Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/154/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214214074
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7214214074.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a
členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: V.Á. T., N..
X.X.XXXX, V. Ú. V. Č. K. - Q., B. X, XXX XX K., o vymoženie 724,19 eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60,

Bratislava, pod EX 9266/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.
38Er/1721/2014-17 zo dňa 23.5.2019 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie spísaným vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa
26.2.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, č. k. SR 13136/11 zo dňa 12.4.2012.
Dňa 22.5.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s prílohami. Dňa 3.2.2016 postúpil súdny exekútor súdu prvej inštancie doplnenie návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Predmetné doplnenie
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.1.2016. Súd
prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/, § 243f ods. 1, 2,

3, 4, 6, § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučnýporiadok“) auviedol,že oprávnenémuvzniklapovinnosť exlege doplniťnávrh navykonanie
exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia
preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom bolo vydané v spotrebiteľskom spore
a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu povinnosť exekúciu zastaviť

(ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku). Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
bolo zistené, že účastníci uzavreli dňa 18.4.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený
poskytol povinnému úver vo výške 300,00 eur. Súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah medzi
účastníkmi konania a dospel k záveru, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský. V prejednávanej veci mal za
nepochybné, že povinný bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by
pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania či inej podnikateľskej

činnosti. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v
bode 13 oprávnený s povinným uzavreli dohodu o vyplnení zmenky. Rozhodcovským rozsudkom bolopovinnému uložené zaplatiť oprávnenému uplatnenú sumu s príslušenstvom na základe predloženej
vyplnenej blankozmenky. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že oprávnený dostatočným spôsobom
nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa citovaných zákonných ustanovení o vlastný vzťah medzi

ním a povinným, teda neboli splnené podmienky pre rozhodnutie o pokračovaní v exekúcii a preto
exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. f/ a písm. h/ Civilného sporového poriadku). Oprávnený uviedol, že s povinným uzavrel
dňa 18.4.2011 zmluvu o úvere č. 901300560, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na
účel povolania. Oprávnený bol toho názoru, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o

spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste vzťahovať
na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru povinný zároveň vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy. Na podporu
svojho tvrdenia poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, na rozsiahlu európsku
judikatúru a odbornú literatúru. Poukázal tiež na ustanovenie § 2 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských

úveroch a na § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uviedol, že vzájomný právny vzťah účastníkov
konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je
vôbec na mieste. Oprávnený zastával názor, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie.

4.Súdnyexekútor apovinný sa kodvolaniuoprávnenéhonevyjadrili,odvolaniebolodoručenésúdnemu

exekútorovi dňa 22.7.2020 a povinnému dňa 4.8.2020.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie

ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

6. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na doplnenie jeho
odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku. Podľa citovaného ustanovenia prechodných
ustanovení novely sa exekučné konania začaté pred 1.4.2017 dokončia podľa predpisov účinných do
31.3.2017, teda aj toto exekučné konanie, začaté 26.2.2014, sa dokončí podľa predpisov účinných do

31.3.2017.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudokStálehorozhodcovskéhosúduspoločnostiSlovenskározhodcovskáa.s.,Bratislava,sp.zn.SR
13136/11 zo dňa 12.4.2012, vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Tento rozsudok zaväzoval

povinného zaplatiť sumu 724,19 eur , spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy
724,19 eur od 9.11.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 724,19 eur od
8.12.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 255,34 eur. Právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka
- VOP 14 k zmluve o úvere č. 901300560 uzavretej dňa 18.4.2011 medzi oprávneným a povinným.

11. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma jezachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch podľa § 3 a § 4 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní.

12. Odvolací súd uviedol, že v článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zakotvené,
že veriteľ, dlžník a ručiteľ (zmluvné strany) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov
vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere a zaviazali sa pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským
súdom využiť mediáciu. Preto sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené
pred Mediačným centrom, registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom

a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava.

13. Podľa Štatútu Mediačné centrum, zriadené a vedené o spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, je centrom pre výkon činnosti
mediátorov zapísaných v zozname mediátorov vedenom Mediačným centrom podľa zákona č. 420/2004
Z. z. o mediácii a Štatútu mediačného centra. Cieľom Mediačného centra je riešiť existujúci spor medzi

jeho stranami, ktorý vznikol alebo vznikne z ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu, majúci základ v
občianskom,rodinnom,pracovnomaleboobchodnompráve,atakpredchádzaťkonaniunavšeobecnom
súde.

14. Z uvedeného vyplýva, že len rozhodcovský súd má právo rozhodovať veci podľa zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní.

15. V prejednávanej veci rozhodcovská doložka nie je súčasťou zmluvy o úvere, nie je zakotvená ani
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a oprávnený nepredložil ani písomnú rozhodcovskú
zmluvu uzavretú s povinným. Za rozhodcovskú doložku nemožno považovať dohodu strán, že prípadné

spory zo zmluvy o úvere budú riešiť pred Mediačným centrom, ktorého cieľom je predchádzať súdnym
konania, nie vo veci rozhodnúť vykonateľným rozhodnutím. To znamená, že neexistuje písomná dohoda
účastníkov konania, podľa ktorej na prejednanie a rozhodnutie ich sporu zo zmluvy o úvere je oprávnený
rozhodcovský súd.

16. Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak
medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná
rozhodcovskázmluva,potombeztakejtoplatnejzmluvymajúcejbuďformuosobitnejzmluvyaleboformu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôžebyťpodkladompreexekučnékonanie.Prevykonanieexekúcievdanejvecitedachýbazákladný

predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul, preto súd prvej inštancie dôvodne zastavil
exekúciu.

17. Odvolací súd udáva, že pokiaľ oprávnený vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil zmluvu
účastníkov konania o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, je potrebné zdôrazniť, že je to práve oprávnený,

na ktorom je dôkazné bremeno preukázať spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti nespotrebiteľský
charakter zmluvy. Ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí, že spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie
dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie. Oprávnený však v tomto smere dôkaznú povinnosť nesplnil, súd prvej inštancie preto
správne pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom, vychádzal z toho, že úver poskytnutý
povinnému je spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 57 ods. 1, písm. m) Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné
podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi

alebo so zákonom.

19. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie vydané dňa 23.5.2019 odvolací
súd považuje za správne, pretože bolo vydané po 23.12.2015, teda po nadobudnutí účinnosti novelyExekučného poriadku - zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok
a niektoré zákony, vrátane Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie vychádzal z platnej právnej
úpravy v čase rozhodovania o zastavení exekúcie.

20. Uvedená novela Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť
práva povinných ako spotrebiteľov v exekučnom konaní keď boli zaviazaní na plnenie zo zmenky
a v základnom konaní podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nebolo prihliadnuté na 1.
neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor

s dobrými mravmi alebo so zákonom.

21. Tým, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu pre neplatnú rozhodcovskú
doložku, táto novela - zákon č. 438/2015 Z.z. nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože súd prvej inštancie prihliadal na neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
a oprávnený už v návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, uviedol, že

uplatnený nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a oprávnený predložil
rozhodcovskému súdu, aj exekučnému súdu spotrebiteľskú zmluvu, ktorú zabezpečovala predmetná
zmenka a exekučný súd v napadnutom uznesení prihliadal na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, čím bol naplnený účel uvedenej novely Exekučného poriadku - ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
m/ Exekučného poriadku, podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku.

22. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správne potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).