Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/681/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206209365
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1206209365.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobcu: U. P., A.. X. X. XXXX, W. C.

F. X-X/X/X, XXXX Q., proti žalovanému: MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 31 444 873, so sídlom
Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, zast.: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so
sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.
Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobca sa telefaxovým podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 3. marca 2006,
písomne doplneným v podaní doručenom súdu dňa 6.marca 2006 proti právnemu predchodcovi
žalovaného - Slovenská televízna spoločnosť, s. r.o. IČO: 34 128 611 (ďalej len „právny predchodca

žalovaného“) domáhal (po čiastočnom späťvzatí žaloby doručenom súdu dňa 2. augusta 2010, o ktorom
súd rozhodol uznesením zo dňa 25.mája 2011 č.k 5C/681/2008-364, ako aj po zmene žaloby, o ktorej
súd rozhodol uznesením zo dňa 9.mája 2014, č.k. 5C/681/2008-556) zaplatenia nemajetkovej ujmy vo
výške 165.969,59€(pôvodne5.000.000,-Sk), ďalejuloženiapovinnosti uverejniťvtelevíznomvysielaní
televízie Markíza v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku v televíznych novinách
ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Markíza-Slovakia, spol. s r.o. sa týmto ospravedlňuje U. P.,
bytomvo Viedni ajehorodine,ževreláciiPaľba odvysielanej04.03.2003boliobvinení zprotiprávneho

konania a porušenia zákona v súvislosti s realizáciou a výkonom záložného práva VÚB a.s. pobočka
Dunajská Streda, pri jeho predaji, kúpe a vkladovaní. Vedenie televízie Markíza vyslovuje ľútosť nad
týmto protiprávnym konaním, ku ktorému došlo na základe uvedenia spoločnosti Markíza do omylu.“;
ako aj náhrady trov konania.

2 Žalobca zaútočil skutkovým tvrdením, že televíznou stanicou „TV Markíza“ bola dňa 4. marca 2003
v relácii „Paľba“ odvysielaná reportáž s názvom „Otázniky“ (ďalej tiež len „predmetná reportáž“), v

ktorej žalovaný odvysielaním nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov o žalobcovi, prostredníctvom
svojej televíznej stanice s celoslovenskou pôsobnosťou, spôsobil neoprávnený zásah do ochrany
osobnosti žalobcu, do občianskej cti žalobcu, značnou mierou znížil dôstojnosť, vážnosť a česť žalobcu
v spoločnosti. Žalobca poukázal na to, že tematikou relácie „Paľba“ malo byť pravdepodobne
poukázanie na nepriaznivé javy v spoločnosti, ako klientelizmus, protekcionalizmus a úplatkárstvo a to
ako fenomén, ktorý pôsobí aj po novembri 1989, a ktorý zasahuje do života a osudu jednotlivcov a
spoločnosti. Ako príklad tohto neduhu, žalovaný v predmetnej reportáži uvádza predaj obytných domov

patriacich štátnemu podniku Žrebčinec v Šamoríne. Žalovaný okolnosti okolo predaja domov prezentuje
a režíruje tak, aby vystihovali jeho tematiku a sledovaný zámer. Žalovaný sa v predmetnej reportáži
zaoberá aj osobou žalobcu, ako nového vlastníka, ktorý nezákonným spôsobom získal majetok štátu
podvodom a machináciami na úkor pôvodných nájomníkov a dáva žalobcu do svetla ziskuchtivého abezcharakterného človeka, ktorý sa neprimeraným spôsobom obohacuje na nájomníkoch, prevažne
dôchodcoch. Pretože žalovaný týmto vysielaním zdiskreditoval nielen osobu, vážnosť, dôstojnosť a
česť žalobcu, ale zdiskreditoval aj prevod sporných nehnuteľností a vyzval príslušné štátne orgány aby

konali, vyvolal novú vlnu útokov na majetok nadobudnutý zákonným spôsobom žalobcom spoločne s
manželkou žalobcu, čo spôsobilo namiesto zamietnutia a zastavenia súdneho konania nové vzplanutie
súdneho konania, ako i vstup nového subjektu do konania. Ovplyvnením verejnej mienky nie je súdny
spor ukončený a bolo potrebné iniciovať ďalšie súdne konania. Pričinením žalovaného sa ukončenie
sporu oddialilo najmenej o ďalšie tri roky, čím mesačná škoda za ušlý nájom v roku 2003 predstavuje za

prenájom piatich rodinných domov 70.000,- Sk, mesačná škoda za ušlý nájom v roku 2004 za prenájom
štyroch rodinných domov predstavuje 60.000,- Sk a za rok 2005 64.000, - Sk. Za tie tri roky teda spôsobil
žalovaný svojim konaním škodu najmenej za 2.328.000,- Sk. Žalovaný vo svojom vysielaní nepriamo
vyzval kompetentné štátne orgány, aby žalobcu a jeho manželku o ich vlastníctvo pripravili. Trhová
cena týchto nehnuteľností predstavuje cca 10.000.000,- Sk, teda žalovaný spôsobil nemajetkovú ujmu
v tejto hodnote. Žalobca ďalej procesne zaútočil návrhmi na vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov,

listinnými dôkazmi a prehratím viedozáznamu z relácie „Paľba“ zo dňa 4. marca 2003.

3 Okresný súd Bratislava IV dňa 13. marca 2006 žalobu podľa § 105 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) postúpil z dôvodu miestnej
príslušnosti na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava II.

4 Právny predchodca žalovaného sa k doručenej žalobe vyjadril v písomnom podaní doručenom
Okresnému súdu Bratislava II dňa 31. januára 2007, v ktorom navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu
pre nedostatok vecnej legitimácie zamietol a zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému
trovy konania. Uviedol, že v prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby

spôsobeného televíznym vysielaním, nesie zodpovednosť za vysielanie právnická osoba - vysielateľ
televíznej programovej služby, a to vysielateľ na základe zákona alebo vysielateľ s licenciou. Poukázal
pritom na zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o
telekomunikáciách (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“), ktorý upravuje práva a povinnosti vysielateľa, a
uvádza, že za skladbu a obsah programovej služby redakčne odpovedá vysielateľ. Právny predchodca

žalovaného argumentoval tým, že nie je vysielateľom televíznej programovej služby TV Markíza v
zmysle zákona č. 308/2000 Z.z., a to ani vysielateľom zo zákona a ani vysielateľom s licenciou,
nie je teda ani nositeľom práv a povinností vyplývajúcich pre vysielateľa zo zákona č. 308/2000 Z.z.,
nemá v predmete činnosti zapísanom v obchodnom registri televízne vysielanie, z čoho vyplýva, že
nezodpovedá za obsah a skladbu vysielania v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. a nie je možné ho

považovať ani za zodpovedný subjekt podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

5 Nakoľko v priebehu vedenia sporu právny predchodca žalovaného ako právnická osoba zanikol dňa
1.januára 2007 bez likvidácie zlúčením so žalovaným, a jeho právnym nástupcom sa tak stal žalovaný,
súd v konaní v zmysle § 107 ods. 4 O.s.p. v spore pokračoval so žalovaným.

6Žalovanýsakdoručenejžalobevyjadrilv písomnompodanídoručenomsúdudňa 28.februára2007,v
ktorom navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania. Žalovaný sa procesne bránil skutkovým tvrdením, že dňa 4. marca 2003
bol v rámci programu s názvom „Paľba" odvysielaná reportáž s názvom Otázniky. Predmetná reportáž

priniesla informácie o spôsobe prevodu vlastníctva k majetku bývalého štátneho podniku s následkom,
ktorý takýto prevod mal na dlhoročných užívateľov - nájomníkov týchto domov. V príspevku dostali
priestor dotknutý obyvatelia predmetných domov, ich právna zástupkyňa, priestor k vyjadreniu dostal
zástupca miestne príslušného Katastrálneho úradu, ktorý vklad vlastníckeho práva povolil , zástupca
prokurátora, , ktorý riešil možné porušenie zákona. Rovnako adekvátny priestor dostal aj žalobca (p.

P.), ako nový vlastník predmetných domov ako aj jeho právna zástupkyňa, a to v rovnakom rozsahu
ako opozitná strana a jej zástupcovia. Príspevok bol pripravený ako aj odvysielaný tak, aby priestor
vyjadriť svoj názor a stanovisko k danej veci dostali všetky zúčastnené subjekty problému, aby bola
zachovaná objektívnosť a pluralita názorov. Komentáre moderátora boli vystavané výlučne na názoroch,
ktoré prezentovali dotknuté subjekty a to tak subjekty strany nového vlastníka ako aj strany pôvodných

obyvateľov domov. Žalovaný sa tiež bránil popretím skutkového tvrdenia žalobcu (obsahom predmetnej
reportáže bolo pravdepodobne poukázanie na klientelizmus, protekcionizmus a úplatkárstvo a ako
príklad bol uvedený predaj obytných domov Šamorínskeho štátneho podniku Žrebčinec), pričom uviedol,
že toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko príspevok nemal poukazovať na nepriaznivé javy spoločnostis príkladným poukazom na predmetný predaj, zaoberal sa priamo týmto konkrétnym predajom, bez
zdôrazňovania eventuálnych nepriaznivých javov spoločnosti. Informácie o klientelizme, úplatkárstve,
protekcionizme a pod. v nadväznosti na predaj týchto domov neodzneli vôbec, a žalobca, resp. prevod

domov na jeho osobu neboli s takýmito javmi spájané a spomínané. Žalovaný poukázal na to, čo v
predmetnej reportáži uviedol moderátor: „Nový majiteľ, istý U. P., Ž. Q. P., odkúpil dva a pol domu, teda
5 bytov od VÚB v Dunajskej Strede. Tá s nimi mohla disponovať vďaka úveru, ktorý poskytla štátnemu
podniku Žrebčinec. Tu sa však minimálne 2x porušil zákon.", pričom zdôraznil, že pravdivé je tvrdenie,
že žalobca odkúpil predmetné nehnuteľnosti od bankového subjektu. Nasleduje konštatovanie, že došlo

k porušeniu zákona, toto tvrdenie nehovorí o tom, že zákon bol porušený žalobcom, nekonkretizuje,
kto porušil zákon. Žalovaný tiež poukázal na to, čo v predmetnej reportáži uviedla prokuratúra: „Zákon
hovorí o tom, že podniky, jedná sa o štátne podniky nemôžu mimo obvyklého hospodárenia uzavrieť
zmluvy o prevode vlastníctva majetku...... ani tieto zakladať. ....výnimky z tohto ustanovenia môže v
odôvodnených prípadoch povoliť vláda a takáto výnimka v tomto konkrétnom prípade nebola vládou
udelená....", pričom zdôraznil, že prezentovaný je názor zástupcu prokuratúry, ktorý cituje z ustanovení

zákona akonštatuje,ževýnimkazozákonanebolaudelená.Rovnakonepersonifikuje,ktoporušilzákon.
Žalovaný ďalej poukázal na to, čo v predmetnej reportáži uviedol katastrálny úrad: „Áno bolo to také
chaotické obdobie, keď sa nevedelo ako sa to má robiť. Ja nemám právnika.... zrejme to bolo také
obdobie, že sme nemali právnika, no a to je dosť ťažko potom takto rozhodovať.“, pričom zdôraznil,
že prezentovaný je názor zástupcu miestne príslušného katastrálneho úradu, opäť bez personifikácie,

kto porušil zákon. Podľa žalovaného je teda z citovaných vyjadrení zrejmé, že v predmetnej reportáži
neodznela informácia, na základe ktorej by bol žalobca vykreslený ako ten, čo porušil zákon, resp. získal
byty nezákonne. Žalovaný sa ďalej procesne bránil aj popretím skutkového tvrdenia žalobcu (žalovaný
žalobcu v predmetnej reportáži vykresľuje ako ziskuchtivého, bezcharakterného, takého, čo získal
majetok štátu podvodom, machináciami, na úkor pôvodných nájomníkov), pričom mal za to, že takéto

informácie ani priamou a ani nepriamou formou v predmetnej reportáži neodzneli. žalovaný poukázal aj
na to, že žalobca neuvádza, ktoré z informácií , ktoré odzneli považuje za takéto vykreslenia. žalovaný
uviedol, že v predmetnej reportáži sa rozhovormi s pôvodnými nájomníkmi vykresľuje ich situácia po
prevode vlastníctva k bytom, pričom uviedol, že ide o subjektívne názory týchto ľudí, nekomentované
zo strany moderátora hodnotiacimi komentármi a názormi. Žalovaný poukázal na to, čo v predmetnej

reportáži uviedli nájomníci: „ No on nám áno, no on nám stále to zvyšoval...No tak 3000 pýtal, aj 4000
pýtal a 3000....Potom keď to vyplatíme, budeme až 15000, budeme nájom platiť. A odkiaľ?“, pričom
zdôraznil, že subjektívne názory pôvodných nájomníkov sú vyvážené názorom právnej zástupkyne
žalobcu JUDr. Červenákovej: „.Neviem podľa akej ceny si to on vyrátal, ale vyrátal si to tak, aby sa
mu to rentovalo“ a následne priestor vyjadriť sa dostal aj žalobca: „.Nájomníci ani nemali s podnikom

platneuzatvorenúnájomnúzmluvu.Čižeaninemajúnárok,čižeaninemalinárokpodľabytovéhozákona
žiadať o odkúpenie bytu lebo byt si má nárok odkúpiť len ten, ktorý má uzatvorenú platnú nájomnú
zmluvu. Aj vtedy by bol podnik konal nad rámec zákona, lebo oni na to nemajú právo“. Z citovaných
vyjadrení je teda podľa žalovaného zrejmé, že príspevok prezentoval adekvátne aj názory žalobcu
a jeho právnej zástupkyne, ergo divák si mal možnosť svoj názor formovať nielen prostredníctvom

výpovedí pôvodných nájomníkov, ale aj prostredníctvom výpovedí žalobcu a výpovedí tretích subjektov,
štátnych orgánov. Nikde v predmetnej reportáži nebolo priamou alebo nepriamou formou zadefinované
a uvedené, kto z týchto dotknutých subjektov je v práve, kto porušil zákon a kde sa presne stala
chyba. Rovnako predmetná reportáž nebola spracovaná tak, aby vo svojom kontexte vyznela výrazne
pozitívne alebo výrazne negatívne pre ktorúkoľvek zo zúčastnených strán. Žalovaný skutkovo tvrdil,

že žalobca mal dostatočnú možnosť vyjadriť svoje stanovisko, preukázať sa dôkazným prostriedkom,
vyvrátiť všetky tvrdenia druhých strán a všetky informácie, ktoré v predmetnej reportáži odzneli sú
relevantne podložené, a sú výpoveďou dotknutých subjektov. Žalovaný poukázal aj na existenciu
dôkazného bremena na strane žalobcu a požadoval, aby žalobca hodnoverným spôsobom preukázal
svoje tvrdenia (vysielaním došlo k zdiskreditovaniu osoby, vážnosti, dôstojnosti a cti žalobcu), najmä aby

zdokladoval,akésúdôsledkytakéhoto zásahudojehocti,vážnostiadôstojnosti. Obdobneajpriďalších
skutkových tvrdeniach žalobcu (vysielaním došlo k zdiskreditovaniu prevodu sporných nehnuteľností,
na podklade vysielania došlo k zamietnutiu a zastaveniu súdneho konania, vstupu nového subjektu do
konania, ovplyvnením verejnej mienky došlo k iniciovaniu nového súdneho konania a k oddialeniu konca
súdneho konania najmenej o tri roky), poukázal žalovaný na to, že žalobca hodnoverne nepreukázal,

akým spôsobom a na základe čoho došlo k takémuto stavu, a svoje tvrdenia nepodložil dôkazovým
materiálom. Uvedené tvrdenia žalobcu považoval žalovaný za vykonštruované a samoúčelné, bez
existencie hodnoverného dôkazného podkladu. K procesnému nároku žalobcu uplatnenému v žalobe
(odvysielanie ospravedlnenia) žalovaný uviedol, že keď sa žalobca cítil poškodený na svojich právachodvysielaním predmetnej reportáže, mal možnosť dožadovať sa ochrany svojich práv prostredníctvom
v zmysle ustanovenia § 21 zákona č. 308/2000 Z.z. (odvysielanie opravy). Pritom žalovaný poukázal
na to, že podľa zákona č. 308/2000 Z.z. predpokladom odvysielania opravy je podloženie žiadosti

dôkazmi preukazujúcimi tvrdenia žiadateľa, a zdôraznil, že žalobca toto svoje právo v stanovenom čase
neuskutočnil, opravy nepravdivých údajov sa zákonnou cestou nedomáhal, preto toto právo žalobcu
zaniklo po 30 dňoch odo dňa odvysielania predmetnej reportáže. K ďalšiemu procesnému nároku
žalobcu uplatnenému v žalobe (náhrada nemajetkovej ujmy) žalovaný poukázal na to, že Občiansky
zákonník pre uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch stanovuje nutnosť kumulatívneho

splnenia nasledovných podmienok, ktoré musí žalobca preukázať: 1. zásah musí byť neoprávnený, 2.
zásah musí byť objektívne spôsobilý vyvolať porušenie alebo ohrozenie osobnostných práv fyzickej
osoby, 3. dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti musí byť znížená v značnej miere,
4. v prípade požiadavky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí byť dostatočne preukázané, že
morálna satisfakcia sa javí ako nedostačujúca a z akého dôvodu sa javí ako nedostačujúca. K tomu
žalovaný poznamenal, že zo žaloby žalobcu nie je zrejmé, že bola splnená podmienka neoprávnenosti,

že sa morálne zadosťučinenie javí ako nedostačujúce, a že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, z čoho podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva,
že nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je v tomto prípade neopodstatnený,
nakoľko zo žaloby jasne nevyplýva akým spôsobom a v akej miere bola znížená dôstojnosť žalobcu v
spoločnosti, a ďalej nie je preukázané, aká konkrétna ujma žalobcovi na jeho právach vznikla. Žalovaný

ďalejargumentovalajtým,žezčlánku 10ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd
v znení dodatkových protokolov (ďalej len „Dohovor“), ako aj z článku 26 Ústavy Slovenskej republiky
vyplýva pre mediálne subjekty právo, ale aj povinnosť šíriť informácie voči verejnosti, ktorá naopak
očakáva a vytvára spoločenský tlak, aby bolo mediálne spravodajstvo nezávislé a slobodné. Poukazoval
na to, že spravodajstvo by nebolo účinné, keby nebolo všestranné a s ohľadom na okolnosti prípadu

aj kritické. Sloboda prejavu a slobodné spravodajstvo podľa žalovaného potom naopak garantujú aj
slobodu prejavu verejnosti ako celku alebo každého jednotlivca v rámci spoločnosti.

7 Na základe zákona č. 511/2007 Z.z. sa od 1. januára 2008 stal zo zákona miestne príslušným súdom
na prejednanie a rozhodnutie žaloby žalobcu novozriadený Okresný súd Pezinok.

8 Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19. októbra 2009, č.k. 5C/681/2008-343 súd žalobu zamietol a
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 5.669,96 € na účet jeho
právneho zástupcu. Na podklade odvolania podaného včas žalobcom, odvolací Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 28. januára 2011, č.k. 15Co/2/2010-387 odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9 Žalobca sa v ďalšom priebehu vedenia sporu domáhal aj pristúpenia ďalších subjektov na strane
žalovanéhovzmysle§92ods.1O.s.p.,pričomnavrhoval,abydokonanianastranežalovanéhopristúpili
konatelia žalovaného. Žalobca najskôr v podaní doručenom súdu dňa 26. februára 2009 žiadal, aby

do konania pristúpila na strane žalovaného H. T. (konateľka žalovaného), neskôr svoj návrh zmenil v
podaní doručenom dňa 24. mája 2012 tak, že navrhoval, aby do konania pristúpili na strane žalovaného
N. Ť. a Y. X. (konatelia žalovaného), pričom v ďalšom konaní navrhoval vypočutie H. T. v procesnom
postavení svedka. Tunajší súd uznesením zo dňa 24. januára 2013 č.k. 5C/681/2008-514 vstup ďalších
osôb do konania na strane žalovaného nepripustil.

10ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikynálezomzodňa6.augusta2014,sp.zn.II.ÚS664/2013-56vyslovil,
že základné právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. 5C 681/2008 a postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod
sp. zn. 7C 96/2006 porušené bolo. Ústavný súd Slovenskej republiky priznal žalobcovi primerané
finančné zadosťučinenie v sume 4 500,- € a Okresnému súdu Pezinok prikázal v konaní vedenom pod
sp. zn. 5C 681/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

11 Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie , na ktorom (viazaný koncentračnou zásadou v zmysle §
118a O.s.p. o ktorej žalobcu poučil na pojednávaní konanom dňa 24. mája 2012) vykonal dokazovanie
výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov: F. C., P.. F. X., G. P., U.. Y. Č., G.. Š. X., U.. N. M., G.. P.. Y.. T.
D., U.. Y. P. M. X.Á., U.. P. M.; prečítaním písomných výpovedí svedkov P. O.Á., U. O., Š. Q.; prehratímvideozáznamu z televíznej relácie Paľba zo dňa 4.3.2003, ako aj oboznámením obsahu listinných
dôkazov a podaní strán, ktoré tvorili obsah spisu. Súd zamietol návrhy žalobcu na výsluchy svedkov: Q.
P., H. T., F. H.; nakoľko skutočnosti, ktoré sa mali výsluchom týchto svedkov podľa žalobcu preukázať

(svedkovia P. Y. T. mali objasniť prístup vedenia Markízy v danom čase, ohľadne vedenia súdnych
konaní o ochrane osobnosti, a ďalej uviesť, prečo neskúmali pravdivosť alebo nepravdivosť informácií,
odvysielaných v reportáži, svedok H. mal osvetliť praktiky používané žalovaným pri obdobných
reportážach), považoval za jednak nesúvisiace s predmetom sporu (pokiaľ išlo o svedkov P. Y. T.), a
pokiaľ išlo o výsluch svedka H. dospel súd k záveru, že skutočnosti ohľadom praktík žalovaného pri

obdobných reportážach dostatočne vyplývajú z doteraz vykonaného dokazovania (výsluchy svedkov
C., D.). Za toho stavu súd podľa § 185 ods. 1 C.s.p. rozhodol, že dokazovanie výsluchom svedkov Q. P.,
H. T. Y. F. H. nevykoná. Na pojednávaní konanom dňa 24. januára 2018 žalobca uviedol, že už netrvá
na výsluchu svedka W., X. U. Y. X. P. P. Y. G. P. (dcéra žalobcu), nakoľko má za to, že výpoveď týchto
svedkov by do konania nič nové nepriniesla, súd preto podľa § podľa § 185 ods. 1 C.s.p. rozhodol, že
dokazovanie výsluchmi týchto svedkov nevykoná.

12 Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, prihliadol pritom
aj na to, čo pred súdom uviedli strany sporu, resp. ich zástupcovia a z takto vykonaného dokazovania
zistil tento skutkový stav:

13 Prehratím videozáznamu mal súd za preukázané, že televíznou stanicou „TV Markíza“ bola dňa
4. marca 2003 v relácii „Paľba“ odvysielaná reportáž s názvom „ Otázniky" . V predmetnej reportáži
odzneli vyjadrenia: moderátora F. C. (Moderátor); nájomníkov bytov z bytových domov na Kasárenskej
ulici v Šamoríne Jozefa Kadvana, P. O., O. Š., Š. Q., (Nájomníci, Š., O.), riaditeľa správy katastra v
Dunajskej Strede Ing. Š. X. (G.. X.); prokurátorky Okresnej prokuratúry Dunajská Streda U.. Y. P. M. X.

(Prokuratúra); právnej zástupkyne žalobcu a manželky žalobcu U.. Y. Č. (U.. Č.); právnej zástupkyne
nájomníkov bytov z bytových domov na Kasárenskej ulici v Šamoríne JUDr. P. M. (JUDr. M.). Vyjadrenia
týchto osôb v predmetnej reportáže odzneli nasledovne:
Moderátor: Vitajte pri sledovaní dnešnej Paľby, už dávno sú preč časy, keď bolo všetko len a iba pre
pracujúceho človeka, časy, keď sme si boli všetci takpovediac rovný. Z tejto rovnosti však v skutočnosti

profitovali iba tí rovnejší a tento fenomén neodstránil ani november 89. Jedným z príkladov je aj
situácia okolo predaja obytných domov v Šamorínskom štátnom podniku Žrebčinec. Tieto domy mali
byť odpredané ich dlhoročným obyvateľom, mali na ne zákonný nárok. Tušíte správne, zostal im iba
ten nárok.
Moderátor: Dostali ste ponukou, že si, že si budete raz môcť odkúpiť tieto byty?

Nájomníci: Áno, pravdaže dostali sme, dostali sme, každý sa na to držal.
Moderátor: Vy ste podpísali, že...
Nájomníci: Podpísali, že, áno.
O.: Áno, mám tam žiadosť 24. novembra 1992, nie 93, 92. V júni nám oznámili, že byty sa nepredávajú.
19. decembra nám oznámili, že byty sú predané. A teraz kto predával, komu, pre koho?

Moderátor: Nový majiteľ, istý U.A. P., Ž. Q. P., odkúpil dva a pol domu, teda 5 bytov od VÚB v Dunajskej
Strede. Tá s nimi mohla disponovať vďaka úveru, ktorý poskytla štátnemu podniku Žrebčinec. Tu sa
však minimálne 2 x porušil zákon.
Prokuratúra: Zákon hovorí o tom, že podniky, jedná sa o štátne podniky ako aj v zrejmom prípade,
podniky nemôžu mimo obvyklého hospodárenia uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva majetku, ku

ktorému majú právo hospodárenia, nakladať so svojimi majetkovými účasťami na podnikaní právnických
osôb, ani tieto zakladať. A odsek 2 tohto ustanovenia hovorí o tom, že výnimky z tohto ustanovenia
odseku 1 môže v odôvodnených prípadoch povoliť vláda a takáto výnimka v tomto konkrétnom prípade,
nebola vládou udelená.
Moderátor: Žrebčinec však majetok založil a banka ho obratom ruky predala. Štátny podnik už dnes

neexistuje. Jeho vedenie, zodpovedné za túto protizákonnosť sa roztratilo, ako práva poškodených.
Zostali iba tieto priestory a tie nám naše otázky nezodpovedia. Zákon o podmienkach prevodu majetku
štátu však zaväzoval aj kataster. Aj v tomto prípade však zákon ťahal za kratší koniec.
Moderátor: Išlo o predaj štátneho majetku, tak bolo treba, bolo treba mať výnimku od vlády na predaj
tejto ...

G.. X.: Áno, to bolo také chaotické obdobie, keď sa to nevedelo, že ako sa to má robiť vôbec, lebo ja
práve mám taký problém aj teraz, že nemám právnika. Nikto sem nechce ísť robiť právnika.
Moderátor: Aha, aha, aha. Došlo k zaknihovaniu, teda ...G.. X.: Zrejme, zrejme to bolo také obdobie, čo sme nemali ako právnika no a je to dosť ťažko potom
takto rozhodovať.
Moderátor: A tak sa stalo, že kataster protizákonným zápisom nového majiteľa do listu vlastníctva

spečatil predchádzajúce protizákonné založenie majetku štátu zo strany Žrebčinca v prospech banky.
Podozrivým momentom je, že ho banka obratom ruky predala. Za normálnych okolností musí dôjsť
najprv k neplateniu dohodnutých splátok a až potom banka využíva záložné právo, teda predáva
založený majetok. To sa všetko udialo v jeden jediný deň. Neúspešným hľadaním P. sme natrafili na
jedného z ich advokátov.

Moderátor : V jeden deň bola uzatvorená aj úverová zmluva, aj mandátna zmluva, aj záložná zmluva
a zároveň aj prevod majetku.
U.. Č.: Keď on sa ponáhľal preč, tak to spravil v jeden deň, tak to je predsa normálne nie?
Moderátor : Ale ešte nestihlo tam byť, ani tam ten prípad nesplnenia úveru, lebo v jeden deň sa to aj
podpisoval úver a zároveň bol prevod majetku.
U.. Č.: Tak si to vybavte s bankou, prečo to tak urobili. On to proste kúpil a hotovo.

Moderátor: V Dunajskostredskej VÚB-éčke sme sa s odkazom na bankové tajomstvo nedozvedeli
nič. Jedinou istotou je, že tu niekde sa začala kryštalizovať dnešná situácia ľudí z Kasárenskej ulice v
Šamoríne.
U.. M.: F. P.G.Y. v čase, keď ich odkupoval vedel, že byty nie sú právne voľné. A toto tiež vyvolávalo
potom ďalšie spory medzi nimi a medzi ním, ako kvázi vlastníkom a medzí mojimi klientami.

Moderátor: A to sa zvyšovali tie nároky na nájomné?
Š.: No on nám áno, no on nám stále to zvyšoval no a ...
Moderátor: Aké sumy? Povedzte mi konkrétne.
Š.: No tak 3.000 pýtal, aj 4.000 pýtal a 3.000.
O.: Potom keď to vyplatíme, budeme až 15.000, budeme nájom platiť. A odkiaľ?

Moderátor: 15.000 mesačne platiť?
O.: 15.000 mesačne platiť. No a čo? Keď 9.000 máme mesačne len dôchodok?
Moderátor: Ďalší problém je s tou výškou toho nájomného, hej? Pán P. to má vyrátané podľa trhovej
ceny to nájomné.
U.. Č.: Neviem podľa akej ceny si to on vyrátal. Ale vyrátal si tak, aby sa mu to rentovalo.

U.. M.: V čase kúpy týchto domov, respektíve týchto bytov, kde bývali moji klienti, platilo regulované
nájomné. Boli určité predpisy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktoré musel aj on, ako nový vlastník
rešpektovať a teda nemohol si zvyšovať nájomné podľa toho, aké sa platí napríklad v Nemecku, kde
on žije.
Moderátor: Napriek tomu však U. P. trval a trvá na zvyšovaní nájomného. Úmerne k tomu vybuchovali

tlejúce konflikty. Nedobrovoľní podnájomníci trvajú na platení pôvodného, dodnes súdom nezmeneného
nájomného a majiteľ na oplátku trvá na ich vysťahovaní. Domy predsa nekúpil so sociálnych pohnútok.
O.: No sme stále stále na súde, oznámenia, no vyhrážanie, no čo ja viem, no stále.
Moderátor: Čím sa Vám vyhráža?
O.: To vysťahovanie, len vysťahovať byt, ale kde?

Moderátor: Že máte vypratať byt a ak nevypracete dobrovoľne, tak že Vás vysťahuje bez náhrady.
O.: No bez všetkého.
Moderátor: Ku koncu pátrania sme objavili aj samotného majiteľa a zoznámili sme sa s jeho pomerne
zaujímavým vysvetlením.
P.: Nájomnícianinemalispodnikomš.p.Žrebčinecplatneuzatvorenúnájomnúzmluvu.Čižeaninemajú

nárok, čiže ani nemali nárok podľa bytového zákona požiadať o odkúpenie bytu. Lebo byt si má nárok
odkúpiť len ten nájomník, ktorý má uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu.
Moderátor: No dobre, ale tí ľudia tam žili roky rokúce.
P.: Ja viem, ale ani jeden z nich nemal právo odkúpiť ten byt, ani keby to bol podnik neodpredal. Áno?
Aj vtedy by bol podnik konal nad rámec zákona, lebo oni na to nemajú právo.

Moderátor: Toto tvrdenie je mierne povedané účelové. Alebo je výsledkom náhodného záchvevu
svedomia, ktoré si hľadá dodatočné alibi?
U.. M.: Poniektorí odpracovali v uvedenom podniku 40 a možno aj viacej rokov. Čiže samozrejmé, že
mali záujem už dožiť svoj život v týchto bytoch, kde sa im narodili deti, kde ich vychovali a teda chceli tam
skončiť aj svoj život. Čiže požiadali riadne ako im boli vyzvaní, požiadali o odkúpenie týchto bytov. Boli

tam nejaké ako viem problémy ohľadne výšky, za akej ceny týchto domov. Táto skutočnosť sa taktiež
vyriešila. Boli tam znalci, ktorých si jednak zobrali moji klienti, nechali ohodnotiť uvedené nehnuteľnosti.
Tak isto to urobil vlastník týchto nehnuteľností, čiže všetko spelo k tomu, že moji klienti mali veľký záujem
o odkúpenie týchto domov.Moderátor: Majiteľ P. však svoju spravodlivosť naďalej vníma inak.
P.: Dopúšťajú sa trestných činov a momentálne sú tam všetci protiprávne. Ani z jedným z týchto
nájomníkov neni uzatvorená platná nájomná zmluva. Áno? A teraz je to tak ďaleko, že naozaj tí

nájomníci ktorí tam sú, oni už nie sú vlastne nájomníkmi.
Moderátor: 10 rokov naťahovania sa o základné práva zanechalo na nájomníkoch svoje nezmazateľné
stopy. Aj vďaka týmto problémom už pán Š. nežije a nadobudnuté zdravotné problémy pani O. tiež
neveštia nič dobré.
Š.: Keď nám pomôžete, bude dobre pre nás. Pre nás to bude naozaj vykúpenie. Vykúpenie to bude pre

nás, ale takto len strach.
Moderátor: Naše možnosti sú limitované. Konať musia iný. Kataster už na základe protestu prokuratúry
zrušil vklad na U. P.. Na definitívne rozhodnutie súdu vo veci nezákonného založenia majetku štátu a
jeho následného predaja sa ešte stále iba čaká K dnešnému dňu už siedmy rok.

14 Z listinných dôkazov, ktoré tvorili obsah spisu súd zistil nasledovné:

Okresná prokuratúra Dunajská Streda dňa 19. novembra 1996 podala na Okresný súd Dunajská
Streda návrh na začatie konania podľa § 35 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s poukazom na článok IV. zákona č.
17/1993 Z.z. V zastúpení navrhovateľa (Slovenská republika) sa okresná prokuratúra proti odporcom:
1/ Žrebčinec, štátny podnik Šamorín, 2/ Všeobecná úverová banka, a. s. pobočka Dunajská Streda, 3/
Ján Maxián, 4/ Iveta Maxiánová; domáhala vydania nasledovného rozsudku: „ Súd určuje, že prevod

majetku štátu na iné osoby na základe zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorenej dňa 23. 11. 1993
medzi Žrebčincom , š.p. Šamorín zastúpeným Všeobecnou úverovou bankou, a.s. pobočka Dunajská
Streda ako prevodcom a Jánom Maxiánaom a Ivetou Maxiánovou ako nadobúdateľmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Šamorín, a to pozemku parcelného čísla 27 zastavaná plocha
o výmere 466 m2 a tam sa nachádzajúcej stavby súpisného čísla 853, pozemku parcelného čísla 28

záhrada o výmere 248 m2, pozemku parcelného čísla 29 zastavaná plocha o výmere 489 m2 a tam sa
nachádzajúcej stavby súpisného čísla 853 a pozemku parcelného čísla 30 záhrada o výmere 260 m2
a z ktorej bol vklad práva povolený rozhodnutím býv. Správy katastra Katastrálneho úradu Bratislava v
Dunajskej Strede zo dňa 04. 03.1994 číslo V 2913/1993 s účinkami vkladu týmto dňom, je neplatný.“.
V odôvodnení svojho návrhu Okresná prokuratúra Dunajská Streda okrem iného uviedla, že v danom

prípade pri prevode majetku štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných predpisov (zákon
92/1991 Zb.) boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 45 ods. 1 zákona
číslo 92/1991 Zb.)
Okresná prokuratúra Dunajská Streda dňa 4. decembra 1996 podala na Okresný súd Dunajská
Streda návrh na začatie konania podľa § 35 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s poukazom na článok IV. zákona č.

17/1993 Z.z. V zastúpení navrhovateľa (Slovenská republika) sa okresná prokuratúra proti odporcom:
1/ Žrebčinec, štátny podnik Šamorín, 2/ Všeobecná úverová banka, a. s. pobočka Dunajská Streda, 3/
U. P., X/ G. P.; domáhala vydania nasledovného rozsudku: „ Súd určuje, že prevod majetku štátu na
iné osoby na základe zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej dňa 3.12.1993 medzi Žrebčincom ,
š.p. Šamorín zastúpeným Všeobecnou úverovou bankou, a.s. pobočka Dunajská Streda ako prevodcom

a U. P. a G. P. ako nadobúdateľmi o prevode nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Šamorín,
a to pozemku parc. čísla 23 zastavaná plocha o výmere 686 m2 a tam sa nachádzajúcej stavby
súpisnéhočísla854,pozemkuparcelnéhočísla24záhradaovýmere351m2,pozemkuparcelnéhočísla
25 zastavaná plocha o výmere 461 m2 a tam sa nachádzajúcej stavby súpisného čísla 854, pozemku
parc. čísla 26 záhrada o výmere 246 m2. pozemku parc. čísla 31 zastavaná plocha o výmere 407 m2, a

tamsanachádzajúcejstavbysúpisnéhočísla852 apozemkuparcelnéhočísla32záhradaovýmere266
m2 z ktorej bol vklad práva povolený rozhodnutím býv. Správy katastra Katastrálneho úradu Bratislava
v Dunajskej Strede zo dňa 4.3.1994 číslo V 2984/1993 s účinkami vkladu týmto dňom je neplatný.“.
V odôvodnení svojho návrhu Okresná prokuratúra Dunajská Streda okrem iného uviedla, že v danom
prípade pri prevode majetku štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných predpisov (zákon č.

92/1991 Zb.) boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 45 ods. 1 zákona
číslo 92/1991 Zb.)
Na Okresnom súde Dunajská Streda bolo spoločné konanie o týchto návrhoch vedené pod spisovou
značkou 4C/204/96 . O týchto návrhoch rozhodla sudkyňa Okresného súdu Dunajská Streda JUDr.
Mária Képessyová rozsudkom sp. zn. 4C/204/96 zo dňa 1. marca 2000 tak, že im vyhovela a oba

napadnuté prevody majetku štátu určila za neplatné. Uznesením odvolacieho Krajského súdu v Trnave
č.k. 8Co/532/00-308 zo dňa 29. mája 2001 bol na podklade odvolanie odporcov 2/, 3/, 4/ napadnutý
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4C/204/96 zo dňa 1. marca 2000 zrušený a vec bola
vrátenásúduprvéhostupňanaďalšiekonanie. Slovenskýpozemkovýfond-Bratislava (ďalejlen„SPF“)podal dňa 19. marca 2003 na Okresnom súde Dunajská Streda podľa § 94 ods. 2 O.s.p. návrh , aby
súd do konania 4C/204/96 pribral na strane navrhovateľa Slovenskú republiku- Slovenský pozemkový
fond, čo odôvodnil tým, že nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré tvorili predmet prevodu spravoval

v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. práve SPF. SPF zároveň navrhol vo veci
vydať predbežné opatrenie (aby odporcovia 3/ a 4/ nemohli s nehnuteľnosťami nakladať, tieto predať,
zaťažiť, či prenajať) a pribrať do konania vedľajších účastníkov na strane navrhovateľa (nájomníkov
bytov z Kasárenskej ulice v Šamoríne.). Na základe uvedeného návrhu Okresný súd Dunajská Streda:
uznesením č.k. 4C/204/96-452 zo dňa 24. marca 2003 návrh SPF o pribratie vedľajších účastníkov do

konanianastranenavrhovateľazamietol; uznesenímč.k.4C/204/96-455 zodňa24.marca2003 pribral
do konania ako navrhovateľa 2/ Slovenskú republiku, zastúpenú SPF; uznesením č.k. 4C/204/96-458
zo dňa 24. marca 2003 návrh SPF o vydanie predbežného opatrenia zamietol. Z odôvodnenia nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.ÚS 269/09-36 zo dňa 29. októbra 2009 vyplýva, že
k právoplatnému skončeniu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Dunajská streda pod sp.zn.
4C/204/96 došlo dňa 10. novembra 2008 kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v

Trnavesp.zn.24Co/50/2008zodňa8..októbra2008,ktorýmbolinávrhynaurčenieneplatnostiprevodov
majetku štátu zamietnuté.
Pred odvysielaním predmetnej reportáže sa žalobca spoločne so svojou manželkou na súdy Slovenskej
republiky obrátil s viacerými návrhmi a inicioval tak vedenieviacerých súdnych konaní. V dôsledku
existencie súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 4C/204/96 však

postupne prišlo k prerušeniu týchto súdnych konaní, a to až do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 4C/204/96, pričom sa žalobca so svojou
manželkou sa, ako sťažovatelia, vo viacerých konaniach obrátili na Ústavný súd Slovenskej republiky
so sťažnosťou na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Išlo o tieto súdne
konania: sp.zn. 8C 105/96 G. P. a spol. c/a O. Š. o zaplatenie 8.025,- Sk s príslušenstvom (podané

na Okresnom súde v Dunajskej Strede dňa 27.05.1996. Súd uznesením 8C 105/96 zo dňa 03.06.2003
konanie prerušil. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp.zn. III. ÚS 317/06 zo dňa 4.9.2007
rozhodol, že základné právo sťažovateľov porušené nebolo.); sp.zn. 9C 158/96 U. P. a spol. c/a Y.
F. o zaplatenie 27.599,- Sk s príslušenstvom (podané na Okresnom súde v Dunajskej Strede dňa
09.09.1996. Podaná sťažnosť na prieťahy v konaní bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. II. ÚS 73/09-12 zo dňa 12.02.2009 odmietnutá.); sp.zn. 9C 171/96 U. P. a spol. c/a O.
Š. o vypratanie nehnuteľnosti a zákaze užívania nehnuteľnosti (podané na Okresnom súde v Dunajskej
Strede dňa 30.09.1996. Súd uznesením č.k. 9C 171/96-160 zo dňa 26.05.2003 konanie prerušil.);
sp.zn. 5C 171/96 U. P. a spol. c/a Y. Q. o vypratanie nehnuteľnosti a zákaze užívania nehnuteľnosti
(podané na Okresnom súde v Dunajskej Strede dňa 30.09.1996. Súd uznesením č.k. 5C 171/96-95 zo

dňa 9.9.2003 konanie prerušil.); sp.zn. 4C 102/01 U. P. a spol. c/a Š. Q. a spol. o zaplatenie 90.000,- Sk
s príslušenstvom (podané na Okresnom súde v Dunajskej Strede dňa 16.08.2001. Súd uznesením č.k.
4C 102/01-25 zo dňa 8.4.2002 konanie prerušil. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp.zn. IV.
ÚS 269/09-36 zo dňa 29.10.2009 rozhodol, že základné práva sťažovateľov porušené neboli.); sp.zn.
4C108/01U.P.aspol.c/a O.Š.ozaplatenie45.000,-Skspríslušenstvom(podanénaOkresnomsúdev

Dunajskej Strede dňa 27.08.2001. Súd uznesením č.k. 4C 108/01-31 zo dňa 8.4.2002 konanie prerušil.
PodanásťažnosťnaprieťahyvkonaníbolauznesenímÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I.ÚS
236/09-22zodňa10.09.2009 odmietnutá.);sp.zn.10C118/02U.P.aspol.c/Y. Š.Q.aspol.ovypratanie
bytu(podanénaOkresnomsúdevDunajskejStrededňa30.08.2002.Súduznesenímč.k.10C118/02-32
zo dňa 30.01.2003 konanie prerušil. Ústavný súd SR uznesením sp.zn. II. ÚS 590 /2011-11 zo dňa

15.12.2011 sťažnosť žalobcu a jeho manželky odmietol ako zjavne neopodstatnenú).
Dňa 8. mája 2003 spísal v Mníchove žalobca podnet na trestné stíhanie organizovanej skupiny,
adresovaný generálnemu prokurátorovi JUDr. Milanovi Hanzelovi, ktorý zaslal doporučene poštou
dňa 9. mája 2003. V podnete žalobca poukázal na to, že dňa 4. marca 2003 došlo k odvysielaniu
predmetnej reportáže, v ktorej sa odvysielali polopravdy, klamstvá a upodozrievania, čím bola naplnená

skutková podstata niektorých trestných činov, ďalej poukázal na to, že došlo k svojvoľnému zásahu
do jeho majetku, a k pokusu rozkrádania majetku štátu a poškodzovania záujmov štátu. Žalobca
v tomto podnete poukázal na to, že sa jedná o pokus organizovanej skupiny naplnenie skutkovej
podstaty trestných činov podľa Trestného zákona: § 158 zneužitie právomoci verejného činiteľa; §
250 podvod; § 175 krivá výpoveď; § 209 poškodzovanie cudzích práv; § 256 poškodzovanie veriteľa

§ 160 - 160c prijímanie úplatku; § 161 - 161c podplácanie. Žalobca v podnete ďalej uviedol, že
naplnenie skutkovej podstaty týchto trestných činov je dané: vykonštruovanými návrhmi (z 19.11.1996
a zo 4.12.1996) okresnej prokurátorky JUDr. Valérie Simonovej o určenie neplatnosti prevodov majetku
štátu; podvodným vyjadrením G.. Y. X. zo dňa 9.12.1996 podaným v mene SPF v spore vedenom naOkresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 4C/204/96; návrhmi na pribratie do konania a nariadenie
predbežného opatrenia zo dňa 18.3.2003 podanými G.. C. M. Y. G.. O. I. v mene SPF v spore vedenom
na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 4C/204/96; vedením súdneho konania sudkyňou JUDr.

Máriou Képessyovou vo veci vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 4C/204/96
(machinácie sudkyne, odopretie práva na spravodlivý proces, zneužitie právomoci sudkyne).
Dňa 13. mája 2003 spísal v Mníchove žalobca podnet na trestné stíhanie organizovanej skupiny,
adresovaný generálnemu prokurátorovi JUDr. Milanovi Hanzelovi, ktorý zaslal doporučene poštou
dňa 13. mája 2003. V podnete žalobca poukázal na svoj predošlý podnet a uviedol, že organizovaná

skupina: režisér a moderátor F. C. (zrejme mal žalobca na mysli svedka Pavla Fejéra - pozn. súdu);
advokátka U.. P. M.; T. U. O.; T. O. Š.; odvysielaním relácie „Paľba“ dňa 4. marca 2003 vo večerných
hodinách, spáchala verejne trestné činy a naplnila skutkové podstaty nasledovných trestných činov
podľa Trestného zákona: § 178 neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi; § 206 ohováranie; § 209
poškodzovanie cudzích práv; § 250 podvod; § 164 podnecovanie; § 165 schvaľovanie trestného činu;
§ 166 nadržovanie; § 160 prijímanie úplatku; § 161 podplácanie; § 162 nepriama korupcia.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (oddiel Sro, vložka číslo 12516/B) zo
dňa 14. februára 2007 mal súd za preukázané, že Slovenská televízna spoločnosť, s.r.o., IČO: 34 128
611 bola k 1. januáru 2007 zrušená bez likvidácie zlúčením s obchodnou spoločnosťou MARKÍZA-
SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 31 444 873, ktorá je právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti a preberá
všetky jej práva a záväzky.

Z odpovede predsedníčky Rady pre vysielanie a retransmisiu z 21. februára 2007 (č.l. 107 spisu)
mal súd za preukázané, že k 4. marcu 2003 bol žalovaný držiteľom licencie na televízne vysielanie
programovej služby TV MARKÍZA.

15 Z výpovedí svedkov a z toho, čo pred súdom uviedol žalobca, súd zistil nasledovné:

Žalobca na pojednávaní konanom dňa 14. februára 2007 vypovedal, že spoločnosť Markíza porušila
jeho dôstojnosť, vážnosť a česť v spoločnosti, nakoľko spochybnila prevody majetku štátu , ktorý
zákonným spôsobom nadobudol a dá sa povedať, že týmto sa dala do služieb organizovanej skupiny,
ktorá vychádza z Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede. žalobca poukázal na dôkazový materiál
týkajúci sa súdneho konania prebiehajúceho na Okresnom súde v Dunajskej strede pod sp.zn.

4C/204/96. Podľa žalobcu redaktor v predmetnej reportáži hovoril o veciach, o ktorých nemal ani
šajnu. V televíznej relácii redaktor na začiatku uviedol vyhlásenie z katastra , že vklad do katastra
zrušil, čo nie je pravda, vklad do katastra doteraz nebol zrušený, tým vlastne redaktor poskytol
verejnosti nepravdivú informáciu. Toto vyvolalo prístup ďalšieho subjektu do konania a to Slovenského
pozemkového fondu, ktorý sa ulakomil na tento majetok a vyvolalo to ďalšie spory, ktorými sa žalobca

musí domáhať nájomného, resp. bezdôvodného obohatenia. Sudcovia a všetci ostatní, čo stým majú
niečo dočinenia, boli ovplyvnení touto reláciou, a zneužívajú právomoc verejného činiteľa a upierajú
žalobcovi jeho práva.. Konanie na Okresnom súde v Dunajskej Strede sp. zn. 4C 204/96 nie je
právoplatne skončené, momentálne je spis na odvolacom súde. Na otázku súdu prečo žalobca podal
túto žalobu až 3 roky po odvysielaní relácie Paľba, žalobca uviedol, že v roku 2003 podal podnet na

trestné stíhanie organizovanej skupiny generálnemu prokurátorovi JUDr. Hanzelovi, ako aj podnet na
trestné stíhanie redaktora C., U.. M., F.. O. Y. F.. Š.G.. Tieto veci boli generálnou prokuratúrou postúpené
krajskej prokuratúre a tá ich postúpila ďalej do Dunajskej Stredy. Výsledok bol taký, že tieto podania boli
odmietnuté. Žalobca teda čakal na výsledky podania na prokuratúru a krátko pred uplynutím 3 ročnej
lehoty sa spojil s jeho bývalým advokátom U.Á. Č.Y., požiadal ho o zastúpenie, no advokát ho po

prehodnotení situácie odmietol zastupovať. Preto bol žalobca nútený podať žalobu sám. Žalobca
na pojednávaní konanom dňa 24. mája 2012 doplnil svoju výpoveď zo 14. februára 2007 a uviedol,
že v záujme zachovania trojročnej premlčacej lehoty bola jeho žaloba podaná faxom dňa 3. marca
2006 a následne doplnená písomným podaním dňa 6. marca 2006. Žalobca uviedol, že práve relácia
televízie Markíza ovplyvnila súdne konanie pred Okresným súdom Dunajská Streda vedené pod sp.zn.

4C/204/96, následkom čoho sa štátne orgány (súd, SPF, prokuratúra) snažili žalobcu a jeho manželku
pripraviť o ich vlastníctvo. Súdne konanie sa skončilo 8. októbra 2008, pred Krajským súdom v Trnave,
avšak prokuratúra podala dovolanie a dovolacie konanie skončilo dňa 2. februára 2011. Žalobca
poukázal na to, že v spore sa konalo od roku 1996, na základe predmetnej reportáže nebolo súdne
konanie skončené, nakoľko do konania vstúpil SPF a vlastne týmto nastali právne následky a škody.

Žalobca ďalej uviedol, že nevie, či bola televízia Markíza zneužitá, využitá alebo predmetnú reportáž
odvysielala dobrovoľne, avšak poukázal na to, že redaktor vo vysielaní uviedol, že sa jedná o jasnú vec,
že žalobca s manželkou majetky nadobudli v rozpore so zákonom, že kataster zrušil ich vlastníctvo,
teda ich dopredu odsúdil.Svedok F. C. na pojednávaní konanom dňa 22. mája 2015 vypovedal, že v žurnalistike pôsobí 19 rokov,
z toho 15 rokov sa venujete investigatíve, t. j. podobnému žánru, v akom bola relácia Paľba. Čo sa
týka reportáže s názvom Otázniky odvysielanej dňa 4. 3. 20013 v rámci programu s názvom Paľba, jej

zadanie do redakcie nešlo od nejakého svedkovho priameho nadriadeného, ale danú reportáž redakcia
odvysielala na základe písomných podnetov sťažovateľov, ktorí sa cítili byť poškodení. Písomnosti od
divákov boli svedkovi predložené, ale pre odstup času svedok nevedel uviesť, menovite kto sa obrátil
na Markízu o spracovanie a odvysielanie tejto reportáže a odvysielanie v Paľbe. Svedok uviedol, že
v redakcii sa dohodli, že sa tejto téme budú venovať, pričom rozhodnúť o odvysielaní predmetnej

reportáže prislúchalo v danej dobe vedeniu redakcie, bolo to v kompetencii šéfredaktora redakcie.
Svedok uviedol, že si myslí, že v danej dobe bola šéfredaktorkou pani U. X.. Svedok si pre odstup
času dobre nepamätal odkedy a dokedy s pracovali na reportáži, kde všade bol a s akými ľuďmi
komunikoval. Svedok si však spomenul, že poškodení bývali v Šamoríne, t. j. kvôli tejto reportáži bol
v Šamoríne. Okrem toho právna zástupkyňa mala sídlo v Bratislave, t. j. svedok bol aj tam. Pokiaľ
ide o ľudí, poškodení boli asi traja, potom tam bol právny zástupca poškodených, bol tam aj právny

zástupca žalobcu, so žalobcom svedok telefonoval a okrem toho bol aj v pobočke VÚB v Šamoríne.
Svedok vypovedal, že všetko, čo sa mu počas reportáže podarilo zistiť, dal do lineárnej roviny a z tejto
roviny mu vyplynulo, že reportáž sa môže odvysielať, pretože v prípade, ak by svedok mal nejaké
pochybnosti, tak sa reportáž v tej podobe neodvysiela. A ak by nejaké pochybnosti boli, tieto by sa
museli objaviť v samotnej reportáži. Svedok tiež uviedol, že v danom prípade pri svojich novinárskych

úvahách vychádzal z výpovedí ľudí, ktoré sú v reportáži zachytené. Nešlo o monológ jedného človeka,
bolo to viacej ľudí. To, či došlo k nejakému rozporu s právnym poriadkom, k tomu sa taktiež v reportáži
vyjadrovali ľudia a bol to aj výsledok svedkovho zisťovania. Svedok vypovedal, že on reláciu Paľba
pripravoval cca 12 rokov a nikdy sa neobával o to, že za svoju prácu bude nejako právne postihovaný.
Svedok poukázal na to, že princíp kolektívnej novinárčiny je v tom, že sa zozbierajú fakty a pokiaľ sú

dokázateľné, tak sa to odvysiela, lebo ak by neboli dokázateľné, malo by to právne následky. Svedok
si nemyslel, že bude osobne zodpovedný, pretože išlo o kolektívnu prácu, vždy bol súčasťou tímu,
ktorý pripravoval reportáž a jej odvysielanie bolo vždy kolektívnym rozhodnutím. Svedok poukázal na
to, že zodpovednosť má vysielateľ, ale nedá sa vylúčiť, že ak dôjde k pochybeniam, zodpovednosť
dopadne aj na konkrétneho jedinca. Svedok tiež uviedol, že do podobnej reportáže by išiel aj dnes,

v súvislosti s predmetnou reportážou nebol nikdy trestne vyšetrovaný a nemá vedomosť, o tom,
že by v tej súvislosti bolo na neho podané nejaké trestné oznámenie. Svedok vypovedal, že v
predmetnej reportáži dal žalobcovi priestor vyjadriť sa ku všetkým relevantným otázkam, bolo to v
telefonickom rozhovore so žalobcom, ktorý v tom čase nebol na Slovensku. Svedok uviedol, že v
predmetnej reportáži sa objavilo všetko relevantné, na čo dostal odpoveď. Pri príprave predmetnej

reportáže svedok dodržal jemu známe zásady objektívnosti, vyváženosti a plurality názorov, ktoré sa
majú v televíznej publicistike a spravodajstve objavovať. Svedok uviedol, že pri spracovaní reportáže
narazil na systémový problém, a na zodpovednosť organizácie, ktorá mala na starosti predaj bytov.
S odstupom času svedok nemal ten pocit, že by pri príprave reportáže opomenul nejakú objektívnu
skutočnosť, napríklad konfrontovať nejakého svedka alebo získať nejaké podstatné dokumenty, a bol

toho názoru, že všetko čo sa v danom čase dalo podchytiť aj podchytil. Svedok uviedol, že sa stávali
aj prípady, že sa po odvysielaní reportáže objavila nejaká nová skutočnosť, a pokiaľ to bola nejaká
kruciálna skutočnosť, pripravovali sa dokrútky relácie, ich príprava však samozrejme bola výsledkom
kolektívneho rozhodnutia redakcie. Svedok vypovedal, že relácia Paľba bola založená na pomoci
ľuďom, avšak v konkrétnom prípade je konkrétna pomoc právomocou súdov, prokuratúry či polície.

Pomoc redakcie spočívala najmä v čo najobjektívnejšom spracovaní danej témy. Svedok uviedol, že
pokiaľ na konci predmetnej reportáže uviedol výrok: „Naše možnosti sú limitované. Konať musia iní.
Kataster už na základe protestu prokuratúry zrušil vklad na U. P.. Na definitívne rozhodnutie súdu vo veci
nezákonného založenia majetku štátu a jeho následného predaja, sa ešte stále iba čaká. K dnešnému
dňu už siedmy rok.“, potvrdzuje to len to, čo už povedal predtým, t. j. že úlohou novinárov je objektívne

spracovať všetky dostupné informácie a nechať to na kompetentných.
Svedok P.. F. X. pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 25. septembra 2015 vypovedal, že
zo strán sporu pozná iba žalobcu, ako suseda z O. J. Q. Š., občas sa stretávajú avšak v bližšom vzťah
nie sú. Svedok vypovedal, že bol jedným z nájomníkov bytov bývalého Štátneho podniku Žrebčinec
Šamorín. V danej dobe im bol ponúknutý odpredaj bytov. Svedok sa preto sústredil na vybavenie

úveru, aby mohol byt odkúpiť. Úver svedok získal v Slovenskej sporiteľni a následne odkúpil dom,
v ktorom doteraz býva. Svoj rodinný dom svedok odkúpil na základe prejaveného záujmu. Ponuka na
odkúpenie im bola učinená ústnou aj inou formou. Pre odstup času si už svedok nevedel spomenúť,
dokedy mal prejaviť svoj záujem o odkúpenie rodinného domu, avšak uviedol, že tento svoj záujemprejavil a potom sa sústredil na vybavenie úveru. Svoj záujem o odkúpenie predmetného rodinného
domu svedok prejavil opakovane ústne a to vtedajšiemu riaditeľovi štátneho podniku G.. U. M.. Svedok
uviedol, že mal vedomosť o tom, že žalobca s manželkou koncom roka 1993 odkúpili susedné rodinné

domy a táto zmena vlastníctva bolo napádaná zo všetkých strán. Svedok vypovedal, že on sa stal
riaditeľom Štátneho podniku Žrebčinec začiatkom jesene v roku 1994 a bol ním až do privatizácie
v roku 1997. Svedok videl časť reportáže Otázniky odvysielanej dňa 4. 3. 2003 v televízii Markíza.
pamätal sa aj na to, že pri nakrúcaní tejto reportáže bol za ním redaktor F. C., pričom uviedol, že
ako išiel z práce ho na ulici zastavil nejaký redaktor, svedok mu v rámci slušnosti na položené otázky

odpovedal a následne redaktor zastavil nakrúcanie, svedok však nevedel uviesť, čoho sa týkali otázky,
ktoré mu kládol redaktor. Svedok mal vedomosť aj o úverovej zmluve uzatvorenej medzi VÚB a štátnym
podnikom Žrebčinec, a mal pocit, že sa jednalo o úver na cca 8 000 000,- vtedajších Kčs a zmluvu mal
podpisovať vtedajší riaditeľ G.. M.. Svedok tiež uviedol, že medzi ním a žalobcom bol súdny spor. Pán
P. totiž napadol kúpnopredajnú zmluvu na dom, uzatvorenú medzi svedkom a podnikom, pričom toto
konanie bolo na prvostupňovom i odvolacom súde zastavené s tým, že súd uzavrel, že pán P. nie je

účastníkom konania a preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Svedok uviedol, že má vedomosť o tom,
že ohľadne domov na Kasárenskej ulici a bytov v nich sa ťahá dlhodobý súdny spor, avšak nevedel
uviesť, kde je vedený, ani aký je jeho výsledok.
Svedkyňa G. P. pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 2. októbra 2015 vypovedala, že
strany pozná, avšak v bližšom vzťahu je len so žalobcom, ktorý je jej manželom. Svedkyňa poukázala na

to, žesmanželomsavroku1993 dozvedeliomožnostiodkúpiťjedendomnaO.J.Q.Š.,pretoajoslovili
VÚB. Svedkyňa uviedla, že v tej dobe pracovala na Poliklinike v Šamoríne a tam, ako aj na základnej
škole, vypozorovala, že sú určité napäté vzťahy a závisť zo strany ľudí, ktorí sa dozvedeli o tom, že ona s
manželom uvedený dom odkúpili. V danom čase svedkyňa pôsobila aj v Matici slovenskej v Šamoríne,
bola tiež v detskom súbore a i tu boli konkrétni ľudia, u ktorých tie napäté vzťahy a závisť vypozorovala.

Svedkyňa vypovedala, že v roku 1999 odišli s manželom bývať do Nemecka do Mníchova, pretože dom
v Šamoríne nemohli ani užívať, ani v ňom bývať, prebiehali súdne konania a tie súdy prejednávané
veci celé otočili. Preto sa museli presťahovať a ona sa musela naučiť po nemecky. Svedkyňa uviedla,
že po tom, čo bola v roku 2003 odvysielaná v Markíze relácia Paľba, došlo k zhoršeniu vzťahov medzi
príslušníkmi jej rodiny a jej manželom. O relácií Paľba som svedkyňa dozvedela z nahrávky, ktorú

nahral jej švagor a to v roku 2003 počas Veľkej noci, kedy prišli na návštevu na Slovensko. V tejto relácií
boli ona s manželom vykreslení ako nejakí vykorisťovatelia. Bolo tam uvedené, že žiadajú vysoké
sumy za nájomné. Svedkyňa uviedla , že zo strany jej brata i jej sestry zaznievali na adresu jej manžela
uštipačné poznámky o tom, aký je vykorisťovateľ, zrejme v dôsledku predstavy, že keď niekto pracuje v
zahraničí, tak veľa zarába. Svedkyňa poukázala na to, že i keď žiadali nájomné, nájomníci im nájomné

neplatili. Naopak, v dôsledku súdnych sporov sa s manželom museli zadĺžiť, aby mali na súdne poplatky
a trovy. Svedkyňa ďalej poukázala na to, že celá relácia je vykonštruovaná tak, že keď si to pozrie cudzí
človek, dospeje k záveru, že ona s manželom sú vykorisťovatelia a že nejak pripravili tých nájomníkov o
možnosť odkúpenia bytov. Toto však nie je vôbec pravda, pretože tí nájomníci aj požiadali o odkúpenie
bytov, ale zrejme sa im zdala suma za odkúpenie bytov privysoká, keďže boli zvyknutí platiť nájomné

vo výške 500,- až 700,- Sk mesačne. Nájomníci však možnosť odkúpenia bytov od VÚB nevyužili. Aj
pani Š. je v tejto reportáži vykreslená ako veľmi trpí, pričom utrpenie svedkyne a jej manžela v tom, že
nemohli v týchto domoch bývať a mali malé deti, s ktorými sa museli presťahovať do zahraničia, vôbec
vykreslené nie je. Svedkyňa tiež uviedla, že do dnešného dňa existujú v dôsledku tejto reportáže medzi
príslušníkmi jej rodiny a jej manželom povrchné vzťahy, keďže príslušníci jej rodiny uverili tomu, čo bolo

odvysielané. Taktiež uviedla, že v tejto reportáži nebolo zobrazené úplne všetko tak, ako prebiehalo,
neboli tam totiž vykreslené ich súdne peripetie. Svedkyňa vypovedala, že aj ich deti, ktoré boli v čase
keď žili v Nemecku v puberte, jej manželovi vyčítajú, že sa venoval skôr súdnym pojednávaniam ako im.
Na Slovensko sa svedkyňa s manželom vrátili v roku 2006, išli bývať do jedného z odkúpených bytov,
ktorý sa uvoľnil a tu žijú doteraz. Vzťahy so susedmi sú o ničom, keď sa stretnú, vyhýbajú sa pohľadmi,

nezdravia sa. Susedia si tam nažívajú a nakladajú s pozemkom, ako keby im patril, ako keby tam oni s
manželom ani neboli. Okrem toho aj noví susedia, mladí ľudia, ktorí sa tam prisťahovali, sú ovplyvnení
postojom starších nájomníkom. Svedkyňa uviedla, že v súčasnosti sú s manželom vedení ako vlastníci
bytov v katastri nehnuteľností. Potom, čo nadobudli domy do vlastníctva, oslovili 1. 1. 1994 nájomníkov
s ponukou na uzatvorenie predbežnej zmluvy na 3 mesiace s tým, že nájomné im určili na prvé tri

mesiace tak, ako dovtedy platili štátnemu podniku Žrebčinec Šamorín, pričom nájomníkov zároveň
upozornili, že po troch mesiacoch im bude nájomné zvýšené. V žiadnom prípade však nechceli zvýšiť
nájomné na sumu, ktorá bola uvádzaná v reportáži. Svedkyňa uviedla, že jej manžel sa pri určovaní
nájomného snažil zohľadniť aj to, koľko ktorý z nájomníkov zarába. Svedkyňa mala vedomosť, že synpani Š., ktorý pracoval na polícií, začal v tejto veci vyvíjať aktivity aj spoločne s pani M., v dôsledku
čoho svedkyňu s manželom tí nájomcovia prestali uznávať ako vlastníkov a prestali i platiť nájomné. Na
otázky právneho zástupcu žalovaného svedkyňa uviedla, že: čítala kúpne zmluvy, ktorými so žalobcom

nadobudli predmetné byty do vlastníctva, v týchto zmluvách bola zmienka o tom, že v daných bytoch
bývajú nájomcovia na základe nájomných zmlúv; nemala nejaké pochybnosti o tom, či bude možné tieto
byty uvoľniť a že ich potom bude môcť užívať; nechcela tie nájomné vzťahy po nadobudnutí vlastníctva
zrušiť a bývať v tých bytoch, nakoľko so žalobcom v tom čase bývali na Hlavnej ulici v Šamoríne, mali
teda svoje vlastné bývanie; nemá znalosť o tom, že by so žalobcom žiadali od nájomníkov platbu 3

000,- Sk, neskôr 4 000,- Sk a neskôr 15 000,- Sk mesačne. Potom, čo právny zástupca žalovaného
konfrontoval svedkyňu s písomnou výzvou na vypratanie a platenie odškodného zo dňa 24. októbra
2002, svedkyňa uviedla, že tú výzvu podpisovala, ale už si to nepamätá. Ďalej svedkyňa uviedla, že s
odstupom času považuje za nepravdivé tvrdenia z predmetnej reportáže najmä tvrdenie nájomníkov,
ktorí v reportáži spolu sedeli a spomínali, že si nemali možnosť byty odkúpiť, čo podľa jej mienky nie
je pravda. Ďalšie iné tvrdenia nevedela svedkyňa označiť a uviedla, že sumy, či dátumy si pre odstup

času nepamätá.
Svedkyňa U.. Y. Č. pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 2. októbra 2015 vypovedala,
že zo strán sporu pozná iba žalobcu, pozná ho osobne, sú susedia, pozná aj manželku žalobcu,
a to z obdobia, kedy pôsobila v Matici slovenskej v Šamoríne. Svedkyňa poukázala na to, že neskôr
žalobcu zastupovala v konaniach, vedených na Okresnom súde Dunajská Streda, pričom konanie o

určenie neplatnosti kúpnych zmlúv už bolo skončené a súdny spor vyhrali. Svedkyňa si spomenula
na to, že bola oslovená reportérmi v súvislosti so sporom pána P., ktorý mal s neplatičmi nájomného.
Aj s odstupom času si svedkyňa pamätala, že reportéri prišli nevhod, pretože ona akurát vyšla zo
sprchy, spytovali sa jej na neplatičov, načo svedkyňa reportérom povedala, že aj ona by rada
niekde bývala a za bývanie neplatila, teda že pokladá súdne spory za účelové a vzniknuté zo závisti.

Svedkyňa vypovedala, že pôsobila v Matici slovenskej, nebola funkcionárka, ale iba členka, pričom
žalobca a jeho manželka boli taktiež členovia Matice slovenskej, stretávala sa s nimi na kultúrnych
podujatiach organizovaných Maticou slovenskou. Svedkyňa nepozorovala, že by sa po roku 1993
nejako zhoršili vzťahy medzi členmi Matice slovenskej v Šamoríne a pánom P.. Svedkyňa uviedla,
že ona nevidela v televízií odvysielanú reportáž z relácie Paľba. Potom, čo bola na pojednávaní

prehratím na záznamovom zariadení oboznámená reportáž z relácie Paľba, svedkyňa uviedla, že podľa
jej názoru tá reportáž nie je objektívna. Svedkyňa poukázala na to, že so znalosťou veci musí
povedať to, že nakoľko domy neboli súčasťou privatizačného projektu, nevzťahovala sa na ne povinnosť
disponovať pri ich prevode z majetku štátu do majetku inej osoby súhlasom nejakého štátneho orgánu
tak, ako to bolo uvádzané na začiatku reportáže tou pani prokurátorkou. Svedkyňa tiež uviedla, že má

vedomosť o tom, že syn niektorého z nájomníkov pracoval na prokuratúre a preto teda tieto veci riešili
cez prokuratúru. Podľa názoru svedkyne tam však nedošlo k porušeniu zákona. Pokiaľ žalobca kúpil
byty na základe záložnej zmluvy, urobil to v súlade s právom a ako nový vlastník si mohol aj určovať
nájomné. Svedkyňa bola z toho, ako bol v tejto reportáži vykreslený pán P. smutná, lebo to tak nie
je. Pokiaľ tam bol aj žalobca vykreslený ako ziskuchtivý a bezcharakterný človek, ktorý sa obohacuje

neprimeraným spôsobom na nájomníkoch, prevažne dôchodcoch, svedkyňa uviedla, že žalobca si len
chránil svoj majetok. Podľa názoru svedkyne táto reportáž zdiskreditovala osobu, česť, dôstojnosť a
vážnosť osoby žalobcu. Kto videl túto reportáž, si o žalobcovi môže vytvoriť názor, hoci ho aj osobne
nepozná. Svedkyňa poukázal aj na to, že pokiaľ sa na konci reportáže uvádza, že sa stále vedie
súdny spor, tak ide o súdny spor, ktorý žalobca vyhral. Podľa vedomostí svedkyne v samotnom návrhu

prokuratúra nesprávne argumentovala už zrušeným zákonom. Na otázky žalobcu svedkyňa uviedla,
že: skutočnosť, že riaditeľ odboru právneho JUDr. Pavol Bielik na Ministerstve pôdohospodárstva SR,
vydal v krátkom čase dve protichodné stanoviská, pričom na základe jeho stanoviska z 23. 3. 2003, sa
súdne konanie viedlo ďalších 7 rokov si vysvetľujem tým, že na ministerstvách sa často menia ľudia,
poprípade nemajú dostatočne naštudovanú problematiku a privatizačný zákon bol náročný zákon; myslí

si, že je možné, že odvysielanie reportáže Paľba ovplyvnilo súdnosť riaditeľa právneho odboru. Na
otázky právneho zástupcu žalovaného svedkyňa uviedla, že: žalobcovi a jeho manželke neposkytovala
právne služby ako advokátka, ale ako fyzická osoba; posudzovali z právnej stránky dokumenty, na
základe ktorých nadobudol žalobca do vlastníctva byty, pričom keď prevzala zastupovanie, si v
prvom rade prezrela privatizačný projekt, kde bolo výslovne uvedené, že predmetný majetok je vyňatý z

privatizácie, posudzovala aj úverovú zmluvu, záložnú zmluvu, zmluvu o prevode nehnuteľností a všetky
boli v poriadku; nevidela právne riziko v tom, že zmluva o prevode nehnuteľností bola podpisovaná
v rovnaký deň ako úverová zmluva, nakoľko sa to takto bežne robí; nebolo právne rizikové alebo
sporné, ak došlo k realizácií záložného práva a teda k prevodu nehnuteľnosti už v deň podpisu úverovejzmluvy, v ktorej boli lehoty na realizáciu záložného práva, uvedené v čl. 3 bod 2 písm. d), lebo v danom
čase Žrebčinec už dlhší čas neplatil úver, ona si túto právnu skutočnosť ani nevšimla, pri takom veľkom
obchode, je to aj nepodstatné, strany sa môžu dohodnúť aj inak; nemá vedomosť o tom, že by žalobca

chcel vypratať nájomcov z predmetných bytov aj bez poskytnutia náhradného bývania.
Svedok G.. Š. X. pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 22. januára 2016 vypovedal, že zo
strán sporu pozná iba žalobcu, no v žiadnom bližšom vzťahu s ním nie je. Svedok vypovedal, že si pre
dlhé časové obdobie nepamätá okolnosti nahrávania predmetnej reportáže, pričom poukázal na to, že
zrejme v danom období pracoval ako riaditeľ správy katastra, na ktorej ročne mali asi 20 000 prípadov.

Potom, čo bola na pojednávaní prehratím na záznamovom zariadení oboznámená reportáž z relácie
Paľba, svedok konštatoval, že si ozrejmil pamäťové stopy a uviedol, že redaktor ho nahrával bez jeho
súhlasu, pričom on mal s redaktorom oveľa dlhší rozhovor a zábery jeho osoby sú z tohto rozhovoru
účelovo vystrihnuté. Ten redaktor to zostrihal tak, ako to zostrihal. Z reportáže je vidieť, že tí dvaja páni,
ktorí sa s ním rozprávali, sedeli oproti nemu, kamera bola zrejme na stole, no svedok nevidel, že by
svietilo červené svetlo, signalizujúce nahrávanie a nevie, ako to spravili, že ho nahrali, nahrali ho však

bez jeho vedomia. Svedok uviedol, že pokiaľ si pamätá, tak redaktorovi hovoril, že prebieha súdne
konanie a v danej veci kataster spolupracuje so súdom a i s prokuratúrou. Na otázky žalobcu svedok
uviedol, že: Úrad geodézie a kartografie vydával tzv. katastrálny bulletin, ktorý je pomôcku pre orgány
správy katastra, v ktorej boli kauzisticky pozbierané jednotlivé prípady ohľadom vkladového konania
a táto pomôcka slúžila pre interné účely, aby orgánom správy katastra pomáhala pri rozhodovaní; na

kataster v Dunajskej Strede boli doručované všetky katastrálne bulletiny, teda zrejme aj katastrálny
bulletin č. 3/1995; v katastrálnom bulletine vychádzali usmernenia, podľa ktorých oni na katastri určite
postupovali. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok odpovedal, že: v danom čase mal
oprávnenie povoľovať vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a určite teda riešil aj prípady
prevodu vlastníckeho práva z majetku štátneho podniku na iné osoby; právna úprava sa v čase vyvíjala a

neustále menila, preto si už nespomína, či v roku 1993 medzi dokumenty, ktoré sa v takýchto prípadoch
vyžadovali, patril aj súhlas vlády; môže byť, že počas jeho pôsobenia na katastri bolo také obdobie, že
sa na prevod vlastníckeho práva z majetku štátneho podniku jednoznačne vyžadoval súhlas vlády; nevie
sa vyjadriť k reportáží uvádzanému zrušenie vkladu vlastníckeho práva v prospech pána P., nakoľko
žalobca bol na katastri známy vo viacerých kauzách, nespomína si na nejakú konkrétnu, dôležitú a

podstatnú informáciu, ktorú počas rozhovoru poskytol reportérovi a táto v odvysielanom príspevku
neodznela; spomína si , že redaktorovi vysvetľoval, že v danej veci prebieha súdne konanie i konanie na
prokuratúreaivzhľadomnacitlivéúdajesaktejtokonkrétnejvecinemôževyjadrovať,pričomredaktorovi
spomenul i to, že na správe katastra nemajú právnikov.
Svedok U.. N. M. pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 22. januára 2016 vypovedal,

že pozná obe strany sporu, avšak v žiadnom bližšom vzťahu s nimi nie je. Potom, čo bola na
pojednávaní prehratím na záznamovom zariadení oboznámená reportáž z relácie Paľba, svedok na
otázky žalobcu uviedol, že: s reportérmi sa vôbec nestretol, iba jeho sekretárka z jeho advokátskej
kancelárie ho informovala o tom, že ním boli reportéri z Markízy; pripúšťa, že mohol žalobcovi
telefonicky oznamovať do Mníchova, že svedka hľadali reportéri; záujmom banky bolo dostať úvery v

červených číslach do čiernych čísel, v danom prípade sa Žrebčincu poskytoval už reúver a normálnou
okolnosťou bolo, že sa pri podpise úverovej zmluvy uzatvorila súčasne aj mandátna zmluva. Žrebčinec
v danom čase banke do zálohu ponúkol tie nehnuteľnosti, ktoré jej ponúknuť mohol, t. j. tie, ktoré
neboli predmetom privatizačného projektu. Predmetné byty neboli súčasťou privatizačného projektu a
tak ich banka prijala do zálohu. V danom čase pán P. prejavil záujem o kúpu týchto nehnuteľností, takže

sa vlastne normálne stretla ponuka s dopytom; pokiaľ sa stalo, že kataster povolil vklad vlastníckeho
práva, rozhodoval na základe predložených dokumentov a v danom čase zrejme boli splnené podmienky
na takéto rozhodnutie a pokiaľ to reportér označil za protizákonné, ide o jeho žurnalistický štýl, o
novinárske vyjadrenie; nemyslí si, že by ako právnik banky, pri realizácií vkladu záložného práva
svedok vedome alebo nevedome porušil zákon, nakoľko postupoval v súlade so zákonom aj v súlade s

internými predpismi banky. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok odpovedal, že: s pánom
P. sa prvý krát stretol pri realizácií záložného práva VÚB v tomto konkrétnom prípade pričom neskôr,
asi od roku 1996 sa stal žalobca klientom jeho advokátskej kancelárie; nakoľko od roku 2009 je
primátorom mesta Dunajská Streda a má pozastavený výkon advokácie nevie uviesť, či jeho spoločník
v kancelárií poskytuje nejaké služby pánovi P.; v danom konkrétnom prípade, vypracovaniu úverovej

zmluvy predchádzalo najskôr schválenie úveru úverovou komisiou. Táto na základe predloženej súvahy,
výsledovky a iných dokumentov, rozhodla o schválení úveru. Následne sa vypracovávala úverová
zmluva. Tento proces mohol trvať týždne i mesiace. Po schválení úveru a v čase vypracovávania
úverovej zmluvy prebiehali rokovania medzi bankou a Žrebčincom, na ktorých sa štatutári na niečomdohodli a svedkovi bolo preto oznámené, aby pripravil aj dodatok k úverovej zmluve. Tento dodatok sa
určite nepodpisoval v rovnakú hodinu ako úverová zmluva. Tento postup nie je bežný, avšak nie je ani
výnimočný, nakoľko banka poskytovala reúvery aj iným dlžníkom.; v konkrétnom prípade iba realizoval

pokyny vedenia banky, resp. jej riaditeľa. Pokiaľ boli dohodnuté podmienky úverovej zmluvy zmenené
dodatkom tak, že sa doba splatnosti prvej splátky pôvodne dohodnutá na marec 1994, dodatkom
podpísaným dňa 23. 11. 1993 zmenila na 23. 11. 1993, zrejme to vyplývalo z rokovaní medzi Žrebčincom
a bankou, pričom sa domnieva, že to bolo motivované i snahou banky dosiahnuť kritéria nadiktované
ústredím, t. j. aby pobočka ešte v danom kvartálnom štvrťroku dosiahla nejaké ukazovatele, čo sa

neskôr mohlo prejaviť aj na prémiách; určite vypracovával záložnú zmluvu na nehnuteľnosti, úverovú i
mandátnu zmluvu , ale nie je si istý či aj zmluvu o prevode nehnuteľností na žalobcu; neviem sa vyjadriť
k tomu, prečo došlo k zmluve o prevode nehnuteľností už 23. 11. 1993, t. j. ešte pred uplynutím lehoty
na splatenie prvej splátky, ktorá v rámci právnického počítania času uplynula o polnoci, on iba realizoval
príkazy vedenia a môže sa iba domnievať, že tomu tak bolo preto, že riaditeľ Žrebčinca vyhlásil, že ani
nebude mať peniaze na splatenie prvej splátky. Toto však bolo predmetom rokovaní medzi riaditeľom

banky a riaditeľom Žrebčinca; zo strany Žrebčinca či banky nebol napadnutý tento právny úkon, až
neskôr sa svedok dozvedel, že obyvatelia predmetných bytov išli najskôr na kataster a následne na
okresnú prokuratúru, do banky však neprišli.
Svedok P.. Y.. T. D. pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 22. januára 2016 vypovedal,
že zo strán sporu pozná iba žalovaného, u ktorého bol zamestnaný, avšak už asi 5 rokov u neho

nepracuje. Potom, čo bola na pojednávaní prehratím na záznamovom zariadení oboznámená reportáž
z relácie Paľba, svedok skonštatoval, že mu odvysielané nič nehovorí. Svedok uviedol, že v roku 2003
pracoval u žalovaného, mal na starosti aj strih relácie Paľba, aj strih iných relácií. Svedok nevedel
uviesť, koľko relácií Paľba v roku 2003 zostrihal, či to bolo 20, 50, alebo 100. Svedok uviedol, že pri
výrobe reportáže je predstavuje nahratý materiál asi dva alebo tri krát viac toho, čo je v skutočnosti

odvysielané. Svedok uviedol, že televízia Markíza sa snažila reláciu Paľba zrušiť. Na otázky žalobcu
svedok odpovedal, že: pri strihaní reportáže sa táto zostrihá do podoby, v ktorej má byť odvysielaná v
súčinnosti s reportérom; po zostrihaní sa reportáž na schválenie predkladá príslušnému redaktorovi,
ktorý má na starosti konkrétnu reláciu a keď je väčší problém, tak sa to môže odovzdať šéfredaktorovi; v
relácií Paľba nebola taká prax, že sa reportáž predkladala právnikovi Markízy na posúdenie; za reportáž

zodpovedá režisér; má vedomosť o súdnych kauzách, ktoré by sa týkali relácie Paľba, mesačne išlo o
jeden až tri prípady a práve to bol dôvod, prečo sa potom upustilo od tej relácie; je jednotliví redaktori
alebo šéfredaktori si vyberali témy do relácie Paľba buď tak, že redaktor už mal tip na nejakú reportáž,
pretože boli veci, ktoré dlhšie sledoval, alebo mu niečo pridelili náhodne na spracovanie.
Svedkyňa U.. Y. P. M. X. pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom dňa 19. júla 2016, potom,

čo bola prehratím na záznamovom zariadení oboznámená s reportážou z relácie Paľba, na otázky
žalobcu uviedla, že: do televíznej reportáže sa dostala pri výkone svojej funkcie na Okresnej prokuratúre
Dunajská Streda, bola poverená svojou nadriadenou, aby sa k danej veci vyjadrila, pravdepodobne to
bolo v roku 2003; nemá vedomosť o tom, kto sa obrátil na televíziu; ona sa televíziu neobrátila; pokiaľ si
dobre spomína, termín nakrúcania reportáže bol dohodnutý pár dní predtým; pokiaľ si dobre spomína,

pár minút pred natáčaním, jej reportéri objasnili, čo ich zaujíma, čo je, predmetom relácie , a že sa
k nej bude vyjadrovať; nepamätám si vôbec, kedy to bolo, v aký deň, ale spolu s tým technickým
nastavovaním to podľa nej netrvalo dlhšie ako 30 minút; mala základné informácie, vyjadrovala sa
iba k veci kde Okresná prokuratúra Dunajská Streda zastupovala štát ohľadne neplatnosti zmluvy
prevodu štátu, nemala vedomosť o problémoch o skutočnostiach nájmu a nájomníkoch; moderátora

zaujímala podstata tej žaloby, t.j., na základe čoho bola podaná tá žaloba, preto tam aj citovala to
zákonné ustanovenie; moderátorovi určite nedala nahliadnuť do písomných dokladov, nebolo by to v
súlade so zákonom; podľa nej hovorila s moderátorom dlhšie a povedala mu viac, ako bolo v reportáži
odvysielané; už si nepamätá, čo ešte povedala a čo nebolo odvysielané, ale podstatná časť jej
výpovedebolaodvysielaná;neviem posúdiť,čimedializáciatohtoprípaduovplyvnilaajrozhodnutiesúdu

vo veci 4C/204/1996 o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu, nepamätá si, ako tá vec nakoniec
dopadla, ako bola ukončená a či táto relácia mala na to vplyv. Na otázky právneho zástupcu žalovaného
svedkyňa uviedla, že : po vzhliadnutí reportáže v nej nezaregistrovala žiadnu nepravdivú informáciu, ale
nevie sa vyjadriť k obsahu vydrení tých nájomníkov, riaditeľa katastra, resp. ostatných účinkujúcich, či sa
zakladajú na pravde, alebo nie; jej vyjadrenie v reportáži predstavovalo oficiálne stanovisko okresnej

prokuratúry, v tom období zastupovali žalobu na súde a tá bola podaná na základe tých skutočností,
ktoré už uviedla; ak bol vklad vlastníckeho práva na U. P. na základe protestu prokuratúry zrušený, tak
vtedy o tom určite mala vedomosť, ale teraz sa už nepamätá.Svedkyňa U.. P. M. pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 10. mája 2017 vypovedala, že
pozná obe strany sporu, avšak v žiadanom bližšom vzťahu s nimi nie je. Svedkyňa poukázala na to, že
v celej veci pôsobila ako advokátka, avšak to bolo pred 12-13 rokmi. Potom, čo bola na pojednávaní

prehratím na záznamovom zariadení oboznámená reportáž z relácie Paľba, svedkyňa uviedla, že
žalobca robil týmto ľudom zo života peklo. Pán Š. zomrel, potom zomrela pani Š., pani O. mala obrovské
zdravotné problémy. Svedkyňa si spomenula, že nejakí ľudia z VÚB, a. s., boli v tejto súvislosti vzatí
do väzby a bolo voči nim vedené trestné stíhanie. Podľa názoru svedkyne to nebolo všetko kóšer.
Svedkyňa uviedla, že dobre aj vieme, ako veci fungovali v minulom režime, že všetky administratívne

záležitosti neboli dotiahnuté, ľudia z reportáže pracovali v Žrebčinci dlhé roky, desiatky rokov. Na otázky
žalobcu svedkyňa odpovedala, že: svoje vyjadrenie o tom, že žalobca týmto ľudom robil zo života peklo
uviedla preto, lebo žalobca v tej dobe prišiel z Nemecka, zistil, že je možné získať tieto domy a keď
ich získal, začal neúmerne zvyšovať nájomné, vyvíjal tlaky na týchto ľudí, chodieval tam, nosil im veci
na dvor, vyhrážali sa im, že musia odísť a jedinú osobu, ktorú žalobca v tých domoch nechal bývať,
bol bývalý riaditeľ Žrebčinca p. Seman, žalobca v danom čase mohol mať cca. 30-40 rokov, títo ľudia už

mali aj vyše 70, boli vo vyššom veku, boli to dôchodcovia, preto si myslí, že správanie žalobcu nebolo
adekvátne; nevie konkretizovať, ktorí ľudia z VÚB, a.s., boli v súvislosti s odpredajom nehnuteľností
žalobcovi trestne stíhaní, nevie ich mená, avšak to boli známi pána žalobcu, žalobca v tom čase
prišiel z Nemecka a zistil, že je tu takáto príležitosť, aj z reportáže vyplýva, že vo VÚB, a.s. sa podpísali
záložné, úverové aj kúpnopredajné zmluvy, hneď bol aj daný návrh do katastra; je všeobecne známe,

že v tom čase sa v pobočke VÚB, a.s. v Dunajskej Strede, ako aj na katastrálnom úrade robili divné
veci a v súvislosti s tým si spomína, že niektoré osoby z VÚB, a.s., pobočka Dunajská Streda boli vo
väzbe, boli trestne stíhané; ľudia z reportáže nemali na rozdiel od žalobcu dostatok financií na vedenie
sporu so žalobcom, preto v tom čase hľadali všetky možné spôsoby, ako sa brániť, medzi ktorými
bolo i medializovanie prípadu; spomína si, že syn jedného z týchto dotknutých ľudí oslovil médiá s tým,

aké majú rodičia problémy, zrejme teda tak došlo k nakrúteniu tejto reportáže; ona konkrétne som sa k
tejto reportáže dostala tak, že ju oslovil redaktor C., ktorý ju požiadal, či by sa mohla vyjadriť; redaktor
jej spomínal, že i žalobcovi dal možnosť vyjadriť sa, dokonca redaktor žalobcovi ponúkol, aby sa v
byte dotknutých ľudí zúčastnili sedenia, ktoré bolo na začiatku reportáže, pričom svedkyňa vie aj o tom,
že žalobca to vtedy odmietol s tým, že ide o žalobcov majetok a oni sa majú vysťahovať, žalobca

bol teda ochotný komunikovať jedine cez telefón; pokiaľ by bol žalobca v tom čase viac komunikoval,
nemuselo dôjsť k následným skorým úmrtiam pána Š. a pani Š., pretože to boli ľudia, ktorí sa vo
vysokom veku dostali zrazu do nebezpečenstva, že sa stanú bezdomovcami, čo sa veľmi nepriaznivo
podpísalo na ich zdraví; aj pánovi Vokalíkovi, ktorý bol v tej reportáži, robil žalobca veľmi zle, nakoľko
potom, ako sa pán Q. oženil a mal 3 mesačné dieťa, začal ho žalobca vyhadzovať z bytu; domnieva

sa, že táto reportáž vznikla na podnet detí dotknutých osôb. pričom medializáciou sa malo dosiahnuť
to, aby žalobca komunikoval s týmito ľuďmi; pamätá si, že ju kontaktoval reportér - pán C., ktorý
jej povedal, že chce dať priestor obom stranám, pretože sa jedná o citlivú otázku a nechcel by zverejniť
niečo, čo nie je pravda; s reportérom sa telefonicky rozprávali aj pred natáčaním; reportérovi nedala
k nahliadnutiu písomné doklady; reportér jej nedával inštrukcie, nehovoril jej, aké otázky jej bude

dávať, ani jej nehovoril ako bude prebiehať natáčanie; predmetnú reportáž hodnotí pozitívne, nakoľko
títo ľudia sa po odvysielaní reportáže na chvíľu upokojili, verili v spravodlivosť i v zmenu žalobcovho
správania, avšak trvalo to iba do času, keď žalobca po zverejnení reportáže začal robiť ešte väčšie
problémy a vyhrážať sa im ďalším zvýšením nájomného, nemyslí si, že zverejnená reportáž nejako
ovplyvnila súdne konania (o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. platenia nájomného), či už v

prospech alebo v neprospech ľudí z reportáže, nakoľko si nemyslí, že by sa súdy nechali ovplyvniť
nejakými reportážami. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedkyňa odpovedala, že: si presne
nepamätá, v akých konkrétnych sporoch alebo veciach zastupovala ľudí z reportáže, len si spomína, že
žalobca začal podávať jeden návrh za druhým, klientka Š. bola umiestnená po smrti svojho manžela do
nejakého hospicu, kde po dvoch týždňoch zomrela, ako advokátka sa angažovala v konaní o vypratanie

nehnuteľnosti a neplatnosť kúpnej zmluvy, avšak iba do určitého času, po smrti klientov Š. sa ďalej
nekonalo, a vie, že klienti O.Q. pokračovali v spore, no nepamätá si ako sa spor skončil, len vie, že
pani O. mala vážne zdravotné problémy; nemá vedomosť o tom, že by ľudia z reportáže v tých domoch
bývali, resp. že tam dodnes bývajú; v reportáži neidentifikovala nejaké nepravdivé informácie, či už zo
strany redaktora alebo respondentov, práve naopak si myslí, že reportér C. postupoval ako skúsený

novinár, ktorý si každú vec a krok overoval, a ona osobne mu určite nepravdivé informácie nedávala; jej
právny názor na prevod vlastníctva z VÚB, a.s., na žalobcu je taký, že došlo k podvodu na jej klientoch,
títo boli uvedení do omylu. Vie, že jej klienti boli oslovení, aby si podali žiadosť o odkúpenie bytu, žiadosť
si aj podali, avšak neskôr sa v podniku Žrebčinec dokumenty postrácali, diali sa tam divné veci a neskôrsa len klienti dozvedeli, že byty sú už predané žalobcovi. Oni sa to vlastne dozvedeli od žalobcu, ktorý
tam prišiel a začal vystupovať ako ich vlastník. Dobre si pamätá, že p. Š. bola zdesená z toho, že tam
prišiel žalobca a na pozemku si zriadil garáž, do ktorej si dal auto, vtedy jej p. Š. aj telefonovala, že

čo má robiť; žalobca v čase keď byty kupoval musel vedieť, že byty nie sú právne voľné, že v tých
bytoch bývajú ľudia, ktorí mali výpočtové listy nájomného a riadne platili za služby spojené s užívaním
bytu; medzi jej klientami a Žrebčincom existovalo nejaké užívacie právo alebo nájomný vzťah, lebo si
pamätám, ako jej p. Š. ukazovala list, v ktorom im bol pridelený podnikový byt a ktorý dostali, keď sa do
bytu nasťahovali, ako mladí ľudia; si spomína, že nájomný vzťah preukazovali evidenčný list a protokol

o odovzdaní a prevzatí bytu; zvyšovanie nájomného zo strany žalobcu prebiehalo tak, že p. P. s jej
klientmi komunikoval iba písomne, zasielal im listy, v ktorých im oznamoval, že od určitého dátumu im
zvyšuje nájomné na takú, či onakú sumu; pamätá sa, že klientka Š. jej spomínala, že ako ovdovela,
nemá ani taký dôchodok, ktorý by dosahoval výšku nájomného požadovaného žalobcom; pamätám
si, že žalobca vtedy uvádzal klientom, že v Nemecku by za také peniaze nemohli bývať a pokiaľ mu
nájomné nebudú platiť, odstaví ich od vody; tieto listy žalobcu videla a bolo ich viac, pretože p. Š.

jej vždy zavolala a neskôr jej listy priniesla ukázať; klientov začala zastupovať asi rok pred nakrútením
reportáže a cca. dva - tri roky po skončení reportáže ich zastupovať prestala.
Svedok Š. Q. vo svojej písomnej výpovedi doručenej súdu dňa 30. augusta 2017 uviedol, že na 16
otázok žalobcu odpovedať nevie, nakoľko to bolo dávno a nepamätá si dané okolnosti. Svedok uviedol,
že si zahmlene spomína, že reportáž sa nakrúcala asi u nebohej pani Š..

Svedkovia U. O. a P. O. vo svojej písomnej výpovedi doručenej súdu dňa 31. augusta 2017 na žalobcom
položené otázky uviedli, že: k reportáži sa dostali cez TV Markíza; k reportáži dali podnet užívatelia
nehnuteľností a prvá to navrhla ich zosnulá dcéra B. O.; B. O. telefonicky kontaktovala pána C.; reportáž
sa natáčala v Šamoríne, na Kasárenskej ulici, v dome; reportérovi dala ich dcéra k nahliadnutiu písomné
doklady; pred natáčaním im reportér nedal žiadne inštrukcie ohľadom otázok, či odpovedí, začalo sa

točiť od začiatku; z odvysielanej reportáže nemajú videozáznam; k svojej vtedajšej výpovedi by mohli
doplniť len to, že ešte stále nie je nič ukončené; z okruhu svojich známych sa o predmetnej reportáži s
nikým nerozprávali; podľa ich názoru odvysielaná reportáž nemala asi žiadny vplyv na súdne konania,
ktorých sú účastníkmi, lebo súdne konania nie sú ukončené. V odpovedi na ostatné žalobcom kladené
otázky svedkovia uviedli, že sa už nepamätajú.

16 Súd uvádza tieto právne normy:
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. (účinný ku dňu odvysielania reportáže) ak bol vo vysielaní
odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo o fyzickej osobe, ktorú
možno na základe tohto údaja presne určiť, táto právnická osoba alebo fyzická osoba má bez ohľadu na

svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu právo požadovať odvysielanie
opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť tejto osoby opravu uverejniť.
Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. (účinný ku dňu odvysielania reportáže) žiadosť o odvysielanie
opravy musí mať písomnú formu a musí sa doručiť vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa
odvysielania napadnutých údajov, inak právo na odvysielanie opravy zaniká.

Podľa § 21 ods. 10 zákona č. 308/2000 Z.z. (účinný ku dňu odvysielania reportáže) ak vysielateľ
neodvysiela opravu vôbec alebo nedodrží podmienky podľa odsekov 5 až 8, o povinnosti odvysielať
opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala.
Podľa § 21 ods. 11 zákona č. 308/2000 Z.z. (účinný ku dňu odvysielania reportáže) ak osoba, ktorá o
opravu žiadala, nepodá návrh podľa odseku 10 do 15 dní po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 7,

právo na odvysielanie opravy zaniká.

17Žalovanývrámciprocesnejobranyuplatnilnámietkupremlčania,akoajnámietkunedostatkupasívnej
vecnej legitimácie. Pokiaľ išlo o námietku premlčania, táto bol celkom zjavne nedôvodná. Žalobcovitotiž začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy v súvislosti s predmetnou reportážou dňom jej odvysielania dňa 4. marca 2003 a
uplynuladňa4.marca2006.Žalobcasasosvojoužalobounasúdobrátildňa3.marca2006(telefaxovým

podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV, ktoré v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 O.s.p.
doplnil písomne v trojdňovej lehote dňa 6. marca 2003), teda svoje práva uplatnil počas plynutia
premlčacej doby. Pokiaľ išlo o námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, táto bola dôvodná len
do 1. januára 2007. Je zrejmé, že žalobca podal dňa 3. marca 2006 žalobu voči nesprávnemu subjektu
- právnemu predchodcovi žalovaného, ktorý nebol vysielateľom predmetnej reportáže. Len náhodnou

zhodou okolností sa právny predchodca žalovaného, ako pôvodne žalovaný subjekt k 1. januáru 2007
zlúčil so žalovaným, t.j. vysielateľom a pasívne legitimovaným subjektom vo veci konania o ochranu
osobnosti z predmetnej reportáže. V dôsledku takejto fúzie nastal stav, kedy sa právnym nástupcom
pôvodne žalovanej spoločnosti stal žalobca, ako skutočný vysielateľ a zodpovedný subjekt za obsah
vysielania, pričom súd v konaní v zmysle § 107 ods. O.s.p. v spore pokračoval so žalovaným, bez
nutnosti akejkoľvek procesnej aktivity žalobcu. Hoci teda žalobca v spore v dobe od 3. marca 2006 do

1. januára 2007 skutočne žaloval nesprávne, zhodou náhod nastal od 1. januára 2007 právny stav,
v ktorom na strane žalovaného vystupoval pasívne vecne legitimovaný subjekt, a tak po 1. januári 2007
bola vznesená námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie už zjavne nedôvodná.

18 Vzhľadom na vysvetlenú neopodstatnenosť námietok žalovaného sa preto súd meritórne zaoberal

procesnými nárokmi žalobcu uplatnenými v žalobe. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych noriem
na z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav, dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v celom
rozsahu nedôvodná.

19 V zmysle citovaných ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. bol žalobca povinný preukázať doručenie

žiadosti o odvysielanie opravy žalovanému. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca nepredložil
súdu žiadny dôkaz. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobcovo právo domáhať sa odvysielania
ospravedlnia v požadovanom znení na základe citovaných ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. zaniklo,
no stále má právo domáhať sa ochrany osobnosti a ospravedlnenia v zmysle citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

20 Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je konflikt medzi Ústavou SR a Dohovorom
garantovanou slobodou prejavu a právom na ochranu osobnosti, ktoré je taktiež garantované Ústavou
(najmä čl. 19), ako aj Dohovorom (čl. 8). Kľúčovým pri riešení konfliktu je hľadanie vyváženého vzťahu
medzi právom na ochranu cti, dôstojnosti či súkromia na jednej strane a slobodou prejavu a právom na

informácie na strane druhej. Všetky základné práva a slobody sú chránené v takej miere a rozsahu, kým
uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu
iného práva alebo slobody (napr. Pl. ÚS 7/96). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalejlen„ESĽP“): „slobodaprejavupredstavujejedenzozákladnýchpilierovdemokratickejspoločnosti,
jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k

informáciáma myšlienkam,ktorésaprijímajúpriaznivo,resp.sapokladajúzaneurážlivéaneutrálne,ale
ajktým,ktoréurážajú,šokujúaleboznepokojujúštátalebočasťobyvateľstva.Vyžadujesitopluralizmus,
znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti“ ( Handside proti
Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok ESĽP zo 7. decembra 1976, § 49).

21 Obmedziť slobodu prejavu možno na zákonnom podklade, ktorý tvoria ustanovenia § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka nevymenúva výpočet konkrétnych
zásahov do osobnostných práv fyzickej osoby; ustanovuje len znaky, pri danosti, ktorých treba určité
konanie považovať za zásah do osobnosti jednotlivca. Ak sú tieto znaky dané, má každá fyzická
osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu

osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. I
keď zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahu, ktorými môžu
byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie,
ktoré má znaky uvedené v zákone. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu a tiež jeho
objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje

zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. Aby
vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11
Občianskehozákonníkaanadruhejstranepovinnosťznášaťsankcieuloženésúdom,musiabyťsplnenéobe vyššie uvedené náležitosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
chránených osobnostných právach). Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom
princípe, to znamená, že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby nevyžaduje

zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu.

22 V súdnej praxi je už ustálený taký výklad ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti,
že neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie, a to bez
ohľadu na to, či bolo vykonané ústne, písomne alebo inak, pokiaľ sa z neho dá vyvodiť jeho zmysel a

význam. Záver o tom, či neoprávnený zásah do práva na ochranu občianskej cti a vážnosti v spoločnosti
v konkrétnej veci je objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť tieto práva, má vychádzať z posúdenia
takých okolností, akými sú prostredie, v ktorom došlo k zásahu, objekt a subjekt zásahu, ako aj obsah
zásahu, pokiaľ spočíval skutkových tvrdeniach.

23 Okresný súd Pezinok pripomína, že počas vedenia súdneho sporu bol na pojednávaní viedozáznam

z predmetnej reportáže oboznamovaný opakovane, nakoľko viacerým z vypočúvaných svedkov bolo
pre odstup času viac ako 10 rokov potrebné pripomenúť ich vyjadrenia, ktoré v predmetnej reportáži
odzneli. Opakovaným oboznamovaním viedozáznamu z predmetnej reportáže a po zhodnotení
ďalších dôkazných prostriedkov dospel súd k záveru, že predmetná reportáž vlastne pravdivo a
objektívne zobrazovala situáciu, v ktorej sa v roku 2003 ocitol žalobca, ktorý v roku 1993 využil príležitosť

odkúpiť od štátneho podniku bytové domy na O. J. Q. Š.. Bytové domy v ktorom bolo celkovo 5
bytov obývaných doterajšími nájomníkmi. Nájomníkmi, ktorým začal následne žalobca po nadobudnutí
vlastníctva nájomné jednostranne zvyšovať A keďže mu nájomníci požadované zvýšené nájomné
(3000,-Sk,4000,-Skaž15000,-Sk)neplatili,podávalnanichodroku1996naOkresnomsúdeDunajská
Streda viaceré žaloby, v ktorých sa domáhal zaplatenia nájomného, vydania bezdôvodného obohatenia,

čivyprataniabytu,pričomprvúsvojužalobuozaplatenie 8.025,-Skspríslušenstvomžalobcapodalproti
nájomníčke O. Š. už dňa 27. mája 1996, a následne žaloby podal aj proti ďalším nájomníkom. Je preto
logické, že žalovaní nájomníci sa v rámci procesnej obrany obrátili na Okresnú prokuratúru v Dunajskej
Strede, ktorá následne v rámci svojej kompetencie podala na Okresnom súde Dunajská Streda návrhy
na určenie neplatnosti prevodu majetku štátu (bytových domov) na žalobcu. Podstatné pre posúdenie

oprávnenosti žalobcom uplatnenej skutkovej argumentácie a tým aj, oprávnenosti jeho procesných
nárokov je pritom to, že ťažiskové konanie sa pod sp.zn. 4C/204/96 na Okresnom súde Dunajská Streda
viedlo od novembra 1996, t.j. viac ako 6 rokov pred odvysielaním predmetnej reportáže a právoplatne
sa skončilo v novembri 2008, t.j. menej ako 5 rokov po odvysielaní predmetnej reportáže, ako aj to,
že až po právoplatnom skončení konania sp.zn.4C/204/96 sa na Okresnom súde Dunajská Streda

mohli následne dokončiť dovtedy prerušené súdne konania, v ktorých sa žalobca domáhal zaplatenia
nájomného, vydania bezdôvodného obohatenia, či vypratania bytu. Z vykonaného dokazovania totiž
jasne vyplýva, že ťažiskové konanie sa pod sp.zn. 4C/204/96 na Okresnom súde Dunajská Streda
viedlo od novembra 1996, t.j. viac ako 6 rokov predtým, ako bola žalovaným odvysielaná predmetná
reportáž, pričom v ňom boli pred odvysielaním predmetnej reportáže aj vydané meritórne rozhodnutia

okresného i krajského súdu. Pokiaľ sa ťažiskové konanie vedené pod sp.zn. 4C/204/96 na Okresnom
súde Dunajská Streda právoplatne skončilo zamietnutím žaloby v novembri 2008, t.j. menej ako 5 rokov
po odvysielaní predmetnej reportáže, sú už iba z tohto časového hľadiska skutkové tvrdenia žalobcu
celkomzjavnenenáležité. Žalobcatotižvpodstatetvrdí,žeodvysielaniepredmetnejreportážespôsobilo
to, že bol dotknutý na svojich právach, nakoľko po jej odvysielaní začali štátne orgány konať. Ďalej

tiež tvrdí to, že osoby rozhodujúce v mene štátnych orgánov (prokurátori, sudcovia) boli odvysielanou
reportážou pri svojom rozhodovaní ovplyvnené. Žalobca však v konaní neuniesol dôkazné bremeno
v tom, že by preukázal, že by konkrétne osoby realizujúce štátnu moc boli pri svojom rozhodovaní
a posudzovaní vecí, v ktorých žalobca vystupoval, ako účastník konania, či strana sporu skutočne
ovplyvnené odvysielaním predmetnej reportáže. Žalobca len vo všeobecnosti tvrdí, že k ovplyvneniu

úsudku týchto osôb pri ich rozhodovacej činnosti došlo v dôsledku odvysielania predmetnej reportáže,
a to v jeho neprospech. Žalobca však vôbec netvrdí, ktoré konkrétne osoby predmetnú reportáž v
televíznom vysielaní žalovaného sledovali, ktoré rozhodnutia konkrétnych osôb následne predmetná
reportáž ovplyvnila tak, aby rozhodli v jeho neprospech. Z vykonaného dokazovania vyplynula iba
jediná spojitosť prezentovaná žalobcom, a to, že krátko (14 dní) po odvysielaní predmetnej reportáže

vstúpil z vlastného podnetu SPF do súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda
pod sp.zn. 4C/204/96, a to v procesnom postavení navrhovateľa v druhom rade. Možno teda prijať
jedine tézu žalobcu o tom, že odvysielanie predmetnej reportáže viedlo k vstupu ďalšieho subjektu
do prebiehajúceho súdneho sporu. Pokiaľ však SPF až v dôsledku odvysielania predmetnej reportážedospel k zisteniu, že by mal v prebiehajúcom súdnom spore zastupovať záujmy štátu (t.j. plniť si svoje
povinnosti podľa zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu ) nutno dodať, že tým sa práve
prejavila v demokratickej spoločnosti ničím nezastupiteľná úloha masmédií informovať verejnosť (a tým

aj predstaviteľov štátnych orgánov a inštitúcií) o prebiehajúcich súdnych konaniach. Žalovaný tak pri
realizácii práva na slobodu prejavu spôsobil iba to, že SPF začal po viac ako šiestich rokoch v spore
vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 4C/204/96 zastupovať záujmy štátu, ktoré
mal v danom spore (ako domnelý správca nehnuteľností) hájiť od jeho začiatku. Skutočnosť, že do
súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 4C/204/96 vstúpil v jeho

priebehu SPF však a priori nemožno automaticky stotožniť s tým, že rozhodnutie sporu sa predlžilo o
tri roky, ako to tvrdil žalobca. I keď úlohou tunajšieho súdu nie je posudzovať to, či v súdnom konaní
vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 4C/204/96 došlo k prieťahom v konaní a
kto ich spôsobil, prejudiciálne súd dospel k záveru, že vstup ďalšieho subjektu do súdneho konania
mohol predmetný súdny spor predĺžiť najviac o niekoľko mesiacov ( doručenie oznámenia o vstupe
procesným subjektom, rozhodnutie o pripustení vstupu do konania, rozhodnutie o prípadnom odvolaní

proti rozhodnutiu o pripustení vstupu), no určite nie o tri roky, ako to tvrdil žalobca. Pokiaľ by aj
žalobca preukázal svoje tvrdenie, že v dôsledku vstupu SPF do súdneho sporu vedeného na Okresnom
súde Dunajská streda pod sp.zn. 4C/204/96 došlo k prieťahom v tomto spore, nemôže to zakladať
jeho nárok voči žalovanému, nakoľko žalovaný včasnosť rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda
vo veci sp.zn. 4C/204/96 nemohol nijako ovplyvniť. Pokiaľ preto mal žalobca dojem, že jeho veci

vedenej na Okresnom súde Dunajská streda pod sp.zn. 4C/204/96 nebolo rozhodnuté súdom v
primeranej lehote, a to v dôsledku prieťahov spôsobených súdom, mohol sa obrátiť na Ústavný
súd Slovenskej republiky s obdobnou sťažnosťou, akú podal v tunajším súdom posudzovanom spore.
Ďalej Okresný súd Pezinok súd žalobcovi pripomína, že medzi základné povinnosti sudcu patrí podľa
ustanovenia § 30 ods. 2 písm. c/ zákona č. 385/200Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z.z.“) aj povinnosť
sudcu nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán, politických hnutí,
verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami, a to v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti
výkonu sudcovskej funkcie, pričom zavinené nesplnenie tejto povinnosti sudcu sa v zmysle § 116
ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z považuje za disciplinárne previnenie sudcu. Pokiaľ sa teda

žalobca domnieva, že sudca rozhodujúci v vo veci sp.zn. 4C/204/96 Okresného súdu Dunajská
Streda sa nechal pri svojom rozhodovaní ovplyvniť predmetnou reportážou, môže sa žalobca obrátiť
s podnetom na začatie disciplinárneho stíhania tohto sudcu na: predsedu Okresného súdu Dunajská
Streda, sudcovskú radu Okresného súdu Dunajská Streda, predsedu Krajského súdu v Trnave, ministra
spravodlivosti Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv Slovenskej republiky, predsedu Súdnej

rady Slovenskej republiky, sudcovskú radu Krajského súdu v Trnave; ktoré orgány sú príslušné na
podanie návrhu na disciplinárne stíhanie sudcu kvôli spôsobený prieťahom. Pokiaľ sa v disciplinárnom
konaní preukáže, že sudca Okresného súdu Dunajská Streda sa nechal pri svojom rozhodovaní
ovplyvniť oznamovacími prostriedkami, bude to dôvodom na jeho disciplinárne potrestanie, nie však
dôvodom na to, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu nemajetkovej ujmy

a uverejniť žalobcom požadované ospravedlnenie. Žalobcovi vznikne v takomto hypotetickom prípade
(uznanie viny sudcu) po právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho senátu nárok na náhradu škody
voči štátu, určite nie však voči žalovanému. Žiadna príčinná súvislosť medzi odvysielaním predmetnej
reportáže a konkrétnym rozhodnutím akéhokoľvek zo sudcov Slovenskej republiky však nebola ničím
preukázaná, preto za toho stavu súd dospel k záveru, že žalobca pri preukázaní dôvodnosti svojho

žalobou uplatňovaného procesného nároku neuniesol bremeno dôkazu, čo bolo jedným z dôvodov na
zamietnutie žaloby.

24 Ďalej v posudzovanom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vo vzťahu k osobe žalobcu
neboli zo strany žalovaného v predmetnej reportáži uverejnené žiadne nepravdivé, či difamačné

tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé poškodiť dobré meno žalobcu v spoločnosti. Z prepisu reportáže
vyplýva, že realizačný tým žalovaného pod vedením svedka C. si v procese prípravy reportáže počínal s
náležitou odbornou starostlivosťou, pričom v odvysielanej reportáži odzneli na jednej strane vyjadrenia
jednotlivých nájomníkov bytov na O. J. Q. Š., resp. vyjadrenia ich právnej zástupkyne, a na druhej
strane vyjadrenia žalobcu a jeho právnej zástupkyne. Predmetná reportáž ďalej uviedla vyjadrenia

osôb zastupujúcich štátne orgány. Výrok svedka F. C.B., ktorý odznel v reportáži: „Tu sa však minimálne
2 x porušil zákon“ bol skutkovým tvrdením novinára o viacnásobnom porušení zákona pri prevode
vlastníctva nehnuteľností, ktorý sa v danom čase opieral: o oficiálne stanovisko štátneho orgánu
(Okresná prokuratúra Dunajská Streda), vychádzajúce z právneho názoru prezentovaného zástupcomtohto štátneho orgánu (vyjadrenie svedkyne U.. Y. P. M. X.); čiastočne o stanovisko riaditeľa správy
katastra v Dunajskej Strede Ing. Š. X.; o samotnú skutočnosť, že v súdnom spore vedenom na
Okresnom súde Dunajská Streda sa pod sp.zn. 4C/204/96 už siedmy rok vedie konanie, v ktorom je

spochybnená zákonnosť prevodu majetku štátu na žalobcu a jeho manželku; preto podľa názoru tohto
súdu bolo takéto tvrdenie novinára v danom čase úplne na mieste. Aj formulácia tohto tvrdenia zo
strany svedka Fejéra („Nový majiteľ, istý U. P., žijúci v P., odkúpil dva a pol domu, teda 5 bytov od VÚB v
Dunajskej Strede. Tá s nimi mohla disponovať vďaka úveru, ktorý poskytla štátnemu podniku Žrebčinec.
Tu sa však minimálne 2 x porušil zákon.“) nijako priamo neuvádzala, že by to bol práve žalobca, ktorý pri

prevode vlastníctva k týmto bytom zákon porušil, pričom osobne vo vzťahu k žalobcovi iba konštatovala,
že žalobca nadobudol vlastníctvo nehnuteľných vecí. V ďalšej časti predmetnej reportáže následne
svedok C. (po vykonaní potrebných zisťovaní a kladení otázok) aj spresnil, kto podľa neho v tejto veci
porušil zákon, čo uviedol výrokom: „Žrebčinec však majetok založil a banka ho obratom ruky predala.
Štátny podnik už dnes neexistuje. Jeho vedenie, zodpovedné za túto protizákonnosť sa roztratilo, ako
práva poškodených.“, resp. výrokom: „A tak sa stalo, že kataster protizákonným zápisom nového

majiteľa do listu vlastníctva spečatil predchádzajúce protizákonné založenie majetku štátu zo strany
Žrebčinca v prospech banky.“, čím bolo vyvrátené skutkové tvrdenie žalobcu, o tom, že by bol žalobca
v predmetnej reportáži označený za osobu, ktorá svojím konaním nejaký zákon porušila.

25 Pokiaľ mali žalobca a aj svedkyňa Č. dojem, že žalobca bol v predmetnej reportáží bol žalobca

vykreslený ako ziskuchtivý človek, nutno uviesť, že predmetná reportáž taktiež v roku 2003 iba pravdivo
informovala o tom, že žalobca od roku 1996 požadoval od nájomníkov bytov zvýšené nájomné vo
výške najskôr 3.000,- Sk, potom 4.000,- Sk a neskôr až 15.000,- Sk, čo sa potvrdilo i vykonaným
dokazovaním. Okresný súd Pezinok zastáva názor, že žalovaný týmto pravdivým informovaním o
skutkových okolnostiach prípadu iba vytvoril priestor na to, aby si každý televízny divák vedel vytvoriť

úsudok o tom, či požadovanie mesačného nájomného v tejto výške od nájomcov, ktorí sú starobnými
dôchodcami, je alebo nie je spôsobené ziskuchtivosťou prenajímateľa. Okresný súd Pezinok pritom
dodáva,žepokiaľprenajímateľpožadujeodnájomcumesačné nájomnévovýškeprevyšujúcej starobný
dôchodok nájomcu, nepôjde zrejme o nájomné požadované v súlade s dobrými mravmi, z čoho sa
dá usudzovať, že prenajímateľ tohto nájomného je ziskuchtivý. Žalobca si teda za to, že mohol byť

objektívnym televíznym divákom v predmetnej reportáži vnímaný ako ziskuchtivá osoba, ktorá sa
chce obohatiť na úkor nájomníkov - dôchodcov, môže vlastne sám, a to tým, že začal od nájomníkov
požadovať nájomné vo výške nezodpovedajúcej dobrým mravom. Pokiaľ si aj nejaký televízny divák
na podklade pravdivých údajov odvysielaných žalovaným o žalobcovi vytvoril difamačný záver (o
ziskuchtivosti žalobcu), nie je to dôvod na to, aby sa žalovaný za zverejnenie pravdivých údajov mal

žalobcovi ospravedlňovať, či mu platiť nemajetkovú ujmu, čo bolo taktiež dôvodom na zamietnutie
žaloby. Súd dospel k záveru, že v roku 2003 žalovaný realizáciu slobody prejavu, t.j. informovaním
o skutkových okolnostiach súdneho sporu vedeného žalobcom od roku 1996 nijako nezasiahol do
osobnostných práv žalobcu, nijako neznížil jeho osobu, vážnosť, česť a dôstojnosť v očiach spoločnosti.

26 Na základe všetkých uvedených skutočností možno prijať záver, že sloboda prejavu v danom prípade
nebola realizovaná zákonom nedovoleným spôsobom, a teda nie je daný dôvod na jej obmedzenie na
základe príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zverejnené skutkové tvrdenia podľa názoru
súdu prvej inštancie neboli spôsobilé privodiť ujmu do osobnostných práv žalobcu, čím nebol daný jeden
z predpokladov úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti. Za toho stavu súd žalobu žalobcu

v celom rozsahu zamietol.

27 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
priznalvočineúspešnémužalobcovivcelomrozsahunároknanáhradutrovkonania.Okonkrétnejvýške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

28 To sú rationis decidendi, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

29 Ako obiter dictum svojho rozhodnutia Okresný súd Pezinok dodáva:

Pokiaľ aj žalobca na pojednávaní konanom dňa 24.januára 2018 súdu k nahliadnutiu predložil rozsudok
Krajského súdu v Trnave - č. k. 10Co/221/2017-841 zo dňa 22. 11. 2017 a rozsudok Krajského súdu
v Trnave č. k. 10Co/219/2017-1102 zo dňa 22. 11. 2017, z ktorých vyplynulo, že k právoplatnýmrozhodnutiam súdov vo veci žalobcu a niektorých svedkov (v oboch prípadoch odvolací súd
potvrdil prvoinštančné rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol) došlo až po
21 rokoch vedenia sporu, zastáva Okresný súd Pezinok názor, že doba vedenia týchto súdnych

sporov sa môže javiť v zmysle ustanovenia čl. ústavy ako neprimerane dlhá. Zo svoje praxe pritom
Okresný súd Pezinok dodáva, že prieťahy v súdnom konaní bývajú zapríčinené buď samotnými
stranami sporu, alebo súdom. Pokiaľ preto má žalobca dojem, že jeho veci neboli rozhodnuté súdmi
v primeranej lehote, a to v dôsledku prieťahov spôsobených súdmi, môže sa obrátiť na Ústavný
súd Slovenskej republiky s obdobnou sťažnosťou, akú podal v tunajším súdom posudzovanom spore.

Pokiaľ sa žalobca domnieva, že sudcovia rozhodujúci v senáte 10Co Krajského súdu v Trnave sa
nechali pri svojom rozhodovaní v novembri 2017 ovplyvniť predmetnou reportážou z marca 2003, môže
sa obrátiť s podnetom na začatie disciplinárneho stíhanie týchto sudcov na: predsedu Krajského súdu
v Trnave, ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv Slovenskej republiky,
predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcovskú radu Krajského súdu v Trnave. Pokiaľ sa
v disciplinárnom konaní preukáže, že sudcovia senátu 10Co Krajského súdu v Trnave sa nechali

pri svojom rozhodovaní ovplyvniť oznamovacími prostriedkami, bude to dôvodom na ich disciplinárne
potrestanie, nie však dôvodom na to, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi požadovanú
sumu nemajetkovej ujmy a uverejniť žalobcom požadované ospravedlnenie. Žalobcovi vznikne v tomto
hypotetickom prípade po právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho senátu nárok na náhradu škody
voči štátu, nie však voči žalovanému. Podstatná časť procesného útoku žalobcu smerovala k tomu,

že orgány štátu sa nechali pri svojom rozhodovaní v jeho veciach ovplyvniť predmetnou reportážou z
marca2003,čomôžezakladaťjedinezodpovednosťštátuzajehonesprávne,činezákonnérozhodnutie,
nie však zodpovednosť žalovaného, ktorý v roku 2003 iba informoval verejnosť o prebiehajúcom súdnom
spore, a o tom , čo bolo skutkovou príčinou tohto sporu. Na záver súd dodáva, že hypoteticky je
možné, že odvysielanie predmetnej reportáže ovplyvnilo konkrétne osoby konajúce v mene štátu pri

ich rozhodovaní vo veciach žalobcu, v takom prípade má žalobca možnosť uplatniť si svoje domnelé
právne nároky voči štátu - Slovenskej republike.
Súd prvej inštancie pripúšťa možnosť, že v prípade včasného odvolania proti tomuto novému rozsudku
nedospeje odvolací súd k záveru, že nový rozsudok súdu prvej inštancie treba ako vecne správny
potvrdiť, pričom odvolací súd bude skutkovo a právne posudzovať vzťah žalobcu a žalovaného

odlišne od posúdenia súdu prvej inštancie. Pre tento prípad Okresný súd Pezinok pripomína, že súd
prvej inštancie vykonal po zrušení svojho rozsudku zo dňa 19. októbra 2009 v ďalšom konaní rozsiahle
a dostatočné dokazovanie na to, aby odvolací súd mohol vo veci v zmysle ustanovenia § 390 C.s.p.
spor medzi stranami definitívne rozhodnúť sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.