Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/251/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215213394
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1215213394.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcov: X/ Y. H., X.. XX.XX.XXXX, V. L.
F. XX, L., V.. Č.. XXX L.N. K., P., Z., Y. L., X/ S. H., X.. XX.XX.XXXX, XXX L. K., P., Z., Y.Ľ. L., proti Ž.:
A.. Z. G., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F.R. XX, L., o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. mája 2019, č.k. 52C/264/2015-383, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu žalobcov a žalovanej nepriznal nárok na
náhradu trov konania. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa
§ 137 písm. c) C.s.p. v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.Poukázalnato,ževkonanísažalobcoviadomáhaliurčenia,žesúpodielovýmispoluvlastníkmi
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese L. A., S. L. - H.. Č.. K., F.. Ú.. K., B. na Z. Č.. XXXX, vo výške

podielu každý v 1/12 z celku. Určenia vlastníckeho práva k predmetným podielom na nehnuteľnosti sa
domáhali z dôvodu, že žalovaná im neuhradila sumu za ich spoluvlastnícky podiel, ktorá bola určená
v rozsudku tunajšieho súdu 7C/140/2003, ktorým bolo podielové spoluvlastníctva strán sporu zrušené
a nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou uhradiť žalobcom
1/ 2/peňažnúnáhradu.Mal preukázané, žekonanieovyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava II, obci Bratislava - H.. Č.. K.A., F.. Ú.. K., B.

na Z. Č.. XXXX, C. V. na J. K.. ". Č.. XXX/X, B. J. C. X.G. S. Y. XXX H., J. K.. ". J.. Č.. XXX/X, S.
Y. XXX H. C. J.. K.. ". Č.. XXX/X B. J. C. X. S. Y. XX H. , C. C. R. R.J.. Č.. XXXX, X. R. na J.. Č.. XXX/X C.
R. R.. Č.. XXXX X.M. R. na J. Č.. XXX/X bolo právoplatne skončená rozsudkom zo dňa 18.10.2010, č. k.
7C/140/2003-1070vspojeníspotvrdzujúcimrozsudkomKrajskéhosúduvBratislavezodňa16.04.2013,
č. k. 8Co/321/2011-1413, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 03.10.2013. Predmetným rozhodnutím bolo
súdom zrušené podielové spoluvlastníctvo medzi stranami sporu k predmetným nehnuteľnostiam a
tieto boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, s tým že každému zo žalobcov má vyplatiť

vyrovnávací podiel vo výške 26.291,87 eur. Dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali nijakým
spôsobom, žeby im svedčilo vlastnícke právo k predmetným podielom na nehnuteľnosti. Samotné
neuhradenie vyrovnávacieho podielu zo strany žalovanej nie je dôvodom na určenie vlastníckeho práva
žalobcov a obnovenie podielového spoluvlastníctva. Poznamenal, že ak nedošlo k úhrade uvedenej
sumy, tak žalobcovia na základe právoplatného rozsudku majú možnosť pristúpiť k
výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní, o čom boli žalobcovia v rozsudku poučení. Ako vyplýva z

podaní a vyjadrení žalovanej, táto nepopiera, že predmetnú sumu žalobcom neuhradila, avšak uvádza,
že je pripravená dlžnú sumu uhradiť, nakoľko však nemá vedomosť o účtoch žalobcov, peňažné
prostriedky im nemá kde zaslať. Žalovaná opakovane žalobcov vyzývala na doloženie čísla účtu. Keďženedisponovala číslami účtov strán sporu nemohla žalobcom zaslať peňažné prostriedky. Žalobcovia
sami bránia uhradeniu finančných prostriedkov. K požiadavke zrušenia právoplatných rozsudkov vo
veci 7C/140/2003 uviedol, že súd prvej inštancie v sporovom konaní o určenie vlastníckeho práva

nie je oprávnený rušiť právoplatné rozhodnutia súdov. S poukazom na uvedené uzavrel, že žalobcovia
ničím iným nepreukázali to, že by im svedčilo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, tak
ako sa ho domáhajú žalobou. Žalobcovia v konaní v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, a teda
nepreukázali žiadnym relevantným spôsobom, žeby im svedčilo k predmetným
nehnuteľnostiam vlastnícke právo vo výške spoluvlastníckeho podielu. Naopak bolo preukázané, že

podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam bolo rozhodnutím súdu zrušené
avyporiadané.Pokiaľišloožiadosťžalobcovoichvýsluchdožiadanímuviedol,žežalobcoviamohlisúdu
uviesť všetky skutočnosti, ktoré považovali za potrebné vo svojich písomných podaniach. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 255 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že nebolo vykonané riadne

dokazovanie v zmysle podanej žaloby, nepresnej interpretácie súdom, zistenia skutkovej podstaty v
zmysle znenia podaného návrhu. Poukázali na to, že súd aj žalovaná akceptovali zmenu žalobného
návrhu oboch žalobcov, podielových spoluvlastníkov, ale o návrhu žalobcov súd dňa 10.05.2009 vôbec
nejednal. Podľa ich názoru súd dezinterpretoval ich podania, nevykonal vôbec žiadne dokazovanie,
hoci obaja navrhli, a to, aby okrem iného žalovaná, resp. E.. F. B. doložili do spisu dôkaz, že

v čase vydania rozsudku boli v banke zložené peniaze v potrebnej výške. Súd zrejme neakceptoval
skutočnosť, že bola zrušená aj plná moc osoby, ktorá pôvodnú žalobu na Okresný súd Bratislava II
podávala. Vytýkali súdu prvej inštancie je porušenie zásady "in camera". V danom prípade išlo o
ich bývanie na Slovensku, o ich adresu v Slovenskej republike, o odňatie vlasti, urobenia bezdomovcov
dvoch občanov SR, ktorí sú stále na úteku. Žalobca poukázal na to, že on nie je bezdomovec, lebo s

dcérou kúpili byt v Prahe na polovicu, čo neplatí o žalobkyni, ktorá je bezdomovec do dnešného dňa. Vo
veci konajúca sudkyňa ich nepozná, ani ich nikdy nevidela. Opakovane sa dovolávali porušenia zásady
"in camera" ako i zákonného sudcu, ktorý v danej veci bola JUDr. Štepániková. Vytýkali súdu prvej
inštancie, že zabudol, že všetko sa začal 100 % vyhovením žaloby žalobkyne, a to tak, že žalobkyňa ani
nemohla v odvolaní sa žalovanej podať návrhy na doplnenie žaloby a navyše JUDr. Štepániková

do skutkovej podstaty pri vynášaní rozsudku nezahrnula ako dôveryhodnú výpoveď jeho manželky P.
L.. Táto žaloba má napraviť to, čo urobila JUDr. Zuzana Korčeková v roku 2010, keď vyniesla rozsudok
v ich neprítomnosti, ibaže o tom, že sa na pojednávaní 18.10.2010 nezúčastnia, lebo náhle služobne
žalobca vycestoval do zahraničia deň pred pojednávaním, sa súd dozvedel až 17.10.2010, respektíve
18.10.2010, keď to súdu doručil z Kréty, lebo išlo o náhle vycestovanie na filmovanie. Namietali, že

im rozsudok do dnešného dňa nebol doručený a žiadali uvedenie nápravy. Dovolávali sa tiež zrušenia
zápisu na liste vlastníctva, lebo ten, čo použila žalovaná, nemá všetky náležitosti. Žalobu podali po tom,
čo im tak poradila polícia, že nie podľa nich trestný čin. V tomto prípade mal súd vykonať dokazovanie, čo
neurobil, nevyzval žalovaného ani JUDr. Korčekovú, aby založili do spisu potvrdenie z banky, čo navrhli
vykonať. Súd konal nad ich žaloby, pozmenil ich znenie, čo nemôže, a nerobil dokazovanie. Poukázali

na možnosť ich vypočutia na zastupiteľskom úrade, kde sa stále zdržiavajú na úteku. Súd teda nemusel
postupovať podľa § 180 C.s.p. a zisťovať, že sa na pojednávanie nedostavili, keď nedostavenie súd
vopred vedel.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že ho považuje za nedôvodné a
neopodstatnené a v plnom rozsahu sa stotožnila s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý žiadala ako

vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že dokazovaním ohľadne jej peňažných prostriedkov na
zaplatenie finančnej náhrady spoluvlastníkom bolo vykonané už v roku 2010 a v tomto smere poukázala
na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 140/2003 - 1070 zo dňa 18.10.2010.
Uviedla, že samotné neuhradenie vyrovnacieho podielu z jej strany nie je dôvodom na určenie
vlastníckeho práva žalobcov. Preto ani skutočnosť, či mala peňažné prostriedky na zaplatenie náhrady,

nie je relevantná pre rozhodnutie v tejto veci. Ohradila sa so záverom voči klamstvám žalobcov, ktorými
chcú negatívne ovplyvniť mienku súdu o jej osobe.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov
nie je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočne potrebnom
na posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva knehnuteľnostiam, skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú dostatočnú oporu vo vykonanom
dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z
prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, ich vyhodnotením v súlade so zásadou

voľného hodnotenie dôkazov konajúci súd dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil
aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenie Občianskeho zákonníka
(§ 123) v spojení s § 137 písm. c) C.s.p., ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy, pre
ktoré žalobu zamietol, dôkladne vysvetlil, a to so zreteľom na skutkové závery, ku ktorým na základe
vykonaného dokazovania dospel, ako aj s poukazom na právne posúdenie veci, v rámci ktorého citoval

relevantné právne predpisy a uviedol ako tieto na zistený skutkový stav aplikoval a k akým právnym
záverom dospel. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku zároveň vysporiadal so
všetkými podstatnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán, dal potrebné odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiace s predmetom konania. Odvolanie
žalobcov tak nie je spôsobilé; z hľadiska nimi uplatňovaných odvolacích dôvodov
a ich obsahového vymedzenia; spochybniť správnosť záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie

svoje rozhodnutie.
6. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že samotné neuhradenie vyrovnacieho
podielu žalobcom zo strany žalovanej nie je spôsobilým dôvodom privodiť žalobcom obnovenie ich
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiam. Pretoaniskutočnosť,čižalovanámala(má)peňažnéprostriedky
na zaplatenie peňažnej náhrady nie je v posudzovanej veci relevantná. Táto skutočnosť

bola totiž predmetom dokazovania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
v ktorom bolo podielové spoluvlastníctvo žalobcov so žalovanou zrušené a vyporiadané. Správne
poukázal súd prvej inštancie i na tú skutočnosť, že žalobcami zvolená žaloba nie je právne účinným
právnym prostriedkom ochrany ich porušených práv. Odvolací súd sa stotožnil aj s jeho konštatovaním,
že zrušenie právoplatného rozsudku; na základe žalobcami podanej žaloby; v tomto konaní nie je

prípustné.
7. Súd prvej inštancie ustálil predmet konania po tom, ako uznesením na pojednávaní dňa 10.05.2019
nepripustil jeho rozšírenie o zrušenie titulu nadobudnutia nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalovanej. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím neprekročil rámec predmetu konania vymedzený
žalobcami ich žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby, ktorými bol viazaný, a rozhodol

o tom, čo bolo predmetom konania. Žalobcovia preto nedôvodne namietajú v podanom odvolaní, že
konajúci súd rozhodol nad rámec ich žaloby.
8. Odvolacísúdpovažovalzhodnesosúdomprvejinštancie ďalšiedokazovaniezanadbytočné,pretože
by nebolo spôsobilé privodiť žalobcom priaznivé rozhodnutie v danej veci. So zreteľom na uvedené
odvolací súd nezistil v súvislosti so žalobcami označenými a súdom prvej inštancie zamietnutými

(nevykonanými) dôkazmi v postupe prvoinštančného súdu žiadnu takú vadu či pochybenie,
ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť či predčasnosť jeho rozhodnutia, prípadne
neúplnosť zisteného skutkového stavu, keďže vzhľadom k vymedzeniu žalovaného nároku, opísaného
skutkového stavu a prijatých právnych záverov, neboli navrhované dôkazy potrebné.
9. K uvedenému ešte odvolací súd dodáva, že právo na spravodlivý proces nezahŕňa právo strany,

aby sa súd stotožnil s jej skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako
nezakladá právo strany na to, aby bola v konaní pred súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej návrhmi. Z uvedeného možno dovodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo
na vyhovenie procesnému návrhu strany na vykonanie určitého ňou navrhovaného dôkazu.
10. Odvolacísúdzistil,žezospisunevyplýva žiadnaokolnosťsvedčiacaotom, žebykonajúcej sudkyni

nebola predmetná vec pridelená náhodným výberom v súlade s rozvrhom práce okresného súdu, a je
preto nenáležitá námietka žalobcov, že zákonným sudcom v danej veci bola JUDr. Štepániková.
11. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním
odvolacích námietok žalobcov už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po
dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobcovia v podanom

odvolaní len zopakovali skutočnosti, ktoré odprezentovali aj pred súdom prvej inštancie, pričom na
dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným
súdom vydaný rozsudok
12. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcami uplatňované odvolacie
dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť

správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie,
a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane súvisiaceho; odvolacími dôvodmi osobitne
nenapadnutého; výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalovanej
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanej

žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku,
zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018
uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018 ).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).