Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoCsp/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208305
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8817208305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: F. O., H.. XX.X.XXXX, C. D. XX, X. N. H. R., o
zaplatenie 3.593,62 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 10Csp/135/2017-92 zo dňa 17. septembra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej plniť v splátkach a vo výroku, ktorým súd v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„ I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.449,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne z tejto sumy od 30.9.2017 do zaplatenia, a to v splátkach po 30,- € mesačne, pričom každá
splátka bude splatná vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí

právoplatnosti tohto rozsudku na číslo účtu žalobcu vo forme IBAN K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
vedený v S. banke K., a.s.. Omeškaním čo aj len s jednou splátkou sa stáva splatným celý zvyšok do
omeškania neuhradeného dlhu.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 odsek 2, § 2 písm. a), b), § 369 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej
zaplatenia3.593,62eurspolusúrokomvsume156,31eur,úrokmizomeškaniavsume1,65eur,úrokom
vo výške 15,90 % ročne z istiny 3.593,62 eur od 30.9.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške5% ročne z nezaplatenej istiny 3593,62 eur od 30.9.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
5% ročne z nezaplatených úrokov v sume 156,31 eur od 30.9.2017 do zaplatenia, poplatkov za poistenie
v sume 3,44 eur a náhrady trov konania.

4. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová
zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanej, ktorá sa ho zaviazala vrátiť
za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť nesplnila, žalobca listom zo dňa 29.9.2017
vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a žiadal žalovanú, aby dlžnú sumu uhradila najneskôr

do 9.10.2017. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

5. Žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 3593,62 eur. Je

nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 4.000 eur, pričom žalovaná si nesplnila svoje
povinnosti splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami, pričom ku dňu zosplatnenia úveru vrátila z
požičanej sumy čiastku 1,550,15 eur. Súd prvej inštancie však priznal žalobcovi len čistý rozdiel medzi
poskytnutým úverom a vrátenou sumou, teda 2.449,85 eur. Žalobca si uplatnil aj nárok na vyčíslený úrok
vo výške 156,31 eur s tým, vyčíslený v rámci anuitných splátok do predčasného splatenia úveru, s tým

že zároveň si uplatňoval úrok vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 3.593,62 eur od 30.9.2017
do 22. 03. 2017 do zaplatenia. Ako vyplýva z údajov NBS, v mesiaci 9/2015, kedy bol úver žalovanej
poskytnutý, bola sadzba úrokov z poskytovaných úverov bánk ( nad 5 rokov ) vo výške 9,96 %. V tomto
prípade bol dohodnutý úrok vo výške 15,9 % ročne. Súd prvej inštancie úrok prevyšujúci 5% oproti
bežnému priemeru bánk v danom období považoval za rozporný s dobrými mravmi, preto v tejto časti

považuje súd úver za bezúročný. Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi nárokovaný vyčíslený
úrok v sume 156,31 eur a v tejto časti žalobu zamietol aj pokiaľ ide o úrok z omeškania z tejto sumy.

6. Z prehľadu úhrad žalovanej, z platených splátok boli sumy vo výške 1,72 eur mesačne započítavané
na poistné tak, ako je to dohodnuté v úverovej zmluve. Tento poplatok považoval súd len za osobitné

formálne dojednanie, ktorého účelom nebolo reálne kryť platobnú neschopnosť žalovanej poistením,
ale umelo navyšovať splátky. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nekontaktoval
žalovanú na dôvody nesplácania úveru, čo malo za dôsledok predčasné splatenie úveru a nezisťoval,
či by táto neschopnosť žalovanej nemala byť krytá práve týmto poistením, hoci toto poistenie žalovanej
ponúkli a dohodli s ňou vo vlastnej formulárovej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná si ani

neuvedomila toto osobitné navýšenie mesačnej splátky o tento poplatok. Na margo súd konštatoval,
že v rozpore so spotrebiteľským právom bolo aj účtovanie poplatkov za upomienky v sume 15 eur za
každú, napriek tomu, že žalobca v žalobe konštatuje že si ich neuplatňuje. Miera vynaloženej námahy
a nákladov zo strany žalobcu ako na uskutočnenie týchto upomienok nie je úmerná, práve naopak,
neúmerná sumám, ktoré si žalobca účtoval.

7. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 29.9.2017, týmto dňom sa
stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti a súd
dospel k záveru, že by mu vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 29.9.2017, aj to len za predpokladu,
žezmluvanebolabezúročnázdôvodudohodyovýškeúrokuvrozporesdobrýmimravmiakojeuvedené

vyššie. Potom by už nastupoval režim platenia úrokov z omeškania. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie čistého rozdielu medzi poskytnutým úverom ( 4000 eur ) a úhradami žalovanej
do zosplatnenia úveru ( 1550,15 eur ), teda 2.449,85 eur a čo do zvyšku nároku žalobcu aj úroku z úveru
žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

8. Žalovaná po zosplatnení úveru už v prospech žalobcu nevykonala žiadnu úhradu. Žalovaná sa s
plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z
omeškania z dlžnej sumy - 2.449,85 eur, ktorý bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády vo výške 5 % ročne z istiny a úrokov odo dňa nasledujúceho po
dni zosplatnenia t.j. zo sumy 2.449,85 eur od 30.9.2017 do zaplatenia.

9. Vzhľadom na preukázanú kritickú finančnú situáciu žalovanej, ktorá je rozvedená, stará sa o mal.
dieťa, má nízky príjem, ktorý zdokladovala, ako aj vzhľadom na jej ďalšiu úverovú zaťaženosť a jej
žiadosť jej súd povolil uspokojiť nárok žalobcu v primeraných 30-eurových splátkach, čím je aj finančnériziko žalobcu ako dodávateľa finančnej služby primerane kryté, zároveň má istotu, že v prípade
nesplnenia splátok, sa stane zročným celý zostatok úveru.

10. Výrok o trovách odôvodnil podľa ust. § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. Súd žalobe žalobcu
nevyhovel len v nepatrnej časti, preto žalobcovi patrí proti neúspešnej žalovanej náhrada trov konania
podľa pomeru úspechu. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

11. Proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, v časti povolenia splácania
dlžnej sumy v splátkach a proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca včas. Navrhol, aby
odvolací súd v napadnutom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže
uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi prizná náhradu trov konania aj
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Odvolanie

odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., na základe vykonaných dôkazov dospel súd I. inštancie k
nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 odsek 1 písm. h) C.s.p. rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

12. K tvrdeniu súdu o tom, že dohodnutý úrok bol v rozpore s dobrými mravmi a úver je preto potrebné

považovať za bezúročný, žalobca odkázal na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu
uzatvorenia úverovej zmluvy v spojení s § 1a ods. 1 a 4 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa zverejnených údajov ministerstva financií - súhrnných informácií
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015 bola priemerná
hodnota RPMN vo výške 15,44% (spotrebiteľské úvery od 1500 do 6500 eur, splatnosť od 5 do 10

rokov), teda táto hodnota bola správne uvedená aj v zmluve (súhrnné informácie dokladám do prílohy).
Ak teda priemerná RPMN v rozhodnem období bola vo výške 15,44%, potom výška úroku 15,9 °/0,
ktorá neprevyšuje priemernú RPMN ani o polovicu, nie je podstatne vyššou než priemerná výška a
teda ani nepresahuje jej dvojnásobok. Z daného jasne vyplýva, že úroková miera 15,9 % podstatne
neprevyšovala priemernú výšku úroku a to ani dvojnásobne a nebola ani vo výške odporujúcej zákonu

a vyhláške a teda ani v rozpore s dobrými mravmi, ako to tvrdí súd. Pokiaľ by bral do úvahy súdom
uvádzanú výšku 9,96 %, tak ani v tomto prípade úroková sadzba 15,90 % vzhľadom na vyššie uvedené
nebola v rozpore so zákonom a vyhláškou, nakoľko neprevyšovala súdom uvádzanú sadzbu ani
dvojnásobne. Žalobca v uvedenom poukázal aj na § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku
dňuuzavretiaúverovejzmluvy,ktorývymedzujepresnédôvody,prektorésaúverpovažujezabezúročný

a bez poplatkov. Žalobca má za to, že v danom prípade neboli dané dôvody pre stanovenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a súd rozhodol nad rámec zákona a svojvoľne určil, že prevyšujúci úrok, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi je dôvodom prečo sa má úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

13. K rozhodnutiu o priznaní plnenia v splátkach žalobca uviedol, že čo sa týka posúdenia samotných

okolností prípadu, súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovaného uhradiť
dlžnú pohl'adávku, nedostatočne preskúmal pomery žalovanej, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o
splatnosti v splátkach a vychádzal iba z tvrdení žalovanej o jej nepriaznivej sociálno - ekonomickej
situácii a z jedného predloženého dôkazu o nízkom príjme žalovanej, pričom ostatné tvrdenia žalovaná
žiadnymi dôkazmi nepodložila. Pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej

vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a existencia ďalších dlhov žalovanej,
ale jej celkové majetkové pomery. Oprávnenie súdu priznať plnenie v splátkach je výnimočné oprávnenie
a každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane
zasahovať do právoplatne priznaných práv veriteľa. Žalobca má za to, že výška priznanej splátky je
neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej

miery (len istina bude splácaná takmer 10 rokov), že sa tým poprel samotný účel súdneho konania a
takétorozhodnutienevediekodstráneniuprávnejneistoty.Výškasplátkymusíbyt'určenáprimeranetak,
aby splátky neoprávneným spôsobom nezasiahli do práv žalobcu a v konečnom dôsledku aj žalovaného
neúmerným predlžovaním splatnosti tým, že bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania.
Výhoda poskytnutá žalovanému v podobe umožnenia uhradiť dlh v neprimerane nízkych splátkach je

zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu a porušuje rovnosť účastníkov konania
v občianskoprávnych vzťahoch v zakotvenú v ustanovení § 2 ods. 2 občianskeho zákonníka. Súd tak
svojím rozhodnutím de facto úplne poprel nielen účinky predčasného zosplatnenia úveru, ale aj účelcelého súdneho konania. Žalobca má za to, že súd priznaním splátok postupoval v rozpore so zákonom.
Rozhodnutie súdu musí byt' spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej.

14.Knepriznaniunárokunazmluvnýúrokpozosplatneníúveružalobcauviedol,žeakzákonč.129/2010
Z.z. spotrebiteľovi ukladá povinnosť pri odstúpení zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky až do dňa splatenia
istiny, musí mať tomu zodpovedajúce právo na zmluvne dohodnuté úroky aj po zosplatnení aj veriteľ.
Obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj (zmluvné) úroky,
ktoré nemožno stotožňovať so (zákonnými) úrokmi z omeškania - k uvedeným. Úroky sú odplatou za

poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich
reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok
z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je
skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru
neovplyvňuje. Reštriktívne ustanovenie vo vzťahu k nároku veriteľa na zmluvný úrok po zosplatnení
neobsahuježiadnyprávnypredpis.Akbyboloúmyslomzákonodarcudobunárokuveriteľanadohodnutý

úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. Poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov a
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

15. Žalobca v podanom odvolaní namietal, aj výrok o náhrade trov konania. Uviedol, že v tejto časti
je súdne rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko ani vo výroku rozhodnutia súdu ani v samotnom

odôvodnení súd neuviedol, v akom rozsahu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému, iba stroho uviedol (ods. 53), že žalobcovi patrí proti neúspešnej žalovanej náhrada trov
konania podľa pomeru úspechu.

16. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné len v časti výroku

o náhrade trov konania.

18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

19. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné:

20. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri

posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.22. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah založený
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovanou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.
Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

24. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX boli okrem iného uvedené náležitosti
týkajúce sa výšky poskytnutého úveru (4000,- eur), výšky a počtu mesačných splátok (108 splátok po
70,24,- eur), celková čiastka (7705,92,- eur) a RPMN banky (18,42 %), úroková sadzba (15,9 % p.a.),
poplatok za poskytnutie úveru (120,- eur), poplatok za poistenie schopnosti splácať úver (1,72 eur/
mesačne).

25. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska priemerné úrokové miery z úverov
poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny vyplýva, že v období 09/2015 pre Domácnosti S.14 + S.15
pre spotrebiteľské úvery splatné nad 5 rokov bola 9,96 %. Pre spotrebiteľské a ostatné úvery začiatočná
fixácia úrokovej sadzby pre úvery splatné nad 5 rokov v období 09/2015 bola 11,41 %.

26. Úroková sadzba predmetného úveru je o 5,94 % vyššia od priemernej sadzby úverov poskytovaných
v rovnakom období. V danom prípade sa preto prvoinštančný súd správne zaoberal výškou úroku
z úveru, ktorá je určená úrokovou sadzbou 15,9 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Z internetovej stránky NBS súd prvej inštancie preveril

úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere bola priemerná
úroková sadzba pre daný typ úveru 9,96 %. Z toho je zrejmé, že žalobcom požadovaný úrok v danom
prípade bol viac ako 1,6 násobne vyšší ako úrok, ktorý za podobných podmienok banky poskytovali.
Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa
poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o cca 60 % priemernú cenu porovnateľných úverov

poskytovaných bankami. Za obdobie deviatich rokov spotrebiteľ preplatí na poskytnutom úvere pri
dohodnutej úrokovej sadzbe úver o približne 1400,- eur oproti priemernej úrokovej sadzbe vo výške
9,96 %. Žalobcom požadovaný úrok z úveru s úrokovou sadzbou vo výške 15,9 % spôsobil značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci
skutkového stavu preukázané a zistené, že priemerne v tomto období boli úroky 9,96 % ročne.

27. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe v prevyšujúcej časti nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať
za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri
výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel

ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s
právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z
08.06.2006, I. ÚS 188/06)

28. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v

ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

29. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v
rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiťujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

30.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné

neprihliadnuťnaskutočnosť,žedlžníkuzatvárazmluvuadohoduoúrokochčastoprávezdôvodovsvojej
inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Žalobcom požadovaná sadzba úrokov viac ako 1,6 násobok ročne pri zmluve

je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

31. K odvolacej námietke žalobcu o priznaní plniť dlh v splátkach treba uviesť, že ustanovenie § 232

ods. 3 veta druhá C.s.p. umožňuje predĺžiť lehotu určenú na plnenie, a to bez výslovného obmedzenia.
Výkladom a maiori ad minus odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ je možné stanoviť lehotu splatnosti
fakticky v neobmedzenom rozsahu, potom nemôže byť v rozpore s právnou úpravou, ak tento rozsah
súd prispôsobí potrebám žalobcu i žalovaného tak, že umožní dlh splácať v pravidelných mesačných
splátkach.

32. Na základe ustálenej súdnej praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri
určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu. Súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného
plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po

uplynutí ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým,
aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a
podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane
nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Konajúci súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby

jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej
neistoty medzi sporovými stranami. Postup súdu I. inštancie reflektoval zmysel ustanovenia § 232 ods.
3 C.s.p. a odvolací súd nevidel dôvod jeho záver o umožnení žalovanej splácať dlh v pravidelných
mesačných splátkach modifikovať.

33. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že zmluvy o úvere, o ktorú sa jedná aj v
danom prípade, fyzické osoby ako dlžníci uzatvárajú v značnej časti prípadov pre nepriaznivú finančnú
situáciu.

34.Námietkažalobcu,žežalovanánapreukázaniesvojichtvrdeníomajetkovýchpomerochnepredložila

akýkoľvek písomný dôkaz je bez právneho významu. Z obsahu súdneho spisu č.l. 60, č.l. 79-88
vyplýva, že žalovaná predložila prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch a súd I. inštancie sa týmito
predloženými dôkazmi zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 49 napadnutého rozsudku.
Súd prvej inštancie priznal plnenie v splátkach vzhľadom na preukázanú kritickú situáciu žalovanej a
ďalšiu úverovú zadlženosť. Žalovaná je rozvedená, stará sa o maloleté dieťa, na ktoré otec dieťaťa

prispieva nepravidelne, a jej priemerný zárobok je 270 eur.

35. Podľa odvolacieho súdu slabšia strana, ktorou žalovaná ako spotrebiteľ nesporne je, si zaslúži
ochranu, keď sa objektívne ocitla v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia bolo pre neho devastujúce. Napokon súd pripomína, že ak sa žalovaná omešká s úhradou

čo i len jednej splátky (nezaplatí ju včas alebo v plnej výške), bude dlh splatný naraz v celom rozsahu.
Súd zároveň poukazuje na to, že povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi
ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkachnezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu ako bankovej spoločnosti, ktorej klienti
bežne splácajú dlh v splátkach.

36. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nepriznania úroku za obdobie po
zosplatnení za vecne správny. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho
predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na
dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr.
nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného

pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri
úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka.
Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§
657, či § 658).

37. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej

všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva
do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie
úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

38. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek

pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v
ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

39. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení
aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky
tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.

40. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v
súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu
uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote
splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

41. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne

vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

42. Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa
odseku 2, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa

zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

43. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov
sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr.
zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom

(náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia
tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.44. Aj z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98)
vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu
(jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369

Obchodného zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi účastníkmi. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k
tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z

omeškaniaanieužúrokovzúveru.Správnetútosituáciurozanalyzovalsúdprvejinštancievodôvodnení
svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumy, ktoré je možné priznať žalobcovi a správne
uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania.

45. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z

omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred
nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu
individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. (Pozri

C-415/2011 Mohamed Aziz proti Caixa d'Estalvis de Catalunya)

46. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu,
odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v inom rozhodnutí záväzný. Pritom
bolo potrebné prikloniť sa k názoru vyslovenému vyššou inštitúciou, a to Najvyšším súdom tak, ako to

je uvedené vyššie.

47. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a proti priznaniu plnenia dlhu v splátkach

za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

48. Odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania je dôvodné.

49. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa odseku 2, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

50. V zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora, ústavného súdu aj najvyššieho súdu rozhodovanie
o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania. (Pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky II. ÚS 735/2014, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 207/2016). O nároku
na náhradu trov konania rozhodne súd pri vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Rozsah
nároku na náhradu trov konania môže byť vyjadrený percentách, alebo pri pomernom rozdelení aj

zlomkom.

51. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí o trovách konania rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p.,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie uviedol, že žalobe nevyhovel len v nepatrnej časti, preto priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania. Avšak z odôvodnenia rozhodnutia ani z jeho výrokovej časti nevyplýva, v akom
rozsahupriznalžalobcovinároknanáhradutrovkonania.Vtomtosmerejerozsudoksúduprvejinštancie
nepreskúmateľný.

52. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom

konaní brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
53. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnenírozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

54. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom,ktorýzáväzneurčujeustanovenie§220ods.2C.s.p.dochádzanielenktomu,žerozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.

55.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdpostupom podľa§389ods.1písm.b)C.s.p.rozhodoltak,

že zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť
ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

56. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.)

57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).