Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 22, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24Csp/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318207536
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1318207536.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore

žalobkyne: V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, M., v konaní zast. advokátskou kanceláriou Bartošík
Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, v konaní zast. advokátskou kanceláriou Roman
Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, o zaplatenie 4.512,96 eur s prísl. a
o vyplácanie dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 4.512,96 eur, úrok z omeškania vo výške 8%
ročne:zosumy188,04eurod16.12.2016dozaplatenia,zosumy188,04eurod16.1.2017dozaplatenia,

zo sumy 188,04 eur od 16.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 188,04 eur od 16.3.2017 do zaplatenia, zo
sumy 188,04 eur od 16.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 188,04 eur od 16.5.2017 do zaplatenia, zo sumy
188,04 eur od 16.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 188,04 eur od 16.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 188,04
eur od 16.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 188,04 eur od 16.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 188,04
eur od 16.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 188,04 eur od 16.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 188,04
eur od 16.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 188,04 eur od 16.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 188,04
eur od 16.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 188,04 eur od 16.4.2018 do zaplatenia, zo sumy 188,04 eur

od 16.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 188,04 eur od 16.6.2018 do zaplatenia, zo sumy 188,04 eur od
16.7.2018 do zaplatenia, zo sumy 188,04 eur od 16.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 188,04 eur od
16.9.2018 do zaplatenia, zo sumy 188,04 eur od 16.10.2018 do zaplatenia a zo sumy 188,04 eur od
16.11.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný vyplácať žalobkyni na jej účet sumu 188,04 eur mesačne, vždy k 15. dňu toho
ktorého mesiaca, a to prvýkrát od mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozsudok súdu
nadobudne právoplatnosť, pričom vyplácanie sa skončí mesiacom, ktorého sa žalobkyňa dožije.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 4.12.2018 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd
uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu v celkovej výške 4.512,96 eur, ktorá predstavuje
mesačné plnenie po 188,04 eur za obdobie od decembra 2016 do novembra 2018, spolu s 8% úrokom z
omeškania zrejmým z výroku rozsudku, ako aj povinnosť vyplácať žalobkyni sumu 188,04 eur mesačne,
vždy k 15 dňu toho ktorého mesiaca, a to prvý krát od mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom

rozsudok súdu nadobudne právoplatnosť, pričom vyplácanie sa skončí mesiacom, ktorého sa žalobkyňa
dožije. Žalobkyňa ďalej navrhovala, aby žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania.2. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 17.9.1997 uzatvorila so žalovaným zmluvu o dôchodku nazvanú ako
Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. V zmysle zmluvy sa
žalovaný zaviazal vyplácať žalobkyni mesačne sumu vo výške 5.665,- Sk, po prepočte konverzným

kurzom 188,04 eur, vždy k 15. dňu nasledujúceho mesiaca až do dožitia žalobkyne. Od uzavretia
zmluvy žalobca pravidelne mesačne vyplácal žalobkyni mesačné plnenie, na ktoré sa zaviazal. Dňa
26.10.2009 žalovaný vypovedal zmluvu o dôchodku, pričom ako jediný dôvod výpovede uviedol využitie
zákonného práva podľa § 582 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vo výpovedi zmluvy referoval na
ods. 1 uvedeného ustanovenia, ktoré upravuje vypovedanie zmluvy uzavretej na dobu neurčitú. Podľa

výpovede sa platnosť a účinnosť zmluvy o dôchodku mala skončiť ku koncu najbližšieho kalendárneho
štvrťroka, t. j. dňa 31.3.2010. Žalovaný ku dňu 15.4.2010 už nevykonal žiadnu platbu v prospech
žalobkyne. Žalobkyňa, podobne ako iní žalobcovia, si preto žalobou uplatnila proti žalovanému na
tunajšom súde nárok na zaplatenie mesačného plnenia za mesiac apríl 2010 a ďalšími žalobami aj
nárokyzaobdobiaodmája2010dojúla2012,odaugusta2012dojúna2015aodjúla2015donovembra
2016. V týchto konaniach, ktoré mali rovnaký právny základ, tunajší súd opakovane potvrdil, že zmluva

o dôchodku je platná a výpoveď žalovaného je neplatná.

3. Žalobkyňa mala za to, že právny názor súdov na túto vec je ustálený, preto si nevie vysvetliť,
prečo žalovaný naďalej odmieta plniť svoju povinnosť zo zmluvy o dôchodku, ktorá bola toľkokrát
potvrdená súdmi všetkých inštancií a ktorej existencia je preto nespochybniteľná. V tej súvislosti

žalobkyňa poukázala na nález ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.4.2012 II. ÚS 26/2012-33
a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 M Cdo 49/2012.

4. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila listinné dôkazy. Iné dôkazy nenavrhla.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.5.2019 nárok v celom rozsahu neuznával, neuznával ani uplatnený
nárok na opakujúce sa plnenie do budúcnosti. Žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu
nárok na náhradu trov konania.

6. Žalovaný popieral, že má so žalovanou platne uzatvorenú zmluvu o dôchodku nazvanú ako Zmluva

o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. Tvrdil, že strany takú zmluvu
uzatvorenú nemajú, resp. ak mali, táto bola ukončená výpoveďou, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobe.

7. Žalovaný uviedol, že výpoveď je platná, pretože zmluva o dôchodku na doživotie je uzatvorená
na dobu neurčitú a ako takú ju žalovaný platne vypovedal v súlade s § 582 Občianskeho zákonníka.

Zmluvný vzťah medzi žalovanou a žalovaným, založený zmluvou o dôchodku (ak by bola táto platná),
zanikol dňom 31.3.2010, preto nároky na plnenie uplatnené v žalobe žalobkyni nevznikli.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že na vec sa vzťahujú aj ustanovenia § 27 ods. 8, § 116 a najmä § 119 ods. 3,
veta za bodkočiarkou, zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách., a následne sa na vec aplikuje ustanovenie

§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Plnenie zmluvy o dôchodku sa stalo právne nemožným zo strany
banky. Žalovaný podrobne argumentoval, aký je účel týchto ustanovení a prečo žalovaný ako banka
nemôže žalovanej plniť, pretože bez protiplnenia žalobkyne ide o zakázané plnenie. Takýto zákaz
je podľa žalovaného logický a potrebný aj z dôvodu ochrany vkladov klientov. Na plnenie žalobkyni
neexistuje ani žiaden hospodárky dôvod. Z týchto dôvodov nie je možné zaviazať žalovaného na plnenie

záväzkov žalobkyni ani do budúcnosti.

9. Súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 177 ods. 2 písm.
b) Civilného sporového poriadku (CSP). Obe strany súhlasili s rozhodnutím sporu bez nariadenia
pojednávania.

10. Pokiaľ ide o skutkový stav, žalovaný popieral uzavretie zmluvy o dôchodku, hoci pripúšťal, že ju so
žalobkyňou uzavrel. Vzhľadom na predchádzajúce rozhodovanie tunajšieho súdu o nárokoch žalobkyne
z rovnakej zmluvy súd hodnotil túto námietku ako formálnu, účelovú. Napriek tomu sa ňou súd zaoberal.

11. Z predložených dôkazov mal súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 17.9.1997 písomne požiadala o
poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP a v rovnaký deň uzavrela so žalovaným
písomnú zmluvu o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.
Predmetom zmluvy bolo podľa bodu 1 zmluvy doživotné plnenie z uplatneného a priznaného nároku naplnenie z DPF SLSP podľa Štatútu PDF SLSP, pričom povinnosť plniť má žalovaný (povinný) a právo
na plnenie žalobkyňa (príjemca). Podľa bodu 2 sa povinný zaviazal vyplácať príjemcovi doživotne sumu
vo výške 5.665,- Sk na základe skutočností uvedených v žiadosti o plnenie, ktorá je neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy. Podľa žiadosti o poskytnutie plnenia žalobkyňa odpracovala u žalovaného 39 rokov a
pracovný pomer bol ukončený dňa 29.7.1997 z dôvodu odchodu do starobného dôchodku.

12. Žalovaný nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali alebo vyvracali skutkový
stav tvrdený žalobkyňou, vyplývajúci tiež z listinných dôkazov. Súd tak mal za preukázané rozhodujúce

skutočnosti, ktoré tvrdila žalobkyňa (bod 2) a z toho skutkového stavu pri rozhodnutí vychádzal.

13. Uplatnený nárok súd posudzoval ako nárok zo zmluvy o dôchodku. Podľa § 842 Občianskeho
zákonníka zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého
trvaniaprávonavyplácanieurčitéhodôchodku.Podľa§843Občianskehozákonníkazmluvaodôchodku
sa musí uzavrieť písomne. Uplatnené príslušenstvo, úrok z omeškania, súd posudzoval podľa § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

14. Jedným zo základných princípov CSP uvedeným v článku 2 je princíp právnej istoty.

15. Podľa ods. 1 až 3 tohto článku ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo

na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

16. Žaloba bola založená nielen na dôkazoch a na právnych argumentoch žalobkyne, ale aj na
skutočnosti, že súdy už jej štyri spory z rovnakej zmluvy opakovane rozhodli v jej prospech a uložili
žalovanému platiť dôchodok.

17. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 9/2011, 3 Cdo 253/2013 a 7 Cdo
203/2014 a Ústavného súdu SR IV. ÚS 550/2012 a II. ÚS 26/2012 sú podrobne vysvetlené dôvody, pre
ktoré nie je možné predmetnú zmluvu o dôchodku vypovedať. Neexistujú iné rozhodnutia najvyšších
súdnych autorít, ktoré by potvrdzovali správnosť argumentov žalovaného, že zmluvu o dôchodku možno

vypovedať.

18. Žalovaný neuviedol žiadnu novú skutočnosť alebo nové presvedčivé argumenty, ktoré by mohli
založiť odklonenie sa od doterajšej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Odôvodnenia vyššie
uvedených rozhodnutí o možnosti vypovedať zmluvu o dôchodku sú jasné a presvedčivé. Za týchto

okolnosti neexistoval dôvod, aby sa súd o nich odchýlil. Podľa súdu už zo samotnej definície zmluvy o
dôchodku, ako zmluvy uzatváranej doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania, vyplýva, že
nejde o zmluvu na dobu neurčitú, ktorú je možné kedykoľvek vypovedať. Zmluva uzavretá so žalobkyňou
takú možnosť ani nepripúšťa.

19. Na základe uvedeného žalobca nemohol očakávať, že sa žalobe ubráni poukazom na vypovedanie
zmluvy.

20. Druhý argument žalovaného o rozpore zmluvy o dôchodku s hmotným právom sa tiež nedal uznať.
Na podstatu námietky dal už odpoveď Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý opakovane odmietal

ústavné sťažnosti žalovaného proti rozhodovaniu všeobecných súdov v konaniach o poskytovanie
plnenia z Podporného dôchodkového fondu žalovaného (napr. uznesenia vo veci III. ÚS 103/2014 alebo
IV. ÚS 457/2013).

21. Uvedené rozhodnutia vo svojich odôvodneniach potvrdzovali názor žalobkyne, že jej nárok na

dôchodok nie je nárokom, ktorý vyplýva zo vzťahu klienta a banky, že nevznikol pri výkone bankovej
činnosti, ani v rámci podnikateľskej činnosti.22. Ustanovenie § 27 ods. 12 zákona o bankách je zaradené v šiestej časti zákona o bankách
nazvanej Požiadavky na podnikanie banky. Zo systematického výkladu tohto zaradenia vyplýva, že jeho
úmyslom nebolo zakázať uzatvárať zmluvy s vlastnými zamestnancami, ktorých predmetom je plnenie

sociálnej politiky zamestnávateľa, prípadne zakázať sponzoring alebo podporu dobročinných projektov.
Tento záver podporuje aj dôvodová správa k novele zákona o bankách č. 213/2014 Z. z., ktorou sa
transponovali smernice EÚ parlamentu a Rady (EU) č. 2013/36/EU a 575/2013 z 26. júna 2013 za
účelom zabránenia vzniku strát a škôd v dôsledku nesprávneho výkonu bankových činností.

23. Ustanovenie § 119 ods. 3 zákona o bankách preto nezakazuje žalovanému plniť zmluvu o dôchodku
a plnenie žalovaného sa nestalo nemožné v zmysle § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákon
o bankách, predovšetkým § 27 tohto zákona, sa nevťahuje na interné vzťahy žalovaného a jeho
zamestnanca. Žiadne ustanovenie zákona nestanovuje plnenie na základe zmluvy o dôchodku ako
zakázané. Zmluvu o dôchodku vo výške 188,04 eur mesačne pre bývalú dlhoročnú zamestnankyňu nie
je možné hodnotiť ako zmluvu uzatvorenú za nápadne nevýhodných podmienok. Pri zmluve o dôchodku

nie je možné hodnotiť jej hospodársky účel a platenie dôchodku posudzovať ako neodôvodnené plnenie,
pretože takéto posudzovanie a hodnotenie sa vzťahuje len na zmluvy, ktoré uzatvára banka s klientmi
v rámci bankovej, t. j. podnikateľskej činnosti.

24. Na základe uvedeného mal súd zato, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni uplatnené sumy po

188,04 eur za mesiace december 2016 až november 2018, spolu vo výške 4.512,96 eur.

25. Mesačné plnenie bol žalovaný povinný vyplácať žalobkyni k 15. dňu každého mesiaca. Od
nasledujúceho dňa je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je povinný vždy od 16. dňa
toho ktorého mesiaca až do zaplatenia platiť žalobkyni aj uplatnený zákonný úrok z omeškania. Úrok z

omeškania za omeškanie s plnením v mesiaci jún 2017 si žalobkyňa neuplatnila.

26. Výška úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu (0,00%).

27. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. Podľa ods. 2 ak ide o opakujúce sa dávky
alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v
budúcnosti.

28. Uvedený odsek 2 predstavuje výnimku z pravidla, že súd v čase vyhlásenia rozsudku nevie, nemá
možnosť a ani nemôže odhadnúť budúci stav veci. Súdu sa umožňuje uložiť povinnosť poskytnúť aj
plnenie, ktoré v čase vyhlásenia rozsudku nie je splatné, podmienkou takého rozhodnutia však je: (i)
existencia právneho dôvodu plnenia v čase vyhlásenia rozsudku, (ii) splatnosť aspoň časti plnenia v

čase vyhlásenia rozsudku a (iii) postupný vznik nároku na jednotlivé plnenia podľa hmotného práva
(Veľké komentáre Občiansky zákonník I, doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., Nakladateľstvo C. H.
Beck 2015).

29. Taktiež podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 253/2013 všetky opakujúce sa dávky

súd prizná do budúcna len vtedy, ak nastala pred vyhlásením rozsudku splatnosť aspoň jednej dávky a
ak nebol nárok do vyhlásenia celkom uspokojený.

30. Všetky uvedené podmienky boli v danom prípade splnené, preto súd vyhovel návrhu žalobkyne aj
pokiaľ išlo o výplatu v budúcnosti splatných plnení. Dôvodom pre takéto rozhodnutie tiež bolo opakované

odmietanie žalovaného plniť zmluvu o dôchodku napriek predchádzajúcim rozhodnutiam súdov.

31. Žalobkyňa mala vo veci celkový úspech, preto jej bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný
nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni, súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom,
oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.