Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 7, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/153/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200964
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200964.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., Holubyho 1/A, 811 03
Bratislava, IČO: 35 758 601, zastúpený: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Lermontovova 16, 811 05 Bratislava,
IČO: 47 876 034, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100697568/2021 zo dňa 27.04.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
04.06.2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 04.06.2021, elektronicky doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako
„správny súd“) dňa 04.06.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 100697568/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa
ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok“), potvrdil rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100084013/2021
zo dňa 19.01.2021 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol v zmysle ust. § 68 ods.
5 daňového poriadku vyrubený žalobcovi (daňovému subjektu) rozdiel dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie február 2016 vo výške XX.XXX,- eur. Žalobným návrhom sa žalobca domáha
zrušenia napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo a
priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa
ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len ako „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodňoval tým,
že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma a finančná škoda a zároveň
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca uviedol, že vždy plní všetky
svoje dôvodné záväzky riadne a včas a rovnaká je aj jeho platobná disciplína pri úhrade daní. Aj preto
pred podaním tejto žaloby dlžnú sumu podľa prvostupňového rozhodnutia v záujme predchádzania
škodám uhradil, ale to len z dôvodu splnenia prevenčnej povinnosti žalovaného, nakoľko neuhradenie

tejto sumy by spôsobilo, že by bol vedený na zozname daňových dlžníkov, čo by ho automaticky
diskvalifikovalo z účasti sa na verejných obstarávaniach. Zároveň by sa tiež uvedením na zoznam
daňových dlžníkov významne znížil kreditný rating u financujúcich partnerov žalobcu, čo by zároveň
priamo zvýšilo jeho náklady na úverové zdroje. Žalobca argumentoval tým, že úhrada peňažného
plnenia v zmysle namietaného nezákonného prvostupňového rozhodnutia ho značne obmedzuje na
jeho disponibilných prostriedkoch. Žalobca tiež poukázal na to, že v tejto súvislosti je potrebné

zohľadniť celkovú sumu vyrubenú všetkými devätnástimi namietanými nezákonnými rozhodnutiami,
ktorými správca dane v rámci zdaňovacích období marec až december 2015, február 2016, marec 2016a máj až november 2016 mu vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty v celkovej výške až XXX.XXX,-
eur a ktoré žalobca napáda samostatnými správnymi žalobami. Záverom žalobca deklaroval, že je
spoločnosťou s legitímnou históriou, s dobrou povesťou a stálou sieťou dlhodobých a spoľahlivých

obchodných partnerov, že dodržuje dobrú platobnú disciplínu a svoje peňažné záväzky riadne spláca a
teda, správca dane by neznášal žiadne reálne riziko, že neskôr nebude možné vyrubenú daň vymôcť.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením
zo dňa 19.07.2021, správnemu súdu doručeným dňa 19.07.2021 a príslušný administratívny spis

žalovaný predložil správnemu súdu dňa 05.08.2021. Žalovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku nepovažuje za opodstatnený, keďže žalobca v podanej žalobe podľa názoru žalovaného nesplnil
zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých vyplýva
hrozba závažnej ujmy.

4. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 19.07.2021 sa žalobca vyjadril replikou zo dňa 29.07.2021,

správnemu súdu doručenou dňa 02.08.2021, pričom k návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia uviedol, že s názorom žalovaného nesúhlasí a že dôvody v žalobnom návrhu riadne
odôvodnil.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný
inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo
opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho

vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie
smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi,
aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť,

ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú
škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je
povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia KrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.23S/124/2018-174zodňa29.01.2019,vzmyslektorého„osvedčiťexistenciu
hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia

Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.“ Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí

vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa
zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z
hľadiska rozporu s verejným záujmom.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe poukázal na hrozbu vzniku závažnej ujmy a finančnej škody v
spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že žalobca v návrhu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe závažnú ujmu a finančnú škodu nijako neosvedčil inak,
ako svojím tvrdením. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by
odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Žalobca navyše sumu vyrubeného rozdielu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016 vo výške XX.XXX,- eur uhradil, preto nie
je jasné, ako žalobcovi potom môže vzniknúť namietaná bezprostredná ujma. Zmenšenie disponibilných

prostriedkovsaméosebeneznamená,žežalobcovivznikla,resp.hrozíznačnázávažnáujmaafinančná
škoda. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody, pôjde o
škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej
činnosti.Vtejtočastivšakžalobcanesplnilsvojuzákonnúpovinnosťadekvátnepreukázaťsvojetvrdenia,
špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv vyrubeného daňového nedoplatku na

jeho ekonomickú situáciu. Rovnako je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu
na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z
ustanovenia § 185 SSP. Z uvedeného dôvodu považoval správny súd tvrdenia žalobcu o nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia za irelevantné vo vzťahu k priznaniu odkladného účinku správnej žalobe.

12. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca ani túto skutočnosť v
návrhu na priznanie odkladného účinku nijako neosvedčil.

13. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil
priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, neboli naplnené základné zákonom vyžadované
predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd, v súlade s ust. § 188 SSP,
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.