Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 7, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/87/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010424
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6121010424.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej
a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaného Z. K., pre prečin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a
iné, na verejnom zasadnutí dňa 8. septembra 2021, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 20.07.2021, sp. zn. 7T/16/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. K. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznal obžalovaného Z. K. rozsudkom zo dňa 20.07.2021, sp. zn.
7T/16/2021 vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. spáchaného v bode 1/ obžaloby v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 14.04.2021 v čase od 10.50 h do 11.30 h v materskej škôlke na ulici N. 5, C. C., z priestoru
šatne vedľa kuchyne nachádzajúcej sa na prízemí, z neuzamknutej skrinky vzal z kabelky patriacej A.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, C. C., červenú koženú peňaženku v hodnote 57,16 Eur, v ktorej sa
nachádzala finančná hotovosť 24,00 Eur, platobná karta R. banky a. s. č. XXXX XXXX XXXX XXXX,
zriadenú k účtu IBAN: K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, patriacemu A. U., kde následne z platobnej

karty dňa 14.04.2021 v čase o 12.01 h v prevádzke L. A. S., S. XX, C. C., vykonal bez vedomia a súhlasu
vlastníka účtu dve neoprávnené bezhotovostné platby a to v hodnote 15,60 Eur a v hodnote 13,66 Eur,
čím spôsobil tak A. U. škodu krádežou vo výške 81,16 Eur a škodu použitím bankomatovej karty vo
výške 29,26 Eur,

2/ dňa 15.03.2021 v čase okolo 15.00 h zo stola nachádzajúceho sa v učebni č. XX v priestoroch T. školy

A. C. na C. ulici č. X v C. C., vzal notebook zn. HP XXX G, striebornej farby, výrobné číslo L s nabíjacím
káblom a tablet zn. D. Z. R sivej farby, výrobné číslo C a to tak, že cez odomknutý zadný vchod vošiel
do priestorov školy, odkiaľ sa presunul na prvé poschodie a tam vošiel do otvorenej triedy, pričom tieto
veci si vložil pod svoju bundu a následne vyšiel von z priestorov školy, čím uvedeným konaním vznikla
škoda krádežou pre T. školu s materskou školou A. C., C. 5, C. C. vo výške 331,93 Eur.

Za to okresný súd obžalovanému Z. K. uložil podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr.
zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 30 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1
Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej A. U., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom S. XX, C.
C., škodu vo výške 57,16 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. okresný súd odkázal poškodenú A. U., nar.

XX.XX.XXXX, bydliskom S. XX, C. C., so zvyškom svojho uplatneného nároku na náhradu škody na
civilný proces. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenejT. škole s materskou školou A. C., C. 5, C. C., škodu vo výške 282,26 Eur. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti R. C., a.s., so sídlom D. H. X,
C., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 29,26 Eur.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie
obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, a to písomným podaním zo dňa 28.07.2021, ktoré bolo
doručené okresnému súdu 30.07.2021. V písomných dôvodoch uviedol, že uložený trest považuje za
neprimerane prísny. Ostatné výroky rozhodnutia nenapáda. Počas celého prípravného konania, ako aj v

priebehu hlavného pojednávania sa k spáchaniu skutkov uvedených v obžalobe priznal a ich spáchanie
úprimne oľutoval. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní prihliadal na poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 písm. l) Tr. zák., nakoľko aj na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. por. Má však za to, že vzhľadom na tú skutočnosť, že už počas celého prípravného konania vinu v
celom rozsahu doznal, poskytol maximálnu súčinnosť pred orgánmi činnými v trestnom konaní, a to v
tej spojitosti, že dobrovoľne vydal odcudzené veci, okresný súd pri svojom rozhodovaní mohol aplikovať

aj ust. § 36 písm. n) Tr. zák.

Poukázal aj na to, že v priebehu hlavného pojednávania prokurátorka okresnej prokuratúry navrhovala
uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Aj na základe uvedeného má preto za to, že
uložený trest je neprimerane prísny a vysoký a postačoval by aj trest kratšieho trvania tak, ako tento

navrhla prokurátorka okresnej prokuratúry. Uvedomuje si vážnosť situácie, do ktorej sa dostal, verí, že
toto konanie, aj všetky predchádzajúce boli pre neho dostatočným ponaučením s tým, že do budúcna
chce viesť riadny život, zaradiť sa do spoločnosti tak, aby sa vyhol akémukoľvek páchaniu trestnej
činnosti.

Záverom navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste v zmysle § 321 ods. 1 písm.
e) Tr. por. zrušil a rozhodujúc vo veci sám mu uložil s poukazom na ním uvedené skutočnosti nižší trest.
Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného predniesol konečný návrh v súlade s písomným
vyhotovením odvolania a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a obžalovanému pri prihliadnutí na všetky v odvolaní uvádzané skutočnosti

ukladal miernejší trest.
Naproti tomu krajský prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok považuje aj vo výroku o vine aj treste
za zákonný a správny. Poukázal hlavne na bohatú kriminálnu minulosť obžalovaného, kde ukladaný
trest vzhľadom na tieto skutočnosti by mohol byť aj prísnejší. Z uvedeného dôvodu navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Poškodená uviedla len toľko, že nakoľko obžalovaný spôsobil škodu, mal by byť za to aj potrestaný.
Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že toto bolo
podanéoprávnenouosobouvzákonnejlehote,protirozhodnutiu,protiktorémuboloprípustné.Následne
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste

rozsudku, proti ktorému podal tento odvolateľ odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by toto
odôvodňovalopodaniedovolaniavzmysle§371ods.1Tr.por.Pouvedenomprocesnompostupedospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.
Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného Z. K., ktorým bol uznaný za vinného

napadnutým rozsudkom z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
spáchaného v bode 1/ v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už
nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1
písm. b) Tr. por., že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, pričom následne na položené otázky

v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal kladne, „áno“, preto okresný súd
po procesnom postupe podľa § 257 ods. 7 Tr. por. (neprávne uviedol podľa § 257 ods. 6 Tr. por.),
jeho vyhlásenie uznesením prijal. Zistená zrejmá nesprávnosť nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia
okresného súdu. Krajský súd uvádza, že novelizáciou Trestného poriadku vykonanou zákonom č.
262/2011 Z. z. bol s účinnosťou od 01.09.2011 do ust. § 257 Tr. por. doplnený nový odsek 2, v dôsledku

čoho došlo len k zmene označenia procesnej normy z ust. § 257 ods. 6 na § 257 ods. 7 Tr. por. Pokiaľ ide
o výrok o náhrade škody, aj tento už nadobudol právoplatnosť, keďže ho odvolaním nenapadla žiadna
z oprávnených procesných strán.Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, odvolací súd sa stotožnil s výrokom
prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody,
vrátane spôsobu jeho výkonu a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku na stranách 4

a 5. Okresný súd pri úvahách o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému prihliadol na všetky
skutočnosti, na ktoré bol podľa Trestného zákona povinný prihliadnuť, predovšetkým v zmysle ust. § 34
ods. 4 Tr. zák. vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, zhodnotil aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa u obžalovaného správne zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že
sa k trestným činom priznal a úprimne ich oľutoval (ust. § 36 písm. l) Tr. zák.). Nesprávne ale u
neho konštatoval súčasne existenciu len jednej priťažujúcej okolnosti, a to, že už bol za trestný čin
odsúdený (ust. § 37 písm. m) Tr. zák.), nakoľko u neho existovala aj priťažujúca okolnosť, že spáchal
viac trestných činov (ust. § 37 písm. h) Tr. zák.). V dôsledku prevahy dvoch priťažujúcich okolností

nad jednou poľahčujúcou okolnosťou by do úvahy prichádzalo zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby
odňatia slobody najprísnejšieho trestného činu o 1/3-inu. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie proti
výroku o treste podal len obžalovaný, krajský súd bol viazaný zásadou zákazu reformatio in peius
(§ 322 ods. 3, druhá veta Tr. por.), a preto musel vychádzať z okresným súdom ustáleného pomeru
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1, pričom za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov

mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov. Uloženie obžalovanému úhrnného
trestu odňatia slobody ako najprísnejšieho druhu trestu za dva trestné činy pod polovicou zákonom
ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 30 mesiacov, prihliadajúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti
a okolnosti, je trestom primeraným. Odvolací súd skutočne nemohol ponechať bez povšimnutia bohatú
kriminálnu minulosť obžalovaného, ktorý aj napriek svojmu mladému veku bol štrnásťkrát riešený súdom

všetkoprerovnakú,atomajetkovútrestnúčinnosťakovprejednávanomprípade,hocivdvochprípadoch
sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený, pričom posledný nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere tri roky vykonal dňa 18.12.2020 a žalovaných trestných činov pozostávajúcich z dvoch
čiastkových útokov, sa dopustil v období ani nie 4 mesiacov od jeho vykonania. Obžalovaný bol tiež
šesťkrát sankcionovaný za priestupok, z toho štyri krát za priestupok proti majetku. Krajský súd dôsledne

zvýrazňuje, že u obžalovaného ide o nenapraviteľnú osobu, špeciálneho recidivistu, u ktorého doposiaľ
uložené tresty nemali na neho žiadnu prevýchovnú funkciu a neviedli k dosiahnutiu účelu trestu v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Pokiaľ sa obžalovaný domáhal priznania poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písm. n) Tr. zák., v tejto súvislosti aj krajský súd dôsledne zvýrazňuje, že táto neobstojí, keď podľa
ustálenej justičnej praxe doznanie viny v celom rozsahu a samotné vyhlásenie viny obžalovaného na

hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a jeho následné prijatie súdom samo o sebe
síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za
poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že obžalovaný dobrovoľne vydal len časť odcudzených vecí, pričom aj napriek dobrovoľnému vydaniu
odcudzeného tabletu dňa 19.03.2021 v súvislosti s čiastkovým útokom zo dňa 15.03.2021, pokračoval

vo svojom konaní a spáchal ďalší čiastkový útok dňa 14.04.2021. Krajský súd v reakcii na odvolacie
námietky obžalovaného záverom dodáva, že nie je viazaný návrhom prokurátora na uloženie trestu v
ním navrhovanej výške.

Prvostupňový súd nepochybil, keď obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože tento bol v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest odňatia slobody so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia obsahuje v primeranom rozsahu nielen prvky represie, ale i prvky individuálnej a
generálnej prevencie a zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., ako
aj z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie obžalovaného za nedôvodné,
a preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď
toto odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.