Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 15, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120010087
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4120010087.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci

obžalovaného O. W., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nitre dňa 15.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa

obžalovaný
O. W. B. W. A. C. T. , narodený XX.XX.XXXX K. Y. A.,
trvale bytom Y. A., G. XXXX/XX,

o s l o b o d z u j e ,

spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 23.01.2020 pod číslom
2Pv/323/18/4403, pre skutok obžaloby právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1
Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

dňa 21.04.2018 v čase približne o 17:55 hodine v Zlatých Moravciach na ulici SNP pred miestnym
cintorínom vykonával na vozidle Ford Escort s EČ: Y. XXXBF, manéver vjazdu z miesta mimo cesty a
následného otáčania sa vľavo do jazdného pruhu v smere na centrum mesta Zlaté Moravce, pričom
križoval jazdný pruh v smere na cestu I. triedy číslo 65, kde sa v tom čase pohyboval motocyklista J.
A. na motocykli značky Honda CBR 1000 s C.: E. rýchlosťou najmenej 85,70 km/h, pričom v rozpore s
ustanovením§21odsek1zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkevzneníneskoršíchpredpisovnedal
prednosť v jazde motocyklistovi J. A. a v rozpore s ustanovením § 19 odsek 1 zákona s poukazom na §
22 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov ohrozil motocyklistu

J. A., ktorý sa s motocyklom pohyboval za ním, následkom čoho došlo k nárazu motocykla do ľavých
predných dverí vozidla Ford, v dôsledku čoho J.Š. A. utrpel viacnásobné zranenia hlavy, rebier, stavcov,
lonovej kosti, sánky, kľúčnej kosti a lopatky, pričom na následky srdcového zlyhania pri zápale pľúc ako
komplikácie úrazu hlavy s dlhotrvajúcou poruchou vedomia a polytraumy dňa 06.09.2018 zomrel,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, súd poškodených:

X. E. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. P. XXXX/XX, K.,
X. Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č.8 -10, Bratislava, IČO: 30 807 484,
3. Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436,
odkazujú s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre č. 2 Pv 323/18/4403, podanej na Okresný súd
Nitra (ďalej len „súd“) dňa 23.01.2020, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému O. W. a na

hlavnom pojednávaní v dňoch 23.06.2020, 10.09.2020, 29.04.2021, 10.06.2020 a 15.06.2021 vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného O. W., svedkyne - poškodenej E. A., svedkov K. D., A. J., K. K., L.
Z.,výsluchomznalcaU..A.P.,prečítanímaoboznámenímlistinnýchdôkazovnachádzajúcichsavspise.

Obžalovaný O. W. (ďalej len ,,obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní dňa 23.06.2020 vyhlásil, že je
nevinný zo spáchania žalovaného skutku. Následne vypovedal obdobne ako v prípravnom konaní, že

dňa 21.04.2018 okolo 18:00 hod. vychádzal z cintorína na ulici SNP v Zlatých Moravciach, kde mal
zaparkované svoje auto zn. Ford Escort. Vysvetľoval, že predtým ako nasadol do auta, pozrel sa hore
aj dole, nastúpil, naštartoval, dal si pás, znovu sa pozrel do spätného zrkadla, doľava, doprava, zvrchu
smerom do mesta išlo jedno auto, ktoré bolo vzdialené asi 150 metrov od neho, zospodu smerom z
mesta taktiež išlo jedno auto zn. Seat, ktoré bolo asi 120 m od neho, tak vyšiel z parkoviska, zatočil

doľava, vyšlo mu to na jedenkrát tak, že nemusel cúvať. Tvrdil, že sa plne venoval tomuto manévru a
nebola to ani sekunda, čo zatočil, a vtedy zacítil silný náraz, a následne ostal stáť až na druhej strane
cesty, vozidlo už mal sčasti natočené smerom do mesta. Po zrážke bol v šoku, pretože ani nevedel, kto
do neho narazil, ani v spätnom zrkadle, žiadneho motorkára nevidel. Vypovedal, že v čase tejto nehody
bola minimálna premávka, počasie bolo dobré, viditeľnosť výborná a stav vozovky bol suchý, výborný.

Svedkyňa poškodená E. A. (ďalej len ,,poškodená“), manželka zomrelého J.Á. A. si na hlavnom
pojednávaní dňa 23.06.2020 pamätala, že v čase dopravnej nehody jej manžela bola doma s dcérou,
išla ju uspávať, keď jej zavolal švagor, že manžel mal dopravnú nehodu. Následne bola v nemocnici na
ARO, kde jej povedali aké mal manžel zranenia, odtiaľ išla na políciu pre doklady a kľúče. Popísala, že

manžel bol v nemocnici na rôznych oddeleniach, potom bol premiestnený do sociálneho zariadenia v
Klasove, následne na Zobor, toto sa opakovalo, až do 06.09.2018, kedy zomrel. Uviedla, že jej manžel
bol motorkárom len nejaký rok, že bol profesionálny šofér, ale keď sa im narodila dcéra, tak začal
pracovať v autoservise v Zlatých Moravciach. K nároku na náhradu škody uviedla, že trvá na nároku,
tak ako si ho uplatnila v prípravnom konaní (vyčíslenie zo dňa 07.11.2019 v celkovej výške 38.090,-eur),

s tým, že náhradu škody za motocykel si neuplatnila.

Svedkyňa K. D. na hlavnom pojednávaní dňa 23.06.2020 vypovedala, že bola svedkom tejto dopravnej
nehody a videla celý priebeh. Uviedla, že v uvedený deň išli s kamarátkou K. K. cez Y. A. jej motorovým
vozidlom, prešli poslednú križovatku pri kostole, tam ich J. obehol a videla ako oproti gymnáziu vošiel

z cintorína s autom obžalovaný. Objasnila, že bolo slnečno, nefúkalo, nevidela ani jedno auto. Tvrdila,
že ona išla rýchlosťou asi 40-45 km/hod, následne ju J. A. predbehol na začiatku budovy SOU a
zaradil sa pred ňu do stredu jazdného pruhu, pričom pred ním nebolo žiadne vozidlo. Videla, že vozidlo
obžalovaného vychádzalo plynulo z vedľajšej cesty, z cintorína kolmo na cestu a že k nárazu došlo v
ľavom pruhu. Vypovedala, že J. A. sa snažil vozidlo obžalovaného obísť, brzdil, bolo počuť pišťanie

pneumatík, ale vrazil do ľavých dverí vozidla obžalovaného. Popísala, že J. A. mal prilbu, motorkársky
oblek aj rukavice. Tiež uviedla, že po nehode ona s autom zastavila na okraji cesty, vybehla z auta,
videla obžalovaného a J. A. na druhej strane auta, pretože cezeň preletel, tento už bol v bezvedomí a
že zavolali sanitku.

Svedok A. J. na hlavnom pojednávaní dňa 23.06.2020 vypovedal, že niekedy v mesiaci marec až
apríl 2018 vychádzal z diaľnice, išiel smerom do Zlatých Moraviec, na aute zn. Hyundai Tucson a ako
vchádzal, tak videl, ako sa pred ním cez dva jazdné pruhy otáča auto smerom do jeho jazdného pruhu
a následne chcel vodič tohto vozidla pokračovať smerom do mesta Zlaté Moravce; uvedené registroval,
keď bol asi 200-300 metrov od vozidla obžalovaného. Následne uviedol, že spomalil, niekde v pozadí

počul motorku a v tom prišiel náraz motorkára do ľavého predného kolesa alebo ľavých dverí auta, k
nárazu došlo z jeho pohľadu viac v ľavom jazdnom pruhu. Videl, že motorkár preletel cez toto auto a
ostal ležať na ceste. Viditeľnosť v čase nehody popísal ako bola dobrú, poprel, že by videl na ceste
nejaké auto od Moraviec, okrem auta obžalovaného.Svedkyňa K. K. na hlavnom pojednávaní dňa 10.09.2020 vypovedala, že dňa 21.04.2018 sa stretli v
Zlatých Moravciach s K. D., s ktorou išli na jej vozidle zn. Seat Leon na auto-umyváreň, kde bol prítomný
aj J. A., ktorý bol ich kamarátom. Ďalej vysvetlila, že z umyvárne išli domov, najskôr ona s D., ktorá

šoférovala, potom ich J. predbehol, nevedela uviesť v ktorých miestach. Samotnú zrážku nevidela,
nepozerala sa vtedy pred seba, lebo sa hrala s telefónom. Vypovedala aj, že po zrážke ony zastavili,
vystúpili z auta a išli k účastníkom nehody, volali záchranku a boli prítomné na mieste zrážky až do
príchodu záchranných zložiek. Popísala, že v čase nárazu bolo auto obžalovaného v strede cesty, kúsok
v protismere.

Súd postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku na návrh prokurátora prečítal výpoveď
svedkyne z prípravného konania zo dňa 30.10.2019, v ktorej uviedla, že z umyvárne išli domov, najskôr
ona s D., ktorá šoférovala, potom ich J. predbehol za križovatkou, kde po jej ľavej strane je kostol,
predbehol ich v úseku v miestach pred cintorínom, niekde medzi kostolom a gymnáziom. Svedkyňa k
rozporom vysvetlila, že mohlo to byť tak, ako uviedla v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní si

to nepamätala.

Znalec U.. A. P. na hlavnom pojednávaní dňa 10.09.2020 predniesol závery znaleckého posudku č.
2/2019 v zhode s jeho písomným vyhotovením a dodal, že na ulici SNP chýbalo vodorovné značenie,
nebola vyznačená krajnica, bol tam len rozdiel v odtieni asfaltovej plochy medzi cestou a parkoviskom. V

znaleckom posudku znalec vyhodnotil, že priebeh nehodového deja podľa svedka J. bol z technického
hľadiska neprijateľný, preto vychádzal len z priebehu nehodového deja uvedeného svedkyňou D.. K
technickým príčinám dopravnej nehody znalec uviedol, že vodič vozidla Ford pri vstupe do jazdného
pruhu motocykla nedal vodičovi motocykla vo vzťahu k jeho rýchlosti jazdy 85,7 ÷96,8 km/h prednosť
vjazde. Vysvetľoval, že rýchlosť jazdy motocykla však bola pre daný úsek cesty vyššia ako 50,0 km/h a

že z výsledkov analýz je však možné zároveň konštatovať, že vodič vozidla Ford pri vstupe do jazdného
pruhu motocykla dal prednosť vjazde vodičovi motocykla vo vzťahu k dovolenej rýchlosti jazdy 50,0 km/
h. Včasnosť reakcie oboch vodičov na kolíznu situáciu posúdil tak, že vodič W. mal vytvorené podmienky
posúdiť kolíznosť dopravnej situácie skôr, ako vodič motocykla, a to to v okamihu bezprostredne pred
začiatkom vjazdu vozidla do jazdného pruhu motocykla, pričom vodič motocykla mohol spozorovať a

rozpoznať kolíznosť situácie až potom, čo vozidlo Ford vošlo do jeho jazdného pruhu. Z analýz tiež
vyplynulo, že vodič motocykla na kolízny smer vozidla Ford reagoval včas a vodič W. rozpoznal kolíznu
situáciuvokamihu,kedymumohlobyťzrejmé,ževzhľadomnarýchlosťavzdialenosťmotocyklanebude
môcť opustiť kolízny koridor pohybu motocyklistu, a preto po uplynutí reakčného času začal brzdiť, aby
zabránil dopravnej nehode. Pri vyhodnotení techniky jazdy vodiča W. by bolo nesprávne, podľa znalca,

konštatovať, že jeho technika jazdy bola nesprávna z dôvodu, že s vozidlom zastavil v koridore pohybu
motocyklistu. Vyhodnotil, že motocyklista svojou nesprávnou technikou jazdy zhoršoval vodičovi vozidla
správne vyhodnotiť, či vodič môže bezkolízne vstúpiť do jazdného pruhu motocykla. Znalec uzavrel, že
rýchlosť jazdy vodiča motocykla bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu. K
hlavným príčinám dopravnej nehody uviedol, že v prípade, ak by vodič vozidla Ford pred vjazdom na

cestu do jazdného pruhu motocykla, nemal povinnosť predvídať, že motocykel v obci jazdí rýchlosťou
85,7÷96,8 km/h, teda vyššou ako dovolená 50,0 km/h, tak technickou príčinou dopravnej nehody bola
nesprávna technika jazdy vodiča motocykla Honda, ktorý jazdil rýchlosťou vyššou ako bola dovolená,
čím vyvolal kolíznu situáciu a znemožnil si zabrániť zrážke. V takom prípade techniku jazdy vodiča
vozidla Ford bolo možné považovať za správnu, pretože ten pri vjazde na cestu a následnom otáčaní

sa vo vzťahu k dovolenej rýchlosti motocykla 50,0 km/h, dal vodičovi motocykla prednosť v jazde. Na
druhej strane znalec vyhodnotil, že v prípade, ak by vodič vozidla Ford, pred vjazdom na cestu do
jazdného pruhu motocykla, mal povinnosť predvídať, že motocykel v obci jazdí rýchlosťou 85,7÷ 96,8
km/h, teda vyššou ako bola dovolená 50,0 km/h, bolo možné za technickú príčinu dopravnej nehody
označiť nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla Ford, ktorý s vozidlom vykonal vjazd do jazdného pruhu

motocykla, pričom vodičovi motocykla Honda vo vzťahu k jeho rýchlosti jazdy nedal prednosť vjazde,
donútil ho k náhlej zmene smeru a rýchlosti jazdy, čím vyvolal kolíznu situáciu. Súčasne v tomto prípade
bolo možné za technickú príčinu dopravnej nehody označiť ale aj nesprávnu techniku jazdy vodiča
motocykla Honda, ktorý jazdil rýchlosťou 85,7 ÷ 96,8 km/h, ktorá bola vyššia ako dovolená 50,0 km/h,
čím si vodič motocykla znemožnil zabrániť zrážke. Pokiaľ išlo o možnosti zabránenia zrážky, k tomuto

znalec v znaleckom posudku vysvetlil, že vodič motocykla by zrážke priestorovo zabránil spôsobom, ak
by v pôvodnom mieste spozorovania a rozpoznania kolíznej situácie s vozidlom Ford jazdil s motocyklom
rýchlosťou 73,4 ÷80,1 km/h, ale vtedy by musel brzdiť intenzívne pri využití dosiahnuteľného brzdného
spomalenia na hranici šmyku, ale ak by jazdil rýchlosťou 56,6÷62,3 km/h zabránil by nehode brzdenímpolovicou dosiahnuteľného brzdného spomalenia a s motocyklom by zastavil pred kolíznou polohou
stojaceho vozidla Ford. K možnosti zabránenia zrážke vodičom vozidla Ford znalec v znaleckom
posudku uviedol, že ak by v pôvodnom mieste spozorovania a rozpoznania kolízneho smeru motocykla

pri rýchlosti jazdy 12,9÷8,8 km/h Ż1 a po uplynutí doby reakcie 0,8-1,2 sekundy, pokračoval v jazde pri
otáčaní sa pôvodnou hodnotou zrýchlenia 1,5 rn.sŻ2, vozidlo Ford by, pri rýchlosti jazdy cca18 km/h,
vystúpilo z kolízneho koridoru skôr, ako by do kolízneho koridoru vošiel motocykel Honda pri náhlom
brzdení, a okamžitej rýchlosti jazdy 72,5 ÷86,3 km/h Ż1.
Znalec na hlavnom pojednávaní vysvetľoval, že vodič motocykla Honda začal brzdiť pred miestom

zrážky približne 23,5 metra a v okamihu na začiatku brzdenia dosahoval rýchlosť 86 - 98 km/h. Ak by
išiel motocyklista 50 km/h, to znamená povolenou rýchlosťou, k zrážke by nedošlo a mohol by brzdiť
pozvoľna. Vodič vozidla už pri vstupe do jazdného pruhu motocykla mohol spozorovať a rozpoznať
motocyklistu, čo mohlo byť, keď boli od seba vzdialení 75 - 91 metrov. Znalec tvrdil, že bolo ťažké
predpokladať, či vzhľadom na uvedenú vzdialenosť vedel vodič vozidla posúdiť možnosť vzniku kolíznej
situácie, a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, ak predpokladal, že vodič motocykla jazdí rýchlosťou

povolenou, čiže 50 km/h. Z analýz znalec predpokladal, že vodič vozidla reagoval alebo spozoroval
kolízny smer motocykla 1,4 - 2,5 sekundy pred zrážkou a vtedy boli od seba vzájomne vzdialení 32 - 65
metrov. V tomto momente už vodič vozidla nevedel zabrániť kolízii, vedel by jej zabrániť iba vtedy, ak by
motocyklista jazdil povolenou rýchlosťou. Vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti motocykla by vodič vozidla
dokázal kolízii zabrániť, ak by pokračoval v otáčacom manévri a nezastal by v jazdnom pruhu motorkára.

Svedok L. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 10.09.2020 vypovedal, že dňa 21.04.2018 v popoludňajších
hodinách medzi 17:00 a 18:00 hod. bol na cintoríne v Zlatých Moravciach, kráčal po chodníku hneď pri
pletivovom plote, nachádzal sa pri strednej bráne do cintorína, keď počul tzv. túrovanie motorky, zostal
stáť a videl ako motorkár preletel okolo neho, bol od neho vzdialený tak päť metrov a zrazu počul veľkú

ranu. Samotnú zrážku svedok nevidel, len ju počul, pretože mu v tom bránili stromy gaštanov a také
menšie osobné auto bledej farby. Svedok uviedol, že videl toto auto od strednej brány, ako mu svietili
brzdové svetlá a ako motorkár urobil smyčku pred toto bledé sivé auto. Podľa svedka motorkár musel
ísť veľmi rýchlo.

Súd postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka z prípravného
konania zo dňa 21.11.2019, v ktorej uviedol, že registroval to, že motorkár pred zrážkou obchádzal jedno
auto, ktoré dávalo prednosť W., ktorý sa chcel otočením na ceste zaradiť do svojho pruhu a chcel ísť
smeromdomesta.VprípravnomkonanítotoautooznačilakoSeataleboVWtmavomodrejfarby.Svedok
k týmto rozporom vysvetlil, že išlo o auto bledej farby, ktoré motorkár obiehal, nevedel vysvetliť prečo v

prípravnom konaní uviedol farbu tmavomodrú. On len vydedukoval, že pani v tom bledom vozidle dávala
prednosť W., až keď videl, že jej svietili brzdné svetlá, samotnú zrážku nevidel.

Vzhľadom na výpoveď svedka L. Z., pri ktorej bol prítomný aj znalec U.. P., ktorý uviedol, že výpoveď
svedka Z. by mohla zmeniť závery znaleckého posudku č. 2/2019, súd požiadal o vypracovanie dodatku

k znaleckému posudku č. 2/2019, ktorý znalec U.. A. P. na hlavnom pojednávaní dňa 29.04.2021
predniesol v zhode s jeho písomným vyhotovením. Zo záverov doplnenia k znaleckému posudku
vyplývalo, že podmienky rozhľadu svedka Z. z udávaného miesta na miesto zrážky mohli byť dobré za
určitých okolností a v podstate vyhodnotil jeho výpoveď ohľadne priebehu nehodového deja za technicky
najprijateľnejšiu v porovnaní s výpoveďami svedkyne D. a svedka J.. Z výpovede svedka Z. vyplynulo,

že v priamom rozhľade na zrážku motocykla s vozidlom Ford mu však jednoznačne bránilo vozidlo Seat,
ktoré pred miestom zrážky zastavilo. Obžalovaný vodič vozidla Ford pred manévrom vjazdu z miesta
mimo cesty pred následným otáčaním nemal rozhľad na polohu motocykla, ktorý v tom čase jazdil z
pohľadu obžalovaného v zákryte s polohou vozidla Seat, jazdiaceho po ulici SNP v jazdnom pruhu v
smere ku križovatke s cestou I/65. Vodič vozidla Ford v danom okamihu však nemusel mať rozhľad

ani na polohu jazdiaceho vozidla Seat, a to z dôvodu vozidiel parkujúcich priečne pri areáli cintorína
(čo však nebolo možné jednoznačne preukázať). Ak by na opísanom mieste v čase zrážky neparkovali
žiadne vozidlá, alebo ich parkovacia poloha by bola súbežná s vozidlom Ford, nebolo možné vylúčiť, že
vodič vozidla Ford mohol mať už v okamihu rozbehu sprostredkovaný rozhľad cez ľavé spätné zrkadlo
na polohu vozidla Seat, nie však na polohu jazdiaceho motocykla. Znalec jednoznačne skonštatoval,

že kolíznu situáciu vyvolala nesprávna technika jazdy vodiča motocykla Honda, ktorý v obci, v okamihu
spozorovania a rozpoznania kolíznej situácie s otáčajúcim sa vozidlom Ford, jazdil po ceste rýchlosťou
jazdy 88,8 ÷ 105,1 km/hod, teda rýchlosťou vyššou ako je dovolená, čím znemožnil zabráneniu zrážke.
Techniku jazdy vodiča vozidla Ford znalec vyhodnotil ako správnu a dokonca, aj keby obžalovaný prirozpoznaní kolíznej situácie pokračoval zrýchlením, nie brzdením, tak by vystúpil z kolízneho koridoru
skôrakobydokoridoruvošielmotocykelJ.A.,taktýmbylenteoretickyzabránilvznikudopravnejnehody.
V prípade, že by vodič motocykla jazdil povolenou rýchlosťou, nevytvoril vodič vozidla Ford vjazdom do

jazdnej dráhy motocykla prekážku náhlu. Znalec pripustil pri svojej výpovedi, že obžalovaný obmedzil
v jazde vozidlo Seat a že mohol vykonať vjazd do vozovky bezpečnejším spôsobom tak, že by pred
vstupom do jazdného pruhu vozidla Seat zastavil a posúdil dopravnú situáciu na hlavnej ceste z oboch
smerov jazdy.
K doplnku znalec dodal, že pri posudzovaní variantu C (výpoveď svedka Z.) mal problém so

synchronizačným okamihom, ktorý uvádzal svedok Z., že auto Seat stálo, keď ho obchádzal motocykel,
pričom on vypočítal, že Seat sa pohyboval rýchlosťou 11÷18km/h.
Znalec uviedol, že obžalovaný nemusel v čase, keď vchádzal do jazdného pruhu vozidla Seat, vnímať
ako kolíznu situáciu, vzhľadom na jeho vzdialenosť a rýchlosť, s motorkou J. A.. Kolíznu situáciu s
motorkou J. A. mohol obžalovaný vnímať až vtedy, keď vošiel prednou časťou do jazdného pruhu
smerom na centrum. Obžalovaný v čase rozbehu aj neskôr pri pohybe, ešte pred vojdením do jazdného

pruhu vozidla Seat, mal rozhľad na polohu vozidla Seat a v okamihu, keď začal vstupovať do jazdného
pruhu vozidla Seat, bol vzdialený od vozidla Seat 48 metrov. Ak vychádzal z podmienok alebo z
pravidiel dania prednosti v jazde, tak obžalovaný vstupom do jazdného pruhu vozidla Seat vo vzťahu
k jeho rýchlosti jazdy nevytvoril pre vodiča vozidla Seat kolíznu situáciu a dal mu prednosť v jazde.
Prednosť v jazde mu dal tým, že ho nedonútil k náhlej zmene smeru a rýchlosti jazdy, keďže obžalovaný

v danom okamihu nemal rozhľad na polohu motocykla, jeho vnímanie dopravnej situácie mohlo byť
sústredené iba na polohu vozidla Seat. Obžalovaný mohol vykonať vjazd do vozovky spôsobom, že by
pred vstupom do jazdného pruhu vozidla Seat zastavil a posúdil dopravnú situáciu na hlavnej ceste z
oboch smerov jazdy. Z analýz platných pre variant C (výpoveď svedka Z.) obžalovaný niekoľko sekúnd
pred zrážkou zostal stáť na rozhraní jazdných pruhov, teda manéver jeho otáčania nebol plynulý. Podľa

znalca najlepšiu pozíciu z hľadiska zvukového vnemu mal svedok Z., pretože ten v podstate stál na
otvorenom priestranstve a zvukový vnem prichádzajúceho motocykla mohol spozorovať bez obmedzení
z konkrétneho smeru odkiaľ sa zvuk šíril. Podotkol, že keď pohyb motocykla bol v zastavanej oblasti,
zvuk ako vlnenie sa mohol odrážať od okolitých budov a svojou pozíciou pri určení smeru mohol byť
poslucháč uvedený v omyl. U obžalovaného bola táto situácia omnoho lepšia, pretože sedel vo vozidle v

uzavretom priestore a k samotnému šíreniu zvukových vĺn mu bránila karoséria vozidla, ale pri vnímaní
a registrovaní zvuku nemuselo byť pre neho jasné, z ktorej strany sa motocykel k miestu blíži.

Súd postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne A.. S. D.Č. zo
dňa 03.07.2018 z prípravného konania, v ktorej uviedla, že pracuje ako ošetrujúci lekár oddelenia

Neurochirurgia FN Nitra a zdravotný stav pacienta J. A., po dovezení do nemocnice, bol vážny, prognóza
neistá, nevedel komunikovať a bol v poruche vedomia. Dodala, že pacient bol prijatý s poranením hlavy,
s vnútro lebečným poranením, zlomeninou hrudníkových stavcov, rebier, oboch predlaktí, krvácaním do
hrudníka, brucha a šokom z krvácania.

Súd postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal:

- znalecký posudok A.. Š. D. č. 146/2018, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia, z ktorého súd zistil zranenia J. A. W. O. W., ktoré utrpeli pri dopravnej nehode, dĺžku
liečenia a dobu pracovnej neschopnosti.

- znalecký posudok A.. X. D. č. 10/2019 a A.. U. Y. č. 11/2019, znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie súdne lekárstvo, z ktorého vyplývalo, že poškodený J. A. zomrel násilnou smrťou - srdcové
zlyhanie pri zápale pľúc ako neskorej komplikácie úrazu hlavy s dlhotrvajúcou poruchou vedomia (kóma)
a polytraumy, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.

Z vyčíslenie škody Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 19.07.2018 vyplývalo, že poisťovňa si
uplatnila nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť obžalovanému vo výške
1.503,14 eura.

Z uplatnenia nároku na náhradu škody Sociálnej poisťovne zo dňa 18.07.2018 súd zistil, že Sociálna
poisťovňa si z titulu nákladov nemocenského poistenia vyplácaného J. A. a obžalovanému uplatnila
nárok vo výške 1.097,30 eura. Z uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 14.11.2019 vyplývalo, žeSociálna poisťovňa si uplatňuje nárok vo výške 1.052,50 eura z titulu dávok nemocenského poistenia
vyplatených J. A..

Z uplatnenia nároku na náhradu škody zdravotnej poisťovne Dôvera zo dňa 20.11.2019 vyplývalo, že
konečná výška škody, ktorá vznikla z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti J. A. bola 19.513,95 eura.

Z uplatnenia nároku na náhradu škody E. A. zo dňa 07.11.2019 vyplývalo, že poškodená si v trestnom
konaní uplatnila náhradu škody pozostávajúcu z nákladov na pohreb manžela J. A. (969 eur + 37 eur),

z náhrady škody na motocykli bez bližšej špecifikácie, z nemajetkovej ujmy za stratu manžela vo výške
33.500,- eur a nemajetkovej ujmy za stratu otca (ako zákonný zástupca dcéry P. A.) vo výške 33.500,-
eur.

Zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 21.04.2018 vyplývalo, že k dopravnej nehode došlo tak, že
vodič W. jazdiaci na Y.-XXXBF vychádzal z miesta ležiaceho mimo cesty a s vozidlom bol priamo cez

stred vozovky, pričom do jeho ľavého boku vozidla narazil vodič A. jazdiaci na motocykli, ktorý jazdil
v smere od centra Zlatých Moraviec na cestu I/65. na miesto nehody bol pribratý znalec. Ako príčina
dopravnej nehody bolo uvedené nesprávne otáčanie a cúvanie. Svedkami nehody boli K. W. J.. Zo
zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody zo dňa 21.04.2018 súd zistil, že dopravná a
poveternostná situácia na mieste nehody v Zlatých Moravciach, ul. SNP 5 pred budovou SOŠ OaS bola

priaznivá, bez zníženej viditeľnosti a bez závad na vozovke, obžalovaný a poškodený utrpeli ťažkú ujmu
na zdraví. Z náčrtku miesta dopravnej nehody poznačeného počas výsluchu svedkyne K. K. vyplývala
poloha tela motocyklistu, smer jeho jazdy a poloha motorového vozidla čase zrážky. Fotodokumentácia
dokumentovala situáciu na mieste dopravnej nehody. Zo správy ODI v Nitre zo dňa 13.05.2021 súd
zistil, že fotodokumentácia z dopravnej nehody bola vyhotovená v čase od 19.07 hod. do 19.52 hod.

dňa 21.04.2018. Správa zároveň obsahovala farebnú fotodokumentáciu dopravnej nehody.

Z lekárskych správ vyplývalo, že J. A. bol dňa 21.04.2018 prijatý na Klinike anesteziológie a intenzívnej
medicínyFNNitrasťažkýmúrazom(úrazhlavy,hrudníka,zlomeninapredlaktí,panvy)vdôsledkuzrážky
s osobným autom. Obžalovaný bol dňa 21.04.2018 ošetrený v Nemocnici Zlaté Moravce so zlomeninou

diafýzy stehnovej kosti. Z výsledkov toxikologického vyšetrenia zo dňa 25.04.2018 vyplývalo, že u
obžalovaného ani u J. A. nebola zistená prítomnosť alkoholu, ani iných prchavých látok v krvi (u J. A.
prítomný toluén v nevýznamnom množstve).

Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného zo dňa 06.12.2019 vyplývalo, že obžalovaný bol držiteľom

vodičského preukazu typu B od roku 1982, nikdy nemal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
a evidovaných mal päť blokových pokút. Z evidenčnej karty vozidla Ford Escort s C.: Y. vyplývalo,
že vlastníkom a držiteľom vozidla bol obžalovaný. Z evidenčnej karty vodiča J. A. zo dňa 21.04.2018
vyplývalo, že tento bol držiteľom vodičského preukazu aj typu A, a to od októbra 2016, nikdy nemal
uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá a evidovaných mal osem blokových pokút. Z evidenčnej

karty motocykla Honda CBR1000RR SC57/1/1s C.:E. s hmotnosťou 388kg vyplývalo, že táto bola
vyrobená v roku 2005 a vlastníkom a držiteľom motocykla bol J. A..

Z odpisu registra trestov zo dňa 24.02.2021 súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z
centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 24.02.2021 vyplývalo, že obžalovaný bol

jedenkrát priestupkovo prejednávaný pre priestupok v doprave, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta
vo výške 20 eur. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 13.12.2019
vyplývalo, že obžalovaný mal v období od 08.06.2015 do 13.12.2019 evidovaných päť priestupkov,
dva v doprave, dva proti verejnému poriadku a jeden proti občianskemu spolunažívaniu. Z lustrácie
STA zo dňa 24.02.2021 vyplývalo, že proti obžalovanému neboli v databáze súdov evidované žiadne

trestné konania. Z lustrácie v registri Generálnej prokuratúry zo dňa 24.02.2021 obžalovaný nemal
evidované žiadne iné trestné konanie. Z mesta Zlaté Moravce nebol obžalovaný bližšie hodnotený,
nemal evidované žiadne priestupky.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a zistil, že z výsledkov vykonaného
dokazovania nie je možné bezpečne ustáliť záver, že skutok uvedený v obžalobe okresného prokurátora
je trestným činom.Prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona, spácha ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí
smrť. Nielen pri tomto trestnom čine, ale pri každom jednom trestnom čine musia byť naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu a to objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka.

Objektom pri trestnom čine usmrtenia je život človeka, objektívna stránka spočíva v spôsobení smrti,
subjektom v danom prípade je každá trestne zodpovedná osoba a subjektívna stránka trestného činu
usmrtenia vyžaduje nedbanlivostné zavinenie.

V prvom rade bolo potrebné uviesť, že v posudzovanej trestnej veci došlo v dôsledku dopravnej nehody,

ktorá sa stala dňa 21.04.2018 približne o 17:55 hod. pri cintoríne na ul. SNP č. 5 v Zlatých Moravciach
(záznam z dopravnej nehody z 21.04.2021, zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravy) k tragickému
a nezvratnému následku v podobe smrti J. A. (výpoveď svedkyne A.. S. D., svedkyne poškodenej E. A.,
lekárske správy, znalecký posudok znalca A.. Š. D., znalecký posudok znalcov A.. X. D. Č.. XX/XXXX
W. A.. U. Y. Č.. XX/XXXX).

Obžalovaný môže byť trestne zodpovedný za následok, ktorý spôsobil, len ak ho zavinil. Zavinenie
ako obligatórny znak subjektívnej stránky trestného činu je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k
podstatným zložkám trestného činu. Musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku
trestného činu, ale i príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a jeho následkom. Pri nedbanlivosti
je potrebné, aby si páchateľ mal alebo mohol predstaviť, že sa takýto príčinný vzťah môže rozvinúť.

Ak nepredvídateľný príčinný priebeh nie je v zavinení obsiahnutý, páchateľ potom za následok, ktorý
vznikne, nezodpovedá.

Na naplnenie skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona sa vyžaduje
nedbanlivostné zavinenie spočívajúce buď vo vedomej nedbanlivosti, ktorá zahŕňa vedomosť páchateľa

o možnosti spôsobenia následku, ktorý síce páchateľ nechce spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov
sa spolieha, že nenastane, alebo v nevedomej nedbanlivosti, ktorá spočíva v tom, že páchateľ mal a
mohol vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom.

Z dokazovania, ktoré bolo podložené objektívnymi dôkazmi (záznam o dopravnej nehode, zápisnica

o ohliadke dopravnej nehody, z náčrtku k nej a z fotodokumentácie, EKV, výpovede svedkov J., K.,
D., Z.) bolo vyvoditeľné, že účastníkmi dopravnej nehody bol obžalovaný jazdiaci na svojom osobnom
motorovom vozidle zn. Ford a J. A. jazdiaci na svojom motocykli zn. Honda CBR 1000, ktorý pri jazde po
hlavnej ceste narazil do ľavých predných dverí vozidla riadiaceho obžalovaným vykonávajúcim otáčací
manéverzmiestamimocestydoprotismeruzhlavnejcesty,čobolovyhodnotené,žeobžalovanýriadiaci

otáčajúce sa osobné vozidlo nedal prednosť po ceste idúcemu motocyklu, a to v rozpore s ustanovením
§ 21 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
vodič pri vychádzaní na cestu z miesta mimo cesty je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu
po ceste a zároveň tým motorkára ohrozil podľa § 19 odsek 1 s poukazom na § 22 odsek 1 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

V daných súvislostiach bolo potrebné pripomenúť všeobecné východiská výkladu príčinného vzťahu.
Príčinný vzťah spája konanie s následkom. Príčinný vzťah (nexus causalis) je konanie s následkom.
Príčinný vzťah je obligatórny znak objektívnej stránky trestného činu, a preto páchateľ môže byť trestne
zodpovedný za trestný čin len vtedy, ak svojím konaním skutočne spôsobil trestnoprávne relevantný

následok. Ak tu nie je príčinný vzťah, nemožno mu pripočítať ani následok, čo vedie k tomu, že odpadá
trestná zodpovednosť. Príčinný vzťah však musí byť daný nielen medzi konaním a následkom, ale
aj medzi konaním a účinkom (napr. spôsobením smrti). Príčinný vzťah potom musí byť tiež medzi
konaním a ťažším následkom, ktorý je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby. V
týchtosmerochkauzálnynexustrestnúzodpovednosťpodmieňuje.Základompríčinnéhovzťahujeteória

podmienky (conditio sine qua non), podľa ktorej je príčinou každý jav, bez ktorého by iný jav buď vôbec
nenastalalebonenastalspôsobomakýmnastal.Vmodernejnáukejeteóriapodmienkyconditiosinequa
non, zakladajúca v samotnom poňatí príliš širokú zodpovednosť, korigovaná predovšetkým za použitia
zásady umelej izolácie javu a gradácie príčinnej súvislosti, ako aj skúmaním vzťahu kauzality zavinenia
a s ním súvisiacim tzv. prerušením príčinnej súvislosti.

Príčinnú súvislosť je potrebné skúmať vždy konkrétne na základe zistených okolností prípadu so
zdôraznením hlavných a rozhodujúcich príčin, čo ale ešte neznamená, že len hlavné príčiny sú právne
relevantné a že možno celkom vylúčiť príčiny vedľajšie. Vzhľadom na to, že trestným činom je lenčin, ktorý má znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu, je treba skúmať príčinný vzťah v
jeho konkrétnej podobe, t.j. protiprávne konanie páchateľa smerujúce ku konkrétnemu trestnoprávne
relevantnému následku, pričom si treba uvedomiť, že konanie páchateľa ako príčina následku nie je vždy

rovnaké. Zásada, že jednotlivé príčiny a podmienky nemajú pri spôsobení následku rovnaký význam, sa
označuje ako zásada gradácie príčinnej súvislosti. Dôležité je, aby konanie páchateľa bolo z hľadiska
následku príčinou dostatočne významnou. Miera spôsobenia následku pritom môže klesnúť až na tak
nepatrný stupeň, že príčinná súvislosť je prakticky bez významu, a teda o trestný čin nepôjde.

Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom je daná vtedy, ak by bez zavineného konania
páchateľa škodlivý následok nenastal. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a spôsobeným
následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri
vznikunásledku,avšakkonaniepáchateľazostávaskutočnosťou,bezktorejbykvznikunásledkunebolo
došlo. K prerušeniu príčinnej súvislosti by došlo iba vtedy, ak by nová skutočnosť pôsobila ako výlučná
a samostatná príčina, ktorá by spôsobila následok bez ohľadu na konanie páchateľa. Ak teda pri vzniku

následku spolupôsobilo viac príčin, je potrebné hodnotiť každú príčinu osobitne, podľa významu na vznik
následku a určiť jej dôležitosť na následok, ktorý z konania obžalovaného nastal.

Ak pri vzniku následku spolupôsobilo viac príčin (konanie obžalovaného ako aj poškodeného) je nutné
vyhodnotiť každú príčinu pre vznik následku osobitne a určiť jej dôležitosť pri vzniku následku, ktorý

nastal. Konanie obžalovaného, aj keď je len jedným článkom v reťazci príčin, ktoré spôsobili následok,
je príčinou následku aj vtedy, keby následok nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby.

V posudzovanej veci podstata problému spočívala v otázke, či zistené skutkové okolnosti umožnili
učiniť záver, že obžalovaný svojím konaním naplnil znak objektívnej stránky trestného činu podľa § 149

Trestného zákona. Toto je potrebné hodnotiť práve z pohľadu výkladu teórie príčinnej súvislosti, resp.
jej gradácie, všetky určujúce okolnosti konkrétneho prípadu. Pre danú vec to znamenalo (a znamená)
hodnotiť celkovú dopravnú situáciu, charakter cestnej komunikácie, viditeľnosť, dennú (resp. nočnú
dobu), spoluúčasť poškodeného a mieru porušenia povinnosti obžalovaného ako aj poškodeného.

Medzi závažné porušenia pravidiel cestnej premávky, ktoré majú spravidla za následok dopravnú
nehodu s vážnymi následkami na živote a zdraví alebo spôsobia škodu na majetku, možno okrem iných
zaradiť aj neprimeranú rýchlosť a nedanie prednosti v jazde, ktoré treba posudzovať podľa toho, ktoré
porušenie bolo zásadnou príčinou vzniku následku.

Pri riešení otázky viny vodiča osobného motorového vozidla - obžalovaného za vznik dopravnej nehody,
ktorou príčinou (resp. jednou z príčin) bolo nesplnenie povinnosti vodiča - obžalovaného pri vykonávaní
manévru vjazdu z miesta mimo cesty a následného otáčania sa vľavo do jazdného pruhu v smere
do centra Zlatých Moraviec dať prednosť v jazde motocyklu pohybujúcemu vo svojom jazdnom pruhu
v smere na cestu I. triedy č. 65, bolo nutné vychádzať z faktu, že v prípade stretu križujúcich

sa vozidiel je rozhodujúca primárne povinnosť dať prednosť v jazde. Teda primárna zodpovednosť
vodiča vykonávajúceho otáčací manéver z miesta mimo vozovky je nepochybná, tak to bolo nakoniec
skonštatované aj v znaleckom posudku z odboru cestná doprava znalca U.. P. č. 2/2019, že obžalovaný
pri vstupe do jazdného pruhu motocykla nedal vodičovi motocykla vo vzťahu k jeho rýchlosti jazdy 85,7
÷96,8 km/h prednosť (výpoveď svedka L. Z., K. D.).

Ak vodič pri vykonávaní manévru vjazdu z miesta mimo cesty a následného otáčania sa vľavo do
jazdného pruhu nedá prednosť v jazde vodičovi idúcemu priamo po hlavnej ceste, zodpovednosť za ich
stret a prípadné ďalšie následky je teda zásadne na vodičovi vykonávajúcom takýto otáčací manéver. Ak
však vodič idúci po ceste, ktorý má prednosť v jazde, ide rýchlosťou výrazne prekračujúcou maximálnu

povolenú rýchlosť, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade (motocyklista J. A. prekročil maximálnu dovolenú
rýchlosť o viac ako 35 km/h), čím otáčajúcemu sa vodičovi - obžalovanému vľavo pri manévri vjazdu z
miesta mimo cesty absolútne znemožnil, aby mu dal prednosť v jazde, tak nie je vylúčená zodpovednosť
vodiča -motorkára J. A., ktorý má prednosť v jazde za vznik prípadnej kolízie. Výrazné prekročenie
najvyššej povolenej rýchlosti (v danom prípade o viac ako 70 %) sa považuje za porušenie dôležitej

povinnosti uložené vodičovi motorového vozidla právnymi predpismi, pretože takéto porušenie má
spravidla za následok veľmi reálne nebezpečenstvo pre život a zdravie seba a ostatných.
Z porovnania povinností oboch vodičov vyplynulo, že povinnosť dať prednosť v jazde je kvalitatívne
vyšším stupňom povinnosti, ako je povinnosť dodržať limit dovolenej rýchlosti. Od tejto zásady sa možnovýnimočne odchýliť, ak je to odôvodnené jednak extrémnou mierou porušenia povinnosti vodiča idúceho
po hlavnej ceste dodržať stanovený rýchlostný limit a jednak tým, že porušenie tejto povinnosti spôsobí
faktické znemožnenie vozidla vykonávajúceho manéver vjazdu z miesta mimo cesty a následného

otáčania sa vľavo splnenie si povinnosti dať idúcemu vozidlu po hlavnej ceste prednosť v jazde.
V danom prípade motocyklista J. A. jazdiaci na „silnej“ motorke (Honda CBR 1000), hoci ho nebolo
možno považovať za skúseného motorkára, keďže vodičský preukaz na motorku získal len rok a pol pred
dopravnou nehodou (výpoveď svedkyne poškodenej E. A., EKV), prekročil rýchlosť jazdy významným
spôsobom v obci, čím znemožnil obžalovanému dať mu prednosť v jazde, a preto došlo k dopravnej

nehode, teda v tomto prípade „menšia“ povinnosť účastníka cestnej premávky (prekročenie rýchlosti
motorkárom) bola hlavnou príčinou vzniku tejto dopravnej nehody s fatálnymi následkami na živote
motocyklistu J. A..

Uvedené vyplynulo nielen z výpovede obžalovaného, svedka Z., svedkyne K. D., ale najmä zo záverov
znaleckého posudku znalca U.. P. č. 2/2019, z jeho výpovedí na hlavnom pojednávaní a jeho doplnku k

znaleckému posudku č. 2/2019, kde znalec podrobne analyzoval jednotlivé dopravné situácie zamerané
na zabránenie stretu vozidiel a z ktorých zistení vyplynulo, že rýchlosť jazdy vodiča motocykla bola
tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu, že motocyklista obžalovanému vytvoril
náhlu prekážku, že obžalovaný nemal možnosť vidieť motorkára, pretože mu vo výhľade zavadzalo
vozidlo Seat, ktoré motocyklista J. A. pred zrážkou obehol, pričom obžalovaný spozoroval kolízny smer

motocykla 1,4 - 2,5 sekundy, kedy boli od seba vzájomne vzdialení 32 - 65 metrov, kedy už obžalovaný
nevedel zabrániť kolízii. Obžalovaný pri pohybe, ešte pred vojdením do jazdného pruhu vozidla Seat, od
ktorého bol vzdialený 48 metrov tomuto pritom vo vzťahu k rýchlosti vozidla Seat (ktoré išlo povolenou
rýchlosťou v obci) nevytvoril kolíznu situáciu a dal mu prednosť v jazde. Prednosť v jazde mu dal
tým, že ho nedonútil k náhlej zmene smeru. Uvedený záver nemohlo zvrátiť ani to, že znalec pripustil,

že obžalovaný obmedzil v jazde vozidlo Seat a že mohol vykonať vjazd do vozovky bezpečnejším
spôsobom tak, že by pred vstupom do jazdného pruhu vozidla SEAT zastavil a posúdil dopravnú situáciu
na hlavnej ceste z oboch smerov jazdy.

Znalec jednoznačne uzavrel, že ak by motocyklista jazdil povolenou rýchlosťou, nevytvoril obžalovaný

vjazdom do jazdnej dráhy motocykla prekážku náhlu a tak by J. A. dokázal aj zabrániť nehode brzdením
polovicou dosiahnuteľného brzdného spomalenia a s motocyklom by zastavil pred kolíznou polohou
stojaceho vozidla Ford.

Podľa názoru súdu nemožno spravodlivo požadovať od vodiča vozidla vykonávajúceho manéver vjazdu

z miesta mimo cesty a následného otáčania sa vľavo, aby predvídal to, že po hlavnej ceste v obci
prechádza iný účastník cestnej premávky rýchlosťou vyššou o viac ako 70% ako je povolená a tejto
okolnosti podriadiť svoje správanie v doprave. Opak by viedol k záveru, že každý vodič musí vždy
a za všetkých okolností počítať s tým, že ostatní účastníci pravidlá cestnej premávky nedodržiavajú.
V cestnej premávke sa však uplatňuje princíp obmedzenej dôvery, ktorý spočíva v tom, že vodič pri

premávke na pozemných komunikáciách sa spolieha na to, že ostatní účastníci budú dodržiavať všetky
pravidlá cestnej premávky, pokiaľ z konkrétnych okolností nevyplýva opak. Princípu obmedzenej dôvery
sa nemôže dovolávať vodič, ktorý hoc jazdí po hlavnej ceste, jazdí rýchlosťou významne prekročenou
(nad polovicu maximálne povolenej rýchlosti), lebo ide o absolútne nerešpektovanie pravidiel cestnej
premávky a práv ostatných účastníkov v doprave a musí tak počítať aj s tým, že môže v dôsledku

takéhoto správania dôjsť k dopravnej nehode a prípadne aj k nenapraviteľným následkom na živote,
zdraví a majetku účastníkov cestnej premávky.
Súd svoj záver o nevine obžalovaného a teda, že jeho miera pri spôsobení následku - smrti J. A. klesla
na nepatrnú úroveň, pretože jeho konanie nebolo z hľadiska následku príčinou dostatočne významnou,
postavil teda najmä na záveroch znaleckého posudku U.. P. č. 2/2019 a jeho doplnenia a jeho výpovedí

v spojení s výpoveďou svedka Z., ktorého výpoveď znalec vyhodnotil oproti výpovediam svedkom D.
W. J. za najpravdepodobnejšiu ohľadne priebehu dopravnej nehody. Znalec U. P. vypracoval znalecký
posudok v prípravnom konaní na základe záznamu dopravnej nehody, náčrtku miesta dopravnej nehody,
digitálnej fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody ako aj na základe obhliadky miesta dopravnej
nehody, ku ktorej bol pribratý, s použitím a zapracovaním zabezpečených stôp. Keďže znalec U.. P.

nemohol v znaleckom posudku posúdiť, či obžalovaný ako vodič, ktorý mal dávať prednosť v jazde
motocyklistovi J. A., bol povinný predpokladať, že vodič motocykla jazdí rýchlosťou vyššou ako je v
danom úseku cesty dovolená, nakoľko išlo o otázku právneho posúdenia, rozhodol o nej súd.Súd tu opätovne poukázal na už zmienenú zásadu gradácie príčinnej súvislosti, keď v tomto prípade bolo
jednoznačne zistené, že obžalovanému sa nemôžu klásť za vinu následky, ktoré dopravnou nehodou
vznikli, keďže súd vyhodnotil, že zásadnou a výlučnou príčinou pri spôsobení následku bolo významné

prekročenie rýchlosti J. A. v obci.

Pokiaľ išlo o to, že obžalovaný pri rozpoznaní kolíznej situácie začal brzdiť a s vozidlom zastal v koridore
pohybu motorkára J. A., tak ani túto skutočnosť nebolo možné považovať z technického hľadiska za
nesprávnu techniku jazdy obžalovaného, pretože, ak by obžalovaný pri otáčaní pokračoval akceleráciou,

nie brzdením, pri jeho rýchlosti 18,3÷12,1 km/h by vystúpil z kolízneho koridoru skôr ako by do koridoru
vošiel motocykel J. A., ale tým by len teoreticky zabránil vzniku dopravnej nehody (znalecký posudok
U.. P. a jeho doplnenie). Preto ani táto skutočnosť nemohla byť tým znakom, ktorý by zapríčinil následok
- dopravnú nehodu spôsobenú obžalovaným.
Nakoľko výpovede svedkov J. W. D. týkajúce sa dopranej nehody boli technicky neprijateľné súd ich z
tohtodôvodunehodnotil;rovnakotaknevyhodnocovalanivýpoveďsvedkyneK.,ktorápriebehdopravnej

nehody nevidela a nevnímala.

Naplnenie subjektu, objektu a objektívnej stránky trestného činu, ako základných znakov trestného
činu nebolo spochybnené žiadnou výpoveďou a ani žiadnym vykonaným dôkazom. Súd nemal za
preukázané, že konanie obžalovaného naplnilo objektívnu stránku trestného činu usmrtenia. Na základe

vykonaného dokazovania nebolo možné s ohľadom na objektívne a subjektívne kritérium konania
obžalovaného vyvodiť jeho zavinenie. Hranice okolností, ktoré páchateľ môže alebo nemôže predvídať
nemožno vymedzovať len v hypotetickej rovine, pretože inak by každý musel predvídať v podstate
čokoľvek, treba ale vždy vychádzať z existujúcich objektívnych okolností vyplývajúcich z určitej životnej
situácie (aj dopravnej situácie), ktorá môže byť charakterizovaná celým radom faktorov, ktoré páchateľ

môže vnímať svojimi zmyslami a môže ich potom aj vyhodnotiť podľa svojich znalostí a ďalších
subjektívnych dispozícií.

Súd nezistil, že by obžalovaný konal v rozpore s povinnosťami uloženými mu zákonom, ani tie ktoré
sú uvedené v § 21 odsek 1 a § 19 odsek 1, § 22 odsek 1 zákona o cestnej premávke a ani to, že sa

mal pri všetkej opatrnosti, ktorá sa pri jazde na ceste vyžaduje, domnievať, že účastník, ktorému mal
dať prednosť a neobmedzovať ho, nebude dodržiavať pravidlá cestnej premávky a tento tieto poruší
významným spôsobom, a to prekročením dovolenej rýchlosti o najmenej 70%.

Z vyššie uvedeného vyplynulo, že v trestnom konaní sa nepodarilo preukázať, že skutok, ktorý je v

obžalobe Okresného prokurátora Nitra 2Pv/323/18/4403 zo dňa 20.01.2020 kvalifikovaný ako prečin
usmrtenia podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona je trestným činom, nakoľko nebolo preukázané
naplnenie obligatórneho znaku skutkovej podstaty trestného činu, a to stránky objektívnej.

Vzhľadom na to, že súd obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil, obligatórne

odkázal poškodených, okrem Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pretože táto si uplatnila nárok na
náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť obžalovanému, s ich nárokmi na náhradu škody
na civilné konanie podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku.

S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.