Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 14, 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/25/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821010145

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3821010145.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného X.
G. na hlavnom pojednávaní dňa 14. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný X. G., I.. XX.X.XXXX O. Z., T. B., Z. W. B., B. Z. B., U.. Š.. N. X/XX,

je vinný, že

dňa 17.12.2020 o 09:45 hod. počas toho, ako cúval s nákladným motorovým vozidlom zn. J. X., TEČ:
B. XXX J., po cestnej komunikácii v blízkosti vchodu č. XX bytového domu na Ul. M. O. B. a nemal
dostatočný rozhľad a ani si nezabezpečil pomoc spôsobilej a náležite poučenej osoby, zadnou ľavou
časťou vozidla narazil do chodkyne Ing. W. J., ktorá spadla na vozovku, čím porušil § 4 odsek 1 písmeno

c), § 22 odsek 2, 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení, v dôsledku čoho poškodenej spôsobil zlomeninu hornej časti pravej ramennej kosti,
odreninu čela vpravo a tržne zmliaždenú ranu ľavej ušnice, čím jej sťažil obvyklý spôsob života v trvaní
12 týždňov,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písmeno h) Trestného zákona,

a za to sa
odsudzuje:

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa§ 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 22 (dvadsaťdva) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú Ing. W. J., I.. XX.X.XXXX O. Z., G. Z. B., U..
M. XX/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
X. G.I. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 1Pv
11/21/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná

dokazovanie v rozsahu výroku o treste, náhrady škody.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný inému
z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej
povinnosť uloženej mu podľa zákona, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné

znaky skutkovej prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona,
s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona.

Štátchrániživotazdravieakojednyznajdôležitejšíchspoločenskýchhodnôt,chrániichpredpáchateľmi,
ktorí ich svojím konaním narúšajú. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, vypočul svedka - poškodenú Ing. W. J.Ú. (ďalej
len poškodená), oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že spáchanie trestnej činnosti plne priznáva, je mu veľmi ľúto čo sa stalo. Je

zamestnaný vo firme B., kde rozváža stravu, je tam zamestnaný na dohodu o vykonaní práce už asi
6 rokov, predložil dohodu (na č.l. 78). Ako odovzdal obed, cúval, zacítil tupý náraz. Hneď poškodenej
poskytol pomoc, sám volal políciu, záchranku. Išlo o vozidlo zamestnávateľa. On má pomaly 60 rokov, v
prípade, že príde o vodičské oprávnenie, zamestnávateľ mu povedal, predložil súdu i k tomu vyjadrenie
zamestnávateľa, že ho viac nebude mať možnosť zamestnávať, pretože inú prácu pre neho vhodnú

nemá. Pôvodne pracoval ako murár, no túto prácu už nevládze vykonávať. Zamestnávateľ zamestnáva
ešte kuchárov, no túto prácu on nevie vykonávať. Má z dohody príjem 350 eur, z tohto príjmu platí
nájom, predložil súdu nájomnú zmluvu (č.l. 73-77), ide o 1 a pol izbový byt, pomohol mu ho zohnať
zamestnávateľ, dovtedy býval u neho, no teraz z osobných dôvodov jemu prenajímaný byt potrebuje
zamestnávateľ predať, a preto v tomto byte už nemôže bývať. Manželka je na dôchodku, má dôchodok

vo výške 405 eur (listinný dôkaz č.l. 89), z toho mesačne platia pôžičky vo výške 180 eur. Mesačne má
výdavky na mobilný telefón asi 10 eur na krediť. Ak príde o prácu, nevie z čoho budú s manželkou žiť.

Poškodená vypovedala k ňou uplatnenej škode s tým, že požaduje škodu vo výške 1.000 eur, výšku
uplatňovanej škody však nevedela súdu listinnými dôkazmi nijakým spôsobom dokladovať. Škoda jej

nebola vyplatená ani poisťovňou.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi hodnotiacimi osobu obžalovaného - správy na č.l. 60, výpis z
evidencie priestupkov na č.l. 58-59, evidenčná karta vodiča na č.l. 54-57, odpisom registra trestov na č.l.
62, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol opakovane postihnutý za rôzne priestupky na úseku cestnej

premávky, v posledných 10 rokoch nebol súdne trestaný.

Pri ukladaní trestu súd, zohľadniac základné zásady ukladania trestu, zohľadniac ustanovenie § 34
odsek 1 Trestného zákona pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac a vzhliadnuc u obžalovaného
dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno l), n) Trestného zákona - okolnosť, že sa k spáchaniu

trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval a svojím uznaním viny na hlavnom pojednávaní
napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, nepriznal obžalovanému poľahčujúce okolnosti
navrhované obhajcom v zmysle § 36 písmeno j), k), m) Trestného zákona, lebo nedospel k záveru,
práve pre postihnutia za priestupky na úseku cestnej premávky, žeby bolo možné konštatovať, že
úplne viedol riadny život, ako sa práve predpokladá na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti, rovnako

nebola obžalovaným uhradená spôsobená škoda a len oznámenie poistnej udalosti poisťovni nie jemožné takto posudzovať, rovnako ako privolanie polície po dopravnej nehody nie je možné považovať
za oznámenie trestného činu polícii, žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona,
teda prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami a tým pri ukladaní trestu

použitie i ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, zohľadniac spôsob spáchania činu, okolnosti, za
akých došlo k spáchaniu trestného činu, jeho následok, berúc do úvahy i ostatné okolnosti vyplývajúce
z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, a aj vzhľadom na samotný postoj obvineného k trestnej
činnosti, ktorý bol vyjadrený jeho vyhlásením o uznaní viny, ostatné správy k osobe obvineného, potom
súd dospel k záveru, že nie je potrebné na obžalovaného pôsobiť i trestom zákazu činnosti, tak ako to

vo svojej záverečnej reči navrhol prokurátor, pretože súd má za to, že účel trestu splní v dostatočnej
miere trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odloží na skúšobnú dobu v trvaní
22 mesiacov. Práve opačne bol súd názoru, že navrhovaný trest zákazu činnosti, i keď by len kratšieho
trvania, ako to v záverečnej reči navrhol prokurátor, by mal na obžalovaného, predovšetkým však na
jeho najbližšiu rodinu ďalekosiahle negatívne dôsledky, a tu súd musel a prihliadol i na ustanovenie §

34 odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého ustanovenia má trest postihovať iba páchateľa, tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Takýto trest by mal nepriaznivé
dopady a postih i na najbližších príbuzných, manželku, pretože je nesporné, že uložením trestu zákazu
činnosti by obžalovaný jednoznačne prišiel o zamestnanie, ako trvalý zdroj príjmu a tým o prostriedky, z
ktorých uhrádza nájomné. Tým by spolu s manželkou prišli o bývanie, stali by sa bezdomovcami, pretože

príjem, ktorý súdu dokladoval, že má manželka, slúži na uhrádzanie ostatných výdavkov, ktorými sú
obžalovaný s manželkou zaťažení a nepostačoval by aj na úhradu nájomného. Obžalovaný (vzhľadom
na svoj vek, vzdelanie, pracovné zručnosti) má obmedzené možnosti reálne si nájsť iné zamestnanie,
ako aktuálne na zabezpečovanie príjmu vykonáva. Potom súd považoval vyššie uvedený trest za
zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý v dostatočnej miere splní účel trestu tak z pohľadu generálnej

ako i individuálnej prevencie.

Poškodená bola so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces, pretože poškodená
svoj nárok v trestnom konaní na úvod hlavného pojednávania síce uplatnila, ale jeho výšku v
trestnom konaní žiadnym relevantným dôkazom súdu nedokladovala, nepreukázala, bolo by nad rámec

adhézneho konania, aby tento nárok, jeho výšku v trestnom konaní dokazoval súd, trestné konanie by
sa tým predĺžilo, a preto bola so svojím nárokom v zmysle § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázaná
na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.