Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 11, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tdo/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010581
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hatala
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:6718010581.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov
JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného P. Z. pre zločin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, prerokoval na
neverejnom zasadnutí konanom 12. augusta 2021 v Bratislave dovolanie obvineného P. Z., podané
prostredníctvom jeho obhajcu Mgr. Slavomíra Jančiara, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 30. mája 2019, sp. zn. 4To/61/2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného P. Z. s a o d m i e t a.

O

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd" alebo „prvostupňový súd") z 5. apríla 2019,

sp. zn. 5T/114/2018 bol obvinený P. Z. uznaný za vinného zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete
výrokovej časti uvedeného rozsudku.

Za to bol obvinenému podľa § 295 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), m), 38 ods. 2, ods. 4, § 41

ods. 1, § 46 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem)
mesiacov, na ktorého výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd zaviazal obvineného nahradiť poškodeným
spôsobenú škodu, a to: A. M., vo výške 1.500,- Eur a B. L., vo výške 141,88 Eur.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal obvinený Z. priamo na hlavnom pojednávaní, po vyhlásení
rozsudku odvolanie, ktoré následne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním proti
výroku o vine, treste a škode.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd") o odvolaní obvineného rozhodol na verejnom

zasadnutí uznesením z 30. mája 2019, sp. zn. 4To/61/2019 takým spôsobom, že podľa § 319 Tr. por.
odvolanie obvineného P. Z. zamietol.

Dňa 1. júla 2021 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") predložené
dovolanie obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2019, sp. zn.
4To/61/2019.

Ako dovolacie dôvody pritom obvinený označil dôvody uvedené pod písm. i) § 371 ods. 1 Tr. por. (t. j.,
že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnompoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť).

Obvinený v podanom dovolaní namietal, že okresný, ako ani krajský súd v prejednávanej veci
nepreukázali, že výbušný predmet predstavoval hromadne účinnú zbraň, bolo preukázané, že zlož
nebola dostatočne silná na prekonanie odporu steny platovej trubky, a teda z tohto dôvodu nedošlo k
fragmentácii, teda výbušné látky nedokázali ani len poškodiť plastovú trubku, nebolo preukázané, že
by predmet pri používaní súčasne usmrtil viac ľudí, alebo im spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, drevené

upchávky a kolík, ktoré pri explózii vyleteli z trubky, nemali takú dynamickú silu a charakter, aby súčasne
usmrtili viacerých ľudí alebo im spôsobili ťažkú ujmu na zdraví.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto obvinený P. Z. navrhol, aby dovolací súd vyslovil
porušenie zákona podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a zrušil uvedené napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.05.2019, č.k. 4To/61/2019, ako aj predchádzajúce
rozhodnutie súdu prvého stupňa - rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 05.04.2019, č. k.

5T/114/2018 a aby prikázal súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.

Po postupe v zmysle ustanovenia § 376 Tr. por. sa k dovolaniu obvineného vyjadril prokurátor podaním
z 11. mája 2021, v ktorom uviedol, že má za to, že skutočnosti uvádzané obvineným v dovolaní

nezakladajú dovolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., nakoľko bolo
jednoznačne preukázané, že obvinený bez príslušného povolenia prechovával výbušný predmet -
výbušninu, v ktorej sa nachádzala pyrotechnická zlož a pričom podľa § 2 písm. b) zákona č. 58/2014
Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii je výbušným predmetom výrobok obsahujúci
zalaborovanú výbušninu a podľa § 51 ods. 1 tohto zákona sa výroba pyrotechnických výrobkov považuje

za spracovanie výbušnín, kde túto výbušninu prechovával bez povolenia uvedeného v § 41 a § 42
zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii. Chemickým skúmaním bola
vo všetkých predložených stopách potvrdená prítomnosť vysokej koncentrácie dusičnanových aniónov.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov sa jedná o výbušný predmet. Výbušnina uložená obvineným na auto

poškodenej dokázala poškodiť uvedené vozidlo aj priľahlý dom, nielen rozbitím okna, ale aj poškodením
omietky na viacerých miestach. Aj keď v tomto prípade k fragmentácii nedošlo, už len samotný fakt,
že časti výbušného predmetu poškodili dva rodinné domy, pričom jedna časť sa ešte od rodinného
domu odrazila a dopadla až niekoľko metrov od miesta výbuchu, svedčia o tom, že v prípade, ak by
sa v okolí (resp. dráhe letu týchto predmetov) nachádzali nejaké osoby, mohlo dôjsť k spôsobeniu

ťažkej ujmy na ich zdraví, čím bol tiež potvrdený fakt, že išlo o hromadne účinnú zbraň, preto nie sú
pochybnosti o správnosti právnej kvalifikácie skutku a konštatovaní, že sa jednalo o hromadne účinnú
zbraň. Je potrebné akcentovať, že predmet použitý na poškodenie vozidla poškodenej bol nebezpečným
predmetom, korešpondujúci s granátom, ktorý sa považuje za hromadne účinnú zbraň.

Uviedol, že dovolacia argumentácia obvineného je totožná s jeho obranou, ktorú uplatnil na hlavných
pojednávaniach pred okresným a krajským súdom, ako aj v podanom odvolaní proti rozsudku
prvostupňového súdu, zdôrazniac, že súdy sa so všetkými všetkými uplatnenými námietkami už
zaoberali.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného postupom
podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.
Obvinený na vyjadrenie prokurátora reagoval podaním z 31. mája 2021 s tým, že zotrval na svojich
argumentoch v dovolaní uvádzaných.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom podľa § 378 Tr. por. predbežne preskúmal
dovolanie i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h) v spojení
s písm. a) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], prostredníctvom
obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Najvyšší súd zároveň zistil aj to, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Tr. por.Úvodom rozhodnutia o dovolaní je nutné vo všeobecnosti zdôrazniť, že dovolanie predstavuje
mimoriadny opravný prostriedok, keď nielen z označenia tohto opravného prostriedku, ako
mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že

dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú
ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v § 371 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými
v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný

prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.
Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a
dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie.

Pokiaľ ide o otázku viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle

§ 385 ods. 1 Tr. por., k tomu je dôležité poznamenať - tak, ako to napokon najvyšší súd už stabilne
zdôrazňuje v rámci svojej rozhodovacej činnosti - že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého
rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania
uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por. Teda
zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia

(podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Tr. por. (viď k tomu bližšie R 120/2012).

A napokon ešte pred vysporiadaním sa s konkrétnymi uplatnenými námietkami obvineného sa žiada
úvodom vo všeobecnosti tiež uviesť, že dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením,
resp. skutkovými závermi, ktoré vo veci urobili súd prvého a druhého stupňa, a teda dôvodom dovolania

nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za
bodkočiarkouTr.por.Dovolacísúdskutokustálenýsúdminižšiehostupňanemôžeanimeniť,anidopĺňať
(to neplatí len pre posúdenie dôvodnosti dovolania ministra spravodlivosti podaného podľa § 371 ods.
3 Tr. por.).

Pokiaľ ide o samotnú dovolaciu argumentáciu obvineného, ťažisko tejto tvorila námietka, že postupom
krajského súdu, ktorý nijakým spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že výbušnina použitá v kritickej dobe
nebola spôsobilá spôsobiť smrť, či vážnu ujmu na zdraví viacerým osobám, odhliadnuc od toho, že
spáchanie skutku obvinený popiera.

V posudzovanej veci bol uplatnený dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného
poriadku,vzmyslektoréhodovolaniemožnopodať,akjerozhodnutiezaloženénanesprávnomprávnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť
a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Čo sa týka predmetného dovolacieho dôvodu, tak z jeho znenia, ako aj z inštitútu dovolania ako
mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Dovolací
súd je tak viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie
je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili
a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.

V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením
vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Ten je totiž daný len v
tých prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. teda

vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie
správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v
pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného

činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu.
Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, že
skutok nie je trestným činom.Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia
sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr.

zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu,
súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až § 43 Tr. zák.) a pod. i ukladania trestu
obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 47 ods. 2 Tr. zák.

V súvislosti s námietkou obvineného spochybňujúcou správnosť právnej kvalifikácie skutku je potrebné

uviesť, že nedošlo k roztrhaniu tela výbušného predmetu, čo by bezpochyby malo za následok prípadnú
možnosť usmrtenia, prípadne spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví viacerým osobám. Podľa znaleckých
vyjadrení k takémuto následku nedošlo buď z dôvodu, že výbušná látka nebola v takom množstve,
aby dokázala telo výbušného predmetu roztrhať, nakoľko toto bolo neprimerane hrubé, alebo preto,
že telo predmetu bolo veľmi silné a zátky neboli dostatočne upevnené, keďže došlo k jej vystreleniu.
Teda v prípade, že by výbušnina bola umiestnená v menej odolnom obale - napr. v plechovej trubici,

došlo by k takému ohrozeniu. Je otázne, či obvinený úmyselne použil takúto zbraň a chcel iba mierne
poškodiť vozidlo poškodenej, alebo neodhadol silu výbušnej zmesi v pomere k hrúbke plastovej trubky
a k roztrhaniu tela bomby nedošlo (tomu by nasvedčovali jeho výhražné vyjadrenia, že poškodená bude
musieť cestovať autobusom).

Zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona sa dopustí ten, kto bez povolenia vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo
prechováva sebe alebo inému hromadne účinnú zbraň alebo jej súčasť, alebo komponent.

Zoskutkovejvetyprvostupňovéhorozsudkujenesporné,žeobvinenýprinajmenšomprechovávalsúčasť

akomponentyhromadneúčinnejzbrane,atedaprávnakvalifikáciazodpovedásúdmiustálenéhoskutku,
ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Z vyššie prezentovaných záverov je potom zrejmé, že v rozsahu námietok vymedzených v dovolaní
obvineného nie je naplnený žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a preto najvyšší

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.