Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 28, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010952
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6115010952.5

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci obžalovanej H. A. pre zločin skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 30.09.2012 a zločin neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného do 30.09.2012, na verejnom zasadnutí
dňa 29. júna 2021, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku P. súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3T/79/2015,

zo dňa 18.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej H. A. z a m i e t a .
Podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
3T/79/2015 zo dňa 18.11.2019 vo výroku o povinnosti obžalovanej nahradiť poškodenému Finančnému
riaditeľstvu SR škodu vo výške 30.856,77 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/79/2015 zo dňa 18.11.2019 bola obžalovaná
H. A. uznaná vinnou zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného
do 30.09.2012 a zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.
účinného do 30.09.2012 na tom skutkovom základe, že

ako konateľka spol. Lekáreň EUROPEA, s. r. o., Na Troskách č. 25, Banská Bystrica, IČO: 36 693 723:

1. dňa 28. 03. 2011 podala na Daňovom úrade Banská Bystrica II, Kuzmányho č. 18, B. Bystrica,
daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za obdobie roku 2010, v ktorom vykázala
daňovú stratu vo výške - 12 881,08 Eur, medzi iným aj na základe vystavovaných dodávateľských
faktúr za sprostredkovanie vystavených spol. C & C GROUP, s. r. o., Terézie Vansovej č. 2, B.
Bystrica, IČO: 44 787 731 v celkovej výške 187.404,03 Eur, pričom vedela, že toto sprostredkovanie

sa reálne neuskutočnilo, čím skrátila daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2010
o 35.606,77 Eur,

2. a) dňa 26. 02. 2010 podala na Daňovom úrade Banská Bystrica II, Kuzmányho č. 18, B.
Bystrica, daňové priznanie na DPH za obdobie január 2010, v ktorom si, na základe vystavovaných
dodávateľských faktúr na spol. C & C GROUP, s. r. o., Terézie Vansovej 2, B. Bystrica, IČO: 44 787 731

odpočítala DPH v celkovej výške 3 895,- Eur, čím jej vznikol neoprávnený nárok na nadmerný odpočet
DPH vo výške - 264,90 Eur, pretože vedela, že toto sprostredkovanie sa reálne neuskutočnilo, čím
vznikol rozdiel dane vo výške 3.895,- Eur,

b) dňa 26. 04. 2010 podala na Daňovom úrade Banská Bystrica II, Kuzmányho č. 18, B. Bystrica, daňové
priznanie na DPH za obdobie marec 2010, v ktorom si na základe vystavovaných dodávateľských faktúr

na spol. C & C GROUP, s. r. o., Terézie Vansovej č. 2, B. Bystrica, IČO: 44 787 731 odpočítala DPH
v celkovej výške 3.895,00 Eur, čím jej vznikol neoprávnený nárok nadmerný odpočet DPH vo výške- 2.670,67 Eur, pretože vedela, že toto sprostredkovanie sa reálne neuskutočnilo, čím vznikol rozdiel
dane vo výške 3.895,- Eur,

c) dňa 26. 05. 2010 podala na Daňovom úrade Banská Bystrica II, Kuzmányho č. 18, B. Bystrica, daňové
priznanie na DPH za obdobie apríl 2010, v ktorom si, na základe vystavovaných dodávateľských faktúr
na spol. C & C GROUP, s. r. o., Terézie Vansovej č. 2, B. Bystrica, IČO: 44 787 731 odpočítala DPH v
celkovej výške 3.895,- Eur, čím jej vznikol z časti neoprávnený nárok na uplatnený nadmerný odpočet
DPH vo výške - 10.178,38 Eur, pretože vedela, že toto sprostredkovanie sa reálne neuskutočnilo, čím

vznikol rozdiel dane vo výške 3.895,- Eur,

d) dňa 29. 06. 2010 podala na Daňovom úrade Banská Bystrica II, Kuzmányho č. 18, B. Bystrica, daňové
priznanie na DPH za obdobie máj 2010, v ktorom si, na základe vystavovaných dodávateľských faktúr
na spol. C & C GROUP, s. r. o., Terézie Vansovej č. 2, B. Bystrica, IČO: 44 787 731 odpočítala DPH v
celkovej výške 1.140,- Eur a vyčíslila si vlastnú daňovú povinnosť na DPH vo výške 6 099,65 Eur, pričom

vedela, že toto sprostredkovanie sa reálne neuskutočnilo, čím vznikol rozdiel dane vo výške 1.140,- Eur,

e) dňa 26. 07. 2010 podala na Daňovom úrade Banská Bystrica II, Kuzmányho č. 18, B. Bystrica, daňové
priznanie na DPH za obdobie jún 2010, v ktorom si na základe vystavovaných dodávateľských faktúr
na spol. C & C GROUP, s. r. o., Terézie Vansovej č. 2, B. Bystrica, IČO: 44 787 731 odpočítala DPH v

celkovej výške 627,- Eur a vyčíslila vlastnú daňovú povinnosť na DPH vo výške 1 011,27 Eur, pričom
vedela, že toto sprostredkovanie sa reálne neuskutočnilo, čím vznikol rozdiel dane vo výške 627,- Eur,

f) dňa 25. 08. 2010 podala na Daňovom úrade Banská Bystrica II, Kuzmányho č. 18, B. Bystrica, daňové
priznanie na DPH za obdobie júl 2010, v ktorom si na základe vystavovaných dodávateľských faktúr

na spol. C & C GROUP, s. r. o., Terézie Vansovej č. 2, B. Bystrica, IČO: 44 787 731 odpočítala DPH v
celkovej výške 1.491,50, čím jej vznikol z časti neoprávnený nárok na uplatnený nadmerný odpočet
DPH vo výške - 4.838,09 Eur, pretože vedela, že toto sprostredkovanie sa reálne neuskutočnilo, čím
vznikol rozdiel dane vo výške 1.491,50 Eur,

g) dňa 27. 09. 2010 podala na Daňovom úrade Banská Bystrica II, Kuzmányho č. 18, B. Bystrica, daňové
priznanie na DPH za obdobie august 2010, v ktorom si na základe vystavovaných dodávateľských faktúr
na spol. C & C GROUP, s.r.o., Terézie Vansovej č. 2, B. Bystrica, IČO: 44 787 731 odpočítala DPH
vo výške 1.482,- Eur, čím jej vznikol z časti neoprávnený nárok na uplatnený nadmerný odpočet DPH
vo výške - 4.629,97 Eur, pretože vedela, že toto sprostredkovanie sa reálne neuskutočnilo, čím vznikol

rozdiel dane vo výške 1.482,- Eur,

h) dňa 27. 10. 2010 podala na Daňovom úrade Banská Bystrica II, Kuzmányho č. 18, B. Bystrica, daňové
priznanie na DPH za obdobie september 2010, v ktorom si na základe vystavovaných dodávateľských
faktúr na spol. C & C GROUP, s. r. o., Terézie Vansovej č. 2, B. Bystrica, IČO: 44 787 731 odpočítala

DPH v celkovej výške 3.815,97 Eur, čím jej vznikol z časti neoprávnený nárok na uplatnený nadmerný
odpočet DPH vo výške - 8.894,40 Eur, pretože vedela, že toto sprostredkovanie sa reálne neuskutočnilo,
čím vznikol rozdiel dane vo výške 3.815,97 Eur,

i) dňa 29. 11. 2010 podala na Daňovom úrade Banská Bystrica II, Kuzmányho č. 18, B. Bystrica, daňové

priznanie na DPH za obdobie október 2010, v ktorom na základe vystavovaných dodávateľských faktúr
na spol. C & C GROUP, s. r. o., Terézie Vansovej č. 2, B. Bystrica, IČO: 44 787 731 si odpočítala DPH
v celkovej výške 3.933,- Eur a vyčíslila vlastnú daňovú povinnosť na DPH vo výške 56,58 Eur, pričom
vedela, že toto sprostredkovanie sa reálne neuskutočnilo, čím vznikol rozdiel dane vo výške 3.933,- Eur,

j) dňa 28. 12. 2010 podala na Daňovom úrade Banská Bystrica II, Kuzmányho č. 18, B. Bystrica, daňové
priznanie na DPH za obdobie november 2010, v ktorom si na základe vystavovaných dodávateľských
faktúr na spol. C & C GROUP, s. r. o., Terézie Vansovej č. 2, B. Bystrica, IČO: 44 787 731 odpočítala
DPH v celkovej výške 4.031,80 Eur a vyčíslila vlastnú daňovú povinnosť na DPH vo výške 422,45 Eur,
pričom vedela, že toto sprostredkovanie sa reálne neuskutočnilo, čím vznikol rozdiel dane vo výške

4.031,80 Eur,

k) dňa 21. 02. 2011 podala na Daňovom úrade Banská Bystrica II, Kuzmányho č. 18, B. Bystrica, daňové
priznanie na DPH za obdobie december 2010, v ktorom si na základe vystavovaných dodávateľskýchfaktúr spol. C & C GROUP, s. r. o., Terézie Vansovej č. 2, B. Bystrica, IČO: 44 787 731 odpočítala DPH v
celkovej výške 2 650,50 Eur a vyčíslila vlastnú daňovú povinnosť na DPH vo výške 8.084,92 Eur, pričom
vedela, že toto sprostredkovanie sa reálne neuskutočnilo, čím vznikol rozdiel dane vo výške 2.650,50

Eur, kde teda celkovo za zdaňovacie obdobie mesiacov január 2010, marec - december roku 2010 si
neoprávnene uplatnila nadmerný odpočet DPH spolu vo výške 13.620,04 Eur a skrátila DPH spolu vo
výške 17.236,73 Eur a týmto vznikol rozdiel na DPH vo výške 30.856,77 Eur.

Za to súd obžalovanej podľa § 276 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.

3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. uložil úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanej výkon
trestu podmienečne odložil a v zmysle § 50 ods. 1 Tr. zák. jej určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanej uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho

podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu
v obchodnej spoločnosti, alebo družstve v trvaní 1 roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanej uložil nahradiť poškodenému Finančnému riaditeľstvu SR, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, škodu v celkovej výške 30.856,77 Eur.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení obžalovaná podala odvolanie, a to prostredníctvom svojho
obhajcu.Zpísomnýchdôvodovodvolaniavpodstatevyplynulo,žetotosmerovalaprotivšetkýmvýrokom
napadnutého rozsudku, pretože napadnutý rozsudok považuje na nesprávny z dôvodu, že bol vydaný na
základe nesprávne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov

a nesprávneho právneho posúdenia veci.

V tejto súvislosti obhajoba poukázala na ust. § 168 ods. 1 Tr. por. v súvislosti s náležitosťami
napadnutého rozsudku a konštatovala, že rozhodnutie nespĺňa ani jednu z atribútov uvedených v tomto
ustanovení a javí tak znaky arbitrárneho rozhodnutia, keďže súd rozhodol bez toho, aby sa vo svojom

rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie.
Ďalej poukázala na právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru a z neho vyplývajúcu
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené
a presvedčivé.

Z pohľadu obhajoby bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že z jednotlivých svedeckých výpovedí
vyplynulo, že k sprostredkovaniu realizovaných obchodov medzi spoločnosťou Lekáreň EUROPEA,
s.r.o. a ďalšími spoločnosťami skutočne došlo a na tomto sprostredkovávaní sa podieľala spoločnosť
C & C GROUP s.r.o. Vyplynulo to najmä zo svedeckým výpovedí, ktoré obhajoba uviedla v odvolaní
na str. 2 až 3. Následne obhajoba uvedené výpovede svedkov hodnotila so záverom, že je možné

konštatovať, že zo všetkých svedeckých výpovedí v tomto konaní celkovo ani jeden absolútne nevylúčil
sprostredkovávanie, naopak, svedkovia L.. O., G., C., O.. U., ako aj ďalší svedkovia uvedení v odvolaní
obhajoby na strane 3 odvolania potvrdili sprostredkovanie, alebo ho nevylúčili. Zvyšní svedkovia pre
odstup času si nespomínali na tieto skutočnosti. Pokiaľ ide o svedkov L.. O., L.. O., kontrolórov
daňového úradu, pričom paradoxne L.. O. v rámci kontroly nespochybnil sprostredkovávanie a L.. O.

v rámci kontroly nevedela objektívne zistiť, za akú spoločnosť konali obžalovaná a G., a keďže v
daňovom konaní na rozdiel od trestného konania je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, ktorý
podľa jej názoru nepreukázal sprostredkovávanie, tak postupovala v zmysle tejto zásady. To však podľa
obhajoby neznamená, že obžalovaná a svedok G. nekonali za spoločnosť C & C GROUP s.r.o., teda
sprostredkovateľa pri dojednávaní jednotlivých obchodov

Ďalej obhajoba spochybnila znalecké dokazovanie, ktoré považovala za účelové, nakoľko znalkyňa pri
vypracovaní znaleckého posudku vôbec nebrala do úvahy obdobie februára 2010, ktoré z daňového
hľadiska bolo v poriadku, a napriek tomu otázka č. 5 znaleckého posudku bola položená tak, aby
znalkyňa vyhodnotila daňové povinnosti v prípade, ak by nedošlo k vystaveniu sprostredkovaných

faktúr za obdobie roku 2010. Znalkyni rovnako nebolo predložené účtovníctvo spoločnosti Lekáreň
EUROPEA, s.r.o. za predchádzajúce roky, a teda nemala vedomosť o hospodárení spoločnosti
predchádzajúcich rokov, čo mohlo mať vplyv na daňové povinnosti tohto subjektu. Podľa obhajoby
celkovo tak znalecký posudok nemal žiadnu preukaznú hodnotu v tomto konaní, keďže neobsahovalpresné údaje pre vyčíslenie prípadných daňových povinností. V tejto súvislosti obhajoba poukázala aj
na listinné dôkazy, predovšetkým na sprostredkovateľskú zmluvu, ďalej sprostredkovanie potvrdzovala
aj zápisnica z valného zhromaždenia, kde bolo dokonca štatutárnemu orgánu spoločnosti obžalovanej

uložená povinnosť vykonávať sprostredkovanie prostredníctvom C & C GROUP s.r.o.

V ďalšej časti odvolania obhajoba argumentovala vo vzťahu k jednotlivým častiam odôvodnenia
napadnutého rozsudku, kde súd mal snahu na str. 18 rozsudku polemizovať o činnosti obžalovanej,
že nekonala s odbornou starostlivosťou, ako to predpokladá Obchodný zákonník, pričom podľa názoru

súdu neexistoval žiadny dôkaz o realizácii sprostredkovania, ďalej obhajoba konštatovala vyhodnotenie
súdom jednotlivých zápisníc ohľadne ich platnosti a tiež konštatovala, že súd v odôvodnení rozsudku
nepochopiteľne prenášal na svedkov, resp. zástupcov spoločnosti aj rôzne povinnosti, ako preukázanie
tvrdeného sprostredkovania dôkazov. V tejto súvislosti potom obhajoba poukázala na ust. § 642
Obchodného zákonníka, na základe ktorého bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a v tejto
súvislosti ozrejmil, kto je sprostredkovateľ. V neposlednom rade obhajoba poukázala na tú skutočnosť,

že v trestnom konaní na rozdiel od daňového konania je dôkazné bremeno na prokurátorovi a zhrnúc
vykonané dokazovanie, ako aj uvedené právne názory, má za to, že v tomto konaní nebolo obžalovanej
preukázané spáchanie skutkov tak, ako sú jej kladené za vinu. Bolo preukázané, že k sprostredkovaniu
reálne dochádzalo, čo vzhľadom najmä na výpovede svedkov nemôže byť ani najmenšia pochybnosť.
Unesenie dôkazného bremena a udržanie obžaloby je v každom prípade úlohou prokurátora, ktorý toto

bremeno neuniesol. Súd sa však opätovne bez akéhokoľvek zákonného opatrenia, tak aby sa ľahšie
uznala vina, obžalovanej snaží dávať na ťarchu, že mohla preukázať sprostredkovanie, alebo navrhnúť
dokazovanie za týmto účelom. Uvedené je však v absolútnom rozpore s princípmi trestného konania
Slovenskej republiky, najmä vzhľadom na zásadu vyplývajúcu z § 2 ods. 4 Tr. por.

Vina obžalovanej bola preukázaná iba na základe dôkazov vykonaných v daňovom konaní, dohadov
súdu, zjavnej nesprávnosti aplikácie predpisov civilného práva a na základe toho, že obžalovaná
nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie svojej neviny. Z uvedeného dôvodu obhajoba navrhla zrušiť
napadnutýrozsudokapožiadalaodvolacísúd,abyvovecirozhodolsám,alternatívnenavrhlanapadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za
správny vo všetkých jeho výrokoch, a preto navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na dôvodoch ich odvolania, ako bolo

podrobne zreferované. Pokiaľ ide o náhradu škody, je potrebné uviesť, že o tejto už bolo rozhodnuté
v daňovom konaní, čo vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/12/2014 zo
dňa 11.06.2014, ktorý bol potvrdený aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, tento rozsudok sa nachádza
v spisovom materiáli. Lekáreň EUROPEA, s.r.o. napadla jednotlivé daňové výmery, na základe ktorých
jej boli uložené povinnosti a ktoré samé osebe boli exekučným titulom. V tomto smere v správnom

konaní lekáreň nebola úspešná pri žalobe o preskúmanie zákonnosti, táto bola zamietnutá. V súčasnosti
teda nastal stav, že dva subjekty sú zaviazané k náhrade škody v plnej výške, a to uvedená lekáreň
EUROPEA a.s.ro. a jednak obžalovaná. Z tohto dôvodu navrhol, aby krajský súd rozhodol tak, ako je
to uvedené v petite ich odvolania.

NapodkladepodanéhoodvolaniaKrajskýsúdvBanskejBystricivzmysle§317ods. 1Tr.por.preskúmal
zákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej H. A. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods.
10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr. por.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav tak, ako je ustálený prvostupňovým

súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v
súlade s požiadavkami ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle
§ 168 ods. 1 Tr. por. dostatočne zdôvodnil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. V tomto smere krajský súdpovažuje za potrebné zdôrazniť, že prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom
predmetnávecbolapredkrajskýmsúdomprejednávanáužpotretíkrát,pričomvprvýchdvochprípadoch
okresný súd oslobodil obžalovanú spod obžaloby a krajský súd tieto oslobodzujúce rozsudky zrušil. Z

uvedeného dôvodu okresný súd po zmene senátu vykonal dokazovanie podľa požiadaviek odvolacieho
súdu a vo veci opätovne rozhodol.

V tejto súvislosti obžalovaná vyhlásila, že je nevinná a vo veci odmietla vypovedať. Obhajoba uviedla, že
vina obžalovanej nebola dostatočne preukázaná a nebolo ani spochybnené vykonané sprostredkovanie

medzi spoločnosťou Lekáreň EUROPEA, s.r.o. a spoločnosťou C & C GROUP, s.r.o. Podľa záverov
obhajoby k sprostredkovaniu reálne došlo, čo potvrdili svedkovia, pričom svedkyňa L.. O. nevylúčila
možnosť sprostredkovania, svedkovia G. a C. potvrdili vykonanie sprostredkovania spoločnosťou C &
C GROUP, s.r.o.

Znalecké dokazovanie obhajoba považovala za účelové a preukázanie viny obžalovanej závermi

daňovej kontroly považovala za nedostačujúce v trestnom konaní, pretože charakter dokazovania v
daňovom konaní je značne rozdielny oproti dokazovaniu v trestnom konaní.

Stakýmtohodnotenímdôkazovsaodvolacísúdnestotožnilnapriekkonštatovanémurozdielucharakteru
daňového a trestného konania. V tejto súvislosti okresný súd správne vyhodnotil, že v tejto veci

nebolo možné opomenúť výsledky daňového konania, zvlášť keď tieto neboli jediným vykonaným
dôkazom v trestnom konaní. Zo znaleckého posudku č. 2/2014 znalkyne z odboru ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo L.. V. Kalinovej okrem iného vyplynulo, že spoločnosť
Lekáreň EUROPEA, s.r.o. napriek dostatku finančných prostriedkov vykázala v roku 2010 hospodársky
výsledok - stratu a v rokoch 2009 až 2010 bola predĺžená a jej cudzie zdroje prevyšovali jej majetok.

Spoločnosť vykazovala vysokú finančnú nestabilitu, ktorá sa už v tomto období mala riešiť na základe
zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Stratu si spoločnosť v roku 2010 ešte prehlbovala, a to práve
zaúčtovaním nákladov za sprostredkovanie vyfakturovanými spoločnosti C & C GROUP, s.r.o. Banská
Bystrica. V tomto smere okresný súd ďalej správne konštatoval, že sprostredkovateľská činnosť
obžalovanej ako konateľky záujemcu a aj sprostredkovateľa, kedy v podstate sama sebe oznamovala

listami uvedenými v napadnutom rozsudku (na str. 18 druhý odsek), že vyhľadala potencionálnych
obchodných partnerov a následne si tieto dve spoločnosti pri vzájomných rokovaniach aj písomne
vyhodnotilisvojuspoluprácu,pričomsplneniesvojichpovinnostísprostredkovateľavyfakturovalaLekárni
EUROPEA, s.r.o. Pochybnosť tejto sprostredkovateľskej činnosti preukazujú aj vyfakturované faktúry,
ktoré neobsahovali základné náležitosti, ako čo bolo predmetom sprostredkovania - aké konkrétne

lieky a v akom množstve. O obsahu sprostredkovania nehovorili ani zápisnice z obchodných rokovaní,
ktorých výsledkom bolo len určenie výšky provízie, ktorá bola v konečnom dôsledku vyfakturovaná.
Ďalej okresný súd tak isto mal za preukázané, že v konečnom dôsledku obžalovaná ani túto
sprostredkovateľskú činnosť sama nevykonávala, ale vykonávala ju prostredníctvom svojho partnera
O. G., čo mal súd preukázané výpoveďami viacerých svedkov, ktorí potvrdili, že práve G. uzatváral

obchody a meno obžalovanej im nič nehovorilo a rovnako im nič nehovorilo ani obchodné meno C &
C GROUP, s.r.o. Navyše na prelome rokov 2009 až 2010 a následne aj v roku 2010 svedok O. G.
nebol ani konateľom a ani spoločníkom v spoločnosti Lekáreň EUROPEA, s.r.o. Súd mal za preukázané,
že dňa 05.10.2009 podpísala spoločnosť C & C GROUP, s.r.o. zmluvu o sprostredkovaní v pozícii
sprostredkovateľazmluvuospoluprácisO.Korčokom,ktorýsazaviazal,žebudevyhľadávaťzáujemcov,

rokovať s dodávateľmi o možnosti dodávania liekov, vrátane dohody o druhu liekov, množstve, cene
a spôsobe dodania liekov do Lekárne EUROPEA, s.r.o., a to bezodplatne. V tomto smere okresný
súd vyhodnotil tieto dôkazy, pričom správne dospel k záveru o účelovosti sprostredkovateľskej
zmluvy, pričom takýmto spôsobom obžalovaná krátila svoju daňovú povinnosť v podobe dane z príjmu
právnických osôb a tiež neoprávnene uplatňovala nárok na vrátenie DPH, keďže aj vďaka vyplácaniu

neurčitých faktúr na základe zmluvy o sprostredkovaní znižovala zisk lekárne, vykazovala stratu.

Obžalovaná ako konateľka bola povinná vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov (§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, prvá
veta). V tomto smere prvostupňový súd v napadnutom rozsudku na str. 16 až 23 uviedol svoje skutkové

zistenia a právne úvahy, na základe ktorých obžalovanú H. A. uznal vinnou zo zločinu krátenia dane a
poistnéhopodľa§276ods.1,3Tr.zák.účinnéhodo30.09.2012azločinuneodvedeniadaneapoistného
podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. účinného do 30.09.2012, s ktorým odôvodnením sa odvolací
súd stotožnil a aby sa neopakoval, v podrobnostiach naň poukazuje.Vzhľadom na dôkaznú situáciu vo veci sa krajský súd nemohol stotožniť s obhajobnými námietkami
obžalovanej a tieto musel vyhodnotiť ako účelové, ktoré ju mali zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto

znížiť na minimum.

Okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o uloženom treste. Pri úvahách o druhu a výmere trestu
prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol v zmysle zákona povinný prihliadnuť. Správne vyhodnotil
osobu obžalovanej, ako aj jej možnosti nápravy, pričom obžalovaná nebola doteraz súdne trestaná,

dopustila sa len dvoch priestupkov porušujúcich pravidlá cestnej premávky, je slobodná, je matkou
maloletej dcéry. Pri ukladaní trestu súd obžalovanej priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle §
36 písm. j) Tr. zák., a to že pred spáchaním skutku viedla riadny život, pričom priťažujúcu okolnosť
nezistil. Z uvedeného dôvodu prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi okolnosťami, preto
súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Súčasne s prihliadnutím na osobu obžalovanej
a na možnosti jej nápravy, ako aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti dospel k záveru, že obžalovanej

postačí uložiť trest aj kratšieho trvania, v rámci ktorého je možné ukladať aj podmienečný trest odňatia
slobody. Preto v súlade s ustanovením § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. uložil obžalovanej trest pod dolnú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 roky, pričom výkon trestu jej podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Súčasne obžalovanej uložil aj trest zákazu činnosti
vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky

podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej
osoby alebo prokuristu v obchodnej spoločnosti alebo družstve v trvaní 1 roka. Takto uložený trest aj
podľa odvolacieho súdu spĺňa zákonné podmienky pre individuálnu a generálnu prevenciu. Súčasne
takto uložený trest postihuje len obžalovanú a zabráni jej v páchaní ďalšej trestnej činnosti, pričom
dostatočne zabezpečí jej prevýchovu.

Naproti tomu pri výroku o náhrade škody prvostupňový súd pochybil, keď Finančnému riaditeľstvu
SR priznal náhradu škody v celkovej výške 30.856,77 Eur, čo predstavovalo neoprávnene uplatnený
nadmerný odpočet DPH vo výške 13.620,04 Eur a skrátenie dane vo výške 17.236,73 Eur.

K tomuto krajský súd uvádza, že majetkové nároky štátu vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch
daní majú administratívno-právnu povahu a rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu správneho súdu
podľa Správneho súdneho poriadku. Tieto nároky nie sú nárokom na náhradu škody, ktorý je možné
uplatniťvtrestnomkonanípodľa§46ods.3Tr.por.-tzv.adhéznekonanie.Jetedavylúčenéprekrývanie,
teda konflikt pôsobnosti orgánov (správneho orgánu a súdu) resp. duplicita v rozhodovaní o tom istom

nároku. Ak je v trestnom konaní uplatnený daňový majetkový nárok z predpisov o jednotlivých druhoch
daní, súd poškodeného nepripustí na hlavné pojednávanie s uplatneným nárokom na náhradu škody,
pričom poškodený má zachované procesné práva poškodeného.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol odvolanie obžalovanej H. A. ako
nedôvodné a v zmysle § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
vo výroku o povinnosti obžalovanej nahradiť poškodenému Finančnému riaditeľstvu SR škodu vo výške
30.856,77 Eur, keďže táto finančná čiastka nie je škodou, ktorú by bolo možné uplatňovať si v trestnom

konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.