Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 2, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516200634
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516200634.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobkyne M. K., nar. XX.X.XXXX,

G. XXXXXXXX, okres N. Y., zastúpenej združením Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) Poprad,
IČO:42088453Nábrežie jána Pavla II. 439/16, Poprad, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35807598, Pribinova 25, Bratislava, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, sumu 1.132,- eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu dňa 23.2.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti stranami
dňa 22.7.2011 uzavretej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, uloženia povinnosti žalovanej vzdať
sa akýchkoľvek finančných nárokov voči nej a uloženia povinnosti žalovanej žalobkyňu písomne
oboznámiť o danom vzdaní sa, uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie
spočívajúce v sume vyplatenej žalobkyňou nad 800,- eur istiny, uloženia zákazu žalovanej používať v
zmluvách o úvere vypracovaných vo formulárovej podobe všetky formy plnomocenstiev na tretie osoby,

zmenky a dohody o zrážkach zo mzdy. V žalobe poukazovala na uzavretie zmluvy o úvere dňa 22.7.2011
na výšku úveru 800,- eur, že žalovaná neskúmala jej bonitu a vymáhala pohľadávky prostredníctvom
zrážok zo mzdy, poukázala na to, že mala zaplatiť istinu úveru zvýšenú o poplatok 772,- eur, že zmluva
neobsahuje údaj o RPMN, že jej a jej podmienkam, ktoré neboli dohodnuté individuálne, nerozumela, že
zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov, a žalovaná získala majetkový prospech bez právneho
dôvodu.

2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1C/17/2016 - 27 zo dňa 27.5.2016 bola na návrh žalobkyne
pripustená zmena žaloby, na základe čoho sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej 1/ určenia, že úverová
zmluva č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi stranami sporu dňa 22.7.2011 je bezúročná a bez poplatkov,
2/ uloženia povinnosti žalovanej vzdať sa akýchkoľvek finančných nárokov voči žalobkyni nad rámec
vyplatenej istiny vo výške 800,- eur a do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku ju o tejto
skutočnosti písomne oboznámiť, 3/ uloženia povinnosti žalovanej v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie spočívajúce v sume 152,- eur, ktoré jej žalobkyňa

zaplatila nad rámec istiny 800,- eur a 4/ uloženia zákazu žalovanej používať v zmluvách o úvere
vypracovaných vo formulárovej podobe všetky formy plnomocenstiev na tretie osoby, zmenky a dohody
o zrážkach zo mzdy.3. Na pojednávaní dňa 28.10.2016 žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
navrhla vo vzťahu k požadovanému vydaniu bezdôvodného obohatenia pripustiť zmenu žaloby v znení
„Žalovaný je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie

spočívajúce v sume, ktorú žalobkyňa zaplatila žalovanému nad rámec istiny, a to vo výške 514,- eur.“,
ktorú zmenu súd pripustil uznesením č.k. 1C/17/2016 - 84 zo dňa 28.10.2016 vyhláseným priamo na
uvedenom pojednávaní. Súčasne na uvedenom pojednávaní vzala v prevyšujúcej časti podanú žalobu
(v znení po pripustení jej zmeny uznesením č.k. 1C/17/2016 - 27 zo dňa 27.5.2016) späť, s čím žalovaná
súhlasila podaním doručeným súdu dňa 19.12.2016.

4. Naposledy podaním doručeným súdu dňa 15.11.2016 navrhla opätovne zmenu žaloby tak, že žiadala
žalovanú zaviazať na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.132,- eur, ktoré žalovanej zaplatila
nad rámec istiny úveru 800,- eur. Súd pripustil navrhnutú zmenu žaloby uznesením č.k. 1C/17/2016 -
85 zo dňa 5.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.12.2016.

5. Predmetom konania tak ostalo rozhodnutie o požadovanom vydaní bezdôvodného obohatenia vo
výške 1.132,- eur a o zastavení konania o požadovanom určení, že úverová zmluva č. XXXXXXXXX
uzatvorená medzi stranami sporu dňa 22.7.2011 je bezúročná a bez poplatkov, uložení povinnosti
žalovanej vzdať sa akýchkoľvek finančných nárokov voči žalobkyni nad rámec vyplatenej istiny vo
výške 800,- eur a do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku ju o tejto skutočnosti písomne

oboznámiť a uložení zákazu žalovanej používať v zmluvách o úvere vypracovaných vo formulárovej
podobe všetky formy plnomocenstiev na tretie osoby, zmenky a dohody o zrážkach zo mzdy.

6. Žalovaná sa k veci samej vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 6.6.2016, kde navrhla žalobu
zamietnuť, pričom poukazovala na to, že uzavretá zmluva má charakter nepomenovanej zmluvy a

strany sa dohodli v zmysle všeobecných obchodných podmienok podľa § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka (ďalej iba „OBZ“), zároveň poukazovala na to, že ak bol úver výlučne na základe vyhlásenia
dlžníkaposkytnutýnaúčelzamestnania,nepôjdeospotrebiteľskýúver,žalobkyňavstúpiladozmluvného
vzťahu za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania z vlastnej vôle a ona ju
neovplyvňovala a ke´dže žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu,

nie je spotrebiteľom. Poukazovala pritom na dodatok zmluvy podpísaný tiež v deň 22.7.2011. Tiež
poukazovala na to, že zákon v čase uzavretia zmluvy nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku
odplaty a teda, že regulácia odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) sa
v tomto prípade nebude aplikovať. Tiež poukazovala na to, že zákonodarca poplatok za pracovanie
zmluvy nielen pripúšťa, ale aj výslovne uvádza, a tento podľa žalovanej nie je neprimerane vysoký,

keďže žalovaná je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania a podnikateľské náklady sú oproti
bankámvyššie.Poplatokmáv1/3predstavovaťúrokav2/3nákladynavypracovanieauzavretiezmluvy
s administratívou s tým spojenou. Poukazovala tiež na dôvodovú správu zákona o spotrebiteľských
úveroch (str. 20), ktorá úrok a poplatok označuje za odplatu za poskytnutie úveru a môže ísť podľa nej
teda o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle OZ. Tiež sa vyjadrovala k

dohode o zrážkach zo mzdy. Ohľadne požadovaného vydania bezdôvodného obohatenia poukázala na
to, že nenastala žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia stanovených zákonom, zmluva nebola nikdy
vyhlásená za neplatnú, neodpadol ani právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy a majetkový prospech
získala z poctivých zdrojov. týchto vyjadrení sa žalovaná pridŕžala i v následnom priebehu konania (viď
podania doručené súdu 28.6.2016, 23.9.2016, 25.10.2016, 29.12.2016).

7. Pojednávania v tejto veci boli vždy vykonané v neprítomnosti žalovanej (§ 180 CSP), nakoľko
táto v každom prípade ospravedlnila svoju neúčasť a udelila súhlas s vykonaním pojednávania v jej
neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie oznámením obsahu listín (§ 204 CSP), a to: žaloby a k nej pripojených:
zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), rozhodcovskej zmluvy,
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, žiadosti o zrážky zo mzdy, zmenky, potvrdenia o
zrážkach zo mzdy (z 1.10.2015), výzvy na úhradu dlhu; podania žalobkyne doručeného súdu 16.5.2016;
vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe doručeného súdu 6.6.2016 a k nemu pripojených: dodatku

k zmluve o úvere z 22.7.2011, zmluvy o úvere, dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov;
prehľadu o zrážkach zo mzdy doručeného súdu 14.7.2016; čítaním listinných dôkazov (§ 204 CSP),
a to: žalobkyňou na pojednávaní 28.10.2016 predložených ústrižkov poštových poukážok týkajúcich
sa platieb zadaných 12.9.2011 a 6.6.2013, ako aj správy Spojenej školy internátnej stará Ľubovňapodanejsúdu5.10.2016;oznámenímobsahulistín(§204CSP),ato:podaniažalobkynedoručenéhodňa
15.11.2016, podaní žalovanej doručených 19.12.2016 a 29.12.2016 vrátane ich overovacích doložiek
(čo sa týka zaručeného podpisu); a taktiež výsluchom žalobkyne, a zistil tento skutkový stav:

9. Strany sporu (žalovaná ako veriteľ prostredníctvom mandatára, žalobkyňa ako dlžník) uzavreli dňa
22.7.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej tiež iba „Zmluva“), na základe ktorej bol žalobkyni
toho istého dňa poskytnutý úver vo výške 800,- eur, ktorý sa podľa tejto Zmluvy zaviazala vrátiť spolu
„zvýšenú o príslušný poplatok“ vo výške 772,- eur, teda spolu mala vrátiť sumu 1.572,- eur v 12

mesačných splátkach po 131,- eur počnúc dňom 20.8.2011. V zmysle textu Zmluvy mala žalobkyňa
ako dlžník prehlásiť, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, ako aj vyhlásiť,
že sa oboznámila, okrem iného, i s VPPÚ na zadnej strane Zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady
a zaväzuje sa ich dodržiavať. V týchto VPPÚ sú pod bodmi 01. až 20. uvedené podmienky, na
ktorých sa mali zmluvné strany, podľa ich obsahu, „dohodnúť“. Zároveň v deň uzavretia Zmluvy bola
podpísaná rozhodcovská zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ale aj „dodatok“ k

zmluve o úvere, v zmysle ktorého žalobkyňa vyhlasuje, že poskytnuté finančné prostriedky použije
na kúpu pracovných pomôcok, pracovných odevov a pracovnej obuvi. Žalobkyňa doposiaľ žalovanej
zaplatila na základe vyššie uvedeného zmluvného vzťahu splátkami v období 12.9.2011 až 9.7.2013
spolu sumu 1.048,- eur a od 4.10.2013 do 7.12.2015 jej formou zrážok zo mzdy, o ktoré požiadala
žalovaná zamestnávateľa žalobkyne podaním zo dňa 2.9.2013, bolo zrazených zo mzdy spolu 884,-

eur, ktoré boli poukázané žalovanej. Spolu tak doposiaľ bolo uhradených 1.932,- eur. V súvislosti s
uzavretím Zmluvy vystavila žalobkyňa žalovanej i vlastnú bianko zmenku (k tomu viď bod 13. VPPÚ)
s predtlačeným údajom o zmenkovom úroku 0,25 % denne, ktorú následne vyplnila žalovaná na
sumu 1.225,97 eur a k spomínanému zmenkovému úroku obdobie od 30.6.2013. Tak Zmluva, ako aj
rozhodcovská zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, dodatok k zmluve o úvere, i

zmenka sú nepochybne uzavreté na vopred žalovanou pripravených formulárových tlačivách. Žalobkyňa
sa domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 1.132,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, vznik
ktorého žalovaná popiera a navrhuje žalobu zamietnuť. Ďalej súd vykonaným dokazovaním zistil, že
Zmluva nespadá pod úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak ide o zmluvu
spotrebiteľskú v zmysle všeobecných ustanovení OZ, pričom samotná Zmluva je absolútne neplatná a

teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený žalobkyňou je dôvodný.

10.Podľa§497OBZ(vzneníplatnomaúčinnomvčaseuzavretiaZmluvy):Zmluvouoúveresazaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy): Za dojednanie záväzku
veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru
je predmetom podnikania veriteľa.

12. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy):
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 6 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
Zmluvy):
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných

prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

14. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy):
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

16. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ:
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 457 OZ: Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

18. Podľa § 39 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy): Neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 40 ods. 1, ods. 3 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy):
Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby,
nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

20. Uzavretie Zmluvy nebolo v tomto konaní sporné, pričom preukázateľne išlo o zmluvu o úvere.
Uzavretá Zmluva nespadá pod režim v čase jej uzavretia platného a účinného zákona o spotrebiteľských
úveroch, zákon č. 129/2010 Z.z., avšak v žiadnom prípade nie z dôvodov, na ktoré vo vyjadrení k
žalobe poukazovala žalovaná (teda z dôvodov, že úver mal byť poskytovaný na výkon zamestnania -

totiž ako vyplynulo z výpovede žalobkyne, všetky údaje vypĺňal mandatár žalovanej, dal jej na podpis
viacero papierov, medzi ktorými boli niektoré i prázdne, pričom po nahliadnutí do dodatku k zmluve o
úvere uzavretého taktiež dňa 22.7.2011 žalobkyňa potvrdila, že je na ňom jej podpis, avšak uviedla, že
nevypisovala že to použije na pracovné pomôcky - uvedené, ale aj skutočnosť že vôbec v deň uzavretia
Zmluvy je uzatváraný osobitne takýto dodatok, preukázateľne žalobkyni ani nevydaný, spochybňuje

pravdivosť v Zmluve mandatárom žalovanej vyznačeného účelu úveru, rovnako tak aj skutočnosť, o aké
pracovné pomôcky malo ísť, pričom žalobkyňa pracovala v tom čase ako asistent pedagogický učiteľa
a nepotrebnosť akýchkoľvek pomôcok pre túto prácu vyplýva i zo správy Strednej školy internátnej
doručenej súdu 5.10.2016), ale na základe vykonaného dokazovania je zrejmé (z výpovede žalobkyne),
že „úver brala kvôli manželovi, lebo je rozvedená a potrebovala ho vyplatiť z bytu, bola to veľká čiastka,

aby jej dal byt prepísať, preto čo jej chýbalo ešte k tejto zmluve, tak hľadala prostriedky a preto oslovila
pána H., on bol finančný poradca spoločnosti POHOTOVOSŤ“. Z uvedeného vyplýva, že úver nie je
spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z.z. vzhľadom na jeho ustanovenie v § 1 ods. 3písm. d/ v čase uzavretia Zmluvy, avšak Zmluva ako taká je spotrebiteľskou zmluvou podľa príslušných
ustanovení OZ.

21. Uzavretá zmluva je teda jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení
platnom a účinnom v čase jej uzavretia, pretože žalovaná ako veriteľ nepochybne pri uzatváraní Zmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti - čo v konečnom dôsledku vyplýva
aj z jej vyjadrenia k žalobe - a teda bola dodávateľom v zmysle vyššie cit. § 52 ods. 3 OZ. Na
druhej strane konanie žalobkyne pri uzatváraní zmluvy nepochybne nebolo konaním v rámci žiadnej

obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Uvedené platí i napriek vyznačenému údaju vo formulári
Zmluvy o tom, že žalobkyni sú finančné prostriedky poskytnuté na výkon zamestnania - zamestnanie
nie je ani obchodnou, ani inou podnikateľskou činnosťou - teda žalobkyňa pri uzavretí a plnení Zmluvy
jednoznačne vystupovala ako spotrebiteľ podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 52 ods. 4 OZ. Navyše
sama žalobkyňa poukázala vo výpovedi na to, že mandatár žalovanej, ktorý Zmluvu s ňou uzatváral, jej
dal podpísať viacero papierov, medzi ktorými boli aj prázdne, ako aj že všetko vypĺňal on, ona tomu ani

nerozumie. Tieto tvrdenia žalovaná v konaní nielenže nevyvrátila, ale ani nespochybnila. Navyše takýto
postup mandatárov žalovanej je uvádzaný a zisťovaný, ako je súdu z jeho činnosti známe, i v množstve
iných obdobných konaní, v ktorých ako strana vystupuje žalovaná (a to nielen v civilnom procese,
ale aj v exekučných veciach), preto súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdení žalobkyne v
tomto smere. Vráťme sa však späť k účelu poskytnutia prostriedkov vyznačenému v Zmluve - a to „na

výkon zamestnania“. V čase uzavretia Zmluvy bolo platné a účinné ustanovenie § 52 ods. 4 OZ, ktoré
pojednáva iba o obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ako prekážke spotrebiteľského postavenia
fyzickej osoby v zmluvnom vzťahu. Na formulári Zmluvy nie je nikde uvedené, že by malo ísť o úver
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (napr. pri vyznačení „iný účel“) a teda napriek tomu tam
uvedené ustanovenie o poskytovaní prostriedkov na účel „zamestnania“ nemožno považovať za nič

iné, ako len za žalovanou vopred pripravenú situáciu na vyhnutie sa tomu, aby úver podľa Zmluvy
mohol byť považovaný za spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z., pretože tento zákon v
čase uzatvárania Zmluvy na účely tohto zákona vylučoval vo svojom ustanovení § 2 písm. a/ z okruhu
spotrebiteľov osobu, ktorej by bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
To, že v danom prípade Zmluvou poskytnutý úver nie je spotrebiteľským úverom, opakuje súd „úverom“,

podľa zákona č. 129/2010 Z.z. však na základe vykonaného dokazovania nijako nespochybňuje zistenú
skutočnosť, že ohľadne samotnej Zmluvy ide o zmluvu, opakuje súd „zmluvu“ spotrebiteľskú v zmysle
všeobecných ustanoví o spotrebiteľských zmluvách v čase uzatvárania Zmluvy platného a účinného
znenia samotného OZ.

22. Vyššie uvedené teda znamená, že aj keď zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§
261 ods. 3 písm. d/ OBZ), v danom prípade však vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa uzavrela
Zmluvu nie v súvislosti so svojou obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou, ďalej vzhľadom na
skutočnosť známu súdu z jeho činnosti - a to, že takýto druh zmluvy uzavierala žalovaná ako veriteľ vo
viacerých prípadoch, pričom ako pri iných súdu známych prípadoch, aj v tomto prípade je zrejmé, že

žalobkyňa ako dlžník a spotrebiteľ obsah Zmluvy a VPPÚ (ale ani rozhodcovskej zmluvy, či dohody o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov) podstatným spôsobom neovplyvňovala a preukázateľne ani ovplyvniť
nemohla - a to už len s poukazom na to, že všetky podrobnosti o vzťahoch týkajúcich sa uzavretej
Zmluvy sú upravené v zásade vo VPPÚ vopred formulárovo pripravených žalovanou (a podľa ich obsahu
bez akejkoľvek možnosti ovplyvniť ich obsah zo strany dlžníka) - má súd opätovne za to, že uzavretá

Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorej zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od ustanovení OZ
v neprospech spotrebiteľa - v tomto prípade žalobkyne (viď vyššie cit. § 54 ods. 1 OZ). Už len z toho
dôvodu súd pokladá „dohodu“ v bode 16. VPPÚ (ktoré inak v texte samej Zmluvy ani nie sú definované
ako jej neoddeliteľná súčasť) za neplatnú - takáto dohoda v zásade zhoršuje postavenie žalobkyne
oproti ustanoveniam OZ (napr. už len v otázke dĺžky premlčacej doby, rovnako v aj v otázke možnej

uplatňovanej výšky úrokov z omeškania - k tomu viď už v bode 06. VPPÚ spomínaný § 369 ods. 1 OBZ,
atď.) a preto je neplatná s poukazom na vyššie cit. ustanovenie § 52 ods. 2 OZ (platné a účinné v čase
uzavretia Zmluvy) nakoľko týmto ustanovením VPPÚ by sa jednoznačne malo dosiahnuť úplné obídenie
ustanovení samotného OZ o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkých iných ustanovení upravujúcich
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (tu Zmluvou založený právny vzťah medzi stranami

sporu, kde spotrebiteľom bola a teda je žalobkyňa). Pre úplnosť - vzhľadom na druhú vetu bodu 16.
VPPÚ - je z pohľadu súdu treba uviesť v tomto smere ešte to, že uzatvárať zmluvu o úvere a deklarovať
vo všeobecných podmienkach, že sa uzatvára ako „nepomenovaná zmluva“ podľa § 269 ods. 2 OBZ, je,
jemne povedané, absolútne zahmlievanie povahy a relevantnej právnej úpravy zmluvného vzťahu predbežným spotrebiteľom, nepochybne v smere jeho zmätenia a zneistenia pre prípad nejakého sporu -
inak si také niečo, z pohľadu súdu, nemožno vysvetliť.

23. Vyššie uvedeným je preukázané, že žalobkyňa síce v Zmluvou založenom zmluvnom vzťahu
nie je spotrebiteľom podľa a pre účely zákona č. 129/2010 Z.z., ale nepochybne je spotrebiteľom v
zmysle § 52 ods. 4 OZ, a teda námietky žalovanej proti podanej žalobe uvedené v jej vyjadrení pod
bodom I. označeným „k posúdeniu spotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere“ spotrebiteľský charakter
samotnejstranamiuzavretejZmluvyvyplývajúciz§52ods.1OZplatnéhoaúčinnéhovčasejejuzavretia

spochybniť nemôžu.

24. Pre úplnosť súd poznamenáva, že sa nezaoberal v podrobnostiach samotným uzavretím a
okolnosťami uzavretia rozhodcovskej zmluvy (v tomto smere si žalobkyňa situáciu náležite poriešila
ešte pred podaním tejto žaloby a prípadné nepriaznivé následky podpisu uvedeného dokumentu včas
zamedzila). Taktiež nebude súd z dôvodu hospodárnosti posudzovať povahu a možnú neprijateľnosť

uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (táto je relevantná v tomto konaní vzhľadom na
výsledky dokazovania už čo do zistenia, že na jej základe boli v skutočnosti zrážky zo mzdy žalobkyne
vykonávané a odvádzané žalovanej spoločnosti, a teda pre samotné preukázanie vzniku bezdôvodného
obohatenia).

25. Vzhľadom na ustálenie skutočnosti, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle OZ, možno v
ďalšom prejsť k samotnému odôvodneniu vyhovenia žalobe čo do uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobkyni sumu 1.132,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

26.Vtomtosmerevprvomradesúdpoukazujenato,žeabsolútnesanestotožnilsnámietkamižalovanej

v jej vyjadrení k podanej žalobe uvedenými v bode II., nakoľko tieto námietky v žiadnom prípade, a to pre
ich jednoznačnú priečenie sa čo do plnenia povinnosti výkonu práv z občianskych právnych vzťahov v
súlade s dobrými mravmi, nemožno akceptovať. Poukazovať na to, že v čase uzatvorenia Zmluvy zákon
nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty, je vrcholne neprijateľný spôsob obhajoby nárokov
požadovaných zo Zmluvy žalovanou. Úver bol poskytnutý žalobkyni vo výške 800,- eur a mala ho vrátiť

do roka (teda 12 mesačnými splátkami), pričom ho mala vrátiť zvýšený o „príslušný poplatok“ vo výške
772,- eur, čo predstavuje 96,5 % objemu samotného poskytnutého úveru. Uvedený „príslušný poplatok“
nie je nikde v samotnej Zmluve a ani nikde vo VPPÚ na jej druhej strane obsiahnutých delený na časť
pripadajúcu v 1/3 na úrok a v 2/3 na náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy s administratívou
s tým spojenou - relevantné dojednanie úrokov žalovaná v súvislosti s dotknutým zmluvným vzťahom

nijako nepreukázala. Tento v Zmluve uvádzaný „príslušný poplatok“ je zrejme odplatou - a považovaný
môže byť len za odplatu za dojednanie záväzku žalovanej ako veriteľa poskytnúť na požiadanie
žalobkyni peňažné prostriedky (§ 499 OBZ - t.j. ako odplata len za „dojednanie“ tohto záväzku, teda
len za samotné pristúpenie na uzavretie Zmluvy a jej uzavretie ako také), avšak výška takejto odplaty
predstavujúca 96,5 % objemu poskytovaných peňažných prostriedkov, za situácie, kedy poskytovaný

úver je „len“ vo výške 800,- eur a má byť splatený už za rok, je jednoznačným a nespochybniteľným
výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi (a pokiaľ žalovaná poukazuje vo vyjadrení k žalobe na
dohodu podľa § 262 ods. 1 OBZ, tak pre úplnosť i v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
ktoré sú v rámci obchodnoprávnych vzťahov osobitne označovanou kategóriou všeobecného pojmu
dobré mravy podľa OZ) a preto dojednanie tohto záväzku je absolútne neplatné podľa § 39 OZ a nič na

tom nemení ani poukaz žalovanej na to, že môže tu ísť o cenu plnenia ktorá nemôže byť neprijateľnou
podmienkou - súd tu neskúmal neprijateľnosť tejto podmienky, teda „dojednania príslušného poplatku“
ale zistil priamu absolútnu neplatnosť tohto dojednania vzhľadom na jeho rozpor s dobrými mravmi,
pretože ak za samotné dojednanie záväzku poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, teda za
samotné uzavretie Zmluvy, si žalovaná vymienila v Zmluve poplatok vo výške 772,- eur predstavujúci

96,5 % objemu prostriedkov, ktoré mali byť podľa Zmluvy poskytnuté, tak ide o konanie v rozpore s
dobrými mravmi (v súčasnosti by sme smelo mohli tvrdiť, že úžerné v zmysle § 39a OZ). Takúto výšku
„príslušného poplatku“ nemožno odôvodniť a ospravedlniť ani všeobecnými frázami žalovanej (ničím
v tomto konaní nepodloženými a nepreukázanými), že jej riziko podnikania a podnikateľské náklady
sú oproti bankám vyššie. Konanie v rozpore s dobrými mravmi je najmä konanie v rozpore so vžitými

tradíciami, konanie vykazujúce znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri
poskytovaní služby, konanie využívajúce najmä omyl, lesť, výraznú nerovnosť zmluvných strán a pod..
Toto všetko v danom prípade uvedením v Zmluve neurčitého a neurčiteľného pojmu „príslušný poplatok“
v spojení s jeho výškou skoro v plnej výške poskytovaných prostriedkov tieto znaky konania v rozpores dobrými mravmi plne zahŕňa. Pri dojednávaní akejkoľvek odplaty koná v súlade s dobrými mravmi
veriteľ vtedy, ak odplatu požaduje primeranú (čomu tak v tomto prípade jednoznačne ani v náznakoch
nebolo). Áno, súdna prax v istej miere potvrdzuje určité vyššie riziko na strane nebankových subjektov,

ale to ide ruka v ruke s tým, na akom poli klientely prevažne poskytujú úvery a za akého laxného
posudzovania spôsobilosti tejto klientely hoci aj sumu ako je 800,- eur splatiť, ale ani to neodôvodňuje
skutočnosť, aby či už úrok, či už odplata za dojednanie zmluvy, alebo aj ich prípadná kombinácia, boli
v takej výške, že za obdobie roka (ako tomu malo byť v danom prípade) by za úver mal dlžník uhradiť
navyše 96,5 % objemu samotnej poskytnutej istiny úveru (k tomu viď obdobne napr. rozsudok KS v

Prešove č.k. 15Co/339/2015 - 363 zo dňa 3.2.2016 potvrdzujúci rozsudok tunajšieho súdu v obdobnej
veci, týkajúcej sa obdobného nebankového subjektu). Úplne na záver v tomto smere treba poukázať
i na to, že uvedenie sumy poplatku ako je v Zmluve má tiež istý zavádzajúci psychologický aspekt na
priemerného spotrebiteľa, osobitne ak si v tej rýchlosti pri uzatváraní zmluvy predstaví relatívne dlhú
dobu jedného roka a viac sa mu do popredia podsúva výška splátok (ako uviedla i žalovaná, a toto v
obdobných veciach uvádzajú spotrebitelia nezávisle na sebe „povedal mi len akú budem mať splátku“)

- asi by to bolo iné keby hoci aj priemernému spotrebiteľovi bola namiesto sumy poplatku uvedená jeho
percentuálna výška - tu 96,5 % ročne - nad týmto by sa určite viac zamyslel (osobitne pri neustálej
masívnej verejnej reklamnej kampani iných subjektov na výhodné úroky v podstatne nižších výškach
ako tu bola percentuálna výška „príslušného poplatku“).

27. Neplatné sú tiež v tomto prípade „dojednania“ o všetkých zmluvných pokutách uvádzané v texte
VPPÚ, a to preto, lebo tieto zmluvné pokuty preukázateľne neboli uzavreté vo forme vyžadovanej
zákonom, a to vo forme písomnej, nakoľko pri jednotlivých ustanoveniach pojednávajúcich o zmluvných
pokutáchvoVPPÚabsentujúpodpisyzmluvnýchstrán.Vtomtosmeresúdpoukazujeajvovšeobecnosti
na ustálenú judikatúru súdov pojednávajúcu o „dojednávaní“ zmluvných pokút vo všeobecných

obchodných či zmluvných podmienkach spotrebiteľských zmlúv vopred formulárovo pripravených
veriteľmi, z ktorých samotného obsahu, tak ako v tomto prípade z obsahu VPPÚ, nespochybniteľne
vyplýva, že spotrebiteľ ani nemá reálnu možnosť namietať ich znenie, ich samotné uvedenie v takýchto
podmienkach, či výšku zmluvných pokút. Zmluvná pokuta musí byť vždy v zmysle OZ dojednaná
písomne, pričom v danom prípade sú ustanovenia o nich pojednávajúce a priori uvedené vo VPPÚ

žalovanej (napr. body 04., 06.), pričom nie sú podpísané zmluvnými stranami (viď k tomu § 40 ods.
1, ods. 3 OZ), pričom s ohľadom na všetky skutočnosti, ako aj obsah Zmluvy a samotných VPPÚ
žalobkyňa nemala v tomto smere preukázateľnú možnosť obsah VPPÚ ovplyvniť. V danom prípade
teda zmluvné pokuty preukázateľne neboli platne dojednané a teda ani s ohľadom na tieto dojednania
nemôže žalovaná odôvodňovať oprávnenosť prijatia platieb od žalobkyne nad sumu samotnej istiny

úveru. Žalovaná teda nemohla od žalobkyne sumy nad 800,- eur požadovať ani s prípadným poukazom
na to, že by malo ísť o „dohodnuté“ zmluvné pokuty.

28. V súvislosti s námietkami žalovanej vo vyjadrení k žalobe na č.l. 39 spisu (bod IV. vyjadrenia) že
nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon - osobitne k námietke,

že Zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú - súd uvádza, že neplatnosť Zmluvy je v
zmysle vyššie uvedeného preukázaná práve teraz, nakoľko neplatnosť zmluvy pri rozhodovaní o tom, či
vzniklo samotné bezdôvodné obohatenie a či je povinnosť na jeho vydanie, posudzuje súd ako otázku
predbežnú, ktorá tu bola jednoznačne ustálená. Stranami uzavretá Zmluva je teda pre vyššie uvedené
rozpory s dobrými mravmi neplatná a teda žalobkyňa bola podľa nej povinná vrátiť iba to, čo dostala, k

čomu došlo najneskôr uhradením splátky dňa 6.6.2013, nakoľko k tomuto dňu už uhradila viac ako jej
bolo poskytnuté na istine úveru, a to viac o 85,- eur (čo potvrdzuje i obsah vyjadrenia samotnej žalovanej
k podanej žalobe). Napriek tomu žalobkyňa zaplatila 9.7.2013 ďalšiu splátku, a to vo výške 163,- eur.
Následne vzhľadom na vyššie uvedené už vôbec nebola žalovaná oprávnená požadovať formou zrážok
zo mzdy ďalšie platby (ktoré takýmto spôsobom boli doposiaľ uhradené v 26 prípadoch po 34,- eur, teda

spolu v sume 884,- eur, čo je preukázané i samotným vyjadrením žalovanej k podanej žalobe, i správami
zamestnávateľa žalobkyne). Uvedené sumy žalovaná žalobkyni ani v priebehu tohto konania nevrátila,
a to ani čiastočne, preto súd žalobe o zaplatenie sumy 1.132,- eur, z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, v celom rozsahu vyhovel a žalovanú na jej zaplatenie zaviazal týmto rozsudkom.

29. Žalovaná z pohľadu súdu nepostupovala v súlade s dobrými mravmi ani v súvislosti so
zabezpečovaním svojich nárokov zo Zmluvy zmenkou - v tejto totiž už bol taktiež vopred formulárovo
uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne - teda opätovne nepomerne
vyšší úrok, než ako by patril veriteľovi úrok z omeškania podľa predpisov občianskoprávnych (a zase:oveľa lepšie v takom prípade znie pre spotrebiteľa „0,25 % denne“ ako „91,25 % ročne“ - v tej chvíli
si to priemerný spotrebiteľ nedokáže takto prepočítať). Toto taktiež žalobkyňa preukázateľne nemala
ako ovplyvniť, a tak ako vyššie uvádzaný „príslušný poplatok“, ako vyššie uvádzané zmluvné pokuty

či celý obsah VPPÚ, tak aj tento údaj, pokiaľ chcela úver získať, keďže ho potrebovala, musela i túto
podmienku bezvýhradne akceptovať (osobitne keď už v zmysle VPPÚ - bod. 13. - ich „vystavila“ a
ani ešte nebola podpísaná Zmluva /túto mala podľa obsahu podpísať po oboznámení sa s VPPÚ -
nedá uviesť pochybnosti o náležitom oboznámení sa s tým, jednak vzhľadom na výpoveď žalobkyne
k okolnostiam uzavretia Zmluvy, jednak vzhľadom na čas jej podpisu „20 hod. 10 min.“/). Následne

túto zmenku žalovaná, napriek neplatnosti už samotného dojednania „príslušného poplatku“ vyplnila a
s poukazom na ňu požiadala o vykonávanie zrážok zo mzdy žalovanej, a to podaním zo dňa 2.9.2013,
na základe čoho následne zamestnávateľ žalobkyne vykonal celkovo 26 zrážok zo mzdy po 34,- eur.

30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, neplatnosť celej Zmluvy pre jej rozpor s dobrými
mravmi už vzhľadom na vyššie rozoberané určenie poplatku v absolútne neprimeranej výške, o ktorý

navyše mala žalobkyňa úver vrátiť, neplatnosť „dojednaní“ zmluvných pokút, zrejmé konanie v rozpore
s dobrými mravmi v súvislosti so zmenkou a jej využitím k zrážkam zo mzdy, ako aj vzhľadom na to,
že žalovaná v tomto konaní nijako nepreukázala iné nároky, ktoré by mohla oprávnene a dôvodne
od žalobkyne požadovať (napr. splnenie podmienok riadneho dojednania a oprávnené vyúčtovanie
paušálnych náhrad za upomienky - bod 04. VPPÚ, či preukázateľný vznik nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky - napr. v konaniach spomínaných v závere bodu 06. VPPÚ) súd s poukazom
na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že na strane žalovanej došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne, ktoré celkovo predstavuje sumu 1.132,- eur, o ktorú
plnila vzhľadom na Zmluvu žalobkyňa žalovanej viac, než v skutočnosti bola povinná, teda nad rozsah
jej poskytnutej istiny úveru 800,- eur, pričom zaplatenie sumy 1.132,- eur žalobkyňa navrhla práve

poslednou zmenou žaloby, ktorú na základe jej návrhu súd pripustil. Navyše pokiaľ je zmluva neplatná čo
do samotného jej predmetu (tu čo sa týka výšky plnenia žalobkyne podľa Zmluvy), nemôžu byť platné ani
iné dojednania majúce priamy súvis s predmetom zmluvy. Preto s ohľadom na vyššie uvádzané dôvody
neplatnosti je neplatná Zmluva ako celok, a to z dôvodu toho, že tento právny úkon sa priči dobrým
mravom. Preto súd podanej žalobe v celom rozsahu čo sa týka požadovaného vydania bezdôvodného

obohatenia vo výške 1.132,- eur vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy žalovanej.

31. Podľa § 145 ods. 2 CSP: Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

32. Podľa § 146 ods. 1 vety prvej CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

33. Na pojednávaní konanom dňa 28.10.2016 vzala žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu
žalobu späť v časti požadovaného určenia, že úverová zmluva č. XXXXXXXXX. uzatvorená medzi

stranami sporu dňa 22.7.2011 je bezúročná a bez poplatkov, tiež v časti požadovaného uloženia
povinnosti žalovanej vzdať sa akýchkoľvek finančných nárokov voči žalobkyni nad rámec vyplatenej
istiny vo výške 800,- eur a do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku ju o tejto skutočnosti
písomne oboznámiť, ako aj v časti požadovaného uloženia zákazu žalovanej používať v zmluvách o
úvere vypracovaných vo formulárovej podobe všetky formy plnomocenstiev na tretie osoby, zmenky a

dohody o zrážkach zo mzdy. K späťvzatiu došlo síce po začatí pojednávania, žalovaná však s týmto
späťvzatím vyjadrila výslovný súhlas podaním doručeným súdu 19.12.2016, preto súd konanie v celej
tejto prevyšujúcej časti zastavil.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP: Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. V tomto konaní bola žalobkyňa úspešná v časti konania týkajúcej sa vydania bezdôvodného
obohatenia, žalovaná v častiach, v ktorých bolo konanie zastavené, nakoľko v tomto smere žalobkyňa
zavinila zastavenie konania, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov

konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je

prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.