Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 18Pc/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220203003
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Dobríková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4220203003.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Evou Dobríkovou v konaní o návrhu maloletého P. L., G..

X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného pri podaní návrhu otcom P. L. a v konaní zastúpeného Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom, o prípustnosti podania návrhu na
zapretie otcovstva maloletým dieťaťom, dieťa matky A. L., G.. XX.X.XXXX, trvale bytom K. C. XXX a
P. L., G.. X.X.XXXX, trvale bytom U. V. O. XX, C., ktorému svedčí otcovstvo, zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o. so sídlom Pohraničná 4, Komárno, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Maloletý doručil súdu 16.7.2020 návrh na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva, pretože obom
rodičom dieťaťa uplynula zákonná lehota na zapretie otcovstva, pričom matrikový otec nie je biologickým
otcom maloletého, čo potvrdila aj matka maloletého.

2. Matrikový otec žiadal návrhu vyhovieť, pretože nemôže byť záujmom maloletého dieťaťa, aby malo
len matrikového otca, ktorý nie je jeho biologickým otcom, o dieťa sa nikdy nezaujímal, ani ho nevidel, nie
je medzi nimi žiadny citový vzťah, len tá skutočnosť, že matrikový otec je povinný platiť výživné. Kolízny

opatrovník navrhol návrh zamietnuť, pretože otec od narodenia mohol vedieť, že nie je biologickým
otcom dieťaťa, a napriek tomu nevyužil možnosť zaprieť otcovstvo v zákonnej lehote.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa nasledujúcimi písomnosťami:
návrh, správa ÚPSVaR Komárno zo šetrenia pomerov zo dňa 10.9.2020, trestný rozkaz Okresného súdu
Komárno sp. zn. 3T/48/2020-219 zo dňa 29.7.2020, uznesenie č. ČVS: ORP - 723/1 - VYS-KN-2019
DT o trestnom stíhaní zo dňa 23.4.2020, uznesenie č. ČVS: ORP-325/HU-KN-2014 zo dňa 4.12.2014

o zastavení trestného stíhania, obsah pripojené spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/40/2013 a
pripojeného spisu sp. zn. 9P/303/2013 a zistil nasledovné skutočnosti:

4. Maloletý P. L., G.. X.X.XXXX sa narodil v manželstve rodičov, ktorí uzavreli manželstvo 6.10.2007.
Domnienka otcovstva teda svedčila manželovi matky maloletého. Manželstvo rodičov maloletého
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P 40/2013 - 44 zo dňa 24.6.2013,
právoplatným 9.7.2013. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na

výživu maloletého sumou 30% zo sumy životného minima. V rozvodovom konaní rodičia maloletého
vyjadrili, že otcom maloletého nie je matrikový otec. Po uzatvorení manželstva prestali spolu s manželom
žiť po niekoľkých mesiacoch. Obaja vyjadrili v rámci rozvodového konania záujem zaprieť otcovstvo k
maloletému, pričom o tejto možnosti boli aj súdom poučení. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo,že matrikový otec podal v mene maloletého návrh na pripustenie zapretia otcovstva, pretože matka
dieťaťa podala trestné oznámenie pre neplatenie výživného zo strany otca a otec bol aj za trestný čin
zanedbania povinnej výživy odsúdený. Matrikový otec maloletého bol trestne stíhaný za zanedbanie

povinnej výživy prvý krát v roku 2014, kedy bolo trestné stíhanie zastavené, pretože otec zaplatil
zameškané výživné. Podľa Trestného rozkazu sp. zn. 3T/48/2020-219 zo dňa 29.7.2020 bol matrikový
otec dieťaťa odsúdený na trest povinnej práce v trvaní 250 hodín a bolo mu súčasne uložené zaplatiť
zameškané výživné. Otec v uznesení o vznesení obvinenia v roku 2020 uviedol, že nie je biologický
otec a nevedel, že musí aj napriek tomu na maloletého platiť súdom určené výživné. Z vykonaného

dokazovania ďalej vyplynulo, že po narodení maloletého sa o neho matrikový otec nezaujímal, nestýkal
sa s ním. Matka maloletého nadviazala vzťah po odchode od manžela - matrikového otca. S tým mužom
však nežila v spoločnej domácnosti. Podľa vyjadrenia matky on bol biologickým otcom maloletého P..
Matka nevedela uviesť oficiálne meno biologického otca dieťaťa. Vedela len jeho rómske meno G. a
že býval v Komárne. Domnelý biologický otec vedel, že sa maloletý narodil, ale keďže mal ženu a deti
o maloletého nezaujímal. Stretol sa s maloletým párkrát, keď mal maloletý dva roky. Biologický otec

dieťaťa podľa vyjadrenia matky zomrel asi pred štyrmi rokmi. Matka matrikovému otcovi P. L. dlhodobo
hovorila, aby išli riešiť zapretie otcovstva, ale matrikový otec opakovane odmietal čokoľvek vybaviť.

5. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel

matky.

6. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

7. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že
otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.

8. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

9. Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1

vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po
právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

10. Súd v danej veci konania o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva napriek tomu, že podľa §
108 ods. 4 Civilného mimosporového poriadku je účastníkom konania len dieťa, konal aj s rodičmi

ako účastníkmi konania, a to v záujme rozumného usporiadania vzťahov s prihliadnutím na zistenie a
zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Rodičia dieťaťa sú jeho zákonní zástupcovia a na posúdenie
skutočnosti, či je pripustenie zapretia otcovstva dieťaťom v záujme dieťaťa alebo nie, je nevyhnutné
vyslúchnuť aj priamo rodičov od ktorých vyjadrení a postojov je toto posúdenie bezprostredne závislé
a dotýka sa aj ich práv a povinností.

11. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u maloletého dieťaťa nie je v záujme
vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva. Návrh na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva môže
podať len maloletý. V danom prípade súd posúdil, že návrh podal maloletý v zastúpení pri podaní
návrhu zákonným zástupcom otcom maloletého. Maloletý nemusí byť ešte pri podaní návrhu zastúpený

kolíznym opatrovníkom. Žiaden z rodičov však nemôže maloleté dieťa v samotnom priebehu konania
zastupovať pre kolíziu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, a preto v konaní maloletého
zastupoval kolízny opatrovník ustanovený súdom (Uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 320/09-9). V konaní
o prípustnosti zapretia otcovstva je potrebné skúmať, či rodičom dieťaťa uplynula lehota ustanovená
na zapretie otcovstva a či je zapretie otcovstva v záujme dieťaťa. Otcovstvo k maloletému dieťaťu v

tomto prípade svedčí manželovi matky, pretože maloletý sa narodil v manželstve rodičov. Zákonná
lehota na zapretie otcovstva uplynula obom rodičom, pretože matka mohla podať návrh na zapretie
otcovstva do troch rokov od narodenia maloletého a matrikový otec do troch rokov od kedy sa dozvedel
o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich otcovstvo. Matrikový otec maloletého minimálne v časerozvodu v roku 2013 vedel, resp. mal pochybnosť, že je otcom dieťaťa. S matkou dieťaťa pritom nežil
od roku 2008. Na to, aby súd mohol vysloviť pripustenie zapretia otcovstva a tým umožniť, aby maloleté
dieťa mohlo následne podať návrh na zapretie otcovstva musia byť splnené dve podmienky, a to, že

rodičom uplynula lehota na zapretie otcovstva a je to v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na to, že
obaja rodičia zmeškali lehotu na zapretie otcovstva, súd prioritne musí skúmať záujem dieťaťa na zapretí
otcovstva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matrikový otec dieťaťa mohol mať v zákonnej lehote
na zapretie otcovstva minimálne pochybnosť o tom, či je otcom maloletého dieťaťa. Súd poukazuje v
danom prípade na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/130/2017 zo dňa

29.5.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.. zn. 21Co/263/2016 zo dňa 26. 01. 2017, ktoré sa
zaoberáprípustnosťouzapretiaotcovstvaatiežnajudikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva(hlavne
rozhodnutie vo veci č. 39277/06 - Kňákal proti Českej republike) z ktorých vyplýva, že aj Európsky
súd pre ľudské práva posudzuje odlišne prípady vedomého založenia vzťahu otca a dieťaťa alebo
nepopretia otcovstva matrikovým otcom v zákonom ustanovenej zapieracej lehote napriek vedomosti,
či len pochybnosti matrikového otca, že je biologickým otcom dieťaťa a také prípady, keď právny -

matrikový otec svoje otcovstvo popiera až po uplynutí zapieracej lehoty, počas plynutia ktorej však nemal
vedomosť, pochybnosť o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa. V danom prípade matrikový otec
napriekpochybnostiosvojomotcovstvezačalzapieraťsvojeotcovstvoaktívneažteraz,keďmámaloletý
11 rokov a to potom, čo matka maloletého na neho podala v roku 2020 trestné oznámenie pre neplatenie
výživného.Dokoncatrestnékonanieztohtodôvodusaviedlovočiotcoviajvroku2014,kedyzameškané

výživnézaplatil.Matrikovýotecnechalplynúťrodičovskývzťahzaloženýdomnienkouotcovstvamanžela
matky. Vedome nechal založený stav, z ktorého mu vyplývali a naďalej plynú rodičovské práva a
povinnosti. Zapísaním matrikového otca do rodného listu vznikol a bol budovaný u dieťaťa sociálny
status aj keď matrikový otec sa o maloletého nezaujíma, nestýka sa s ním, nevychováva ho. Vzťah otec
a maloletý bol a je obmedzený len na povinnosť plniť výživné zo strany matrikového otca. Aj keď je

obsahom jeho povinností len plnenie vyživovacej povinnosti, je to v záujme maloletého dieťaťa. Zapretie
otcovstva by neviedlo k zmene stavu v živote maloletého v pozitívnom smere. V záujme maloletého
nie je zapretie otcovstva aj z dôvodu, že neexistuje žiadny iný muž, ktorý by mohol byť biologickým
otcom dieťaťa, ktorý by mal k dieťaťu väzbu, dieťa vychovával, vyživoval a ktorý by mohol nastúpiť na
miesto matrikového otca maloletého v rodnom liste dieťaťa. Matkou označený údajný biologický otec

sa o maloletého nestaral, nezaujímal a už ani nežije. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v konaní nebol
preukázaný záujem dieťaťa na tom, aby bolo zapreté otcovstvo a súd návrh maloletého zamietol.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Komárno v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP

odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.