Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/315/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115219745
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115219745.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: M. U., H.. X. X.

XXXX, bytom E.P., N. XXX/X, zastúpenej JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Floriánska 16, proti žalovanému: B. X., H.. X. X. XXXX, bytom E., E. XX, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

U r č u j e, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
- rozostavaný byt č. X nachádzajúci sa v podkroví bytového domu E.K. XX, č. vchodu XX,
súpisné č. stavby XXX, postavený na pozemku parcely registra C KN, parcela č. XXX/X
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 833/10000 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku registra C KN, parcela č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2
evidovaných Katastrálnym odborom Okresného úradu Košice na liste vlastníctva č. XXXXX, okres E. P.,
obec E. - K. Z., katastrálne územie K. Z..

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 24. 7. 2015 domáha proti žalovanému určenia,
že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - rozostavaný byt č. X nachádzajúci sa v podkroví bytového

domu E. XX, E., č. vchodu XX, súpisné č. stavby XXX, postavený na pozemku parcely registra C KN,
parcela č. XXX/X, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 833/10000 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku registra C KN, parcela č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 539 m2 evidovaných Katastrálnym odborom Okresného úradu Košice na
LV č. XXXXX, okres E. P., obec E. - K. Z., katastrálne územie K. Z.. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že
Q. X., syna žalovaného, pozná zo záložne, ktorej je vlastníkom. Do záložne, ktorá sa nachádza na
Zvonárskej 11 v Košiciach chodila z dôvodu zlej finančnej situácie a opakovane nosievala svoje osobné

veci. Počas roka 2014 bola v tak zlej finančnej situácii, že musela odpredať veľmi cenný obraz, ku
ktorému mala silný citový vzťah za zlomok jeho ceny. Nachádzala sa vo veľmi zlej finančnej tiesni a
kupca, ktorý by bol ochotný obraz odkúpiť za skutočnú cenu, nebolo možné v krátkom času zohnať. Q.
X. o jej zlej finančnej situácii vedel, nakoľko bola jeho opakovanou zákazníčkou a ponúkol jej poskytnutie
finančnej pôžičky jeho otcom - žalovaným vo výške 2 200,- Eur. Podľa dohody so žalovaným a jeho
synom žalovaný mal poskytnúť pôžičku vo výške 2 200,- Eur s úrokom vo výške 1 100,- Eur a lehotou
splatnosti do 31. 12. 2014. Žalovaný a jeho syn trvali na tom, aby bola v zmluve ako výška pôžičky

uvedená celková suma vrátane úroku, teda 3 300,- Eur. Nakoľko bola vo finančnej tiesni a nevyhnutne
potrebovala peňažné prostriedky, súhlasila. Vrátenie poskytnutej pôžičky malo byť zabezpečené tak, že
na žalovaného prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnosti - rozostavaný 2-izbový byt č. X v podkroví
bytového domu E. XX s tým, že po vrátení dlžnej sumy jej žalovaný nehnuteľnosť vráti. Zmluva o pôžičkebola spísaná rukou v kaviarni dňa 7. 10. 2014. V tejto zmluve bolo výslovne uvedené, že pre veriteľa
zakladá byt č. X na E. XX N. E. s tým, že pokiaľ by nedošlo k splateniu dlžnej sumy do 6 mesiacov od
uzavretiazmluvyopôžičke,bytostanevovlastníctvežalovaného.VtenistýdeňnavštívilinotárkuA..Z.Í.,

u ktorej podpísali zabezpečovaciu zmluvu. Cestou k notárke jej bolo žalovaným a synom oznámené, že
zmluvaopôžičkenebudeprebratádozmluvypodpísanejunotára,pretožebytomalopriveľainformáciía
notár by mohol mať k tomu nejaké pripomienky. Keďže veľmi naliehavo potrebovala peňažné prostriedky
a z vyjadrenia žalovaného a jeho syna bolo zrejmé, že ak zmluvu nepodpíše u notára, peniaze jej
žalovaný nedá. Spoliehala sa na to, že má v rukách zmluvu o pôžičke, kde je všetko podrobne spísané,

navyše žalovanému dôverovala, spolu so synom pôsobili seriózne a prezentovali tak, že sa snažia jej
pomôcť a zmluva u notára je iba akousi poistkou. Nemala peniaze na zaplatenie právnika, ktorý by
zmluvu posúdil a zmluvu jej predložila notárka, preto verila, že je to právne v poriadku a skutočne sa
to nedá realizovať inak. Z pôžičky 2 200,- Eur jej žalovaný zaplatil napokon iba 2 000,- Eur a zvyšnú
sumu 200,- Eur použil na uhradenie trov notárky. Dňa 6. 1. 2015 kontaktovala syna žalovaného s tým,
že žalovanému chce peniaze vrátiť, ale podľa vlastného tvrdenia nebol v Košiciach. Následne sa so

synom žalovaného opakovane dohodla na stretnutí, na ktoré však žalovaný ani jeho syn bez vysvetlenia
neprišli. Začala tušiť, že žalovaný so synom sa jej vyhýbajú, aby byt nemuseli vrátiť. Nakoľko bola
zúfalá, kontaktovala aj kňaza spoločenstva, kde syn žalovaného denne chodí, aby na neho zapôsobil a
presvedčil ho, nech jej byt vrátia tak, ako sa dohodli. Po tomto kontakte jej dňa 2. 2. 2015 syn žalovaného
oznámil, že byt je predaný a otec jej ho už naspäť nevráti. Nehnuteľnosť, ktorú na žalovaného kúpnou

zmluvou previedla za kúpnu cenu 3 300,-Eur, má trhovú hodnotu minimálne 35 000,- Eur. Je teda úplne
zrejmé, že suma 3 300,- Eur (skutočne zaplatených 2 200,- Eur) je v hrubom nepomere k hodnote
nehnuteľnosti a k vzájomnému plneniu. Zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že nehnuteľnosť mala slúžiť
iba ako zabezpečovací inštitút pre riadne splnenie povinnosti vrátiť peňažnú sumu. Úmyslom žalobkyne
nebolo nehnuteľnosť na žalovaného natrvalo previesť a už vôbec nie za tak malú sumu. Samostatným

dôvodom neplatnosti právneho úkonu je jeho rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe odôvodnila tak, že je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemôže
inými právnymi prostriedkami odstrániť. Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľnosti, má žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie

súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

2. Uznesením zo dňa 6. 11. 2015 č.k. 15C/315/2015-48 súd predbežným opatrením zakázal
žalovanému vykonávať stavebné zmeny a úpravy na nehnuteľnostiach evidovaných Katastrálnym
odborom Okresného úradu Košice, zapísaných na LV č. XXXXX katastrálne územie K. Z. na návrh

žalobkyne.

3. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28. 1. 2016 č.k. 3Co/1/2016-98 uznesenie o nariadení
predbežného opatrenia potvrdil.

4. Podľa správy Mesta Košice doručenej súdu dňa 3. 12. 2015 žalobkyňa listom zo dňa 23. 10. 2015
požiadala Mesto Košice ako stavebný úrad o pozastavenie stavebnej činnosti B. X. v zastúpení synom
Q.C. X. na byte č. X na E. XX N. E..

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 4. 12. 2015 (odvolanie voči predbežnému

opatreniu) namietal, že má kúpnopredajnú zmluvu podpísanú notárkou a žalobkyňou dňa 7. 10. 2014 a
žalobkyňa podala žalobu až dňa 24. 7. 2015. Žalovaný k vyjadreniu pripojil notársku zápisnicu zo dňa 7.
10. 2014, na základe ktorej žalobkyňa M. U., nar. X. X. XXXX ako predávajúca uzavrela kúpnu zmluvu
s kupujúcim B. X., nar. X. X. XXXX, predmetom ktorej bol rozostavaný 2-izbový byt č. X na E.Á. XX
N. E. nachádzajúci sa v katastrálnom území K. Z., zapísanom na LV č. XXXXX. Dohodli sa na kúpnej

cene nehnuteľnosti vo výške 3 300,- Eur, ktorá bola zaplatená predávajúcej zo strany kupujúceho pri
podpise kúpnej zmluvy.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22. 12. 2015 uviedla, že žalovaný vykonáva na
nehnuteľnosti intenzívne stavebné úpravy, bez stavebného povolenia, čím je daná reálna bezprostredná

hrozba ujmy, ktorá môže nastať v majetkovej sfére žalobkyne. Žalovaný pokračuje v stavebných prácach
napriek nesúhlasu ostatných obyvateľov bytového domu a bez ich súhlasu zasahuje do spoločných častí
domu. Nehnuteľnosť sa navyše nachádza v pamiatkovej zóne Košíc, kedy stavebné úpravy vykonávané
žalovaným môžu nezvratným spôsobom zasiahnuť do charakteru celej budovy a celej pamiatkovejzóny. Konanie žalovaného začal preverovať Stavebný úrad Mesta Košice, ktorý dňa 10. 12. 2015
vykonal miestne šetrenie. Žalobkyňa predložila zápisnicu z miestneho šetrenia stavebného úradu, v
ktorom stavebný úrad konštatoval, že žalovaný vykonal stavebné úpravy, ku ktorým nepredložil žiadne

povolenie. Žalobkyňa ďalej predložila vyjadrenie Z. C., ktorého byt susedí s nehnuteľnosťou, podľa
ktorého žalovaný skutočne vykonáva stavebné úpravy v rozsahu, na ktorý potrebuje stavebné povolenie
alebo aspoň ohlásenie stavebnému úradu.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25. 1. 2016 doplnil vyjadrenie k žalobe,

podľa ktorého žaloba je účelová. V období po kúpe nehnuteľnosti stúpol počet záujemcov o kúpu.
Predmetný priestor predstavuje podkrovie a vo všeobecnom záujme všetkých spoluvlastníkov bolo, aby
sa začala rekonštrukcia priestorov a hlavne strechy. Pripojil odpoveď Mesta Košice, pracovisko Košice
- Staré mesto ako vecne a miestne príslušného stavebného úradu zo dňa 14. 1. 2016, podľa ktorého
na miestnom šetrení a ani po jeho vykonaní neboli doložené dôkazy preukazujúce tvrdenia vlastníka
ani podávateľa podnetu. Z miestneho šetrenia sa nepreukázalo, že by došlo k porušeniu stavebného

zákona, čím nie je dôvod vo veci ďalej konať.

8. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 6. 7. 2016, okres E. P., obec E. - K. Z., katastrálne
územie K. Z., vlastníkom bytu č. X, vchod XX, podkrovie, spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku je žalovaný B. X., nar. X. X. XXXX

na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy N.-XXXXX/XX zo dňa 24. 10. 2014.

9. Súd nariadil pojednávanie dňa 11. 10. 2016, na ktoré bol žalovaný riadne predvolaný dňa 22. 6. 2016.
Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 11. 10. 2016 v písomnom podaní zo dňa 10.
10. 2016 tak, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie zo zdravotných dôvodov, ktoré má po autonehode

a požiadal o ďalší termín pojednávania.

10. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 11. 10. 2016 vypovedala, že so žalovaným uzavrela ňou ručne
napísanú zmluvu o pôžičke dňa 7. 10. 2014, ktorú podpísala za prítomnosti svedka Q. X., syna
žalovaného, žalovaný nebol prítomný. Peniaze jej odovzdal Q. X., syn žalovaného, lebo sa poznali

dlhšiu dobu. Byt si kúpila v minulosti a keďže mala finančné problémy a aj v minulosti jej Q. X. požičal
finančné prostriedky, súhlasila s tým, aby sa previedlo vlastnícke právo k bytu. V zmluve o pôžičke
tento byt založila s tým, že predpokladala, že do 31. 12. 2014 sama byt predá a bude mať finančné
prostriedky na vrátenie pôžičky. Zároveň si našla niekoľkých záujemcov o kúpu bytu, ale po uzavretí
zmluvy o pôžičke už Q. X. ani jeho otec neboli ochotní s ňou komunikovať. So žalovaným sa chcela

niekoľkokrát dohodnúť, chcela peniaze, ktoré jej požičal, riadne vrátiť, čakala na neho na stretnutí aj
niekoľko hodín, ale neprišiel. Žalovaný mal aj jej telefónne číslo, kedykoľvek sa s ňou mohol kontaktovať.
Napokon pochopila, že nemá záujem o vrátenie peňazí, preto požiadala o pomoc kňaza, aby vysvetlil
Q. X., že mu chce finančné prostriedky vrátiť. Q. X. sa s ňou napokon stretol a povedal jej, že už byt
predal a nemá záujem o vrátenie peňazí. Na tom, aby bol byt založený, trval Q. X., lebo nechcel požičať

také veľké peniaze, kým nebude riadna zábezpeka. Až cestou k notárovi jej vysvetlil, o akú zmluvu ide
a že sa bude jednať o formu notárskej zápisnice. Je učiteľka nemčiny, požičané finančné prostriedky
investovala do renovácie bytu. V tom čase, keď zmluvu o pôžičke písala, nebola v dobrom zdravotnom
stave, veľa pracovala, mala zdravotné problémy so štítnou žľazou. Chcela podať trestné oznámenie, ale
na polícii jej povedali, že trestné stíhanie bude zastavené.

11. Ďalšie pojednávanie súd nariadil na deň 21. 2. 2017, na ktoré bol žalovaný riadne predvolaný dňa
28. 10. 2016. Žalovaný listom zo dňa 2. 11. 2016 oznámil, že už sa písomne vyjadril k veci a oznámil
skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu, je po autonehode, má problémy chodiť, potrebuje lieky, je
starobný dôchodca.

12. Súd nariadil výsluch žalovaného na deň 12. 12. 2016 o 9,00 h. v domácom prostredí žalovaného,
na adrese trvalého bydliska - E.Č. XX N. E.. Na miesto výsluchu sa dostavil súd a advokát žalobkyne. V
čase výsluchu v podkrovnom byte žalovaného, v chodbe sa svietilo a na dlhšie klopanie nik neotváral,
preto sa výsluch žalovaného neuskutočnil.

13.Vpísomnýmpodanídoručenomsúdudňa13.12.2016žalobkyňanamietala,žežalovanýsadoposiaľ
kžalobenevyjadril.Vodvolaníneuviedolžiadnerelevantnéskutočnostivovzťahuktvrdeniamuvedeným
v žalobe, nenavrhol svoj výsluch v konaní pred súdom a nezáujem strany konania o priebeh samotnéhokonanianemábyťsuplovanýúkonmisúdu (§195ods.1,§151ods.1CSP).Žalobkyňapredložilazmluvu
o úvere na sumu 15 000,- Eur uzatvorenú s Poštovou bankou, a.s. dňa 22. 11. 2013, ktoré prostriedky
boli investované do rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti. Z dôvodu dlhodobého neplatenia splátok

zo strany žalobkyne Poštová banka, a.s. pristúpila k zrážkam zo mzdy. Dlh žalobkyne v celom rozsahu
splatil jej otec H. U..

14. Súd nariadil pojednávanie na deň 11. 5. 2017 a zároveň žalovaného vyzval, aby sa na nariadené
pojednávanie v prípade jeho nepriaznivého zdravotného stavu dal zastúpiť inou osobou podľa § 183

ods. 2 CSP, resp. advokátom.

15. V písomnom podaní zo dňa 10. 5. 2017 žalovaný oznámil, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie
dňa 11. 5. 2017 z dôvodu, že je chorý. Pripojil lekárske potvrdenie od MUDr. K. Č. zo dňa 10. 5.
2017, podľa ktorého vzhľadom k infekčnému ochoreniu lekárka nedoporučuje zúčastniť sa žalovanému
súdneho pojednávania dňa 11. 5. 2017. Žalovaný v podaní uviedol, že sa nemôže dať zastúpiť

advokátom, lebo na tento termín má už naplánované niečo iné.

16. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 11. 5. 2017 predložila oznámenie Sociálnej poisťovne, ústredie o
prevedenívymáhaniapohľadávkydomandátnejsprávy,oznámenieodočasnomprerušeníposkytovania
služieb spoločnosti Orange Slovensko, a.s., oznámenie Prima banky, a.s. o nezaplatení splátky úveru

vo výške 107,13 Eur, výzvu Tatra banky, a.s. na zaplatenie dlžnej sumy k 22. 11. 2014 vo výške 143,63
Eur, upomienku Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 3. 9. 2014 o nedoplatku zo zmluvy o medziúvere v
sume 140,14 Eur.

17. Podľa článku 8 CSP účinného od 1. 7. 1016 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia

dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

19. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

20. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov
civilného procesu (článok 8 CSP). V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán

sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá
tomu, čo strany sporu tvrdili a nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Strana sporu je
povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore.
Každý má tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti.

21. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Podľa § 195 ods. 1, 2 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach,
ktorévkonanívyšlinajavo,akichnemožnopreukázaťinak;ustanovenie§150ods.2týmniejedotknuté.

Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, strany sú povinné ustanoviť sa na výsluch. O tom musia byť
poučené.

23. V civilnom sporovom konaní je výsluch strany podporným dôkazom, vyplýva to z dikcie zákona,
podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak.

Z ustanovenia § 150 ods. 1 CSP vyplýva, že strana má v konaní povinnosť pravdivo a úplne uviesť
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Má teda povinnosť vypovedať pravdu,
nezamlčovať nič o tých skutkových tvrdeniach, ktoré s prejednávanou vecou súvisia. K výpovedi
nemožno stranu nijako nútiť, vynútiť možno iba jej dostavenie sa na súd. Navrhovanie dôkazov má
priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho

samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým,
že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo
skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení,
než je strana sporu, ktorá nesplnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumiemezodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tej strane sporu, na ktorej podľa predpisov
hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z

hľadiska hmotného práva. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. Civilný
sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri
navrhovaní a teda aj vykonávaní dôkazov. Žalobca a žalovaný majú povinnosť uviesť skutkové tvrdenia
a nesú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena (Veľké komentáre, CSP, Števček, Ficová a
spol.).

24. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý má čo
najskôr odstrániť stav neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 157 CSP (Ústavný súd SR, III. ÚS 69/2011-25).

25. Súd po splnení zákonných podmienok podľa § 195 ods. 1 CSP a § 157 CSP konal v neprítomnosti

žalovaného podľa § 180 CSP a vo veci dňa 11. 5. 2017 rozhodol.

26. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

27. Podľa § 137 písm. c/ a d/ CSP účinného od 1. 7. 2016 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené
právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu
alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavý právny záujem sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre
žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob
ochrany tvrdeného práva. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť a neplatnosť sú právnymi

skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti, napr. že
právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri
určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je
v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je
v čase jeho vyhlásenia žalobca vlastníkom alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava

pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu,
najmä z hmotného práva (Veľké komentáre, CSP, Števček, Ficová a spol.).

29. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je naliehavosť právneho záujmu na určení. Tento je daný
hlavne tam, kde by bez tohto určenia postavenie žalobcu sa stalo neistým alebo by bez tohto určenia

bolo ohrozené jeho právo. V súlade s konštantnou judikatúrou je na požadovanom určení vždy naliehavý
právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra
nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným
v katastri nehnuteľností (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 3. 2013 sp. zn. 2MCdo/15/2012).

30. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.34. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

35. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takú nedovolenosť a tým aj absolútnu
neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon

obchádza. Obchádzanie zákona znamená, že právny úkon neodporuje výslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť ide
tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník zmluvy koná v rozpore so
základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a
konania medzi subjektmi. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti
daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti, je od začiatku absolútne
neplatná. Nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli (R 33/1975).

36. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí doby veci rovnakého druhu.

37.Zmluvouopôžičkeveriteľprenechávadlžníkovinavoľnénakladanieveciurčenépodľadruhu,t.j.veci
zastupiteľné, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Právny vzťah založený touto zmluvou môže byť tak odplatný ako aj bezodplatný. Subjektmi
tejto zmluvy - veriteľom a dlžníkom môžu byť fyzické i právnické osoby. Pre platnosť zmluvy o pôžičke

sa nevyžaduje osobitná forma. Ak doba vrátenia pôžičky (splnenia dlhu) nie je dohodnutá, dlžník je
povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).
Pohľadávku veriteľa možno zabezpečiť niektorým zo zabezpečovacích právnych prostriedkov (§ 544 až
§ 558 Občianskeho zákonníka).

38. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

39. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

40. Kúpna zmluva je najbežnejší spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o dvojstranný právny
úkon pozostávajúci z návrhu a prijatia návrhu spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných
prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu,
ktorá je podstatnou náležitosťou zmluvy. Účelom kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho práva za
dohodnutú kúpnu cenu. Občiansky zákonník v § 589 ukladá povinnosť dojednať cenu v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Týmto predpisom je zákon č. 18/1996 o cenách v znení
neskorších predpisov a na jeho základe vydávané vykonávacie predpisy, ktoré vymedzujú všeobecné

pravidlá zabraňujúce tomu, aby zmluvné strany nedohodli neprimeranú cenu. Za neprimeranú cenu sa u
predávajúceho považuje dohodnutá cena, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady
alebo primeraný zisk alebo u kupujúceho dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky
oprávnené náklady.

41. Žalobkyňa má na podanej žalobe naliehavý právny záujem, lebo rozhodnutie súdu je podkladom pre
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
42. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - rozostavanému bytu č. X v
podkroví bytového domu E. Č..X.. XX, č. vchodu XX, zapísaného na LV č. XXXXX, katastrálne územie
K. Z..

43. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 7. 10. 2014 zmluvu o pôžičke, ktorou žalovaný požičal žalobkyni
sumu 3 300,- Eur a žalobkyňa sa zaviazala pôžičku vrátiť do 6 mesiacov, t.j. do 31. 12. 2014. V
zmluve o pôžičke zo dňa 7. 10. 2014 žalobkyňa „ako istotu“ pre veriteľa „previedla do vlastníctva
žalovaného“ rozostavaný byt č. X na E.Á. XX N. E., kým nesplatí celý dlh vrátane úrokov s tým, že ak bypôžičku nevrátila do 6 mesiacov, byt by zostal vo vlastníctve žalovaného. Pôžičku bolo potrebné vrátiť
s mesačným úrokom 10 % (330,- Eur z dlžnej sumy).
44. Uzatvorená zmluva o pôžičke zo dňa 7. 10. 2014 je platná, lebo došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí

žalovaným a prijatiu peňazí žalobkyňou. Zmluva o pôžičke obsahuje právne následky prevodu práva k
nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného, vykonaného za účelom zabezpečenia pôžičky. Zo zmluvy o
pôžičke vyplýva, že účastníci zmluvy nemali záujem pri jej uzavretí prevádzať právo na veriteľa natrvalo.
Bola splnená vôľová zložka, že zo strany žalobkyne ako dlžníka, nebola snaha previesť svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti na veriteľa natrvalo a že prevod nehnuteľnosti kúpnou zmluvou mal slúžiť len ako

zabezpečovací inštitút pre riadne splnenie povinnosti vrátiť poskytnutú peňažnú sumu.
45. V lehote, na ktorej sa účastníci zmluvy o pôžičke dohodli na vrátení pôžičky, do 31. 12. 2014, k
splneniu záväzku zo zmluvy o pôžičke žalobkyňou nedošlo, lebo žalobkyňa bola ďalej vo finančnej tiesni
a finančné prostriedky vo výške 3 300,- Eur s úrokmi nevedela žalovanému vrátiť.
46. Žalobkyňa dňa 6. 1. 2015 telefonicky kontaktovala syna žalovaného a chcela pôžičku vrátiť, ale
podľa jeho vlastného tvrdenia nebol v Košiciach. Následne sa so synom žalovaného dohodla na ďalšom

stretnutí, na ktoré žalovaný ani jeho syn, bez vysvetlenia, neprišli. Dňa 2. 2. 2015 syn žalovaného
žalobkyni oznámil, že byt je predaný a že ho späť otec nevráti. Z dôvodov na strane žalovaného, lebo
žalovaný odmietol vrátené peňažné prostriedky prevziať od žalobkyne, nebol záväzok vrátiť pôžičku
splnený vôbec.

47. Žalobkyňa a žalovaný v ten istý deň 7. 10. 2014 podpísali na Notárskom úrade A.. Z. Z. notársku
zápisnicu N 662/2014 NZ 36816/2014, ktorou uzavreli kúpnu zmluvu. Kúpnou zmluvou predávajúca
M. U. predala žalovanému B. X. ako kupujúcemu nehnuteľnosť uvedenú a popísanú v článku 1 bod
1 notárskej zápisnice, t.j. rozostavaný 2-izbový byt č. X v podkroví bytového domu E. Č..X.. XX,
postaveného na parcele č. XXX/X na ulici E. N. E. s príslušenstvom, a tomu prislúchajúceho podielu

priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k
pozemku - parcela č. XXX/X vo veľkosti 833/10000, zapísaného na LV č. XXXXX, katastrálne územie K.
Z.. Žalobkyňa vypovedala, že jej úmyslom nikdy nebolo nehnuteľnosť na žalovaného natrvalo previesť
a už vôbec nie za sumu 3 300,- Eur, pričom minimálna trhová hodnota predmetného bytu v čase
jeho predaja bola vo výške 35 000,- Eur. S uzavretím kúpnej zmluvy súhlasila, lebo okamžité vrátenie

pôžičky pre ňu predstavovalo väčšie riziko ako nevýhodné uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobkyňa bola
vo finančnej tiesni, čo preukázala výpismi z bankových a nebankových spoločností o poskytnutých
pôžičkách žalobkyni v uvedenom období. Zároveň žalobkyňa predložila zmluvu o úvere na sumu 15
000,- Eur uzatvorenú s Poštovou bankou, a.s. dňa 22. 11. 2013, ktoré finančné prostriedky investovala
do rekonštrukcie predanej nehnuteľnosti. Rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2014 Okresný úrad Košice povolil

vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy,
došlo teda k zmene vlastníctva nehnuteľnosti (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a vlastníkom sa
stal žalovaný.

48. Kúpna zmluva uzatvorená dňa 7. 10. 2014 formou notárskej zápisnice je absolútne neplatná podľa

§ 39 a § 39a Občianskeho zákonníka.
49. Účel právneho úkonu, ktorý sledovali účastníci zmluvy jeho urobením, odporoval zákonu, obchádzal
ho a priečil sa dobrým mravom. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi kupujúcim, súčasným vlastníkom
predmetného bytu a predávajúcou, pôvodnou vlastníčkou bytu, pričom kúpna cena dojednaná v
kúpnej zmluve zo dňa 7. 10. 2014 je v rozpore s právnymi predpismi, lebo bola v hrubom nepomere

s trhovou hodnotou nehnuteľnosti v danom čase a mieste. Nemožno prehliadnuť, že žalobkyňa
previedla vlastnícke právo k predmetnému bytu žalovaného v čase, keď bola vo finančnej tiesni, stratila
zamestnanie, mala viacero dlhov od bankových a nebankových spoločností a mala zdravotné ťažkosti.
Je učiteľkou nemčiny a nemala potrebné vzdelanie k tomu, aby si uvedomila právne následky uzavretej
kúpnej zmluvy. Žalovaný využil tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť a ľahkomyseľnosť žalobkyne a

poskytol si pre seba plnenie, ktoré je v hrubom nepomere k vzájomnému plneniu. O hrubom nepomere
vedeli obe strany kúpnej zmluvy, ale žalobkyňa súhlasila s uzavretím kúpnej zmluvy, lebo bola vo
finančnej tiesni. Žalobu podala na súde až dňa 24. 7. 2015, lebo dôverovala žalovanému a jeho
synovi, že im požičané peniaze vráti a oni prevedú vlastnícke právo k bytu späť na ňu. Bolo by v
rozpore so všeobecnou zásadou spravodlivosti, t.j. všeobecným prirodzeno-právnym princípom pacta

sunt servanda poskytovať nositeľovi vlastníckeho práva ochranu na úkor toho, v ktorého prospech malo
byť zo zmluvy plnené. Následkom uzavretia takejto zmluvy je jej neplatnosť.50. K absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu bol súd povinný prihliadať bez návrhu, z úradnej
povinnosti. Žalobkyňa pritom v žalobe uviedla skutočnosti, z ktorých neplatnosť vyplynula a vymedzila
ich skutkovými tvrdeniami.

51. Zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho bol vykonaný na základe
absolútne neplatnej kúpnej zmluvy.
52. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa nestal vlastníkom nehnuteľnosti na základe neplatnej kúpnej
zmluvy a vlastníčkou je žalobkyňa.

53. Žalovaný v návrhovom konaní svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalobkyne a neuviedol
žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby, pričom v návrhovom konaní strana
sporu nemôže zostať pasívna. Bolo na žalovanom, aby uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 4. 12. 2015 tvrdil, že má uzatvorenú kúpno-predajnú zmluvu podpísanú
notárkou a žalobkyňou, predložil kópiu notárskej zápisnice, ďalej tvrdil, že žalobu podala žalobkyňa
oneskorene. Žiadne iné dôkazy žalovaný nepredložil a k žalobe sa podrobne písomne nevyjadril.

Súd preto vychádzal zo skutkového základu zisteného z dôkazov predložených žalobkyňou, o ktorých
hodnovernosti nemal pochybnosti.
54. Na základe uvedených záverov a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.