Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, July 9, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119203125
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7119203125.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: X. J. J., X.. X.X.XXXX, L. K. XX,
X. C. J., X.. XX.X.XXXX, L. K. XX, obaja zastúpení JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Mäsiarska 30, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice,
Festivalové námestie 1, IČO: 30 807 484, o zaplatenie 1 494,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 12. júna 2020 č.k. 19C/10/2019-150

r o z h o d o l :

I. M e n í výrok č. II uznesenia tak, že n e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví

tohtorozhodnutiazastavilkonanie(výrokI),žalobcoviv1.a2.radepriznalnároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade
do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške náhrady (výrok
II. ). Žalobcom vrátil súdny poplatok vo výške 44,50 eur, ktorý bude žalobcov vyplatený prostredníctvom
Slovenskej pošty a.s. Košice do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia.

2.Ozastaveníkonania,vktoromsažalobcoviadomáhalivydaniebezdôvodnéhoobohateniažalovaným,
súd prvej inštancie rozhodol na základe späťvzatia žaloby žalobcami v 1. a 2. rade, ktorý podaním
doručeným súdu dňa 20.3.2020 vzali žalobu späť v celom rozsahu a navrhli konanie zastaviť a žalobcom
priznať náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby žalobcovia odôvodnili skutočnosťou, že žalovaný
dňa 6.3.2020 uhradil na účet právneho zástupcu žalobcov sumu 166,05 eur, pričom tak učinil až po
preukázaní doručenia žiadosti o vyplatenie preplatku. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil s tým, že

žalovaný uznal právny nárok žalobcov vo veci vyplatenia dávky na invalidnom dôchodku po ich nebohom
synovi na základe žiadosti o vyplatenie dávky podľa § 118 zákona č. 461/2003Z.z. o sociálnom poistení a
preukázaní oprávnenej osoby na výplatu dávky. Žalovaný tiež uviedol, že žiadosť o vyplatenie dávky zo
dňa 2.1.2020 bola žalovanému doručená až po podaní predmetnej žaloby a preto žalovaný nesúhlasil s
úhradou trov konania žalovaným majúc za to, že dávka bola vyplatená pri dodržaní zákonného postupu
a žalobný návrh bol podaný nedôvodne a predčasne.

3. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol s poukázaním na § 256 CSP v spojení
s § 262 CSP. Dôvodil, že v danom prípade sa žalobcovia voči žalovanému oprávnene domáhali
vyplatenia dávky na invalidnom dôchodku, nakoľko tento ich zákonný nárok žalovaný neuznal, aj napriek
opakovaným žiadostiam zo strany žalobcov ešte pred podaním žaloby. Súd prvej inštancie dospel k
záveru,žeprávezdôvoduabsenciekonania,resp.rozhodnutiažalovanéhopredpodanímžaloby,nemali

žalobcovia inú možnosť, ako domáhať sa svojich práv v civilnom sporovom konaní. Žalobcovia vzali
žalobu späť z dôvodu, že k plneniu zo strany žalovaného došlo až po podaní žaloby. Stotožnil sapreto s argumentáciou žalobcov, že z postoja žalovaného počas konania je možné vyvodiť predpoklad,
že žalovaný by právny nárok žalobcov neuznal a nikdy nevyplatil, ak by nedošlo k podaniu žaloby. Z
procesnéhohľadiskatedazavinilzastaveniekonaniažalovaný,pretopriznalžalobcomnároknanáhradu

trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

4. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 4 ods. 1 písm. c/, § 11 ods. 1, ods. 6 písm. b/
zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov tak, že žalobcom
zaplatený súdny poplatok vo výške 44,50 eur vrátil, nakoľko žalobcovia zaplatili súdny poplatok na

základe nesprávneho rozhodnutia súdu, keďže v zmysle zákona o súdnych poplatkoch je predmetné
konanie oslobodené od súdnych poplatkov.

5. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný čo do výroku pod č. II. Navrhol napadnuté
uznesenie v II. výroku zmeniť a žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznať.

6. Žalovaný podaným odvolaním uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP
namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobcovia
sa domáhajú zaplatenia poistného plnenia vo výške 1 494,92 eur s príslušenstvom titulom vrátenia
dodatočne doplateného poistného na dôchodkové poistenie za roky 2009 a 2010 ich nebohého syna

J. J. v zmysle § 142 ods. 3 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., ako bezdôvodného obohatenia. Na
základe žiadosti žalobcu v 1. rade o vrátenie poistného na sociálne poistenie doručenej žalovanému
dňa 17.12.2018, ktorou žalobca v 1. rade žiadal o vrátenie sumy poistného 1 492,92 eur za obdobie
25.3.2009 - 13.9.2009, 1.1.2010 -31.12.2020, žalovaný listom zo dňa 19.12.2018 informoval žalobcu
v 1. rade, že nie je možné dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie vrátiť, nakoľko sa

nejedná o poistné zaplatené bez právneho dôvodu podľa § 145 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Informoval žalobcu v 1. rade, že pán J. J. (X.. XXXX), ktorý využil doplatenie poistného podľa § 142 ods.
3 zákona o sociálnom poistení, nebol fyzickou osobou povinnou odvádzať poistné podľa uvedeného
zákona. Zároveň pán J. J. (X.. XXXX) - žalobca v 1. rade nebol účastníkom konania vo veci dodatočného
doplatenia poistného na dôchodkové poistenie. Zdôraznil skutočnosť, že konanie vo veci vrátenia

poistného nie je konaním vo veci dôchodkovej dávky, nakoľko sa jedná o dve samostatné konania.
Uviedol, že dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie je síce podkladom pre posúdenie a
priznanie resp. nepriznanie dôchodkovej dávky Sociálnou poisťovňou, avšak je samostatným konaním,
ktorémusíspĺňaťzákonnénáležitosti.Poukázal,ževdanomprípadedodatočnédoplateniepoistnéhona
dôchodkové poistenie bolo žalovaným akceptované a na jeho základe došlo k navýšeniu dôchodkovej

dávky J. J. (X.. XXXX), avšak v priebehu uvedeného konania o zvýšení dôchodkovej dávky menovaný
zomrel. Na základe vyjadrenia Sociálnej poisťovne, ústredie, bolo dňa 18.12.2018 vydané rozhodnutie o
zvýšenídôchodkovejdávkyprodomo,pričomdôchodokbolzvýšenýod6.1.2015,avšakzdôvoduúmrtia
pána J. J. (X.. XXXX) ako oprávnenej osoby, nemohol byť doplatok na invalidnom dôchodku poukázaný.
Nárok na výplatu dôchodkovej dávky (zvýšeného invalidného dôchodku v súlade s § 112 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení) vo výške 166,05 eur prešiel podľa § 118 ods. uvedeného zákona na rodičov
zosnulého, a suma invalidného dôchodku za obdobie od 6.11.2018 do 2.12.2018 bola vyplatená na účet
žalobcu v 1. rade dňa 6.3.2020. Žalovaný apeloval na skutočnosť, že po vyplatení zvýšenej dôchodkovej
dávky, žalobcovia dňa 19.3.2020 vzali späť žalobu o zaplatenie 1 494,92 eur s príslušenstvom, pričom
žalobou požadovaných 1 494,92 eur ako bezdôvodné obohatenie a vyplatená suma dôchodkovej dávky

166,05 eur predstavujú diametrálne odlišné právne nároky z dvoch rôznych právnych titulov a vyplatená
suma sama o sebe nezakladá dôvod na späťvzatie žaloby zo strany žalobcov. Žalovaný mal preto
za to, že v danom prípade súdne konanie mohlo ďalej prebiehať bez ohľadu na vyplatenie zvýšenia
dôchodkovej dávky. Vzhľadom k tomu, že podľa žalovaného šlo o odlišný právny titul, ako bol uvádzaný v
podanej žalobe, nejednalo sa o uznanie žalobného nároku, a to ani v jeho časti. Vzhľadom k uvedenému

žalovaný zásadne nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný zavinil zastavenie
konania, nakoľko k plneniu v zmysle žalobného nároku nikdy nedošlo a to ani čiastočne.

7. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal uznesenie,
ktorým súd prvej inštancie žalobcom priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnomrozsahu podľa § 379 CSP v spojení s § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom
podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej
inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

12. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

13. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o priznanom nároku na náhradu trov konania na
skutočnosti, že v danom prípade žalobcovia učinili späťvzatie žaloby v celom rozsahu, z dôvodu plnenia
zo strany žalovaného.

14. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje. Za podstatné považuje

uviesť, že v zmysle podanej žaloby, predmetom konania je žalobcami uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia z titulu vrátenia dodatočného doplatenia poistného v sume 1 494,92 eur
za obdobie rokov 2009 a 2010, ktoré neb. syn žalobcov v 1. a 2. rade, na dobrovoľnej báze vyplatil
žalovanému dňa 6.11.2018.

15.Zobsahuspäťvzatiažalobyodvolacísúdmalzapreukázané,žežalobcoviavzaližalobuspäť vcelom
rozsahu (teda v časti o zaplatenie 1 494,92 eur s príslušenstvom) z dôvodu, že žalovaný dňa 6.3.2020
uhradil na účet právneho zástupcu žalobcov sumu 166,05 eur. Z obsahu spisu na čl. 136 vyplýva, že
žalovaný doručil právnemu zástupcovi žalobcov ako aj žalobcovi v 1. rade písomnosť, v ktorej oznámil,
že na základe žiadosti o vyplatenie dávky podľa § 118 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

bola žalovaným uhradená suma 166,05 eur na invalidnom dôchodku syna žalobcov.

16. Z uvedeného mal odvolací súd za zrejmé, že žalobcovia vzali žalobu bezdôvodne späť v celom
rozsahu a keď plnenie žalovaného bolo len čiastočné a z iného titulu, ako nárok uplatnený žalobcami v
tomto konaní a preto nemožno pričítať za vinu žalovanému, že konanie bolo zastavené v celom rozsahu

práve z dôvodu na strane žalovaného, t.j. z dôvodu procesného zavinenia žalovaného.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia nemajú nárok na náhradu
trov konania, nakoľko zastavenie konania procesne nezavinil žalovaný. Žalovanému, ktorý nezavinil
zastavenie konania, náhradu trov konania odvolací súd nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania

nevznikli.

18. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené podľa § 388 CSP zmenil napadnutý výrok o nároku na
náhradu trov konania tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán ich náhradu nepriznal, nakoľko

úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli a neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade
ich náhrada nepatrí.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).