Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/382/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8508203711
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8508203711.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: E. A., nar. X.X.XXXX,
zomrelá: XX.XX.XXXX X. XX, o vymoženie 16,60 eur (500,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Kormaníkom, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Kormaníkom pod č. Ex 1374/2008 z a

s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,25 eur, v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie z 29.9.2008 adresovaného súdnemu exekútorovi sa

30.9.2008 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na
vykonanie exekúcie označil rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný Obvodným úradom v
Starej Ľubovni, odbor všeobecnej vnútornej správy číslo 2006/00615-273 pr. z 11. septembra 2006,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.11.2006 a stalo sa vykonateľným 20.11.2006. Návrhom na vykonanie
exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 16,60 eur (500,00 Sk) a trov exekúcie.

2. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný zomrel a nezanechal žiadny majetok.
Dedičské konanie bolo uznesením sp. zn. 7D/143/2015 zo 7.12.2015 zastavené z dôvodu, že poručiteľ
nezanechal žiaden majetok a nadobudlo právoplatnosť 11.12.2015.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

4. Súd po preskúmaní podnetu súdneho exekútora a predloženého exekučného spisu a dedičského
rozhodnutia dospel k záveru, že podnet súdneho exekútora je dôvodný a exekúciu zastavil.
5. Trovy exekúcie znáša oprávnený v zmysle § 203 len v prípade, že k zastaveniu exekúcie dôjde jeho
zavinením alebo z dôvodu nemajetnosti povinného. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol podaný

dôvodne, súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie a na ich náhradu zaviazal povinného.

6. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

7. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.8. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových

výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

9. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.

288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení.

10. Pri určení výšky trov vychádzal súd z ust. § 14, § 15 ods. 1 a § 22 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom po
1.5.2008. Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 49,18 eur s tým, že odmena podľa § 14 ods.
1 vyhlášky predstavovala sumu 33,19 EUR, suma 7,79 eur náhradu hotových výdavkov a suma 8,20

eur predstavuje DPH.

11. Súdny exekútor si vo svojom vyúčtovaní uplatnil trovy konania vychádzajúc z zo znenia § 14 ods.
1 vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Súd priznal súdnemu exekútorovi právo na odmenu v
tejto výške a to 33,19 eur bez DPH. Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 Vyhlášky tiež nárok

na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 4,52 eur bez DPH. Hotové výdavky, ktoré mal súd
za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých
bola priznaná súdnemu exekútorovi na základe skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora
pozostávajú z poštovného zaplateného pošte za doručenie zásielok súdneho exekútora spojených s
exekúciou. Súd priznal súdnemu exekútorovi iba hotové výdavky skutočne vynaložené v súvislosti s

doručovaním zásielok poštovou prepravou, ktorý reálne vyplývajú z predloženého exekučného spisu.
Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať
DPH z odmeny a poštovného, čo predstavuje 7,54 eur.

12. V súvislosti s a archiváciou spisu si exekútor uplatnil náhradu v sume 3,27 eur bez DPH. Súd

exekútorovi túto náhradu nepriznal, nakoľko archivácia spisu nie je exekučnou činnosťou, za ktorú patrí
exekútorovi odmena podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a to z nasledujúcich dôvodov.

13. Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene

aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne
práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

14. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na
prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne
koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu,

výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou
úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady
na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske
potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé,
že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda

nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho
názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj
nákladynapapier,spinky,farbu,naktorépoukazovalsúdnyexekútorvovyčíslenítrovexekúciesúdnemu
exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade §
22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom,

za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 Vyhlášky, § 25 Vyhlášky
a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto
náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu
exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmenyza svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich
konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne
obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do

vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení
zo dňa 27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012 v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby
§ 22 vyhlášky znel:

„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.

2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 Eur (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

15. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume.

16. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie
sú súčasťou administratívnych prác“.

17. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady
hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22
a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,

kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách
súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu
ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho
majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

18. Navrhované zmeny schválené neboli.

19. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v §-e 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd

k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je
zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone

administratívnych prác (administratívne náklady).

20. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky,
a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná
ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci

(jednalosaoprávny názorKrajskéhosúduvKošiciachvyslovenývuzneseníč.k.3CoE4/2006-28z25.
júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení
exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami,
avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej
činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné

náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov.
Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie
nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone
konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesenízo dňa 29.4.2008 č.k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické,
a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj
náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi

priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu
podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím
príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery

krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

21. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný
kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu

nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora
teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach
iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery
súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú
od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013
sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012
- všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).

22. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč
republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu
nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením
exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá

v odmene súdneho exekútora.

23. Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu za azaloženie a archiváciu
spisu vo výške 3,27 eur bez DPH súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to
z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom

konaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod. Uvedené by
bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor predložil súdu aj vyúčtovania svojich trov v
iných exekúciách, kde pri odlišnom rozsahu svojho exekučného spisu požadoval približne rovnakú
náhradu, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva to pochybnosti či, v tomto konaní
bola požadovaná reálna výška tu vynaložených nákladov alebo ich spriemerovaná, paušálna výška.

Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov reálne
vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“ z iných
exekučných konaní.

24. Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 37,71 eur,

zvýšenú o 20 % DPH, pretože súdny exekútor je jej platcom vo výške 7,54 Eur, teda v celkovej sume
45,25 eur.

Poučenie:

Proti I. výroku, ktorým súd zastavil exekúciu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Proti II. výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).