Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoCsp/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207453
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8319207453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpený: Advokátska kancelária Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53255739, proti žalovanej: B. K., H..
XX.XX.XXXX, C. E. Č.. X, XXX XX Z., v konaní o zaplatenie 208,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12Csp/134/2019-111 zo dňa 14. mája 2020, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie sumy 103,01 eur s

príslušenstvom zamietol a vo výroku o trovách konania.

Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 105,40 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 105,40 eur od 22.05.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 103,01 eur s príslušenstvom zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 52 odsek 1, 2, 3, § 53 odsek 1, odsek 5, §
54 odsek 1, odsek 2, § 517 odsek 1, odsek 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občianskyzákonník“),§1odsek2,§9odsek2,§11odsek1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 3 odsek 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 261 odsek 6 písm. d), § 497, § 502 odsek 1, § 503
odsek 2, §504, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 3 odsek 3 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého medzi pôvodným
veriteľom Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava a žalovanou bola uzatvorená dňa 25.11.2014 Zmluva
o spotrebiteľskom úvere - kreditnej karte, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu. Na základe tejto zmluvy
bol žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 300,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácaťsplátkami dohodnutými v zmluve. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu listom zo
dňa 12.12.2016 znížil úverový rámec pre žalovanú na nulu a zároveň dal výpoveď zo zmluvy. Taktiež je
nesporné, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej vo výške 288,52 eur, avšak v tomto konaní

uplatňovalibanároknaistinuvovýške208,41eurazvyšnúčasťnadobudnutejpohľadávkyneuplatňoval.

4. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z.; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§ 1 ods. 2
zákona). Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle

ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých
obsahovýchnáležitostízmluvy,súdprvejinštanciezistil,ževdanomprípadezmluvasíceobsahujeročnú
percentuálnu mieru nákladov, avšak v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v
čase uzavretia zmluvy, neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov.

5. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý
spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za
bezúročný a bez poplatkov, z čoho vyplýva, že žalobca má nárok na vrátenie sumy, ktorá bola žalovanej
poskytnutá vo výške 1052,47 eur. Keďže však žalovaná z poskytnutého úveru uhradila žalobcovi sumu

947,07 eur, súd preto priznal žalobcovi iba sumu 105,40 eur /1052,47- 947,07=105,40/ a v prevyšujúcej
časti súd žalobu o zaplatenie sumy 103,01 eur zamietol. Súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 105,40 eur odo dňa 22.5.2018 do zaplatenia.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 odsek 2, § 262 odsek 1 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

7. Proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a proti výroku o trovách konania
podal odvolanie žalobca včas. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; a ust. § 365 odsek 1 písm. f) C.s.p., súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu,
alternatívne zruší rozsudok a v rozsahu zrušenia vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie nové
rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

8. Žalobca považuje za nesporné, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z., ktorých súčasťou sú aj predpoklady použité na výpočet RPMN a považuje za
absurdné, aby súd len jednou vetou v odôvodnení rozsudku konštatoval absenciu týchto náležitostí
bez akéhokoľvek vysvetlenia. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že posudzovaná zmluva

obsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a poskytnutý úver nie je možné
posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.
9. Žalobca poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko zo žiadneho bodu
odôvodnenia nemožno vyvodiť, z akého dôvodu súd posúdil, že v zmluve o kreditnej karte absentujú
predpoklady na výpočet RPMN.

10. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.13. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné:

14. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa
25.11.2014 uzatvorená Zmluva o Kreditnej karte č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“). V zmluve
o úvere bolo uvedené: celkový úverový rámec 300,- eur, úroková sadzba premenlivá; závisí od výšky
čerpania celkového úverového rámca k začiatku účtovného obdobia, zníženej o sumy všetkých splátok
Klienta uhradených ku Dňu splatnosti; RPMN 39,74 %, priemerná hodnota RPMN 24,36 %, celková

čiastka, ktorú by Klient zaplatil pri použití uvedených predpokladov a uvedenej RPMN 357,59 eur.
Predpoklady použité na výpočet RPMN: „Celkový úverový rámec je vyčerpaný okamžite v plnej výške
platbou Štedrou kartou prostredníctvom POS terminálu a zaúčtovaním Poplatkov za výrobu Štedrých
kariet vydaných ku Kartovému účtu, pričom Poplatky zúčtované Bankou nie sú úročené. Banka si účtuje
Poplatok za komfort; Úver sa splatí v 12 rovnakých splátkach v mesačných intervaloch.“ Z tabuľky
označenej ako minimálna splátka pri výške schváleného celkového úverového rámca 300,- eur je

uvedená výška minimálnej splátky 15,- eur.

15. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

17. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a žalobcom vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.
Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

18. Medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria aj náležitosti uvedené v ustanovení § 9

odsek 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Podľa
tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať RPMN, všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ako aj celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmluve o úvere absentujú uvedené predpoklady použité na
výpočet RPMN, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve musí byť jasné a pre spotrebiteľa jednoznačné,
z akých predpokladov sa vychádzalo pri výpočte RPMN. Z predloženej zmluvy je zistiteľná iba samotná
výška RPMN banky a priemerná RPMN na trhu.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu je uvedený záver správny. Uvedenie predpokladov pre výpočet
RPMN v znení „Celkový úverový rámec je vyčerpaný okamžite v plnej výške platbou Štedrou kartou
prostredníctvom POS terminálu a zaúčtovaním Poplatkov za výrobu Štedrých kariet vydaných ku
Kartovému účtu, pričom Poplatky zúčtované Bankou nie sú úročené. Banka si účtuje Poplatok za
komfort; Úver sa splatí v 12 rovnakých splátkach v mesačných intervaloch.“, nie je naplnením dikcie ust.

§ 9 odsek 1 písm. j) v spojení s ust. § 19 zákona č. 129/2010 Z.z.

21. Hodnota RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky
náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnostiči nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet,
teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky
RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.

22. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že
obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre
výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase
uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ Odvolací súd
preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu
splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej
úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN,
a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez

poplatkov.
23. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je úlohou spotrebiteľa hľadať a „pátrať“ v úverovej zmluve, či
táto obsahuje všetky potrebné údaje pre výpočet RPMN, o ktorých spotrebiteľ napokon ani len nemá
vedomosť, ktoré všetky údaje to sú (teda nevie ani ktoré má hľadať) a aj preto spotrebiteľ má mať
prehľadne a na jednom mieste sprístupnené všetky tieto vstupné údaje k výpočtu RPMN použité. S

poukazom na cit. § 9 ods. 2 písm. j), § 19 ods. 1, 2 a § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v rozhodnom čase, má odvolací súd za to, že zákon o spotrebiteľských úveroch v
rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval, aby v úverovej zmluve boli uvedené nie len
predpoklady na výpočet RPMN, ale aj samotný jej výpočet, pretože, ako sa z citovaných noriem javí,
výpočet RPMN nie je len internou záležitosťou dodávateľa (veriteľa), ktorý by mal v úverovej zmluve

uviesť už len výsledok tohto svojho výpočtu, ale tento výpočet má byť transparentným (prehľadným) s
komplexným uvedením vstupných premenných na jej výpočet použitých (aby aj spotrebiteľ vedel ktoré z
množstva údajov uvedených v úverovej zmluve sú práve tými, ktoré sú pre výpočet RPMN dôležité), tak
aby tento výpočet bol odkontrolovateľným nie len samotným spotrebiteľom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, ale hlavne a predovšetkým, aby bolo odkontrolovateľným aj hocikedy spätne kontrolným

orgánom za účelom zistenia, ako a či dodávateľ (veriteľ) v ktoromkoľvek čase postupoval pri výpočte
RPMN v súlade so zákonom.

24. S neuvedením predpokladov použitých na výpočet RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere spájal v

zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b) následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

25. Naviac k tomu odvolací súd dopĺňa, že v zmluve o úvere je nezrozumiteľne uvedená aj celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda náležitosť vyžadovaná ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Celková čiastka, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť je tvorená istinou spotrebiteľského úveru a nákladmi, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť.
Zo zmluvy o úvere vyplýva, že pri schválenej výške celkového úverového rámca 300,- eur je výška
minimálnej splátky 15 eur, pričom úver sa má splatiť v 12 rovnakých splátkach v mesačných intervaloch.
Celková čiastka, ktorú by klient zaplatil pri použití uvedených predpokladov a uvedenej RPMN je 357,59
eur. Podľa čl. II. bod 8 zmluvy o úvere, klient je povinný banke zaplatiť každý mesiac minimálnu splátku

vo výške uvedenej v zmluve o úvere podľa výšky bankou schváleného celkového úverového rámca, a to
vždy najneskôr do 20. dňa v mesiaci. Z akých hodnôt vychádzal právny predchodca žalobcu pri výpočte
celkovej čiastky z úverovej zmluvy nie je možné vyvodiť.

26. Odvolací súd je toho názoru, že ustanovenie § 9 odsek 1 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch,

je tak explicitne presné, že ani cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať prípadnú
absenciu tam uvedených náležitosti. V zákonnom ustanovení sú jasne deklarované prípadné následky
spojené s absenciou obligatórnych náležitosti uvedených pod písm. j) citovanej právnej normy. Odvolací
súd preto nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol platný a účinný v čase vydania
napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn.

7Sžo/61/2015, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017, 3Co/7/2017 a ďalšie.
Neuvedenie týchto zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky
stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú aj v zmysle článku 23smernice 2008/48. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 odsek 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže

spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (viď rozsudok Súdneho dvora - tretia
komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15).

27. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

28. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).