Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Ján Rybárik
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Pc/12/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120213481
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5120213481.1
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: D. F., Z..
XX.XX.XXXX, B. J. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M., advokát,
s.r.o., so sídlom Čajakova 13, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti odporkyni: Q. F., Z..
XX.X.XXXX, B. L. X. XXXX/XXA, XXX XX A. Z. F., zastúpená splnomocneným zástupcom: D.. F. F., Z..
XX.XX.XXXX, B. L. X. XXXX/XX, XXX XX A. Z.É. F.H., o zrušenie vyživovacej povinnosti
r o z h o d o l :
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa D. F., Z.. XX.XX.XXXX A. H. Q. F., Z..
XX.X.XXXX, a to s účinnosťou od 23.12.2020. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu
Žilina 13C/260/2005 zo dňa 22.8.2006 vo výroku o výživnom.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.12.2020 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti
voči dcére Q. F., Z.. XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 13C/260/2005-42 zo
dňa 22.8.2006.
2. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. 13C/260/2005 - 42 zo dňa
22.08.2006 bola dcéra Q. F., dátum narodenia XX.XX.XXXX, bytom L. X. XXXX/XXA, XXX XX A. Z. F. po
rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľ bol povinný prispievať na výživu maloletej
dcéry sumou 2.000,- Sk mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej dcéry
počnúc právoplatnosťou rozsudku. Nakoľko dcéra navrhovateľa dovŕšila plnoletosť dňa XX.XX.XXXX,
ukončilaškolskúdochádzkuvF.XXXXdosiahnutýmstredoškolskýmvzdelanímsmaturitou,nepokračuje
ďalej v štúdiu a nepripravuje sa na svoje povolanie, po zrelej úvahe sa navrhovateľ spoločne s dcérou
dohodli na ukončení vyživovacej povinnosti. Pre úplnosť navrhovateľ uvádza, že dcéra bezprostredne
po ukončení štúdia v lete XXXX odcestovala spolu s priateľom do Š.č. Zo všetkých okolností je zrejmé,
že dcéra nemá záujem o ďalšie štúdium a mieni sa ďalej živiť sama prácou. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že zanikli dôvody, pre ktoré je navrhovateľ povinný poskytovať svojej plnoletej dcére výživu, pretože
je schopná a pripravená živiť sa sama. Zároveň do konania predložil dohodu o zrušení vyživovacej
povinnosti, ktorú účastníci konania uzavreli (č.l. 4).
3. Q. F. ako oprávnená z vyživovacej povinnosti v podaní zo dňa 07.04.2021 uviedla, že so zrušením
vyživovacej povinnosti súhlasí.
4. Vo veci samej súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie dňa 19.08.2021 sa dostavil právny
zástupca navrhovateľa a splnomocnený zástupca odporkyne.
5. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom návrhu.6. Splnomocnený zástupca odporkyne uviedol, že odporkyňa súhlasí so zrušením vyživovacej
povinnosti tak, ako je to uvedené v návrhu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vyjadreniami účastníkov.
8. Podľaustanovenia§62ods.1Zákonaorodineč.36/2005Z.z.,plnenievyživovacejpovinnostirodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
14. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.
15. Súd sa v konaní oboznámil s dohodou o zrušení vyživovacej povinnosti, ktorú účastníci konania
uzavreli dňa 07.12.2020 (č.l. 4), z ktorej podľa článku II vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli,
ženavrhovateľniejepovinnýprispievaťodporkyninavýživu,nakoľkoodporkyňajeplnoletá,nepokračuje
ďalej v štúdiu, nepripravuje sa na svoje povolanie, je schopná a pripravená zabezpečiť si živobytie sama.
16. Teleológia § 62 ods. 1 Zákon o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne
zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje
príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom
(na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne,
negatívnedôsledkysiponesiesamé.Zmyslomaúčelomtedaje,žepokiaľjedieťaužobjektívneschopné
si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať eventuálnu pasivitu v tejto sfére na
ťarchu rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.
17. Nakoľko v konaní nebola sporná skutočnosť, že dcéra navrhovateľa je od podania návrhu schopná
sa sama živiť, súd návrhu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa tak, ako je uvedené v
I. výroku tohto rozhodnutia.
18. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
19. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
20. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
22. Nakoľko súd po preskúmaní nezistil osobitné dôvody pre priznanie náhrady trov konania žiadnemu
účastníkovi konania a v konaní si ani jeden z účastníkov nárok v tomto zmysle ani neuplatnil, preto súd
nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu účastníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno
urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.