Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117224572
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4117224572.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v spore žalobcu: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., E. H. XXX, zast. JUDr. Kamil

Beresecký, advokát, Farská č. 33, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1) S.. S. U., nar. XX.XX.XXXX, I. U.
XXX, 2) S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., Za humnami XXX, zast. JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka,
Farská 12, 949 01 Nitra, 3) D. H., 4) Q. G., 5) S. G., 6) M. G., 7) D. H., 8) S. G., žalovaní v 3.- 8. rade zast.
správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, 9) P. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. U., Za humnami XXX, 10) S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., Za humnami XXX, žalovaní v 9.
a 10. rade zast. JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka, Farská 12, 949 01 Nitra , 11) U. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. U., H. XXX, 12) Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova cesta 36, Bratislava, IČO: 17

335 345 13) S. N., zast. správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, 14)
M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., E. H. 13X/XX, 15) M. O., 16) H. G., žalovaní v 15. a 16. rade zast.
správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, 17) H. X., bytom J. I. nad L.,
K. XXX, 18) L. K., bytom I. U., H. XXX, 19) Y. K., bytom I. U., H. XXX, 20) V. L., I. U., H. XXX, 21) O. L., I.
U., H. XXX, 22) O. L., I. U., H. XXX, 23) Z. X., 24) M. G., žal. v 23. a 24. rade zast. správcom Slovenský
pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanému v 12. rade zastavuje.

II. Súd určuje, že do dedičstva po neb. P. G., rod. G., zomrelom XX.XX.XXXX a do dedičstva po neb.
M. G., rod. H., zomrelej XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti, zapísané v geometrickom pláne č. XXX/
XXXX, vyhotovenom Z. Chudým dňa 12.12.2016, autorizačne overeným Ing. Róbertom Chudým dňa
12.12.2016, úradne overeným Ing. Henrietou Streškovou dňa 28.12.2016 pod č. XXXX/XXXX, ktorý je
súčasťou rozsudku, pre kat. úz. I. U., ako parc. registra „C“, a to
- parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 373 m2,
- parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 83 m2,

- parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 656 m2,
- parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere 2 904 m2,
- parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 430 m2.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1.rade, 2.rade, 9. až 11.rade
spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

IV. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 3. až 8. rade, 13. až 24. rade nepriznáva.

V. Žalovanému v 12. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.07.2017 domáhal určenia, že do dedičstva po neb. P. G. a neb. M.
G., patria nehnuteľnosti v kat. úz. I. U., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom Ing. V. Chudého č.
110/2016, a to parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 373 m2, parc. č. XXX/X zastavané

plochy a nádvoria vo výmere 83 m2, parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 656 m2, parc. č. XXX/X orná
pôda vo výmere 2904 m2 a parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 430 m2. V žalobe uviedol, že v súčasnosti
užíva nehnuteľnosti ako svoje vlastné, pričom predtým ich užívala M. G., rod H. spolu s manželom P.
Borbélym, až do ich smrti. Q. o vykonaní zápisu do katastra nehnuteľností zo dňa 14.11.2016, vydaným
Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, bolo žalobcovi uvedené, že na LV č. XXXX pri M. G. nie je

možné vykonať zápis do operátu katastra. V tomto prípada sa jedná o duplicitné vlastníctvo, ktoré je
možné vymazať až po doložení dohody medzi vlastníkmi evidovanými na liste vlastníctva a žalobcom,
alebo je potrebné podať návrh na súd na určenie práva k nehnuteľnostiam. K dohode nedošlo, preto
podal žalobca žalobu a odkázal na § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Právni predchodcovia
žalobcu užívali nehnuteľnosti nerušene ako svoje vlastné na poklade zámenných zmlúv z 31.08.1958 s
predchádzajúcimi vlastníkmi Kolomanom a M. G.. Následne si na nich na základe riadneho stavebného

povoleniapostavilirodinnýdom.Vroku1962simieniliusporiadaťvlastníckeprávoknim,prebehlosúdne
konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/7/61, pričom v rámci konania žalovaní H. a M. G. uznali
vlastnícke právo predchodcov žalobcu. V tomto konaní aj svedok Z. G., ich syn a otec žalovaných v 9.
a 10. rade ako aj svokor žalovanej v 2. rade, dosvedčil túto skutočnosť. Išlo o rozsudok, podľa ktorého
mali žalovaní vydať žalobcom súdnu listinu o prevode vlastníckeho práva. Tento rozsudok ale nie je

možné vykonať, predmetná listina vydaná nebola a žalovaní už nežijú. Právni nástupcovia M. a H. G.
nedôvodne popierajú vlastnícke právo manželov P. a M. G.. Ostatní žalovaní k žalobe ako takej
pripomienky nemali. Predmetné nehnuteľnosti užívali manželia G. dobromyseľne od roku 1958 a stali sa
ich vlastníkmi v zmysle §134 Občianskeho zákonníka. Na strane žalovaných vystupujú subjekty, ktoré
sú právnymi nástupcami vlastníkov nehnuteľností, uvedených na LV č. 2958 a XXXX pre kat. úz. I. U..

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 12. rade, ktorý je zároveň zástupcom žalovaných v 3. až
8., 13., 15.,16., 23. a 24. rade ako správca, ktorý koná za neznámych vlastníkov pred súdom v tom
zmysle, že na základe rozsudku Okresného súdu Nitra z roku 1962, osvedčenia o dedičstve po neb.
Františkovi a M. G. usúdili, že žaloba je dôvodná. Ak ostatní žalovaní v konaní nepredložia dôkazy, ktoré

by spochybnili žalobcom predložené doklady, navrhli žalobe vyhovieť.

3. Žalovaná v 14. rade (M. K.) ako jediná dedička po neb. Y. I., vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nemá
voči nej a ani voči vlastníckemu právu žalobcu výhrady.

4. Žalovaní v 2., 9. a 10. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedli vo vyjadrení k žalobe,
že podľa rozsudku, právoplatného dňa 25.06.1962, bola právnym predchodcom žalovaných uložená
povinnosť odovzdať právnym predchodcom žalobcu listinu nasvedčujúcu istej právnej skutočnosti,
ktorá sa týka pozemkov. Má sa jednať o zámennú zmluvu, ktorá ale nebola predložená ani zo strany
žalovaných. Nie je zrejmé, či súd vyzval žalovaných, aby ju predložili, ale z dôvodov rozsudku nie

je možné vyvodiť, že žalovaní mali predložiť súdu danú listinu ako dôkaz, z ktorého by bolo možné
zistiť skutočnosti tvrdené žalobcami. Ak súd nemal danú listinu, je zarážajúce, prečo bolo rozhodnuté
o tom, že sú ju povinní žalovaní vydať. V súčasnosti nie je možné rozsudok zmeniť, slúži ako dôkaz
k istým tvrdeniam, ktoré je potrebné dokázať, keďže aj keď zámenná zmluva bola spísaná, ide o
neperfektnú právnu listinu, pretože jej účastníci nevyužili svoje práva a nepodali žiadosť o jej zápis

(intabulácia už vtedy neplatila). Žalovaní majú voči žalobe výhrady a sú osobne presvedčení, že táto
listina ani neexistuje a žaloba nedokazuje skutočnosti, ktoré sú v nej popísané; preto ani nemôžu patriť
do dedičstva právnym predchodcom žalobcu.

5. Žalobca cestou právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 02.10.2017 uviedol, že z vyjadrenia

žalovaných v 12. a 14. rade je zrejmé, že voči žalobe výhrady nemajú. Čo sa týka žalovaných v 2., 9.
a 10. rade, tak títo nepopierajú skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti právni predchodcovia žalobcu
nepretržite, neručene a dobromyseľne ako svoje vlastné od roku 1958 a následne ich nástupcovia,
užívali. Zámennú zmluvu žalobca k dispozícii nemá, práve súd v roku 1962 svoje rozhodnutie o
túto listinu oprel, keď priamo v rozsudku sa cituje, že takáto listina bola uzatvorená dňa 31.08.1958.

Dosvedčili to žalovaní, ale aj svedkovia - Z. a M. K..

6. V stanovisku zo dňa 21.11.2017 žalovaní v 2., 9. a 10. rade poukázali na to, že zistili zjavné
nezrovnalosti, ktoré sa nezhodujú predovšetkým s dedičskými konaniami, v rámci ktorých bolnadobudnutý majetok nielen žalovanými, ale aj samotným žalobcom. Existuje evidentná nezhody
medzi evidenčným stavom, od pozemkovej knihy až po list vlastníctva. Ďalej vo vyjadrení zo dňa
20.03.2018 na výzvu súdu oznámili, že nehnuteľný majetok, ktorý mal byť predmetom zámeny, nebol

majetkovoprávne vyporiadaný, napriek tomu, že sa o jeho usporiadanie v roku 1962 pokúšali manželia
G., ktorí na zamenenom pozemku s manželmi G. vybudovali okolo r. 1959 rodinný dom. Nešlo o
žalobu o určenie vlastníctva k pozemku, ale len o vydanie listiny, na základe ktorej by bolo možné
nehnuteľnosti previesť v pozemkovej knihe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Na strane
3 rozsudku sp. zn. 7C/7/61 súd konštatuje, že zámenná zmluva nespĺňa zákonné náležitosti, ktoré

boli obvyklé a vyžadované v tom čase k tomu, aby mohla byť platná a účinná. Strany zámeny obišli
povinnosť spísať túto listinu na príslušnom administratívnom orgáne, uzavreli ju len medzi sebou. Súd
posudzoval vec podľa § 126 a nasl. vtedy platného Občianskeho zákonníka a žalobcovia nadobudli
vlastníctvo spracovaním. Rozloha pozemku bola ale limitovaná, preto vyplatenie 6 000 Kčs synovi
žalovaných súd považoval za dostatočnú náhradu za pozemok. Následne podaním zo dňa 22.10.2018
poukázali na to, že pokiaľ ide o užívací stav, ktorý považuje žalobca za vlastnícky podľa zámennej

zmluvy z r. 1958, tak aj na základe rozsudku súdu sp. zn. 7C 7/61 sa javí pravdivým tvrdenia
žalobcu, že k zámene nehnuteľnosti došlo. Ale súd v roku 1962 už skonštatoval, že manželia Borbélyoví
nadobudli vlastníctvo spracovaním k pozemku, kde sa nachádza dom a dvor. Zámenná zmluva ale
nespĺňala zákonné náležitosti, preto nejde o platný právny úkon. Zostáva na žalobcovi, aby preukázal
dobromyseľnosť držby k predmetu sporu, keďže súd v konaní sp. zn. 7C 7/61 spochybnil platnosť

zámennej zmluvy pre nesplnenie formálnoprávnych náležitostí. Je otázne, kedy prestal byť žalobca,
resp. právni predchodcovia dobromyseľnými vzhľadom na skutočnosti, uvádzané v rozsudku.

7. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 29.11.2018 konštatovali, že z vyjadrení žalovaných v 2., 9. a
10. rade vyplýva, že uznávajú existenciu zámennej zmluvy medzi právnymi predchodcami žalobcu a

žalovaných ako aj to, že jej predmetom boli pozemky v rozsahu, ako sú predmetom sporu. Pokiaľ ide
o dobromyseľnosť predchodcov žalobcu, uviedli, že súd nespochybnil zámennú zmluvu, inak by žalobe
nevyhovel. Pretože pozemok je väčší ako má byť, je predpoklad, že im v rámci pôdneho fondu bude
pôda odobratá, pričom táto otázka ale nepatrí do skúmania súdu. Skutočnosť ohľadne rozsahu užívania
pozemkov žalovaní nespochybňujú. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku z r. 1962 bolo vydané

súdom uznesenie pod Čd. 209/64 zo dňa 05.02.1964 a v pkn. vl. 1355 bolo ohľadne parc. č. XXX vložené
pod B12 a/ vlastnícke právo v 1 na P. G. a pod B 12 b/ v 1 na M. G.. Týmto je preukázaná dobromyseľnosť
právnych predchodcov žalobcu, a to aj s poukazom na § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Žalovaní v 2.,9. a 10. rade nakoniec vo vyjadrení zo dňa 13.02.2019 dospeli k názoru, že podľa nich

nikdy k zámennej zmluve nedošlo, právna predchodkyňa žalobcu sa ujala pozemku, začala ho užívať,
postavila dom, ale pozemok, ktorý poskytla ako zámenu za ten, do ktorého užívania vstúpila, nikdy
právnym predchodcom žalovaným neodovzdala, oni ho neužívali, neujali sa ho a nikto nevie, kto ho
užíva. Tým pádom k naplneniu zámennej zmluvy nedošlo. Ak ku faktickej zámene pozemkov nedošlo
a predchodkyňa žalobcu užívala aj naďalej pozemok, tak nie je možné hovoriť o pôvodnom spôsobe

nadobudnutia vlastníctva.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, v rámci ktorého právny zástupca žalobcu zotrval na podanej
žalobe, pričom zdôraznil, že existencia zámennej zmluvy je preukázaná rozsudkom súdu sp. zn. 7C
7/61. Žalovaní v 2., 9. a 10. rade ako právni nástupcovia Z. G., ktorý ako svedok v tom konaní uznal

existenciu zámennej zmluvy, popierajú tieto skutočnosti.

10. Žalovaná v 1. rade ako nástupkyňa po P. G., so žalobou nesúhlasila, navrhla ju zamietnuť.
Nehnuteľnosti zdedila po starom otcovi, cíti sa byť ich vlastníčkou. Podľa nej sú pozemky za rodinným
domom, v nájme.

11. Právny zástupca žalovaných v 2. 9. a 10. rade nesúhlasil so žalobou, spochybnil dobromyseľnosť
žalobcu, ako aj reálne uzatvorenie zámennej zmluvy, pretože nemajú vedomosť o pozemku, ktorý mal
byť zamenený a takýto ani neexistuje. Nie je možné akceptovať stav, kedy žalobca by mal byť vlastníkom
sporného pozemku ako aj pozemku, ktorý mal byť zamenený. Tvrdil, že k zámene nedošlo, čo vyplýva

aj z rozsudku súdu z roku 1962, v ktorom sa uvádza, že účastníci zámennú zmluvu podpísali len medzi
sebou a obišli administratívny postup. Ide o právnu otázku, tj. či je možné opierať žalobcom tvrdenú
dobromyseľnosť o neexistujúci právny titul, ktorý nebol vykonaný.12. Zástupca žalovaného v 12. rade ako aj žalovaných v 3. až 8. rade, 13., 15., 16. a 23. rade sa
pridržal svojho stanoviska a pre prípad, ak sa nepreukáže opak, navrhol žalobe vyhovieť, inak ak dôjde
k predloženiu dôkazov, tak zamietnuť.

13. Žalovaná v 11. rade nesúhlasila s podanou žalobou, podiel na nehnuteľnostiach zdedila po otcovi,
neb. Q. G. a platí za pozemok aj dane. Nevedela, odkedy je pozemok ohradený, ani to, kto staval dom
na pozemku a ani to, prečo tam G. bývali. Nikdy nenamietala užívaniu pozemkov voči žalobcovi a ani
voči jeho právnym predchodcom a nevedela, či niečo namietal neb. Q. G.. Pozemok užíva podľa nej už

asi 15 rokov Z. K., má s ním uzatvorenú zmluvu.

14. Žalovaná v 14. rade uviedla, že voči žalobe nemá žiadne výhrady, je dedičkou po tete Y. I., zomr.
XX.XX.XXXX. Táto nehnuteľnosť nebola predmetom dedenia.

15. Žalovaní v 18. a 19. rade nevedeli uviesť, prečo sú žalovanými, keď nie sú evidovaní ako vlastníci

na spomínaných listoch vlastníctva, ale žalovaná v 18. rade potvrdila, že p. G. Z. bola sestra jej svokry
a G. K. bola jej svokra. Žalovaný v 19. rade potvrdil, že sú to jeho príbuzné.

16. V priebehu konania právny zástupca žalobcu vzal žalobu voči žalovanému v 12. rade späť a navrhol
konanie voči nemu zastaviť a takisto navrhol pripustiť do konania M. G., Upresnil, že pod B6 G. Z. bola

rehoľná setra, zomrela slobodná a bezdetná. Jej dedička - sestra M. K., zomrela a jej nástupkyňou je
aj žalovaná v 17. rade, dcéru D. L., ktorej dedičmi sú jej manžel ako žalovaný v 20. rade a deti - O.
ako žalovaný v 21. rade a O. ako žalovaná v 22. rade. M. K. mala aj syna Z., ktorý zomrel a dedičmi
sú žalovaná v 18. rade ako jeho manželka a syn ako žalovaný v 19. rade. Nehnuteľnosti boli ohradené
právnymi predchodcami žalobcu v r. 1959 až 1960, a to agátovými stĺpmi a pletivom. V r. 2017 až 2019

boli osadené nové stĺpiky, pričom niektoré z pôvodných stĺpov sú zachované aj v súčasnosti. Dane za
nehnuteľnosti platila M. G., ide o výmeru 44,15 á.

17. Súd uznesením zo dňa 26.07.2019, č. k. 9C/97/2017-150 pripustil, aby do konania na strane
žalovaného pristúpila ako žalovaná v 24. rade M. G., rod. Z., správcom je Slovenský pozemkový fond

Bratislava.

18. V rámci konania bol vypočutý samotný žalobca, ktorý uviedol, že žalobu podal z dôvodu evidencie
duplicitného vlastníctva. Pokúšal sa pôvodne o dohodu, ale keď mu žalovaná v 10. rade povedala, že
nič nepodpíše, považoval za zbytočné kontaktovať ostatných. Mal vedomosť o zámennej zmluve, boli

pri tom aj svedkovia. Manželia G. si chceli postaviť dom. Okrem výmeny pozemkov predkovia zaplatili
manželom G. aj sumu 6 000 Kčs ako vyrovnanie hodnoty pozemkov ako aj ostatné výdavky s tým
spojené. Na výmenu im dali pozemok pri potoku Kádanka, pestovali sa na ňom poľnohospodárske
plodiny. Ide o pozemok, ktorý nachádza na konci záhrady p. M. G., ukázal mu to priamo svedok X. s
tým, že ide o pozemok, ktorý si dali na seba zapísať. Okrem toho povedal, že tam má pozemok, od Anny

Borbély a jeho žena ho nechce. Vedel od svojej mamy, že tento pozemok začali G. aj užívať, ale potom
ho dali do družstva, tak to bolo obvyklé. Po manželoch G. zdedil dom, ale v užívaní nehnuteľností mu
bráni skutočnosť, že nie je ich vlastníkom. Zamenené pozemky sa nachádzali na okraji intravilánu, ale
žalovaní ich nechcú, nevyhovuje im poloha. Žalovaná v 11. rade má v nájme len parc. č. XXX/
XXX, v polovici, zvyšná výmera je ohradená už asi 50 rokov. Právni predchodcovia užívali nehnuteľnosti

tak, ako sú oplotené už od roku, kedy ich reálne zamenili. Kvôli sporným pozemkom nikdy nebol žiaden
problém,veďprávnipredchodcoviasadohodlinaichužívaní,čojezrejmézrozsudku.Prvýkrátsaotázka
začala riešiť potom, čo oslovil po oboznámení sa s listom katastra žalovanú v 10. rade. Žalovaní v 2.,9.
a 10. rade nemali záujem pozemky užívať. Stará sa o nehnuteľnosti, udržuje ich na svoje náklady. Ale
obnovuje len to, čo je nevyhnutné. Z tohto dôvodu bolo dané čiastočne aj nové pletivo. Pani G. neriešila

usporiadanie pozemkov v rámci ROEP preto, že si bola vedomá toho, že je ich vlastníčkou. Až následne
sa objavilo duplicitné vlastníctvo. Nie je pravda, že pozemky sú zarastené, sú poorané a udržiava ich.
Tvrdenia o zlomených prstoch a roztrhnutej košeli preukázané ani potvrdené podľa neho neboli, jeho
teta bola dobrý človek. Dom po jej smrti upratal, dovtedy mu to teta nedovolila. Staral sa o ňu, chodil
domov z Rakúska každý týždeň, inak tam chodila aj jeho dcéra.

19. Žalovaný v 9. rade si pamätal, že ako chlapec chcel ísť s otcom orať na túto roľu asi v r. XXXX-XXXX
a M. G. ich tam nepustila, kričala na nich, že je to ich a vtedy otcovi roztrhla košeľu. Nevedel o tom, že
by starí rodičia boli ohľadne pozemkov na súde a ani to, že by Z. G. ako jeho otec sa k niečomu takémuvyjadroval. Podľa neho k výmene nedošlo a dedko vždy hovoril, že je to ich roľa. On sa nedomáhal
užívania pozemkov, ale vedel, že je to ich, zdedili to. Túto roľu im zobrali, nevie, že by bola nejaká
výmena. Pozemky sú ohradené, asi od r. 1960, stojí tam dom, ktorý postavila M. G., rod. H.. Pamätal

si, že ohľadne ohradenia pozemkov sa medzi sebou hádali.

20. Žalovaná v 10. rade v rámci svojej výpovede vedela o tom, že ich predkovia nehnuteľnosť užívali
a koncom 50.tich rokov im ju zobrali. Z počutia vie, že k zámene nedošlo a nevie, že by jej otec
Ján G. sa k tejto veci vyjadroval v rámci súdneho konania. Podľa nej M. G. roztrhala Z. G. košeľu,

dolámala prsty Agneše G.. Nevedela, kde by mali byť zamenené pozemky, do družstva dali pozemky len
z maminej strany. Nepokúšala sa dostať na pozemky, sú zarastené. Žalobca za ňou prišiel po smrti M.
a chcel sa dohodnúť ohľadne nich. Osobne na pozemky pracovať nikdy nechodila, obrábali ich právni
predchodcovia žalobcu, veď ich mali oplotené. Podľa nej k zámene nedošlo, M. G. im pozemok zobrala
a ohradila si ho.

21. V rámci konania bol vypočutý svedok - I. G., ktorý uviedol, že býval v 50. až 60. rokoch (do r. 1969) na
tejto ulici a bol tretím susedom. Manželia G. si tam postavili dom asi v r. 1958 -1959, ohradili si pozemky.
Dovtedy pozemky užíval Ján Baláži a od roku 1958 to boli už len manželia G.. Nikdy nepočul o nejakom
spore medzi nimi navzájom a ani o tom, či došlo k ich predaju alebo výmene.

22. Svedkyňa M. N. uviedla, že poznala osobne právnych predchodcov strán sporu - tj. manželov G.
a G.. Dom postavili G.. Či tento pozemok kúpili alebo vymenili s G., nevedela povedať. Pozemky sa
ohradili a nevedela o tom, že by sa niekedy o tieto pozemky hádali.

23. Svedok Y. I. potvrdil, že dom postavili manželia G., pričom predtým patril H. G.. Aj otec P. G. slúžil u

H., a potom mu tento pozemok dal. Nevedel, či sa ohľadne pozemku hádali.

XX. Svedok I. X. ako manžel žalovanej v 10. rade uviedol, že Z. G. ako jeho svokor mu viackrát tvrdil,
že tie pozemky patria jemu. O M. G. sa starala obec, keď zostala sama a on ako starosta bol osobne
za ňou v roku 2010, keď začal v obci ROEP. Ona si pozemky neusporiadala. Pokiaľ vie, Z. G. nikdy

nesúhlasil s tým, aby pozemky patrili G.. Jej manžel sa o pozemok riadne staral, pokiaľ žil, obrábal ho.
Pozemok bol oplotený. Myslel si, že M. G. vedela, že pozemky nie sú jej, preto si ich neusporiadala
cestou vydržania. Mala sa vyjadriť tak, že to nie sú jej pozemky. V rámci ROEP si ich tiež neusporiadala.
Podľa neho zamenené pozemky, ktoré dal svokor M. G., užíva družstvo, pričom nevie, kde by mohol byť
tento pozemok. Žalobca pracoval v Rakúsku, preto sa o ňu ani nestaral. Pozemok je oplotený, pletivo

vyzerá ako pôvodné; všetko je opustené a zarastené zelinou. Nevedel, kedy bol plot postavený, ale je
to min. 30 rokov. Uviedol, že G. nebol umožnení zo strany G. prístup na pozemok a že vraj ho chceli
užívať. Nevedel o hádkach medzi nimi a ani o tom, či Z. G. vykonal nejaké kroky k tomu, aby pozemok
mohol užívať.

25. Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že pozemky patrili Z. G., ktorý bol dedičom. Osobne
poznala M. G. a tá jej povedala, že sa nejako dohodli, ale nič si neplatili. Roľu nevidela, chodil tam jej
manžel s otcom, kým bola ich. O nehnuteľnosti sa staral manžel p. G.. Pozemky užívala M. G., tá tam
postavila s manželom aj dom. J., či sa manželia G. a G. hádali ohľadne pozemkov ani to, či bolo medzi
nimi vedené súdne konanie.

26. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči poukázal na to, právni predchodcovia žalobcu - P.
a M. G. užívali ku dňu svojej smrti pozemky ako svoje vlastné, a to nerušene, nepretržite, dobromyseľne
od 31.08.1950. Právny nárok je daný podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia žalobcu boli
preukázané výsluchom svedkov Štefana G., M. N. a Y. I.. Rozsah užívania nehnuteľností tak ako

sú zakreslené v geometrickom pláne boli overené obhliadkou na mieste samom, kde bolo vidieť, že
stĺpy oplotenia sa nachádzajú na mieste pôvodnej ohrady. Za najpodstatnejší dôkaz označil rozsudok
Okresného súdu sp. zn. 7C 7/61, ktorý vyvracia tvrdenia žalovaných v 2., 9. a 10. rade. V rámci
neho Kolomon a M. G. ako právni predchodcovia žalovaných uznali vlastnícke právo manželov G. a
túto skutočnosť potvrdil ako svedok aj ich syn - Z. G.. Uznali, že zámenná zmluva bola uzatvorená

31.08.1958, pričom boli zamenené pozemky takej istej výmery a na viac boli zo strany G. vyplatené
aj peňažné prostriedky. Tým pádom zmluva bola uzatvorená za prítomnosti svedkov a následne
si tam predchodcovia žalobcu postavili aj dom. Práve svedok Z. G. uznal prevzatie peňazí, preto vspore vypočutý svedok X. nemal reálnu vedomosť o tom, o čom hovoril. Trovy si uplatnil len voči tým
žalovaným, ktorí žalobe odporovali.

27. Žalovaná v 1. rade v záverečnej reči uviedla, že pozemky zdedila po matke, ktorá ich predtým zdedila
po otcovi Františkovi, zomr. v r. 1992. Na pozemok nechodila, chodila tam jej babka.

28. Právny zástupca žalovaných v 2., 9. a 10. rade v záverečnej reči nesúhlasil so žalobou, pretože
žalobcom uvádzaný titul nemá naplnené všetky znaky, vyžadované zákonom pri vydržaní. Okrem

splnenia doby držby sa vyžaduje aj dobromyseľnosť, ktorá sa musí prejavovať aj navonok. Nesmie ísť o
subjektívne presvedčenie, musí sa prejaviť objektívne, teda či žaloba alebo jeho právny predchodcovia
aj pri bežnej opatrnosti mohli vedieť, že im vlastnícke právo patriť nemusí. Rozsudok sp. zn. 7C 7/61
ukladá len povinnosť uzavrieť platný právny úkon. Žalobca z neho účelovo vytrháva fragmenty v jeho
prospech, pričom rozhodnutie obsahuje aj konštatovanie, že právny úkon nebol platne uzatvorený. Platí
vo všeobecnosti, že nadobúdať práva a ukladať povinnosti možno len na základe platných právnych

úkonov. Vo vzťahu k dobromyseľnosti právnych predchodcov žalobcu títo už v čase vydania rozsudku
v roku 1962 vedeli, že údajná zámenná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, tj. právo im
nepatrí a nemusí patriť. Vedeli, že právny úkon je ešte len potrebné uzavrieť, hoci až do smrti žiadny
úkon uplatňujúci toto právo voči právnym predchodcom žalovaných neurobili. Preto celá doba užívania
nehnuteľností nie je dobromyseľná. Subjektívne presvedčenia právnych predchodcov žalobcu z tohto

rozhodnutia nemôžu vychádzať. Dobromyseľnosť sa nemôže týkať všetkých nehnuteľností, preto už v
samotnom rozsudku na str. 3 je uvedené, že predmetom je len pozemok pod rodinným domom, resp.
zastavaných častí. O zvyšnej časti malo byť rozhodované neskôr a mala byť odobratá v rámci pôdneho
fondu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o platnom uzatvorení zámennej zmluvy, a to aj z dôvodu, že
nedokázal existenciu pozemku, ktorý mali G. dostať. Práve M. G. si bola vedomá toho, že jej pozemky

nepatria, to vyplýva z výpovede žalovanej v 2. rade a svedka X.. Existencia zámennej zmluvy nebola
preukázaná ani výpoveďami svedkov, ktorých navrhol žalobca. Oni len vypovedali, kto pozemky užíval,
nebolo preukázané, že by právni predchodcovia žalovaných nadobudli zamenený pozemok. Pretože
žalobca nesplnil podmienky k tomu, aby sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností, navrhol žalobu v
celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

29. Zástupca žalovaného v 12. rade v záverečnej reči ako zástupca nezistených vlastníkov nechal na
rozhodnutí súdu, či sporové strany dostatočne preukázali svoje skutkové tvrdenia a či uniesli dôkazné
bremeno. V tomto prípade neprichádzala do úvahy dohoda podľa platnej legislatívy, preto musia byť
žalovanými v tomto spore. Uviedol to z dôvodu, že tento spor ako správcovia nezistených vlastníkov

nevyvolali a žalobe nerozporovali. Preto nesúhlasili s tým, aby boli zaviazaní na náhradu trov konania.

30. Žalovaná v 11. rade v záverečnej reči len skonštatovala, že pozemok zdedila po otcovi Ondrejovi
a pozemok prenajala.

31. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, a to
o najmä: výpis z LV č. XXXX a XXXX pre kat. úz, I. U., oznámenie Okresného úradu Nitra zo dňa
14.112016, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C 7/61, geometrický plán č. 110/2016 Jozefa
Chudého, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 28D/364/2014, sp. zn. 22D/2078/2008, 23D/301/2014, výpis z
pozemkovej knihy pri vl. č. XXXX, uznesenie Čd XXX/XX, rozhodnutiami Obce Veľký U. o vyrubení dane

na tok 2009, 2011-2014, fotografie pozemkov, potvrdenie Št. not. v Nitre zo dňa 20.12.1962, zmluva o
nájme, výsluchom svedkov - p. I. G., M. N., Y. I., I. X., fotografiami zo dňa 28.06.2019, zápisnicou o
obhliadke zo dňa 22.11.2019, osvedčením o dedičstve sp. zn. D 1154/99, osvedčenie o dedičstve sp.
zn. D 1153/99, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 22D/1097/2006, D 2268/91, osvedčenie o dedičstve sp.
zn. D 300/01, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 22D 1384/2007, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 22D

2078/2008, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 28D 364/2014, spis Čd 209/64, vyjadreniami strán sporu a
zistil nasledovný skutkový stav a uvedený spor takto právne posúdil:

32. Na LV č. XXXX pre kat. úz. I. U., na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti, evidované ako pozemky parc.
reg. E, a to parc. č. 781/100 orná pôda vo výmere 2 000 m2 a parc. č. 781/200 orná pôda vo výmere 6

550 m2, je pri vlastníkoch pod B2 - S. G. (žalovaná v 2. rade), titul nadobudnutia: ROEP, 22D 1384/07,
pod B10 - P. G. (žalovaný v 9. rade) a pod B11 - S. X. (žalovaná v 10. rade), titul nadobudnutia: ROEP,
D 2268/91, uvedená poznámka, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti parc. reg. E
č. 781/100, 781/200, bola spochybnená podľa § 39 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. s vlastníkom por č. 13.Vlastníkom pod B13 je neb. M. G., rod. H., titul nadobudnutia ROEP, PKV 1355, B 12b, č.d. 209/1964,
pričom pri jej mene je evidovaná tá istá poznámka vo vzťahu k B2,10,11. Žalovaná v 1. rade je evidovaná
pod B1, ako titul nadobudnutia je uvedené: ROEP, 22D 1881/2003.

33. Na LV č. XXXX pre kat. úz. I. U., sú zapísané nehnuteľnosti, evidované ako pozemky parc. reg. E, a
to parc. č. XXX/XXX orná pôda vo výmere 14 m2, parc. č. 779/200 orná pôda vo výmere 11 m2, parc.
č. 780/100 orná pôda vo výmere 82 m2 a parc. č. 780/200 orná pôda vo výmere 267 m2.

34. Geometrickým plánom č. 110/2016, vyhotoveným Jozefom Chudým dňa 12.12.2016, úradne
overeným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor pod č. 2729/2016 dňa 28.12.2016 Ing. Henrietou
Streškovou, z pozemkov, evidovaných na LV č. XXXX - XXX/XXX, XXX/XXX a na LV č. XXXX - XXX/
XXX, XXX/XXX, bola odčlenená výmere 4 446 m2. Konkrétne:
- z parc. č. XXX/XXX ide o výmeru 23 m2, z parc. č. XXX/XXX ide o výmeru 350 m2, pričom došlo k
vytvoreniu novej parc. reg. „C“ č. 781/1 zastavané plochy vo výmere 373 m2,

- z parc. č. XXX/XXX ide o výmeru 83 m2, z ktorej došlo k vytvoreniu novej parc. reg. „C“ č. XXX/X
zastavané plochy vo výmere 83 m2,
- z parc. č. XXX/XXX ide o výmeru 59 m2, z parc. č. XXX/XXX ide o výmeru 597 m2, pričom došlo k
vytvoreniu novej parc. reg. „C“ č. XXX/X záhrada vo výmere 656 m2,
- z parc. č. XXX/XXX ide o výmeru 210 m2, z parc. č. XXX/XXX ide o výmeru 2694 m2, pričom došlo k

vytvoreniu novej parc. reg. „C“ č. XXX/X orná pôda vo výmere 2904 m2,
- z parc. č. XXX/XXX ide o výmeru 44 m2, z parc. č. XXX/XXX ide o výmeru 386 m2, pričom došlo k
vytvoreniu novej parc. reg. „C“ č. XXX/X záhrada vo výmere 430 m2.

35. Z oznámenia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, zo dňa 14.11.2016, vyplýva, že žalobca

bol oboznámený s tým, že v kat. úz. I. U. bol dňa 23.03.2015 zapísaný Register obnovy evidencie
pozemkov (ROEP) a pri zápise na LV č. 2958 pri vlastníčke B13 - M. G., vyznačená poznámka
o duplicite vlastníctva. Uvedenú duplicitu je možné odstrániť s poukazom na § 36a katastrálneho
zákona len uzatvorením dohody alebo je potrebné podať návrh na súd na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam.

36. Z osvedčenie o dedičstve po neb. P. G., právnym predchodcom žalobcu, sp. zn. 22D/2078/2008, je
zrejmé, že predmetom dedenia boli pozemky vo vl. č. XXXX ako parc. XXX pd B 12/a v 1, a
nadobudla ich jeho vtedy žijúca manželka M. G., rod. H.. Z pkn. vl. č. XXXX pre kat. úz. I. U., ktoré je
súčasťou tohto dedičského spisu, vyplýva, že pôvodnými spoluvlastníkmi arc. č. XXX boli aj pod B3 H.

G. a pod B4 M. G. (zápis z roku 1920, v podiele každý 1/4), ale ku dňu 04.02.1964, čd. 209 došlo vo
vlastníkoch pozemku k zmene, spočívajúcej v tom, že Koloman a M. G. boli vymazaní a na ich miesto
boli ako vlastníci zapísaní pod G a) P. G. v podiele 1 a pod B12 b) M. G., rod. Kováč v podiele 1.

37. Z osvedčenia o dedičstve po neb. M. H., právnej predchodkyne žalobcu, sp. zn. 28D/364/2014, je

zrejmé, že predmetom dedenia boli pozemky, v tom čase už evidované na LV č. XXXX ako parc. reg.
„E“ č. XXX/XXX a XXX/XXX v podiele 2/4, pričom ich nadobudol žalobca. Iné pozemky nevlastnila.

38. Z rozhodnutí Q. I. U. o vyrubení dane z nehnuteľnosti pre daňovníčku M. G., vyplýva, že jej bola
vyrubovaná daň z pozemkov o celkovej výmere 4 523 m2, z toho orná pôda vo výmere 4415 m2, záhrady

vo výmere 48 m2 a zastavané plochy vo výmere 60 m2.

39. Z uznesenia Štátneho notárstva Nitra zo dňa 30.09.1963, sp. zn. D 991/63-14, je zrejmé, že neb.
H. G. zomrel dňa 22.07.1963, pričom predmetom dedenia bola p. č. 781, pk.vl. XXXX pre kat. úz. I. U.,
B3 v 1. Vlastníkom sa stal Z. G.. Toto uznesenia bolo súčasťou spisu, vedeného po neb. H. G. pod sp.

zn. D 1154/99.

40. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Nitre sp. zn. D 2268/91 zo dňa 08.06.1992, po neb. Z. G., zomr.
07.07.1991, predmetom dedenia bola p. č. 781, pk.vl. XXXX pre kat. úz. I. U., B3 v 1. Vlastníkom sa stali
D. G. (po ňom jeho manželka ako žalovaná v 2. rade), František G., S. X., každý v podiele 1/3 z podielu.

Toto uznesenie bolo súčasťou spisu, vedeného po neb. Z. G. aj pod sp. zn. D 22D/1097/2006.

41. Z rozsudku Okresného súdu v Nitre sp. zn. 7C 7/61-22 zo dňa 16.05.1962 vyplýva, že bolo vedené
súdne konanie medzi manželmi Borbélyiovými (P. a M.) ako žalobcami a manželmi G. (H. a M.) akožalovanými.Predmetombolovydaniespôsobilejlistinykprevoduvlastníckehopráva;súdžalobevyhovel
auložilžalovanýmpovinnosťvydaťžalobcomsúdulistinukprevoduvlastníckehoprávananehnuteľnosť,
zapísanú v pozemkovej knihe v kat. úz. Obce I. U. k parc. č. XXX roľa vo výmere 1 kat. jutro 832

štv. siah pod B3 v 1 a pod B4 v 1, do 30 dní pod exekúciou. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 25.06.1962. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že žalovaní uznali urobenie zámennej zmluvy
dňa 31.08.1958 za prítomnosti svedkov s otcom žalobcov I., ktorý odovzdal pozemky v takej istej
výmere žalovaným a tí odovzdali sporný pozemok (parc. č. XXX) otcovi žalobcov. Žalobcovia doplatili
žalovaným 6 000 Kčs a ich otec im zamenený pozemok dal od užívania a oni si ňom postavili na

základe stavebného povolenia rodinný dom, v ktorom bývali. Z. G. ako syn žalovaných v rámci konania
ako svedok uznal, že za vyrovnanie výmeny pozemkov prevzal od svojich rodičov - žalovaných 6 000
Kčs. Žalovaní podmieňovali prípadné zmierenie rôznymi okolnosťami, buď úhradou škody za vyrúbané
stromy, uhradením trov konania. Súd zistil, že zámennú zmluvu robili medzi sebou I. G. a H. G., za
prítomnosti manželky M., ktorá uznala, že o všetkom vedela a bola pri uzatvorení zámennej zmluvy, teda
súhlasila s ňou. Boli tam prítomní aj žalobcovia. Zo zmluvy vyplývalo, že I. G. zamieňa svoje pozemky

s pozemkami žalovaných pre svojho syna P. na postavenie domu, tj. že žalovaní vedeli, že pozemok je
určenýpreP.G..Pozemky,ktorédostaliodI.G.,zostalivJRD,kamajonisamivroku 1960vstúpili.Ďalej
súd uviedol, že z dôvodu, že zadná časť pozemku susedí s pozemkami JRD, je predpoklad, že bude
žalobcom odobratá. Súd bral do úvahy aj to, že žalobcovia vyplatili na vyrovnanie akosti pozemkov 6 000
Kčs. Po uzatvorení zmluvy žalobcovia postavili v roku 1959 na pozemku dom, vtedy sa žalovaní proti

tomu nijako neohradili, ale pred súdom uviedli, že pozemky, ktoré zamenili, sú v JRD. Súd vyhodnotil
ich konanie ako špekulatívne, pretože aby obišli administratívne orgány, zmluvu urobili len doma, aby
im vyplatená suma doplatená ako rozdiel akosti pozemku nebola vzatá na nedoplatku soc. poistenia a
pod. Žalobcovia konali dobromyseľne a na základe zámeny na pozemku postavili po vydaní stavebného
povolenierodinnýdom.Akbykonalineoprávnene,stavbabyimbuďzostranyžalovanýchaleboštátnych

orgánov, povolená nebola. Práve otec žalobcov chodil cez žatvu pracovať žalovaným. Z potvrdenia zo
dňa 20.12.1962, vydaného Štátnym notárstvom v Nitre, vyplýva, že bola zaplatená aj suma 1 400 Kčs
ako poplatok za konanie.

42. Na základe tohto rozsudku požiadali dňa 04.02.1964 P. a M. G. o registrovanie rozsudku ako aj o

prevod vlastníckeho práva. Dňa 05.02.1964 bolo vydané Okresným súdom uznesenie pod Čd 209/64,
ktorým súd povolil v pozemkovej knihe kat. úz. I. U., vo vl. č. XXXX na parc. č. XXX podľa B3 a B4
v 1 k celku na menách H. a M. G. nasledovný zápis: Podľa rozsudku súdu zo dňa 16.05.1962, čj. 7-
C-7/61-22, vkladá sa vlastnícke právo titulom kúpy, na základe úradného uznania, manželov P. a M. G.,
u každého v podiele 1. Rozhodnutie sa doručovalo aj manželom Balážiovým a proti tomuto uzneseniu

nebola podaná sťažnosť, preto bolo zaevidované na vl. č. XXXX.

43. Súd vykonal dňa 22.11.2019 obhliadku nehnuteľností - pozemkov, nachádzajúcich sa v obci I. U.,
kat. úz. Veľký U., ktoré sú evidované na LV č. XXXX a XXXX. Pozemky, ktoré boli predmetom obhliadky
a ktoré sú zároveň predmetom sporu o určenie vlastníckeho práva, sú na katastrálnej mape evidované

ako parc. reg. „C“ bez založeného listu vlastníctva ako parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X. Z
miestnej komunikácie, evidovanej ako Horný koniec (parc. č. XXXX/X) je vstup na pozemok - parc. č.
XXX/X, pričom na časti tohto pozemku sa nachádza i stavba - dom so súp. č. XXX, ktorý je vo vlastníctve
žalobcu a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Nehnuteľnosti sú oplotené, z prednej časti sa nachádza
aj železná otváracia brána a malá bránka. Po ľavej strane pozemku sa nachádza spevnená betónová

plocha, pričom za rodinným domom sú umiestnené ešte 2 stavby bez súpisného čísla, a to garáž v
ľavej časti pozemku pri pohľade spredu od ulice a ďalšia stavba s prístreškom (na parc. č. XXX/X)
v pravej časti pozemku pri pohľade od ulice. Za týmito stavbami sa nachádzajú už len pozemky bez
stavieb, pričom tieto boli v čase ohliadky v celom rozsahu poorané, a to tak parc. č. XXX/X ako aj č.
XXX/X. Po oboch stranách pozemkov sú umiestnené železné stĺpy, na ktorých bolo natiahnuté pletivo.

Na konci parc. č. XXX/X sa nachádzajú stromy ako aj stĺpy, pričom jeden z nich bol ešte aj pôvodný
drevený stĺp. Pozemok - parc. č. XXX/X je prístupný aj zo zadnej strany. Za pozemkom parc. č. XXX/X sa
nachádza cesta a bezprostredne za ňou je potok, ktorý má regulovaný breh z oboch strán. Pri obhliadke
boli vyhotovené fotografie, ktoré súd súčasťou spisu.

44. Podľa § 382 zák. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka (zámenná zmluva), ustanovenia o kúpnej
smluve treba primerane použiť aj na smluvu, ktorou si strany vymeňujú vec za vec, a to tak, že každá
zo strán sa považuje pri veci, ktorú výmenou dáva, za stranu predávajúcu a pri veci, ktorú výmenou
prijíma, za stranu kupujúcu.45. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

46. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam,
ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve
štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 ).

47. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

48. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú

primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

49. V prvom rade súd poukazuje na to, že z dôvodu, že žalobca v priebehu konania vzal žalobu späť voči
žalovanému v 12. rade - Slovenský pozemkový fond, konanie voči nemu zastavil a rozhodol aj o tom,
že žalovaný v 12. rade nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pretože si ich neuplatnil a

ani mu žiadne nevznikli. Súd tak postupoval podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej CSP) ako aj podľa čl. 17 základných princípov CSP; zastavenie konania procesne zavinil žalobca.

50. V prvom rade sa súd musel vyporiadať s otázkou, či má žalobca naliehavý právny záujem na podanej
žalobe tak, ako to predpokladá § 137 písm. c) CSP. Súd dospel k názoru, že na strane žalobcu je daný

naliehavý právny záujem, pretože z listu vlastníctva č. 2958 vyplýva, že pri vlastníkoch pod por. č.
2,10,11 a 13 je evidovaná poznámka o duplicite vlastníctva. Odstránenie tohto rozporu je možné jedine
dohodou podľa § 36a zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. V prípade, ak k takejto
dohode nedôjde, priamo toto ustanovenie odkazuje dotknutú osobu na podanie žaloby o určenie práva
k nehnuteľnosti. Samotný žalobca postupoval v zmysle oznámenia Okresného úradu Nitra, katastrálny

odbor zo dňa 14.11.2016 a podal predmetnú žalobu. Súd konštatuje, že jedine touto žalobou je možné
domôcť sa zmeny v katastri nehnuteľností. Žalobca, ako právny nástupca manželov Borbélyových podľa
dedičských rozhodnutí, sa domáha, aby nehnuteľnosti, vytvorené geometrickým plánom č. XXX/XXXX,
patrili do ich dedičstva v celosti, teda mal za to, že ich nadobudli tak podľa zámennej zmluvy ako
aj vydržaním. Z uvedeného dôvodu je daný naliehavý právny záujem na žalobe, jeho povinnosťou

bolo uplatniť žalobu voči všetkým vlastníkom, evidovaným na listoch vlastníctva. Žalobca je v spore aj
aktívne vecne legitimovaný, pretože táto skutočnosť je preukázané osvedčeniami o dedičstve po neb.
Františkovi a M. G..

51. V spore súd považoval za nesporné a mal to preukázané aj výpisom z LV č. XXXX a XXXX pre

kat. úz. I. U. ako aj vyjadrením jednotlivých žalovaných, že všetci žalovaní sú v spore pasívne vecne
legitimovanými subjektmi, a to či už ako vlastníci dotknutých nehnuteľností - žalovaní v 1., 2., 9.,10.,11.,
resp. ako právni nástupcovia po vlastníkoch, evidovaných na listoch vlastníctva - žalovaní v 14., 17. -22.
rade, ako aj neznámi vlastníci - žalovaní v 3. až 8. rade.13., 15., 16., 23. a 24. rade, ktorých zákonným
zástupcom je Slovenský pozemkový fond.

52. Spornou zostala otázka, či právni predchodcovia užívali pozemky oprávnene a či sa mohli stať ich
vlastníkmi. V spojitosti s tým súd uvádza, že žalovaní v 14.,17. - 22. rade, nemali voči žalobe žiadne
pripomienky ani výhrady.

53. K námietkam žalovanej v 11. rade - U. S., ktorá tvrdila, že ad 1) nenamieta užívanie pozemkov voči
žalobcovi a ani voči jeho právnym predchodcom a nevie, či niečo namietal neb. Q. G., ad 2) pozemok
užíva podľa nej už asi XX rokov Z. K., má s ním uzatvorenú zmluvu, súd uvádza, že ich nepovažoval
za dôvodné. Je pravdou, že predložila zmluvu o nájme na výmeru 0,21 ha, na dobu určitú, a to na 10
rokov od 01.01.2015 ako aj potvrdenie o tom, že parcelu XXX/XXX a XXX/XXX užíva Z. K. a platí za

ne dane. Tieto pozemky sú evidované ako parcely reg. „E“ a majú výmeru X000 m2 a 6580 m2. Právni
predchodcovia žalobcu neužívali pozemky v celosti, tak ako je to zakreslené v geometrickom pláne č.
210/2016, z parc. č. XXX/XXX obhospodarovali výmeru 1 030 m2 a z parc. č. XXX/XXX výmeru 3080 m2.
Práve obhliadkou nehnuteľností súd zistil a mal preukázané, že pozemky, tak ako ich žaluje žalobca, súoplotené, a nie sú v nájme nájomcu, ktorého uviedla žalovaná v 11. rade. Ide o bezprostredne susediace
pozemky, na ktorých bola aj v čase obhliadky zasiata ozimina, táto skutočnosť je preukázaná aj kópiou
kat. mapy (čl. 213) ako aj z fotky (čl. 218, spodná vpravo).

54. K námietkam žalovanej v 1. rade - Mgr. S. U., ktorá tvrdila, že ad 1) sa cíti byť ich vlastníčkou, ad 2)
podľa nej sú pozemky za rodinným domom v nájme, ad 3) na pozemok nechodila, chodila tam jej babka,
súd uvádza, že ich nepovažoval za dôvodné. Žalovaná v 1. rade nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti
o nájme pozemkov, neuviedla, kto by ich mal užívať namiesto žalobcu.

55. Súd sa v spore musel vyporiadať s námietkami žalovaných v 2., 9. a 10. rade, ktorí tvrdili, že im
pozemky patria, preto ich aj zdedili. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že parc. č. XXX, pôvodne
evidovanú na pkn. vl. XXXX pre kat. úz. I. U., nadobudli do podielového spoluvlastníctva. Nadobudli
ju v rámci dedičského konania po neb. Z.ovi G., zomr. 07.07.1991, sp. zn. D 2268/91 (teda namiesto
žalovanej v 2. rade to bol jej nebohý manžel Eduard). Ján G. túto parcelu zdedil ako jediný syn po svojom

otcovi H. G., ktorý zomrel dňa 22.07.1963, pričom predmetom dedenia bola p. č. XXX, pk.vl.
XXXX pre kat. úz. Veľký U., B3 v 1 (sp. zn. D 991/63 z 30.09.1963). V súvislosti s tým súd uvádza,
že H. G. zomrel predtým, ako došlo k zmene vlastníckeho práva na pkn. vl. XXXX v prospech P. a M.
G. (zápis v ich prospech bol zapísaný podľa Čd 209/1964 zo dňa 04.02.1964). Pravdepodobne z toho
dôvodu štátne notárstvo zaradilo do majetku neb. H. G. aj túto parcelu, pričom jeho syn ako aj manželka

museli v tom čase vedieť, že im nemôže patriť, pretože existoval právoplatný rozsudok Okresného súdu
Nitra sp. zn. 7C 7/61, podľa ktorého mal pozemok v podiele 1 patriť manželom G.. Tomu svedčí aj tá
skutočnosť, že po smrti Agneši Balážiovej, jej pôvodný podiel na pkn. vl. č. XXXX pre kat. úz. I. U. pod
B4 - 1, už nebol predmetom dedičského konania. Práve aj z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaní v 2.,9.
a 10. rade vlastnia spolu spoluvlastnícky podiel 3/12, čo zodpovedá podielu 1 len po ich otcovi, tj. po

mame už dededili a ani nemohli, pretože v čase jej smrti - dňa 19.05.1977, už táto nebola evidovaná
ako ich podielová spoluvlastníčka.

56. Na základe vznesených námietok súd teda posudzoval, či mohli právni predchodcovia žalobcu
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ku dňu svojej smrti a vykonaným dokazovaním dospel

k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. V prvom rade súd vychádzal zo záverov
rozsudkuOkresnéhosúduzodňa16.05.1962,sp.zn.7C7/61-22,zktoréhomalpreukázanéuzatvorenie
zámennej zmluvy dňa 31.08.1958. To, že táto zmluva nebola zaevidovaná v pozemkovej knihe, nemení
nič na tom, že išlo o platný právny úkon. V tom čase bol účinný prvý Občiansky zákonník (č. 141/1950
Zb.), ktorý v dôsledku spoločenských premien zaviedol zásadné zmeny v systéme vlastníckych vzťahov,

a tiež v evidencii vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Jeho vydaním v pozemkovej knihe prestal
platiť intabulačný princíp a začala platiť zásada, že vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda samotnou
listinou a so skutočným právnym stavom aj v tých priestoroch, kde dovtedy bola pozemková kniha dobre
vedená a aktualizovaná. Zámena pozemkov je jednoznačne preukázaná práve záverom súdu o tom,
že zámennú zmluvu strany uznali, pozemky zamenili a manželia G. ako noví majitelia pozemku par. č.

XXX vyplatili na vyrovnanie akosti zamenených pozemkov žalovaným - manželov G., sumu 6 000 Kčs,
čo potvrdil aj svedok, ich syn Z. G.. V nadväznosti na námietky žalovaných, že dodnes nie je zrejmé,
aké pozemky mali nadobudnúť manželia G. ako zámenu, súd uvádza, že v rozsudku z roku 1962 sa
jednoznačne konštatuje, že Vincent G. ako otec P. dal manželom G. pozemok, ktorého sa aj ujali a
aký mal ďalší osud, to nie je smerodajné pre tento spor. Predsa, ak by manželia G. neboli súhlasili so

zámenou,urobilibyužvtomčasevšetkykrokyktomu,abypozemkymanželiaG.neužívali,resp.prestali
užívať a takisto by v tom čase nemohlo byť ani manželov G. vydané stavebné povolenie, resp. ich stavba
by nebola oprávnená. Tak ako súčasná úprava zámennej zmluvy (§ 611 Občianskeho zákonníka), na
ktorú sa inak použijú primerane ustanovenia o kúpnej zmluve, umožňuje zmluvným stranám upraviť si
napr. dôvody odstúpenia od zmluvy, tak aj zák. XXX/XXXX Zb. upravoval túto možnosť tiež (napr. § 221

ods. 1, § 223 ods. 1 a §254). Okrem toho si mohli dohodnúť aj iné podmienky, pre nesplnenie ktorých by
prípadne došlo k zrušeniu zámennej zmluvy. Žiadna z týchto skutočností preukázaná nebola a súd má
za to, že žalovaní sa snažili v tomto spore opätovne len riešiť otázku, ktorú si už vyriešil súd v rozsudku
čj. 7C 7/61-22. Všetky tieto námietky súd považoval preto za účelové. Žalovaní zároveň namietali, že
žalobca sa o nehnuteľnosti nestará. Právny zástupca žalovaných v 2.,9. a 10. rade viackrát namietol

tvrdenie žalobcu o tom, že na pozemkoch bola zasiate obilnina. K tomuto tvrdeniu aj napriek tomu, že to
nie je tak podstatné pre samotné rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu, súd poukazuje na fotografie
zo dňa 29.06.2019, ktoré predložili žalovaní a ktoré sú súčasťou spisu na čl. 188 až 191. Z nich mal súdpreukázané, že v zadnej časti pozemkov, tj. za stavbami, bolo zasiate obilie, ktoré práve dozrievalo a
ešte nebolo zožaté. Preto akékoľvek námietky súd v tomto smere tiež považuje za nedôvodné.

57. Vydržanie je v právnej teórii a praxi považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia
práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok (týkajúcich sa
držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) priznávajú právne účinky aj len domnelému právu
vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektami, ak toto právo bolo
vykonávané po stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde

o právo len domnelé. Pokiaľ teda súd dôjde k záveru, že v konkrétnej veci sa má uplatniť ako
titul nadobudnutia vlastníctva vydržanie, je jeho povinnosťou komplexne skúmať splnenie podmienok
vydržania. Základnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia
vlastníckeho, prípadne iného práva, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva
pripúšťa, vo všeobecnosti sú: l) oprávnená držba, 2) uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3)
spôsobilý predmet vydržania. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené

kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu.

58. Tak v minulej právnej úprave, § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb.), § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení novely vykonanej zákonom č.
132/1982 Zb., resp. § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., ako aj

súčasnej platnej právnej úprave (§ 134 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.1992) je oprávnenosť
držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním a v pochybnostiach sa má za to, že
držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka).

59. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky vec ovláda. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také

faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá
je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám osebe nemôže byť
predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si
neprisvojuje cudziu vec, sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom
dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť

objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy
treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ
zoznámilsoskutočnosťami,ktoréobjektívnemuselivyvolaťpochybnosť otom,žemuvecprávom

patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere. Dobrá viera
držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj
k právnemu dôvodu (titulu) vzniku (nadobudnutia) vlastníctva a svedčiaceho o poctivosti nadobudnutia.
Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny
dôvod (titulus putativus). Ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že

mu takýto právny titul svedčí. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže v prípade vydržania
vlastníckeho práva, rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. zmluva
kúpna, darovacia, zámenná, dohoda spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod., ktoré právne úkony môžu trpieť vadou, resp.
formálnymi nedostatkami, teda nemusia byť perfektné.

60. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto s vecou nakladá ako so
svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k
vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené
objektívne, ak dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovania len na zisťovanie subjektívnych

predstáv držiteľa (Z IV str. 428 ods. 3).

61.Vydržanievlastníckehoprávajejehonadobudnutievdôsledkukvalifikovanejdržbyveci,vykonávanej
po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý
vec dlhodobo ovláda v dobrej viere (je dobromyseľný), ţe je jej vlastníkom so zreteľom na všetky

okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva
je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo ak
tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu
titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží.Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym ( uznesenie NS SR
2 Cdo/271/2015).

62. Podľa súdu právni predchodcovia žalobcu začali užívať pozemky v rozsahu, ako sú zamerané
geometrickým plánom č. 110/2016 od 31.08.1958, tj. v deň, kedy bola uzatvorená zámenná zmluva. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pozemky oplotili manželia G., a to už v čase, keď
začalisostavboudomu,čobolovroku1959(jetouvedenévrozsudkusúduzr.1962).Odtohtomomentu
užívali aj pozemky za domov, kde mali záhradu a ovocný sad. Tieto skutočnosti mal súd preukázané

aj výpoveďami svedkov - p. G., N. a Šafára, ktorí osobne poznali manželov G. už od 50.tich rokov.
Svedok X. tiež potvrdil, že pozemky sú oplotené min. 30 rokov, o ostatných skutočnostiach vedel len
sprostredkovane a s neb. M. G. komunikoval až v období okolo roku 2010, keď bol starostom obce.
Samotná žalovaná v 2. rade potvrdila, že M. G. jej povedala, že sa nejako s G. dohodli, ale nič si
neplatili, pozemky užívali G. ako manželia. Tvrdenia žalovaných v 9. a10. rade o tom, že ich otec niekedy
chcel ísť v rokoch 1959 až 1960 so svojim otcom orať roľu a M. G. ich tam nepustila, kričala na nich,

že je to ich a vtedy otcovi roztrhla košeľu a M. dolámala prst, sa žiadnym spôsobom nepreukázali.
Práve títo samotní žalovaní na druhej strane uvádzali, že nevedeli o žiadnom súdnom spore, preto ich
tvrdenia sa rozchádzajú a súd si ich preto ani nemohol osvojiť ako pravdivé. Aj z výpovedí všetkých
svedkov vyplynulo, že nikto nemal vedomosť o hádkach medzi manželmi G. a G.. Tomu svedčí práve
aj tá skutočnosť, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu zámennej zmluvy (ktorá sa ale nezachovala), ale

ktorej existenciu potvrdil aj súd rozsudkom v roku 1962. V konaní nebolo preukázané, že by sa právni
predchodcovia všetkých žalovaných, ale hlavne žalovaných v 1., 2., 9. 10. a 11. rade ako aj oni sami,
domáhali užívania týchto nehnuteľností, prípadne že by podnikli kroky k tomu, ktorými by namietali nimi v
súčasnosti tvrdené nedôvodné užívanie pozemkov zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu.
Súd v priebehu konania viackrát žalovaným v 9. a 10. rade vysvetľoval, že pozemky sú v podielovom

spoluvlastníctve a ich právni predchodcovia (H. a M. G.) neboli podľa pozemkovej knihy nikdy ich
výlučnými vlastníkmi.

63. Právni predchodcovia žalobcu sa ujali držby nehnuteľnosti v roku 1958, pričom uvedená držba
nehnuteľnosti trvala nerušene a nepretržite až do ich smrti, tj. v prípade P. G. do 08.09.2008 a v prípade

M. G. do 10.06.2014, čo predstavuje, čo predstavuje viac ako 50 rokov. Samotní G. za účelom nápravy
formálnych nedostatkov zámennej zmluvy iniciovali súdne konanie, výsledkom ktorého bol rozsudok,
podľa ktorého došlo podľa Čd 209/64 k zakladovaniu ich vlastníckeho práve k nehnuteľnosti na pk. vl.
XXXX (ide o podiel spolu vo veľkosti 1). Po celú dobu si ostatní žalovaní, resp. ich právni predchodcovia,
neuplatnili fakticky, ani právne (napr. súdnou žalobou) vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam ich

reálnym výkonom, t. j. vlastníckym oprávnením najmä sporné nehnuteľnosti držať, užívať, požívať jej
plody a úžitky a nakladať s nimi vlastnou mocou smerujúcou voči všetkým (erga omnes). S. Borbélyoví
preto boli so zreteľom na všetky okolnosti (objektívne) v dobrej viere, že sú vlastníkmi nehnuteľností, čo
potvrdzuje aj tá skutočnosť, že si na pozemkoch postavili dom, oplotili si pozemky, ktoré aj sami reálne
nerušene užívali. O svojom vlastníctve boli obaja subjektívne presvedčení, nikto im v užívaní pozemkov

vôbec nebránil.

64. Pokiaľ ide o podiel vo veľkosti 1, ktorí mali nadobudnúť manželia G. od manželov G., tak v tomto
prípade súd poukazuje na právne i skutkové okolnosti spojené s uzatvorením zámennej zmluvy, ktorej
existencia bola potvrdená ich priamymi účastníkmi ako aj svedkami, a to priamo v súdnom konaní v roku

1962, kedy bolo rozsudkom čj. 7C 7/61- 22 zo dňa 16.05.1962 a uznesením Čd. 209/64 z 04.02.1964
vložené vlastnícke právo v prospech manželov Borbélyovcom, a to každému z nich v podiele 1. I
keď teda medzi manželmi G. a G. prebehlo súdne konanie, bolo to v záujme odstránenia nedostatkov
zmluvy. Bolo preukázané, že manželia G. zamenený pozemok dostali a to, že bol vnesený do JRD,
nič nemení na tom, že k zámene v časti podielu 1 k pozemku parc. č. 781 skutočne došlo. Tým,

že nehnuteľnosti v celosti užívali výlučne len manželia G., a to v rozsahu, v akom sú zakreslené
geometrickým plánom č. 110/2016, tieto okolnosti viedli žalobcu a aj jeho právnych
predchodcov k presvedčeniu o nadobudnutí vlastníctva týchto nehnuteľností v celosti, pretože
toto dlhodobo spochybnené nebolo. Tento pokojný stav preto umožňoval prijať záver, že dobromyseľne
držali vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam v domnení, že sú ich vlastníkmi.

65. Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu právnym predchodcov žalobcu do držby
nehnuteľnosti (1958), t. j. Občiansky zákonník z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb., účinný od 31.
decembra 1950 do 31. marca 1964) v §§ 115-118 upravoval nadobudnutie vlastníckeho práva knehnuteľnosti vydržaním. Podľa § 116 uvedeného Občianskeho zákonníka bola vydržacia doba pri
nehnuteľnosti 10 rokov. Tento Občiansky zákonník upustil od tzv. intabulačného princípu, čo znamená,
že v tom čase na platnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebol potrebný zápis v

pozemkovej knihe, ale k jeho vzniku došlo už samotným uzatvorením zmluvy, ktorá bola právnym titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zápis nadobudnutia vlastníctva v pozemkovej knihe
teda už nebol podmienkou prevodu vlastníctva, nemal hmotnoprávny význam a zostal mu iba význam
deklaratórny. Pozemková kniha stratila takto svoju všeobecnú hodnovernosť. Výnimku z tohto
pravidla tvorilo iba nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti dedením a na základe vydržania. Podľa §

111 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným sa prevádza už
samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

66. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý zrušil Občiansky zákonník z roku 1950, nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto
spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1992 Zb., účinnou od

1.4.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov)
a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo
najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou
od 1.1.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku
predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992,

pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ
nehnuteľnosti (t. j. ten, kto s nehnuteľnosťou nakladal ako s vlastnou) spĺňal k 1.1.1992
podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t. j.
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto
dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.

67. V prejednávanej veci vyššie uvedené znamená, že právni predchodcovia žalobcu už ku dňu 1.
januára 1992 spĺňali podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov (v danom
prípade išlo o držbu trvajúcu viac ako 33 rokov) a zároveň boli po túto dobu držiteľmi oprávnenými,
keďže neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by v uvedenej dobe 33 rokov,

napokon až do doby ich smrti, došlo k prerušeniu vydržacej doby pre stratu dobromyseľnosti a tým aj
oprávnenej držby. Preto splnili podmienky vydržania vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti podľa §
134 Občianskeho zákonníka a stali sa tak výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností, pričom zároveň
zaniklo vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo doterajších vlastníkov.

68. Na základe toho súd žalobe vyhovel, pretože mal preukázané z vykonaného dokazovania, že právni
predchodcovia žalobcu nadobudli vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam sčasti podľa právneho
titulu - zámennej zmluvy (každý v podiele 1, tj. spolu podiel 1) a sčasti titulom vydržania (podiel 1).
Splnením podmienok vydržania vlastníckeho práva manželov G. už ku dňu 01.01.1992, je žaloba, ktorou
žalobca žiada určiť, že do dedičstva po nich patria nehnuteľnosti v rozsahu, v akom sú vytvorené

geometrickým plánom č. 110/2016, ktorý je súčasťou rozsudku, dôvodná.

69. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

71. Podľa článku 17 Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

72. Žalobca bol v tomto spore plne úspešný, preto by mu patril nárok na náhradu trov konania voči
všetkým žalovaným. Žalobca ale v žalobe uviedol, že si uplatňuje nárok na trovy konania len voči tým
žalovaným, ktorí nebudú so žalobou súhlasiť. Vzhľadom na to, že so žalobou nesúhlasili žalovaní v

1.,2.,9.,10.a11.rade,súdmuakoúspešnejstranesporupriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100% iba voči týmto žalovaným. Ostatní žalovaní nemali voči žalobe žiadne námietky, resp. súhlasili s
ňou, a vzhľadom na to, že žalobca si výslovne pre tento prípad nárok na náhradu trov konania neuplatnil,
súdžalobcovináhradutrovkonaniaprotiostatnýmžalovanýmnepriznal(spoukazomnačlánok17CSP).Strany sporu v priebehu konania nenavrhovali prípadné uplatnenie § 257 CSP vo vzťahu k nároku o
trovách konania a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal
podľa tohto ustanovenia postupovať a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.