalobkyňa,

ktorá pri uzavretí tejto zmluvy o postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy vystupovala ako
postupca a zároveň ako štatutárny zástupca - konateľ žalovaného, musela najlepšie poznať účel
uzavretia takejto zmluvy a jej právne dôsledky vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam a muselo
jej byť z obsahu tejto zmluvy celkom zrejmé, že žalovaný na základe nej vstúpi do všetkých práva povinností prijímateľa leasingu vrátane práva na prevod predmetných nehnuteľností do vlastníctva
po splnení podmienok vyplývajúcich z leasingovej zmluvy. Preto aj táto skutočnosť úplne vylučuje
tvrdenia žalobkyne o inom charaktere kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2006. Tvrdenia týkajúce sa toho,

kto zo strán sporu poberal príjem z nájmu sporných nehnuteľností žalovaný považuje v tomto spore
za nepodstatné. Ak žalobkyňa tvrdí, že dňa 20.4.2018 došlo k uzavretiu dohody o predčasnom
ukončení zmluvy o finančnom leasingu nehnuteľností a k prevodu predmetných nehnuteľností priamo
na žalovaného, pričom sporné nehnuteľnosti mali byť podľa nej prevedené späť na žalobkyňu, z obsahu
uvedenej dohody ako aj nádväzne na ňu uzavretej kúpnej zmluvy, ktorou spoločnosť Tatra-Leasing,

s.r.o. previedla predmetné nehnuteľnosti na žalovaného, je zrejmé, že túto dohodu ako aj túto kúpnu
zmluvu podpisovala za žalovaného vo funkcii konateľa žalobkyňa. Ak by teda žalobkyňa bola v danom
čase presvedčená o tom, že predmetné nehnuteľnosti by mali byť prevedené späť z veriteľa Tatra-
Leasing, s.r.o. na ich pôvodného vlastníka - žalobkyňu, tak určite by ani dohodu o predčasnom ukončení
leasingovejzmluvyaanikúpnuzmluvunepodpisovala.Ajztýchtoskutočnostíjezrejmázjavnáúčelovosť
žaloby. Poukaz žalobkyne na neexistenciu finančného vyrovnania medzi ňou a žalovaným je v tomto

spore o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bez akéhokoľvek významu a mohlo
by ísť len o samostatný iný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Rovnako tak tvrdenia o
poskytovaní finančných prostriedkov žalobkyňou v prospech žalovaného žalovaný poprel a považoval
za v tomto konaní irelevantné pre posúdenie dôvodnosti žaloby. U kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2006
sa vzhľadom na jej jednoznačný, zrozumiteľný a určitý obsah poukazujúci na to, že sa mohlo jednať

len o kúpnu zmluvu a žiadnu inú zmluvu a zároveň aj v nadväznosti tejto zmluvy na súbežne s ňou
uzavretú leasingovú zmluvu medzi žalobkyňou a spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o., rozhodne nemohlo
jednať o žiaden zastierací právny úkon, ktorým by mal byť zastretý právny úkon zabezpečenia záväzku
prevodom práva podľa § 553 Obč. zák.. Dojednania obsiahnuté v oboch týchto zmluvách vo svojej
vzájomnej súvislosti úplne vylučujú, že by strany kúpnej zmluvy alebo aj čo len jedna z nich, mali

záujem v skutočnosti uzavrieť inú zmluvu a že by danou kúpnou zmluvou mal byť zastretý takýto iný
právny úkon. Podanie tejto účelovej žaloby zo strany žalobkyne je podľa žalovaného len dôsledkom
nezhôd, ku ktorým došlo medzi stranami sporu po zmene spoločníka v spoločnosti žalovaného a po
odvolaní žalobkyne z funkcie konateľa žalovaného, čomu napokon nasvedčuje aj časový odstup medzi
nadobudnutím vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam (4.6.2018) a podaním

predmetnej žaloby na súd (17.2.2020), pričom k uvedeným zmenám u žalovaného došlo práve v
uvedenom časovom období.

4. V ďalšom konaní žalobkyňa doplnila, že účelom kúpnej zmluvy nebolo trvalo previesť vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam na veriteľa - Tatra -Leasing, s.r.o., ale mala len zabezpečiť splatenie

leasingu tak, že po jeho splatení mali byť sporné nehnuteľnosti podľa § 553 a nasl. Občianskeho
zákonníka prevedené veriteľom späť na žalobkyňu, k čomu žalobkyňa tak pristupovala, a preto nešlo
o vzťah predávajúceho a kupujúceho. Ona bola len dlžníkom, ktorý ručil nehnuteľnosťami za splatenie
úveru. Kúpna zmluva nezodpovedala vôli zmluvných strán. Kúpna cena, ktorá bola žalobkyni vyplatená,
v skutočnosti nebola kúpnou cenou, ale bola pôžičkou veriteľa Tatra - Leasing, s.r.o., ktorú aj s

príslušenstvom mala žalobkyňa splácať a kde jej úplným vrátením malo byť vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam prepísané späť na žalobkyňu. Po splatení splátok leasingu s príslušenstvom v roku
2018bolinehnuteľnostiprepísanénažalovaného,atobezposkytnutiafinančnéhovyrovnaniažalobkyni.
Kúpna zmluva teda nebola podľa nej učinená vážne a takáto simulovaná zmluva je preto podľa § 37
Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Disimulovaný právny úkon - zmluva o zabezpečovacom

prevode práva by mohol byť platný len vtedy, ak by mal všetky povinné náležitosti, čo však v zmysle
§ 553 a nasl. Občianskeho zákonníka nespĺňa, a preto je tiež absolútne neplatný. Leasingová zmluva
aj kúpna zmluva tvorili jeden celok na seba nadväzujúci, jedna bez druhej by uzavretá nebola. Hoci
kúpna zmluva má formálne všetky náležitosti, ktoré vyžaduje Občiansky zákonník pre kúpnu zmluvu,
vo svojej podstate sa jedná o zabezpečovací prevod práva, pretože žalobkyňa nemala vôľu natrvalo

previesť vlastnícke právo na nadobúdateľa tak, ako to je v prípade kúpnej zmluvy. Účelom bolo uzavrieť
túto zmluvu, aby veriteľ zlepšil svoje postavenie a zabezpečil svoju pohľadávku. V roku 2006 bol inštitút
zabezpečovacieho prevodu práva koncipovaný veľmi stručne, ale aj v čase tejto predošlej právnej
úpravy zabezpečovacieho prevodu musí byť z dohody jasný spôsob, akým v prípade, ak nedôjde
k úhrade záväzku, veriteľ pristúpi k realizácii zabezpečovacieho prevodu. Kúpna zmluva nemá ani

náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, preto je neplatná a rovnako tak sú neplatné všetky
právne úkony na ňu nadväzujúce. Aj z obsahu kúpnej zmluvy je jasné, že sa jednalo len o prostriedok
zabezpečenia záväzku, veriteľ sa stal vlastníkom iba formálne. Žalobkyňa tieto nehnuteľnosti užívala,
starala sa o ne, investovala do nich a poberala z nich nájom. Reálne vykonávala vlastníckeho právookrem možnosti nakladania s nehnuteľnosťami. Žalobkyňa tieto nehnuteľnosti kúpila za účelom ich
ďalšieho prenájmu a na to, aby boli spôsobilé na tento účel, potrebovala ich zrekonštruovať. Keďže sa jej
nepodarilo získať dotácie, získala úver od Tatra leasingu, po dobu 12 rokov žalobkyňa splácala splátky,

no podmienkou veriteľa bolo, že bude uzavretá kúpna zmluva. Tatra- Leasing bol ten, kto stanoval
podmienky a vyhotovoval zmluvy. Žalobkyňa nemala možnosť do ich obsahu zasahovať, buď ich len
akceptovala alebo by ich ako celok odmietla. Banky jej úver nedali, dotácie nevyšli, a preto bola nútená
pristúpiť na to, čo bolo k dispozícii, keď mala záujem si len požičať financie a nie o nehnuteľnosti prísť.
V roku 2010 bola uzavretá trojdohoda o postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy, žalobkyňa

súhlasila, aby nehnuteľnosti boli prevedené na žalovaného, ale jediný dôvod prečo tak činila bolo to,
že jej syn Roman síce bol vedený v spoločnosti ako spoločník, ale vzhľadom na svoj psychický stav,
nebol reálne schopný spoločnosť viesť a bol tam len formálne. Žalobkyňa ju riadila, dotovala z vlastných
finančných prostriedkov, vložila tam aj svoje finančné prostriedky a iný majetok, robila tak preto, aby
sa jej syn cítil užitočný. Očakávala, že majetok, ktorý do spoločnosti vložila, bude následne v rodine
podľa dohody rozdelený. V rodine bolo dojednané, že spoločnosť bude následne prepísaná na vnúčatá,

ale žalobkyňa bude naďalej tá, ktorá bude spoločnosť viesť, k tejto dohode následne ale nedošlo. Syn
Roman Q. zomrel, mala za to, že v dedičskom konaní príde k vyporiadaniu v zmysle dohody, ale k
tomu neprišlo a prakticky o svoj majetok vložený do spoločnosti prišla. Sama žalobkyňa doplnila, že
sporné nehnuteľnosti kupovala ako súkromná osoba od mesta, zo svojich financií ich zaplatila, chcela
ich dať do prenájmu. Dotácie nezískala. Získala ale od Tatra leasing úver a z tohto obnosu zaplatila

prerábku priestorov. Ona leasing brala ako súkromná osoba, založila vyše milión SK ako zábezpeku a
následne to splácala. Spoločnosť žalovaného, ktorá bola neskôr založená, financie nemala a zase to
dotovala len ona. Ona nehnuteľnosti nepredala, nikdy nemala ten úmysel a ak sa to prepísalo neskôr
na žalovaného, bolo to na základe toho, že tak bola so synom dohodnutá. V rodine boli dohodnutí na
spôsobe vyporiadania po jeho smrti, no dva dni pred dedičským konaním došlo k obratu, z dohody

nebolo nič. Ona sa stala o celú rodinu, nežila svoj život a môže skončiť ako bezdomovec.

5. V ďalšom konaní žalovaný zhrnul, že ak žalobkyňa tvrdí, že kúpna zmluva a leasingová boli spojené
zmluvyajednubezdruhejbyžalobkyňapodpísaťnemohla,potomjejmuselobyťjasné,žekeďpodpisuje
jednu, tak podpisuje aj druhú a podľa písomného obsahu, ale aj z označenia jej zmluvného partnera, jej

muselo byť jasné čo podpisuje a že to, čo podpisuje, podpísať aj chce. Zdôraznil, že existenciu vážnej
vôle žalobkyne podpísať namietané právne úkony z roku 2006 potvrdila sama žalobkyňa následnými
právnymi úkonmi a ak by skutočne žalobkyňa nemala vôľu v roku 2006 uzavrieť kúpnu zmluvu, tak by
nikdy nepristúpila k uzavretiu zmluvy o postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy v roku 2010 a
ani k uzavretiu dohody o predčasnom ukončení zmluvy o finančnom leasingu a kúpnej zmluvy v roku

2018. Mal za to, že žalobkyňa žalobu podala po 14 rokoch pod tlakom určitých rodinných nezhôd a
žaloba je účelová.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom svedkyne Anny B. a na
základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zmluvami o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 29.06.2000 a z roku 2001 (presný dátum
druhej zmluvy nečitateľný), ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 03.08.2000 a
10.11.2001, uzatvorenými medzi Mestom Nová Dubnica ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou,
bolo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam prevedené na žalobkyňu. Táto skutočnosť v konaní
sporná nebola.

8. Dňa 20.10.2006 bola medzi žalobkyňou ako prijímateľom leasingu a spol. Tatra - Leasing, s.r.o. ako
poskytovateľom leasingu uzatvorená zmluva označená ako zmluva o finančnom leasingu nehnuteľností
č..7, kde v zmysle preambuly zmluvy finančný leasing je služba, ktorou poskytovateľ leasingu
na požiadanie prijímateľa leasingu zabezpečuje prefinancovanie predmetu leasingu a po uplynutí

dohodnutej leasingovej doby za podmienok stanovených v zmluve umožňuje nadobudnúť vlastníctvo
predmetu leasingu prijímateľom leasingu. Po dobu účinnosti zmluvy je prijímateľ leasingu oprávnený
užívať predmet leasingu a vlastníkom predmetu leasingu je počas trvania finančného leasingu
poskytovateľ leasingu. Prijímateľ leasingu má záujem o prefinancovanie odplaty za nadobudnutie
vlastníctva predmetu leasingu za účelom následného užívania predmetu leasingu prijímateľom leasingu,

a to tým spôsobom, že uzatvára s poskytovateľom leasingu túto zmluvu, pričom sa v nej zaviazal platiť
leasingové splátky v zmysle podmienok uvedených v tejto zmluve. Zmluvné strany chápu povinnosť
prijímateľa leasingu splácať leasingové splátky, ktorú na seba prevzal prijímateľ leasingu podľa tejto
zmluvy ako pokyn pre poskytovateľa začať proces obstarávania predmetu leasingu. Predmetomleasingu boli sporné nehnuteľnosti, leasingová doba bola 12 rokov, dohodnuté boli leasingové splátky.
Zmluvné strany sa dohodli, že prijímateľ leasingu je oprávnený predmet leasingu užívať vymedzeným
spôsobom. Upravené bolo ďalej tiež to, že po uplynutí leasingovej doby a úplnom vyrovnaní všetkých

záväzkov prenajímateľa leasingu voči poskytovateľovi leasingu je prijímateľ leasingu oprávnený
nadobudnúť vlastníctvo k predmetu leasingu za podmienok podrobne stanovených v zmluve.

9. Dňa 20.10.2006 bola medzi žalobkyňou ako predávajúcou a spol. Tatra - Leasing, s.r.o. ako kupujúcim
uzatvorená zmluva označená ako kúpna zmluva č. XXXXXXXX (vklad do katastra nehnuteľností

povolený dňa 30.10.2006), ktorej predmetom podľa čl. II bol prevod vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam z predávajúceho na kupujúceho, pričom v čl. IV zmluvy sa uvádza, že kúpna cena
je 9.444.444,- Sk bez DPH. Odovzdanie týchto finančných prostriedkov žalobkyni v konaní nebolo
spochybňované. V preambule zmluvy sa uvádza, že zmluvné strany v totožný deň uzatvorili i zmluvu o
finančnom leasingu nehnuteľností č. XXXXXXXX, na základe ktorej kupujúci ako poskytovateľ leasingu
zabezpečuje obstaranie predmetu leasingu a jeho užívanie predávajúcim ako prijímateľom leasingu.

Predávajúcipodpisomzmluvyofinančnomleasingunehnuteľnostídalpokynpreposkytovateľaleasingu,
aby začal proces obstarania predmetu leasingu, teda aby od predávajúceho odkúpil predmet leasingu
a následne kupujúci dal na základe zmluvy o finančnom leasingu predmet leasingu do užívania
prijímateľovi leasingu. Vzhľadom k vyššie uvedenému a za účelom splnenia si vzájomných práv a
povinností zo zmluvy o finančnom leasingu nehnuteľností uzatvárajú zmluvné strany túto zmluvu. Túto

zmluvu a zmluvu o finančnom leasingu nehnuteľností považujú zmluvné strany za zmluvy navzájom
spojené, pričom jednu z nich by neuzatvorili bez uzatvorenia druhej a naopak.

10. Dňa 01.03.2010 bola uzatvorená zmluva o postúpení práv a povinností medzi postupcom -
žalobkyňou ako pôvodným prijímateľom leasingu, postupníkom - žalovaným, za ktorého konala ako

konateľka žalobkyňa a poskytovateľom leasingu - Tatra -Leasing, s.r.o. Predmetom tejto zmluvy bolo
postúpenie všetkých práv a povinností vyplývajúcich z leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa
20.10.2006 v znení jej dodatkov z postupcu (žalobkyne) na postupníka (žalovaného), s čím poskytovateľ
leasingu súhlasil. Podľa čl. VII zmluvy postupca protokolárne odovzdá postupníkovi predmet leasingu
(tj. sporné nehnuteľnosti) a postupník sa zaviazal dodržiavať všetky povinnosti vyplývajúce z predmetnej

leasingovej zmluvy.

11. Dňa 20.04.2018 bola uzatvorená dohoda o predčasnom ukončení zmluvy o finančnom leasingu
nehnuteľností č. XXXXXXXX medzi poskytovateľom leasingu - Tatra- Leasing, s.r.o. a prijímateľom
leasingu - žalovaným (ktorý sa ním stal na základe zmluvy uvedenej v predošlom odseku). Za

žalovaného zmluvu uzatvárala žalobkyňa ako jeho konateľka. Zmluvné strany sa v zmluve dohodli na
ukončení platnosti a účinnosti predmetnej leasingovej zmluvy a vzájomnom finančnom vyrovnaní tak,
ako je toto špecifikované v čl. I zmluvy a súčasne sa dohodli, že vlastnícke právo k predmetu leasingu
(sporné nehnuteľnosti) bude prevedené na prijímateľa leasingu - žalovaného na základe kúpnej zmluvy
za dohodnutú kúpnu cenu.

12. Dňa 20.04.2018 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim - Tatra- Leasing, s.r.o. a
kupujúcim - žalovaným, kde za žalovaného zmluvu uzatvárala žalobkyňa ako jeho konateľka. V zmluve
sa uvádza, že v nadväznosti na predčasné ukončenie leasingovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli
na uzatvorení tejto kúpnej zmluvy, pričom túto kúpnu zmluvu a dohodu o predčasnom ukončení zmluvy

o finančnom leasingu nehnuteľností č. XXXXXXXX považujú za navzájom spojené tak, že jednu bez
druhej by neuzatvorili. Predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k predmetu leasingu
(tj. k sporným nehnuteľnostiam) z predávajúceho (poskytovateľa predčasne ukončeného leasingu) na
kupujúceho (prijímateľa predčasne ukončeného leasingu) do jeho výlučného vlastníctva za dohodnutú
kúpnu cenu. Spoločne tiež zmluvné strany podali návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností, ktorý bol v prospech žalovaného povolený rozhodnutím Okresného úradu Ilava, odboru
katastrálneho zo dňa 04.06.2018 (V XXXX/XXXX).

13. Svedkyňa T. B. pri svojom výsluchu uviedla, že žalobkyňa kúpila sporné nehnuteľnosti od mesta,
tieto bolo treba prerobiť, dala vypracovať projekt a očakávala, že dostane financie z eurofondov. Peniaze

do toho vložila, aby na tento účel prichystala materiály, ale to nakoniec nevyšlo. Na rekonštrukciu
potrebovala peniaze, a preto nehnuteľnosti akoby založila Tatra leasingu, keďže nebankovky sú
benevolentnejšie v tomto smere ako banky. Bola to dosť veľká čiastka. Nehnuteľnosti previedla na Tatra
leasing s tým, že splácala leasingové splátky. Žalobkyňa splácala splátky najprv ako fyzická osoba, aleaj potom, čo postúpila vec na GS PROGRES, ona firmu celú riadila a zháňala aj finančné prostriedky.
Keď asi v roku 2013 bol problém v splácaní leasingu, ona zháňala peniaze, vkladala aj svoje peniaze a
keď sa jej spýtala, či to nevzdá, tak povedala, že hádam sa nenechá pripraviť o svoj majetok. Svedkyňa

toto začala vnímať tak v roku 2012-2013, kedy sa sústavne vyskytovali problémy so splácaním splátok.
Žalobkyňa peniaze zháňala, splátky boli dosť vysoké a z tohto dôvodu bola na ňu veľká psychická
záťaž. Uviedla, že so žalobkyňou sa poznajú, majú pracovný vzťah, stretávajú sa asi raz za rok, pričom
žalobkyňa ju oboznámila s tým, čo je predmetom konania.

14. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 20.10.2006, Ak právnym úkonom má byť
zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky

jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho
považoval za nezastretý.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 20.10.2006, Právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka účinného k 20.10.2006, Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a
zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 553 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného k 20.10.2006, (1) Splnenie záväzku sa môže
zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). (2) Zmluva o
zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

15. Vzhľadom na to, že ide o určovaciu žalobu súd sa najskôr zaoberal tým, či takáto žaloba je procesne
prípustná v zmysle § 137 Civilného sporového poriadku (CSP). Žalobu súd podradil pod ust. § 137
písm. c/ CSP, keďže ide o určenie, či tu právo je alebo nie je. Základným procesným predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý

právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobkyňu. Pokiaľ chce
žalobkyňa osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo
nie je. V prejednávanej veci pritom nejde o prípad, kedy by právny záujem na požadovanom určení práva
vyplýval z právneho predpisu, keďže žiaden predpis neoprávňuje, resp. neukladá povinnosť niekomu

podať takú žalobu, akú podala žalobkyňa. Preto v prejednávanej veci žalobkyňa musí tvrdiť a preukázať,
že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení práva. Naliehavý právny záujem je spravidla
daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým. Súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na požadovanom
určení je daný, nakoľko prípadným vyhovujúcim výrokom súdu by došlo k pozitívnej zmene v právnych

pomeroch žalobkyne, nakoľko v súčasnosti je vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam zapísané na
žalovaného, hoci žalobkyňa tvrdí, že je to ona, ktorá má byť po práve ako výlučná vlastníčka sporných
nehnuteľností v katastri nehnuteľností evidovaná. Za takéhoto stavu preto treba konštatovať, že bez
navrhovaného určenia by bolo (aj naďalej) právne postavenie žalobkyne neisté. Súd preto sa musí
žalobou zaoberať aj meritórne.

16. Žalobkyňa tvrdila, že kúpna zmluva zo dňa 20.10.2006 uzatvorená medzi žalobkyňou ako
predávajúcou a spol. Tatra- Leasing, s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej podľa jej obsahu bol prevod
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho, je simulovaný právny úkon,keď žalobkyňa dostala pôžičku vo výške kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti a kúpnou zmluvou sa mal
zastierať iný právny úkon, a to zmluva o zabezpečovacom prevode práva, keďže prevod nehnuteľností
nemal byť trvalý, ale bol len dočasným prostriedkom na zabezpečenie vymožiteľnosti pohľadávky

spoločnosti Tatra- Leasing, s.r.o. voči žalobkyni. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca
neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy,
keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite,
než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným simulované právne úkony. V zmysle
§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len

„naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny
úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov
urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný
právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť.
Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný.
Simulácia môže byť jednostranná alebo spoločná. Pri spoločnej simulácii musia byť o ňom uzrozumené

obe strany. Pri jednostrannej simulácii právnych úkonov sa postupuje v súlade s teóriou ochrany dôvery.
Neplatnosti simulovaného právneho úkonu sa nie je možné úspešne dovolať potom voči tomu subjektu,
ktorý úkon považoval za nezastretý (a to ak ho vzhľadom na objektívne okolnosti a riadnu opatrnosť
mohol považovať za nezastretý). Vážnosť vôle nie je daná, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci
nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú právne

normy.

17.Kúpna zmluva je dvojstranným, konsenzuálnym právnym úkonom, ktorým sa predávajúci zaväzuje
odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu kúpnu cenu. Posudzovaná kúpna zmluva zo dňa 20.10.2006, ktorá mala byť zastretým

právnym úkonom, obsahuje všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, a to predmet kúpy aj kúpnu
cenu. Označená je ako kúpna zmluva aj zmluvné strany sú označené ako predávajúci a kupujúci.
Táto bola uzatváraná a obsahovo previazaná spolu s leasingovou zmluvou z tohto istého dňa. Sporné
nehnuteľnosti podľa zmlúv boli prevedené žalobkyňou (prijímateľ leasingu) na spol. Tatra -Leasing,
s.r.o. (poskytovateľ leasingu), odplata za nadobudnutie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam bola

spoločnosťou Tatra - Leasing, s.r.o. prefinancovaná v dojednanej výške, sporné nehnuteľnosti bola
žalobkyňa oprávnená užívať a súčasne bola povinná hradiť dojednané leasingové splátky. Žalobkyňa
tvrdila, že kúpna zmluva simulovala zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, a preto je pre
nedostatok vážnosti vôle táto neplatná, súčasne je však neplatný aj disimulovaný právny úkon (zmluva
o zabezpečovacom prevode práva) pre nedostatok povinných náležitostí tohto právneho úkonu. Súd

konštatuje, že žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať, že by pri uzatváraní zmluvy zo dňa
20.10.2006 činila právny úkon len „na oko“ a že by skutočne mala vôľu urobiť iný právny úkon tak, ako
tvrdí.

18. Žalobkyňa ničím nepreukázala, že by pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2006 mala v

úmysle uzavrieť iný právny úkon, keď na preukázanie týchto tvrdení predložila samotné zmluvy, z
obsahu ktorých ale bez ďalšieho nevyplýva, že by vôľa zmluvných strán mala byť iná než tá, ako
bola zachytená v jednoznačne a nepochybne písomne vyjadrených právnych úkonoch. Ani z výpovede
svedkyne B. nevyplynuli takéto skutočnosti, keď táto len potvrdila, že žalobkyňa potrebovala peniaze na
rekonštrukciu, a preto nehnuteľnosti „akoby založila“ Tatra-Leasingu, tieto previedla na túto spoločnosť

a splácala leasingové splátky. Z tohto vyjadrenia svedkyne však nevyplýva, že by tieto úkony žalobkyne,
ku ktorým došlo, nekorešpondovali s vôľou, ktorú žalobkyňa v tom čase skutočne mala. Svedkyňa sa
nevyjadrila nijako bližšie k okolnostiam, za akých bola kúpna zmluva uzatváraná, či bola prítomná pri
jednaniach, aké alternatívy financovania sa prípadne zvažovali, či z predzmluvných rokovaní vyplývalo,
že by strany mali v úmysle čokoľvek predstierať za konkrétnym účelom. Napokon svedkyňa uvádzala

podrobnosti týkajúce sa riadenia spoločnosti žalovaného (ktorý vznikol až niekoľko rokov po uzatvorení
spornej kúpnej zmluvy), ktoré skutočnosti ale nie sú spôsobilé povedať viac o tom, čo strany v
roku 2006 pri uzatváraní zmluvy zamýšľali. Napokon však tiež svedkyňa mala vedomosť o predmete
sporu od žalobkyne, vedela o čo v konaní ide, táto komunikovala so žalobkyňou, keď ju žalobkyňa
oslovila ako svedkyňou, čo oslabuje jej vierohodnosť v tomto konaní. Zhodnotiac jej výpoveď však súd

konštatuje, že skutočnosti vyplynuvšie z jej výpovede nepotvrdzujú skutkové tvrdenia žalobkyne o
tom, že by žalobkyňa nechcela v skutočnosti uzavrieť kúpnu zmluvu a leasingovú zmluvu v roku 2006,
že cieľom jednaní zmluvných strán v skutočnosti mali byť iné právne úkony než tie, ktoré spoločne
zachytili v písomne vyhotovených zmluvách. Len skutočnosti tvrdené žalobkyňou a svedkyňou, žežalobkyňa hľadala z iných zdrojov finančné prostriedky na renováciu sporných nehnuteľností po tom,
čo tieto neboli poskytnuté z fondov a dotácii, ešte samo osebe neznamená, že žalobkyňa nemala
skutočne vôľu získať finančné prostriedky kombináciou leasingu a prevodu vlastníctva k nim v prospech

poskytovateľa leasingu s možnosťou tieto sporné nehnuteľnosti naďalej žalobkyňou užívať ako dovtedy.
Tomu, že žalobkyňa chcela tieto právne úkony učiniť a že si bola vedomá toho, že nimi zmluvné strany
vyvolávajú také právne následky, aké sa uvádza v písomných zmluvách, pritom nasvedčuje ďalšie
konanie žalobkyne v nasledujúcich rokoch, ako bude ďalej uvedené.

19. Žalobkyňa sa rozhodla namietať neplatnosť kúpnej zmluvy z roku 2006, ktorou previedla
nehnuteľnosti na spol. Tatra- Leasing, s.r.o. podanou žalobou až v roku 2020, hoci dovtedy celkom
zrejme neplatnosť úkonov netvrdila a ani v úmysle namietať nemala, práve naopak, z právneho
stravu touto zmluvou založeného vychádzala pri nasledovných právnych úkonoch v roku 2010 a 2018
(uvedené v odseku 10, 11,12 vyššie). Stav vyvolaný podľa nej neplatnou kúpnou zmluvou z 20.10.2006
uzatvorenou spolu s leasingovou zmluvou naďalej udržovala nasledovnými právnymi úkonmi z roku

2010 a 2018, keď v roku 2010 umožnila, aby namiesto nej do práv a povinností z leasingovej zmluvy
(ktorá mala význam práve a len v spojení s kúpnou zmluvou z toho istého dňa) vstúpil žalovaný, za
ktorého sama pri uzatváraní týchto právnych úkonov ako konateľka jednala, a keď v roku 2018 sa
výlučne sama opäť ako konateľka žalovaného pričinila o to, aby sa nehnuteľnosti ocitli vo výlučnom
vlastníctve žalovaného. Minimálne toto jej konanie nasvedčuje tomu, že žalobkyňa bola uzrozumená

s tým, aký právny stav sporných nehnuteľností kúpna zmluva a leasingová zmluva z 20.10.2006
navodili a na tento právny stav týmito ďalšími právnymi úkonmi priamo nadväzovala. Preto sa nejaví
ako dôvodným tvrdenie žalobkyne, že v roku 2006 simulovala niečo iné, než bolo v písomných
právnych úkonoch vyjadrené, keď v nasledujúcich rokoch činí ďalšie právne úkony (či už ako fyzická
osoba alebo ako konateľka žalovaného, ktorá podpisuje fyzicky nadväzujúce zmluvy), ktoré nasvedčujú

tomu, že zmluvné strany v roku 2006 chceli zmluvami nastoliť práve taký právny stav, aký nastolili
a žiaden iný. Je v rozpore s logikou, ak žalobkyňa, ktorá tvrdí, že v roku 2006 nechcela skutočne
prísť o vlastníctvo sporných nehnuteľností, (tvrdiac, že v roku 2006 len „simulovala“ prevod sporných
nehnuteľností na Tatra- Leasing, s.r.o. kúpou, ku ktorému prevodu platne preto nikdy nedošlo), no
v roku 2018 uzatvára ďalšiu zmluvu, ktorou potvrdzuje, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam jej

reálne ani po vysporiadaní všetkých finančných záväzkov s Tatra- Leasing, s.r.o. nepatrí a deklaruje
svojím podpisom stav, kedy Tatra- Leasing, s.r.o. (o ktorom tvrdí, že nikdy platne nenadobudol sporné
nehnuteľnosti pre absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z roku 2006) prevádza sporné nehnuteľnosti na
iný subjekt bez toho, aby sa vtedy (keď nie aj skôr) žalobkyňa domáhala svojho vlastníckeho práva k
nim. Nedôveryhodné sa potom javí jej súčasne tvrdenie o tom, že nemala v úmysle v roku 2006 prísť o

vlastnícke právo sporných nehnuteľností, keď v konečnom dôsledku sama v nasledujúcom období činila
také právne úkony (postúpenie práv a povinností z leasingovej zmluvy a jej predčasné ukončenie), ktoré
potvrdzovali, že leasingovú zmluvu uzavrieť chcela a je jasné, že leasingová zmluva (ktorej charakter
musel byť žalobkyni známy, keď táto ani netvrdila, že by nerozumela tomu, čo je podstatou leasingu)
mohla byť uzatvorená len vtedy, ak by predmet leasingu bol vo vlastníctve poskytovateľa leasingu. To

však bolo možné dosiahnuť len prevodom vlastníckeho práva na Tatra - Leasing, s.r.o. kúpnou zmluvou,
a preto je ťažko si možno predstaviť, že na jednej strane žalobkyňa bola uzrozumená a chcela uzavrieť
leasingovú zmluvu (ktorú vôľu ju uzavrieť potvrdzujú aj ďalšie právne úkony z nej vychádzajúce), no na
druhej strane nechcela nastoliť taký vlastnícky stav na predmete leasingu, ktorý bol základom preto, aby
leasingová zmluva s daným obsahom mohla byť uzatvorená. Tieto dve zmluvy tak majú svoj význam len

jedna spolu s druhou, a preto sa nejaví ako uveriteľné, že by žalobkyňa (vedomá si toho, čo znamená
leasing) chcela uzavrieť leasingovú zmluvu a súčasne nechcela uzavrieť kúpnu zmluvu, bez ktorej by
leasingová zmluva nemohla byť z podstaty veci ani uzatvorená. To, že si žalobkyňa bola vedomá, čo
uzatvára v roku 2006 a že tak mala aj v úmysle učiniť, potvrdzuje aj skutočnosť, že práva a povinnosti
z leasingovej zmluvy prevzala od nej spoločnosť, ktorej konateľkou sa žalobkyňa stala (nebyť vôle ani

uzavrieť leasingovú zmluvu v roku 2006, celkom zrejme by nebolo ani v roku 2010 vôle z nej nejaké
práv a povinnosti postupovať). Tomu, že v roku 2006 chcela uzavrieť leasingovú zmluvu a že vedela,
čo je jeho podstatou, nasvedčuje aj zmluva z 20.04.2018 o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy a
vysporiadaní všetkých záväzkov z nej (tu už žalobkyňa v pozícii konateľky žalovaného). Súd má za to, že
práve z previazanosti oboch zmlúv (kúpna a leasingová), na ktorú poukazuje aj sama žalobkyňa, možno

vyvodiť, že pokiaľ žalobkyňa chcela uzavrieť zmluvu leasingovú, potom mala vôľu uzavrieť aj zmluvu
kúpnu v prospech poskytovateľa leasingu, ktorá tvorila predpoklad finančného leasingu. Súd v kontexte
vyššie uvedených na seba nadväzujúcich úkonov došiel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že by
skutočne mala dňa 20.10.2006 vôľu uzavrieť iný právny úkon než ten, ktorý so spol. Tatra - Leasing, s.r.o.aj učinila. Hoc vskutku nejde o štandardný postup financovania, no nie je vylúčené, že zmluvné strany
mohli mať rôzne pohnútky, prečo takýto model zvolili (napr. daňové, účtovné). Pre úplnosť súd uvádza,
že tvrdenia žalobkyne o nedostatku jej vážnej vôle v roku 2006 spochybňujú aj tvrdenia jej samotnej

v tomto konaní, keď uvádzala, že po smrti syna bola v rodine ústna dohoda o tom, akým spôsobom
bude v dedičskom konaní rozdelený majetok, vrátane sporných nehnuteľností, ktoré boli vložené do
spoločnosti žalovaného, k čomu však pre nezhody napokon nedošlo. Aj z tohto jej tvrdenia je tak zrejmé,
že dovtedy nepovažovala ňou učinené právne úkony za také, ktoré by pre ich simuláciu nemali vyvolať
právne účinky pre ich neplatnosť (práve naopak) a začala nedostatky svojich vlastných právnych úkonov

tvrdiť vtedy, keď nedošlo k naplneniu zamýšľanej rodinnej dohody a nezhodám. Podstatné v spore však
je, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že ona sama v skutočnosti nemala vážnu a skutočnú vôľu
pri uzatváraní kúpnej zmluvy (prípadne aj leasingovej) zo dňa 20.10.2006 a že by pri tomto úkone bola
bývala simulovala iný úkon a nečinila ten, ktorého obsah je zachytený v písomnom prejave.

20. Okrem toho treba dodať, že o neplatnosti dvojstranného právneho úkonu pre absenciu vážnosti vôle

spočívajúcej v simulácii možno hovoriť iba vtedy, ak by vôľu urobiť tento právny úkon - teda uzavrieť
zmluvu, nemala ani jedna zmluvná strana. Žalobkyni sa však v konaní nepodarilo preukázať, že by
vážnosť vôle absentovala aj na strane jej vtedajšieho zmluvného partnera spol. Tatra - Leasing, s.r.o..
Za účelom preukázanie tejto spornej skutočnosti žalobkyňa nenavrhla vykonať žiaden dôkaz, a teda
zostalo nepreukázaným to, s akou vôľou, v akej kvalite pristupovala v roku 2006 k právnym úkonom

práve druhá zmluvná strana. Žalobkyňa bez ďalšieho len uvádzala, že zmluvné strany simulovali právny
úkon, avšak (odhliadnuc od toho, že nedostatok vo vôli nebol preukázaný ani na strane žalobkyne),
v konaní nevyšli najavo také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že písomné právne úkony
z 20.10.2006 nezodpovedali ani vôli vtedajšieho kupujúceho, resp. poskytovateľa leasingu. Svedkyňa
B. konkrétnosti ohľadom vyjednávania podmienok financovania nepriblížila a tiež ani z predložených

listinných dôkazov nemožno vyvodiť, že by táto druhá zmluvná strana navonok prejavila vôľu, ktorá
by nebola vážna a mienila uzavrieť iný úkon, ktorý písomne vyhotovenými zmluvami zastiera. Súd tak
hodnotí, že aj vzhľadom na skutočnosť, že uvedená spoločnosť bola účastná všetkých následných
právnych úkonov (tak ako žalobkyňa), ktoré vychádzali z právneho stavu nastoleného zmluvami z roku
2006. Nejaví sa tak ako pravdepodobné, že by bola chcela aj táto strana takýto právny stav vyvolať

len na oko. Práve naopak, tak, ako to súd vyhodnotil aj pri žalobkyni, je zrejmé, že pokiaľ právny stav
vyplývajúci zo vzájomne previazaných písomných zmlúv zo dňa 20.10.2006 obe zmluvné strany rozvíjali
v roku 2010 a 2018 (menili sa subjekty, aj obsah právneho vzťahu, v nadväznosti na čo sa ďalej za
účasti žalobkyne aj Tatra- Leasingu, s.r.o. s nehnuteľnosťami ďalej disponovalo v prospech tretej osoby),
potom je možné dôvodne sa domnievať, že práve tento stav z roku 2006, ktorý ďalšími úkonmi zhodne

potvrdzovali (teda prevod vlastníckeho práva k predmetu leasingu na Tatra- Leasing, s.r.o. aj spôsob,
akým došlo k prefinancovaniu) a žiaden iný chceli zmluvné strany aj reálne v roku 2006 nastoliť.

21. Zhrnúc uvedené, súd nezistil tvrdený dôvod, pre ktorý by mohol konštatovať neplatnosť kúpnej
zmluvy zo dňa 20.10.2006, keď s argumentáciou žalobkyne o neplatnosti tohto úkonu pre simuláciu

zmluvných strán sa súd nestotožnil. Iné dôvody neplatnosti tejto zmluvy žalobkyňa ani netvrdila, ale
ani súd žiaden iný dôvod neplatnosti zmluvy nevzhliadol. Táto zmluva bola vyhodnotená ako v celom
rozsahuplatná,nazákladenejdošlokplatnémuprevoduvlastníckehoprávakspornýmnehnuteľnostiam
na spol. Tatra- Leasing, s.r.o. Tento sa na základe nej a na základe následného povolenia vkladu
vlastníckeho práva v prospech neho, stal výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, a teda mu

svedčalo aj právo predmet svojho vlastníctva previesť na ďalšiu osobu, teda na žalovaného ako
vtedajšieho zmluvného partnera zastúpeného žalobkyňou ako konateľkou, ktorému svedčali v tom čase
všetky práva a povinnosti z platnej leasingovej zmluvy zo dňa 20.10.2006, a to v znení zmluvy o
postúpení práv a povinností zo dňa 01.03.2010, neplatnosť tejto dohody zo dňa 01.03.2010 nik ani
netvrdil. Nemožno tak mať pochybnosti, že táto dohoda z 01.03.2010 odrážala skutočnú vôľu všetkých

strán, ktoré na nej participovali, a preto žalovaný sa stal nositeľom všetkých práv a povinností z
leasingovejzmluvy,ktorépredtýmsvedčaližalobkyni. AkTatra-Leasing,s.r.o.následnekúpnouzmluvou
previedol na žalovaného (nového prijímateľa leasingu) vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam v roku
2018, činil tak ako výlučný vlastník, nepreviedol na žalovaného viac práv, ako sám mal. Žalobkyňa
uviedla, že chcela, aby sporné nehnuteľnosti boli vložené do spoločnosti (nech už motív tohto jej

rozhodnutia bol akýkoľvek), sama kúpnu zmluvu z 20.04.2018 ako konateľka žalovaného - kupujúceho
podpísala, odrážala teda jej vtedajšiu skutočnú vôľu. Preto ani následná zmluva medzi Tatra- Leasing,
s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim z týchto dôvodov nemôže byť neplatná. Za takéhotoprávneho stavu potom nie je možné vyhovieť žalobe o určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
sporných nehnuteľností, a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

22. Súd pre úplnosť uvádza, že na pojednávaní nevykonal dokazovanie oboznámením, prečítaním listín
- zápisníc u výsluchov svedkov zo dňa 20.02.2020 a 29.05.2020 ( č.l. 44-60), nakoľko tieto sa netýkajú
skutočností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto z týchto listinných dôkazov súd ani pri
formulovanísvojichzáverovnevychádzal.Listinybližšieopisujúfungovanieariadeniežalovaného,účasť
zosnulého syna žalobkyne na vedení spoločnosti žalovaného, jeho zdravotný stav, ktoré skutočnosti ale

nie sú podstatné pre posúdenie toho, či zmluvné strany mali alebo nemali v roku 2006 vôľu uzavrieť
taký právny úkon ako prejavili navonok v jeho písomnom vyhotovení. Rovnako tak súd neskúmal
prípadné finančné transakcie žalobkyne v prospech žalovaného v procese financovania nákladov a
chodu spoločnosti, či splácania leasingových splátok, ani to či a v akom rozsahu sa strany vysporiadali
za to, že sporné nehnuteľnosti boli prevedené do majetku žalovaného. V danom prípade sa jedná o
úplne iné od tohto sporu nezávislé právne vzťahy, ktoré nemajú vplyv na výsledok tohto konania a ich

bližšie skúmanie a vyhodnotenie by preto bolo vzhľadom na predmet sporu nadbytočné. Ak aj žalobkyňa
vo svojich písomných podaniach označovala ako dôkaz účtovníctvo, účtovnú evidenciu žalovaného, táto
nebola v tomto konaní relevantná, keďže hospodárenie žalovaného, ako už bolo uvedené, je pre merito
veci nepodstatné a súd uvedené dôkazy ani nezabezpečoval a neskúmal. V konečnom dôsledku však
žalobkyňa, hoci tieto dôkazy v žalobe uviedla, ich nepredložila a na pojednávaní nemala ďalšie návrhy

na doplnenie dokazovania, z čoho možno mať za to, že na týchto pôvodne prezentovaných dôkazných
návrhoch ďalej ani netrvala.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanej veci mal plný

úspech žalovaný ktorý má z tohto dôvodu voči plne neúspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu trov
konania. Z obsahu spisu žalovanému pritom vyplývajú trovy konania. S poukazom na to súd žalovanému
voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.