Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 27, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119204957
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2119204957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.

Anton Jaček a JUDr. Peter Duman v spore žalobkyne: Mgr. I. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa Q. ulica
XXXX/XX, R. T. C., zastúpenej advokátskou kanceláriou: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857
548, so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, proti žalovanej: I. M., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. ulica XXX/XX,
R. D., zastúpenej advokátskou kanceláriou: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 50
217 020, so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 26.02.2020, č. k. 19C/19/2019 - 63, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudku súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaná je povinná do troch

dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 2.000,- Eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne od
17.01.2019 do zaplatenia.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania (prvoinštančného i
odvolacieho).

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I), ktorou sa žalobkyňa domáhala
uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 2.000,- Eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom
základe, že žalovaná dlhuje žalobkyni finančné prostriedky z titulu bezdôvodného obohatenia, ku

ktorému došlo na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, a vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).

2. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že dňa 03.06.2018 bola medzi žalobkyňou ako
záujemcom, žalovanou ako predávajúcou a spoločnosťou P-Energy, s.r.o. (realitnou spoločnosťou)
uzatvorená rezervačná zmluva na byt, predmetom ktorej bola výhradná rezervácia predmetu budúcej
kúpy, ktorú poskytovala žalovaná žalobkyni za podmienok uvedených v zmluve. V zmysle zmluvy

sa predávajúci zaviazal, že pre záujemcu o kúpu, za podmienok podľa zmluvy výhradne rezervuje
predmetné nehnuteľnosti - neponúkne ich na predaj žiadnej tretej osobe, ani ich nijak inak nescudzí či
nezaťažíazároveňposkytnezáujemcoviokúpuprednostnéprávouzatvoriťkúpnuzmluvunapredmetné
nehnuteľnosti. (článok II ods. 1 zmluvy). Záujemca o kúpu sa zaviazal uhradiť predávajúcemu za
výhradnú rezerváciu dohodnutý rezervačný poplatok podľa podmienok uvedených v zmluve. (článok II
ods. 2 zmluvy). V prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane predávajúceho,
rezervačný poplatok bude bezodkladne vrátený záujemcovi o kúpu najneskôr do 7.8.2018. (článok

III ods. 5 zmluvy). Ak nepríde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodu svojvoľného porušenia práv
sprostredkovateľa zo strany potencionálneho kupujúceho, rezervačný poplatok prepadá v prospech
sprostredkovateľa. (článok III ods. 6 zmluvy). Záujemca o kúpu uhradí rezervačný poplatok vo výške
2.000,- Eur v deň podpisu tejto zmluvy v hotovosti do rúk realitnej spoločnosti - rezervačný poplatokbude započítaný do kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy. Realitná spoločnosť podpisom na tejto zmluve
bez výhrad potvrdzuje prevzatie poplatku v celej výške. (článok IV ods. 2 zmluvy). Žalobkyňa splnila
svoju povinnosť zaplatiť rezervačný poplatok podľa zmluvy k rukám zástupcu realitnej spoločnosti. K

uzavretiu kúpnej zmluvy napokon nedošlo. Medzi stranami bola sporná vecná legitimácia žalovanej a
existencia povinnosti vrátiť uplatnený nárok.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (zák.
č. 40/1964 Zb. - ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, keď sa stotožnil

s tvrdením žalovanej, že nie je daná jej vecná legitimácia v konaní. Ako vyplýva z predmetnej žaloby
a vyjadrení žalobkyne v konaní, predmetného nároku - zaplatenia sumy 2.000,- Eur, ktorý vyplatila
pri podpise rezervačnej zmluvy realitnej kancelárii titulom rezervačného poplatku, sa nedomáhala s
poukazom na zmluvné dojednania, ale titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď mala za to, že
sa jedná o plnenie z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, keďže uplynula doba rezervácie.
Vzhľadom na uvedené žalovaná nie je vecne legitimovanou v konaní, keďže je nepochybné, že suma

2.000,- Eur bola vyplatená žalobkyňou realitnej kancelárii. V konaní nebolo preukázané, a žiadna zo
strán ani netvrdila, že by rezervačný poplatok následne nadobudla žalovaná. Žalovaná teda nie je v
tomto prípade nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, na jej strane nedošlo
k obohateniu. Čo sa týka argumentácie žalobkyne, že v zmysle uzavretej zmluvy sa žalobkyňa ako
záujemkyňa o kúpu zaviazala uhradiť rezervačný poplatok žalovanej ako predávajúcej (článok II bod

2. zmluvy), a preto je žalovaná vecne legitimovaná, súd prvej inštancie poukazuje na dojednanie v
uvedenom ustanovení, ktoré pokračuje ďalej vetou ,,podľa podmienok uvedených v zmluve“. Z tohto
znenia vyplýva, že ďalšie podmienky týkajúce sa rezervačného poplatku sú upravené v zmluve. Z týchto
dohodnutých zmluvných podmienok vyplýva i to, ako bude ,,naložené“ s rezervačným poplatkom v
prípade, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy (čo je daná situácia) z dôvodu na strane predávajúceho

(v tom prípade mal byť rezervačný poplatok vrátený záujemcovi o kúpu - článok III bod 5.) a z
dôvodu na strane potenciálneho kupujúceho (v tom prípade mal rezervačný poplatok prepadnúť v
prospech sprostredkovateľa - realitnej kancelárie). Ani v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, za
situácie, keď nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, rezervačný poplatok nepripadol žalovanej. Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalovanej zamietol. Na

základe vyššie uvedeného právneho záveru, súd nevykonal navrhované dokazovanie - výsluch strán
sporu a výsluch zástupcu realitnej kancelárie, keďže by to nebolo účelné.

4. Žalobkyňa sa proti tomuto rozsudku odvolala z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d),
e), f) a h) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (podľa žalobkyne
nepreskúmateľnosť rozsudku) a domáhala sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na nové rozhodnutie alebo aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie.

5. Žalobkyňa nesúhlasila s odôvodnením súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
Súddospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,keďuzavrel,žežalovanéplnenie-vyplatenýrezervačný
poplatok bol vyplatený (s právnymi účinkami) realitnej kancelárii, a nie žalovanej. Súd sa v rozsudku
vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne, ktorá tvrdila, že rezervačný poplatok bol vyplatený

žalovanej, pričom vychádzajúc z obsahu rezervačnej zmluvy realitná kancelária bola „platobným
miestom“ pre úhradu rezervačného poplatku žalovanej. Podstatným dôvodom, pre ktorý je žalobkyňa
toho názoru, že zaplatila rezervačný poplatok žalovanej, je práve dotknuté znenie článku II ods. 2
zmluvy, ktoré uvádza, že „Záujemca o kúpu sa zaväzuje uhradiť Predávajúcemu za Výhradnú rezerváciu
dohodnutý rezervačný poplatok podľa podmienok uvedených v tejto zmluve“. Čl. III ods. 3 zmluvy

opätovne označuje žalovanú ako osobu oprávnenú, ktorej prináleží hmotné právo k peňažnému plneniu,
v znení ktorého „Záujemca o kúpu sa zaväzuje zaplatiť Predávajúcemu rezervačný poplatok podľa čl. IV
tejto zmluvy“, a z ktorého jednoznačne vyplýva, že právo na plnenie prináleží ako oprávnenej žalovanej,
ktorá sa na úkor žalobkyne obohatila, a nie realitnej kancelárii ako tretej osobe, načo súd prvej inštancie
v rozsudku vôbec neprihliadol, toto ustanovenie neuvádza, čím je rozsudok v časti pojednávajúcej

o vecnej legitimácii z pohľadu žalobkyne nepreskúmateľný. Článok IV zmluvy ďalej uvádza „spôsob“
platby rezervačného poplatku a miesto plnenia, ktorým je „realitná kancelária“. Tento článok však
neuvádza v žiadnom prípade oprávnenú osobu. Toto právo je verifikovateľné jednoduchou skúškou
správnosti. Pokiaľ by žalobkyňa nezaplatila riadne a včas, kto je oprávnený vymáhať neuskutočnenéplnenie? Oprávnenou osobou je žalovaná, jej prináleží hmotné právo. Realitná kancelária a iná osoba
by vždy mohla vymáhať plnenie len v prospech žalovanej, ktorej jedinej prináleží právo vyplývajúce
zo zmluvy. Z pohľadu žalobkyne je napadnutý rozsudok prekvapivý, keďže súd prvej inštancie predsa

predtým vydal platobný rozkaz na základe úplne rovnakých skutočností, než boli uvedené v návrhu na
vydanie platobného rozkazu a z ktorých vychádzal pri vydaní rozsudku. Žalobkyňa bola v legitímnom
očakávaní, že pokiaľ súd prvej inštancie osvedčil na základe prijatého návrhu na vydanie platobného
rozkazu dôvodnosť žalobkyňou uplatňovaného práva, v rámci čoho žalobkyňa očakávala, že súd skúmal
základné podmienky konania vrátane pasívnej legitimácie, uskutoční následne dokazovanie smerom

k meritórnemu prejednaniu veci. Súd prvej inštancie však prekvapivo v rámci predbežného právneho
názoru uviedol, že po zrušení platobného rozkazu vo veci absentuje pasívna vecná legitimácia a
následne žalobkyňou navrhované ďalšie dokazovanie v potrebnom rozsahu nevykonal, čím zaťažil
konanie vadou v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobkyňa nerozumie, že pokiaľ konanie trpelo (od
počiatku) z pohľadu súdu prvej inštancie tak významnou vadou, spôsobujúcou podľa názoru súdu zjavnú
nedôvodnosť žaloby, prečo súd prvej inštancie neuplatnil procesný postup v zmysle § 138 CSP. Naopak,

tým že súd riadne otvoril pojednávanie, zaťažil konanie zvýšenou nákladovosťou (nehospodárnosť),
ktorú má aktuálne znášať žalobkyňa. Podľa názoru žalobkyne neobstojí ďalšia časť odôvodnenia súdu
prvejinštancieuvedenéhovbode13rozsudku.Žalobkyňavtejtosúvislostinerozumie,akosúvisíurčenie
pasívnej vecnej legitimácie so skutočnosťou, „ako bude naložené s rezervačným poplatkom v prípade,
aknedôjdekuzavretiukúpnejzmluvyzdôvodunastranepredávajúceho“.Žalobkyňadávadopozornosti

odvolaciemu súdu, že predmetom sporu nie je preskúmanie, či došlo alebo nedošlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy z dôvodu na strane predávajúceho, t. j. žalovanej. Predmetom konania nie je právny vzťah medzi
žalovanou a realitnou kanceláriou (možno pripustiť, že vznikne právo realitnej kancelárie na plnenie
voči žalovanej). Tento právny vzťah je irelevantný k preskúmavanej veci. Žalobkyňa sa však v konaní
domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že právny dôvod, prečo plnila (platnosť zmluvy),

odpadol. Súd prvej inštancie tak vychádzajúc z vlastného odôvodnenia rozsudku, určil pasívnu vecnú
(ne)legitimáciu žalovanej úplne z inej právnej skutočnosti, než bola prejednávaná v tejto veci. V uvedenej
veci nenastal a nebol prerokovaný ani nebol predmetom konania dôvod na strane potenciálneho
kupujúceho - žalobkyne, ani dôvod na strane predávajúceho - žalovanej, ale opätovne treba zdôrazniť
právnu skutočnosť - uplynutie času rezervácie, od ktorej žalobkyňa odvodzovala svoje právo (na vydanie

bezdôvodného obohatenia). V tomto smere je žalobkyňa toho názoru, že súd prvej inštancie dospel tak
k nesprávnym skutkovým zisteniam (nešlo ani o skutočnosť - dôvod na strane predávajúceho, ani dôvod
na strane potenciálneho kupujúceho), tak nesprávne právne posúdil vec. Žalobkyňa pre úplnosť uvádza,
že vo veci nebolo vykonané náležité dokazovanie, keďže pokiaľ by aj súd prvej inštancie chcel skúmať,
akédôvodynakohostranevovecinastali(bod13odôvodneniarozsudku),takabyposúdil,čijealebonie

je dané právo na strane žalobkyne, mal do konania minimálne prizvať zástupcu realitnej kancelárie za
účelom výsluchu. Ďalej pokiaľ by aj k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nemalo dôjsť, či už z dôvodu nesplnenia
povinnosti na strane žalobkyne, súd prvej inštancie sa mal zaoberať s tým, prečo žalobkyňa nedostala
ani len návrh kúpnej zmluvy od žalovanej (k podpisu zmluvy reálne ani prísť nemohlo). Žalobkyňa pritom
záujem o predmetný byt mala, na tieto účely si dala na vlastné náklady vypracovať aj znalecký posudok.

Pokiaľ protistrana v konaní uvádza, že žalobkyňa nedodala potvrdenie o neschválení úveru, treba
zdôrazniť,žezozmluvyjejtakátopovinnosťnevyplývala,vzmluvenebolidefinovanéanižiadneobdobné
podmienky. Žalobkyňa má vedomosť, že ponuka na predaj dotknutého bytu bola aktualizovaná na
inzertných stránkach aj počas trvania rezervačnej zmluvy, bez zmienky, že byt je rezervovaný. Žalovaná
spolupracovala s realitnou kanceláriou i po uplynutí platnosti zmluvy i naďalej (pritom žalobkyni tvrdila,

že bola tiež oklamaná) a byt napokon prostredníctvom tejto kancelárie aj predala, t. j. v konaní mohol
súd vykonať riadne dokazovanie, v ktorom by nepochybne došlo k zohľadneniu komplexných aspektov
danej veci tak, aby súd mohol objektívne dospieť k záveru, či je alebo nie je dané právo žalobkyne na
žalované plnenie. Reflektujúc skutkové okolnosti predmetnej veci a znenie zmluvy je žalobkyňa toho
názoru a trvá na svojom presvedčení, že žalovaná nadobudla majetkový prospech plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol. V dôsledku právnej skutočnosti, ktorou je uplynutie doby výhradnej rezervácie,
stratil právny dôvod - poskytnutie peňažného plnenia žalobkyňou vo výške 2.000,- Eur žalovanej na čas
doby výhradnej rezervácie, svoje právne účinky. Žalobkyňa upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť,
že naopak nenastal žiadny iný dôvod, pre ktorý by bola žalovaná v súčasnosti oprávnená k žalovanej
peňažnej sume. Jediným dôvodom z titulu zmluvy, na základe ktorého by žalobkyňa nemala právo

na vrátenie zaplatenej peňažnej sumy vo výške 2.000,- Eur, je dôvod uvedený v ustanovení článku
III ods. 6 zmluvy, v znení ktorého „Ak nepríde k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy z dôvodu svojvoľného
porušenia práv sprostredkovateľa zo strany potencionálneho kupujúceho Rezervačný poplatok prepadá
v prospech sprostredkovateľa“. Žalobkyňa vyhlasuje, že k naplneniu podmienky uvedenej v tomtoustanovení nedošlo. Zmluva na žiadnom inom mieste neoprávňuje žalovanú na ponechanie si žalovanej
sumy na úkor žalobkyne.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože je vecne správny.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha voči žalovanej zaplatenia pohľadávky, ktorá predstavuje
žalobkyňou zaplatený rezervačný poplatok vo výške 2.000,- Eur, a to z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému došlo na základe právneho dôvodu, ktorý podľa jej názoru odpadol. Z
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa uhradila rezervačný

poplatok vo výške 2.000,- Eur realitnej kancelárii, čo nebolo medzi stranami sporné, pričom uvedená
skutočnosť bola potvrdená aj konateľom realitnej kancelárie. Už len s poukazom na uvedenú skutočnosť
je jednoznačné, že na strane žalovanej, ktorá rezervačný poplatok neprevzala, nemohlo za žiadnych
okolností dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Ďalej žalobkyňa v podanom odvolaní namieta, že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciu žalobkyne, že realitná kancelária mala byť podľa jej
názoru iba platobným miestom. K tomu žalovaná uvádza, že uvedená argumentácia žalobkyne nemá

ale žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Pre prípad, že nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
z dôvodu svojvoľného porušovania práv sprostredkovateľa zo strany potencionálneho kupujúceho, si
zmluvné strany dohodli, že zaplatený rezervačný poplatok prepadne v prospech sprostredkovateľa, teda
realitnej kancelárie. S poukazom na uvedené, argumentáciu žalobkyne, že realitná kancelária mala
byť podľa jej názoru „iba“ platobným miestom, považuje žalovaná za nesprávnu, nezodpovedajúcu

zmluvným dojednaniam. Vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu žalobkyne žalovaná uvádza, že vydanie
skoršieho platobného rozkazu nemá pre rozhodnutie súdu vo veci samej žiadnu právnu relevanciu.
V zmysle ust. § 265 ods. 1 Civilného sporového poriadku možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia
žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom v prípade, ak je vo veci samej
možné rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných

dôkazov. Z uvedeného vyplýva, že platobný rozkaz je rozhodnutie súdu vo veci samej, vydané len
v tzv. skrátenom konaní, ktorého skutkovým základom sú „iba“ skutočnosti tvrdené žalobcom, teda
bez vyjadrenia žalovaného a bez vykonania ďalšieho dokazovania. Súd prvej inštancie po zrušení
platobného rozkazu ale v danej veci vykonal dokazovanie okrem iného aj výsluchom žalovanej ako
aj oboznámením sa s ďalšími listinami predloženými žalovanou, na základe čoho dospel k skutkovým

a právnym záverom, ktoré sú podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Z predloženého
potvrdenia realitnej kancelárie je zrejmé, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo práve z dôvodov
na strane žalobkyne ako kupujúcej, keď jej na kúpu predmetných nehnuteľností nebol poskytnutý
úver, čo bolo aj dôvodom pre prepadnutie rezervačného poplatku v prospech realitnej kancelárie v
zmysle podmienok dohodnutých v rezervačnej zmluve. Pričom uvedenú skutočnosť žalobkyňa v konaní

nenamietala, a túto nenamieta ani v podanom odvolaní, a teda nie je medzi stranami ani sporná.
Tvrdenia žalobkyne, že realitná kancelária mala predmetné nehnuteľnosti na inzertných stránkach aj
počas platnosti rezervačnej zmluvy, je právne bezvýznamné. Žalovaná si svoju povinnosť v zmysle
rezervačnejzmluvysplnila,čohodôkazomjeajskutočnosť,žepočasjejplatnostikpredajunehnuteľnosti
tretej osobe nedošlo. Je bežným javom, že realitné kancelárie naďalej na svojich stránkach inzerujú

rezervované nehnuteľnosti a nejaký čas aj predané nehnuteľnosti, a to práve z dôvodu, že tieto stránky
neaktualizujú každý deň. S poukazom na uvedené, ale hlavne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovanej v tomto konaní, žalovaná považuje postup súdu prvej inštancie, kedy nevykonal
ďalšie dokazovanie, za správny.

7. Na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP k možnému použitiu § 498 OZ sa žalovaná vyjadrila
tak, že citované ustanovenie upravuje poskytnutie preddavku ako platby uhradenej ešte pred uzavretím
určitej zmluvy, napríklad pred uzavretím kúpnej zmluvy. Medzi stranami sporu a realitnou kanceláriou
došlo k uzavretiu rezervačnej zmluvy, ktorej účelom je nepochybne rezervovanie nehnuteľnosti zo strany
predávajúceho, resp. realitnej kancelárie, ktorá predaj nehnuteľnosti pre predávajúceho sprostredkúva,

pre konkrétneho kupujúceho a to za prípravy podkladov alebo vybavenia financovania predmetu
kúpy pre uzatvorenie samotnej kúpnej zmluvy. Teda poskytnutý rezervačný poplatok predstavuje
tzv. protihodnotu za poskytnutú službu, že predmetná nehnuteľnosť sa po dohodnutú dobu nebude
ponúkať na predaj žiadnej tretej osobe ani ju žiadnym spôsobom scudzovať či zaťažovať a súčasne,
že záujemcovi poskytne výhradné právo uzatvoriť kúpnu zmluvu. V tejto súvislosti je potrebné

zdôrazniť, že v zmysle uzavretej rezervačnej zmluvy bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že v
prípade, ak k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane potenciálneho kupujúceho nepríde, tak
rezervačný poplatok prepadá v prospech realitnej kancelárie ako sprostredkovateľa. V danom prípade
je nepochybné, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote nedošlo práve z dôvodov na stranežalobkyne, keďže jej zo strany financujúcej banky nebol schválený úver na financovanie rezervovanej
nehnuteľnosti, čo medzi stranami nie je ani sporné, keďže žalobkyňa túto skutočnosť pred súdom prvej
inštancieakoanivodvolacomkonanínepopierala.Vdôsledkuuvedenejskutočnosti,oprávnenouosobu,

ktorej prináleží hmotné právo na poskytnuté peňažné plnenie je realitná kancelária ako sprostredkovateľ
ako tzv. zmluvná pokuta za to, že po dohodnutú dobu sa nehnuteľnosť nemohla ponúkať na predaj
tretím osobám, čím sa v podstate kompenzuje nárok realitnej kancelária na prípadnú odmenu za
sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti inému potenciálnemu kupujúcemu. V opačnom prípade by
realitná kancelária bola ukrátená o možnú odmenu za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti inému

možnému potenciálnemu kupujúcemu už počas rezervačnej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj
s poukazom na zmluvné dojednania v zmysle rezervačnej zmluvy (článok III. bod 4), máme za to, že o
preddavok v zmysle ust. § 498 Občianskeho zákonníka by sa jednalo iba v prípade, ak by k uzavretiu
kúpnej zmluvy došlo, kedy by sa poskytnuté plnenie započítalo na kúpnu cenu, čo ale nie je daný prípad.
Keďže z prejavu vôle účastníkov rezervačnej zmluvy je jednoznačným, na aký účel bol rezervačný
poplatok poskytnutý, nemožno súhlasiť s prípadným použitým ust. § 498 Občianskeho zákonníka a

poskytnutú platbu považovať za preddavok, ktorý je potrebné odlišovať od iných právnych inštitútov s
ohľadom na ich účel a funkciu.

8. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom žalovanej na možné použitie § 498 OZ a zdôraznila, že rezervačný
poplatok mal byť započítaný na úhradu kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej malo dôjsť

medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou. Odkázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp. zn. 32 Cdo 4604/2007, podľa ktorého ak odpadne (nenastane) právny dôvod,
na základe ktorého bol preddavok ako čiastočné plnenie poskytnutý, je potrebné ho vrátiť, ak v zmluve
nebolo dohodnuté inak. Ak teda v dohodnutom čase nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, dôvod pre
zaplatenie žalovanej sumy odpadol a žalovaná je povinná vydať preddavok, pretože neexistuje žiadny

dôvodaniskutočnosť,nazákladektorejbyžalovanámalaprávonazaplatenietejtosumy,atosodkazom
na znenie rezervačnej zmluvy, ktorá žiadnym spôsobom neoprávňuje žalovanú, ani sprostredkovateľa
(realitnú spoločnosť), na ponechanie si tejto sumy v prípade, že nepríde k uzavretiu kúpnej zmluvy.

9. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 365 ods. 1 písm. e), f), g) a h) CSP], preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu

predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalobkyňou uplatnenú
odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu voči
žalovanej zamietol z dôvodu, že táto nie je pasívne vecne legitimovaná na vydanie bezdôvodného

obohatenia žalobkyni.

12. Žalobkyňa na úvod namietala, že napadnutý rozsudok je v časti pojednávajúcej o vecnej legitimácii
nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie sa v rozsudku vôbec nevysporiadal s argumentáciou
žalobkyne, ktorá tvrdila, že rezervačný poplatok bol vyplatený žalovanej, pričom vychádzajúc z

obsahu rezervačnej zmluvy realitná kancelária bola „platobným miestom“ pre úhradu rezervačného
poplatku žalovanej. Týmto žalobkyňa napadnutému rozsudku v podstate vytýka, že je v tomto rozsahu
nedostatočne odôvodnený.

13. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva

na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného
súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v
ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Je to
predovšetkým neúspešná strana, ktorá má záujem na dostatočnom odôvodnení, pretože len vtedy máskutočnú možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných
opravných prostriedkov.

14. Základné náležitosti odôvodnenia rozsudku upravuje Civilný sporový poriadok v § 220 ods. 2, ktorý
o. i. vyžaduje, aby súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Dôraz sa kladie aj na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku.

15. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku opísal, aké dôkazy vykonal a ako z nich zistil
skutkový stav. Na základe citovaných právnych predpisov z právneho hľadiska posúdil skutočnosti, ktoré
považoval za podstatné pre svoje rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu možno z napadnutého
rozsudku spoznať myšlienkový pochod súdu prvej inštancie, a teda dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu
žaloby. To, že právne závery súdu prvej inštancie nezodpovedajú predstavám odvolateľa, ešte samé

o sebe neznamená zmätočnosť, nezrozumiteľnosť, či nepreskúmateľnosť rozsudku. Odvolací súd teda
nezistil, že by bol súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, takže odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nebol naplnený. Pre úplnosť treba poznamenať, že ani prípadná
nepreskúmateľnosť rozsudku by v danom kontexte nepredstavovala tzv. inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP], ako sa žalobkyňa v odvolaní mylne
domnievala, a žalobkyňa inú takúto vadu nenamietala.

16. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobkyne, že napadnutý rozsudok je prekvapivý, pretože súd
prvej inštancie rozhodol pôvodne platobným rozkazom vydaným v súlade s § 265 ods. 1 CSP. Vydaniu

platobného rozkazu predchádzalo obmedzené skúmanie rozhodujúcich skutočností len na základe
žalobkyňoupredostretýchtvrdeníadôkazov.Ideoskrátenékonanie,ktoréhovýsledoknemôžepredurčiť
aj výsledok sporu vo veci samej v prípade, že príde k zrušeniu platobného rozkazu z dôvodu podaného
odporu, teda keď sa žalovaný začne účinne brániť. Postup podľa § 138 CSP prichádza do úvahy taktiež
len výnimočne, ak je nepochybné, že žaloba je zjavne nedôvodná, čo nebol tento prípad.

17. Odvolací súd nezistil ani, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa nespresňuje, v čom by mala spočívať nesprávnosť
skutkových zistení súdu prvej inštancie. Sama žalobkyňa v odvolaní predniesla (a odvolací súd s tým
súhlasí), že predmetom sporu nie je preskúmanie, či došlo alebo nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy

z dôvodu na strane predávajúceho, t. j. žalovanej a nie je predmetom konania ani právny vzťah
medzi žalovanou a realitnou kanceláriou. V tomto smere ani súd prvej inštancie nedospel k žiadnym
skutkovým zisteniam, ktoré by boli nesprávne a relevantné. Z rovnakého dôvodu nebolo povinnosťou
súdu prvej inštancie vykonávať dokazovanie na základe ďalších, žalobkyňou navrhnutých dôkazov.
Takéto dokazovanie by bolo nadbytočné a neúčelné, čo prvoinštančný súd v súlade s § 220 ods. 2 CSP

správne poznamenal aj v odôvodnení napadnutého rozsudku.

18. Odvolací súd však musí dať za pravdu žalobkyni v tom, že napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Ak súd nepodriadi skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v
hypotéze má také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu, dopúšťa sa nesprávneho
právneho posúdenia veci (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 M Cdo 4/2009 a 7 Cdo
7/2010). Súd prvej inštancie v prejednávanom spore nepoužil § 498 OZ, ktorý bol vo veci rozhodujúci.
Tým, že na zistený skutkový stav neuplatnil správny právny predpis, vec nesprávne právne posúdil, čo

zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

20. Predmetom sporu je povinnosť žalovanej vrátiť žalobkyni sumu 2.000 €, ktorú žalobkyňa zaplatila
realitnej spoločnosti P-Energy, s.r.o., titulom rezervačného poplatku podľa článku IV trojstrannej
rezervačnej zmluvy uzatvorenej 03.06.2018 medzi žalovanou ako predávajúcou, realitnou spoločnosťou

ako sprostredkovateľom a žalobkyňou ako záujemcom o kúpu nehnuteľností definovaných v zmluve (byt
a nebytový priestor s príslušenstvom a pozemkom).21. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v podstate z dôvodu, že z rezervačnej zmluvy nevyplýva pre
žalovanú povinnosť vrátiť žalobkyni rezervačný poplatok v prípade, že nedôjde k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy, pretože žalobkyňa rezervačný poplatok zaplatila realitnej spoločnosti, a nie žalovanej. Žalovanú

teda nepovažoval za nositeľa hmotnoprávnej povinnosti zodpovedajúcej žalobou uplatnenému nároku.

22. Keďže skutkové okolnosti relevantné pre posúdenie žalovaného nároku neboli sporné, podstatným z
hľadiska úspechu žaloby je právne posúdenie povahy rezervačného poplatku a spôsobu, akým sa s ním
malo naložiť v prípade, že v dohodnutej lehote nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou by žalovaná

previedla vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na žalobkyňu.

23. Sporná rezervačná zmluva je vzhľadom na povahu zmluvných strán a jej predmet (obsah
práv a povinností strán, ktoré upravuje) nepomenovanou zmluvou, ktorá sa riadi ustanovením § 51
Občianskeho zákonníka. Aj takáto zmluva podlieha výkladovým pravidlám upraveným najmä v § 34 ods.
2 OZ, čo znamená, že pre posúdenie žalovaného nároku je rozhodujúci výklad nielen podľa jazykového

vyjadrenia slov použitých v rezervačnej zmluve, ale najmä tiež podľa vôle zmluvných strán.

24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vôľou zmluvných strán bolo upraviť vzájomné práva a
povinnosti súvisiace so záujmom žalobkyne a žalovanej o uskutočnenie prevodu vlastníckeho práva k
dotknutým nehnuteľnostiam. Žalovaná ako ich vlastníčka prejavila ochotou prestať ich ponúkať iným

záujemcom, než žalobkyni, ktorá mala zaplatiť rezervačný poplatok a neskôr uzatvoriť so žalovanou
kúpnu zmluvu, ktorou by sa prevod vlastníckeho práva zavŕšil. Vôľa zmluvných strán, a teda cieľ
celej transakcie, vyplýva aj z čl. II ods. 1 a čl. III ods. 1 rezervačnej zmluvy. Podľa týchto ustanovení
je predmetom zmluvy záväzok žalovanej zdržať sa scudzenia alebo zaťaženia nehnuteľnosti počas
určitého obdobia (od podpisu zmluvy 03.06.2018 do 20.07.2018), počas ktorého má dôjsť k uzavretiu

kúpnej zmluvy. Zmluvné strany nazvali záväzok žalovanej obsiahnutý v čl. II ods. 1 „výhradnou
rezerváciou“ a žalobkyňa sa za túto výhradnú rezerváciu zaviazala uhradiť žalovanej rezervačný
poplatok „podľa podmienok uvedených v zmluve“ (čl. II ods. 2). Z rezervačnej zmluvy ale nevyplýva, že
by rezerváciu akýmkoľvek spôsobom zabezpečovala realitná spoločnosť, ani že by jej v tejto súvislosti
vznikali nejaké práva, či povinnosti.

25. Právna povaha rezervačného poplatku upraveného v rezervačnej zmluve je prima facie nejasná.
Rezervačná zmluva sa s ním zaoberá pomerne nesystematicky na viacerých miestach, najprv v č. II
ods. 2, potom v čl. III ods. 3 až 6 a napokon v celom čl. IV. Z týchto ustanovení možno ale vyvodiť
viaceré súvislosti, ktoré napomáhajú pri určení účelu rezervačného poplatku, a v nadväznosti na to aj

jeho právneho režimu. Okrem ustanovení, ktoré vzal za základ svojho rozhodnutia súd prvej inštancie,
treba dať do pozornosti predovšetkým čl. III ods. 4, podľa ktorého sa v prípade uzavretia kúpnej zmluvy
rezervačný poplatok v celej výške započíta na kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti.

26. Z čl. III ods. 3, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že rezervačný poplatok sa platí za „výhradnú

rezerváciu… počas doby…“, by sa mohlo zdať, že účelom rezervačného poplatku je pôsobiť ako odplata
za záväzok žalovanej (nie realitnej spoločnosti) za zdržanie sa nakladania s dotknutým bytom. To však
nezodpovedá výsledkom dokazovania a vyjadreniam strán v konaní. Predovšetkým žalovaná tvrdila, že
toto poskytnuté peňažné plnenie prináleží realitnej spoločnosti ako sprostredkovateľovi ako tzv. zmluvná
pokuta za to, že po dohodnutú dobu sa nehnuteľnosť nemohla ponúkať na predaj tretím osobám, čím

sa v podstate kompenzuje nárok realitnej spoločnosti na prípadnú odmenu za sprostredkovanie predaja
nehnuteľnosti inému potenciálnemu kupujúcemu. V opačnom prípade by podľa žalovanej bola realitná
spoločnosť ukrátená o možnú odmenu za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti inému potenciálnemu
kupujúcemu už počas rezervačnej doby. V konaní nevyšli najavo ani také okolnosti (a netvrdila ich ani
žalovaná), ktoré by umožňovali domnievať sa, že prevzatím záväzku rezervácie zo strany žalovanej by

sa priamo žalovaná vystavovala riziku vzniku škody, napríklad v podobe ušlého zisku, a že by teda
účelom rezervačného poplatku bolo kompenzovať škodu na strane žalovanej.

27. Odvolací súd zastáva názor, že keďže zmluvy sa uzatvárajú preto, aby sa plnili, a nie aby sa
porušovali, zjavne bolo prvoradým cieľom zmluvných strán dosiahnuť uzavretie kúpnej zmluvy a prevod

vlastníckeho práva zo žalovanej na žalobkyňu. Najdôležitejším účelom rezervačného poplatku tak
nemôže byť ten, ktorý by na prvý pohľad vyplýval z izolovaného výkladu čl. III ods. 3, ale ten, ktorý je
zrejmý z čl. III ods. 4. Rezervačný poplatok mal podľa tohto ustanovenia plniť nepochybne uhradzovaciu
funkciu v súvislosti s kúpnou cenou za dotknuté nehnuteľnosti, pretože sa mal započítať na kúpnu cenudohodnutú v čl. III ods. 2 rezervačnej zmluvy. Takýto spôsob použitia rezervačného poplatku zmluvné
strany zdôraznili aj v prvej vete čl. IV ods. 2.

28. Hlavným cieľom všetkých zmluvných strán vrátane realitnej spoločnosti, ktorá obchod
sprostredkúvala (a ktorej nárok na províziu by podľa vyjadrenia žalovanej vznikol až zavŕšením prevodu
vlastníctva nehnuteľností) podľa názoru odvolacieho súdu bolo, aby sa uskutočnil prevod vlastníckeho
práva žalovanej k dotknutým nehnuteľnostiam na žalobkyňu. Tento cieľ spolu s vyššie citovanými
ustanoveniami rezervačnej zmluvy upravujúcimi rezervačný poplatok dostatočným spôsobom ozrejmuje

účel rezervačného poplatku, ktorý treba preto považovať za preddavok na kúpnu cenu za dotknuté
nehnuteľnosti podľa § 498 OZ.

29. V súlade so zásadou iura novit curia sa odvolací súd zaoberal aj možnosťou odlišného právneho
posúdenia rezervačného poplatku. Okrem jeho vyhodnotenia ako odplaty za záväzok žalovanej
obsiahnutý v čl. II ods. 1, ku ktorému sa odvolací súd vyjadril odmietavo vyššie, by do úvahy prichádzalo

jeho posúdenie ako zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 1 OZ zabezpečujúcej porušenie zmluvnej
povinnosti žalovanej ako predávajúcej. Takémuto poňatiu by na prvý pohľad mohol nasvedčovať čl. III
ods. 5 rezervačnej zmluvy, ktorý rieši prípad, keď k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedôjde z dôvodov na
strane predávajúceho a ukladá predávajúcemu vrátiť záujemcovi rezervačný poplatok. Žalovaná ako
predávajúca sa ale v rezervačnej zmluve výslovne nezaviazala uzavrieť kúpnu zmluvu. V čl. II ods. 1 sa

okrem „neponúknutia“ (teda rezervácie) dotknutých nehnuteľností síce zaviazala poskytnúť žalobkyni
ako „záujemcovi prednostné právo uzatvoriť kúpnu zmluvu“, no o prednostné právo môže ísť z povahy
veci len vtedy, keď je záujemcov viac. Rezervačná zmluva sa nezaoberá situáciou, keď by jediným
záujemcom bola žalobkyňa. Táto okolnosť teda spochybňuje, že by žalovaná zmluvne prijala dostatočne
konkrétnu povinnosť, ktorú by mohla platne zabezpečovať zmluvná pokuta postihujúca žalovanú v

prospech žalobkyne. Nič na tomto závere nemení ani posledná veta čl. II ods. 1, pretože tá odkazuje na
čl. III ods. 6, ktorý ale upravuje vzťah medzi žalobkyňou a sprostredkovateľom, a nie medzi žalobkyňou
a žalovanou.

30. Mimochodom, ani čl. III ods. 6 nemožno považovať za platne upravujúci zmluvnú pokutu, ktorej

dojednanie musí navyše byť písomné (§ 544 ods. 2 OZ). Citované ustanovenie sa snaží založiť právo
realitnej spoločnosti ako sprostredkovateľa ponechať si sumu rezervačného poplatku v prípade, že k
uzatvoreniukúpnejzmluvynedôjdez„dôvoduporušeniaprávsprostredkovateľazostranypotenciálneho
kupujúceho“. Rezervačná zmluva ale nikde neupravuje žiadne práva sprostredkovateľa (s výnimkou
peňažného „práva“ podľa toho istého ustanovenia čl. III ods. 6), ktorým by zodpovedala akákoľvek

povinnosť záujemcu o kúpu, teda v zmysle ustálenej súdnej praxe tu niet čo zmluvnou pokutou platne
zabezpečiť. Čo sa týka ďalšej argumentácie žalovanej článkom III ods. 6 v prospech záveru, že
rezervačný poplatok je nárokom prináležiacim realitnej spoločnosti, odvolací súd dáva žalovanej za
pravdu, že rezervačná zmluva počíta aj s tým, že žalobkyňa si na financovanie kúpy bytu zabezpečí
hypotekárny úver (č. l. II ods. 5), no zmluva nikde neurčovala, že by išlo o povinnosť žalobkyne

si ho zabezpečiť. Navyše, neschválenie úveru pre žalobkyňu do dohodnutej lehoty (20.07.2018)
zakladalo podľa čl. II ods. 5 právo žalobkyne na okamžité odstúpenie od rezervačnej zmluvy. Otázka
hypotekárneho úveru nemohla mať výslovný vplyv na podmienky rezervácie a jeho nezískanie tak
nemožno považovať za „svojvoľné porušenie práv sprostredkovateľa“ zo strany žalobkyne, ktoré
predpokladá čl. III ods. 6. Inak by predsa zmluva nepriznávala žalobkyni právo na odstúpenie z

rovnakého dôvodu.

31. Možno preto spoľahlivo uzavrieť, že hoci kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou nebola
uzavretá, nestalo sa tak ani zavinením žalovanej ako predávajúcej (prvý vyššie rozoberaný prípad) a
ani pre porušenie (neexistujúcich) práv sprostredkovateľa (druhý vyššie rozoberaný prípad), preto dané

skutkové okolnosti nenaznačujú, že by rezervačný poplatok akokoľvek súvisel s nárokom zo zmluvnej
pokuty (platnej, či neplatnej).

32. Odvolací súd tak nenachádza žiadne zmysluplné vysvetlenie pre vyhodnotenie rezervačného
poplatku inak, ako preddavku na kúpnu cenu za dotknuté nehnuteľnosti podľa § 498 OZ. Odvolacím

súdom presadzované právne posúdenie uprednostňuje aj ustálená judikatúra (R 27/2002), ktorá nárok
na vrátenie preddavku na kúpnu cenu z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, považuje za
nárok z bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ totiž pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo
má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy (v danom prípade časť budúcej kúpnej ceny), jestanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi
pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok,
t. j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než

malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so
zamýšľanou kúpou, teda tak, ako to bolo aj v prejednávanej veci, čo podčiarkuje nielen čl. III ods. 4, ale
aj prvá veta čl. IV ods. 2 rezervačnej zmluvy. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má potom
ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo
právny dôvod, na základe ktorého bol preddavok na budúcu kúpu prijatý, odpadol. Ak sa zamýšľaná

kúpa nerealizovala, preddavok sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, keď odpadol právny dôvod,
na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu, teda keď sa vytvoril stav, z ktorého
je zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná. Odvolací súd uzatvára, že ak sa kúpna zmluva v dohodnutej
lehote (do 20.07.2018 - čl. III ods. 1) neuzatvorila, odpadol dôvod na to, aby žalovaná mala pri sebe
rezervačný poplatok, ktorý treba považovať za preddavok na kúpnu cenu za dotknuté nehnuteľnosti
podľa § 498 OZ.

33. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná v spore nebola
pasívne vecne legitimovaná, pretože rezervačný poplatok prevzala realitná spoločnosť, a nie žalovaná.
Súd prvej inštancie tu v podstate vychádzal z toho, že žalovaná nemala hmotnoprávny nárok na
rezervačný poplatok. Takýto záver je v prvom rade v priamom rozpore s čl. III ods. 4 a prvou vetou čl. IV

ods. 2 rezervačnej zmluvy, podľa ktorej sa rezervačný poplatok započítava na kúpnu cenu za dotknuté
nehnuteľnosti. Niet sporu o tom, že nárok na zaplatenie kúpnej ceny podľa čl. III ods. 1 je nárokom
žalovanej, a nie realitnej spoločnosti. Preto je zjavné, že rezervačný poplatok je v konečnom dôsledku
plnením, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanej, a nie realitnej spoločnosti. Z rezervačnej zmluvy navyše
nevyplývajú pre realitnú spoločnosť žiadne povinnosti, s ktorými by bolo možné spojiť plnenie v podobe

rezervačného poplatku pre ňu. V celej rezervačnej zmluve sa zaväzovali len žalobkyňa a žalovaná, nie
realitná spoločnosť. Rezervačná zmluva ako osobu oprávnenú na zaplatenie rezervačného poplatku
označuje na viacerých miestach práve žalovanú (porov. čl. II ods. 2, či čl. III ods. 3). Aj jazykové
vyjadrenie prejavu vôle zmluvných strán použité v čl. IV ods. 2 („uhradí… do rúk realitnej spoločnosti…“)
zodpovedá bežne zaužívanému označeniu miesta plnenia dlhu v zmysle prvej vety § 567 ods. 1 OZ.

Realitnú spoločnosť treba preto považovať výlučne za platobné miesto, a nie za osobu oprávnenú
požadovať od žalobkyne zaplatenie rezervačného poplatku.

34. To všetko zároveň znamená, že realitná spoločnosť nie je nositeľom povinnosti vydať bezdôvodné
obohatenie podľa § 451 ods. 1 OZ. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo odpadnutím

pôvodne zmluvne založeného právneho dôvodu, postihuje zmluvnú stranu, ktorá takéto plnenie prijala
v súlade so zmluvou. Nie je preto podstatné konštatovanie súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo
preukázané, a žiadna zo strán ani netvrdila, že by rezervačný poplatok po jeho uhradení žalobkyňou
nadobudla žalovaná. Žalobkyňa svoj dlh spočívajúci v povinnosti zaplatiť rezervačný poplatok žalovanej
splnila v zmysle § 562 OZ uhradením sumy 2.000,- Eur „do rúk realitnej spoločnosti“ podľa prvej

vety čl. IV ods. 2 zmluvy. Ak teda dôvod, pre ktorý žalovaná toto plnenie (preddavok) prijala, neskôr
odpadol, pretože k uzavretiu kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote nedošlo, z hľadiska hmotného práva
to je žalovaná, kto sa bezdôvodne obohatil a kto má preto podľa § 451 ods. 1 OZ povinnosť vydať toto
plnenie. Musí ho pritom vydať žalobkyni, pretože na jej úkor sa bezdôvodné obohatenie získalo (§ 458
ods. 1 OZ). Žalovaná je tak vo veci pasívne vecne legitimovaná a žalobkyni vzniklo právo na vrátenie

sumy 2.000,- Eur práve voči nej.

35. Čo sa týka nároku žalobkyne na úrok z omeškania, žalobkyňa v žalobe tvrdila, že dňa 11.01.2019
bola žalovanej doručená výzva na úhradu tohto dlhu, v rámci ktorej žalobkyňa stanovila lehotu 5 dní na
zaplatenie. Keďže toto tvrdenie žalovaná výslovne nepoprela, treba ho považovať za nesporné (§ 151

ods. 1 CSP). Pretože splatnosť tohto dlhu nebola zmluvne dohodnutá, ustanovená právnym predpisom
alebo určená v rozhodnutí, bola žalovaná bola povinná splniť dlh prvého dňa po tom, čo ju o plnenie
žalobkyňa ako veriteľ požiadala (§ 563 OZ). Vzhľadom na to, že žalovaná svoj dlh v určenej lehote
neuhradila, dostala sa 17.01.2019 do omeškania, a žalobkyňa má preto podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení
s § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov aj nárok na úrok z omeškania vo výške o 5

percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania, teda 5 % ročne.36. Žaloba žalobkyne je preto dôvodná tak v časti o zaplatenie sumy 2.000,- Eur, ako aj v časti o
zaplatenie 5 %-ného ročného úroku z omeškania z tejto sumy od 17.01.2019 do zaplatenia.

37. Keďže súd prvej inštancie na prejednávanú vec neuplatnil § 498 OZ, vec nesprávne právne posúdil, v
dôsledku čoho je odvolanie žalobkyne opodstatnené [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Nevykonanie dôkazov
súdom prvej inštancie nemalo súvislosť s týmto jeho pochybením, takže nejde o prípad uvedený v § 389
ods. 1 písm. c) CSP, a preto odvolací súd vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených úvah napadnutý
rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel, ako je uvedené vo výroku I.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255
ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že nárok na náhradu trov konania má úspešná strana sporu, ktorou
je žalobkyňa. Odvolací súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej za konanie
pred súdom prvej inštancie i za konanie odvolacie v celom rozsahu. O výške náhrady rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

39. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).