Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 18, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617212984
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7617212984.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: F. G., Y.. XX.

XX.XXXX,L.E.XXXXXP.X,právnezastúpenéhoK..N.R.,A.C.C.N.XX,XXXXXI.,protižalovanému:
M. P.Á., I. C. G. V., P. XXX XX XXX, Q.: XXXXXXXX, právne zastúpený K.. V. P., A. C. C. Š. Y. X, XXX XX
C. Y. G., v konaní o určenie neplatnosti zhromaždenia a neplatnosť uznesení prijatých na zhromaždení
z 9. 4. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva plná náhrada trov konania.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenie neplatnosti zhromaždenia pozemkového spoločenstva
a neplatnosť uznesení prijatých na tomto zhromaždení konaného dňa 9. 4. 2016. Žalobu odôvodnil
tým, že žaloba je postavená na dokázaní existencie dvoch skupín právnych skutočností, na základe
ktorých bolo konanie zhromaždenia a prijaté uznesenia neplatným. Dal do povedomia právoplatný
rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5C/103/2014 a rozsudok Krajského súdu v

Košiciach č.k. 11Co/612/2015-268, ktoré v prípade žalobcu preukazujú jeho naliehavý právny záujem
na určení predmetu podanej žaloby, lebo krajský súd jednoznačne v bodoch 24, 25 a 26 svojho
odôvodnenia konštatoval, že bola ohrozená právna ochrana žalobcu, ak je zistené, že žalovaný
nedoručil pozvánku žalobcovi riadne a včas, čiže najmenej 30 dní pred konaním zhromaždenia.
Riadne nedoručenie pozvánky žalobcovi je porušenie jeho základných práv ako člena pozemkového
spoločenstva. Odvolací súd konštatoval tiež, že pozemkové spoločenstvo nemôže odstrániť nezákonný
stav prijatého rozhodnutia žiadnym iným spôsobom, ako rozsudkom okresného súdu. Z toho

dôvodu bolo v tomto predchádzajúcom konaní vyslovené za neplatné prijaté uznesenie na valnom
zhromaždením konanom dňa 6. 9. 2014. Žalovaná strana obišla svoju dôkaznú povinnosť a nepredložili
dôkazotom,že žalobcoviriadneavčasdoručilžalobcovipozvánkunazhromaždeniekonané9.4.2016.
Už táto skutočnosť podľa názoru žalobcu zakladá neplatnosť postupu a konania orgánov žalovaného.
2. Druhou podstatnou skutočnosťou je, že na základe predmetných vyššie uvedených rozsudkov,
ktoré sa stali právoplatnými 17. 7. 2017, ex tunc sa zrušili všetky prijaté uznesenia na zhromaždení
konanom v septembri 2014. Len ignoráciou predsedu pozemkového spoločenstva sa stalo, že uvedený

stav nebol zapísaný do pozemkového registra a neboli zapísané pôvodné orgány, ktoré boli riadne
schválené 18.1.2014. Všetky aktivity predsedu výboru a dozornej rady sú preto neplatné. Z toho
odvíja žalobca tú druhú zásadnú skutočnosť, ktorá má vplyv na posudzovanie zákonnosti zvolania
a konania tohto zhromaždenia. Už na základe týchto dvoch zásadných právnych skutočností jezrejmé, že došlo k porušeniu práv žalobcu, lebo sa nemohol zúčastniť zhromaždenia a nemohol sa
zúčastniť rozhodovania o programe zhromaždenia v tento konkrétny deň. Druhou skupinou právnych
skutočností, od ktorých žalobca odvíja neplatnosť prijatých uznesení, sa týka dôkazných prostriedkov

od prezentačných hárkov, cez jednotlivé správy pracovných komisií, až po obsah notárskej zápisnice, a
prijaté uznesenia zhromaždenia pozemkového spoločenstva.
3. Žalovaná strana porušila zákon tým, že tak postupovala vzhľadom na účelovo vymienený zámer
vyhnúť sa zvolaniu zhromaždenia výborom. Už vo výzve, ktorá bola zaslaná jednotlivým členom
pozemkového spoločenstva N. R. sú uvedené nepravdivé skutočnosti. Zásadný dôvod na zvolanie

zhromaždenia bolo tvrdenie o spochybnení volieb, ktoré sa konali v septembri 2014. To je však absolútne
nepravdivá skutočnosť, pretože okresný súd skonštatoval jednoznačne, že uvedené uznesenia sú
neplatné, a tam nedošlo k žiadnemu spochybneniu, ale bola objektívne preukázaná nezákonnosť
vykonaným dokazovaním. Samotný priebeh zhromaždenia má navyše desiatky iných porušení, ktoré
žalobca špecifikoval.
4. Najpodstatnejším porušením zvolaného zhromaždenia je bod č. 5 zápisnice z tohto zhromaždenia,

v ktorom sa v pozvánke konštatuje, že sa uskutoční návrh na odvolanie predsedu členov výboru
dozornej rady a voľba nových členov pozemkového spoločenstva. Nikto nemohol predpokladať bez
ohľadu na znalosť práva, čo bude uvedený bod v skutočnosti obsahovať, pretože logickým výkladom
by každý vychádzal z toho, že má dôjsť k odvolaniu vtedy existujúcich orgánov predsedu výboru
dozornej rady, avšak pri prejednávaní tohto bodu, bez schválenia doplnenia tohto bodu programu,

predsedajúci N.B. R. oznámil, že budú prejednávať najprv vzdanie sa funkcie vtedajších orgánov, čo
vzalo valné zhromaždenie na vedomie a následne bolo valnému zhromaždeniu oznámené, že pristúpia
k odvolaniu orgánov, ktoré boli činné do septembra 2014. Vznikla tu absolútne paradoxná situácia,
pretože zhromaždenie žalovaného dvakrát odvolalo tie isté orgány. Ich mandát sa neobnovil s tým,
aby bolo možné takýmto spôsobom zhromaždenia pozemkového spoločenstva konať. Následne po

uskutočnení volieb zhromaždenie len vzalo na vedomie správu volebnej komisie, hoci ju malo schváliť.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil v celom rozsahu a to s odôvodnením, že súd nemôže vyhlásiť
samotné konanie zhromaždenia za neplatné. Sám žalobca povedal a uviedol, že v čase doručovania
pozvánky pracoval mimo miesta trvalého bydliska dokonca v Poľskej republike, tak z toho dôvodu

skutočne asi nemohol sa dozvedieť o konaní zhromaždenia. Naliehavosť právneho záujmu bola v žalobe
odôvodnená tým, že žalovaný v inom konaní vydal na tomto súde postupne jednotlivé podklady, ktorých
sa žalobca domáha. Je evidentné, že ak naliehavosť bola odôvodnená práve v tomto čase, pričom
časom došlo k úplnému vydaniu dokladov v inom súdnom konaní, tak takáto naliehavosť právneho
záujmu tu už viac daná nemôže byť. To že sa už následne žalobcovi nepáčili z hľadiska jeho dohadov

isté procedurálne postupy je vec iná.
6. Absolútne odmietol, aby žalovaný porušil akékoľvek základné práva žalobcu. Súdu predložil doklad
o tom, že v danom čase pred zaslaním pozvánok bolo zakúpených 535 cenín, t. j. poštových známok
a v tejto súvislosti je za pomoci prezenčnej listiny jednoznačne zistiteľné, že 535 poštových známok
zodpovedá535žijúcimčlenompozemkovéhospoločenstvavčase,kedysapozvánkadoručovala.Podľa

názoru žalovaného sa žalujúca strana mýli v tom, aby bolo nutné doručovať pozvánku do vlastných rúk,
pretože to žiaden zákon ani vnútorný predpis nestanovoval ako povinnosť. Stačilo, aby bola pozvánka
doručená riadne do schránky žalobcu. Žalovaný vytlačil a oznámkoval obálky, pozemkový úrad ich
opečiatkoval, do nich vložili pozvánku so splnomocnením a poslali ich 535 členom. Počet pozvánok
presne sedí s prezenčnou listinou. Prezenčnú listinu spracováva počítačový program, ktorý členov

rozdelí do troch skupín - žijúcich, resp. tretie osoby (splnomocnení občania - nečlenovia), ktorí boli
členmi splnomocnení ich zastupovať, neznámi vlastníci, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond a
nakoniec zosnulí členovia. V tejto súvislosti je vysvetlené, že počet žijúcich a tretích osôb je 538 spolu. Z
toho však 3 nie sú členovia pod p. č. 526, 531 a 535. Z uvedeného vyplýva, že matematicky 538-3=535,
ktorým boli zasielané pozvánky.

7. V zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd za nespornú skutočnosť považuje to, že
dňa 9. 4. 2016 sa uskutočnilo valné zhromaždenie žalovaného, pričom spornou skutočnosťou je vecná
aktívna legitimácia žalobcu a naliehavý právny záujem žalobcu.

8. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách zhromaždenie rozhoduje
podľa § 14 ods. 7 písm. a), b), i) a j) nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; o
veciach podľa § 14 ods. 7 písm. c), f), g), h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov
členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá

fond podľa § 10 ods. 1 a 2 a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje
alebo s ktorými nenakladá správca. O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci
spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Prehlasovaní členovia spoločenstva
majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.

10. Po preskúmaní a posúdení žaloby súd konštatuje, že táto nie je dôvodná.

11. Predmetom sporu, ktorý bol začatý dňa 26.6.2017, bolo jednak určenie konania zhromaždenia
žalovaného Urbariátu Závadka, pozemkové spoločenstvo, Závadka, IČO: 42326206 uskutočnené dňa
9.4.2016 za neplatné a jednak určenie uznesení č. 1 až 14 prijatých na zhromaždení žalovaného
konaného dňa 9.4.2016 za neplatné.

12. Z úradnej činnosti je súdu známe, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 2C/109/2017 bol
dňa 24.10.2019 vyhlásený rozsudok (v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.11.2019), ktorým súd
určil, že uznesenie Valného zhromaždenia M. P., I. C., Q.: XX XXX XXX, C. C. XXX XX P. XXX, W. S.,
prijaté dňa 18. 01. 2014, je neplatné. Vzhľadom na to, že sa jednalo o ustanovujúce valné zhromaždenie,

tak druhým výrokom súd zrušil spoločenstvo s názvom M. P., I. C., Q.: XX XXX XXX, C. C.Z. XXX XX P.
XXX, W. S., zapísané Okresným úradom, odbor pozemkový a lesný, Spišská Nová Ves, v registri PS,
vložka B.-XXXX/XXX, ku dňu 10.02.2014. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2019.

13. Z uvedeného vyplýva, že od 10.2.2014 je žalovaný v likvidácii, teda síce právne ešte nezanikol,

keďže nebol vykonaný jeho výmaz, ale bolo súdom deklarované jeho zrušenie ešte skôr, než sa malo
konať valné zhromaždenie, ktoré a uznesenia ktorého sú predmetom tohto konania.

14. Z oznámenie Okresného úradu Spišská Nová Ves - pozemkový a lesný odbor zo dňa 6.12.2019
vyplynulo, že registrovaný predseda predmetného pozemkového spoločenstva podal úradu oznam

o zrušení tohto pozemkového spoločenstva rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves
č. 2C/109/2017 zo dňa 24.10.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2019. Úradu však
nebol predložený oznam o vymenovaní likvidátora rozhodnutím zhromaždenia tohto pozemkového
spoločenstva. V prípade zrušenia pozemkového spoločenstva bez ustanovenia likvidátora, likvidáciu
vykonáva jeho štatutárny orgán. Tento názor vychádza zo znenia § 7 ods. 1 zákona o pozemkových

spoločenstvách, podľa ktorého sa na likvidáciu pozemkového spoločenstva primerane použijú
ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností, ak tento zákon neustanovuje
inak. Podľa § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor, ak
zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina alebo stanovy neurčujú
inak. Podľa § 16 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách štatutárnym orgánom pozemkového

spoločenstva je výbor. Podľa § 16 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách ak zo zmluvy o
spoločenstve alebo zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva. Ak
je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu. Úrad
registruje ako predsedu daného pozemkového spoločenstva K. L., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. Q.. R. X, XXX
XX C.Á. Y. G..

15. Súd v prvom rade pristúpil k skúmaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a k skúmaniu jeho
naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. V čase začatia tohto súdneho sporu, žalobca z
teoretického hľadiska mohol disponovať naliehavým právnym záujmom na podanej určovacej žalobe
v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. ako v podstate sui generis prehlasovaný člen pozemkového

spoločenstva v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. V priebehu
konania však tento naliehavý právny záujem podľa názoru súdu celkom zrejme pominul. Došlo totiž
k právoplatnému zrušeniu žalovaného ako pozemkového spoločenstva vyššie uvedeným súdnym
rozhodnutím. Uznesenia valného zhromaždenia, ktoré sú ním prijaté na jeho zasadnutí, zrušenímspoločenstva ako právneho subjektu strácajú právnu relevanciu a to obzvlášť v situácii, kedy súd
predmetné pozemkové spoločenstvo zrušil ešte ku dňu 10.2.2014 a žalobca sa domáha určenia
neplatnosti uznesení z valného zhromaždenia konaného až dňa 9.4.2016.

16. Súd je povinný skúmať naliehavý právny záujem v priebehu celého súdneho konania a je pre neho
záväzný stav veci v čase vyhlásenia súdneho rozhodnutia.

17. Je potrebné taktiež konštatovať, že meritórnym preskúmaním veci a rozhodnutím o platnosti resp.

neplatnosti konania valného zhromaždenia a ním prijatých uznesení, by sa postavenie žalobcu žiadnym
spôsobom už v súčasnosti nezmenilo, keďže, ako už bolo povedané, došlo k právoplatnému zrušeniu
žalovaného ešte ku dňu, ktorý predchádza vôbec konaniu tohto valného zhromaždenia.

18. Zároveň je potrebné poznamenať, že žalovaný ešte v konaní tunajšieho súdu č. 2C/109/2017 (tiaž
v pozícii žalovaného) na č.l. 144 bod 11 súdneho spisu oznámil, že všetky majetkové práva vyplývajúce

z predmetného pozemkového spoločenstva sú vysporiadané, preto súd aj v tejto spojitosti konštatuje
nedostatok naliehavého právneho záujmu.

19. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008,
zo dňa 30. júna 2009, v zmysle ktorého: „Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej

žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (v súčasnosti § 137
písm. c) C.s.p. - pozn.) existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc
zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu
na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení
musí byť daný aj v čase rozhodovania.

Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto
jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu
a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia

budúcich sporov účastníkov.
Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak
nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý
právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej

stránke.“

20. Vzhľadom teda na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu v spore súd nepristúpil k
meritórnemu preskúmaniu veci a k s tým spojenému vykonaniu nevyhnutného dokazovania a žalobu
ako takú zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože mal žalovaný úspech v celom žalobcom

uplatnenom nároku, keďže došlo k zamietnutiu žaloby. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší
súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v
zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.