Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 8, 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Er/2813/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514209467
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Joščáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7514209467.3

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: Secapital S. á. r. L., so sídlom 2 Avenue
Charles de Gaulle, L - 1653, Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo, zapísaná v obchodnom registri
odd. B, vl. 108305, zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti
povinnému: J. G., P.. XX.XX.XXXX, Y. Z. XX, v konaní o vymoženie 1.488,66 eur s prísl.

r o z h o d o l :

I. Návrh na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde

Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.

II. Námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.

III. Námietky oprávneného voči paušálnym trovám o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a na žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie
na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky v sume 1.488,66 eur s príslušenstvom. Súdnemu
exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené dňa 09.06.2014.

2. Dňa 04.06.2020 súdny exekútor Mgr. Milan Somík, Exekútorský úrad Martin, so sídlom
Československej armády 1, Martin, vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 11619/2014

podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, účinného od 01.01.2020, pretože podľa § 2 ods. 1 písm. a) od doručenia poverenia
na vykonanie exekúcie uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a
nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na
zaplatenie trov starej exekúcie.

3. Voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
námietky, ktoré odôvodnil tým, že zákon č. 233/2019 Z. z. je protiústavný, preto dal v rámci námietok
aj podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR v zmysle § 74
a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde SR, a to konkrétne o súlade ustanovení zákona
č. 233/2019 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Uviedol, že v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. bol odopretý prístup k súdnej ochrane časti
veriteľom tak, že legitímne začaté súdne konania za účelom vymoženia pohľadávok sa zastavujú bez
ohľadu na to, či zanikol exekučný titul alebo sa stal hmotnoprávne neexekvovateľný a táto časť veriteľov
je zákonom nútená podať opätovný návrh na začatie súdneho konania a znášať tým pádom opätovne
náklady spojené so začatím konania, náklady spojené s núteným zastavením pôvodného súdneho
konania a administratívne náklady. Po začatí exekučných konaní sú oprávnení nútení 2x dať návrh

na vymoženie tej istej pohľadávky na súde bez zreteľného dôvodu pre takýto postup okrem sťaženia
procesu vymoženia svojej pohľadávky. Zároveň poukázal na dôvodovú správu k predmetnému zákonu.Má za to, že reálne existuje predpoklad, že zastavenie exekúcií sa dotkne aj exekúcií, kde je reálny
predpoklad možnosti vymoženia pohľadávky oprávneného a účelom predmetné zákona bolo výlučne
znížiť počet vedených exekučných konaní, nakoľko ich vedenie štát administratívne nezvláda. Podľa

názoru oprávneného ide o neprípustnú priamu retroaktivitu právnych noriem, nakoľko v zmysle zákona
č. 233/2019 Z. z. sú zastavené exekučné konania na základe po začatí týchto exekučných konaní
prijatej právnej normy, ktorej existenciu oprávnení v čase začatia exekučných konaní nemohli nijako
predvídať. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 6/2016-61 zo dňa 30.01.2019. V
zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. sú zastavené exekučné konania, a to na základe právnej normy, ktorá

bolaprijatápozačatítýchtoexekučnýchkonaní,čooprávnenívčasezačatiaexekučnýchkonanínemohli
nijako predvídať, a preto sa jedná o neprípustnú retroaktivitu právnych noriem. Toto je v absolútnom
rozpore so základnými princípmi právneho štátu. Má za to, že úprava zákona č. 233/2019 Z. z. sa týka
selektívneibaexekučnýchkonanízačatýchpred01.04.2017,neexistujepritomlegitímnydôvodnatakýto
typ zákonnej diskriminácie účastníkov súdnych konaní a veriteľov. Zároveň poukázal, že nerovnosť v
postaveníveriteľov/oprávnenýchvexekučnýchkonaniachjezjavnánajmävprípadeust.§2ods.2písm.

c) (uprednostňovanie pohľadávok štátu a EÚ), ust. § 2 ods. 2 písm. d) (uprednostňovanie pohľadávok
priznaných špecifickým spôsobom) a § 2 ods. 2 písm. e) (opäť uprednostnenie pohľadávok štátu).
Uviedol, že je porušené aj právo na zákonného sudcu - povinnosť podať nový návrh na začatie konania
(zákonom nazývaný "opätovný") súčasne znamená, že v novom konaní môže rozhodovať iný sudca
ako pôvodne rozhodoval v skôr začatom exekučnom konaní týkajúceho sa rovnakej pohľadávky, pričom

obdobne to platí aj o exekútorovi. Na záver oprávnený uviedol, že nútené obmedzenie práva selektívne
vybraných veriteľov domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok v na to určenom súdnom konaní je
naviac síce stanovené zákonom, ale bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR),
naopak subjekt, ktorému sú retroaktívne obmedzené jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ),
musí znášať náklady s týmto obmedzením (náklady s opätovným iniciovaním exekučného konania a so

zastavením pôvodne začatého a zákonom nútene ukončeného). Svoje námietky oprávnený smeroval
voči tomu, že dňa 19.11.2019 navrhol zmenu súdneho exekútora, o ktorom súd nerozhodol. Zároveň
namietal, že predmetná exekúcia nie je evidovaná v CRE a exekútor nemá nárok na náhradu trov, preto
navrhol súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušiť a rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho
exekútora.

4. Súdny exekútor sa k podaným námietkam vyjadril tak, že tieto pokladá za nedôvodné a navrhol súdu,
aby ich zamietol.

5. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava

SR“), ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

6. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR, ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.

7. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho
časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd

záväzný.

8. Podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych
predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,

s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.

9. Podľa § 243 h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len„Exekučnýporiadok“),vúčinnomznení,aktentozákonv§243iaž243kneustanovujeinak,exekučné

konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

11. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného poriadku.

12. Podľa § 162 ods.1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o
súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie
konania.

13.Podľa§233aExekučnéhoporiadkuvúčinnomznení,postupukončeniaexekučnýchkonanízačatých

pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 upravuje osobitný zákon. Týmto
osobitným zákonom je zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní účinný od
01.01.2020.

14. Podľa § 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj „ZoUNEK“ alebo zákon č. 233/2019 Z. z.), upravuje sa týmto zákonom
postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.

15. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak

a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo

d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

16. Podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú
exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

18. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému a
exekútorovi.

19. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o
súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade,
ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s
"prejednávanou vecou", a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a
v prípade, ak "sa súd domnieva", že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a

Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní
podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy, t. j. "domnieva sa" iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa
práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

20. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní podnetu oprávneného na začatie konania o súlade

právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je
presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s Ústavou. Z uvedeného dôvodu súd dospel
k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy.21. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18.
októbra 2006: "Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave,
ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá
návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie §
37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm.
a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom

vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

22. Súd nie je presvedčený o rozpore zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou, a preto ako nedôvodný
zamietol aj návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov
na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. Zákonom č. 233/2019
Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia

zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až
doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia
exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných
zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím
súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval

zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu
rozpor s Ústavou, prípadne Dohovorom a Protokolom č. 1. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp
deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie
vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku,
ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením

pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené
podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu
a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného
do 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom
exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa

nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom alebo Dohovorom ani z akéhokoľvek iného
dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci,
oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného
návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku
podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho

poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša
právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore
s Ústavou a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť
ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú
nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona

oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho
poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore
s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor
si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený
znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje

súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou,
naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je
prvkomvnášajúcimdoexekúciíprávnuistotu,hospodárnosťazefektívnenieexekučnýchkonaní,pretože
za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky
a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach.

23. Vzhľadom na uvedené, súd návrh oprávneného na začatie konania o súlade právnych predpisov
na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. považuje za nedôvodný
a zamietol ho.

24. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sú procesným inštitútom, ktorým zákon
umožňuje oprávnenému brániť sa proti nedôvodne zastavenej exekúcii. Exekučný súd v konaní
o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosťzastavenia starej exekúcie a námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie posudzuje v čase
rozhodnom pre zastavenie starej exekúcie.

25. Súd preskúmal námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a dospel k
záveru, že tieto nie sú dôvodné. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený podal návrh na zmenu súdneho
exekútora, avšak ku dňu účinnosti ZoUNEK, resp. ku dňu zastavenia starej exekúcie, nebolo o zmene
súdneho exekútora rozhodnuté, a keďže rozhodovanie o zmene súdneho exekútora nie je relatívnou
výnimkou (§ 4 ods. 2 ZoUNEK) odôvodňujúcou predĺženie rozhodnej doby, súd námietky oprávneného

ako nedôvodné zamietol.

26. Oprávnený v podaných námietkach ďalej namietal paušálne trovy súdneho exekútora (v súvislosti
so zapísaním exekúcie v CRE), avšak v zmysle § 7 ods. 1 ZoUNEK námietky proti paušálnym trovám
nie sú prípustné, pričom uvedené platí rovnako o nároku ako aj o výške paušálnych trov, pretože ak by
zákonodarca mienil pripustiť námietky proti nároku na náhradu paušálnych trov, uviedol by to výslovne

v ustanovení § 7 ods. 1 ZoUNEK. Vzhľadom k tomu, že oprávnený podal námietky i proti paušálnym
trovám, proti ktorým námietky nie sú prípustné, súd námietky oprávneného proti paušálnym trovám v
zmysle § 7 ods. 3 ZoUNEK odmietol.

27. Porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá

právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Oproti tomu neuhradenie paušálnych trov zo
strany oprávneného má za následok, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vo vzťahu k
paušálnym trovám novým exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie voči oprávnenému o vymoženie týchto trov. Následne je v plnej kompetencii
príslušného exekučného súdu preskúmať, či exekútorovi právo na zaplatenie paušálnych trov vzniklo.

28. Vzhľadom na to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, v
konaní uplynula rozhodná doba, nejde o relatívnu či absolútnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie,
súd posúdil námietky oprávneného ako nedôvodné a zamietol ich. Námietky voči paušálnym trovám
ako neprípustné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice - okolie.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.