Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 20, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214209783
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7214209783.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Sandry Veľkej v spore žalobcu: JUDr. Y. P., Q. XX, X., IČO: 42 228
239, proti žalovaným 1/: Športový klub CASSOSPORT Košice, Alejová 11, Košice, IČO: 17 076 153,
2/ Košický golfový klub, Alejová 11, Košice, IČO: 31 309 372, právne zastúpený: JUDr. Rudolf Bezák,
advokátsosídlomKrmanova14,Košice,ozaplatenie476.347,-Eurspríslušenstvom,otrováchkonania,

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 30. januára 2019, č. k. 39C/48/2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách konania.

Priznáva žalovanému v 2. rade voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým

uznesením konanie proti žalovanému v 2. rade zastavil a priznal žalovanému v 2. rade voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Ku zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby voči žalovanému v 2. rade s odôvodnením,
že žalobu voči nemu podal iba z opatrnosti, ako aj z dôvodu, že žalovaný v 1. rade bol nezákonne
vymazaný z registra občianskych združení MV SR, urobil to v snahe zmarenia vymáhaných pohľadávok,

predstierajúc zánik právnej subjektivity žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie po súhlase žalovaného
v 2. rade a s poukázaním na ust. § 144, § 145 ods. 1 až 3 a § 146 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.
z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil. Žalovaný v
2. rade si však uplatnil náhradu trov konania. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa
§ 256 ods. 1 CSP, vychádzajúc z procesného zavinenia žalobcu za zastavenie konanie vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade.

3. Uznesenie vo výroku o trovách konania napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, v ktorom
uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP a navrhol uznesenie v napadnutom
výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasí so záverom súdu prvej
inštancie, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania proti žalovanému v 2. rade, a to aj napriek
skutočnosti, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, avšak súd prvej inštancie sa vôbec

nezaoberal existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré predstavuje
odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie podľa § 256 ods. 1 CSP. Zdôraznil, že žalobca podal
pôvodne žalobu proti žalovanému v 2. rade z procesnej opatrnosti, pretože žalovaný v l. rade, SK
CASSOSPORT Košice, bol ku dňu 12.11.2013 vymazaný z registra občianskych združení, vedenej
Ministerstvom vnútra SR. Podľa názoru žalobcu išlo o nezákonný výmaz občianskeho združenia, pričom
malo dôjsť k údajnému zmluvnému predaju podniku na žalovaného v 2. rade, žalobca preto z opatrnosti

žaloval aj žalovaného v 2. rade (štatutár žalovaného v 1. rade, pán I. Y., vytvoril situáciu akoby zániku
žalovaného v l. rade v snahe znemožniť vymáhanie pohľadávok vo vzťahu k nemu). Zároveň poukázalaj na skutočnosť, že pán I. Y. bol, a aj v súčasnosti je štatutárnym orgánom žalovaného v 2. rade. Po
nariadení dodatočnej likvidácie majetku žalovaného 1. rade rozhodnutím súdu (právoplatným ku dňu 15.
februára 2017) došlo k obnoveniu právnej subjektivity žalovaného v 1. rade a pri takejto zásadnej zmene

procesnej situácie žalobca zobral späť žalobu voči žalovanému v 2. rade. Na túto skutočnosť žalobca
poukázal a žiadal zohľadniť okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, čím sa súd prvej
inštancie aj napriek tomu vôbec nezaoberal. Uviedol, že 4. novembra 2019 bolo žalobcovi doručené
uznesenie Okresného súdu Košice II zo 17. októbra 2019, sp. zn. 39C/48/2014, ktorým zaviazal žalobcu
nahradiť žalovanému v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 8.306,23 Eur, pričom v odôvodnení

uviedol, že uznesenie z 30. januára 2019, č.k. 39C/48/2014-267 malo nadobudnúť právoplatnosť 7.
marca 2019. O vydaní predmetného uznesenia sa žalobca dozvedel až z odôvodnenia uznesenia zo 17.
novembra 2019, sp. zn. 39C/48/2014 o výške náhrady trov konania. Považuje preto za nepochopiteľné,
akým spôsobom uvedené uznesenie z 30. januára 2019 mohlo nadobudnúť právoplatnosť.

4. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný v 2. rade, ktorý k otázke doručovania

napádaného uznesenia žalobcovi sa nedokáže vyjadriť, avšak z dôvodu istoty navrhuje žalobcom
podané odvolanie ako oneskorene podané odmietnuť. Odvolaciu námietku žalobcu považuje žalovaný v
2. rade za nedôvodnú, pretože žalobca žiadne relevantné skutočnosti v priebehu konania, ani vo svojom
odvolaní neuvádza. To, že žalovaný v 1. rade zanikol jeho výmazom z registra občianskych združení,
je faktom, ktorý je nezmenený od podania žaloby až po súčasnosť. Tvrdenia žalobcu o nezákonnosti

takéhoto postupu nie sú pravdivé. To, že ich žalobca (bez ich preukázania) dodnes tvrdí alebo, že
sa nimi riadil pred podaním žaloby, nie je možné považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa.
Ak by žalovaný v 1. rade nezanikol (ako nepravdivo tvrdí žalobca), bola by pojmovo vylúčená jeho
dodatočná likvidácia (ktorá definične predpokladá zánik dodatočne likvidovaného subjektu) a rovnako
tak vystupovanie JUDr. O. ako súdom ustanovenej likvidátorky v mene žalovaného v 1. rade. Výmaz

žalovaného v 1. rade z registra občianskych združení navyše nemá žiadny logický súvis s posúdením
pasívnej (vecnej) legitimácie žalovaného v 2. rade. Faktom je, že ak by nebolo ďalších námietok
žalovaného v 2. rade proti nároku žalobcu (počiatočná neexistencia, premlčanie), žalovaný v 2. rade by
ako jediný pasívnu (vecnú) legitimáciu v konaní mal. Žalovaný v 1. rade ju totiž nemá a nemôže mať,
nakoľko titulom Zmluvy o predaji podniku zo dňa 18.09.2013 celý jeho podnik, vrátane všetkých práv

a povinností s ním spojených, prešiel na žalovaného v 2. rade. K platnosti uvedenej Zmluvy o predaji
podniku sa už vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v uznesení z 31. januára 2019, sp. zn. 4Cob/113/2018
a tiež Okresný súd Košice II v rozsudku z 27. mája 2019, sp. zn. 31Cb/107/2017, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 11. decembra 2019, sp. zn. 4Cob/108/2019. Preto späťvzatie
žaloby voči žalovanému v 2. rade v kontexte vyššie uvedených skutočností, ako aj tvrdení žalobcu v

jeho odvolaní, nedáva žiadny logický zmysel. Preto žalovaný v 2. rade navrhuje, aby odvolací súd v
prípade, že odvolanie žalobcu neodmietne, napádané uznesenie potvrdil a priznal žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné.

6. Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť
(§ 367 ods. 3 CSP), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.

7. Žalobca svojimi odvolacími námietkami, v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. §

365 ods. 1 písm. d) a h) CSP, nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia súdu
prvejinštancieotrováchkonaniazhľadiskaspôsobuprávnehoposúdeniaotázkynaplnenia/nenaplnenia
zákonných predpokladov pre nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na
zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania

podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto
postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý
mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnunormu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy
vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP
a zdôraznil, že žalobca vzal žalobu voči žalovanému v 2. rade späť, teda žalobca procesne zavinil
zastavenie konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

9. S vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd bezo zvyšku stotožňuje. Tiež po

posúdení odvolacích námietok zo strany žalobcu, ako aj jeho tvrdení o dôvodoch hodných osobitného
zreteľa pre nepriznanie trov žalovanému v 2. rade, dospel odvolací súd k záveru, že aplikácia vyššie
citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania je
plne opodstatnená a správna. Odvolací súd konštatuje, že v preskúmavanej veci žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP nie sú dané.

10. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

11. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať

ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako
uviedol aj Ústavný súd SR v náleze z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017. Ak došlo k zastaveniu
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného
konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.

12.Vovšeobecnostimožnouviesť,žežalovanýprocesnezavinípotrebuspäťvzatianávrhuanásledného
zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu rozhodne žalobcov nárok uspokojiť (hoci v
predsporovom štádiu odmietal tak urobiť) (pozri vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR z 20. marca
2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017).

13. Vychádzajúc z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého uznesenia možno jednoznačne dospieť
k záveru, že potrebu zastaviť konanie svojím postojom vo veci samej procesne zavinil žalobca.
Dôvodnosť žaloby sa v takom prípade totiž posudzuje z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného
k požiadavkám žalobcu. Dôvodnosť sa teda posudzuje z procesného hľadiska toho, či sa žalobca
domoholuplatnenéhonárokualebonie,niezhľadiskadôvodnostinárokupodľahmotnéhopráva.Právez

procesnoprávne ponímaného pohľadu dospel odvolací súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne
a potrebu jej späťvzatia a následného zastavenia konania zavinil svojím postupom žalobca. Odvolací
súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v 2. rade v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že zánik
žalovaného v 1. rade jeho výmazom z registra občianskych združení je faktom, ktorý sa nezmenil od
podania žaloby. Osobné presvedčenie žalobcu o nezákonnosti takéhoto postupu je v danej situácii je v

rovinetvrdenia,apretojeirelevantné.To,žesažalobcauvedenýmpresvedčenímriadilpripodanížaloby,
nie je možné považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k
späťvzatiu žaloby totiž nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania.

14. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili

priaznivejšie rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k odvolateľovi. Odvolací súd
zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami

sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(uznesenieÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

15. Vyššie citované zákonné ustanovenie a všetky doposiaľ prezentované úvahy podľa názoru
odvolacieho súdu v danom prípade jednoznačne odôvodňujú nevyhnutnosť priznania nároku na plnú
náhradu trov konania žalovanému v 2. rade pri správnej aplikácii ustanovenia § 256 ods. 1 CSP súdom
prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania.16. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku o trovách
konania vecne správne a zákonné, uznesenie v napadnutom výroku potvrdil v súlade s ust. § 387 ods.

1 CSP.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania; úspešnému žalovanému v 2. rade odvolací súd priznal plnú náhradu trov

odvolacieho konania voči žalobcovi.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.