Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511200756
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8511200756.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Z. S., nar. XX.X.XXXX, E.
XX, okres N. Y., právne zastúpeného S.. Pavlom Dlugolinským, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni,
Nám.gen.Štefánika5,protižalovanému:Z.S.,nar.XX.X.XXXX,E.XX,okresN.Y.,právnezastúpenému
JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, o náhradu škody

vo výške 22.340,17 eur s príslušenstvom, o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
a o nároku štátu na náhradu trov konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará
Ľubovňa, č.k. 5C/24/2011-480 zo dňa 5. februára 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto,
že:

„ I. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

II. Súd priznáva štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 470 odsek 1, 2, § 255 odsek 1, § 257, §
262 odsek 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 24.2.2011
domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 22.340,17 eur. Žalobu odôvodňoval tým,
že dňa 10.12.2008 v čase okolo 01:00 hod. v obci E. došlo v prístavbe rodinného domu súp. č. XX

vo vlastníctve žalovaného k požiaru tým, že od nesprávne nainštalovanej pece na tuhé palivo došlo
k vznieteniu kotolne a k následnému vznieteniu, poškodeniu a obhoreniu celej prístavby rodinného
domu a motorového vozidla žalovaného, ako aj žalobcovej hospodárskej budovy, strechy a hnuteľných
vecí uskladnených v stodole; poukazoval na výsledky trestného stíhania vo veci vedenej OR PZ Stará
Ľubovňa pod ČVS: ORP-254/JP-SL-2008, kde uznesením z 10.3.2009 bolo trestné stíhanie zastavené s
poukazom na to, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci; rovnako poukazoval

na to, že podľa výsledkov vyšetrovania malo dôjsť k požiaru elektrickým skratom medzi termostatom a
čerpadlom kotla; poukazoval s ohľadom na ďalšie v žalobe uvedené skutočnosti na to, že žalovaný muporušením právnej povinnosti spôsobil škodu a zodpovedá za ňu v zmysle § 420 OZ. Žalobca požadoval
tiež náhradu trov konania.

4. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5C/24/2011-411 zo dňa 21.4.2016 bola žaloba zamietnutá; čo
sa týka trov konania, v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia
rozsudku, súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Vychádzajúc z dôvodov podrobne uvedených v rozsudku, súd dospel k záveru, že
žalobcanepreukázal,žebyporušenieprávnychpovinnostížalovaným,konkrétnenevydaniestavebného

povolenia na prístavbu rodinného domu, užívanie prístavby rodinného domu bez kolaudačného
rozhodnutia, nedodržanie odstupovej vzdialenosti a pod., bolo v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru a
škody na hospodárskej budove žalobcu a na hnuteľných veciach uskladnených v hospodárskej budove
žalobcu.

5. Vyššie uvedený rozsudok napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove

rozsudkom č.k. 8Co/224/2016 - 439 zo dňa 30.10.2017, pričom rozsudok tunajšieho súdu potvrdil
a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5C/24/2011-411 zo dňa 21.4.2016 nadobudol právoplatnosť v spojení s
vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove dňa 8.12.2017.

6. Rozsudkom č. k. 5C/24/2011-411 zo dňa 21.4.2016 o trovách konania súd rozhodol v zmysle
ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. V zmysle následne platnej a účinnej
právnej úpravy C.s.p. je však za súčasného stavu potrebné rozhodnúť najskôr o samotnom nároku na
náhradu trov konania, a to podľa pomeru úspechu vo veci, a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne
o konkrétnej výške náhrady trov konania vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2

C.s.p.).

7. V danom prípade súd dôvody na postup podľa § 257 CSP nevzhliadol. Treba uviesť, že žalobca
podal žalobu na podklade len pravdepodobnej príčiny požiaru uvádzanej technikom HaZZ zisťujúcim
príčinu požiaru v trestnom konaní, ktorý ju nijako nespochybniteľne v trestnom konaní neustálil, pričom

dokazovaním v tejto veci bola ním uvádzaná príčina, podľa neho „najpravdepodobnejšia“, preukázateľne
vylúčená, pričom podstatná časť dokazovania po podaní znaleckého posudku v tejto veci zo strany
znalca Ing. S. S., PhD. bola ďalej vykonávaná, za príslušného tomu zodpovedajúceho navyšovania trov,
práve pre tvrdošijné odmietanie samotným žalobcom záverov dokazovania v tejto veci oproti odbornému
vyjadreniu technika HaZZ podanému v trestnom konaní.

8. Tzv. sudcovské moderačné právo podľa § 257 C.s.p. možno uplatniť napr. charakterom príslušného
konania. V tomto prípade však na základe výsledku konania a celého dokazovania je zrejmé, že
žalobca pred podaním žaloby riadne sa nevysporiadal s tým, aká bola skutočná príčina požiaru,
obmedzil sa iba na záver odborného posudku HaZZ predloženého v trestnej veci, kde bol uvádzaný

na najpravdepodobnejší záver o možnom vzniku požiaru, avšak nie záver náležite preukázaný. Tým,
že žalobca v rámci prípravy žaloby nevenoval dostatočnú pozornosť dôvodu vzniku požiaru a v tomto
kontexte teda ani možnému zavineniu žalovaného a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a
vznikom škody, v konečnom dôsledku vyvolal spor, ktorý skončil jeho plným neúspechom.

9. V danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno pre použitie moderačného práva
podľa § 257 C.s.p. vychádzať ani z toho, že žalobcovi ako starobnému dôchodcovi bolo v tomto konaní
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Totiž v dôsledku zrejmého bezúspešného a nedôvodného
podania žaloby nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby trovy, ktoré mu v tomto konaní
vznikli, znášal, najmä za situácie, že bol v konaní plne úspešný.

10. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd I. inštancie nezistil také okolnosti, ktoré
by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. a preto priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, a to v plnom rozsahu 100 %. O samotnej
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia, a to postupom podľa

§ 262 ods. 2 C.s.p..

11. V danom prípade nemožno opomenúť ani trovy štátu, ktoré vznikli v súvislosti s úhradami nákladov
na dokazovanie (svedočné, znalečné) zo štátnych prostriedkov. V zmysle Čl. 4 ods. 1 C.s.p. v spojení s§ 255 ods. 1 C.s.p. súd s poukazom na hore uvedené dôvody priznal štátu náhradu týchto trov konania
voči vo veci plne neúspešnému žalobcovi, pričom o samotnej výške náhrady trov konania bude taktiež
s ohľadom na Čl. 4 ods. 1 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia, a to postupom podľa

§ 262 ods. 2 C.s.p.

12. Proti uzneseniu podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že
neprizná žalovanému nárok na náhradu trov konania a zároveň neprizná štátu nárok na náhradu trov
konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 odsek 1 písm.

f) a h) C.s.p.. Má za to, že súd prvej inštancie mal žalobcu oslobodiť nielen od náhrady trov konania
voči žalovanému. ale aj voči štátu, a tieto nepriznať. Žalobca pred začatím konania splnil podmienky
na oslobodenie od súdnych poplatkov. Mal a má za to, že tým že súd prvej inštancie dňa 10.3.2011
uznesením rozhodol o oslobodení od súdnych poplatkov, nebude v tomto konaní platiť žiadnu náhradu
ani žalovanému a ani štátu. V súčasnosti je dôchodca, má 87 rokov a nie je schopný znášať akékoľvek
trovy konania. Ak by mu súd v minulosti nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, tak by s určitosťou

na žalobe netrval a požiadal by o späťvzatie žalobného návrhu. Súdu musí byt' jasné že nikdy nešlo o
svojvoľné uplatňovanie práva, aj keď bol vo veci neúspešný. Vznikla mu škoda na majetku a nemal inú
možnosť. Žalovaný realizoval počas konania podľa názoru žalobcu množstvo zbytočných úkonov, ktoré
nepochybne navýšia ním uplatňované trovy právneho zastúpenia. V konaní predložil žalobca znalecký
posudok, avšak súd na návrh žalovaného rozhodol o nariadení ďalšieho znaleckého dokazovania, ktoré

avšak nebolo potrebné, ako sa uvádza v odôvodnení Rozsudku zo dňa 21.04.2016. Súdu postačovalo
na rozhodnutie vo veci aj odôvodnenie uznesenia vyšetrovateľa ČVS: ORP-254/JP-SL-2008, či odborný
posudok S. S. číslo XXX/XXXX, dokumentácia OR HaZZ Stará Ľubovňa. Tým nepochybne vznikli ďalšie
trovy konania, ktoré neboli nevyhnutné. Žalobcovi vznikli trovy právneho zastúpenia voči jeho právnemu
zástupcovi, ktoré uhrádza v splátkach, rovnako už mal výdavky spojené s preukazovaním nielen výšky

škody, ale aj s preukazovaním jej vzniku, ktoré sa mu však nepodarilo preukázať, aj keď má za to, že
konanie susediaceho vlastníka, prípadne osôb s ním žijúcich v spoločnej domácnosti sú príčinou vzniku
požiaru. Predložil listinu, obsahom ktorej je prehlásenie S. E. o skutočnosti týkajúcej sa vzniku požiaru.
Túto listinu však S. E. odovzdal oneskorene. Úhrada trov konania v rozsahu 100 % bude pre neho
neúnosná a likvidačná. Takáto povinnosť je podľa žalobcu voči nemu aj v rozpore s dobrými mravmi,

nielen vzhľadom na jeho vek.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že na základe rozsiahleho dokazovania súdom
I. inštancie bolo jednoznačne preukázaná nepravdivosť tvrdení žalobcu, že predmetný požiar bol
zapríčinený konaním zo strany žalovaného. Poukázal, že z trestného spisu nevyplynula zodpovednosť

žalovaného za vzniknutý požiar, napriek tomu, žalobca podal žalobu na žalovaného. Žalovanému
požiarom vznikla škoda na jeho rodinnom dome. Zdôraznil, že žalobca v celom konaní ani nepreukázal
výšku spôsobenej škody, ktorá mu mala vzniknúť požiarom. Žalobca stále zotrvával na svojej žalobe,
pričom aj zisťovateľ požiaru uviedol najpravdepodobnejšiu príčinu požiaru. Táto príčina bola vyvrátená
znaleckým dokazovaním znalcom Ing. S. S., PhD. Napriek tejto skutočnosti žalobca trval aj na výsluchu

znalca na pojednávaní, čím vznikali ďalšie trovy konania. Žalobca aj po rozhodnutí súdu, ktorým súd
žalobu zamietol podal odvolanie, a týmto konaním žalobcu vznikli žalovanému značné trovy, pričom
žalovaný s manželkou vychovávajú päť maloletých detí a pri požiari im vznikla vysoká škoda na ich
dome. Žalovaný bránil svoje právo a od začiatku tvrdil, že predmetný požiar nezapríčinil. Nestotožnil sa
anisnázoromžalobcu,žejehovekzakladádôvodhodnýosobitnéhozreteľa.Žalobcaspolusmanželkou

sú poberateľmi starobných dôchodkov a vlastnia množstvo nehnuteľností v katastrálnom území E., X..
Žiadal, aby odvolací súd potvrdil uznesenie ako vecne správne.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ust. §
34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľaodseku2,akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomernerozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.16. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

17. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o priznaní oslobodenia od
súdneho poplatku nezbavuje stranu v prípade neúspechu v spore nahradiť trovy konania úspešnej
protistrane. Žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý mal žalobcu o tejto skutočnosti
upovedomiť. Vzhľadom na to argumentácia žalobcu, že ak by bol o tom vedel, bol by žalobu vzal späť
je bez právneho významu.

18. Podľa komentára k ust. § 255 Civilného sporového poriadku, náhrada trov konania je nerozlučne
spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste,
aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od
protistrany.Úspechvoveci,ktorájepredmetomsporu,jetedaokolnosťou,ktoráurčujenároknanáhradu
trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú

tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov konania nárok a vynaložené trovy znáša trvalé
zo svojho.

19. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné

okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti

nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. (Pozri
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009)

21. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady

charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom

na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (Pozri uznesenie Ústavného súdu SR
z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14)

22.OdvolacísúdakoajsúdI.inštancienevzhliadoldôvodynaaplikáciuust.§257C.s.p..Vzmyslevyššie
citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR musí ísť o preukázané a výnimočné dôvody. Skutočnosť,

že žalobca je starobným dôchodcom takýmto dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je. Žalovanému
tiež vznikli preukázateľne náklady na účinné bránenie svojho práva, ktoré nemožno od neho spravodlivo
požadovať, aby ich znášal, pričom v konaní nebola preukázaná dôvodnosť podania žaloby.

23. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. inštancie v tom smere, že žalobca v rámci prípravy

žaloby nevenoval dostatočnú pozornosť dôvodu vzniku požiaru a v tomto kontexte teda ani možnému
zavineniu žalovaného a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody, v konečnom
dôsledku vyvolal spor, ktorý skončil jeho plným neúspechom.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto uznesenie ako

vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..25. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s ustanovením
§ 255 odsek 1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu súd voči žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).