Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010300
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5818010300.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom 9. februára
2021 prejednal sťažnosť podanú odsúdeným C. H., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo, č.k. 0T/73/2018-85 zo dňa 4.8.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného C. H. z a m i e t a , pretože

nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením, č.k. 0T/73/2018-85 zo dňa 4.8.2020 podľa § 419 ods. 1 Tr. por., s
použitím § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený C. H. sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/73/2018 z 10.9.2018,
právoplatným dňa 19.9.2018, neosvedčil a odsúdenému nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere

2 mesiace. Podľa § 419 ods. 4 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd odsúdeného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo 4.8.2020 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva podať sťažnosť. Odsúdený
uviedol, že voči vyhlásenému uzneseniu zahlasuje sťažnosť.

Dňa 14.12.2020 súdu prvého stupňa boli doručené písomné dôvody sťažnosti odsúdeného s
nasledovným textom:

„Trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo pod spis. zn. 0T/73/2018 zo dňa 10.9.2018,
právoplatným dňa 19.9.2018, mi bol uložený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. Dňa

16.6.2019 som sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.
1 písm. e) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mi bola
uložená pokuta vo výške 250,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 6 mesiacov.
Do pozornosti súdu dávam, že som svoje konanie veľakrát oľutoval a považujem ho za mladícku
nerozvážnosť s poukazom na môj vek v čase spáchania skutku. Vo veci spáchania trestného činu
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky som tento spáchal nedbanlivostne, išlo o

zostatkový alkohol, čo potvrdila aj psychologička. V súčasnosti žijem usporiadaným životom, mám
priateľku, ktorá je v šiestom mesiaci tehotenstva a žijeme v spoločnej domácnosti v byte. Na dieťa sa
obidvaja veľmi tešíme. Priateľka je momentálne nezamestnaná a nepoberá žiadne dávky od štátu. Z
uvedeného vyplýva, že som samoživiteľom rodiny a zabezpečenie rodiny po finančnej stránke je na
mojich pleciach.
Veľmi ma mrzí celá vzniknutá situácia a ľutujem moje správanie. Výkon trestu odňatia slobody bude

pre mňa zdrvujúci, nedokážem si predstaviť, že posledné mesiace tehotenstva mojej priateľky nebudempo jej boku. Zmenil som sa, ale minulosť už nezmením, neustále mi bude pripomínať moje nerozvážne
konanie, ktorého následky sú vážne.
Vzhľadom na okolnosti prípadu mám za to, že súd môže ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti,

hoci som svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu
a súčasne ustanovil nad mojou osobou probačný dohľad.“

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k sťažnosti podanej odsúdeným C. H. do
zápisnice o verejnom zasadnutí.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je

vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193
ods. 1 písm. a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých
hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak
správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb,
ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril

z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie,
nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných
právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.
Sťažnosť proti uzneseniu súdu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 419
ods. 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1, 2 Tr. por. a v lehote stanovenej

§ 187 ods. 1 Tr. por.

Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a v podstatnom dospel k
záveru,žeodsúdenýneviedolvskúšobnejdoberiadnyživotaspáchanímjednéhozávažnéhopriestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky porušil počas skúšobnej doby podmienky kladené
na jeho spôsob života v skúšobnej dobe pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody.
Podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj výchovný účel.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd
vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na
verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený C.
H. sa v skúšobnej dobe odsúdenia na trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený, neosvedčil. Na tomto mieste nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a preto nadriadený súd v podrobnostiach poukazuje na dostatočne

odôvodnené uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré dôvody si v plnom rozsahu osvojuje.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu

(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladaťzadostatočneodôvodnené(Boldeav.Romania,rozsudokz15.2.2017ksťažnosti č.
19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Nadriadený súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno
hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pritom však treba skúmať správanie
odsúdeného počas celej skúšobnej doby. Zároveň poukazuje aj na konštantnú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený závažnýmspôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, prípadne spácha závažný
priestupok, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ
a že podmienečne uložený trest treba vykonať.

Skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného zo spáchania trestného činu alebo
závažného priestupku, nemožno v každom prípade automaticky posudzovať ako dôvod na nariadenie
výkonu trestu. Tu treba rozlišovať závažnosť trestného činu a priestupku spáchaného v skúšobnej dobe
a treba zisťovať, či odsúdený má snahu napraviť sa a viesť riadny život. V prípade odsúdeného C. H. súd

prvého stupňa správne ustálil, s poukazom na jeden závažný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky v priebehu skúšobnej doby, že odsúdený nemá snahu sa napraviť a viesť riadny život,
a preto neprichádza do úvahy nič iné, len vysloviť, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a uložený
trest odňatia slobody vykoná.

Z rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Tvrdošín, sp.zn. ORPZ-DK-ODI3-

P-75/2019 zo dňa 13.8.2019 vyplýva, že C. H. bol uznaný za vinného z priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov. Bola mu uložená pokuta vo výške 250,- eur a zákaz činnosti
viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov.

Odsúdený C. H. bol v tomto trestnom konaní uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. c) Tr. zák., kde samotný odsúdený priznal, že krádež mobilného telefónu bola spáchaná
pod vplyvom alkoholu. Odsúdený svoje konanie oľutoval už dňa 10.9.2018 pri výsluchu, kedy vyslovil
svoju ľútosť nad svojím protiprávnym konaním. Predmetného priestupku sa odsúdený dopustil rovnako
pod vplyvom alkoholu, pričom mu muselo byť zrejmé, že v čase vedenia motorového vozidla mal v

sebe zostatkový alkohol. To, že sa odsúdený subjektívne necítil v čase vedenia motorového vozidla
opitý, neznamená, že nemal ovplyvnenú jeho schopnosť bezpečne viesť motorové vozidlo. Krajský súd
poukazuje na to, že v tomto prípade sa nejedná o bežný priestupok, ale o závažný priestupok, ktorý
bol spáchaný pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ ide o tvrdenia odsúdeného, že je živiteľom rodiny a že má
záujem posledné mesiace pred pôrodom svojej priateľky stráviť po jej boku, odsúdeného krajský súd

poučuje o možnosti požiadať okresný súd o odklad výkonu trestu v zmysle § 410 ods. 1 Tr. por.

Za vedenie riadneho života treba považovať to, že obvinený dodržiaval právny poriadok a ďalšie
normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i voči
spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku

ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Je nesporné, že odsúdený C. H. neviedol v skúšobnej dobe riadny život, a preto i krajský
súd konštatuje, že na zabezpečenie účelu trestu u odsúdeného, najmä za účelom
zabezpečenia funkcie individuálnej aj generálnej prevencie, je potrebné odsúdenému C. H. nariadiť

výkon trestu odňatia slobody.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj rozhodnutie okresného súdu o zaradení odsúdeného C. H. na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Sťažnostné argumenty odsúdeného C. H. nie sú spôsobilé svojím obsahom zvrátiť stavu veci a zákonu
zodpovedajúce uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté sťažnosťou odsúdeného.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom uznesení, nemôže sama osebe viesť nadriadený súd k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Pokiaľ odsúdený v písomných dôvodoch sťažnosti konštatuje, že súd môže ponechať podmienečné
odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na
nariadenie výkonu trestu, a ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, tak treba dodať, že takto môže

súd postupovať len v priebehu skúšobnej doby a nie po jej skončení.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu vo
vykonávacom konaní neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory stranykonania, ktorá odmieta rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol nariadený výkon trestu odňatia
slobody, pôvodne odložený na skúšobnú dobu.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa,
ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného C. H. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.