Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 16, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810204413
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5810204413.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Evy Malíkovej, v právnej veci žalobcu: S. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. č. XXX, proti žalovaným: 1/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. J., rod. J., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX U. č. XXXX, obaja právne zastúpení: Mgr. Igor Palider, advokát, zo
sídlom XXX XX U., J. X. č. XXX, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, vypratanie hnuteľnosti a

odstránenie stavby, o späťvzatí žaloby, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo
č. k. 8C/97/2010-323 zo dňa 08. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku I. sa n e d o t ý k a .

Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením hore
uvedené konanie zastavil (výrok I.) a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.). V odôvodnení uznesenia konštatoval, že žalobca sa podanou

žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 21.09.2010 v spojení s pripustenou zmenou zo dňa 04.02.2011
domáhal, aby súd určil, ...že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní odstrániť z pozemku zobrazenom ako parcela
reg. „C“ č. 1827/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, ktorý vznikol na základe GP
č. 17951381-41/2010 zo dňa 14.06.2010 odčlenením od pôvodného pozemku pk parcela č. 710/2,
zapísanom v pk vložke č. XXX a LV č. XXXX, k. ú. a obec U. vedenom Katastrálnym úradom Žilina,
Správou katastra Námestovo stavbu - hospodársku budovu a uviesť tento pozemok do pôvodného

stavu. Ďalej sa domáhal, aby ...súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať všetky nimi vnesené
hnuteľné veci, najmä oplotenie, udiareň a hnojisko z pozemku zobrazenom ako parcela reg. „C“ č.
1827/10zastavanéplochyanádvoriaovýmere94m2,ktorývznikolnazákladeGPč.17951381-41/2010
zo dňa 14.06.2010 odčlenením od pôvodného pozemku pk parcela č. 710/2, zapísanom v pk vložke č.
XXX a LV č. XXXX, k. ú. a obec U. vedenom Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Námestovo
a uviesť tento pozemok do pôvodného stavu. Taktiež, aby ...žalovaní 1/ a 2/ uhradili žalobcovi spoločne

a nerozdielne sumu 463,55 eur, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku...“. Žalobca
svojím návrhom zo dňa 07.04.2021 zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.
Na pojednávaní konanom na Okresnom súde Námestovo dňa 08.04.2021 právny zástupca žalovaných
uviedol, že súhlasia so späťvzatím žaloby. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, nakoľko od samého začiatku považujú žalobu za nedôvodnú. Vzhľadom na dispozitívny úkon
žalobcu, okresný súd konanie v zmysle ustanovení § 144 až § 146 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zastavil. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa§ 251 CSP a § 256 ods. 1 CSP, pretože žalobca späťvzatím žaloby v celom rozsahu procesne zavinil
zastavenie konania. Žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu (č. l. 321 spisu).

2. Voči výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie, v ktorom navrhoval, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobou zo
dňa 17.09.2010, zmenenou dňa 04.01.2011 sa domáhal voči žalovaným vypratania jeho parciel: C-
KN parc. Č. 1827/2 a C-KN parc. Č. 1827/10, ktoré boli vytvorené k žalobe priloženým geometrickým
plánom i vydania bezdôvodného obohatenia za ich užívanie. Ku dňu podania predmetnej žaloby bol v

katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník pozemku, z ktorej boli nové parcely vytvorené. V inom
súdnom konaní, vedenom pred Okresným súdom Námestovo pod pôvodnou sp. zn. 5C/20/2010 a
po rozsudku Najvyšším súdom SR pod novou sp. zn. 11C/29/2017, sa žalovaní domáhali určenia,
že vlastníkmi predmetného pozemku sú oni. V tomto konaní súd právoplatne rozhodol, že žalovaní
nadobudli vlastnícke právo vydržaním. Táto skutočnosť bola súdu oznámená žalovanými podaním zo
dňa 04.01.2021, a to v nadväznosti na zápis vlastníkov v katastri nehnuteľností. S ohľadom na uvedené

bol nútený vziať podanú žalobu späť. Pretože rozhodnutie súdu v tejto veci bolo závislé od rozhodnutia
súdu v inom súdnom konaní, má za to, že až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.
zn. 11C/29/2017 viedol konanie dôvodne. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd o trovách konania
rozhodol podľa § 257 CSP.

3. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadali uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správne podľa § 387 ods 1. CSP potvrdiť a žalobcu zaviazať k náhrade
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Tvrdenia žalobcu, že ku dňu podania žaloby o vypratanie
pozemkov v k. ú. U. v konaní pod sp. zn. 8C/97/2010 bol ako vlastník zapísaný v katastri, pokladá
za účelové. Vyslovili, že tento si bol od počiatku vedomý, že pôvodná vlastníčka sporných pozemkov

S. D., ktorá vypovedala aj v konaní sp. zn. 5C/20/2010 (resp. sp. zn. 11C/29/2017), nikdy nemohla
platne previesť pozemky, ktorých sa žalobca domáhal vypratania na jeho osobu, pretože tieto pozemky
nachádzajúce sa v ich dvore jej nikdy nepatrili. Uviedli, že z konania vyplynulo, že žalobca opieral svoj
nárok o vypratanie pozemkov o špekulatívny prevod od osoby, ktorá nebola vlastníčkou a stav nesúladu
vlastníctva evidovaný v katastri sa snažil využiť na úkor žalovaných vo svoj prospech. Žalobca si teda

musel byť už pri bežnej opatrnosti a tomu zodpovedajúcemu úsudku vedomý, že svojou žalobou o
odstránenie stavby (postavenej v 50-tych rokoch ako aj oplotenia) zasahuje hrubým spôsobom do práva
oprávnenej držby trvajúcej viac ako 60 rokov. Právne riziko z toho prameniace malo u žalobcu vyvolať
presvedčenie, že z jeho strany ide o účelovú žalobu, ktorá sa neopiera o náležitý právny základ, ale
o chybný zápis vlastníckeho práva evidovaný v katastri v neprospech žalovaných. Za danej právnej

situácietobolprávežalobca,ktorývyvolaltrovykonaniaajelegitímne,abybolzaviazanýajkichnáhrade
v plnom rozsahu. K náhrade trov konania žalovaní 1/ a 2/ poukázali na zásadu úspechu vo veci, ktorá
je doplnená zásadou zavinenia. Preto ak nebolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaných, ktorí sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi

ich správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na
zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda
jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993,
tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 196/09). K aplikácii ust. § 257 CSP uviedli, že toto predpokladá
výnimočné okolnosti, pričom sa musí vykladať prísne reštriktívne. Toto ustanovenie slúži na odstránenie

neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
výsledok konania. Žalobca však svojou účelovou žalobou vyvolal u žalovaných nevyhnutnú potrebu
obrany ich dotknutého práva, čo musí zákonite viesť k jeho zaviazaniu na náhradu trov. V opačnom
prípade by žalovaní, ako úspešná strana v spore, utrpeli majetkovú ujmu v dôsledku platenia trov
konania.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov
daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výroku o náhrade trov konania a bez nariadenia pojednávania toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 vo
výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správne. Uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku

I., odvolaním nenapadnutom, sa nedotýka.

5. Odvolací súd po preskúmaní námietok žalobcu vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné, pričom
bližšie uvádza:6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby žalobcom, ktoré bolo súdu
doručené dňa 07.04.2021, konanie zastavil. Dôvod späťvzatia žaloby bližšie nekonkretizoval (č. l. 321

spisu). Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie
§ 256 ods. 1 CSP upravujúce zásadu procesnej zodpovednosti strany za zavinenie, pretože dospel k
záveru, že žalobca svojím správaním zastavenie konania procesne zavinil.

7. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaní nadobudli v inom

súdnom konaní, vedenom pred Okresným súdom Námestovo pod pôvodnou sp. zn. 5C/20/2010 a po
rozsudku Najvyšším súdom SR pod novou sp. zn. 11C/29/2017 vlastnícke právo k sporným parcelám
vydržaním. Žalobou menenou dňa 04.01.2011 sa žalobca domáhal voči žalovaným vypratania týchto
parciel i vydania bezdôvodného obohatenia za ich užívanie. Podľa vyjadrenia žalobcu s ohľadom na
uvedené odpadol dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná. Preto žiadal, aby súd vo vzťahu k náhrade trov
konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov konania neprizná. Odvolací

súd uvádza, že z podania žalobcu nevyplýva, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaných.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na

oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu
musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce v splnení žalovaného nároku, napríklad v
úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy

konania žalobca.

11. Zásada procesnej zodpovednosti znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá
ich vznik zavinila. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem
„procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska.

Zavinenieniejemožnéinterpretovaťvdoslovnomjazykovomzmysle,alevovzťahupríčinnejsúvislosti,v
ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby)
a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01, tiež
I. ÚS 469/04).

12. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho
nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie
muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba
podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (pozri
Civilný sporový poriadok, Komentár, autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., vyd. C.H.Beck v

Prahe 2016, str. 934).

13. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).

Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí
zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.
Použitietohtoustanoveniapretonegatívnedopadánastranusporu,ktorábyinakmalanároknanáhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

14. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výnimočnosť môže spočívať vokolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného
zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané charakterom určitej
procesnej situácie, prípadne sa môžu týkať celkom špecifických sociálnych aspektov strán sporu. Výklad

týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp.
zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť.

15. Odvolací súd po posúdení žalobcom produkovaných tvrdení konštatuje, že tieto nie sú spôsobilé
spochybniť rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania. Odvolací súd sa zameral na zistenie,
či v danom prípade povaha a okolnosti sporu nespĺňajú kritérium výnimočnosti. V danom prípade
však dospel k záveru, že konanie nemalo špecifický charakter a ani sa nejedná o špecifickú procesnú

situáciu odôvodňujúcu aplikáciu ust. § 257 CSP. Do úvahy odvolací súd zobral tiež okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadol i na postoj strán v spore. Žalobca sa predmetnou
žalobou domáhal voči žalovaným vypratania a vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho
parciel: C-KN parc. č. 1827/2 a C-KN parc. č. 1827/10, nachádzajúcich sa na pozemku, kde bol ku
dňu podania predmetnej žaloby v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník. Žaloba bola na súd

doručená dňa 21.09.2020. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že ešte pred podaním danej žaloby
prebiehalo na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5C/20/2010 konanie o určenie vlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam titulom ich vydržania. Tento žalobný návrh bol na súd podaný dňa 11.02.2010.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.02.2011 vyplýva, že žalobca si bol vedomý tohto konania,
a teda aj rizika s týmto konaním spojeného, a to, čo do výsledku tohto konania a dôsledkov z neho

vyplývajúcich. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že každý má právo domáhať sa ochrany svojich
práv na súde, avšak musí si byť vedomý toho, že v prípade neúspechu v spore mu vzniká povinnosť
nahradiť trovy konania protistrany. Odvolací súd taktiež nezistil, že by k späťvzatiu žaloby došlo pre
správanie žalovaných, preto im nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení daného konania.
Za situácie, keď žalobca vzal žalobu späť, a to nie preto, že by dosiahol to, čo v žalobe požadoval, z

procesného hľadiska platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Odvolací súd preto uznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

16. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

17. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. §
255 ods. 1 CSP. Žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech v rozsahu 100 %. Z tohto dôvodu im
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

18. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)