Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/31/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011619
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118011619.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.06.2021, v trestnej
veci proti obžalovanému T. I. a spol. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4
písm. b) Tr. zákona a iné, o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 3T/41/2018 zo dňa 21.11.2019 v časti týkajúcej sa obžalovaných T. I. a R. N. jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie krajského prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní T. I., R. C. a R. N. podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodení
spod obžaloby pre skutky kvalifikované v bode 15/ a 16/ ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od 01.01.2006 s poukazom na ust. § 138
písm. i) Trestného zákona účinného od 01.01.2006 a pokračovací zločin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona účinného od 01.01.2006 s poukazom na § 138
písm. i) Trestného zákona účinného od 01.01.2006, v bode 20/ ako pokračovací zločin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od 01.01.2006 s poukazom na ust.
§ 138 písm. i) Trestného zákona účinného od 01.01.2006 a pokračovací zločin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona účinného od 01.01.2006 s poukazom na § 138
písm. i) Trestného zákona účinného od 01.01.2006 a v bode 21/ ako pokračovací zločin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od 01.01.2006 s poukazom na ust.
§ 138 písm. i) Trestného zákona účinného od 01.01.2006 a pokračovací zločin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona účinného od 01.01.2006 s poukazom na §
138 písm. i) Trestného zákona účinného od 01.01.2006, ktoré mali spáchať tak, že

obžalovaný T. I.
15/ od 09:30 hod. dňa 31.10.2006 do 08:30 hod. dňa 02.11.2006, spoločným konaním s obž. P. O., nar.
XX.XX.XXXX a M. Z. nar. XX.XX.XXXX, proti ktorým je pre tento skutok vedené konanie na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 3T/17/2010, sa vlámali do predajne potravín zv. „U X.“ v obci D., okr. T., kde T. I.
dával pozor na prístupovej ceste do dediny, pričom P. O. a M. Z nezisteným predmetom odstránili pätlicu
na bráničke, cez ktorú sa dostali do dvora, následne M. Z. pomocou štikacích klieští odstránil visiace
zámky na ochrannej mreži vchodových dverí, po čom P. O. kovovou tyčou vylomil vchodové dvere, cez
ktoré sa dostali do chodby potravín, kde následne P. O. vylomil dvere vedúce do samotnej predajne, kde
z otvorenej pokladne ukradli peniaze v sume 66,39 eur (2.000,- Sk), alkohol zn. slivovica a tabakové
výroby rôznych značiek, čím X. L. spôsobili škodu krádežou vo výške 351,99 eur (10.604,10 Sk) a škodu
poškodením zariadenia vo výške 159,33 eur (4.800,- Sk),

obžalovaní T. I. a R. C.
16/ od 11:30 hod. dňa 02.12.2006 do 03:30 hod. dňa 05.12.2006, spoločným konaním s obž. P. O.,
nar. XX.XX.XXXX a obž. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, proti ktorým je pre tento skutok vedené konanie na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 3T/17/2010, sa vlámali do predajne potravín v obci U. L. tak, že T. I.
a R. C. dávali pozor na prístupových cestách do dediny, P. O. páčidlom zo zadnej strany vypáčil v oblasti
zámku drevené dvere vedúce do priestorov archívu spotrebného družstva Jednota nachádzajúceho sa
na prvom poschodí objektu, následne vypáčil plechové dvere vedúce do skladu predajne, z ktorej mreže
nachádzajúcej sa za dverami odstránil M. Z. kliešťami 2 ks visiacich zámkov, kde po tomto P. O. vnikol
do skladu predajne, z ktorej ukradol rôzne tabakové výrobky a alkoholické nápoje, ktorý ich aj odviezol
na miesto a z miesta činu, čím Z. R., T. spôsobili krádežou škodu vo výške 93,21 eur (2.808,- Sk) a
poškodením zariadenia vo výške 579,57 eur (17.460,- Sk),

obžalovaný R. N.
20/ asi o 23:30 hod. dňa 02.04.2007 vo Vlkovej, okr. Kežmarok, spoločným konaním s obž. P. O., nar.
XX.XX.XXXX a M. Z., nar. XX.XX.XXXX, proti ktorým je pre tento skutok vedené konanie na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 3T/17/2010, sa vlámali do areálu spol. A., s. r. o., T. tak, že P. O. železným
páčidlom vylomil vchodové dvere vedúce do budovy, kým R. N. dával pozor na prístupovej ceste do
areálu, ktorý ich aj odviezol na miesto a z miesta činu, následne sa P. O. a M. Z. dostali cez neuzamknuté
dvere do kancelárie, kde sa v tom čase nachádzal strážnik areálu T. F., ktorému povedali, aby si ľahol
na gauč, potom mu M. Z. svietil baterkou do očí, v tom čase P. O. s kuklou na hlave stál vo dverách
kancelárie, kedy M. Z. následne začal prehľadávať zásuvky celej kancelárie, kým P. O. svietil strážnikovi
baterkou do oči, potom zašiel M. Z. do vedľajšej miestnosti, ktorú takisto celú prehľadal, po vrátení sa
do kancelárie na stole našiel zväzok kľúčov, s ktorými odišiel znova do vedľajšej miestnosti, kde sa
nachádzal trezor a týmito kľúčmi sa snažil tento trezor otvoriť, kde po tomto sa vrátil naspäť do kancelárie,
odkiaľ ukradol 1 fľašu alkoholu zn. Soberano, 1 fľašu zn. Napoleon a baterku, pričom pred odchodom
vytrhol telefónne káble zo zásuvky, čím takto svojím konaním spôsobili pre spol. A., s. r. o., T. škodu
krádežou vo výške 36,51 eur (1.100,- Sk) a škodu poškodením dverí, telefónnych prípojok a zámkov
kancelárskych skríň vo výške 1.211,58 eur (36.500,- Sk),

obžalovaný R. C.
21/ od 18:00 hod. dňa 27.10.2006 do 02:20 hod. dňa 28.10.2006 vo Vlkovej, okr. Kežmarok, spoločným
konaním s obž. P. O., nar. XX.XX.XXXX a M. Z., nar. XX.XX.XXXX, proti ktorým je pre tento skutok
vedené konanie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 3T/17/2010, sa vlámali do predajne potravín
tak, že M. Z. pákovými kliešťami preštikol visiaci zámok mreží, následne P. O. železným páčidlom v
oblasti zámku vylomil vchodové dvere, kým R. C. dával pozor na prístupovej ceste do obce, ktorý ich aj
odviezol na miesto a z miesta činu, potom M. Z. ostal pri vchodových dverách dávať pozor, na čo P. O.
vošiel do priestoru potravín, odkiaľ z priestoru pod pultom s pokladňou a zo zadnej miestnosti potravín
ukradol 489 krabičiek cigariet rôznych značiek, 50 ks zapaľovačov, 200 ks zápaliek a 8 ks tabaku a 100
ks tabakových papierikoch, čím spôsobili M. T. škodu krádežou vo výške 580,64 eur (25.626,27 Sk) a
škodu poškodením vo výške 98,59 eur (2.970,- Sk),

pretože nebolo dokázané, že skutky spáchali obžalovaní.

Proti uvedenému rozsudku podal prokurátor v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V jeho písomnom
odôvodnení považoval za potrebné v prvom rade uviesť, že v obžalobe uvedených skutkov č. 15/, 16/,
20/ a 21/ sa okrem obžalovaných mali spolu s nimi dopustiť aj T. I. a Y. A., ktorých mená sú v skutkoch
obžaloby riadne uvedené a ich iniciály sú uvedené aj v skutkoch odsudzujúceho rozsudku Okresného
súdu Prešov pod sp. zn. 3T/17/2010 zo dňa 13.09.2018. Podľa neho je preto od počiatku až dokonca
zrejmé, že tieto skutky spáchali tam uvedené osoby spoločným konaním. Osoby T. I. a Y. A. na hlavnom
pojednávaní dňa 07.08.2018 vyhlásili podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchaných
skutkov a podľa prokurátora tým aj nepriamo priznali a potvrdili, že sa týchto skutkov bez výhrad dopustili
tak, ako je to uvedené v obžalobe spoločným konaním s ostatnými osobami a teda aj s osobami obž.
T. I., R. C., R. N. a C. S., ktorý však medzičasom zomrel a voči nemu bolo zastavené trestné stíhanie.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo prokurátor zistil, že
svedkovia T. I. a Y. A. na hlavných pojednávania v dňoch 10.09.2019, resp. 19.11.2019 odmietli k veci
vypovedať, súd toto ich vyjadrenie nenamietal a keďže ich výpoveď bola pre rozhodnutie o obžalovaných
kľúčová (iné osoby sa skutkov s nimi už nedopustili a neboli tam prítomní iní svedkovia), rozhodol v
prospech obžalovaných. Čo sa týka svedka T. I., ten ako brat obž. T. I. mal právo odmietnuť vypovedať v
zmysle § 130 ods. 1 Trestného poriadku, avšak svedok Y. A. odmietol vypovedať z dôvodu podľa § 130
ods. 2 Trestného poriadku, čo podľa prokurátora nedáva žiadnu logiku, keďže za skutky, ktorých sa mal
zúčastniť on, už bol súdom právoplatne odsúdený (rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T 17/2010

zo dňa 13.09.2018, ktorým mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu) a teda mu nehrozilo žiadne
trestné stíhanie. Namieta, že uvedenú skutočnosť súd žiadnym spôsobom neskúmal a od svedka ani
nežiadal, aby svoje vyjadrenie spresnil, či konkrétne uviedol, aké trestné stíhanie by si mohol privodiť.

Ďalej prokurátor v odôvodnení svojho odvolania uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov má
svedok právo odoprieť výpoveď len z dôvodov uvedených v § 99 ods. 1 a 2 Trestného poriadku a §
100 ods. 1 a 2 Trestného poriadku (teraz § 130). Ak tieto dôvody nie sú, možno svedka nútiť vypovedať
uložením poriadkovej pokuty podľa § 66 Trestného poriadku (teraz § 70). V súdnom konaní, pokiaľ
odmietanie vypovedať je opakovaným prejavom nedôvery svedka k súdu alebo k jeho spravodlivému
konaniu a rozhodnutiu, môže byť takéto odmietanie svedeckej výpovede urážlivým chovaním voči
súdu v zmysle znakov skutkovej podstaty trestného činu pohŕdania súdom podľa § 169b Trestného
zákona (teraz § 343) (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Tz 25/2000). Navyše právo odoprieť
výpoveď podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku sa nemôže vzťahovať na výpoveď svedka ako celok,
nemôže byť absolútne (na rozdiel od práva odoprieť výpoveď podľa § 130 ods. 1 Trestného poriadku),
najmä z dôvodov poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní a súdom možnosť získať dostatočne
potrebné podklady na zistenie, či je hrozba nebezpečenstva trestného stíhania reálna (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2008, sp. zn. 1 Tošs 9/2008). S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku zrušil
napadnuté rozhodnutie a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Odvolací súd na prejednanie uvedeného odvolania nariadil verejné zasadnutie, na ktorom podmienky
pre jeho vykonanie nemal splnené len u obžalovaného R. C.. Predvolanie na verejné zasadnutie sa
mu nepodarilo doručiť na adrese trvalého pobytu a ani na adrese, ktorú naposledy určil na doručovanie
písomností. Jeho pobyt sa nepodarilo súdu zistiť ani šetrením polície. Z dôvodu urýchlenia konania preto
bola podľa § 21 ods. 1 Tr. poriadku vec obžalovaného R. C. vylúčená zo spoločného konania vedeného
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 10To/31/2020 na samostatné prejednanie a rozhodnutie, a
na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.06.2021 bolo odvolanie prokurátora prejednané len v rozsahu
týkajúcom sa obžalovaných T. I. a R. N..

V uvedenom rozsahu teda krajský súd preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie krajského
prokurátora vo vzťahu k obžalovaným T. I. a R. N. nie je dôvodné.

Krajský súd zistil, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy v podstate v rozsahu
nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie tak, ako to predpokladá ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Okresný
súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol dôkazy, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa
vykonané, pričom uviedol aj ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil a akými úvahami sa spravoval, keď dospel
k záveru prezentovanému vo výroku svojho rozhodnutia.

Ako je zrejmé z napadnutého rozsudku, prvostupňový súd oslobodzujúci výrok odôvodnil v podstate
tým, že ani jedným z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, aby sa niektorí
z obžalovaných zúčastnili spáchania žalovaných skutkov. Preto dospel k záveru, že nebolo preukázané,
že skutky spáchali obžalovaní a tak je potrebné obžalovaných podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku spod
obžaloby oslobodiť.

S uvedeným záverom sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd, pričom na žiaden zákonný a
použiteľný dôkaz usvedčujúci obžalovaných zo spáchania žalovanej trestnej činnosti nepoukázal ani
prokurátor vo svojom odvolaní.

Pokiaľ prokurátor vinu obžalovaných vyvodzuje zo skutočnosti, že T. I. a Y. A. v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 3T/17/2010 na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie o vine
zo spáchania skutkov, v ktorých ako spolupáchatelia boli v obžalobe uvedení aj obžalovaní T. I. a
R. N., tak odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že prezumpcia neviny nie je porušená, ak
sa o účasti obžalovaného na žalovanej trestnej činnosti zmieňuje výrok alebo odôvodnenie skoršieho
rozhodnutia súdu, ktorým bola odsúdená iná osoba. Ak súd rozhoduje o vine a treste na podklade
prijatého vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov
uvedených v obžalobe, alebo vyhlásenia, že nepopiera spáchanie takého skutku podľa § 257 ods. 5, 7

Trestného poriadku, tak rozhoduje bez vykonania dokazovania, pričom toto rozhodnutie vyvoláva právne
účinky len vo vzťahu k tomuto obžalovanému. Ak súd následne rozhoduje o obžalobe podanej proti
inému obžalovanému (hoci zo spáchania činu pokrytého skôr schválenou dohodou) alebo o vine iného
obžalovaného (hoci zo spáchania činu pokrytého skorším prijatím vyhlásenia o vine), vykonáva v tomto
smere autonómne dokazovanie, bez akejkoľvek viazanosti skorším schválením dohody alebo prijatím
vyhlásenia o vine a nemôže pri rozhodovaní vychádzať zo schválenej dohody alebo prijatého vyhlásenia
(pozri bližšie R 15/2017).

Z vyhlásenia viny jedného obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku teda nemožno
vyvodzovať vinu iného obžalovaného, ktorý vinu popiera, ale vo vzťahu k nemu je potrebné o jeho vine
zo žalovaného skutku vykonať autonómne dokazovanie.

Po vylúčení veci z konania sp. zn. 3T/17/2010 na samostatné konanie bolo k vine obžalovaných
vykonané dokazovanie, pričom je potrebné súhlasiť s prvostupňovým súdom, že žiaden dôkaz
nepreukazoval účasť obžalovaných na žalovaných skutkoch.

Bezdôvodná je aj námietka prokurátora, podľa ktorej bol nezákonný postup prvostupňového súdu,
keď svedka Y. A. nenútil vypovedať, pretože podľa prokurátora tento svedok nemal právo odoprieť
vypovedať.

Svedok, ktorý bol skôr obvinený, resp. je obvinený z účasti na trestnom čine obvineného, vo veci ktorého
vypovedá, má vždy právo odmietnuť výpoveď podľa
§ 130 ods. 2 Tr. poriadku, a to aj vtedy, ak sa trestné stíhanie proti nemu vedie alebo viedlo samostatne.
Ak svedok toto svoje právo využije, jeho skoršiu výpoveď nemožno pre dikciu § 263 ods. 3 písm. c) Tr.
poriadku prečítať na hlavnom pojednávaní (viď R 14/2012).

V predmetnej veci je potrebné zdôrazniť, že na Y. A. a T. I. bola obžaloba podaná spoločne s
obžalovanými T. I. a R. N., pričom Y. A. a T. I. boli za žalované trestné činy aj právoplatne odsúdení
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/17/2010 zo dňa 13.09.2018. Právo odoprieť výpoveď im
tak zostalo zachované aj po tom, čo bola vec obžalovaných T. I. a R. N. vylúčená na samostatné konanie.

Právo svedka odoprieť výpoveď, ak by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania
sebe alebo osobám uvedeným v § 130 ods. 2 veta prvá Tr. poriadku je dôsledkom ústavnej ochrany a
táto má prednosť pred dosiahnutím účelu trestného stíhania (§ 1 Tr. poriadku), a to aj vtedy, ak by v
dôsledku jej uplatnenia dokazovanie v konkrétnej veci trpelo tzv. dôkaznou núdzou.

Vzhľadom na tieto skutočnosti aj podľa názoru krajského súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým
obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku, teda že nebolo dokázané, že skutky
spáchali, oslobodil je v súlade so zákonom, a tak odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr.
poriadku ako nedôvodné zamietol.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 20, 2021. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.