Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by Mgr. Ján Pastirčík

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4Csp/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119448060
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:6119448060.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne BENCONT COLLECTION,

a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpenej X., proti žalovanému Q. o
zaplatenie 378,55 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 323,98 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 28,92 € od 10.12.2016 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 88,14
€ od 10.1.2017 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 52,92 € od 7.2.2017
do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 28,71 € od 7.3.2017 do zaplatenia
a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26,99 € od 7.4.2017 do zaplatenia, to všetko do

3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,16 %, o výške
ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie)
tunajšiemu súdu dňa 31.7.2020 voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 280,25 € spolu s

úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 28,92 € od 10.12.2016 do zaplatenia, s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 93,13 € od 10.1.2017 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 77,71 € od 7.2.2017 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 33,70 € od 7.3.2017 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 46,79 € od 7.4.2017 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 98,30 €. V žalobe uviedla, že dňa
4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo
spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469 (ďalej len

„Slovak Telekom, a.s.“) na žalobkyňu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený
pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Ďalej uviedla, že medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola
uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanému
aktivovaný program služieb. Zmluvné strany sa dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie
verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom, a.s. podľa uzavretej zmluvy poskytovala žalovanému
služby, ktoré vyúčtovala týmito faktúrami: faktúrou zo dňa 22.11.2016 uvedenou pod VS XXXXXXXXXX
vo výške XX,XX € s lehotou splatnosti X.XX.XXXX, faktúrou zo dňa XX.XX.XXXX uvedenou pod VS

XXXXXXXXXX vo výške XX,XX € s lehotou splatnosti X.X.XXXX, faktúrou zo dňa XX.X.XXXX uvedenou
pod VS XXXXXXXXXX vo výške XX,XX € s lehotou splatnosti X.X.XXXX, faktúrou zo dňa XX.X.XXXX
uvedenou pod VS XXXXXXXXXX vo výške XX,XX € s lehotou splatnosti X.X.XXXX, faktúrou zo dňa
XX.X.XXXX uvedenou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 46,79 € s lehotou splatnosti 6.4.2017. Nakoľkožalovaný predmetné faktúry i napriek upomienkam nezaplatil, bol s ich úhradou v omeškaní a žalobkyňa
si preto uplatnila aj zákonný úrok z omeškania z dlžných súm, a to odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti vystavených faktúr. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v prípade, že si uplatňuje zmluvnú pokutu, tak

je vypočítaná nasledovne: ZP = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní
viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti
výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s/ Občianskeho zákonníka.

2. Žalobkyňa na výzvu súdu v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p. doplnila žalobu podaním doručeným súdu
dňa 6.5.2021. Uviedla v ňom, že zmluvnú pokutu vo výške 98,30 € si uplatňuje v zmysle zmluvy o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 8.11.2016, v znení jej dodatku z toho istého dňa, kde sa zmluvné
strany dohodli v bode 2 dodatku na záväzku viazanosti a zmluvnej pokute v prípade porušenia záväzku
viazanosti žalovaným. Zmluvné strany sa dohodli v tabuľke č. 1 tejto zmluvy na záväzku viazanosti v
trvaní 24 mesiacov. Pre prípad porušenia toho záväzku si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu, ktorá

mala degresívny charakter a klesala v závislosti od plynutia doby viazanosti. Základ zmluvnej pokuty
bol v tabuľke č. 1 dohodnutý vo výške 120 €. Z dôvodu porušenia záväzku viazanosti žalovaným bolo
pristúpené k výpočtu zmluvnej pokuty podľa dohodnutého vzorca nasledovne: 98,30 = 120 - (132/730
x 120).

3.Žalovanémubolažalobadoručenápostupompodľa§116ods.2C.s.p.Kpodanejžalobesanevyjadril.

4. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil dňa 30.7.2021 rozsudok bez nariadenia
pojednávania. Súd v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 20.7.2021.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 9.11.2016, uzavretej medzi Slovak Telekom,
a.s. a žalovaným, súd zistil, že jej predmetom bola aktivácia programu služieb Happy XL volania

NAJ SIM new. Z dodatku k tejto zmluve uzavretého toho istého dňa medzi Slovak Telekom, a.s. a
žalovaným, súd zistil, že žalovanému bol aktivovaný tento program služieb s dobou viazanosti 24
mesiacov. Slovak Telekom, a.s. poskytla žalovanému zľavy zo štandardných poplatkov za služby,
ktorých celková výška bola 120 €. Ďalej sa žalovaný zaviazal, že po dobu viazanosti dohodnutú na 24
mesiacov od uzavretia dodatku zotrvá vo zmluvnom vzťahu so Slovak Telekom, a.s. a bude vo vzťahu

k SIM karte využívať jej služby podľa zmluvy a dodatku, teda nevykoná žiaden úkon, ktorý by viedol k
ukončeniu zmluvy a že bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Účastníci sa dohodli,
že za porušenie tohto záväzku viazanosti sa bude považovať okrem iného aj nezaplatenie ceny sa
poskytnuté služby do 45 dní po ich splatnosti, na základe ktorého vznikne Slovak Telekom, a.s. právo
na odstúpenie od zmluvy. Ďalej z dodatku vyplýva, že porušením záväzku viazanosti vzniká Slovak

Telekom, a.s. právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ako základ pre jej výpočet sa stanovila suma 120
€, zohľadňujúca benefity poskytnuté žalovanému v zmysle tohto dodatku, pričom jej konkrétna výška sa
vypočítavala podľa vzorca, ktorý vyjadroval denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby
viazanosti až do dňa prerušenia poskytovania služieb (v prípade nezaplatenia ceny za poskytnuté služby
žalovaným do 45 dní po splatnosti) alebo do dňa ukončenia zmluvy (v ostatných prípadoch porušenia

záväzku viazanosti). Splatnosť zmluvnej pokuty sa dohodla v lehote uvedenej vo faktúre, v ktorej bude
žalovanému vyúčtovaná.

8. Za poskytnuté služby Slovak Telekom, a.s. vyúčtovala žalovanému celkovo 225,68 €, konkrétne
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou X.XX.XXXX sumu XX,XX €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou

X.X.XXXX sumu XX,XX € (zvyšných X,XX € z tejto faktúry predstavoval poplatok za upomienku
oneskorenej platby), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou X.X.XXXX sumu XX,XX € (zvyšných XX,XX
€ z tejto faktúry predstavoval poplatok za upomienku oneskorenej platby X,XX € a poplatok XX,XX €
vrátane DPH za obmedzenie služby pre neplatenie), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou X.X.XXXXsumu XX,XX € (zvyšných X,XX € z tejto faktúry predstavoval poplatok za upomienku oneskorenej
platby) a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou X.X.XXXX sumu XX,XX € (zvyšných XX,XX € vrátane
DPH z tejto faktúry predstavoval poplatok za prerušenie služby pre neplatenie). Poslednou faktúrou

č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 12.10.2017 Slovak Telekom, a.s. vyfakturovala žalovanému zmluvnú
pokutu v celkovej výške 98,30 €.

9. Z obsahu faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že dňa 21.3.2017 bol žalovanému zrušený program
služieb.

10. Listom zo dňa 22.8.2018 Slovak Telekom, a.s. oznámila žalovanému, že na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 4.7.2018 medzi ňou a žalobkyňou, postúpila dňa 3.8.2018 svoje
pohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedených faktúr v celkovej výške 378,55 € na žalobkyňu.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku

dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoEK“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných

služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b/ ZoEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej

faktúry.

13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. s/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol
zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku
vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku

spotrebiteľa.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.19. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Súd mal v danej veci za nesporné, že Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovaným zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej poskytovala žalovanému služby v ním zvolenom
programe. Právny vzťah založený spomínanou zmluvou súd posúdil ako občianskoprávny vzťah,
nakoľko žalovaný uzavrel túto zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ. Následne boli pohľadávky, ktorá
sú predmetom tohto konania, riadne postúpené na žalobkyňu. Súd preto na právny vzťah žalobkyne

a žalovaného aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a
ZoEK.

23. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný využíval dohodnuté služby Slovak
Telekom, a.s., avšak sumu 225,68 € vyfakturovanú mu za poskytnuté služby nezaplatil, súd považoval

nárok žalobkyne v tejto časti istiny za dôvodný.

24. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol nárok aj na úroky z
omeškania. Výška úrokov z omeškania k prvým dňom omeškania žalovaného s plnením jednotlivých
faktúr bola 5 % ročne. Súd preto priznal žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

28,92 € od 10.12.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 88,14 € od 10.1.2017 do zaplatenia,
vo výške 5 % ročne zo sumy 52,92 € od 7.2.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 28,71 €
od 7.3.2017 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 26,99 € od 7.4.2017 do zaplatenia.

25. Za nedôvodnú považoval súd žalobu v časti poplatkov za obmedzenie a prerušenie služby v celkovej

výške 39,60 € (2 x 19,80 €) a poplatkov za upomienky oneskorenej platby v sume 14,97 € (3 x 4,99
€). Žalobkyňa v žalobe neuviedla, podľa ktorého ustanovenia zmluvy, cenníka alebo všeobecných
podmienok si predmetné nároky uplatňuje. Aj keby tieto nároky žalobkyne vyplývali z cenníka alebo
všeobecných podmienok, podľa názoru súdu by išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle §
53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa požaduje od spotrebiteľa plnenie za

služby, ktorých poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, pričom
nepreukázala individuálne dojednanie takejto podmienky. V tejto súvislosti súd poukazuje na pomerne
ustálenú rozhodovaciu prax (k tomu porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22.5.2014
sp. zn. 9Co/350/2012), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto

sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Súd preto žalobu v časti sumy 54,57 €
(39,60 € + 14,97 €) spolu so zodpovedajúcim príslušenstvom zamietol.

26. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, táto bola riadne písomne dojednaná v dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 9.11.2016 pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ku ktorému mohlo prísť

aj nezaplatením ceny za poskytnuté služby v lehote do 45 dní po jej splatnosti a ktorého porušenie
žalobkyňa v konaní aj preukázala. V danom prípade sa za základ zmluvnej pokuty považovala suma
120 €, zohľadňujúca benefity poskytnuté žalovanému v zmysle tohto dodatku (zľava zo štandardných
poplatkov za služby 120 €), pričom spôsob jej výpočtu bol dohodnutý degresívnym spôsobom, teda
výška zmluvnej pokuty sa postupne znižovala v závislosti od toho, koľko dní uplynulo od uzavretia

dodatku do okamihu prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti
žalovaným. Z dokazovania vyplynulo, že Slovak Telekom, a.s. zrušila žalovanému program služieb dňa
21.3.2017. Od uzavretia predmetného dodatku dňa 9.11.2016 do uvedeného momentu tak uplynulo z
doby viazanosti 132 dní. Po dosadení do vzorca pre výpočet zmluvnej pokuty uvedeného v dodatku[základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti /celkový počet dní viazanosti x
základ zmluvnej pokuty)] tak zmluvná pokuta predstavovala celkom sumu 98,30 € [120 - (132/730 x
120)]. Súd je toho názoru, že vzhľadom k degresívnemu uplatneniu si zmluvnej pokuty, je predmetná

zmluvná pokuta primeraná. Pretože súd dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta nepredstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, priznal žalobkyni aj túto zmluvnú pokutu vo výške 98,30 €. Celkovo
tak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 323,98 € (225,68 € + 98,30 €).

27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z toho, že predmetom konania bolo zaplatenie
istiny 378,55 € (280,25 + 98,30). Žalobkyňa mala úspech v časti sumy 323,98 €, v ktorej bolo žalobe
vyhovené, predstavujúcej 85,58 % z predmetu konania. Žalovaný bol úspešný vo zvyšnej časti 54,57
€, t.j. 14,42 % z predmetu konania. Celkovo tak bola v konaní úspešnejšia žalobkyňa, ktorej vznikol

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,16 % (85,58 - 14,42). O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.