Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 28, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17Csp/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214416
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2217214416.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: A. B., D.. XX.XX.XXXX, G.
XXXX/XX, W. Z., o zaplatenie 8.866,46 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmluvné úroky vo výške 9,90 % ročne zo sumy 8.866,46
eur od 30.06.2017 do zaplatenia, najviac však do výšky sumy zmluvných úrokov 3.480,82 eur, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie vo zvyšnej časti žaloby z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi s a p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd v predošlom rozsudku vydanom dňa 21.06.2019 v prejednávanej veci o zaplatenie 8.866,46 € s
prísl. okrem iného výrokom II, následne potvrdeným rozsudkom odvolacieho súdu, zamietol žalobu vo
zvyšnej časti zmluvných úrokov vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8.866,46 eur od 30.06.2017
(t.j. odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru) do úplného zaplatenia istiny, s

tým, že žalobcovi súd z dôvodu jeho plného úspechu v časti istiny rozhodujúcej pre určenie celkového
úspechu strany v spore priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Tieto
výrokové časti rozsudku po ich potvrdení rozsudkom Krajského súdu v Trnave (č.k. 9Co/239/2019-138)
boli napadnuté dovolaním žalobcu.

2. Po doručení v následnom dovolacom konaní vydaného uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k.
5Cdo/86/2020-194 z 26.10.2020 stranám sporu s príslušnými výzvami k oznámeniu aktuálneho stavu

pohľadávky / záväzku (viď výzvy z č.l. 199) súd predmetnú vec v zostávajúcej časti nároku, ktorá bola
uvedeným uznesením súdu vyššej právnej inštancie zrušením v odseku 1 odôvodnenia špecifikovanej
časti skoršieho rozsudku (tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu) vrátená tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie, opätovne prejednal na nariadenom pojednávaní, ktoré súd vykonal
v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p. v neprítomnosti riadne ospravedlneného
žalobcu, ktorý nepožiadal o jeho odročenie a súhlasil s konaním pojednávania bez jeho účasti, a v
neprítomnosti nijakým spôsobom neospravedlneného žalovaného, ktorý taktiež nepožiadal o odročenie

pojednávania. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v spise a podstatným obsahom spisu (viď zápisnicu z pojednávania z 28.04.2021),
pričomprijalrovnakéskutkovézáveryakovpredošlomrozsudkuz21.06.2019(najmäodseky4až7jeho
odôvodnenia, na ktoré súd v plnom rozsahu odkazuje) a zároveň zostávajúcu časť nároku vymedzenúv odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku opätovne právne posúdil v súlade s vysloveným právnym
názorom súdu vyššej inštancie.

3. Na základe uvedeného súd v ďalšom konaní rozhodol tak, že zaviazal žalovaného aj k zaplateniu
zmluvných úrokov vo výške 9,90 % ročne zo sumy 8.866,46 eur od 30.06.2017 do zaplatenia, najviac
však do výšky sumy (žalobcom podľa jeho čiastočného späťvzatia žaloby z 22.04.2021 požadovaných)
zmluvných úrokov 3.480,82 eur - v čase vyhlásenia rozsudku už splatných takmer v celom rozsahu
(splatnosť celej sumy tohto zostatku nastáva dňom 17.06.2021, pokiaľ predmetný dlh nebude uhradený

skôr), pretože strany sa v uzavretej zmluve o úvere vrátane jej súčastí (príslušné ustanovenia
OP žalobcu pre úvery občanom v znení účinnom od 01.11.2015) dohodli na tom, že aj v prípade, že si
dlžník z úverového vzťahu poruší svoju povinnosť riadne a včas splácať úver, v dôsledku čoho dôjde k
jeho predčasnému zosplatneniu veriteľom, bude dlžník aj naďalej povinný platiť úroky z úveru, ktoré sú
odplatou za poskytnutý úver, čo súd aj rešpektoval (zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka
, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch
nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do
úplného splatenia úveru), avšak - pokiaľ nedôjde k zaplateniu celého zostatku istiny skôr (kedy je
žalovaný povinný platiť úroky z istiny len do času jej skutočného vrátania veriteľovi) - maximálne len
do výšky, v akej by mal žalovaný zaplatiť zmluvné úroky z istiny pri riadnom plnení povinností v zmysle

zmluvy ako cenu peňazí s tým, že predmetnú dohodu nad rozsah v zmluve vopred stanovenej celkovej
výšky úrokov, ktoré má dlžník zaplatiť za poskytnuté peniaze počas dohodnutej doby splácania úveru
(len do tejto výšky sú zmluvné úroky ako cena peňazí vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne), považoval
súd za dojednanie, ktoré je podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka neprijateľnou, a tým i neplatnou
zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, pretože také dojednanie by umožňovalo navyšovanie ceny peňazí bez jej
presného objemového a časového ohraničenia, čím by sa postavenie dlžníka ako spotrebiteľa mohlo
neprimerane zhoršiť a v konečnom dôsledku by musel veriteľovi zaplatiť neprimerane vysokú a v prípade
pretrvávajúceho omeškania dlžníka ničím nelimitovanú sumu ako náhradu (odmenu) za poskytnutie
peňazí. V tomto prípade priznal súd žalobcovi všetky (doteraz nepriznané) zmluvné úroky v zmysle ust.

§ 497 Obchodného zákonníka (5.174,- eur /č.l. 1/ - 1.406,67 eur - 286,51 eur /č.l. 41-42, č.l. 101/), a
to vzhľadom na ich splatnosť ku dňu vyhlásenia rozsudku v nevyčíslenej podobe tak ako to vyplýva z
výroku I tohto rozsudku (k tomu pozri aj prvú vetu tohto odseku odôvodnenia rozsudku). V rozsahu nad
priznanú sumu úrokov súd konanie na čiastočné späťvzatie žaloby z 22.04.2021 zastavil podľa § 144
a § 145 ods. 2 C.s.p.(výrok II).

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods.
1, 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v
rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci (v časti istiny rozhodujúcej pre určenie celkového

úspechu strany v spore) úspešný na 100 % a neúspešný na 0 %, t.j. jeho čistý úspech vo veci
predstavuje 100 % (vrátane predošlého rozsudku vydaného v tejto veci dňa 21.06.2019). O výške tejto
náhradybuderozhodnutésúdomprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí,
samostatným uznesením (výrok III).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).