Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4ECdo/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215726
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6714215726.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislava, Župné nám. 13, proti povinnému
L., bývajúcemu v Y., o zaplatenie 86,51 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod
sp. zn. 17 Er 586/2014, o odvolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12.
januára 2016 sp. zn. 16 CoE 128/2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Oprávnená má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 15. decembra 2014 č. k. 17 Er
586/2014-32námietkypovinnéhoprotiexekúcii,námietkypovinnéhoprotipredbežnýmtrovámexekúcie,

námietku povinného proti zaujatosti súdneho exekútora, návrh povinného na zastavenie exekúcie a
návrh povinného na odklad exekúcie, zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal povinný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Spolu s odvolaním doručil povinný súdu
prvej inštancie aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Zároveň oznámil, že ho

v konaní nemôže zastupovať Centrum právnej pomoci z dôvodu, že medzi povinným a Centrom právnej
pomoci je vedené súdne konanie.

3. Pred rozhodnutím o odvolaní povinného voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie Krajský súd v Banskej
Bystrici (ďalej len „odvolací súd“, „krajský súd“) uznesením z 12. januára 2016 sp. zn. 16 CoE 128/2015
zamietol návrh povinného na ustanovenie advokáta súdom a povinného odkázal na Centrum právnej

pomoci. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dualizmus poskytovania právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi, podľa ktorého súd na žiadosť účastníka, u ktorého boli splnené predpoklady, aby
bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanovil tomuto účastníkovi za zástupcu buď Centrum
právnej pomoci, alebo zástupcu z radov advokátov zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu,
bol s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušený novelou § 30 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.“) uskutočnenou zákonom č. 332/2011 Z.z. Ako odvolací súd uviedol, od

účinnosti citovanej novely je súd účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú
predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, povinný odkázať na Centrum právnej pomoci,
ktoré centrum je s poukazom na § 10 Zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi
oprávnené rozhodovať o priznaní nároku na právnu pomoc a podľa § 5b ods. 1 citovaného zákona aj
o forme poskytovania právnej pomoci oprávnenej osobe. Počnúc 1. januárom 2012 už len samotné
Centrum právnej pomoci disponuje rozhodovacou právomocou o tom, či sú u žiadateľa právnej pomoci

predpoklady na poskytnutie právnej pomoci (bezplatnej alebo s finančnou spoluúčasťou oprávnenej
osoby) splnené, a ak áno, aká forma právnej pomoci bude oprávnenej osobe poskytnutá. Pokiaľ sapovinný spolu so svojím odvolaním domáhal ustanovenia zástupcu z radov advokátov, a to napriek
skutočnosti, že súd už nemá oprávnenie zástupcu z radov advokátov účastníkovi ustanoviť, ale naopak
je povinný takéhoto účastníka na Centrum právnej pomoci odkázať, neostávalo krajskému súdu nič

iné, len návrh povinného na ustanovenie advokáta súdom zamietnuť a povinného s poukazom na §
30 O.s.p. v znení účinnom od 1. januára 2012 odkázať na Centrum právnej pomoci. Záverom odvolací
súd zdôraznil ohľadom tvrdenia povinného, že tento nesúhlasí s tým, aby mu bolo za zástupcu v
konaní ustanovené samotné Centrum právnej pomoci (t. j. forma právnej pomoci podľa ods. 3 § 5b
Zákona o poskytovaní právnej pomoci), ale aby mu bol ako zástupca pridelený advokát (forma právnej

pomoci podľa ods. 2 § 5b citovaného zákona), uvedené výhrady môže povinný prezentovať priamo v
konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktoré bude prebiehať pred Centrom právnej pomoci
za predpokladu, že povinný podá písomnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci príslušnej kancelárii
tohto centra.

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal 18. februára 2016 povinný dovolanie, ktoré podľa

jeho obsahu dovolací súd posúdil ako odvolanie. V predmetnom odvolaní povinný namietal porušenie
svojich základných ústavných práv a zaujatosť sudcov v konaní.
5. Odvolanie povinného bolo podané do 30. júna 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa

§470ods.2vetaprváC.s.p.(ale)právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Odvolanie je procesný úkon strany, ktorým prejavila vôľu dosiahnuť účinok spočívajúci v uskutočnení
odvolacieho prieskumu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), skúmajúc, či podľa

právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 vyvolalo odvolanie povinného tento účinok, konštatuje, že
odvolaním bolo možné napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa. V danom prípade bolo odvolaním
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu; najvyšší súd nebol funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní
proti uzneseniu odvolacieho súdu (§ 9 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 10 ods. 1 a 2 O.s.p.). I keď Občiansky
súdny poriadok výslovne nevypočítaval procesne´ podmienky konania, možno z neho vyvodiť, že

procesne´ podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré musia bytˇ splnene´ na to,
aby sa dosiahol cielˇ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (v prvej hlave prvej časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho
vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto
vlastnosťou je nepochybne aj funkčná príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať

a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci
predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania

7. Podľa § 201 O.s.p. účastník mohol napadnúť rozhodnutie prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon
nevylučoval. Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodovali o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov. Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhodoval najvyšší súd. Citované zákonné ustanovenia upravovali funkčnú príslušnosť
najvyššiehosúdutak,žetentosúdbolpríslušnýrozhodovaťoodvolaniachvtedy,akodvolaniesmerovalo
proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým predmetnom odvolacieho
konania boli teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa.

8. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. januára 2016 sp. zn. 16 CoE 128/2015 o
zamietnutí návrhu povinného na ustanovenie advokáta súdom a odkázaní povinného na Centrum
právnej pomoci nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie
odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Nedostatok funkčnej príslušnosti znamenal neodstrániteľnú absenciu podmienky konania, preto
najvyšší súd v podobných prípadoch konania zastavoval podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. (viď napríklad
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Co 4/2004). Podaním odvolania povinného preto nenastal ním
sledovaný účinok, ktorý by v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. zostal zachovaný aj po 1. júli 2016.

10. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že riadny opravný prostriedok povinného
(odvolanie), nevyvolal podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesné účinky, ktoré bynajvyššiemu súdu umožňovali uskutočniť na ich základe meritórny prieskum. Dovolací súd preto konanie
o odvolaní povinného zastavil podľa § 161 ods. 2 C.s.p.

11. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.