Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Monika Kráľová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618010180
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7618010180.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 26. septembra 2018, v konaní proti ušlému takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
R. W. nar. XX.XX.XXXX v Krompachoch, okres Spišská Nová Ves, trvale bytom
K., ul. B. č. XXXX/X, okres Spišská Nová Ves, toho času na neznámom mieste,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v období od 01. januára 2015 až doposiaľ, v meste Plzeň v Českej republike, v meste Krompachy okres
Spišská Nová Ves a na iných miestach, ako otec V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, študentka
vysokej školy, neprispieval riadne a včas na jej výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o
rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/178/2013 zo dňa 02.09.2013,
ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa03.10.2013,bolzaviazanýprispievaťnavýživuV.W.sumouvovýške
100,- eur mesačne, ktoré výživné mal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej V.

W., nar. XX.XX.XXXX, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej V. W., nar.
XX.XX.XXXX, vo výške najmenej 530,- eur a voči plnoletej dcére V. W., nar. XX.XX.XXXX, vo výške
najmenej 2.790,- eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á ch a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. b) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia
slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.

zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na tunajší súd obžalobu na R. W. pre skutok,
že v období od 01. januára 2015 až doposiaľ, v meste Plzeň v Českej republike, v meste Krompachy

okresSpišskáNováVesanainýchmiestach,akootecV.W.nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,študentka
vysokej školy, neprispieval riadne a včas na jej výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o
rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/178/2013 zo dňa 02.09.2013,
ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa03.10.2013,bolzaviazanýprispievaťnavýživuV.W.sumouvovýške
100,- eur mesačne, ktoré výživné mal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej V.
W., nar. XX.XX.XXXX, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej V. W., nar.

XX.XX.XXXX, vo výške najmenej 530,- eur a voči plnoletej dcére V. W., nar. XX.XX.XXXX, vo výške
najmenej 2.390,- eur.

Súd na hlavnom pojednávaní konal u obžalovaného R. W. v konaní proti ušlému v zmysle ustanovení §
358 a nasl. Tr. poriadku, ktoré sa viedlo už v prípravnom konaní na základe opatrenia vyšetrovateľa OR

PZ Spišská Nová Ves zo dňa 14.02.2018, nakoľko obžalovaný, ktorý má vedomosť o tom, že je trestné
stíhaný sa zdržiava na neznámom mieste a jeho účasť na úkonoch trestného konania sa nepodarilo
zabezpečiť prostredníctvom procesných inštitútov ako predvolanie, predvedenie ani zatknutie.

Na hlavnom pojednávaní bola na návrh prokurátora prečítaná výpoveď obžalovaného R. W. z

prípravného konania zo dňa 13.06.2017, kde uviedol, že k dôvodom, prečo neplní vyživovaciu povinnosť
na V. W. od 1.1.2015 udáva, že má platiť 100,-eur, ale nemá na to peniaze. Nemá žiaden hmotný
majetok, nemá vozidlo, vodičský preukaz má A,B,C,T od roku 1992. Býva v Plzni, U jam 19, na šiestom
poschodí, v prenájme, nájomná zmluva je uzavretá na priateľku, ktorú nebude uvádzať. Necháva ho
u seba bývať, pretože nemá peniaze na vlastný prenájom. Býva tam 10 mesiacov. Predtým býval na

ubytovni v Plzni na A., tam býval od roku 2015, nevie presne odkedy, asi od leta. Platil tam 130,-Kč
na deň. Do Českej republiky prišiel zo Slovenska v roku 2011, býval najprv v Rokycanoch v byte, platil
nájom 9.000,- Kč s energiami. Zarobil 20.000,-Kč čistého, zamestnávateľ bol podnikateľ zo Slovenska
p. V. Y.. Ako sa volala firma nevie, mal pracovnú zmluvu, ale už ju nemá. Kontakt na Y. nemá, vrátil
sa asi na Slovensko. Keď pracoval u Y., tak alimenty platil. Skončil, pretože zákazka, kde pracovali v

Škode Plzeň brusičské práce, skončila. U neho pracoval od roku 20111, od jesene. Tam robil asi rok
a pol, teda do jari 2013, ale mesiac kedy skončil nevie. Potom 12 mesiacov nepracoval na zmluvu,
pracoval brigádne, mesačne mal okolo 8-10.000,- Kč, žiadnu zmluvu ani dohodu nemal, tak nemôže
doložiť koľko zarobil. Po skončení práce u Y. už alimenty neplatil pravidelne, občas niečo poslal, ostalo
mu často len na jedlo a zaplatenie bývania. Od doby skončenia práce u Y. opustil byt v Rokycanoch a

bol ubytovaný v Plzni, v byte na A., S., nevie číslo presne, tam býval u priateľky, ktorej meno nechce
uvádzať a jej platil mesačne okolo 4.500,-Kč z týchto brigád. Na platenie výživného mu už potom od
januára 2015 neostalo. Na Borách býval asi jeden rok a potom sa presťahovali na ubytovňu, na tú A.,
ktorej číslo nevie. Na ubytovni mal mesačne platiť cca 4.000,-Kč, keď za jeden deň to bolo 130,-Kč na
osobu. Tam býval rok a pol, nevie presne, keď sa asi pred desiatimi mesiacmi presťahovali s priateľkou

na adresu U jam v Plzni. Za mesiac tam platí priateľke polovicu nájmu teda 4.500,-Kč. On v zmluve nie
je uvedený. Ako uviedol, po skončení u Y. desať mesiacov pracoval brigádne a mal príjem 8-10.000,-
Kč, pracoval cez inzerát na internete, skladal letáky v sklade na palety, bolo to v Šťáhlavech, firma sa
volala Katalog servis, tam robil asi v roku 2013 a to desať mesiacov. Peniaze dostával hotové na ruku,
mal nejakú brigádnu zmluvu, už ju nemá. Potom vykonával rôzne brigády, kde nemal žiadne zmluvy,

boli to príležitostné, brigádne práce, nemá ako doložiť doklad o príjme, teda od roku 2014 priemerne
mesačne zarábal 10.- 12.000,-Kč. V roku 2016 pracoval asi dva mesiace cez agentúru Triangl v Plzni,
vo firme Faurecia, pracoval na linke. Zarobil asi tak 20.000,-Kč mesačne. Odišiel sám, asi to bol február
a marec. Zmluvu mal s agentúrou, listiny nemá žiadne. Od tej doby do súčasnosti mal rôzne brigády,
bez zmlúv či dohôd, mesačne si zarobil a do marca tohto roku zarábal 10.-12.000,-Kč priemerne. Od

marca roku 2017 nemá prácu a živí ho priateľka. Za celú dobu a v súčasnosti nebol vedený na žiadnom
úrade práce, nežiadal žiadnu sociálnu pomoc a nepoberal sociálne dávky alebo starobný, invalidný,
vdovecký dôchodok. Alimenty od 1.1.2015 neplatil. Neposielal dieťaťu žiadne ďalšie peniaze, neplatil
žiadne sporenie, poistky, nekupoval osobné veci, ošatenie, jedlo, dary k narodeninám, sviatku alebo na
Vianoce. Na otázku, či bol v dobe neplatenie výživného chorý, aby nemohol pracovať alebo mal sťažené

pracovné uplatnenie, uviedol, že nie. Pracovať môže a je zdravý. Na otázku, prečo si nehľadal inú, lepšieplatenú prácu, keď je zdravý uviedol, že inú, poriadnu prácu si nezohnal. Nebol ale nikde vedený ako
uchádzač o zamestnanie. Žil čiastočne z peňazí priateľky. Prečo výživné neplatil a či chce a bude platiť
výživné uviedol, že nemal dostatočný príjem, výživné chce zaplatiť naraz, požičia si od matky, možno

bude schopný zaplatiť už tento mesiac, alebo ďalší, maximálne do konca budúceho mesiaca. K tomu na
koho a od kedy má vyživovaciu povinnosť uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves
asi z roku 2005 na dcéru V. vo výške 133,-eur a po jeho žiadosti o zníženie mal platiť 100,-eur. Výživné
platil na pošte poukážkou na adresu Krompachy, Maurerova 40 k V. W.. Výživné platil i nepravidelne ale
vždy, keď napríklad meškal tri mesiace, tak to naraz doplatil. Na Slovensko sa nechystá, ale skontaktuje

matku, aby dohľadala zloženky a poslala ich kópie na políciu na Slovensko, ktorá vec vyšetruje. Ako
uvádzal, nemá žiadne pracovné a obdobné zmluvy. Dcéru V. videl naposledy v roku 2010. Odvtedy nie,
iné peniaze alebo dary jej neposielal. Matka V. si to nepriala. Vyživovaciu povinnosť má tiež na P. X.,
na tú tiež neplatí výživné v rovnakej dobe ako na V., teda najmenej od roku 2014-2015. Na základe
rozhodnutia toho istého súdu má platiť 120,-eur, ktoré neplatí z rovnakého dôvodu ako u V.. Na P. dlží
asi tak 3.000,- eur. Asi to tiež zaplatí ako na Miroslavu. Najprv zaplatí na V. a potom si požičia od matky

a zaplatí na P.. Tento mesiac peniaze na deti neposielal, ale dohodne sa s matkou, aby mu požičala. K
tomu, prečo sa nezaevidoval na úrade práce, alebo nepožiadal o sociálnu pomoc alebo dávku uviedol,
že nevedel, že môže žiadať o takú pomoc. O žiadnu dávku požiadať nepôjde, nájde si prácu. Zatiaľ
hľadá, nič konkrétne nemá.

Svedkyňa V. W. st. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedala, že o
obžalovanom nevie vôbec nič okrem toho, že bol v Českej republike, čo sa dozvedela na polícii. V
žalovanom období od roku 2015 zaplatil v roku 2015 sumu 70,- eur, v roku 2016 nič, v roku 2017 sumu
600,- eur a v roku 2018 sumu 510 eur. Naposledy uhradil v júli 2018 výživné v sume 200 eur tak, že
peniaze poslala jeho matka šekom. Po tejto poslednej úhrade zo dňa 22.6.2018 nezaplatil nič. Čo sa

dotýka dlhu na výživnom vo vzťahu k nej má dlh 530,- eur a vo vzťahu k dcére 2690,- eur. Obžalovaný ak
výživné zaplatil, tak šekom. Náhradné výživné poberala 17 mesiacov. Neplnenie vyživovacej povinnosti
malo na dcéru nepriaznivé dôsledky, pretože dcéra chodí do školy a školu platí jej brat. Jej príjem
je 480 eur aj s rodičovským príspevkom, stará sa o dve deti, platí nájom, stravu, oblečenie a spláca
pôžičku. Dcéra študuje na Prešovskej univerzite - zdravotnícka fakulta, teraz nastupuje do 2. ročníka,

je na dennom štúdiu. Obžalovaný neposielal dcére žiadne dary, videl ju naposledy, keď mala 3 roky
a raz, keď bola asi piatačka. Nebezpečenstvu núdze dcéra vystavená nebola. Obžalovaný neposkytol
finančné prostriedky za uvedené obdobie ani dcére samostatne. Výživné bolo naposledy upravené v
roku 2013 na 100 eur, odvtedy žiadne konanie ohľadne výživného neprebehlo ani neprebieha.

Svedkyňa V. W. ml. zhodne ako v prípravnom konaní vypovedala, že o tom, že otec neplatí výživné
vie od mamy, ktorá to všetko eviduje. Od 01.01.2015 doposiaľ sa s otcom nevidela, žiadnu sumu
z titulu výživného neobdržala, vôbec nič jej nezaslal. Od 18.09.2018 jej začína semester, je v 2.
ročníku na Prešovskej univerzite v Prešove, fakulta zdravotníckych odborov. Má výdavky v súvislosti
so štúdiom, ubytovaním, cestovné výdavky, výdavky na ošatenie a podobne. Všetko jej zabezpečuje

mama. Nemá žiaden príjem. Nemá vedomosť o tom, aby prebiehalo konanie o zníženie výživného.
Neplatenie výživného zo strany otca nemalo na ňu nejaké nepriaznivé následky trvalého charakteru a
nebola vystavená nebezpečenstvu núdze.

Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/178/2013 zo dňa 02.09.2013,
právoplatného dňa 03.10.2013 bol znížené výživné zo strany otca R. W. na výživu maloletej V. W. mal.
zo sumy 133,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, počnúc od 01.06.2013, pričom výživné bol
povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

Podľa rodného listu z knihy narodení matričného úradu Krompachy, zväzok 35, ročník 1997, strana 351,
poradové číslo 240 vyplýva, že V. W., nar. XX.XX.XXXX je dcérou R. W., nar. XX.XX.XXXX a V. W.,
nar. XX.XX.XXXX.

Z potvrdenia o štúdiu Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach zo dňa 02.09.2016
vyplynulo, že V. W., nar. XX.XX.XXXX bola v roku 2016/2017 študentkou 1. ročníka študijného programu
farmácia, v dennej forme štúdia. Z potvrdenia Prešovskej univerzity v Prešove, Fakulty zdravotníckychodborov zo dňa 31.08.2017 vyplynulo, že V. W., nar. XX.XX.XXXX je v akademickom roku 2017/2018
študentkou 1. ročníka, v dennej forme štúdia.

Zo správy Úřadu práce České republiky, kontaktní pracoviště Plzeň zo dňa 15.06.2017 vyplynulo,
že obžalovaný R. W. nebol do podania predmetnej správy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,
nepoberal dávku pomoci v hmotnej núdzi ani iné dávky.

Zo správy Okresní správy sociálniho zabezpečení Plzeň - město zo dňa 15.06.2017 vyplynulo, že

obžalovanýnepoberaldôchodokanemocenskéanebolvedenýakosamostatnezárobkovočinnáosoba.

Z oznámenia zamestnávateľa Alfa JOB, s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný mal uzavretý pracovný pomer
na dobu neurčitú, zamestnaný bol od 01.05.2015 do 05.06.2015 s čistým príjmom 3.505,- Kč, pracovný
pomer bol ukončený zo strany obžalovaného bez uvedenia dôvodu. Zo správy AZ SERVIS - agentura
práce, s.r.o., Praha vyplynulo, že obžalovaný mal uzavretú dohodu o pracovnej činnosti od 20.3.2015 do

31.12.2015, mzda mu bola vyplácaná v hotovosti za 3/2015 vo výške 1.073,-Kč, 4/2015 vo výške 7.450,-
Kč, 5/2015 vo výške 5.009,-Kč, 10/2015 vo výške 2.856,-Kč,11/2015 vo výške 7.060,-Kč a 12/2015
vo výške 3.624,-Kč. Z oznámenia Triangle Recruitment CZ, s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný bol u nich
zamestnaný od 06.01.2016 do 14.03.2016 ako operátor výroby v mesiaci január 2016 s čistým príjmom
15.341,-Kč, v mesiaci február 2016 s príjmom 20.330,-Kč a v mesiaci marec s príjmom 2016 - 8.207,-

Kč (z príjmu sa vykonávali exekučné zrážky), pracovný pomer ukončili dohodou. Podľa oznámenia
spoločnosti Kamon HM, s.r.o., Praha bol obžalovaný u nich zamestnaný vo funkcii pomocník na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 10.5.2016, pracovný pomer bol zrušený zamestnávateľom dňa 31.5.2016
v skúšobnej dobe z dôvodu neospravedlnených absencií, jeho čistá mzda za uvedené obdobie bola
6.408,-Kč.

Z oznámenia technology transfers, a.s. vyplynulo, že obžalovaný bol u nich zamestnaný od 06.03.2014
do 08.03.2014 ako robotník. Z oznámenia Trenkwalder, a.s. vyplynulo, že obžalovaný bol u nich
zamestnaný od 19.05.2014 do 30.06.2014 (čistý príjem činil 7.431,- Kč). Podľa oznámenie V. Y.
obžalovaného zamestnával v dobe od 1.8.2013 do 31.1.2014.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves súd zistil, že obžalovaný nie je
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok
a nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Zo zoznamu voľných pracovných miest vyplynulo, že
v období od 03.02.2014 do 30.06.2017 celkovo 94 obchodných spoločností nahlásilo počet voľných

pracovných miest na pracovné miesta týkajúce sa dosiahnutého vzdelania obžalovaného. Zo správy
Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves súd zistil, že obžalovaný nebol evidovaný ako
zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba ani dobrovoľne poistená osoba a tiež nepoberal
dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky ani žiaden druh dôchodku.

Zo správy Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor živnostenského podnikania vyplynulo, že o
obžalovanom nie je v živnostenskom registri vykonaný žiaden zápis. Zo správy Daňového úradu Košice,
pobočka Spišská Nová Ves súd zistil, že obžalovaný nie je u správcu dane evidovaný ako živnostník,
daňové priznania k dani z príjmov za obdobie od 01.01.2014 podané neboli.

Zo správy Okresného úradu Spišská Nová Ves, Katastrálneho odboru zo dňa 05.09.2017 súd zistil, že
obžalovaný nie v katastrálnych územiach v pôsobnosti Okresného úradu Spišská Nová Ves evidovaný
ako vlastník nehnuteľností. Zo správy Mesta Krompachy vyplynulo, že obžalovaný nie je vlastníkom
žiadnych nehnuteľností v katastrálnom území mesta Krompachy.

Z fotokópií šekových poukážok bolo preukázané, že obžalovaný uhradil V. W. z titulu výživného dňa
27.02.2015sumu70,-eur,dňa2.10.2017sumu300,-eur,dňa3.11.2017sumu300,-eur,dňa19.01.2018
sumu 310,- eur a dňa 22.06.2018 sumu 200,- Eur.
Zodpisuregistratrestovvyplynulo,žeobžalovanýneboldoposiaľsúdnetrestaný.Podľalustrácieregistra
priestupkov nebol obžalovaný ani priestupkovo prejednávaný.

ZoznámeniaČeskésprávysociálnihozabezpečeníPrahavyplynulo,žeobžalovanýR.W.od01.01.2015
doposiaľ nepoberal dôchodok ani nemocenské dávky. Podľa správy Úradu práce ČR, krajská pobočkapro hl. m. Praha nie je obžalovaný evidovaný ako žiadateľ dávok v hmotnej núdzi, dávok sociálnej
služieb, dávok zdravotnej postihnutých.

Z lustrácie v registri obyvateľov vyplynulo že obžalovaný R. W., nar. XX.XX.XXXX v Krompachoch, okres
Spišská Nová Ves má trvalý pobyt nahlásené Mesto Krompachy, okres Spišská Nová Ves.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne v zmysle § 2
ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.

V konaní nebola pochybnosť o tom, že V. W., nar. XX.XX.XXXX je dcérou oprávnenej V. W., nar.
XX.XX.XXXX a obžalovaného R. W., čo preukázal rodný list. Na základe rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/178/2013 zo dňa 02.09.2013, právoplatného dňa 03.10.2013 bol
obžalovaný povinný prispievať na výživu mal. V. W. sumou 100,- eur mesačne, ktoré bol povinný platiť
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky a odkedy dcéra nadobudla plnoletosť do jej rúk.

Vyživovacia povinnosť obžalovaného voči dcére stále trvá, keďže je študentkou vysokej školy a nie je
schopná sama sa živiť.

Obžalovaný v konaní nepoprel zákonnosť ani výšku uloženej vyživovacej povinnosti, o ktorej mal
vedomosť. V konaní nebolo ani sporné, že obžalovaný v žalovanom období a až doposiaľ (do dňa

vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku tunajším súdom) neplnil vyživovaciu povinnosť voči dcére platením
výživného ani vo forme osobnej starostlivosti, čo potvrdil sám obžalovaný ako aj svedkyne V. W. st. a
V. W. ml. Svedkyňa V. W. st. zároveň zdokladovala prijaté úhrady z titulu výživného, ktoré obžalovaný
uhradil v žalovanom období spolu v sume 1.180,-eur, z toho za rok 2015 v sume 70,- eur, za rok 2016
v žiadnej sume, za rok 2017 v sume 600,- eur a za rok 2018 v sume 510,-eur..

Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že vyživovaciu povinnosť si nemohol plniť v dôsledku nedostatku
finančných prostriedkov. Z výpovede obžalovaného ako aj správ od zamestnávateľov bolo preukázané,
že obžalovaný v žalovanom období bol zamestnaný a pracoval v určitých intervaloch. Keď nepracoval
na pracovnú zmluvu bol zamestnaný brigádnicky, čo uviedol on sám. Zo správ zamestnávateľov pritom

vyplynulo, že keď pracoval, poberal mzdu vo výškach, ktoré súd uviedol vyššie, pričom obžalovaný
buď ukončil pracovný pomer sám (Alfa Job,s.r.o.) alebo bol zrušený v dôsledku nedodržiavania
pracovnej disciplíny obžalovaným (Kamon HM, s.r.o.). Obžalovaný teda vlastným pričinením sa pripravil
o pravidelný mesačný príjem z pracovnej činnosti, ktorý by mu plnenie výživného umožňoval, keďže
táto zákonná povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami obžalovaného ako povinnej osoby. V

poslednejdobe,odmarca2017bolobžalovanýbezzamestnaniaanechalzaživiťinouosobou.Súdvšak
podotýka, že osoba, ktorá má zákonnú vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby
túto svoju povinnosť splnila, pričom obžalovaný dobrovoľne, bez toho, aby bol odkázaný na pomoc inej
osoby napríklad kvôli sťaženému zdravotnému stavu alebo ako sociálne odkázaná osoba sa necháva
živiť inou osobou, čo ho tak nevyviňuje z trestnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti.

Obžalovaný totiž sám potvrdil v súlade s listinnými správami od príslušných orgánov, že v žalovanom
období zároveň nepoberal žiadne dávky štátnej sociálnej pomoci. Taktiež u neho neexistovala prekážka
ako napríklad zlý zdravotný stav, ktorá by mu objektívne znemožňovala pracovne sa uplatniť a z toho
dôvodu neplatiť výživné. Obžalovaný vo svojom výsluchu ešte dňa 13.06.2017 proklamoval, že výživné
zaplatí (z titulu účinnej ľútosti), išlo však o zrejme účelové tvrdenie, keďže nielenže nezaplatil dlh na

výživnom, ale ani neplatil bežné výživné aspoň čiastočne (okrem zdokladovaných úhrad oprávnenou) a
pobytom na neznámom mieste sa aj stal nedosiahnuteľným pre potreby trestného konania.

Obranu obžalovaného takto súd vyhodnotil ako účelovú a právne irelevantnú. Vina obžalovaného
bola takto nepochybne a jednoznačne preukázaná, preto ho súd uznal vinným zo spáchania skutku

popísaného vo výroku rozsudku.

Súd ustálil zistený skutkový stav podľa § 122 ods. 13 Tr. zákona v zmysle ktorého, ak ide o trestný
čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený
rozsudok súdu prvého stupňa. Čo sa týka vyčísleného dlhu na výživnom vo vzťahu k oprávnenej V.

W. st. bol dlh ustálený na sumu 530,-eur, oproti obžalobe upravil sumu dlžného výživného vo vzťahu k
oprávnenej V. W. ml., k rukám ktorej mal výživné plniť potom, čo dosiahla plnoletosť na sumu 2.790, eur,
pričom vychádzal zo súdom určenej výšky vyživovacej povinnosti (100,- eur mesačne).Obžalovaný po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona,
pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať

iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Uvedeného konania sa dopustil tak,
že v období od 01. januára 2015 až doposiaľ na rôznych miestach ako otec V. W., nar. XX.XX.XXXX,
študentkyvysokejškolyneprispievalriadneavčasnajejvýživutak,akomubolaurčenásúdomvcivilnom
konaní, a teda neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť.

Z konania obžalovaného a okolností spáchania skutku, je zrejmé, že obžalovaný konal vo vedomej
nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, pretože vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu zákonného
nároku na riadnu výživu zo strany oboch rodičov, bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také
porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, keďže výživu zabezpečuje matka.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu
vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na
spôsob spáchania činu - nedbanlivostným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, čo je priťažujúca
okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu.

S prihliadnutím na možnosť nápravy a prevýchovy obžalovaného, u ktorého nebol v minulosti
preukázaný sklon dopúšťať sa trestnej činnosti (pred spáchaním trestného činu v predmetnej trestnej
veci viedol riadny život) mu súd uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby. Takto
uložený trest odňatia slobody mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu taktiež pri dolnej hranici

trestnej sadzby, keďže vzhľadom na osobu obžalovaného postačuje hrozba jeho výkonom.

Súd má za to, že takto uložený trest s prihliadnutím na dĺžku skúšobnej doby je spravodlivý a dostatočný
na to, aby splnil účel sledovaný Trestným zákonom v tom, že ním bude zabezpečená prevýchova
obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie spočívajúci vo

výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,

ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať

alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až dodoby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Podľa § 86 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak
ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin

nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne
splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.